Sobota, 24. február 2024 | meniny má Matej , zajtra Frederik/Frederika
Predplatné
Sobota, 24. február 2024 | meniny má Matej , zajtra Frederik/Frederika
TlačPoštaZväčšiZmenši

238/2017 Z. z.

najpravo.sk • 12.10. 2017, 18:36

DÔVODOVÁ SPRÁVA + Spoločná správa výborov NR SR

A.  Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré  zákony sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je, v reakcii na prvé skúsenosti s povinným výkonom verejnej moci elektronicky od 1. novembra 2016, ako aj v nadväznosti na schválenú Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy vykonať úpravy, ktorými sa majú najmä zjednotiť používané nástroje, zjednodušiť využívanie elektronických služieb a zaviesť mechanizmus kontroly dodržiavania povinností. Medzi hlavné oblasti úpravy patrí

-   zjednotené doručovanie v prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná,

-  zavedenie povinnosti používania centrálnej elektronickej podateľne,

-  zjednodušenie „podpisovania“ elektronických podaní,

-  zjednotenie spôsobu platby poplatkov a sprístupnenie platieb kartou,

-  posilnenie budovania spoločných modulov a ich opakovaného využívania orgánmi verejnej moci,

- inštitucionalizácia vládneho cloudu,

- úpravy v oblasti zaručenej konverzie a

- zavedenie sankcií za porušenie zákona.

Okrem uvedených otázok návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe súvisiace so spresnením ustanovení a zjednotením ich výkladu. Návrh zákona ďalej ustanovuje úpravy vo veciach autentifikácie, používania elektronických formulárov, elektronického doručovania a v nadväznosti na prechod kompetencií z Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu aj úpravu pôsobnosti týchto orgánov.

Na účely zjednotenia terminológie a výkladu sa navrhuje aj zmena v Správnom poriadku, na účely jednotného využívania elektronickej komunikácie so správnymi orgánmi.

V nadväznosti na aplikačnú prax v oblasti referenčných registrov sa navrhuje zmeniť aj zákon č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2017. Ustanovenia, ktoré zakladajú povinnosti, vyžadujúce si prípravu a implementáciu na strane orgánov verejnej moci sa navrhujú ustanoviť s odloženou účinnosťou.

Návrh zákona bol vypracovaný aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k navrhovaným zmenám a oblastiam úprav vyjadrili, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, avšak má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Popis návrhu

Cieľom návrhu zákona je zdokonalenie modelu elektronických služieb orgánov verejnej správy a verejnej moci a prepojenie referenčných registrov verejnej správy, rovnako ako úprava existujúcich vzťahov medzi orgánmi verejnej moci s cieľom zlepšenia a zefektívnenia dátových tokov. Návrh zákona vylepšuje spoločné modelové rozhranie pre interoperabilitu a využívanie údajov z nich za účelom jednotného spôsobu využívania spravovaných dát, ktoré sa v nich nachádzajú.

Zákonom sa zavádza centrálne úradné doručovanie, to znamená, že všetky orgány verejnej moci budú doručovať elektronické dokumenty prostredníctvom modulu úradného doručovania správcovi modulu elektronického doručovania, ktorý zabezpečí jeho doručenie v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku spôsobom podľa osobitného predpisu. Táto povinnosť sa zavádza pre orgán verejnej moci, ktorý je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou zapojenou na štátny rozpočet.

Zákon tiež zavádza povinnosť využívania centrálnej elektronickej podateľne, a to najneskôr od 1.1.2021, avšak zároveň je stanovená právomoc Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu povoliť využívanie tzv. klonu centrálnej elektronickej podateľne lokálne u orgánu verejnej moci v prípadoch ekonomickej výhodnosti.

Z jednotlivých úprav tiež vyplýva správcovi ústredného portálu verejnej správy povinnosti, ktorých náklady sú jednotlivo popísané v časti výpočtu vplyvov.

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu sa stane správcom katalógu cloudových služieb.

Cieľom návrhu v časti k správnym poplatkom je úprava sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Vnútorná správa a Všeobecná správa. Úprava sadzobníka správnych poplatkov v uvedených častiach sa týka upresnenia znenia jednotlivých položiek sadzobníka ako i navrhnutia nových položiek uplatňovaných pri spoplatnení úkonov a konaní v oblasti matriky, ktorú si vyžiadala realizačná prax správnych orgánov. Počty úkonov správnych orgánov v oblasti všeobecnej správy a vnútornej správy v oblasti matričnej činnosti sa neustále zvyšujú, pričom pokrytie personálnych a materiálno-technických výdavkov je nepostačujúce s ohľadom na zabezpečenie náročnosti týchto úkonov a konaní.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 2 ods. 2 písm. b)

Rada pre riešenie krízových situácií rieši v oblasti verejnej správy ako rezolučný orgán krízové situácie vybraných inštitúcií a v tejto súvislosti rozhoduje najmä o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach bánk. Činnosť bánk je tiež predmetom dohľadu nad finančným trhom vykonávaného Národnou bankou Slovenska. Na konanie a rozhodovanie Rady pre riešenie krízových situácií sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, ak zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov  neustanovuje inak. Ustanoveniami zákona o dohľade sa pri konaní a rozhodovaní o právach a povinnostiach finančných inštitúcií vo veciach dohľadu riadi aj Národná banka Slovenska.

Navrhovaná zmena reaguje na skutočnosť, že obidva subjekty rozhodujú o právach a povinnostiach rovnakých subjektov v oblasti finančného trhu podľa rovnakého procesného zákona, preto je zmysluplné zjednotiť postupy a formu výkonu verejnej moci Rady pre riešenie krízových situácií s postupmi a formou výkonu verejnej moci Národnej banky Slovenska, a teda výkon verejnej moci vykonávaný Radou pre riešenie krízových situácií z pôsobnosti zákona o e-Governmente vylúčiť.

Vylúčenie výkonu verejnej moci Radou pre riešenie krízových situácií z pôsobnosti zákona o e-Governmente podporuje aj skutočnosť, že v prípade Rady pre riešenie krízových situácií ide o veľmi osobitný orgán verejnej moci, pri ktorom sa nepredpokladá častosť rezolučného konania a že v rámci konania bude významná a častá komunikácia medzi s Národnou bankou Slovenska, ktorá, resp. prostredníctvom ktorej sa návrh na začatie rezolučného konania podáva.  V rámci rezolučných konaní bude dôležitá aj úloha Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií so sídlom v Bruseli, ktorá bude zásadným spôsobom zasahovať do rezolučných konaní týkajúcich sa vybraných inštitúcií, ktoré patria pod jej pôsobnosť.

 

K bodu 2 (§ 2 ods. 2 písm. g)

Na účely odstránenia výkladových sporov sa navrhuje explicitne vyjadriť, že výnimka z pôsobnosti zákona sa nevzťahuje na postúpenie žiadosti a na vydávanie rozhodnutí, ktorými sa odmietnu poskytnúť informácie.

 

K bodu 3 [§ 2 ods. 2 písm. h) a i)]

Navrhuje sa ustanoviť všeobecné výnimky vo vzťahu k výkonu verejnej moci elektronicky v súvislosti so štátnou službou príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov a profesionálnych vojakov, ako aj všeobecnú výnimku vo vzťahu k výkonu verejnej moci elektronicky v súvislosti so sociálnym zabezpečením príslušníkov citovaných bezpečnostných a záchranných zložiek štátu, colníkov a profesionálnych vojakov. Výkon štátnej služby príslušníkov je primárne definovaný „do vnútra“ jednotlivých silových rezortov a upravuje služobný pomer, úlohy a ich povinnosti a s tým súvisiace vydávanie „personálnych rozhodnutí“ vo vzťahu nadriadený – príslušník. Obdobný princíp platí aj v súvislosti so sociálnym zabezpečením príslušníkov týkajúci sa opätovne len uvedených subjektov a ktorý tvorí samostatný a uzavretý systém sociálneho zabezpečenia. V oboch prípadoch ide o vnútorné procesy silových rezortov a absentuje v nich základný princíp výkonu verejnej moci elektronicky definovaný v zákone o eGovernmente, a to vzťah „občan – štát“. Vzhľadom na špecifické podmienky výkonu štátnej služby, ako aj samostatný systém sociálneho zabezpečenia silových zložiek štátu sa navrhuje vyňatie uvedených vzťahov z pôsobnosti zákona o eGovernmente.

 

K bodu 4 (§ 2 ods. 6 a 7)

Navrhuje sa na odstránenie výkladových sporov explicitne vyjadriť, že zodpovednosť správcu ISVS za správu ISVS podľa § 3 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov sa vzťahuje aj na riadne fungovanie ISVS podľa tohto zákona, najmä spoločných modulov a prístupových miest. Keďže činnosť správcu je „verejnomocenskou“ činnosťou v zmysle plnenia zákonných povinností v oblasti verejnej správy informačných technológií, je vhodné vyjadriť explicitne, že súčasťou tejto činnosti a zodpovednosti je aj riadne fungovanie ISVS v jeho správe podľa tohto zákona.

Vzhľadom na vznikajúce výkladové spory ohľadom dodržiavania štandardov pre informačné systémy verejnej správy pri postupoch podľa tohto zákona sa navrhuje explicitne ich vzťah k požiadavkám štandardov.

 

 

K bodu 5 (§ 4 ods. 5)

V platnom znení toto ustanovenie ukladalo povinnosť budovať informačné systémy v určitej úrovni poskytovania elektronických služieb (bez osobného kontaktu), aj keď osobitné zákony, podľa ktorých sa služby poskytovali, takúto úroveň poskytovania neumožňovali. Z tohto dôvodu sa navrhuje upustiť od dnes platnej podmienky podľa § 4 ods. 5 a ponechať len povinnosť budovať systémy prístupné pre zdravotne postihnutých.

 

K bodom 6 a 7 (§ 5 ods. 4)

V nadväznosti na zriadenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a presun kompetencií z Ministerstva financií SR na úrad sa navrhuje explicitne v konkrétnych ustanoveniach tento presun vyjadriť. Ponecháva sa pôsobnosť Ministerstva financií SR v oblasti združenia DEUS, ako aj v oblasti zabezpečovania úhrad orgánom verejnej moci.

 

K bodu 8 (§ 5 ods. 5)

Navrhuje sa rozšíriť funkcie ústredného kontaktného centra aj o nahlasovanie technických zlyhaní systémov a o potvrdzovanie ich existencie. Dôvodom je, aby v prípade technických problémov existovalo jedno centrálne miesto na ich evidenciu a eskalovanie riešenia, ako aj to, aby bolo možné v prípade sporu potvrdiť, že technické problémy existovali a po akú dobu.

 

K bodom 9 a 10 (§ 5 ods. 6 a 7)

Navrhovaná zmena smeruje k zabezpečeniu sprístupnenia technických nástrojov na úhradu správnych a súdnych poplatkov pri prístupe k elektronickým službám on-line, a to prostredníctvom už dnes existujúceho nástroja, zavedeného projektom „eKolok“. Vzhľadom na to, že týmto spôsobom je možné vykonávať úhrady najmä platobnou kartou a bezhotovostným prevodom, je vhodné umožniť využívanie tohto spôsobu pri on-line službách povinne, na ústrednom portáli verejnej správy, ako aj na špecializovaných portáloch.

 

K bodu 11 [§ 6 ods. 3 písm. b)]

Navrhuje sa zmeniť filozofiu spôsobu poskytovania prístupu k službám prostredníctvom ÚPVS tak, aby zákon nevyžadoval explicitne prepojenie systémov, ale umožňoval sprístupnenie služieb napríklad aj prostredníctvom „prelinkovania“ na špecializovaný portál. Zmena vychádza z toho, že pre užívateľa služieb nie je podstatným to, na akom portáli „sa nachádza“, ale to, aby mal ku službám priamy a prehľadný prístup. Zároveň táto zmena umožní ušetriť finančné prostriedky, vynakladané na integráciu a využiť ich na rozvoj služieb. V nadväznosti na túto zmenu bude možné následne prehodnotiť aj iné inštitúty zákona z pohľadu nevyhnutnosti ich využívania formou integrácie systémov na ÚPVS, s prihliadnutím na zachovanie využívania centrálnych riešení najmä tam, kde to je efektívne, či už z ekonomického hľadiska, alebo z hľadiska technického.

 

K bodu 12 (§ 7 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prechod kompetencií.

 

K bodu 13 (§ 8 ods. 1)

Navrhuje sa v podmienkach integrovaných obslužných miest nevyžadovať podpisovanie systémovou pečaťou a aj podpisom daného zamestnanca, ale ponechať len kvalifikovanú pečať. Týmto opatrením by malo dôjsť k zníženiu finančných nárokov na vybavenie integrovaných obslužných miest.

