DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov reaguje na prijatie zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Tento zákon upravuje výkon verejnej moci elektronicky.
Navrhuje sa, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) mohol postupovať podľa zákona o e-Governmente (vrátane možnosti elektronického doručovania rozhodnutí, predvolaní na pojednávania, ako aj iných písomností doručovaných do vlastných rúk) v prípade, ak o to účastník konania ústavný súd požiada a tiež, aby sa ustanovenia zákona o e-Governmente použili aj na tie konania, na ktoré sa tento zákon priamo nevzťahuje.
Do programu Operačný program informatizácia spoločnosti (ďalej len „OPIS“), ktorý je financovaný prostredníctvom štrukturálnych fondov Európskej únie sa Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky zapojila projektom „Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky”. Cieľom tohto projektu je okrem iného aj sprístupnenie elektronických služieb pre občanov v rámci činnosti ústavného súdu, čo umožní zaradenie ústavného súdu v rámci Slovenskej republiky medzi moderné štátne inštitúcie e-Governmentu, ako aj sprístupnenie sledovania priebehu a stavu činností súvisiacich s podaniami adresovanými ústavnému súdu zo strany navrhovateľov a sťažovateľov a umožnenie právne záväznej elektronickej komunikácie s ústavným súdom.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je - vychádzajúc zo zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov - umožniť plné využitie záväznej elektronickej komunikácie v konaní pred ústavným súdom, aby tak mohlo dôjsť k úspešnému naplneniu cieľov projektu „Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky” realizovaného ústavným súdom.
Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, sociálne vplyvy. Očakáva sa priaznivý vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1:
Základom právnej úpravy informatizácie spoločnosti a elektronizácie verejnej správy je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje komplexne všetky podstatné aspekty elektronického výkonu verejnej moci vrátane právnej úpravy elektronickej podoby úradných dokumentov, ich právnych účinkov, podmienok ich doručovania, konverzie do právne účinnej listinnej podoby atď. Ustanovenie § 3 písm. a) uvedeného zákona definuje, že výkonom verejnej moci sa na účely tohto zákona rozumie konanie orgánu verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov, vo veciach rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Zákon na tomto mieste teda odkazuje na ustanovenia osobitných predpisov, ktoré upravujú postavenie, právomoci a činnosť jednotlivých orgánov verejnej moci. Ústavný súd je podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý je zároveň aj orgánom verejnej moci.
Rozhodovaciu činnosť ústavného súdu upravujú ustanovenia prvého oddielu siedmej hlavy ústavy, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok) a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), keďže v zmysle ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde, ak samotný zákon o ústavnom súde neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku (ako lex generalis sa použije najmä Občiansky súdny poriadok, podporné použitie Trestného poriadku prichádza do úvahy najmä v konaní o obžalobe na prezidenta Slovenskej republiky).
Keďže zákon o ústavnom súde neobsahuje osobitnú úpravu doručovania písomností, resp. rozhodnutí ústavného súdu, uplatňuje sa subsidiárne na toto doručovanie všeobecná úprava Občianskeho súdneho poriadku, vrátane ustanovenia § 45 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré vylučuje možnosť elektronického doručovania pri doručovaní súdnych rozhodnutí, predvolaní na pojednávanie a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.
A teda hoci v zmysle zákona e-Governmente je možné vytvárať rozhodnutia ústavného súdu v konaní pred ústavným súdom aj v elektronickej forme, nemôže ústavný súd už následne v dôsledku subsidiárneho uplatnenia Občianskeho súdneho poriadku takéto rozhodnutie platne a s právnymi účinkami doručiť elektronickou formou, a to bez ohľadu na to, o aké rozhodnutie ide, t. j. či ide o rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie procesné, či len rozhodnutie procesnotechnické. To isté platí aj pre predvolania na pojednávanie a na všetky písomnosti, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.
Navrhovaná právna úprava umožňuje plné využitie záväznej elektronickej komunikácie v konaní pred ústavným súdom, a to vrátane možnosti doručovania všetkých elektronických úradných dokumentov (vrátane rozhodnutí, predvolaní na pojednávanie a písomností doručovaných do vlastných rúk) ústavným súdom formou elektronického doručovania podľa zákona o e-Governmente, ak o to účastník konania ústavný súd požiada.