 

K bodu 14 (§ 10 ods. 2)

Navrhuje sa zavedenie povinnosti používania funkcionality elektronickej podateľne v module centrálnej elektronickej podateľne. Navrhovaný princíp je taký, že orgán verejnej moci na účely využívania funkcionalít, ktoré zabezpečuje elektronická podateľňa, využíva povinne modul centrálnej elektronickej podateľne a nebuduje na tieto účely vlastné riešenia. Tento princíp vychádza zo stratégie centralizácie produktov a postupov, ktoré sú opakované a totožné bez ohľadu na orgán, ktorý ich používa. Samotná úprava nekladie podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým toto používanie funkcionalít elektronickej podateľne bude realizované. Je preto možné, aby bolo realizované integráciou na spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, avšak aj prevádzkovaním „kópie“/„klonu“ elektronickej podateľne priamo na orgáne verejnej moci, implementovanej v rámci vlastných systémov orgánu. Podstatným cieľom je, aby nedochádzalo k duplikovaniu budovania riešení, ktoré existujú a sú použiteľné.

NASES v rámci riešenia modulu centrálnej elektronickej podateľne získal od dodávateľa multilicenciu pre systém elektronickej podateľne a prostriedkov pre vytváranie a overovanie elektronického podpisu a elektronickej pečate pre využitie orgánmi verejnej moci. Na základe tejto licenčnej zmluvy môže byť licencia pre tieto systémy bezplatne poskytnutá pre orgány, ktoré sa rozhodnú funkcionalitu elektronickej podateľne implementovať v rámci vlastných systémov.

Vo vzťahu k existujúcim riešeniam sa navrhuje prechodné obdobie - § 60f ods. 1.

 

K bodu 15 [§ 10 ods. 3 písm. h)]

V nadväznosti na Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy 2016 sa navrhuje zmeniť názov spoločného modulu, aby presnejšie vystihoval jeho funkcie.

 

K bodu 16 (poznámka pod čiarou k odkazu 12)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na prijatie zákona č. 272/2016 Z.z..

 

K bodom 17 a 18 (§ 10 ods. 11)

V súčasnosti je modul úradnej komunikácie z hľadiska správcovstva rozdelený na štyri časti a medzi troch správcov. Navrhuje sa nahradiť modul úradnej komunikácie novým modulom procesnej integrácie a integrácie údajov, ktorého funkcionality boli rozpracované v súlade s Národnou koncepciou informatizácie verejnej správy 2016 v rámci špecifickej priority Integrácia a Orchestrácia Navrhuje sa definovať len jedného správcu, ktorým bude Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Dôvodom je zefektívnenie výkonu správy a budovania tohto modulu.

 

K bodom 19 a 20 (§ 10 ods. 13 a 14)

V nadväznosti na zavedenie povinnosti používať spoločný modul centrálnej elektronickej podateľne sa navrhuje ustanoviť možnosť udelenia výnimky, ak je odôvodnená ekonomickou výhodnosťou, a to obdobným spôsobom, akým je v platnom zákone upravená možnosť prevádzkovania elektronickej schránky vo vlastných kapacitách. Na základe udelenej výnimky bude môcť orgán verejnej moci používať spoločný modul elektronickej podateľne aj vo forme „kópie“ či „klonu“ centrálneho riešenia, ktoré však bude implementované v „rezortných“ systémoch tohto orgánu a teda bez nevyhnutnosti integrácie na ÚPVS. Potrebnou súčinnosťou sa rozumie sprístupnenie modulu, resp. jeho častí a potrebnej dokumentácie tak, aby orgán verejnej moci vedel v praxi „klon“ modulu, resp. jeho časti implementovať. Cieľom predmetnej výnimky je tiež reagovať na potreby rozpočtovo a kapacitne „menších“ orgánov verejnej moci, najmä z oblasti územnej samosprávy. Celý mechanizmus centrálnych riešení by totiž mal v konečnom dôsledku viesť k tomu, aby orgány nemuseli vynakladať prostriedky na už vybudované riešenia. Preto aj v pomeroch územnej samosprávy, obcí, ktoré nedisponujú prostriedkami na vlastné riešenie elektronickej podateľne a ani prostriedkami na integráciu na ÚPVS, bude predmetnou zmenou umožnené bezplatné nadobudnutie štátom vybudovaného riešenia a jeho používanie v informačných systémoch obcí, bez potreby vynakladania vlastných prostriedkov, či už na nákup podateľne, alebo na integráciu na ÚPVS. V tomto kontexte posudzovanie ekonomickej výhodnosti bude zohľadňovať aj kritériá, akými sú faktická nemožnosť integrácie na ÚPVS, resp. využívania širokopásmového internetu z ekonomických dôvodov.

Vo väzbe na vypustenie platného znenia § 10 ods. 13 sa navrhuje, obdobne ako vo vzťahu k modulu centrálnej elektronickej podateľne, možnosť udeľovať výnimku na používanie „rezortných“ informačných systémov na účely autentifikácie a identifikácie osôb. Toto ustanovenie nadväzuje najmä na § 20 ods. 2 a § 21 ods. 6, ktoré umožňujú paralelné používanie vlastných spôsobov identifikácie a autentifikácie. Ak na tieto účely nebude možné použiť spoločné moduly, alebo to bude ekonomicky nevýhodné, správca špecializovaného portálu ich bude môcť zabezpečiť prostredníctvom výnimky vlastnými systémami.

 

K bodu 21 (§ 10a)

Budovanie vládneho cloudu a cloudových služieb je jednou zo strategických priorít Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy 2016. Rozpracovaná v materiály „Vládny cloud“ bola schválená Radou vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy.

V intenciách schváleného dokumentu „Vládny cloud“ sa navrhuje inštitucionalizovať tak výpočtové zdroje vládneho cloudu, ktoré predstavujú datacentrá v správe ministerstva vnútra a ministerstva financií, ako aj vládne cloudové služby, ktorými budú cloudové služby, zaradené v katalógu vládnych cloudových služieb. Navrhovaná úprava zároveň počíta s tým, že poskytovateľmi vládnych cloudových služieb budú aj súkromní poskytovatelia, nielen štátne organizácie.

Z dôvodu snahy o kontrolu plnenia štandardov cloud computingu podľa výnosu MF SR č. 55/2014 Z.z. sa navrhuje podmieniť využívanie cloudových služieb ich zápisom do katalógu, pričom práve v procese zápisu bude dochádzať ku kontrole súladu ich poskytovania so štandardami. Zároveň, v snahe optimalizovať vynakladanie zdrojov sa navrhuje, aby cloudové služby infraštruktúry a platformy spomedzi orgánov verejnej moci poskytovalo len ministerstvo vnútra.

 

K bodu 22 (§ 14 ods.1)

V zmysle súčasného znenia má ÚV SR (NASES) po tom, ako deaktivoval elektronickú schránku, zamedziť možnosti doručovať do tejto elektronickej schránky. Na druhej strane zákon majiteľovi elektronickej schránky nezakazuje podávať z nej rôzne podania, aj keď už nie je v určitom právnom postavení. Z dôvodu zachovania právnej istoty navrhujeme priamo v zákone upraviť možnosť prístupu k obsahu, a to poslednému majiteľovi elektronickej schránky.

 

K bodu 23 (§ 16 ods. 1)

Na účely zriaďovania a aktivácie elektronických schránok pre cudzincov a ich jednoznačnej identifikácie je potrebné rozšíriť okruh údajov, ktoré sú o nich poskytované správcovi modulu elektronických schránok aj o štátnu príslušnosť. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť predmetné ustanovenie aj o tieto údaje a ich zmenu.

 

K bodu 24 (§ 17 ods. 3)

Navrhuje sa výslovne v zákone upraviť, že orgány verejnej moci, ktoré vystupujú v pozícii účastníka konania sú povinné komunikovať v takomto konaní elektronicky, resp. že nemajú možnosť komunikovať v listinnej podobe. Dôvodom je, že ak sa raz plošne pre orgány verejnej moci zaviedla povinnosť pri výkone verejnej moci komunikovať elektronicky, nie je dôvod na to, aby ako účastníci konania komunikovali inak ako elektronicky.

 

K bodom 25 a 26 (§ 17 ods. 5 a 6)

Na účely spresnenia a odstránenia výkladových sporov sa v ustanovení, upravujúcom poskytovanie údajov medzi orgánmi verejnej moci navzájom, navrhuje explicitne doplniť aj skutočnosť, že sa poskytujú aj dokumenty, ak existujú. Inými slovami, navrhuje sa nelimitovať toto ustanovenie len na poskytovanie dát. Ide o základné ustanovenie na uplatnenie zásady „jedenkrát a dosť“, preto jeho obmedzenie ide proti účelu, ktorý sa ňou sledoval. Zlúčenie podmienok dnešného písm. a) a b) do jednej vyplýva z toho, že ak údaj nie je orgánu známy z jeho činnosti, ale je referenčným údajom, nemôže byť dôvod na jeho vyžadovanie od účastníka. Inými slovami, neznalosť údaja môže byť dôvodom len v prípade, ak tento zároveň nie je údajom referenčným.

Rozšírenie § 17 ods. 6 aj o poskytovanie dokumentov bolo navrhnuté najmä s ohľadom na možnosť zdieľania rozhodnutí medzi orgánmi verejnej moci. Inými slovami, doplnením sa navrhuje explicitne vyjadriť, že ak orgán verejnej moci na svoju činnosť potrebuje rozhodnutie vydané iným orgánom verejnej moci, je oprávnený si ho vyžiadať. Vo väzbe na získavanie údajov si k tomuto rozhodnutiu môže vyžiadať aj súvisiace informácie, ako napríklad údaje o právoplatnosti a vykonateľnosti.

 

K bodu 27 (§ 17 ods. 7)

Administratívna časť vytvárania nových dátových integrácií je komplikovaná, zdĺhavá a rôzne orgány verejnej moci vyžadujú rôzne riešenia. Častokrát sa na poskytnutie údajov medzi konkrétnymi dvoma orgánmi uzatvára samostatná zmluva, alebo je vyžadované v príslušnej legislatíve explicitné uvedenie sprístupňovania údajov medzi týmito subjektmi. Bez zásadnej zmeny v tejto oblasti bude rozširovanie dátových integrácií napredovať iba pomaly a s vysokými nákladmi. Preto sa navrhuje vytvoriť v zákone unifikovaný generálny mechanizmus pre identifikáciu oprávnenia pre určitý orgán verejnej moci získavať alebo použiť dokumenty alebo údaje zo systému iného orgánu a na aký účel. Prirodzeným miestom pre vedenie tejto evidencie je modul integrácie údajov, v rámci ktorého takáto evidencia je vytváraná. Na úrovni zákona je preto vhodné uviesť, že ak je oprávnenie uvedené v tejto evidencii, považuje sa nárok na sprístupnenie údajov za preukázaný (pre potreby §17 ods. 6).

 

K bodom 28 až 31 (§ 21 a 22)

Navrhované zmeny sa týkajú alternatívneho autentifikátora a reagujú na zmeny v oblasti určenia orgánu, ktorý ich vydáva, ako aj v definovaní samotného autentifikátora. V súlade s aplikačnou praxou sa navrhuje ponechať vydávanie len na Ministerstvo vnútra SR a podrobnejšie upraviť, čo môže byť náležitosťou žiadosti a ako o vydanie požiadať. Cieľom je umožniť podávanie žiadostí aj zo zahraničia a zjednodušenie „párovania“ vydaných alternatívnych autentifikátorov s identitou dotknutých osôb, najmä cudzincov.

Do budúcnosti sa v tejto oblasti plánuje riešiť správu identity a jej preukazovania (teda autentifikačných nástrojov) komplexne, v reakcii aj na mechanizmy nariadenia eIDAS a na uvažované otvorenie spôsobov autentifikácie aj „neštátnym“ riešeniam.

 

K bodu 32 (§ 22 ods. 8)

Pre vytvorenie elektronickej schránky NASES potrebuje mať k dispozícii údaje o cudzincoch, ktorým bol vydaný alternatívny autentifikátor. Tieto v súčasnosti nie sú vôbec alebo dostatočne evidované v registri fyzických osôb. Navrhuje sa zasielať zoznam fyzických osôb, ktoré majú platný vydaný alternatívny autentifikátor na pravidelnej báze správcom jednotlivých zdrojových registrov pre RPO, kde je väzbu na identitu možné evidovať a následne štandardným spôsobom poskytovať NASESu. Ako koncepčné riešenie do budúcnosti je zriadenie registra, evidencie alternatívnych autentifikátorov, ktorá by bola následne referenčným registrom, resp. údaje o autentifikátoroch referenčnými údajmi. Z dôvodu absencie takéhoto registra nie je však uvedené riešenie možné v tomto momente využiť a preto sa navrhuje zabezpečiť informácie navrhovaným spôsobom.

 

K bodom 33 až 35 (§ 22a a 22b)

V reakcii na požiadavky praxe sa navrhuje, aby autentifikačné certifikáty bolo možné vydať aj fyzickej osobe. Ide o nástroj na automatizovaný prístup do elektronickej schránky a dôvodom je snaha o poskytnutie čo najširších možností prístupu aj pre fyzické osoby, ktoré by sa tento spôsob rozhodli využívať.

 

K bodom 36 až 38 (§ 23)

Zmeny v ustanoveniach o autorizácii sú dvojakého charakteru. Hlavnou zmenou je možnosť autorizovať podanie („podpisovať“) aj s použitím funkcionality prístupového miesta, bez nutnosti využiť elektronický podpis. Ide o spôsob, ktorý sa dnes používa napríklad na potvrdzovanie prijatia správ v elektronickej schránke a rozširuje sa aj v osobitných konaniach ako alternatíva k „bežnému podpisovaniu“. Vzhľadom na to, že identita osoby je v danom prípade preukázaná prostredníctvom autentifikátora (dnes najmä občianskeho preukazu) a nie je sporná, je predpoklad, že takýto spôsob autorizácie sprístupní využívanie elektronických služieb aj pre osoby, ktoré z rôznych dôvodov nedisponujú elektronickým podpisom. Navyše, touto zmenou sa dosiahne aj to, že postačí aj občiansky preukaz s elektronickým čipom a osoba bude môcť cez ústredný portál verejnej správy využívať elektronické služby v plnom rozsahu, bez potreby obstarávania ďalších technických, či programových prostriedkov.

Druhou vecnou zmenou je vypustenie potreby podpisovania s použitím mandátneho certifikátu pre pracovníkov integrovaných obslužných miest. Ide o zmenu, nadväzujúcu na úpravu v § 8 ods. 1, zjednodušujúcu činnosť integrovaných obslužných miest.

Nadväzne na uvedené sa navrhuje celý § 23 ods. 1 až 3 uviesť v plnom znení, kvôli väčšej prehľadnosti a vykonať aj legislatívno-technickú úpravu v § 23 ods. 5, spojenú s vložením nových odsekov 2 a 3.

Prehľadnejšie rozdelenie spôsobov autorizácie osôb, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci má o.i. za cieľ vyjadriť explicitne, že takéto osoby si pri autorizácii kvalifikovaným elektronickým podpisom môžu vybrať, či bude tento vyhotovený použitím kvalifikovaného certifikátu, ktorý je súčasťou eID alebo použitím mandátneho certifikátu. Použitie mandátneho certifikátu je nevyhnutné len pri orgánoch verejnej moci a nie pri osobách, ktoré orgánom verejnej moci nie sú (napríklad advokáti). Reaguje sa tým aj na potrebu potvrdenia výkladu, že mandátny certifikát je spôsob, akým sa preukazuje primárne oprávnenie konať v mene inej osoby, avšak nie je to jediný spôsob, akým sa pri osobách, ktoré nie sú orgánom verejnej moci, dá oprávnenie konať preukázať. Pokiaľ ide o preukázanie určitého postavenia, toto je pri mandátnych certifikátoch dôležité v prvom rade pri orgánoch verejnej moci a iné subjekty nie sú povinné aj autorizáciou preukazovať, že sú v určitom právnom postavení. Inými slovami, ak niekto koná ako štatutár spoločnosti alebo ako advokát, môže si zvoliť autorizáciu, t. j. vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu použitím eID alebo mandátneho certifikátu.

Navrhované doplnenie nového § 23 ods. 3 vychádza z požiadaviek praxe na určenie pravidla, akým si orgán verejnej moci volí medzi dvomi autorizačnými prostriedkami. Voľbu medzi použitím kvalifikovaného elektronického podpisu s mandátnym certifikátom a kvalifikovanej elektronickej pečate následne ovplyvňujú najmä ustanovenia osobitných zákonov, upravujúce náležitosti úradného dokumentu. Pre voľbu spôsobu autorizácie je podstatným najmä to, na akú osobu je (v tomto prípade) spôsob vyjadrenia vôle orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov viazaný.

Vo vzťahu k podpisu na rozhodnutí či inom úradnom dokumente nebolo a nie je v listinnej podobe dokumentu možné hovoriť o podpise orgánu verejnej moci ako právnickej osoby, resp. ako subjektu, keďže podpis je v listinnej podobe vždy viazaný na jeho vyhotovenie fyzickou osobou. Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že ak osobitný predpis výslovne ustanovuje, že úradný dokument obsahuje podpis konkrétnej osoby, osoby v konkrétnej funkcii, takáto náležitosť sa dosiahne len autorizačným prostriedkom, viazaným na túto konkrétnu osobu. Ako príklad je možné uviesť § 222 Civilného sporového poriadku, ktorý výslovne ustanovuje, že rozsudok v písomnom vyhotovení podpisuje sudca. V prípadoch, kedy takéto určenie absentuje alebo je vyjadrené len všeobecne, má orgán možnosť voľby. V skratke, navrhuje sa vyjadriť, že ak osobitný predpis viaže náležitosť úradného dokumentu, ktorou je podpis, na konkrétnu osobu, osobu v konkrétnej funkcii, použije sa ako autorizácia kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom. Ak neustanovuje ako náležitosť úradného dokumentu podpis konkrétnej osoby, ale hovorí „len“ o podpise oprávnenej osoby ako vyjadrení vôle v mene orgánu verejnej moci, je možné použiť ako autorizáciu tak kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom, ako aj kvalifikovanú elektronickú pečať orgánu verejnej moci.

 

K bodu 39 (§ 25 ods. 1)

Vo väzbe na existujúci inštitút potvrdenia odoslania elektronického podania sa navrhuje explicitne vyjadriť, že podanie je podané jeho odoslaním. Predmetné doplnenie je vhodné z dôvodu predídenia potenciálnym výkladovým problémom, ktorý moment sa na účely zachovania lehôt v „elektronickom svete“ považuje za moment podania, resp. odovzdania na „prepravu“.

 

K bodu 40 (§ 25 ods. 3)

Vo väzbe na zmenu povahy výstupného dokumentu zo zaručenej konverzie sa upravuje aj toto ustanovenie. Zmyslom úpravy je vyjadriť, že v prípade, ak sa v konaní vyžaduje predloženie listiny, pričom daný predpis umožňuje jej predloženie aj ako osvedčenej kópie, použije sa proces zaručenej konverzie.

 

K bodu 41 (§ 25 ods. 6)

V záujme odstránenia výkladových a aplikačných nejasností je potrebné jednoznačne ustáliť, akým spôsobom orgán postupuje v prípade, ak mu je doručené podanie, odoslané „po prihlásení sa pod cudzou identitou“, resp. najmä z „cudzej“ elektronickej schránky, teda elektronickej schránky, ktorej majiteľom je osoba odlišná ako osoba, ktorá podanie autorizovala. V praxi v tejto súvislosti vyvstávala otázka, či možno následne účinne doručovať účastníkovi do tejto elektronickej schránky, teda schránky, z ktorej svoje podanie odoslal, hoci nie je jej majiteľom, prípadne či možno majiteľa tejto elektronickej schránky považovať za zástupcu pre doručovanie v zmysle procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom. Prieči sa základnej logike elektronického výkonu verejnej moci, aby zákonná úprava vôbec pripúšťala situáciu, kedy účastník konania alebo jeho právny zástupca využíva cudziu elektronickú schránku pre realizáciu elektronických podaní. Aby sa takémuto konaniu zabránilo, navrhuje sa vyjadriť pravidlo, podľa ktorého orgán verejnej moci účinne doručuje účastníkovi konania alebo jeho právnemu zástupcovi elektronické úradné dokumenty do tej elektronickej schránky, z ktorej je realizované elektronické podanie bez ohľadu na to, či ide o schránku, ktorej je účastník konania majiteľom, a to pokiaľ mu nie je oznámený iný spôsob, iné elektronické miesto doručenia.

 

K bodu 42 (§ 26 ods. 8)

Elektronický formulár, pokiaľ nie je vyplnený, je iba šablónou, ktorá neobsahuje žiadne osobné ani iné citlivé údaje. Zároveň po vyplnení sa elektronický formulár zasiela adresátovi, ktorý jeho šablónu môže ľubovoľne použiť ďalej – aj zverejniť. Preto bol prehodnotený dôvod na plošné vylúčenie prístupnosti elektronických formulárov úradných dokumentov. Vzhľadom na to, že iná časť modulu elektronických formulárov je verejne prístupná, jednotný prístup pre obe časti tohto modulu – ich verejná dostupnosť – bude aj z funkčného a prevádzkového hľadiska efektívnejší.

 

K bodu 43 (§ 27 ods. 2)

Vo väzbe na zmenu povahy výstupného dokumentu zo zaručenej konverzie sa upravuje aj toto ustanovenie. Zmyslom úpravy je vyjadriť, že v prípade, ak sa v konaní vyžaduje predloženie listiny, pričom daný predpis umožňuje jej predloženie aj ako osvedčenej kópie, použije sa proces zaručenej konverzie.

 

K bodu 44 (§ 28 ods. 3)

Navrhuje sa vypustiť podmienka pripájania doložiek právoplatnosti, vykonateľnosti a podobných úradných dokumentov k „rozhodnutiam“ s použitím len elektronického podpisu a umožňuje sa ich pripájanie aj iným spôsobom autorizácie (najmä pečaťou). Dôvodom je snaha umožniť automatizované vyhotovovanie „rozhodnutí s doložkami“ v rámci funkcionalít jednotlivých systémov, bez potreby zásahu človeka. Ide o zmenu vychádzajúcu z požiadaviek praxe.

 

K bodu 45 (§ 28 ods. 6)

Spresňujúce legislatívno-technické úpravy.

 

K bodu 46 (§ 28 ods. 7)

Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi používania postupov podľa zákona o e-Governmente nevyhnutne bude dochádzať čoraz viac k situácii, kedy orgán verejnej moci v jednom konaní má tak elektronické registratúrne záznamy, ako aj listinné registratúrne záznamy a keďže je neefektívne, aby bol na účely postupov na úseku archívov a registratúry nútený vykonávať zmenu podoby týchto záznamov z elektronickej na listinnú a naopak, navrhuje sa explicitne vyjadriť, že orgán verejnej moci nie je povinný elektronický registratúrny záznam prevádzať do listinnej podoby. Vzhľadom na to, že takúto povinnosť neukladá ani zákon na úseku registratúry, nedôjde ku konfliktu ani s touto oblasťou regulácie.

 

K bodu 47 (§ 30 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nadväzujúcu na zmenu v § 10 ods. 2, zavádzajúcu povinné používanie centrálnej elektronickej podateľne.

 

K bodom 48 až 51 (§ 31 a 31a)

V súvislosti s listinným doručovaním úradných zásielok je potrebné na strane orgánov verejnej moci zabezpečovať vytvorenie zásielok a ich podanie na poštovú prepravu. Štát to stojí nemalé finančné prostriedky a pre orgány to zase predstavuje administratívnu záťaž. Orgány verejnej moci si tieto procesy zabezpečujú individuálne a nejednotne, pričom vytváranie a podávanie úradných zásielok si zabezpečujú buď vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom externých služieb.

Zabezpečovanie procesov vo vlastnej réžii je pritom závislé od úrovne technického vybavenia a od príslušných nákladov na papier, tonery, obálky, od odpisov technických zariadení, od spotreby energie, ako aj od osobných nákladov administratívnych pracovníkov zabezpečujúcich vytvorenie a podanie zásielok. Výsledkom sú nejednotné formáty, rôzne procesy doručovania, individuálne obstarávanie materiálov a služieb a tým aj rôzna výška nákladov na jednotlivú listinnú zásielku.

Od 1. novembra 2016 majú orgány verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky a úradné dokumenty doručovať elektronicky do aktivovaných elektronických schránok. Pre adresátov, ktorí nemajú aktivované elektronické schránky, sa doručujú úradné rozhodnutia naďalej v listinnej podobe, vo forme rovnopisu.

Aj napriek povinnej aktivácii elektronických schránok pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri sa stav v doručovaní úradných zásielok zásadne nemení. Veľká časť elektronických schránok môže byť stále neaktivovaných (fyzické osoby a fyzické osoby podnikatelia) a orgány verejnej moci musia doručovať úradné zásielky naďalej v listinnej podobe. To kladie na doručovanie ešte väčšie nároky, keďže musia pred odoslaním úradnej zásielky preveriť, či je elektronická schránka aktivovaná alebo nie a podľa toho zvoliť formu aj spôsob doručovania.

Pri elektronickom doručovaní je administratívna a finančná náročnosť tiež závislá od technického vybavenia príslušných orgánov. Niektoré inštitúcie už majú automatizované riešenia pre overovanie aktívnych elektronických schránok, ako aj riešenia pre hromadné odosielanie elektronických podaní. Sú však aj inštitúcie s nízkou mierou automatizácie čo zvyšuje ich administratívnu náročnosť doručovania.

Navrhované riešenie vychádza z predpokladu, že orgány verejnej moci vytvárajú úradné dokumenty už len v elektronickej podobe a doručujú ich s použitím modulu elektronického doručovania. Tento modul teda môže prijať elektronické úradné dokumenty a automatizovaným spôsobom vyhodnotiť, či príslušný adresát má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku. Na základe výsledku vyhodnotenia systém buď doručí úradné dokumenty do aktivovanej elektronickej schránky alebo zvolí listinné doručovanie. Následne prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta vytvorí rovnopisy a vyhotoví listinné úradné zásielky, ktorých doručenie bude zabezpečené prostredníctvom poštového podniku. Riešenie bude automatizovaným spôsobom poskytovať informácie o výsledkoch doručenia príslušným orgánom. Z pohľadu adresáta bude úradný dokument doručený buď do aktivovanej elektronickej schránky alebo vo forme listinnej zásielky. Na strane orgánu verejnej moci už nebude potrebné skúmať, či adresát má alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku a vytvárať listinné zásielky, čím odpadá celý rad administratívnych úkonov, ako aj nákladov na tlačenie, pečiatkovanie a podpisovanie, obálkovanie a podanie zásielok na poštovú prepravu.  Na odstránenie akýchkoľvek pochybností o spôsobe financovania centrálneho doručovania sa navrhuje explicitne vyjadriť, že výdavky Úradu vlády SR, ako správcu modulu elektronického doručovania, vynaložené na centrálne doručovanie, sú na účely rozpočtových pravidiel a rozpočtového financovania výdavkami štátneho rozpočtu, konkrétne výdavkami štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré sa vynakladajú na plnenie jej úloh. Nadväzne na to sa aj na spôsob ich finančného krytia použijú prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré budú rozpočtované v kapitole Úradu vlády SR.