Právny titul na doručovanie, resp. vydávanie elektronických úradných dokumentov predstavuje ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o e-Governmente podľa ktorého, ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá orgánu verejnej moci povinnosť vydať alebo doručiť rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument alebo ak ho na ich vydanie oprávňuje, orgán verejnej moci je povinný túto povinnosť splniť alebo toto oprávnenie využiť vydaním alebo doručením elektronického úradného dokumentu; takým vydaním sa považuje táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité. Zákon o e-Governmente pritom v ustanovení § 28 ods. 2 zároveň zakotvuje, že elektronický úradný dokument, vrátane príloh, má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie, žiadosť, vyjadrenie, stanovisko alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré podľa osobitného predpisu vydáva, oznamuje alebo doručuje orgán verejnej moci v listinnej podobe.
V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí byť navrhovateľ v konaní pred ústavným súdom takmer vo všetkých typoch konania pred ústavným súdom zastúpený advokátom. Povinné zastúpenie navrhovateľov advokátom znamená, že ústavný súd komunikuje a doručuje písomnosti a rozhodnutia v konaní pred ústavným súdom najmä právnym zástupcom účastníkov, u ktorých sa predpokladá, že budú formu elektronickej komunikácie prostredníctvom elektronických schránok v rozsiahlej miere reálne využívať. Týmto spôsobom elektronickej komunikácie dôjde k zrýchleniu a zefektívneniu postupu v konaní pred ústavným súdom a zároveň k značným úsporám nákladov, ktoré sa v súčasnosti musia vynakladať na pokrytie výdavkov spojených s doručovaním rozhodnutí a písomností účastníkom konania.
Práve doručovanie spôsobuje najväčšie prieťahy v konaní, čím sa ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv stáva menej efektívnou a rýchlou, čo je v príkrom rozpore s požiadavkou čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovaná právna úprava má potenciál výrazne zefektívniť a zrýchliť konanie zavedením moderných prvkov elektronickej komunikácie s procesnými stranami.
Možno tak zhrnúť, že navrhovaná právna úprava tým, že umožňuje elektronické doručovanie všetkých elektronických úradných dokumentov, vrátane rozhodnutí ústavného súdu, zaradzuje ústavný súd medzi moderné štátne inštitúcie e-Governmentu v Slovenskej republike, čím zároveň umožňuje úspešné naplnenie cieľov projektu „Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky” realizovaného ústavným súdom.
K bodu 2:
Podľa § 2 ods. 1 zákona o e-Governmente „tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov“. Citované ustanovenie používa pojmy „výkon verejnej moci“ a „orgán verejnej moci“, čo by z hľadiska výkladu pojmu uvedených pojmov v právnej teórii zahŕňalo aj ústavný súd a výkon jeho kompetencií.
Zákon o e-Governmente však v ustanovení § 3 písm. a) obmedzuje rozsah pojmu „výkon verejnej moci“ nasledovnou legálnou definíciou: „Na účely tohto zákona sa rozumie výkonom verejnej moci konanie orgánu verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov, vo veciach rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb“
Ústavná úprava priznáva ústavnému súdu väčší rozsah právomocí rôzneho typu, ktorým zodpovedajú rôzne typy konaní pred ústavným súdom, pričom nie v každom z nich ústavný súd rozhoduje priamo „o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb“ (napr. konanie o súlade právnych predpisov; konanie o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom a i.). Z tohto dôvodu je na použitie zákona o e-Governmente aj na tieto typy konaní potrebné pôsobnosť tohto zákona ustanoviť špeciálnou právnou úpravou.
Vzhľadom na špecifickú povahu elektronických úradných dokumentov vydávaných ústavným súdom sa navrhuje využiť možnosť, ktorú ponúka § 26 ods. 2 zákona o e-Governmente a ustanoviť oprávnenie na vytváranie, aktualizáciu a zrušovanie platnosti týchto formulárov priamo ústavnému súdu.
Navrhované znenie § 31a ods. 4 vychádza z ustanovenia § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, ktorý stanovuje: „Ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje.“. Vzhľadom na skutočnosť, že v prevažnej väčšine konaní, nie je ústavný súd viazaný zákonnými lehotami na rozhodnutie, a teda ustanovenie § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente nie je možné aplikovať na všetky typy konaní pred ústavným súdom, je potrebné, aby bol vytvorený priestor na riadnu činnosť ústavného súdu aj v prípade, ak sa na strane ústavného súdu vyskytnú technické problémy znemožňujúce elektronický výkon verejnej moci.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona, ktorá je ustanovená na 1. januára 2016.