Pokiaľ ide o zabezpečenie obsahu takto prepravovaných správ, v prvom rade je potrebné povedať, že zásah do elektronického dokumentu, ktorý bude od orgánu verejnej moci odoslaný, nie je možný bez toho, aby došlo k porušeniu integrity dokumentu. Inými slovami, autorizovaný dokument, do ktorého by sa vykonal zásah, by nebol z hľadiska platnosti autorizácie overiteľný a takýto zásah by bol ľahko zistiteľný. Okrem toho aj v tomto prípade platí, že v zmysle čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú len prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Na komunikáciu pri centrálnom doručovaní sa uvedené vzťahuje rovnako a preto akýkoľvek zásah do ochrany prepravovaných správ by bol zásahom protiprávnym, s príslušnými konzekvenciami. Vzhľadom na úpravu zodpovednostných vzťahov je zároveň zrejmé, od ktorého momentu a v akom rozsahu zodpovedá za obsah správy správca modulu elektronického doručovania.

Osobitne túto úpravu obsahuje aj zákon o poštových službách, ktorý v § 10 ustanovuje, že poštovým tajomstvom je tak obsah zásielok a korešpondencie, ako aj informácie a údaje o nich a každý, kto s nimi príde do styku, je o nich povinný zachovávať mlčanlivosť. Zároveň sa ustanovuje, komu možno obsah poštového tajomstva sprístupniť. Táto regulácia sa vzťahuje aj na podávateľa, v ktorého postavení správca modulu elektronického doručovania bude. Vzhľadom na to, že v danom prípade je úprava ochrany prepravovaných správ, ako aj ich obsahu dostatočne upravená, nie je potrebné dopĺňať osobitnú úpravu týchto vzťahov, keďže sa na ne v plnom rozsahu vzťahuje platná právna úprava.

Navrhované úpravy sa uplatnia v konaniach, na ktoré sa zákon o e-Governmente vzťahuje. V konaniach, ktoré sú z hľadiska doručovania vyňaté spod pôsobnosti zákona o e-Governmente, sa doručovanie spravuje príslušnými právnymi predpismi – ide napríklad o trestné konanie, v ktorom sa podľa § 66a Trestného poriadku na doručovanie zákon o e-Governmente nepoužije.

 

K bodu 52 (§ 32 ods. 3)

Predmetná zmena nadväzuje na doplnenie § 32 ods. 10 a jej dôvodom je zamedziť tomu, aby sa účel § 32 ods. 10 nenaplnil len z dôvodu, že adresát by sa mohol vyhýbať doručeniu už len na základe údajov z notifikácie o uložení správy v elektronickej schránke.

 

 

K bodu 53 (§ 32 ods. 4)

Doplnenie je motivované snahou vyjadriť fakt, že medzi sprístupnením správy a potvrdením doručený k tejto správe by mal byť čo najkratší časový interval, resp. malo by ísť o moment, ktorý nastane okamžite po potvrdení doručenky. Vo väzbe na toto doplnenie je potrebné poukázať aj na existujúcu úpravu neúčinnosti doručenia pre prípady, kedy si adresát nemôže z objektívnych dôvodov elektronickú správu prevziať. Jedným z takých objektívnych dôvodov je aj skutočnosť, kedy potvrdí doručenku, ale samotná správa sa mu z dôvodov na strane informačného systému nesprístupní.

 

K bodu 54 (§ 32 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava, vyvolaná doplnením § 32 ods. 10.

 

K bodu 55 (§ 32 ods. 7)

Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 31 a doplnením § 31a.

 

K bodu 56 (§ 32 ods. 10)

Vzhľadom na to, že v prípadoch, kedy bolo vylúčené náhradné doručenie, mohlo dochádzať k obštrukciám pri preberaní zásielok, sa navrhuje ustanoviť všeobecnú úpravu bezdôvodného odopretia prevzatia zásielky, obdobne, ako je upravené v § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zosúladí sa tak úprava v súdnom konaní s úpravou v ostatných typoch konaní.

Vo vzťahu k tejto zmene je potrebné zdôrazniť, že prihlásením sa do elektronickej správy nebudú všetky správy považované za doručené. Zmena sa dotýka len doručovania v prípadoch, kedy je náhradné doručenie vylúčené – teda kedy si v „papierovom svete“ adresát musí zásielku fyzicky prevziať alebo výslovne odoprieť jej prevzatie, aby sa uplatnila fikcia doručenia. Z tohto dôvodu je potrebné upozorniť na to, že ak budú v elektronickej schránke doručené aj takéto druhy úradných správ, adresát prihlásením sa do schránky a neprebratím správ umožní to, aby aj takéto správy boli doručené s použitím fikcie doručenia.

 

K bodu 57 (§ 33 ods. 1)

Navrhuje sa umožniť podanie návrhu na neúčinnosť doručenia aj pre orgán verejnej moci, ak je účastníkom konania, keďže môže byť rovnako postihnutý dôvodmi, ktoré mu objektívne doručenie neumožnia.

 

K bodu 58 (§ 35 ods. 1)

Navrhuje sa zovšeobecniť definíciu zaručenej konverzie z elektronickej do elektronickej podoby. Dôvodom je snaha umožniť vykonávanie konverzie aj v prípade, kedy nedochádza k zmene formátu, či jeho verzia – napríklad pri konverzii podpisových kontajnerov.

 

 

K bodom 59 a 60 (§ 35 ods. 3)

Poverená osoba podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov plní povinnosti, ktoré sú určené na zaistenie konsolidácie a vymáhanie pohľadávok štátu. Dokumentácia k týmto pohľadávkam a exekučné tituly k nim majú výlučne len listinnú podobu. Vzhľadom na zavedenie povinnosti podávať návrhy na vykonanie exekúcie výlučne elektronickými prostriedkami sa táto povinnosť dotkne aj listín, ktoré bude k návrhom na vykonanie exekúcie potrebné pripájať. Poverená osoba ako oprávnený v exekučných konaniach v súčasnosti vedie voči dlžníkom ako povinným viac než 450-tisíc exekučných konaní. Z tohto dôvodu je účelné, aby poverená osoba, ktorá vymáha pohľadávky štátu, bola doplnená medzi subjekty, ktoré sú oprávnené vykonávať zaručenú konverziu, avšak zaručenú konverziu by poverená osoba vykonávala len pre vlastné potreby, t. j. nešlo by o vykonávanie zaručenej konverzie ako služby verejnosti za úhradu.

 

K bodu 61 (§ 36 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 35 ods. 1.

 

K bodu 62 (§ 37)

Z dôvodu častých požiadaviek na doplnenie podrobností v osvedčovacej doložke, ako aj vzhľadom na jej „technický“ charakter sa navrhuje upraviť v zákone jej druhové náležitosti a ich podrobný spôsob uvedenia v doložke sa navrhuje upraviť vykonávacím predpisom.

Pokiaľ ide o automatizovaný výkon zaručenej konverzie, umožňuje sa nahradiť vlastnoručný podpis na doložke faksimile, alebo iným spôsobom, ktorý umožní automatizovane vyhotoviť vyobrazenie podpisu na doložke.

 

K bodu 63 (§ 39 ods. 1)

Pôvodné znenie dávalo výstupu zo zaručenej konverzie rovnaký status ako originálu dokumentu. Vzhľadom na to, že v niektorých konaniach sa vyžaduje predloženie výlučne originálu a neumožňuje sa ani predloženie osvedčenej kópie, navrhuje sa zmeniť aj status konvertovaného dokumentu, aby sa zachovali požiadavky sily predkladaných dokumentov v konkrétnych konaniach.

 

K bodu 64 (§ 39 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava, spresňujúca ustanovenie o obsahu evidencie zaručených konverzií.

 

K bodu 65 (§ 39 ods. 8)

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré v minulosti vydávané elektronické dokumenty už nie sú v súlade so štandardami elektronických formátov podľa dnešného stavu a na zamedzenie toho, aby osoba nemohla platne použiť orgánom vydaný elektronický dokument, sa navrhuje ustanoviť povinnosť pre takýto orgán vždy zabezpečiť príslušnú konverziu a zachovať „dostupnosť“ ním vydaných elektronických dokumentov.

 

K bodu 66 (§ 39 ods. 9)

V doterajšom znení § 39 ods. 8 zákona je notár ako subjekt, ktorý vykonáva zaručenú konverziu bezodplatne spoločne s orgánom verejnej moci. V nadväznosti na zmenu v § 39 ods. 10 existuje dôvodná obava, že by mohlo dôjsť k odmietaniu výkonu zaručenej konverzie notármi, a to z dôvodu, že za výkon zaručenej konverzie (pokiaľ nepôjde o dokument, ktorý vznikol z ich činnosti) nebudú oprávnení poberať odmenu, pričom výkon zaručenej konverzie notárov personálne aj technicky zaťaží. Výkon zaručenej konverzie osobami podľa navrhovaného ustanovenia § 39 ods. 9, vrátane notárov, je dôležitý aj z pohľadu orgánov verejnej moci. Osoby, ktorým zákon zveruje možnosť vykonávať zaručenú s nárokom na úhradu odmeny a hotových výdavkov s ňou spojených, môžu výraznou mierou odbremeniť záťaž štátnych orgánov. Uvedené je zároveň v súlade s filozofiou priblíženia služieb štátnych úradov k občanovi, pretože sieť notárov môže službou zaručenej konverzie pokryť väčšie spektrum obyvateľov v porovnaní so štátnymi orgánmi, vzhľadom na ich počet.

 

K bodu 67 (§ 39 ods. 10)

Reagujúc na požiadavky prax sa navrhuje neukladať povinnosť orgánu verejnej moci konvertovať všetky dokumenty, ktoré sú mu predložené, ale len tie, ktoré sám vydal.

 

K bodu 68 (§ 51 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie nového modulu v § 10 ods. 11.

 

K bodu 69 (§ 51 ods. 4)

Navrhuje sa úprava spôsobu, postupu pri navrhovaní a vyhlasovaní zoznamu referenčných údajov. Dôvodom je snaha o participáciu dotknutého správcu registra, keďže ako príslušný orgán najlepšie zhodnotí stav pripravenosti údajov na ich vyhlásenie za referenčné.

 

K bodu 70 (§ 54a ods. 4)

Legislatívno-technická úprava, vyvolaná zmenami v § 31.

 

K bodu 71 (§ 56 ods. 1)

Navrhujú sa ustanoviť sankcie za neplnenie povinností podľa tohto zákona. Dôvodom na zavedenie sankcií je snaha o ustanovenie nástrojov na vynútenie plnenia povinností podľa zákona, pričom sankcie sú odstupňované v závislosti od závažnosti povinnosti, ktorej porušenie sankcionujú. V súčasnosti zákon o e-Governmente upravuje sankcie len v minimálnom rozsahu a mnohé zásadné povinnosti nemajú v prípade porušenia „koncovku“ v sankcii za správny delikt. Vzhľadom na to, že zákon o e-Governmente je svojho druhu všeobecný predpis vo vzťahu k spôsobu výkonu verejnej moci elektronicky, má jeho porušenie dopad jednak na fungovanie orgánov verejnej moci smerom k občanom, ale aj na realizáciu práva občana komunikovať s verejnou mocou spôsobom, ktorý zákon ustanovuje. Keďže súčasný systém kontroly a vynucovania plnení zákona nie je dostatočný a najmä nemá potrebnú zákonnú oporu, aby ho bolo možné realizovať tak, ako iné obdobné kontrolné a sankčné mechanizmy, navrhuje sa rozšíriť rozsah správnych deliktov a zaviesť aj kontrola plnenia ustanovení zákona.

Ustanovenie § 56 vymedzuje pokuty zákonom ustanoveným subjektom za porušenie povinností, pričom zákon vyslovene neustanovuje presnú výšku pokuty ale ustanovuje len najnižšiu dolnú a najvyššiu hornú hranicu pokuty, pričom podľa § 56 ods.2 pri ukladaní pokuty úrad prihliadne najmä na (i) závažnosť, (ii) spôsob, (iii) trvanie, (iv) následky protiprávneho konania, (v) na opakované porušenie povinností alebo na (vi) porušenie viacerých povinností. Z uvedeného vyplýva, že pri ukladaní pokút za správne delikty je povinnosťou úradu zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon príkladmo vymedzuje, teda najmä závažnosťou, spôsobom, trvaním, následkom protiprávneho konania, opakovaným porušením povinností a porušením viacerých povinností.

Na oblasť správneho (administratívnoprávneho) trestania majú zásadné vplyvy európske dokumenty odporúčacej povahy,  ktoré upravujú princípy, ktoré by sa mali uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy správneho trestania za správne delikty.  Taktiež z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné princípy ktoré sa aplikujú pri súdnom trestaní (napríklad absorpčná zásada), je potrebné rešpektovať aj v oblasti správneho trestania.  Príslušné správne orgány teda aplikujú analógiu legis, podľa ktorej príslušný orgán postupuje podľa právnej normy, ktorá upravuje podobný prípad, ktorý je riešenému prípadu najbližší.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 28/2007  „Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená).“ 

Na základe vyššie uvedeného úrad pri ukladaní pokuty za správne delikty podľa § 56 zohľadní predovšetkým (i) závažnosť, (ii) spôsob, (iii) trvanie, (iv) následky protiprávneho konania, (v) opakované porušovanie povinností alebo (vi) porušenie viacerých povinností. V prípade, ak zákonom vymedzený subjekt sa dopustí správneho deliktu porušením viacerých povinností ktoré mu vyplývajú zo zákona v zmysle § 56 ods. 2, úrad mu uloží pokutu ustanovenú v § 56 ods. 1 pričom v každom prípade prihliadne na opakovanosť porušenia povinností a zákonom vymedzenému subjektu uloží aj v zmysle absorpčnej zásady len jednu pokutu.

Osobitne ku skutkovej podstate porušenia ustanovenia § 17 ods. 1 je potrebné uviesť, že skutočnosť, že výkon verejnej moci bol realizovaný listinne nemá vplyv na právne účinky takto orgánom verejnej moci vytvorených rozhodnutí/písomností, je však v rozpore s „národnou“ stratégiou/zámerom informatizácie a elektronizácie verejnej správy, a preto sa bude považovať takýto výkon za správny delikt s možnosťou uloženia pokuty.

 

K bodu 72 (§ 56 ods. 2)

Vzhľadom na to, že pri prejednávaní priestupkov a aj iných správnych deliktov je obvyklá úprava jednak materiálneho korektívu vo vzťahu k ukladanému trestu, ako aj možnosť upustenia od uloženia trestu v prípadoch, ktorých závažnosť si takéto uloženie nevyhnutne nevyžaduje, navrhuje sa doplnenie úpravy upustenia od uloženia pokuty obdobne, ako tomu je napr. v priestupkovom konaní.

 

 

K bodu 73 (§ 56a a 56b)

Vo väzbe na rozšírenie možností ukladania sankcií sa navrhuje doplnenie ustanovení o výkone kontroly, ktorými sa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zverí kontrolná právomoc vo vzťahu k plneniu povinností podľa tohto zákona.

S prihliadnutím na význam právnej úpravy zákona o e-Governmente a na potrebu zjednoteného výkladu pre postup orgánov verejnej moci sa navrhuje doplniť právnu úpravu tak, aby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu získal zákonné oprávnenie podávať legálny výklad zákona e-Governmente, pričom všetky takto vyhotovené výkladové stanoviská by mali byť zverejňované na webovom sídle úradu a na ÚPVS.

 

K bodom 74 až 79 (§ 59)

Legislatívno-technické úpravy splnomocňovacích ustanovení, v nadväznosti na zmeny navrhované v tejto novele zákona.

 

K bodu 80 (odkaz 33)

Legislatívno-technická zmena.

 

K bodu 81 (§ 60d)

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zriadenie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a presun kompetencií z Ministerstva financií SR na tento úrad.

 

K bodu 82 (§ 60d ods. 2)

V súvislosti so zriadením centrálnej evidencie zaručených konverzií sa navrhuje ustanoviť povinnosť jednorazového zaslania údajov o vykonaných zaručených konverziách pred zavedením evidencie. Dôvodom je snaha o zúženie priestoru na potenciálne nekalé konanie vo vzťahu ku konverzii dokumentov.

 

K bodu 83 (§ 60f)

Navrhuje sa v prechodnom období umožniť používanie existujúcich elektronických podateľní do konca roku 2020. Dôvodom je poskytnutie priestoru na prispôsobenie informačných systémov na používanie centrálnej elektronickej podateľne a dnes prevádzkovaných systémov podľa § 10 ods. 13. Prechodné ustanovenia nadväzujú na zmeny v § 10 ods. 2, 13 a 14. Zároveň sa navrhuje vyjadriť, že použitie výnimiek podľa § 10 ods. 13 a 14 je možné aplikovať aj počas plynutia prechodného obdobia.

Obdobná úprava sa navrhuje vo vzťahu k existujúcim zmluvným vzťahom odberateľov cloudových služieb, aby bol vytvorený priestor na zápis ich poskytovateľov do evidencie podľa § 10a.

Vo vzťahu k jednotnému doručovaniu listinných rovnopisov sa navrhuje odklad plnenia povinnosti do 1. novembra 2018. Dôvodom je poskytnutie priestoru na organizačné a technické zabezpečenie vykonávania danej činnosti.

Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého inštitúcia nebude povinná používať elektronické formuláre, t. j. výnimku v súčasnosti upravenú v § 60 ods. 12. Stanovenie výnimky pre Sociálnu poisťovňu pri povinnosti vytvárať štruktúrované elektronické formuláre sa navrhuje z dôvodu osobitného postavenia Sociálnej poisťovne v sústave orgánov verejnej moci, predmetu činnosti a rozsahu jej databáz. Sociálna poisťovňa patrí medzi orgány verejnej moci s najširšou agendou v rámci výkonu verejnej moci, nepomerne rozsiahlejšou v porovnaní s väčšinou orgánov verejnej moci. Len Sociálnej poisťovni, ústredie, bolo v roku 2016 doručených 986 972 podaní. Sociálna poisťovňa, ústredie, zabezpečilo expedíciu 2 727 331 zásielok. Pobočky Sociálnej poisťovne zabezpečili expedíciu 3 037 851 zásielok. Celkovo Sociálna poisťovňa v roku 2016 expedovala 5 765 182 zásielok. Ďalším dôvodom je plánovaná rozsiahlejšia zmena informačného systému Sociálnej poisťovne, ktorá nestihne byť plne realizovaná do 31.1.2018. Následkom toho by mohli byť uskutočnené iba čiastkové riešenia, na ktoré by museli byť vynaložené finančné prostriedky. Po zapracovaní zásadnej zmeny informačného systému Sociálnej poisťovne, by museli byť pôvodné čiastkové riešenia nahradené novými riešeniami, čo by si vyžiadalo ďalšie finančné náklady na zabezpečenie predmetnej povinnosti. Vzhľadom na rozsah agendy a jednotlivých typov konaní sa navrhuje ustanoviť výnimku, ktorá by pre Sociálnu poisťovňu zabezpečila dlhší časový priestor na splnenie predmetných povinností.

Elektronická komunikácia s finančnou správou prebieha dnes primárne prostredníctvom Portálu finančnej správy SR, ktorý je integrovaný s informačnými systémami finančnej správy. Funkcionalita, spoľahlivosť a bezpečnosť Portálu finančnej správy SR zabezpečuje výkon verejnej moci prostredníctvom aj kritických informačných systémov, ktoré sú prevádzkované v nepretržitom režime (24x7). Rozsah dnes ustanovenej výnimky sa navrhuje zúžiť tak, aby vo vzťahu k postupu bola zachovaná pre doručovanie, ktoré by však bolo upravené s ohľadom na preferenciu užívateľa služieb – teda v režime, ktorý už dnes platí pre colné konanie. Týmto spôsobom bude v plnom rozsahu umožnené využívanie aj schránok na ÚPVS pre užívateľov, ktorý tento spôsob preferujú, ako aj napr. využívanie doručovania do Centrálneho elektronického priečinku pre colné konanie, ak je to pre užívateľa z akéhokoľvek dôvodu výhodnejšie. Podstata výnimky je založená na tom, že sa takto môžu na doručovanie využiť len už existujúce riešenia a nie budovať nové informačné systémy.

 

 

K čl. II

K bodu 1 (§ 3 ods. 6):

Legislatívno-technická úprava, vychádzajúca z nového pojmu „webové sídlo“.

 

K bodom 2 a 3 (§19):

Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje tiež explicitne vyjadriť, že náležitosťou elektronického podania podľa zákona o e-Governmente je aj identifikátor osoby. V neposlednom rade sa navrhuje vypustiť nepoužívané spôsoby podávania podaní, najmä pokiaľ ide o telefax či telegraf.

 

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 5 (§ 25a):

Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje explicitne vyjadriť, že miestom na doručovanie elektronických podaní je elektronická schránka podľa zákona o e-Governmente.

 

K bodu 6 (§ 26 ods. 2):

Legislatívno-technická úprava, vychádzajúca z nového pojmu „webové sídlo“.

 

K bodu 7 (§ 47 ods. 5):

Navrhované zmeny majú za cieľ v prvom rade zosúladiť pojmovo a z hľadiska používaných inštitútov elektronický postup v správnom konaní so zákonom o e-Governmente. Na tento účel sa navrhuje explicitne vyjadriť, že v prípade elektronických rozhodnutí sa tieto „podpisujú“ elektronickým podpisom alebo pečaťou a zjednotiť tak spôsoby autorizácie (podpisovania) s § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. 

 

 

K čl. III

K bodu 1:

Vzhľadom na obsolétnosť tohto ustanovenia, ktoré upravuje spôsob platby, ktorý je nahradený novými a modernejšími spôsobmi, sa navrhuje platba formou SMS vypustiť.

 

K bodom 2 až 4:

Navrhované zmeny nadväzujú na úpravu povinnosti v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente. Podstatou zmeny je uloženie povinnosti umožniť úhradu správneho a súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému vždy, ak ide o konania alebo úkon, o ktorých sa komunikuje elektronicky prostredníctvom prístupových miest, portálov podľa zákona o e-Governmente a ide o orgán, ktorý je do tohto systému úhrady zapojený podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch.

 

K bodu 5:

Nadväzne na zmeny v bodoch 2 až 4 a v čl. VII sa navrhuje zavedenie povinnosti používať nový základný číselník poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

 

K bodu 6:

V súvislosti so zmenou v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente a v bodoch 2 až 4 sa navrhuje rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa systému tak, aby reflektovali novonavrhovanú právnu úpravu.

 

K bodu 7:

Navrhuje sa ustanoviť prechodný režim pre spoplatnenie už začatých konaní, v súlade s existujúcou právnou úpravou.

 

 

K čl. IV

K bodu 1:

Vzhľadom na obsolétnosť tohto ustanovenia, ktoré upravuje spôsob platby, ktorý je nahradený novými a modernejšími spôsobmi, sa navrhuje platba formou SMS vypustiť.

 

K bodom 2 a 3:

Navrhované zmeny nadväzujú na úpravu povinnosti v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente. Podstatou zmeny je uloženie povinnosti umožniť úhradu správneho a súdneho poplatku prostredníctvom technického vybavenia prevádzkovateľa systému vždy, ak ide o konania alebo úkon, o ktorých sa komunikuje elektronicky prostredníctvom prístupových miest, portálov podľa zákona o e-Governmente a ide o orgán, ktorý je do tohto systému úhrady zapojený podľa zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch.

 

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava vo väzbe na zmenu v bode 1.

 

K bodom 5 až 7:

Vzhľadom na to, že dnešná úprava vo vzťahu k použitiu systému eKolok nepočíta s úhradami pri prenesenom výkone štátnej správy, navrhuje sa doplniť predmetné ustanovenia, aby bol tento spôsob platby aj pri takomto postupe možný.

 

K bodu 8:

Nadväzne na zmeny v bodoch 2 až 4 a v čl. VII sa navrhuje zavedenie povinnosti používať nový základný číselník poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

 

K bodu 9:

Vzhľadom na to, že dnešná úprava vo vzťahu k použitiu systému eKolok nepočíta s úhradami pri prenesenom výkone štátnej správy, navrhuje sa doplniť predmetné ustanovenia, aby bol tento spôsob platby aj pri takomto postupe možný.

 

K bodu 10:

V súvislosti so zmenou v § 5 ods. 6 písm. b) zákona o e-Governmente a v bodoch 2 až 4 sa navrhuje rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa systému tak, aby reflektovali novonavrhovanú právnu úpravu.

 

K bodu 11:

Navrhuje sa ustanoviť prechodný režim pre spoplatnenie už začatých konaní, v súlade s existujúcou právnou úpravou.

 

K bodu 12:

Navrhuje sa upraviť sadzby správnych poplatkov v položkách všeobecnej správy spôsobom jej zaokrúhlenia smerom nahor z dôvodu nárastu početnosti vykonávaných úkonov a s tým súvisiacej jednoduchšej hotovostnej úhrady priamo na správnom orgáne. Podľa štatistiky obcí a miest sa počty úkonov a konaní vykonávaných na obecných, miestnych a mestských úradoch podľa položiek sadzobníka správnych poplatkov v časti vnútornej správy a všeobecnej správy neustále zvyšujú, pričom pokrytie personálnych a materiálno-technických výdavkov je nepostačujúce s ohľadom na zabezpečenie náročnosti týchto úkonov a konaní. Zároveň sú tieto poplatky vyberané aj ďalšími správnymi orgánmi, ktoré sú rozpočtovaným príjmom štátneho rozpočtu.

 

K bodom 13 a 14:

Na základe skúseností miest a obcí súvisiacich s nárastom počtu úkonov spojených s uzatváraním manželstiev sa navrhuje úprava existujúcich položiek sadzobníka správnych poplatkov. Dôvodom zvýšenia správnych poplatkov je nárast počtu úkonov a s nimi súvisiacich nákladov na zabezpečenie obslužnosti miest, v ktorých sa sobáše vykonávajú. Najmä v posledných obdobiach sa výkon sobášov, na základe požiadavky snúbencov, presúva do atraktívnych externých priestorov mimo úradne určenej miestnosti, mimo určenej doby na uzavretie manželstva a v neposlednej miere dochádza k zvyšovaniu počtu manželstiev so zahraničnými štátnymi príslušníkmi, čo na strane miest a obcí predstavuje nárast nákladov súvisiacich so zabezpečením sobášov. Existujúce oslobodenia a poznámky navrhovanou úpravou nie sú dotknuté.

 

K bodu 15:

Navrhuje sa zaviesť úplne nová položka za úkony, ktoré doposiaľ nepodliehali správnemu poplatku, i keď boli obcou alebo mestom poskytované bezplatne ako súvisiaci úkon v oblasti matričných zápisov. Ide o spoplatnenie vyhotovenia podkladov pre účely osobitnej matriky, ako i spoplatnenie zápisov údajov do matriky na základe predtým uzatvoreného cirkevného sobáša. Pri podaní žiadosti do osobitnej matriky pracovníci matričného úradu kontrolujú a predbežne posudzujú cudzojazyčne matričné a súdne verejné listiny, formu ich vyššieho overenia podľa medzinárodných dohovorov a zmlúv a pripravujú podkladové materiály k zaslaniu na osobitnú matriku Ministerstva vnútra SR. Pred vykonaním zápisu do matriky na základe vykonaného cirkevného sobáša má matrika povinnosť predložené údaje skontrolovať a zaručiť ich správnosť, úplnosť a pravdivosť. Pracovníci matričných úradov posudzujú aj platnosť predložených verejných listín, ktoré snúbenci predkladajú k uzavretiu cirkevného sobáša vrátane preverenia totožnosti snúbencov (občanov SR, aj cudzincov). Po vykonaní cirkevného sobáša ďalej matrika zapisuje manželov do knihy manželstiev a vydáva sobášny list. Opodstatnenosť spoplatnenia týchto úkonov vychádza zo skutočnosti, že obce a mestá vedú matriku, v ktorej za zapisované údaje nesú zodpovednosť prevzaté a odsúhlasené verejné listiny, keďže tieto sú ďalej podkladom pre vydávanie ďalších dokladov v rôznych životných situáciách.

 

 

K čl. V a VI

Predmetné články sa navrhujú doplniť na zabezpečenie poskytovania údajov prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov v zmysle §10 ods. 3 písm. h) zákona o e-Governmente. Zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa sú povinné podľa § 25 a § 29b poskytovať zo svojich informačných systémov elektronicky údaje na účely vykonávania sociálneho a verejného zdravotného poistenia. Spôsob výmeny týchto informácií pritom nie je daný, resp. bližšie špecifikovaný. V ustanovení § 25 ods. 4 je pritom presne stanovený spôsob poskytovania údajov, a to prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa zákona o informačných systémoch verejnej správy. Z dôvodu jednotnej metodiky je vhodné doplniť spôsob elektronickej výmeny údajov aj v tomto prípade. Keďže sa v danom prípade jedná o využívanie existujúceho riešenia (IS CSRÚ) návrh zákona nemá žiaden negatívny dopad na rozpočty zdravotných poisťovní ani Sociálnej poisťovne.

Zákonom č. 581/2004 Z. z. je určený okruh výmeny informácií medzi zdravotnou poisťovňou a inou inštitúciou, ktorý sa nepovažuje za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak sa poskytne v zmysle § 76 ods. 5 tohto zákona. Z dôvodu nových zákonom stanovených povinností zdravotnej poisťovne v zmysle § 25 ods. 3 a 4 zákona č. 580/2004 Z. z., je potrebné tento okruh výmeny informácií rozšíriť aj o inštitúcie, ktorým má zdravotná poisťovňa povinnosť poskytovať údaje v zmysle tohto ustanovenia zákona.

 

K čl. VII

K bodom 1 a 2 (§ 2 a § 4):

Z dôvodu zabezpečenia stability budovania sémantického webu úrovne 5, pri ktorej sa používajú na identifikáciu údajov datasetu, ako aj interné a externé vzťahy datasetu jednotnými referencovateľnými identifikátormi prepojené údaje, je potrebné určiť  správcovstvo, schvaľovanie a vydávanie jednotných referencovateľných identifikátorov ako jednotného zdroja pre informačné systémy verejnej správy.

V § 46 výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z.z. vyplýva zatiaľ len povinnosť zverejňovať jednotné referencovateľné identifikátory prostredníctvom webového sídla Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Navrhuje sa, aby Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vykonával správu jednotných referencovateľných identifikátorov, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie interoperability v prostredí verejnej správy.

Povinnosť dodržiavať štandardy vyplývajúce pre povinné osoby z § 3 ods.4 písm. i) zostáva zachovaná a bude sa vzťahovať aj na jednotný referencovateľný identifikátor, spravovaný Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

 

K bodom 3 a 4 (§ 4 ods. 1 a 2):

Navrhuje sa zriadenie nového základného číselníka poplatkov. Dôvodom je snaha o zjednotenie označovania spoplatnených konaní a úkonov, čo umožní odstránenie problémov v evidencii poplatkov.

 

K bodu 5 (§ 4 ods. 5)

Vo väzbe na zavedenie nového základného číselníka sa navrhuje ustanoviť jeho obsah. Vzhľadom na to, že tento číselník musí reflektovať zákonnú úpravu v zákone o správnych poplatkoch a v zákone o súdnych poplatkoch, vrátane rôznych modifikácií sumy poplatkov a tiež musí nadväzovať na používané „skladanie“ poplatkov za viacero úkonov v rámci tzv. životnej situácie, ktorú si užívateľ zvolil a pomerne podrobný spôsob úpravy tvorby obsahu tohto číselníka.

 

 

K čl. VIII

Navrhovanou zmenou sa sleduje posilnenie publicity v oblasti povolení a iných úradných dokumentov, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, a to využitím centrálnej elektronickej tabule. Zverejňovanie bude slúžiť na informatívne účely, z hľadiska „konštitutívnych“ účinkov zverejnenia bude prioritný vestník.

 

 

K čl. IX

Účinnosť sa navrhuje 1. novembra 2017. Vo vzťahu k ustanoveniam, zavádzajúcim povinnosti s dopadom na organizačné a technické, ale aj finančné zabezpečenie, sa navrhuje odloženie účinnosti.

 

 

Bratislava 24. mája 2017

 

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

Peter Pellegrini

podpredseda vlády Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

S p o l o č n á    s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní  vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu  pôsobnosti orgánov verejnej  moci a o zmene a  doplnení niektorých zákonov (zákon o  e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 564) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní

 

 

            Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu  pôsobnosti orgánov verejnej  moci a o zmene a  doplnení niektorých zákonov (zákon o  e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 564) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade   s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

 

I.

 

            Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 682  z 13. júna 2017 pridelila    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu  pôsobnosti orgánov verejnej  moci a o zmene a  doplnení niektorých zákonov (zákon o  e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 564) na prerokovanie týmto výborom:

 

            Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky     

            a

            Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny        rozvoj;

 

            Výbory prerokovali predmetný  návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

II.

 

            Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol   návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu  zákona podľa   § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

III.

 

            Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol  návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

 

            Ústavnoprávny   výbor Národnej rady Slovenskej republiky  uznesením č. 244       zo 4. septembra 2017 s  návrhom  zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

            Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 110 zo 4. septembra 2017 s  návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

 

 

IV.

 

            Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto  správy vyplývajú  tieto  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

 

1.         K čl. I (15. bod návrhu)

V čl. I 15. bod § 10 ods. 3 písm. h) sa za slová „a integrácie údajov,“ vkladá spojka „a“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Navrhovanou úpravou čl. I 15. bod sa mení názov spoločného modulu, avšak opodstatnenosť spojky „a“ ostáva zachovaná“.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR                                  

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

2.         K čl. I (17. bod návrhu)

V čl. I bod 17 § 10 ods. 11 druhá veta sa vypúšťajú slová „a prevádzkovateľom je úrad vlády".

 

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou kompetencií pre prevádzku modulu procesnej integrácie a integrácie údajov. Možnosť určenia prevádzkovateľa zostáva zachovaná aj bez jeho explicitného ustanovenia v zákone – postupovať sa bude v súlade so zákonom č. 275/2006 Z.z.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

3.         K čl. I (19. bod návrhu)

V čl. I 19. bod § 10 ods. 13 sa slová „k ohrozeniu plneniu úloh“ nahrádzajú slovami „k ohrozeniu plnenia úloh“.

 

Ide o gramatickú úpravu.

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

4.         K čl. I (21. bod návrhu)

             V čl. I 21. bod § 10a ods. 5 sa slovo „odberať“ nahrádza slovom „odoberať“.

 

Ide o gramatickú úpravu.

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

5.         K čl. I (35. bod návrhu)

V čl. I bod 35 znie:

        „35. V § 22b odseky 2 až 5 znejú:

„(2) V registri autentifikačných certifikátov sa vedie zoznam autentifikačných certifikátov, ktoré sa používajú na účely podľa § 22aa, ako aj údaj o tom, že autentifikačný certifikát podľa § 22aa bol zrušený.

(3) Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu zapíše do registra autentifikačných certifikátov autentifikačný certifikát podľa § 22aa na žiadosť toho, komu bol vydaný. Ten, komu bol autentifikačný certifikát podľa § 22aa vydaný alebo vydavateľ autentifikačného certifikátu podľa § 22aa, sú povinní oznámiť správcovi komunikačnej časti autentifikačného modulu zrušenie tohto certifikátu bezodkladne po tom, ako k zrušeniu dôjde.

(4) Zápis autentifikačných certifikátov do registra autentifikačných certifikátov sa vykonáva na základe elektronickej žiadosti zverejnenej na ústrednom portáli, ktorá je autorizovaná. Na overenie údajov uvedených v žiadosti, ktoré nie sú referenčnými údajmi, je správca komunikačnej časti autentifikačného modulu oprávnený požadovať predloženie verejnej listiny, z ktorej možno tieto údaje overiť. Ak údaje uvedené na verejnej listine alebo v žiadosti nie sú zhodné s údajmi v referenčnom registri alebo údaje uvedené v žiadosti nie sú aktuálne, správca komunikačnej časti autentifikačného modulu žiadosť odmietne.

(5) Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu je povinný každý deň vydať zoznam platných autentifikačných certifikátov podľa § 22aa. Zoznam platných autentifikačných certifikátov podľa § 22aa  platí 24 hodín od jeho vydania a autentifikačný certifikát podľa § 22aa uvedený v zozname sa považuje za platný počas celej doby platnosti zoznamu, kým sa nepreukáže opak. Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu zabezpečuje overenie platnosti autentifikačného certifikátu podľa § 22aa spôsobom dostupným každému orgánu verejnej moci; informáciu o spôsobe overenia správca zverejní na ústrednom portáli.“.

 

Navrhuje sa vykonať tri vecné úpravy vo vzťahu k vedeniu zoznamu autentifikačných certifikátov. Prvou je uloženie povinnosti vydavateľovi certifikátu oznámiť jeho zrušenie NASESu. Dôvodom je snaha o zabezpečenie aktuálnosti vedeného zoznamu platných certifikátov. Druhou zmenou je úprava podávania žiadosti o zápis certifikátu. V súlade s aktuálnou praxou sa navrhuje zavedenie elektronickej žiadosti. Poslednou zmenou je úprava spôsobu overovania platných certifikátov. Namiesto obmedzenia na jeden spôsob (publikáciu zoznamu) sa navrhuje ustanoviť povinnosť pre NASES zabezpečiť dostupnosť overenia platnosti certifikátu, pričom voľba konkrétneho spôsobu sa z praktických dôvodov ponecháva na NASES.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

6.         K čl. I

             V čl. I sa za 38. bod vkladajú nové body  39. a 40., ktoré znejú:

„39.  V § 23 ods. 7 sa slová  „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 6 “.

40. V § 23a ods. 1 sa slová „23 ods. 4“ nahrádzajú slovami „23 ods. 6“.“.

 

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú v súvislosti s navrhovanou zmenou v čl. I  37. bod predkladaného návrhu zákona (doplnenie nových odsekov 2 a 3 v § 23).

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

7.         K čl. I

V čl. I sa za bod 38 vkladajú nové body 39 a 40, ktoré znejú:

„39. V § 24 ods. 2 písm. a) sa na konci vkladá bodkočiarka a pripájajú sa slová „prezentačná schéma nemusí byť súčasťou elektronického formulára, ak je používateľské rozhranie pre vyplnenie elektronického formulára poskytované pre prístupové miesto zo špecializovaného portálu,“.

 

40. V § 24 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Obsahom elektronického formulára pre elektronické podanie môže byť aj identifikátor osoby.“.“.

 

Účinnosť čl. I bod 39 sa navrhuje 1. januára 2018, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.

 

Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

 

Navrhovaná zmena má za cieľ umožniť vytváranie elektronických formulárov dvomi spôsobmi. Dnes existujúca cesta (pomocou vyplňovacej časti v rámci formulárov) by zostala naďalej zákonnou možnosťou a existujúce formuláre by sa nemuseli prerábať. Na druhej strane by ale zákon otvoril možnosť publikovať do prístupových miest zadávacie časti aj iným spôsobom, ktorý musí gestor služby podriadiť metodickým a štandardizačným pokynom, na tento účel vytvoreným.

Pokiaľ ide o doplnenie § 24 ods. 5, navrhuje sa explicitne vyjadriť to, že náležitosťou identifikujúcou osobu, môže byť vo formulári aj identifikátor osoby podľa zákona o e-Governmente.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

8.         K čl. I

V čl. I sa za bod 41 vkladá nový bod 42, ktorý znie:

„42. V § 26 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Obsahom elektronického formulára pre elektronický úradný dokument môže byť aj identifikátor osoby.“.“.

 

Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

 

Obdobne, ako v § 24 ods. 5, navrhuje sa explicitne vyjadriť to, že náležitosťou identifikujúcou osobu, môže byť vo formulári aj identifikátor osoby podľa zákona o e-Governmente.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

9.         K čl. I (51. bod. návrhu)

V čl. I 51. bod sa odkaz na poznámku pod čiarou „21c)“ vrátane poznámky pod čiarou označuje ako odkaz  „20d)“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na požiadavku prehľadného usporiadania zákona v súlade s článkom IV Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zachovania poradia jednotlivých odkazov na poznámky pod čiarou (odkaz 21 sa nachádza v § 23 ods. 2 a odkaz 21a sa nachádza v § 34 súčasného znenia zákona).

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

10.       K čl. I

V čl. I bod 51 § 31a sa za odsek 13 vkladá nový odsek 14, ktorý znie:

„(14) Ak sa má doručovať do zahraničia, poštový podnik doručuje listinný rovnopis len ako doporučenú zásielku a informáciu o výsledku doručenia nevyhotovuje. Orgán verejnej moci je pri doručovaní do zahraničia oprávnený zabezpečiť vyhotovenie listinného rovnopisu a jeho doručenie bez použitia postupu podľa odseku 1.“.

 

Doterajší odsek 14 sa označuje ako odsek 15.

 

Navrhuje sa doplniť ustanovenia o centrálnom doručovaní pre prípady, kedy nie je možné získať informáciu o doručení z dôvodu, že v danom štáte nie je takáto služba podporovaná. Pre tieto prípady sa navrhuje vylúčiť povinnosť poštového podniku vyhotovovať informáciu o doručení, keďže nebude disponovať znalosťou, či k doručeniu došlo a kedy.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

11.       K čl. I

V čl. I sa vypúšťa bod 52.

 

Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

 

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 32 ods. 10.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

12.       K čl. I

V čl. I body 54 a 55 znejú:

„54. V § 32 ods. 6 sa vypúšťa písmeno a).

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b).

 

55. V § 32 odsek 7 znie:

„(7) Ak nastane skutočnosť podľa 

a)         odseku 6 písm. a), odosielateľ vykoná opätovné doručovanie podľa ustanovení o doručovaní podľa osobitných predpisov,

b)         odseku 6 písm. b), odosielateľ vykoná opätovné elektronické doručenie podľa tohto zákona; ustanovenia § 31 ods. 2 a § 31a sa použijú rovnako. “.“.

 

:

Účelom pozmeňujúceho návrhu je umožniť aplikáciu fikcií doručenia aj v prípadoch, kde to nebolo doteraz možné z dôvodu, že podľa osobitných predpisov bolo náhradné doručenie vylúčené. Návrhom sa tak zefektívni doručovanie úradných dokumentov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

13.       K čl. I

V čl. I sa vypúšťa bod 56.

 

Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

 

Vzhľadom na navrhovanú úpravu § 32 ods. 6 a rozšíreniu použitia fikcie doručenia aj na prípady, kedy sa osoba do schránky vôbec neprihlási, stráca doplnenie § 32 odsekom 10 zmysel a preto sa navrhuje vypustiť.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

14.       K čl. I

             V čl. I sa za 59. bod vkladá nový bod 60, ktorý znie:

„60. V § 35 ods. 3 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa slovo „a“.“.

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú v súvislosti so zmenou v čl. I  59. a 60. bod predkladaného návrhu zákona.

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

 

15.       K čl. I (60. bod. návrhu)

V čl. I 60. bod sa odkaz na poznámku pod čiarou „21b)“ vrátane poznámky pod čiarou označuje ako odkaz  „20e)“.

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na požiadavku prehľadného usporiadania zákona v súlade s článkom IV Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zachovania poradia jednotlivých odkazov na poznámky pod čiarou (odkaz 21 sa nachádza v § 23 ods. 2 a odkaz 21a sa nachádza v § 34 súčasného znenia zákona).

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

16.       K čl. I (66. bod návrhu)

V čl. I bod 66 sa na konci pripájajú slová „ a na konci sa pripájajú slová „alebo na správny poplatok podľa osobitného predpisu,10) ak zaručenú konverziu vykonáva integrované obslužné miesto prevádzkované ministerstvom vnútra““.

 

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou správneho poplatku za činnosť integrovaného obslužného miesta prevádzkované Ministerstvom vnútra SR v zákone o správnych poplatkoch.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

17.       K čl. I

V čl. I sa za bod 67 vkladajú nové body 68 a 69, ktoré znejú:

„68. V § 43 ods. 2 sa na konci pripájajú slová „alebo priamo v prospech účtu právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorý slúži na platenie poplatkov podľa osobitného predpisu7a) uvedeného v príkaze na úhradu, ak má na to prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta vytvorené podmienky.“.

 

69. § 43 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

„(8) Ak sa úhrada vykonáva priamo v prospech účtu právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorý slúži na platenie poplatkov podľa osobitného predpisu,7a) odseky 5 a 6 sa nepoužijú.“.

 

Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

 

Prevádzkovateľ IOM, ktorým je klientske centrum Ministerstva vnútra SR umožňuje platbu na IOM prostredníctvom eKolku. Keďže v takom prípade pôjde o priamu platbu poplatníka mimo účtu prevádzkovateľa IOM, odbúra sa vznik pohľadávkovo-záväzkového vzťahu medzi prevádzkovateľom IOM a prijímateľom úhrady (t.z. prevádzkovateľom systému eKolok). Na umožnenie tohto mechanizmu je potrebné vykonať navrhované dve zmeny.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

18.       K čl. I (77. bod návrhu)

V čl. I bod 77 sa slová „o obsahu“ nahrádzajú slovami „o formáte a obsahu“.

 

Legislatívno-technická úprava, nadväzujúca na zmeny v § 22b.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

19.       K čl. I (81. bod návrhu)

V čl. I bod 81 sa na konci pripájajú slová „a slová „1. januára 2018“ sa nahrádzajú slovami „1. júla 2019“.“.

 

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na vybudovanie centrálnej evidencie konverzie z dôvodu poskytnutia dostatočného časového priestoru na realizáciu tejto povinnosti.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

20.       K čl. I (83. bod návrhu)

V čl. I 83. bod § 60f ods. 1 sa slová „k 31. októbru 2017“ nahrádzajú slovami „do 31. októbra 2017“.                                                                        

Ide o legislatívno-technickú úpravu ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie.

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

21.       K čl. I (83. bod návrhu)

V čl. I 83. bod § 60f ods. 5 sa slová „oprávnené vytvárať“ nahrádzajú slovami „oprávnená vytvárať“.  

 

Ide o gramatickú úpravu.

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

22.       K čl. I (83. bod návrhu)

V čl. I 83. bod § 60f ods. 7 sa slová „k 31. októbru 2017“ nahrádzajú slovami „do 31. októbra 2017“    .          

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu ktorou sa precizuje navrhované ustanovenie.

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

23.       K čl. I (83. bod návrhu)

V čl. I bod 83 sa § 60f dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

„(8) Správca špecializovaného portálu a správca informačného systému integrovaného obslužného miesta zabezpečia sprístupnenie podľa § 5 ods. 6 písm. b) najneskôr od 1. apríla 2018.“.

 

Doplnením § 5 ods. 6 písm. b) sa zavádza povinnosť umožniť platbu cez tzv. systém eKolku pre všetky špecializované portály a integrované obslužné miesta. Vzhľadom na to, že zavedenie tejto povinnosti do praxe si môže vyžiadať isté časové obdobie, navrhuje sa v prechodnom ustanovení poskytnúť primeranú lehotu na splnenie tejto povinnosti.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

24.       K čl. II (4. bod návrhu)

V čl. II 4. bod § 24 ods. 1   sa slová „vkladajú slová“ nahrádzajú slovami „vkladá čiarka a slová“.        

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

25.       K čl. III (1. bod návrhu)

V čl. III 1. bod  § 9 ods. 1 sa slová „vkladajú slová“ nahrádzajú slovami „vkladá čiarka a slová“.          

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

26.       K čl. III (2. bod návrhu)

V čl. III bod 2 § 9 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa slovo „základný“ a za slovami „verejnej moci“ sa vypúšťa odkaz 5ag, vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 5ag.

 

Legislatívno-technická úprava, nadväzujúca na doplnenie § 15a a zmenu názvu číselníka.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

27.       K čl. III

V čl. III sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:

„3. § 11 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:

„(14) Na účely vrátenia poplatku možno namiesto odpisu právoplatného rozhodnutia použiť aj elektronické rozhodnutie, vyhotovené v súlade s osobitným predpisom,7j) s vyznačenou právoplatnosťou.“.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 7j znie:

„7j) § 26 až 28 zákona č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov.“.

 

Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

 

Legislatívno–technická úprava spresňujúca postup pre vrátenie poplatku v súvislosti s výkonom verejnej moci elektronicky podľa zákona o e-Governmente.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

28.       K čl. III

V čl. III sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:

„5. § 15a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie číselník poplatkov orgánom verejnej moci, ako štruktúrovanú verzia sadzobníka. Položkami číselníka poplatkov orgánom verejnej moci sú položky sadzobníka alebo ich nižšia úroveň členenia v písmenách, bodoch alebo s prihliadnutím na iné podmienky ich uplatňovania ustanovené v oslobodení, splnomocnení alebo poznámke položky tak, aby vzniklo toľko položiek číselníka poplatkov orgánom verejnej moci, koľko variácií sadzieb poplatku je prípustných vo všetkých položkách sadzobníka poplatkov. Položky číselníka poplatkov orgánom verejnej moci môžu mať prepojenie na úroveň životnej situácie alebo služby verejnej správy,7i) ak ich poskytovanie nie je možné oddeliť, alebo ak je ich poskytovanie na združenom základe vhodné vzhľadom na nastavenie životných situácií alebo služby verejnej správy na ústrednom portáli verejnej správy,5ae) špecializovanom portáli5af) alebo integrovanom obslužnom mieste.5ac) Súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry sú povinné napĺňať do číselníka poplatkov orgánom verejnej moci údaje a udržiavať ho aktuálny, a to v rozsahu údajov, ktoré sa týkajú ich vlastnej pôsobnosti vo vzťahu ku konaniu alebo úkonu, za ktoré sa poplatky vyberajú .“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 7i znie:

„7i) § 2 ods. 1 písm. r) a f) zákona č. 275/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

 

Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

 

Vzhľadom na to, že číselník poplatkov by mal byť používaný najmä na účely riadnej evidencie poplatkov, platených prostredníctvom systému eKolok sa navrhuje, aby bol upravený priamo v zákone o súdnych poplatkoch a nie v zákone o informačných systémoch verejnej správy. Z obsahového hľadiska nedochádza oproti predkladateľom navrhovanému zneniu k zmenám.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

29.       K čl. III (5. bod návrhu)

V čl. III bod 5 sa slová „zo základného“ nahrádzajú slovom „z“ a za slovami „verejnej moci“ sa vypúšťa odkaz 5ag.

 

Legislatívno-technická úprava, nadväzujúca na doplnenie § 15a a zmenu názvu číselníka.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

30.       K čl. III (7. bod návrhu)

V čl. III bod 7 sa doterajší text § 18i označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Ministerstvo financií Slovenskej republiky sprístupní funkcionality číselníka poplatkov orgánom verejnej moci podľa § 15a ods. 4 na účely jeho používania podľa tohto zákona najneskôr od 1. apríla 2018.“.

 

Zavedenie povinnosti vytvoriť číselník poplatkov orgánom verejnej moci a tiež povinnosti ho používať je spojené aj s časovými a organizačnými nákladmi na strane MF SR. Vzhľadom na to sa navrhuje v prechodnom ustanovení poskytnúť primeranú lehotu na splnenie tejto povinnosti.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

31.       K čl. IV (3. bod návrhu)

V čl. IV bod 3 sa vypúšťa slovo „základný“ a za slovami „verejnej moci“ sa vypúšťa odkaz 7af, vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 7af.

 

Legislatívno-technická úprava, nadväzujúca na doplnenie § 15a a zmenu názvu číselníka.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

32.       K čl. IV

V čl. IV sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

„4. § 10 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:

„(13) Na účely vrátenia poplatku možno namiesto odpisu právoplatného rozhodnutia použiť aj elektronické rozhodnutie, vyhotovené v súlade s osobitným predpisom,7ag) s vyznačenou právoplatnosťou.“.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 7ag znie:

„7ag) § 26 až 28 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

 

Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

 

Legislatívno–technická úprava spresňujúca postup pre vrátenie poplatku v súvislosti s výkonom verejnej moci elektronicky podľa zákona o e-Governmente.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

33.       K čl. IV

V čl. IV sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

„6. § 15a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie číselník poplatkov orgánom verejnej moci, ako štruktúrovanú verzia sadzobníka. Položkami číselníka poplatkov orgánom verejnej moci sú položky sadzobníka alebo ich nižšia úroveň členenia v písmenách, bodoch alebo s prihliadnutím na iné podmienky ich uplatňovania ustanovené v oslobodení, splnomocnení alebo poznámke položky tak, aby vzniklo toľko položiek číselníka poplatkov orgánom verejnej moci, koľko variácií sadzieb poplatku je prípustných vo všetkých položkách sadzobníka. Položky číselníka poplatkov orgánom verejnej moci môžu mať prepojenie na úroveň životnej situácie alebo služby verejnej správy,7f) ak ich poskytovanie nie je možné oddeliť, alebo ak je ich poskytovanie na združenom základe vhodné vzhľadom na nastavenie životných situácií alebo služby verejnej správy na ústrednom portáli verejnej správy,7ac) špecializovanom portáli7ad) alebo integrovanom obslužnom mieste.5) Správne orgány sú povinné napĺňať do číselníka poplatkov orgánom verejnej moci údaje a udržiavať ho aktuálny, a to v rozsahu údajov, ktoré sa týkajú ich vlastnej pôsobnosti vo vzťahu ku konaniu alebo úkonu, za ktoré sa poplatky platia .“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 7f znie:

“7f) § 2 ods. 1 písm. r) a f) zákona č. 275/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

 

Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

 

Vzhľadom na to, že číselník poplatkov by mal byť používaný najmä na účely riadnej evidencie poplatkov, platených prostredníctvom systému eKolok sa navrhuje, aby bol upravený priamo v zákone o správnych poplatkoch a nie v zákone o informačných systémoch verejnej správy. Z obsahového hľadiska nedochádza oproti predkladateľom navrhovanému zneniu k zmenám.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

34.       K čl. IV (7. bod návrhu)

V čl. IV bod 7 § 17 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Na účel podľa prvej vety obec alebo vyšší územný celok oznámi prevádzkovateľovi systému číslu účtu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára zverejneného na ústrednom portáli verejnej správy; prevádzkovateľ systému nemá povinnosť zaplatené poplatky obci alebo vyššiemu územnému celku odviesť v lehote podľa prvej vety, ak mu nebolo číslo účtu oznámené.“.

 

Legislatívno – technická úprava súvisiaca najmä s platbou prostredníctvom systému e-Kolok. Prevádzkovateľ IOM, ktorým je klientske centrum Ministerstva vnútra SR umožňuje platbu na IOM prostredníctvom systému eKolku a najmä na tento účel je potrebné zaviesť povinnosť oznamovania čísiel účtov obcí a VÚC, na ktoré sa následne vybrané poplatky majú poukázať.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

35.       K čl. IV (8. bod návrhu)

V čl. IV bod 8 sa slová „zo základného“ nahrádzajú slovom „z“ a za slovami „verejnej moci“ sa vypúšťa odkaz 7af.

 

Legislatívno-technická úprava, nadväzujúca na doplnenie § 15a a zmenu názvu číselníka.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

36.       K čl. IV (11. bod návrhu)

V čl. IV bod 11 sa § 19l dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ministerstvo financií Slovenskej republiky sprístupní funkcionality číselníka poplatkov orgánom verejnej moci podľa § 15a ods. 4 na účely jeho používania podľa tohto zákona najneskôr od 1. apríla 2018.“.

 

Zavedenie povinnosti vytvoriť číselník poplatkov orgánom verejnej moci a tiež povinnosti ho používať je spojené aj s časovými a organizačnými nákladmi na strane MF SR. Vzhľadom na to sa navrhuje v prechodnom ustanovení poskytnúť primeranú lehotu na splnenie tejto povinnosti.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

37.       K čl. IV

Čl. IV sa dopĺňa bodmi 16 až 18, ktoré znejú:

„16. V Sadzobníku správnych poplatkov časti XXIV. Výkon verejnej moci elektronicky položke 275 písm. a) až d) sa na konci pripájajú slová „vrátane prvej zaručenej konverzie takto vydaných dokumentov“.

 

17. V Sadzobníku správnych poplatkov časti XXIV. Výkon verejnej moci elektronicky sa položka 275 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) Poskytnutie zaručenej konverzie podľa § 39 ods. 8 zákona č. 305/2013 Z. z. integrovaným obslužným miestom prevádzkovaným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky:

1.         za vytvorenie osvedčovacej doložky .... 1 euro

2.         za každých, aj začatých päť strán pôvodného listinného dokumentu formátu A4 .... 0,5 eura

3.         za každých, aj začatých päť strán pôvodného listinného dokumentu formátu A3 .... 1 euro

4.         za každých, aj začatých päť strán novovzniknutého listinného dokumentu formátu A4 ... 1 euro

5.         za každých, aj začatých päť strán novovzniknutého listinného dokumentu formátu A3 ... 2 eurá

6.         za zaručenú konverziu jedného elektronického dokumentu podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona .... 0,5 eura

7.         ak sa na zaručenú konverziu použije technológia optického rozpoznávania znakov (OCR), za každú, aj začatú stranu novovzniknutého listinného dokumentu formátu  A4 .... 5 eur

8.         ak sa na zaručenú konverziu použije technológia optického rozpoznávania znakov (OCR), za každú, aj začatú stranu novovzniknutého listinného dokumentu formátu A3 ... 10 eur

9.         za každú, aj začatú stranu formátu A4 novovzniknutého dokumentu obsahujúcu konverziu informačného obsahu podľa § 2 písm. g) zákona .... 0,5 eura

 

18. V Sadzobníku správnych poplatkov časti XXIV. Výkon verejnej moci elektronicky v položke 275 sa doterajší text poznámky označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:

„2. Súčasťou poplatku podľa písmena e) sú aj hotové výdavky na spotrebný materiál.“.

 

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s odmenou za vykonávania zaručenej konverzie v prevádzkarni IOM, ktorým je klientske centrum Ministerstva vnútra SR. Keďže podľa zákona sú tieto služby spoplatňované správnym poplatkom a nie odmenou, je potrebné toto premietnuť aj do prílohy zákona o správnych poplatkoch. Miernu úpravu poplatku vyvolala skutočnosť, že poplatky sú platené na kioskoch ministerstva a každá suma pod 05 eura je zaokrúhľovaná smerom dole. Preto je ako najnižšiu sumu možné ustanoviť len 0,5 eur.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

38.       K čl. V

V čl. V sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú:

„2. V § 25 ods. 4 uvádzacia veta znie: „Zdravotná poisťovňa je oprávnená poskytovať orgánom verejnej moci a iným orgánom podľa osobitného predpisu55a) na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu, vrátane použitia na účely výkonu verejnej moci55b) prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného predpisu55c) elektronicky”

 

Poznámky pod čiarou k odkazom 55a a 55b znejú:

„55a) § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a §17 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

55b) § 5 ods. 2 až 4, § 6 ods. 2, § 7 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 10 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov a §17 ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

 

3. V § 25 ods. 4 písmeno b) znie

„b) informáciu o pohľadávkach  po splatnosti voči platiteľovi poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) až c) a výšku týchto pohľadávok,“.

 

4. V § 25 ods. 4 sa vypúšťa písmeno c).“.

 

Ostatné novelizačné body sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.

 

Navrhuje sa explicitne vyjadriť, že poskytovanie informácií podľa § 25 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. sa aplikuje aj vo vzťahu k zákonu o e-Governmente v prípadoch, kedy tieto informácie potrebuje orgán verejnej moci na svoju činnosť podľa osobitných predpisov. Na tento účel sa navrhuje nielen úprava uvádzacej vety § 25 ods. 4, ale aj úprava poznámok pod čiarou. Ide o zmenu, ktorá by nadviazala na navrhovanú úpravu bodu 1 tohto článku vo vzťahu k poskytovaniu informácií Sociálnej poisťovni. Uvedená zmena umožní poskytnutie informácii orgánom verejnej moci, bez potreby vykonania úkonov zo strany fyzických, resp. právnických osôb - nebude treba vyžadovať predkladanie potvrdení, pretože informácie bude mať orgán verejnej moci pri výkone kompetencií určených osobitným predpisom priamo poskytnuté zdravotnou poisťovňou. Umožní sa zníženie administratívnej záťaže na strane fyzických a právnických osôb.

Zároveň sa navrhuje úprava § 25 ods. 4 písm. b) a c). Zdravotné poisťovne sú v zmysle § 25 ods. 4 písm. b), v súčasnosti účinnom  znení zákona č. 580/2004 Z. z., povinné poskytovať zo svojich informačných systémov informáciu, či má platiteľ poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) až c) nedoplatok na poistnom a výšku tohto nedoplatku. Zákon č. 580/2004 Z.z. pojem „nedoplatok na poistnom“ nedefinuje. Vzhľadom na aplikačnú prax je preto komplikované posúdiť, v akom rozsahu je zdravotná poisťovňa poskytovať predmetné informácie. Legislatívna zmena § 25 ods. 4 písm. b) by odrážala doterajšiu  aplikačnú prax  pri poskytovaní informácií podľa § 25 ods. 4 písm. b) a prispela by k pojmovému zjednoteniu s inými ustanoveniami zákona č. 580/2004 Z. z. (napr. § 25 ods. 2 písm. k), keďže samotný pojem pohľadávka je definovaný v § 11 ods. 7, písm. v) bod 3. Z navrhovaného znenia by jednoznačne vyplývalo, že zdravotná poisťovňa je povinná poskytovať údaje o pohľadávkach, ktoré zahŕňajú nielen nedoplatok na poistnom, ale aj úroky z omeškania a poplatky zdravotnej poisťovne. 

Navrhuje sa tiež vypustiť povinnosť oznamovať či platiteľ podľa §11 ods. 1 písm. c) splnil povinnosť podľa § 20 ods.1 nakoľko skúmanie splnenia tejto povinnosti je zohľadnené v písmene b) daného ustanovenia. V prípade ak platiteľ nemá dodané mesačné výkazy a teda nie je možné reálne povedať či má alebo nemá pohľadávku zdravotné poisťovne budú vykazovať takéhoto platiteľa príznakom „C“ – nie je možné vyčísliť pohľadávku.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

39.       K čl. VII (4. bod. návrhu)

V čl. VII 4. bod  sa slová „§ 4 ods. 2 písm. h)“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 2 písm.   g)“.                    

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na nesprávne označenie príslušného ustanovenia, keďže ustanovenie § 4 ods. 2 obsahuje slová „životných situácií“ iba v písmene g).

 

                                   Ústavnoprávny výbor NR SR

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča neschváliť.

 

40.       K čl. VII

V čl. VII sa vypúšťajú body 3 až 5.

 

Vzhľadom na to, že číselník poplatkov by mal byť používaný najmä na účely riadnej evidencie poplatkov, platených prostredníctvom systému eKolok sa navrhuje, aby bol upravený priamo v zákone o súdnych poplatkoch a v zákone o správnych poplatkoch a nie v zákone o informačných systémoch verejnej správy. Z obsahového hľadiska nedochádza oproti predkladateľom navrhovanému zneniu k zmenám.

 

                                   Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

41.       K čl. VIII 

V čl. VIII § 11 ods. 5  sa slová „je na informatívne účely“ nahrádzajú slovami „má informatívny charakter“.

 

                                               Ide o gramatickú úpravu.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

 

                                                                                  Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 V.

 

            Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto:

 

a)         hlasovať spoločne o  bodoch  1 až 38 a 40 a 41, s  odporúčaním gestorského výboru schváliť.

b)         hlasovať o bode 39, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

 

 

VI.

 

            Gestorský   výbor  na  základe  stanovísk  výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu  pôsobnosti orgánov verejnej  moci a o zmene a  doplnení niektorých zákonov (zákon o  e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 564) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh  zákona schváliť v znení schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

 

            Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu  pôsobnosti orgánov verejnej  moci a o zmene a  doplnení niektorých zákonov (zákon o  e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré  zákony (tlač 564a) bola schválená  uznesením  gestorského  výboru   č. 113  z 5. septembra 2017.

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Stanislava Kmeca, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom  návrhu  zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

Boris  K o l l á r, v.r.

predseda

Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 730

Nový príspevok

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: