335/2014 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA + SPOLOČNÁ SPRÁVA VÝBOROV NÁRODNEJ RADY SR

 

A. Všeobecná časť

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

 

Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 693 z 12. decembra 2012). 

 

Účelom návrhu zákona je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Cieľom návrhu zákona je rovnako vytvoriť podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora – Súdnictvo, a to zavedením systémových opatrení v záujme zlepšenia situácie s prieťahmi v súdnom konaní a zároveň v záujme posilňovania práva občanov na včasné súdne rozhodnutie. Jedným z možných opatrení je alternatívne riešenie sporov rozhodcovskými súdmi.

 

Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Ďalším dôvodom je potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti.

 

Navrhuje sa osobitná úprava rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach po stránke inštitucionálnej aj procesnej. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa:

•          vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

•          vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd,

•          vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca,

•          zavedenie „licencovania“ rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov,

•          kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže,

•          mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a

•          vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov.

 

Navrhovanou právnou úpravou sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci. Vytvára pritom základný režim, ktorý sa vzťahuje na všetky mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. V kontexte s čiastkovou transpozíciou smernice sa návrhom zákona vytvárajú prísne mantinely mimosúdnemu riešeniu sporov, ktorého výsledok bude právne záväzný. Úplnú transpozíciu smernice bude realizovať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v podobe osobitného zákona o alternatívnom riešení sporov, ktorého predloženie do legislatívneho procesu sa predpokladá v druhej polovici roka 2014.

 

Návrhom zákona dochádza k novelizácii týchto právnych predpisov (v poradí, ako sú uvedené vo vlastnom materiáli):

•          zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

•          zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,

•          zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

•          zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

•          zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

•          zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

Predkladaný návrh zákona nemá environmentálny vplyv a má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti aj sociálne vplyvy.

 

Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky s pripomienkami na svojom rokovaní dňa 20. augusta 2014.

 

B. Osobitná časť

 

K Čl. I (Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní)

 

K § 1

 

Ustanovenie § 1 vymedzuje vecnú pôsobnosť zákona a predmet jeho úpravy.

Zákon upravuje prioritne spotrebiteľské rozhodcovské konanie (ďalej len „SRK“), status a predpoklady pre výkon činnosti rozhodcu, podmienky pre udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu (ďalej len „SRS“), disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu, kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a sankcie za porušenie povinností.

Ustanovenie § 1 vymedzuje kritériá objektívnej arbitrability, a to v nadväznosti na kategóriu sporov, ohľadom ktorých možno uzavrieť dohodu o urovnaní. Predmetom SRK pritom môžu byť aj spory o určenie, či tu právo je alebo nie je, avšak len v prípade, ak žalobcom bude spotrebiteľ. Ustanovenie ďalej vymedzuje aj negatívny rozmer arbitrability, keďže spory, ktoré nemôžu byť predmetom SRK, vymenúva v odseku 3. 

Pre úplnosť sa v odseku 5 ustanovuje, že uznanie a výkon rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských sporoch vydaných na území iného štátu ako Slovenskej republiky upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Vzťah SRK k ZRK je vymedzený v odseku 4, pričom je založený na tzv. delegovanej pôsobnosti.

 

K § 2

 

Súčasťou ustanovenia § 2 je aj zadefinovanie tzv. spotrebiteľského sporu, ktorým je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Zákon ďalej výslovne ustanovuje, že pokiaľ ide

o spotrebiteľské spory, tieto môžu byť v rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa tohto zákona  a iba spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa tohto zákona môže platne založiť právomoc SRS v spotrebiteľských sporoch.

Ustanovenie § 2 vymedzuje vzťah rozhodcovského konania a súdneho konania, a to smerom k priorite rozhodcovského konania. Uvedené sa prejavuje v ustálení režimu, podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňajúca podmienky podľa tohto zákona doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu žalovaného s takým späťvzatím podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Konkretizáciu právneho režimu zastavenia súdneho konania v danom prípade upravuje § 106 OSP.

 

K § 3

 

Ustanovenie § 3 vymedzuje hmotnoprávne jadro zákona o SRK, a to práve zakotvením definície spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Z pohľadu materiálneho je spotrebiteľská rozhodcovská zmluva dohodou medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spotrebiteľské spory bude medzi nimi rozhodovať SRS zapísaný v zozname SRS vedenom ministerstvom, ktorý je súčasne určený v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bude zaväzovať aj nástupcov strán. Ustanovenia odsekov 2 až 4 vymedzujú konkrétne obsahové zameranie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, a to či už pozitívne – vymedzením náležitostí, ktoré musí obsahovať, ako aj negatívne – náležitostí, ktoré nesmie obsahovať. Z pohľadu dôležitých atribútov je nevyhnutné uviesť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu a uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

V odsekoch 6 a 7 sú vymedzené právne účinky a následky spojené s uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pričom na jednej strane sa ustanovuje, že spotrebiteľovi takáto zmluva nebráni, aby sa obrátil na súd a na druhej strane sa vymedzujú následky jej neplatnosti. Pri vymedzení následkov neplatnosti sa osobitne rieši otázka trvania spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v prípade odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je základom hlavného záväzku.

Odsek 8 ustanovuje povinnosť dodávateľa, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1 tohto zákona.

 

K § 4

 

Ustanovenie § 4 vymedzuje základné podmienky pre výkon funkcie rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, a to s poukazom na splnenie podmienky zápisu rozhodcu v zozname rozhodcov vedenom ministerstvom a v zozname rozhodcov SRS oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Generálne sa ustanovuje, že funkciu rozhodcu nemôže vykonávať osoba, u ktorej takýto výkon nepripúšťa osobitný zákon (napr. súdny exekútor).

 

K § 5 až 8

 

Ustanovenia vymedzujú spôsobilosť rozhodcu pre zápis do zoznamu rozhodcov, pre výkon funkcie rozhodcu a bližšie vymedzujú skúšku odbornej spôsobilosti rozhodcu.

Všeobecne platí, že pred zápisom do zoznamu rozhodcov vedeného ministerstvom musí fyzická osoba spĺňať podmienku bezúhonnosti, dôveryhodnosti, podmienku vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo a podmienku právnickej praxe v trvaní aspoň päť rokov. Ďalšou kumulatívnou podmienkou, ktorú musí osoba, ktorá chce byť rozhodcom, spĺňať, je podmienka úspešného zloženia skúšky odbornej spôsobilosti rozhodcu.  Pritom za túto skúšku sa bude považovať aj odborná justičná skúška, prokurátorská skúška, notárska skúška, advokátska skúšku alebo ak uchádzač spĺňa podmienky pre zápis do zoznamu advokátov.

Ustanovenie § 6 vymedzuje podrobnosti o skúške odbornej spôsobilosti rozhodcu, o jej skladbe, o skúšobnej komisii, pričom sa zakotvuje, že skúšku bude vykonávať ministerstvo a všetky podstatné podrobnosti o skúške, jej priebehu, vykonaní a ukončení ustanoví vykonávací predpis ministerstva.

V § 7 sa systematicky zaraďuje ďalšie vzdelávanie rozhodcov, ktoré ministerstvo organizuje prostredníctvom poverenej osoby aspoň raz ročne. V nadväznosti na neabsolvovanie ďalšieho vzdelávania sa ustanovuje režim preskúšania rozhodcu, ktorý v prípade, že toto neabsolvuje v určenom termíne alebo neabsolvuje úspešne, bude vyčiarknutý zo zoznamu rozhodcov. Podrobnosti o ďalšom vzdelávaní a preskúšavaní rozhodcov ministerstvom ustanoví vykonávací predpis ministerstva.

Ustanovenie § 8 vymedzuje znaky bezúhonnosti a dôveryhodnosti osoby, ktorá má byť zapísaná ako rozhodca.

 

 

 

K § 9

 

            Zánik funkcie rozhodcu vymedzuje § 9, pričom zakotvuje jednak dôvody zániku funkcie rozhodcu v konkrétnom rozhodcovskom konaní, ale zároveň aj dôvody zániku funkcie rozhodcu ako takej.

            Ustanovenia odsekov 2 až 4 sú súvisiace právne normy, ktoré vymedzujú právny režim povinností rozhodcu a predsedu SRS v prípade, ak zanikne funkcia rozhodcu v prebiehajúcom rozhodcovskom konaní. Zakotvujú sa jednak informačné povinnosti a jednak oprávnenia predsedu SRS odvolať rozhodcu z funkcie.

 

K § 10 a 11

 

            Uvedené ustanovenia tvoria východisko pre ustálenie podmienok, ktoré musí spĺňať zriaďovateľ SRS, a ktoré musia byť splnené za účelom získania povolenia na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Zriaďovateľom SRS môže byť osoba, ktorej oprávnenie zriadiť SRS priznáva ZRK. Zároveň platí, že právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať SRS, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Navrhovateľ sa v danom ustanovení na prospech ochrany práv spotrebiteľa odklonil aj od čl. 4 ods. 3 smernice 2013/11/EÚ, keďže ustálil, že zriaďovateľom SRS môže byť len subjekt podľa osobitného zákona, u ktorého je predpoklad vyšších garancií odbornosti a nezávislosti.

V odseku 2 sa zakotvuje generálna klauzula limitácie právomoci rozhodovať spotrebiteľské spory.

Odseky 3 a 4 § 10 vymedzujú povinnosti, ktoré musí v súvislosti so zriadením SRS splniť jeho zriaďovateľ. Odsek 3 má procesný charakter a odsek 4 charakter inštitucionálny.

Zriaďovateľ uhrádza aj poplatok za vykonanie skúšky a poplatok za udelenie povolenia.

V § 11 sú vymedzené podmienky získania povolenia vrátane právneho režimu podania žiadosti o udelenie poverenia. Z pohľadu podmienok licenčného konania možno upriamiť pozornosť na odsek 2, ktorý vymedzuje mieru možnej zhody názvu SRS s názvom skôr zapísaného SRS. Názov SRS nesmie vzbudzovať dojem, že ide o orgán verejnej moci. Z pohľadu významnosti je najdôležitejšie ustanovenie odseku 3, ktoré vymedzuje podmienky, ktorých splnenie musí zriaďovateľ preukázať. V tomto prípade sa preferuje materiálne poňatie podmienok získania povolenia a ich preukázania. Podmienka, že SRS vykonáva svoju činnosť vo verejne dostupných priestoroch podľa § 11 ods. 3 písm. b), je splnená, ak má SRS zriadenú podateľňu a jeho priestory sú verejne prístupné v určených úradných hodinách.

Povinnosť zriaďovateľa zriadiť a udržiavať na vlastné náklady SRS však nezbavuje zriaďovateľa povinnosti splniť podmienky podľa § 11 ods. 3.

 

K § 12

 

            V nadväznosti na podmienky udelenia povolenia a ich preukázanie sa zakotvuje rozsah informácií o SRS, ktoré je jeho zriaďovateľ povinný zverejňovať na svojom webovom sídle. Zároveň sa ustanovuje generálna povinnosť zriaďovateľa SRS zriadiť a udržiavať webové sídlo SRS. V súvislosti s rozsahom zverejňovaných informácií je ustanovená povinnosť zriaďovateľa poskytnúť zverejňované informácie aj na trvalom médiu. Rovnako sa zakotvuje povinnosť SRS vypracovať a zverejňovať správu o svojej činnosti a to do 31. marca nasledujúceho roka za uplynulý kalendárny rok. Zákon ďalej upravuje povinné náležitosti predmetnej správy.

 

K § 13

 

            V súvislosti so vznikom, zriadením a prípadným zrušením SRS sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa v Obchodnom vestníku zverejniť oznam o zriadení SRS, informáciu

o zrušení SRS, a rovnako  štatút a rokovací poriadok ním zriadeného SRS a ich zmeny. Zároveň sa ustanovuje, že predmetné údaje je zriaďovateľ povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia SRS alebo odkedy k zmenám údajov došlo. V súlade s cit. ustanovením ďalej platí, že štatút, rokovací poriadok a ich zmeny nenadobudnú účinnosť skôr, ako sú zverejnené v Obchodnom vestníku. Predmetná norma sleduje definitívne odstránenie nejasností vo veci vzniku a zriadenia SRS.

 

K § 14 a 15

 

Ustanovenie § 14 vymedzuje štatút SRS, pričom sa exemplifikatívne ustanovuje rozsah údajov uvádzaných v štatúte. Na rozdiel od základných náležitostí štatútu sa jeho obsahový rámec rozširuje aj o procedurálne otázky a osobitne zoznam opatrení, ktoré musí zriaďovateľ zabezpečiť pri udržiavaní odbornej úrovne rozhodcov a náprave nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych konaní a konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

            § 15 vymedzuje základné náležitosti rokovacieho poriadku, pričom sa zároveň deklaruje, že pravidlá konania a postup v konaní pred SRS v rokovacom poriadku musia zabezpečovať rovnosť účastníkov rozhodcovského konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred SRS, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.

 

K § 16

 

Ustanovenie § 16 vymedzuje zoznam rozhodcov SRS, podrobnosti o zapisovaných údajoch a pravidlá zápisu a vyčiarknutia zo zoznamu. Platí, že rozhodca sa zapisuje do zoznamu rozhodcov na dobu najmenej štyroch rokov a zo zoznamu rozhodcov môže byť vyčiarknutý len z dôvodov uvedených v tomto zákone. Rozhodca môže písomne požiadať predsedu SRS o výmaz zo zoznamu rozhodcov ku dňu uvedenému v žiadosti.

 

K § 17 až 21

 

Ustanovujú sa povinnosti procedurálneho rázu vo sfére rozhodovania ministerstva o udelení povolenia na rozhodovanie v spotrebiteľských sporoch. Vymedzuje sa režim žiadosti o udelenie povolenia, režim opravy neúplnej žiadosti, pričom logika povoľovacieho režimu je stanovená na následnosť krokov – udelenie povolenia a faktický zápis do zoznamu rozhodcov, resp. zoznamu SRS. Ustanovenia vymedzujú vymedzujú údaje a informácie, ktoré sa zapisujú do zoznamov vedených ministerstvom a dôvody, pre ktoré a prípady v rámci ktorých môže ministerstvo odňať povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov a vyčiarknuť rozhodcu alebo SRS zo zoznamu vedeného ministerstvom.

De facto spoločným procedurálnym ustanovením je § 19, ktorý zakotvuje generálnu klauzulu neprípustnosti opravného prostriedku proti rozhodnutiam ministerstva. Vydané rozhodnutia budú preskúmateľné výhradne súdom podľa OSP. V § 20 a 21 sa vymedzuje generálna súčinnostná povinnosť subjektov s prihliadnutím na režim udelenia a zrušenia povolenia.

 

 

 

K § 22 až 24

 

            Ustanovuje sa režim začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania a základné ustanovenia týkajúce sa tohto procesnoprávneho režimu. Z pohľadu systematiky sa zaraďuje ustanovenie o zložení rozhodcovského súdu, ktorým sa bude rozumieť jeden alebo viacerí rozhodcovia. Všeobecne sa vymedzuje, že príslušný na rozhodovanie je jeden rozhodca, ak štatút alebo rokovací poriadok SRS neurčí inak. Zloženie rozhodcovského súdu sa dopĺňa aj o mechanizmus ustanovenia rozhodcu, pričom sa vymedzuje všeobecná zásada výberu rozhodcu a zároveň aj záväzné pravidlo výberu nového rozhodcu, ak funkcia skôr ustanoveného rozhodcu zanikla.

 

K § 25 až 27

 

            Vymedzuje sa základný režim žaloby a žalobnej odpovede, pričom sa ustanovujú aj náležitosti žaloby. Osobitne sa zakotvuje povinnosť podať žalobnú odpoveď, avšak s upresnením, že ak spotrebiteľ žalobnú odpoveď nepodá, bude SRS postupovať bez toho, aby nekonanie spotrebiteľa vyhodnotil ako uznanie tvrdení žalobcu. Zároveň sa vymedzuje aj možnosť zmeny žaloby, a to až do okamihu skončenia dokazovania v rozhodcovskom konaní. V neposlednom rade zákon ustanovuje oprávnenie SRS požadovať zaplatenie poplatku a preddavku na trovy rozhodcovského konania, avšak iba od účastníka, ktorý nie je spotrebiteľ.

Ustanovenie § 26 vymedzuje všeobecné procesnoprávne účinky podania žaloby a v súlade s úvodnými ustanoveniami zákona upresňuje aj prekážku litispendencie.

V § 27 sa vymedzuje inštitút vzájomnej žaloby, pri ktorom sa odkazuje na použitie ustanovení o žalobe.

 

K § 28

 

Predmetné ustanovenie predstavuje jadro procesnoprávnej ochrany práv spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní. Uvedené sa výrazne prejavuje

-           vo vymedzení použiteľného práva,

-           zákaze spoplatnenia procesného úkonu spotrebiteľa,

-           povinnosti SRS skúmať neprijateľné zmluvné podmienky,

-           zákaze vydať predbežné opatrenie proti spotrebiteľovi alebo rozhodnúť v skrátenom konaní.

Osobitne sa ustanovuje, že SRS je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. SRS je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. V súlade s transponovanou smernicou sa zavádza ustanovenie, podľa ktorého ak SRS nerozhodne o žalobe do 90 dní od jej podania, oznámi účastníkom SRK dôvody, pre ktoré doposiaľ vo veci nerozhodol a predpokladaný čas, v ktorom rozhodne.

Zároveň sa ustanovujú ďalšie všeobecné pravidlá, vrátane lehoty na rozhodnutie, povinnosti zachovávať mlčanlivosť, mechanizmu určovania odmeny rozhodcu a osobitne sa vymedzuje režim zastavenia rozhodcovského konania v prípadoch, keď bolo zriaďovateľovi SRS zrušené povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov.

 

 

 

K § 29

 

Podľa všeobecných pravidiel civilné procesu sa ustanovuje námietka proti rozhodcovi, pričom prioritne zostáva zachovaná zásada, že ak existujú dôvody zaujatosti, má ich namietnuť sám rozhodca. Osobitne je vymedzený režim rozhodovania o námietke zaujatosti, ak tejto nebude vyhovené, a v tomto prípade sa ustanovuje, že o námietke rozhodne do 30 dní od jej doručenia orgán SRS určený štatútom.

 

K § 30

 

Ustanovuje sa rozhodovanie o právomoci SRS. Rozhodovanie o právomoci môže mať formu samostatného rozhodcovského uznesenia alebo formu konečného rozhodcovského rozsudku, v ktorom sa SRS s námietkou právomoci vysporiada. V prípade, ak SRS rozhodne uznesením, zakotvuje sa režim obrany účastníka, a to vo forme návrhu na všeobecný súd, ktorým bude účastník požadovať určenie, že rozhodcovský súd nemá právomoc konať. Proti rozhodnutiu všeobecného súdu, ktorým tento určil právomoc rozhodovať, nebude prípustný opravný prostriedok.

V závere ustanovenia odseku 2 sa vymedzuje pravidlo, že námietka právomoci nie je prekážkou konania, avšak vždy je prekážkou rozhodnutia SRS.

 

K § 31

 

Ustanovuje sa miesto vykonania úkonov v rozhodcovskom konaní. Týmto bude vždy prioritne sídlo súdu a v ostatných prípadoch sa ponecháva SRS možnosť vykonať úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, avšak len v prípade, ak sa týmto nesťaží právo účastníkov na prístup k súdu.

 

K § 32

 

Ustanovuje sa jazyk rozhodcovského konania a základné pravidlá jeho ustálenia.

 

K § 33

 

Osobitne sa upravuje režim doručovania. Zatiaľ čo odsek 1 sa vzťahuje na doručovanie adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom, odsek 2 upravuje režim doručovania písomností spotrebiteľovi. Platí, že prioritne sa písomnosti spotrebiteľovi doručujú do vlastných rúk a to na adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Zároveň sa zakotvuje povinnosť SRS dopytovať register obyvateľov SR, ak nemožno písomnosť doručiť priamo spotrebiteľovi na známu adresu. V treťom rade sa ustanovuje fikcia doručenia naviazaná na režim vrátenia zásielky SRS, avšak táto sa použije len v prípade, že zlyhajú prvé dva mechanizmy zisťovania miesta pobytu spotrebiteľa.

V odseku 3 sa upravuje osobitný režim doručovania elektronickými prostriedkami. Slovné spojenie „výlučne elektronickej podobe“ je potrebné vykladať tak, že nie je prípustné, aby si účastník konania zvolil kombináciu elektronického doručovania a súčasne aj listinného doručovania. Má teda na výber len jednu z dvoch možností.

 Odsek 4 kogentne zakazuje doručovať písomnosti prostredníctvom opatrovníka, úradnej tabule alebo iného verejne prístupného miesta.

 

 

 

K § 34

 

Aplikačná prax poukázala na nevyhnutnosť explicitnej úpravy vzťahu ústneho pojednávania a písomného konania v rozhodcovskom konaní. Všeobecne sa zakotvuje právo spotrebiteľa navrhnúť ústne pojednávanie, pričom zamietnutie tohto návrhu môže mať za následok až zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie ďalej vymedzuje charakter rozhodcovského konania, pravidlá oznámenia termínu ústneho pojednávania a režim následkov v prípade, ak sa účastník na ústne pojednávanie nedostaví alebo nepredloží listiny alebo predmety, ktoré sú dôležité pre jeho ďalší priebeh.

Osobitne sa vymedzuje, že SRK je neverejné, ak sa účastníci SRK nedohodli inak, pričom účastník konania môže kedykoľvek v priebehu konania požiadať SRS o verejné vyhlásenie rozhodcovského rozsudku.

Ustanovenie pamätá aj na prípady, kedy SRS zmení sídlo v čase medzi uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania. V takom prípade má spotrebiteľ právo, aby sa ústne pojednávanie nariadené podľa odseku 1 uskutočnilo v obci, kde bolo pôvodné sídlo stáleho rozhodcovského súdu.

 

K § 35 a 36

 

Okrem všeobecných zásad dokazovania sa ustanovuje aj pre spotrebiteľa výhodnejší režim dokazovania, ktorý je pretavený do povinnosti ktorejkoľvek osoby predložiť listiny alebo iné dôkazné prostriedky alebo poskytnúť informácie, ak je to v záujme ochrany práv spotrebiteľa.

V odseku 7 sa zároveň ustanovuje povinnosť druhého účastníka konania poskytnúť všetky dôkazné prostriedky, ktoré nie sú vo sfére spotrebiteľa a ktoré môžu byť na prospech jeho dôkaznej situácie.

V § 36 sa osobitne vymedzuje možnosť ustanoviť v rozhodcovskom konaní znalca.

 

K § 37

 

Upravujú sa trovy rozhodcovského konania a zásady rozhodovania o trovách. Vymedzujú sa odklony od všeobecných pravidiel rozhodovania o trovách v súdnom konaní. Zakotvuje sa pravidlo, že spotrebiteľ nesmie znášať neprimerané trovy, pričom primeranosť sa posudzuje s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Rovnako sa výslovne preberá zásada rozhodovania o trovách vo veciach drobných sporov a taktiež možnosť nepriznania náhrady trov, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Popri všeobecných zásadách rozhodovania o trovách sa vymedzuje osobitný prípad zastavenia rozhodcovského konania z dôvodu nedostatku právomoci, pri ktorom bude platiť, že ak SRS spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví z dôvodu nedostatku právomoci rozhodovať, neprizná žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania. Rozhodcovský súd nemá právomoc autoritatívne rozhodnúť o plnení v prípade, ak nie je založená jeho právomoc. To nie je na úkor prípadných nárokov na náhradu škody, podľa predpisov hmotného súkromného práva, ktorú utrpela osoba vystavená rozhodcovskému konaniu, ktoré prebiehalo v rozpore s právnymi predpismi a voči subjektu, ktorého protiprávne konanie škodu účastníkovi spôsobilo. Tohto nároku sa môže dovolávať v samostatnom konaní pred všeobecným súdom.    Nie je ale vylúčené, aby strany založili rozhodcovskou zmluvou právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať aj o náhrade tejto škody.

 

 

 

K § 38 až 44

 

Predmetné ustanovenia vymedzujú režim, formálny a obsahový rámec rozhodcovského rozhodnutia, jeho účinky a možnosť jeho opravy. Na úvod sa ustanovuje režim rozhodovania viacerými rozhodcami, a to osobitne v kontexte hlasovania o rozhodcovskom rozhodnutí.

Zákon rozlišuje dve formy rozhodcovského rozhodnutia, a to rozhodcovský rozsudok a rozhodcovské uznesenie, pričom v meritórnom zmysle sa ustanovuje, že SRS môže rozhodcovský rozsudok vydať, ak rozhoduje vo veci samej alebo na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.

V intenciách procesnoprávnych princípov sa vymedzuje zákaz rozhodovania nad rámec petitu s výnimkou judikovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Z dôvodu flexibility sa zakotvuje aj možnosť rozhodnutia formou tzv. medzitímneho rozsudku. Formálny a obsahový rozmer rozhodcovského rozsudku vychádza zo všeobecných ustanovení procesného práva.

V súvislosti s rozhodovaním rozhodcovským rozsudkom sa zakotvuje pravidlo, že nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

 

Ustanovenie § 39 ods. 2 spája dva rozdielne predmety právnej úpravy. Po prvé, stály rozhodcovský súd musí v zmysle zákazu denegatio iustitae ako aj vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania rozhodnúť o každom vznesenom návrhu, nesmie priznať viac, ako bol uplatnený návrh, a to tak v kvantitatívnom zmysle (nesmie zaviazať na plnenie väčšieho rozsahu, ako uplatnil žalobca) ako aj v kvalitatívnom zmysle  (zaviazať na ďalšie, resp. na iné plnenie, ako navrhol navrhovateľ), ibaže by zákon výslovne umožnil tento návrh prekročiť. Pri určovaní rozsahu viazanosti návrhom ako aj vymedzením samotného návrhu sa vychádza z teórie civilného procesného práva. Osobitne sa zvýrazňuje skutočnosť, že rozhodcovský súd môže rozhodnúť o určení neprijateľnej podmienky, hoci žalobný petit neznel na také rozhodnutie. Preto aj v prípade žaloby na plnenie musí SRS posúdiť všetky predpoklady vzniku a trvania záväzku založeného právnym úkonom a v prípade, ak zistí, že navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od neprijateľnej podmienky, tak zmluvnú podmienku vyhodnotí ako neprijateľnú (posúdi právny základ nároku) a ak sa jej platnosti spotrebiteľ nedovolá, vyvodí právne následky z jej neplatnosti tak, že plnenie z nej neprizná. Pri takom rozhodovaní môže dôjsť k prekročeniu rozsahu návrhu, nie však k prekročeniu predmetu konania a zároveň musí mať SRS založenú právomoc vzťahujúcu sa aj na takéto posúdenie. O právnom základe môže vydať aj čiastočný rozhodcovský rozsudok podľa odseku 3 tohto ustanovenia.

Na túto právnu úpravu nadväzuje druhá časť ustanovenia dopĺňajúca § 28 ods. 6 navrhovaného zákona. Ustanovenie demonštratívnym výpočtom upravuje najčastejšie prípady, v ktorých je v dôsledku právom reprobovaných okolností nevyhnutné uplatnenému nároku neposkytnúť právnu ochranu. Z demonštratívneho výpočtu nie je možné dospieť k „a contrario“ záveru, že na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu (nedostatok formy, spôsobilosti, vady vôle, úžera, neurčitosť, dôvody relatívnej neplatnosti a podobne) a teda neexistencie alebo odpadnutia právneho základu nároku sa neprihliada.

Rovnako ako § 28 ods. 6 ani § 39 ods. 2 návrhu neupravuje hmotnoprávne následky predmetných okolností, osobitne porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale ide o procesnú normu podčiarkujúcu význam ochrany spotrebiteľa pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní. Preto formulácia „čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom“ nepredstavuje zmenu obsahu hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatným právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ak návrh zákona ustanovuje, že nemožno prisúdiť plnenie nemožné, nadväzuje na

§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatným právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie a zároveň podčiarkuje to, že aj výrok rozhodcovského rozhodnutia nemôže ukladať povinnosť (plnenie), ktoré je nemožné.

Hmotnoprávne následky porušenia noriem na ochranu spotrebiteľa sa spravujú relevantnými hmotnoprávnymi pravidlami, vykladanými v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. Pannon GSM, Martín Martín, Banif Plus Bank). Podľa uvedených pravidiel variujú právne následky rozporu s pravidlami na ochranu spotrebiteľa od celkovej alebo čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, cez absolútnu neplatnosť s možnosťou spotrebiteľa dovolávať sa platnosti inak neplatného úkonu (napr. neprijateľné podmienky) či náhradu škody, až po osobitné právne následky spojené s konkrétnymi porušeniami ochranných noriem (napríklad možnosť odstúpiť od zmluvy počas celej doby nesplnenia informačnej povinnosti, či považovanie zmluvy za bezodplatnú). Ustanovenie zvýrazňuje povinnosť rozhodcov posúdiť súlad právneho úkonu s pravidlami upravujúcimi platnosť právnych úkonov (nie len z dôvodov uvedených v demonštratívnom zozname), pravidlami na ochranu spotrebiteľa, vyvodiť z prípadného nesúladu závery v súlade s právnym poriadkom a zohľadniť ich pri rozhodovaní vo veci samej. V prípade neplatnosti právneho úkonu nie je samozrejme prípustné priznať plnenie vyplývajúce z tohto neplatného právneho úkonu iné ako také, ktoré právny predpis ako právny následok neplatnosti predpokladá (napríklad bezdôvodné obohatenie alebo náhrada škody, nárok vo výške určenej kogentnou právnou normou, a to s prihliadnutím na závery rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ) a za podmienok ním ustanovených (napríklad uloženie vzájomne podmieneného plnenia oboch strán, rozloženie plnenia na jednotlivé splátky a podobne).

Osobitne sa zvýrazňuje význam neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ak rozpor spotrebiteľskej zmluvy so zákonom spočíva v tom, že obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je potrebné vyvodiť hmotnoprávne následky z tohto rozporu vyplývajúce. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, samotná skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, ešte nevedie k celkovej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ale bude mať bezpochyby vplyv neprijateľnosť takej zmluvnej podmienky, ktorá je od zvyšnej časti obsahu spotrebiteľskej zmluvy neoddeliteľná a bez tejto podmienky by zmluva pre jej strany strácala význam. Pri posudzovaní neprijateľnej podmienky a pri vyvodzovaní právnych následkov vyplývajúcich z jej neprijateľnej povahy musí aj rozhodcovský súd postupovať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Pannon GSM, Asturcom, Banif Plus Bank)

Ustanovenie v poslednej vete reflektuje hmotnoprávnu normu v § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa preferuje oddeliteľnosť vadnej časti právneho úkonu.

 

V súvislosti s rozhodcovským uznesením a zmierom, ktorý môže SRS schváliť formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach sa ustanovuje primerané použitie všeobecných ustanovení o rozhodcovskom rozsudku. Vo všeobecnosti sa vymedzuje aj režim opravy rozhodcovského rozsudku a to pri zachovaní pravidla o plynutí novej lehoty na podanie procesnej obrany.

Záverom možno poukázať na vymedzenie účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu výhradne pre účastníkov SRK.

 

K § 45

 

            Upravuje sa inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, jasne sa vymedzuje, že žaloba má smerovať proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, pričom tento musí preukázať, že existuje niektorý z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku vymedzených v písmenách a) až l). Ustanovené dôvody žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú tak dôvody hmotnoprávneho ako i procesnoprávneho charakteru, sústreďujúc sa pritom na zmätočnosť konania, nesprávnosť zistenia skutkového stavu, prípadne nesprávnosť procedurálneho postupu v súvislosti s potrebou nariadenia ústneho pojednávania. Osobitne sú významné dôvody hmotnoprávneho charakteru vyjadrené v písmenách a), c), e), i) a j). Všetky uvedené dôvody naznačujú závažné porušenia práv spotrebiteľov, či už titulom porušenia tohto zákona alebo osobitných predpisov určených na ochranu práv spotrebiteľa. Do pozornosti možno dať ustanovenie písmena k), ktoré poukazuje na jednoznačné prepojenie základného rozhodcovského konania a exekučného konania.

            Odsek 2 pomerne prelomovo zakotvuje právo spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na tlačive uvedenom v prílohe č. 3 zákona. Súčasne sa ustanovuje pravidlo procedurálneho postupu súdu v prípade, ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto prípade sa súdu zakazuje, aby takéto podanie spotrebiteľa odmietol, ale práve naopak má spotrebiteľovi umožniť, aby v konaní označil všetky rozhodujúce skutočnosti pre vyhovenie žalobe.

            Ustanovenie odseku 3 vymedzuje ex offo činnosť súdu pri skúmaní dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom sa zakotvuje, že ak sa dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku týka len jeho časti, zruší súd rozsudok len v tejto časti.

 

K § 46

 

            Ustanovuje sa lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v trvaní troch mesiacov od jeho doručenia účastníkovi SRK. Za najdôležitejšie pravidlo možno označiť normu vyjadrenú v odseku 2, podľa ktorej doručený rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť skôr, ako uplynie trojmesačná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak bude žaloba podaná, nadobudne rozhodcovský rozsudok právoplatnosť až po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia vydaného v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie odseku 3 lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku fakticky predlžuje tým, že umožňuje, aby účastník SRK predmetnú žalobu podal aj v lehote na podanie námietok proti exekúcii.

 

K § 47

 

            Vymedzujú sa prípady postupu v situácii, keď všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok, pričom s ohľadom na konkrétne dôvody jeho zrušenia sa bližšie ustanovuje, kedy po zrušení rozhodcovského rozsudku v konaní na návrh niektorého z účastníkov pokračuje všeobecný súd a kedy pokračuje SRS. Osobitný režim je upravený v odseku 3, kde je formulovaná viazanosť SRS názorom všeobecného súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení pravidla na ochranu práv spotrebiteľa.

 

 

 

K § 48 a 49

 

            Ustanovuje sa nový inštitút sťažnosti na postup rozhodcu, ktorú môže účastník SRK podať buď ministerstvu alebo predsedovi SRS. Zakotvuje sa všeobecné pravidlo, podľa ktorého ak sťažnosť smeruje proti predsedovi SRS, prešetrí ju predsedníctvo SRS. Ak je zo sťažnosti zrejmé, že konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, podá ministerstvo návrh na začatie disciplinárneho konania, inak sťažnosť postúpi na vybavenie predsedovi SRS, pričom ak je to potrebné, ministerstvo na účely zistenia, či konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, vykoná kontrolu podľa tohto zákona. Z dôvodu právnej istoty sa výslovne vymedzuje, že podanie sťažnosti  nie je prekážkou postupu a rozhodnutia v SRK.

            V ustanovení § 49 sa zavádzajú základné zásady prešetrovania sťažností a oznamovania výsledku prešetrovania sťažnosti. Jadro právnej úpravy je sústredené v odseku 4, ktorý upravuje kritériá kvalifikácie sťažnosti z pohľadu jej opodstatnenosti a s tým súvisiacu povinnosť podať, resp. nepodať návrh na začatie disciplinárneho konania proti rozhodcovi. Súvisiace ustanovenia regulujú procedurálne aspekty prešetrovania sťažností a režim oznámenia výsledku prešetrenia sťažovateľovi. SRS môže svojím štatútom upresniť  proces vybavovania sťažnosti, výhradne však v intenciách ustanoveného zákonného rámca.

 

K § 50

 

Vymedzuje sa definícia disciplinárneho previnenia. S poukazom na závažnosť konania sa osobitne vymedzujú aj skutkové podstaty závažného disciplinárneho previnenia rozhodcu.

 

K § 51 

 

Za disciplinárne previnenie podľa § 50 možno uložiť disciplinárne opatrenia vymedzené v ustanovení § 51. Pravidlá pre ukladanie disciplinárnych opatrení sú zakotvené

v § 64 ods. 7 až 10.

 

K § 52

 

            Vymedzuje sa inštitút dočasného pozastavenia výkonu funkcie rozhodcu a pravidlá rozhodovania o dočasnom pozastavení. Pôjde o rozhodnutie predbežného charakteru, ktoré bude vydávať disciplinárny senát a ktoré vykoná ministerstvo.

 

K § 53 a 54

 

Predmetné ustanovenia tvoria podstatu právnej úpravy disciplinárnych orgánov vykonávajúcich disciplinárne konanie, ich kreovania, právomoci, rozsahu konania a podobne.

V § 53 sa jasne stanovuje, že disciplinárnym orgánom sú senáty stálej disciplinárnej komisie. Stála disciplinárna komisia má 15 členov menovaných ministrom spravodlivosti, pričom päť členov menuje minister aspoň z desiatich kandidátov nominovaných záujmovými združeniami zriaďovateľov SRS a záujmovými združeniami rozhodcov z radov rozhodcov. Desať členov je vymenovaných zo zamestnancov ministerstva, iných osôb, ktoré pôsobia v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávajú právnické povolanie; tieto osoby musia spĺňať podmienky na udelenie povolenia na výkon funkcie rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory podľa § 5 (skúška odbornej spôsobilosti rozhodcu, resp. iná odborná skúška, podmienka bezúhonnosti a dôveryhodnosti, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, minimálne päťročná právnická prax).

V ustanovení odseku 4 sa zakotvuje osobitné pravidlo pre prípad, že členov stálej pracovnej komisie nemožno vyššie uvedeným spôsobom vymenovať. V takom prípade vymenuje minister členov stálej disciplinárnej komisie zo zamestnancov ministerstva alebo iných osôb, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo a aspoň päťročnú prax v oblasti občianskeho práva vrátane práva ochrany spotrebiteľa alebo obchodného práva.

Z členov stálej disciplinárnej komisie sa náhodným výberom vytvára päť samostatných stálych disciplinárnych senátov podľa jasných, vopred stavených pravidiel tak, aby v každom senáte bol zastúpený jeden člen z radov rozhodcov nominovaných záujmovými združeniami rozhodcov a SRS a dvaja členovia navrhnutí ministrom. V záujme predísť predlžovaniu alebo zmareniu disciplinárnych konaní pre prípad potreby doplniť chýbajúcich členov stálej disciplinárnej komisie vymenuje minister podľa rovnakých pravidiel aj 15 náhradníkov členov stálej disciplinárnej komisie.

            Členovia takto kreovaného disciplinárneho senátu bezodkladne po jeho vytvorení zvolia spomedzi seba predsedu disciplinárneho senátu, inak sa stane predsedom disciplinárneho senátu niektorý z členov navrhnutých ministrom. Ide o ďalšie opatrenie proti nečinnosti, ktoré má za cieľ zabezpečiť efektívny a pružný postup v disciplinárnom konaní.

Predseda a členovia disciplinárneho senátu vykonávajú svoju funkciu ako čestnú funkciu bez nároku na odmenu. Majú však nárok na náhradu cestovných výdavkov.

Zloženie stálej disciplinárnej komisie, zloženie jednotlivých disciplinárnych senátov a všetky zmeny v ich zložení sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva.

 

K § 55

 

Ustanovenie vymedzuje režim vylúčenia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu z prejednávania a rozhodovania veci. Predseda alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený, ak rozhodoval vo veci, ktorej sa disciplinárne prejednávaný skutok týka, ak bol zapísaný v zozname rozhodcov SRS, v ktorého zozname je zapísaný aj disciplinárne obvinený rozhodca alebo ak nemôže vykonávať svoju činnosť po dobu aspoň šiestich týždňov.

Účastník disciplinárneho konania má právo vzniesť námietku zaujatosti predsedu alebo člena disciplinárneho senátu. O námietke zaujatosti rozhoduje iný disciplinárny senát. Ak námietke zaujatosti vyhovie, je predseda alebo člen disciplinárneho senátu tiež vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Z ustanovenia § 55 ods. 3 a § 54 ods. 2 a 3 vyplývajú ďalšie spôsoby ukončenia členstva v stálej disciplinárnej komisii, a to vzdanie sa členstva listom adresovaným ministrovi (členstvo zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie doručené ministrovi) a odvolanie člena. Zákon rozlišuje obligatórne a fakultatívne dôvody odvolania člena stálej disciplinárnej komisie. Minister člena odvolá, ak tento stratil predpoklady na vymenovanie. Člena stálej disciplinárnej komisie môže minister odvolať, ak člen neplní riadne a včas svoje povinnosti a svojím konaním sťažuje činnosti disciplinárneho senátu. V takom prípade členstvo zaniká odvolaním.

 

K § 56

 

Ustanovujú sa pravidlá pre prideľovanie vecí disciplinárnemu senátu. Návrh na začatie disciplinárneho konania, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania sa pridelí disciplinárnemu senátu náhodným výberom, a to prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania výberu disciplinárneho senátu.

 

K § 57

 

Ustanovenie upravuje začatie disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie voči rozhodcovi začína na návrh. Návrh sa podáva ministerstvu, pričom konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený ministerstvu.

Z hľadiska okruhu oprávnených subjektov je návrh na začatie disciplinárneho konania oprávnený podať minister, predseda súdu alebo predseda SRS voči rozhodcom zapísaným v zozname tohto SRS, a to v lehote do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak je však navrhovateľom minister, lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania neuplynie skôr ako tri mesiace od doručenia oznámenia predsedu SRS alebo predsedníctva SRS o výsledku prešetrenia sťažnosti na postup rozhodcu a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov (§ 49 ods. 7).

Ďalšie ustanovenia upravujú náležitosti návrhu na začatie konania, režim odstránenia nedostatkov a vád návrhu, prekážku litispendencie s odklonom spočívajúcim v pristúpení do už začatého konania. Osobitosť pristúpenia zakladá kvázi nepriame účastníctvo s rovnocenným právnym statusom.

Ustanovenie odseku 6 upravuje otázku doručovania písomností vrátane rozhodnutí v disciplinárnom konaní. Písomnosti sa v zásade doručujú navrhovateľovi a disciplinárne obvinenému. Ak má disciplinárne obvinený právneho zástupcu alebo opatrovníka, doručujú sa len advokátovi alebo opatrovníkovi. Osobitnú úpravu doručovania predstavuje § 64 ods. 11, ktorý vymedzuje doručovanie rozhodnutia o disciplinárnom opatrení (rozhodnutie vo veci samej). Takéto rozhodnutie sa doručuje navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému, predsedovi SRS, ak nie je navrhovateľom a vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom.

V ustanovení odseku 7 sa na disciplinárne konanie ustanovuje generálna subsidiarita všeobecného predpisu o správnom konaní. Pri posudzovaní hmotnoprávnych otázok disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu sa primerane použijú ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich, ak to povaha veci pripúšťa alebo ak tento zákon neustanovuje inak.

 

K § 58

 

Ustanovenie vymedzuje účastníka a zastupovanie v disciplinárnom konaní.

Disciplinárne obvinený rozhodca môže byť v disciplinárnom konaní zastúpený len advokátom alebo opatrovníkom. Zastupovanie inou osobou nie je prípustné.

Opatrovníka možno ustanoviť disciplinárne obvinenému, ktorý nie je práve zastúpený a ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť ani na adresu sídla SRS, v ktorého zozname je zapísaný. Za opatrovníka ustanoví predseda disciplinárneho senátu prioritne rozhodcu zo zoznamu rozhodcov SRS, do ktorého je zapísaný i disciplinárne obvinený. Ak nemožno ustanoviť za opatrovníka iného rozhodcu, bude ustanovený za opatrovníka predseda SRS. Ak nie je možný ani takýto postup, ustanoví predseda disciplinárneho senátu opatrovníka v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.

 

K § 59

 

V ustanovení § 59 sa ustanovuje presný procesný postup v jednotlivých fázach disciplinárneho konania, ustanovujú sa lehoty na vykonanie jednotlivých procesných úkonov, lehoty na zvolanie ústneho pojednávania a na rozhodnutie vo veci samej.

Jadrom právnej úpravy je ustanovenie odseku 1, ktoré podrobne vymedzuje procesný postup po začatí disciplinárneho konania.

Toto ustanovenie v odsekoch 4 a 5 tiež rámcovo, vychádzajúc z režimu dokazovania v správnom konaní, vymedzuje proces dokazovania v disciplinárnom konaní, pričom sa preferuje zásada koncentrácie konania v zmysle, že disciplinárne obvinený a navrhovateľ sú povinní navrhnúť dôkazy tak, aby ich bolo možné vykonať najneskôr na prvom pojednávaní. Neskôr navrhnuté dôkazy možno vykonať iba vtedy, ak ich účastník nemohol navrhnúť bez svojej viny; o prípustnosti vykonania dôkazu rozhodne disciplinárny senát.

Čo sa týka dôkazných prostriedkov, ustanovuje sa, že disciplinárny senát vykoná dokazovanie najmä listinami; dôkaz svedkom alebo znalcom vykoná iba vtedy, ak nie je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možné inak.

 

K § 60

 

Ustanovenie § 60 upravuje obligatórne a fakultatívne prerušenie disciplinárneho konania. Osobitne sa vymedzuje, že disciplinárne konanie sa prerušuje, ak disciplinárne obvinený požiadal o výmaz zo zoznamu rozhodcov vedeného ministerstvom. V takom prípade sa v disciplinárnom konaní pokračuje, ak bol disciplinárne obvinený opätovne zapísaný do zoznamu rozhodcov vedeného ministerstvom.

Ak pominú dôvody prerušenia konania, začínajú plynúť nové lehoty. Právne účinky úkonov vykonaných v disciplinárnom konaní zostávajú zachované.

 

K § 61 až 63

 

Ustanovenia § 61 až 63 návrhu zákona upravujú decíznu fázu disciplinárneho konania, pričom rozlišujú medzi zastavením disciplinárneho konania a meritórnym rozhodnutím. Osobitne sa upravuje otázka rozhodovania o trovách disciplinárneho konania a otázka náhrady trov konania.

 

K § 64

 

V § 64 ods. 7 až 10 sú zakotvené pravidlá pre ukladanie disciplinárnych opatrení. Ak ide o disciplinárne previnenie rozhodcu, ktoré svojou povahou neodôvodňuje uloženie prísnejšieho disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát uloží písomné napomenutie. Ak je to vzhľadom na povahu disciplinárneho previnenia rozhodcu potrebné, disciplinárny senát uloží verejné napomenutie, ktoré sa zverejní na webovom sídle ministerstva.

Popri písomnom napomenutí alebo peňažnej pokute možno uložiť aj pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu na šesť až 24 mesiacov. Ak to odôvodňuje povaha disciplinárneho previnenia, možno rozhodcovi popri peňažnej pokute a pozastavení výkonu funkcie rozhodcu uložiť aj preskúšanie.

Disciplinárne opatrenia sú odstupňované podľa závažnosti konania, pričom za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu sa predpokladá najprísnejší trest – vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, ktoré nemôže byť zahladené. Na druhej strane, ak už samotné prejednanie veci v disciplinárnom konaní považuje disciplinárny senát za postačujúce s ohľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia, môže od uloženia disciplinárneho opatrenia výnimočne upustiť.

Ak ide o disciplinárne previnenie rozhodcu, ktoré svojou povahou neodôvodňuje uloženie prísnejšieho disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát uloží písomné napomenutie. Ak je to vzhľadom na povahu disciplinárneho previnenia rozhodcu potrebné, disciplinárny senát uloží verejné napomenutie, ktoré sa zverejní na webovom sídle ministerstva.

Ustanovenie § 64 vymedzuje tiež predpoklady rozhodnutia disciplinárneho senátu o vine rozhodcu, lehoty, v ktorých je disciplinárny senát povinný rozhodnúť, proces vyhotovenia a doručenia rozhodnutia. V disciplinárnom konaní zásadne platí, že ho nemožno skončiť zmierom.

Rozhodnutie disciplinárneho senátu nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutie je na základe žaloby preskúmateľné v správnom súdnictve.

 

K § 65

 

Ustanovenie § 65 upravuje zahladenie disciplinárneho postihu. Účinky zahladenia nastanú priamo zo zákona, teda o tejto skutočnosti nebude potrebné vydávať osobitné rozhodnutie. Na žiadosť dotknutého rozhodcu mu ministerstvo bezodkladne vydá osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu. Disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov sa nezahladzuje.

 

K § 66

 

V spoločnom ustanovení sa zavádzajú osobitné opatrenia proti nečinnosti, ktoré sa vzťahujú na celé disciplinárne konanie. Zakotvuje sa, že ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá zákon, vykoná úkon iný člen senátu, pričom o vykonaní úkonu člen disciplinárneho senátu informuje predsedu disciplinárneho senátu a ministra.

 

K § 67 až 69

 

Ustanovenia vymedzujú inštitút kontroly a sankcií. Nanovo sa tak koncipuje právomoc ministerstva kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a plnenie podmienok zriaďovateľa, rozhodcu a SRS pri výkone pôsobnosti podľa tohto zákona. S tým spojenou právomocou ministerstva je aj právomoc ukladať sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona. Východiskovým ustanovením § 67 sa zakotvuje základný rámec procesu výkonu kontroly, sústava práv a povinností ministerstva a kontrolovaného subjektu a základné pravidlá pre uskutočnenie kontroly. Nadväzujúce ustanovenia vymedzujú sankcie jednak za tzv. poriadkový delikt a jednak za správny delikt, pričom súčasne sa zakotvujú pravidlá pre začatie konania o uložení pokuty a všeobecné pravidlo o použiteľnosti správneho poriadku na konanie o pokute.

 

K § 70 až 72

 

Formulujú sa spoločné ustanovenia vo sfére kogentnosti zákona, generálnej subsidiarity právneho režimu a režimu výkonu kontroly ministerstvom.

 

K § 73

 

Zákon reaguje na potrebu prechodných ustanovení, a to v súvislosti so zavedením nových podmienok pre rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Prechodné ustanovenia sú formulované predovšetkým vo sfére nového presadenia inštitucionálnych zmien režimu udeľovania povolenia na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Zakotvujú sa viaceré nosné pravidlá použitia novej právnej úpravy, ktoré možno zhrnúť nasledovne:

1.         tento zákon sa použije aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spor spĺňajúci znaky spotrebiteľského sporu a ktoré začali pred účinnosťou tohto zákona,

2.         plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa spravuje doterajšími predpismi,

3.         rozhodcovská zmluva uzavretá podľa doterajších predpisov sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia,

4.         na základe rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky dojednanej pred účinnosťou zákona môže spotrebiteľský spor rozhodovať len rozhodca alebo SRS, ktorí získali povolenie podľa tohto zákona; ak nemôže spor rozhodovať tento rozhodca alebo SRS, pretože nezískal povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov, bude spor rozhodovať SRS, ktorý na výzvu dodávateľa písomne vyberie spotrebiteľ, ak písomne neodmietne rozhodcovské konanie. Ak spotrebiteľ SRS nevyberie a ani neodmietne rozhodcovské konanie, vyberie ho dodávateľ,

5.         rozhodcovské konania, ktoré začali pred účinnosťou tohto zákona, môžu pokračovať len vtedy, ak zriaďovateľ splní podmienky podľa tohto zákona, je tvorený aspoň troma zriaďovateľmi SRS, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona a získal povolenie podľa tohto zákona; ak ide o osobu, ktorá má povinnosť zriadiť a udržiavať SRS, konania začaté pred SRS pred účinnosťou tohto zákona môžu pokračovať, ak tento zriaďovateľ získa povolenie podľa tohto zákona,

6.         ak doterajší zriaďovateľ SRS alebo rozhodca rozhodujúci spor spĺňajúci znaky podľa tohto zákona nezíska povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov do 15. júna 2015, pokračujúce rozhodcovské konania sa zastavujú; do uplynutia tejto lehoty sa pokračujúce rozhodcovské konania považujú za prerušené a účinky úkonov v konaniach doteraz vykonaných za zachované.

Vyššie uvedené zásady prechodných ustanovení sa presadzujú z dôvodu preferencie nového právneho režimu a „očistenia“ trhu a zmluvnej praxe od používania rozhodcovských doložiek spĺňajúcich znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky. 

 

K § 74

 

Zavádza sa odkaz na transpozičnú prílohu.

 

K Čl. II (Občiansky súdny poriadok)

 

V súvislosti s úvodnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nanovo formulujú ustanovenia § 88 a 106, ktoré reagujú na zmeny vykonané v tomto zákone. Navrhované zmeny sa týkajú miestnej príslušnosti súdov a prekážok súdneho konania v prípade, ak začalo alebo prebieha rozhodcovské konanie alebo je uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Ustanovenia oboch paragrafov sú budované na presadení ochrany práv spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a vážnymi následkami neplatnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 106, len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví. Vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tejto veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať. Pre ochranu spotrebiteľa je dôležité, že pred začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania ani uzatvorená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nevylučuje právomoc všeobecného súdu. Začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania bráni začatiu súdneho konania pred všeobecným súdom v tej istej veci. Totožnosť veci sa posudzuje podľa všeobecných pravidiel civilného procesu. Rovnaká zásada je uvedená v ustanovení § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rovnaká myšlienka ochrany spotrebiteľa sa zabezpečuje aj v rámci § 106 ods. 3 OSP, ktorý v rozhodcovských konaniach iných, ako sú spotrebiteľské rozhodcovské konania, upravuje prioritu rozhodcovského súdu rozhodnúť o vlastnej právomoci na rozhodovanie veci.

V súvislosti so zmenou výlučnej miestnej príslušnosti sa zavádza aj nové prechodné ustanovenie.

 

K Čl. III (Občiansky zákonník)

 

Navrhovaná zmena reaguje na novoformulované ustanovenie § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súčasne sa zavádza prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové vymedzenie neprijateľnej zmluvnej podmienky použite na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po účinnosti zákona.

 

K Čl. IV (Zákon o správnych poplatkoch)

 

V súvislosti s novozavedeným systémom tzv. „licencovania“ zriaďovateľov SRS a rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory a zavedením skúšky odbornej spôsobilosti rozhodcu ako jednej z podmienok odbornosti, ktoré sú predpokladom pre zápis do zoznamu rozhodcov, sa v položke 5 Sadzobníka správnych poplatkov zavádza päť nových správnych poplatkov. Správne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu.

 

K Čl. V (Exekučný poriadok)

 

K bodu 1

 

Ustanovuje sa osobitný režim rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie. Súladnosť rozhodcovského rozhodnutia so zákonom preskúma exekučný súd aj bez návrhu a v prípade, ak zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok vymedzených v § 44 ods. 3, žiadosť o udelenie poverenia uznesením zamietne.

 

K bodu 2

 

Zakotvuje sa osobitný prípad poučovacej povinnosti súdneho exekútora. V prípade vykonávania exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku je exekútor povinný poučiť v upovedomení o začatí exekúcie povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Poučenie obsahuje aj vzor žaloby podľa prílohy č. 3.

 

K bodu 3

 

Ustanovenie § 56 sa dopĺňa novým odsekom 3, v zmysle ktorého ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a súčasne podá návrh na odklad exekúcie, súd obligatórne odklad exekúcie povolí. Súčasne sa vymedzujú procesné následky viažuce sa na rozhodnutie súdu o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, zruší, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) zastaví.

 

K bodu 4

 

            Zavádza sa v poradí nový dôvod zastavenia exekúcie založený na výkone exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Rozpor s verejným poriadkom bude integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.

 

K bodu 5

 

Vzhľadom na potrebu ustálenia výkladu sa proti rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. l) pripúšťa odvolanie.

 

K bodom 6 a 7

 

Novozavedený dôvod odkladu exekúcie v súvislosti s výkonom rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore sa primerane a podľa logiky dôvodu odkladu exekúcie ustálenej v § 56 ods. 2 premieta aj do osobitného režimu odkladu exekúcie pri exekúcii zrážkami zo mzdy a iných príjmov a exekúcii prikázaním pohľadávky.

 

K bodu 8

 

Centrálny register exekúcií (ďalej len „register exekúcií“) je verejný zoznam, ktorý vedie a prevádzkuje Slovenská komora exekútorov (ďalej len „komora“).

Údaje do registra exekúcií zapisuje, vykonáva ich zmenu a výmaz exekútor poverený vykonaním exekúcie, resp. jeho zástupca, náhradník alebo nástupca. Do registra exekúcií sa zapisujú údaje o každej právoplatne neskončenej exekúcii v nasledovnom rozsahu – označenie a spisová značka exekučného súdu, označenie a spisová značka súdneho exekútora, označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, označenie povinného. Do registra exekúcií za zapisuje tiež udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uznesenie o povolení odkladu exekúcie a uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Register exekúcií neobsahuje údaje o osobe oprávneného v exekučnom konaní.

Výmaz všetkých údajov týkajúcich sa exekúcie z registra exekúcie sa viaže na skutočnosť, ktorou je právoplatné zastavenie exekúcie alebo skončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením (vymoženie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, upustenie od vykonania exekúcie).

Komora zodpovedá za nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku registra exekúcií. Ide o objektívnu zodpovednosť – tejto zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Register exekúcií bude fungovať na báze spolupráce jednotlivých exekútorov a komory, kde exekútor bude miestom pre vstup a výmaz údajov z registra a komora bude oprávnená podávať oficiálne výstupy z registra exekúcií. Ustanovenia pamätajú aj na prostriedky obrany proti nevykonaným alebo nevymazaným záznamom, ktoré sú budované na báze opatrení proti nečinnosti.

Register exekúcií umožňuje získať informácie o konkrétnych exekučných konaniach, zistiť, či sa voči konkrétnemu subjektu začala exekúcia podľa Exekučného poriadku, výšku vymáhaného nároku, ktorého exekútora súd poveril vykonaním exekúcie, kedy bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie (t.j. odkedy môže exekútor reálne pristúpiť k vykonaniu exekúcie), či bola exekúcia odložená alebo čiastočne zastavená.

Register exekúcií neobsahuje údaje o exekúciách (resp. výkone rozhodnutia) vedených súdmi, orgánmi štátnej správy, samosprávy, orgánmi finančnej správy a pod.

Register exekúcií bude dostupný na webovom sídle komory.

Postup a lehoty, v ktorých sa bude vykonávať zápis, zmena a výmaz údajov z registra exekúcií, ako aj výšku odmeny, ktorá bude patriť komore za prístup do registra a za vydanie výpisu alebo potvrdenia upraví vykonávací predpis.

 

K bodu 9

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu; v súvislosti so zavedením správnych deliktov komory za porušenie povinností pri vedení registra exekúcií sa dopĺňa nadpis jedenástej časti Exekučného poriadku, ktorej štvrtá hlava bude venovaná správnym deliktom.

 

K bodom 10 až 14 a 16 až 26

 

Po analýze aplikačnej praxe majúcej svoj základ nie prevažne v objektívnych skutočnostiach sa pristupuje k úprave niekoľkých prvkov disciplinárneho konania v záujme ustálenia disciplinárneho orgánu, ktorý bude oprávnený viesť disciplinárne konanie. Po vzore zmeny sudcovských zákonov sa preferuje stály senát disciplinárneho orgánu stavovskej komory s tým, že všetky súvisiace zmeny reflektujú práve predmetnú zmenu ustálenia disciplinárneho orgánu.

 

K bodu 15

 

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje pôsobnosť kontrolnej komisie aj mimo rámec tzv. finančnej kontroly exekútorského úradu a to práve s poukazom na vykonanie ustanovení Exekučného poriadku, ktoré orgánom samosprávy umožňujú kontrolovať súdneho exekútora. V uvedenom rámci sa vykonanie a ustálenie tzv. všeobecnej kontroly ponecháva na vnútorný predpis.

 

K bodu 27

 

            Zavádzajú sa správne delikty komory, ktoré súvisia so zavedením registra exekúcií a po novom tak komora bude disciplinárne spôsobilým a zodpovedným subjektom. Cieľom zavedenia správnych deliktov komory bude naplnenie dohľadových oprávnení ministerstva vo vzťahu ku komore vo veciach vedenia registra exekúcií.

 

K bodu 28

 

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia, ktoré vychádzajú z logiky, že na exekučné konania vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ktoré neboli skončené do účinnosti tohto zákona, sa použijú doterajšie predpisy.

Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného

v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vydaného pred účinnosťou tohto zákona možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 

V súvislosti so zmenou disciplinárneho orgánu sa ustanovujú aj prechodné ustanovenia, ktoré pamätajú na rozhodnutie doposiaľ nerozhodnutých disciplinárnych konaní a osobitne na plynutie lehôt v súvislosti s okamihom pridelenia veci disciplinárnemu orgánu komory. V súvislosti s obsadením a kreovaním disciplinárnych orgánov sa zavádzajú aj ustanovenia odsekov 6 a 7.

 

K Čl. VI (Zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky)

 

V nadväznosti na novú právnu úpravu sa rozširuje okruh subjektov, ktorým sa poskytujú údaje z registra fyzických osôb o stály rozhodcovský súd.

 

K Čl. VII (Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy)

 

            V súlade s novou právnou úpravou zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozširuje vecná pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti SR o kontrolu nad zriaďovateľmi SRS, stálymi rozhodcovskými súdmi a rozhodcami a vo vzťahu k disciplinárnej právomoci ministerstva nad rozhodcami oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.

 

K Čl. VIII (Účinnosť)

 

S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona na 1. januára 2015 s výnimkou ustanovenia § 211b Exekučného poriadku (v čl. V bode 8), ktorý upravuje prístup do registra exekúcií a vydávanie výpisov a potvrdení z tohto registra a ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2016.

 

 

V Bratislave, 20. augusta 2014

 

S p o l o č n á    s p r á v a

 

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1127) v druhom čítaní

 

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1127) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o  rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

I.

 

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1309 z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1127) na  prerokovanie týmto výborom:

 

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

 

Určila zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.

II.

 

            Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

 

III.

 

Vládny návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1127) prerokovali výbory a odporúčali ho schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 492 zo 7. októbra 2014 a

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 352 zo 7. októbra 2014.

 

IV.

 

            Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

 

1.         V čl. I § 3 ods. 6 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.“.

 

Prekážku litispendencie podľa navrhovaného § 106 ods. 1 OSP možno spravodlivo založiť iba vtedy, ak bude mať spotrebiteľ adekvátnu vedomosť o začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania. V opačnom prípade hrozí, že spotrebiteľ na štátny súd podá návrh na začatie konania, pričom dodávateľ až následne preukáže, že už skôr začalo na jeho návrh spotrebiteľské rozhodcovské konanie, v dôsledku čoho bude súdne konanie nielen zastavené, ale spotrebiteľ bude musieť znášať ešte aj trovy podľa § 146 ods. 2 OSP. Navrhovanou úpravou sa rieši informačná asymetria v otázke účinkov začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania a predchádza sa aplikačným problémom, a to osobitným ustanovením o účinkoch začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania na účely litispendencie. Okamih doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi sa spravuje režimom doručovania podľa § 33. Z pohľadu aplikačných problémov je cieľom riešiť problémy s možným antidatovaním pečiatok došlých návrhov na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania na stálom rozhodcovskom súde.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

2.         V čl. I § 14 písm. g) sa slová „postup pri vybavovaní sťažností“ nahrádzajú slovami „postup pri prešetrovaní sťažností“.

            Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa  upresňuje používanie zavedenej terminológie v návrhu zákona (napr. čl. I § 48 ods. 1, § 49).

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

3.         V čl. I § 30 ods. 1 sa v druhej vete slovo „uznesením“ nahrádza slovami „rozhodcovským uznesením“.

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa  upresňuje používanie terminológie zavedenej v § 43 návrhu zákona.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

 

4.         V čl. I § 37 ods. 4 sa za slovo „vyrubiť“ vkladajú slová „v súdnom konaní“.

 

Precizuje sa navrhovaná dikcia v časti prepojenia na režim súdnych poplatkov.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

5.         V čl. I § 47 ods. 3 sa na konci slová „porušení pravidla na ochranu práv spotrebiteľa“ nahrádzajú slovami „porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa“.

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa  upresňuje používanie zavedenej terminológie v návrhu zákona (napr. prvá časť tohto ustanovenia alebo čl. I § 45 ods. 1 písm. i).

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

6.         V čl. I § 48 ods. 3 sa slová „sťažnosť postúpi na vybavenie predsedovi“ nahrádzajú slovami „sťažnosť postúpi na prešetrenie predsedovi“.

 

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorou sa  upresňuje používanie zavedenej terminológie v návrhu zákona (napr. čl. I § 48 ods. 1, § 49).

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

7.         V čl. I § 50 ods. 2 písm. b) sa vypúšťa slovo „, opakovanie“.

 

Z definície závažného disciplinárneho previnenia sa vypúšťa slovo „opakovanie“ nakoľko recidíva pri disciplinárnych previneniach je skutkovou podstatou samostatného závažného disciplinárneho previnenia definovaného v čl. I § 50 ods. 2 písm. a).

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

8.         V čl. I § 63 ods. 4 sa spojka „a“ nahrádza slovom „alebo“.

 

Navrhovaná formulácia odstraňuje možné výkladové pochybnosti pôvodného znenia ustanovenia súvisiace s označením právoplatného rozhodnutia za exekučný titul len pre prípad, ak by bola splnená kumulatívna podmienka rozhodnutia o peňažnej pokute a zároveň o trovách.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

9.         V čl. II sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:

„3. V § 141a ods. 1 štvrtá veta znie:

„Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.“.“.

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

Precizuje sa dôsledok nesplnenia povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v podobe normatívneho spresnenia štvrtej vety § 141a Občianskeho súdneho poriadku. Uvedené spresnenie iba potvrdzuje a výkladovo precizuje ratio legis právnej úpravy od okamihu jej prijatia, ktorá dôsledok nezloženia preddavku navrhovateľom spája so zastavením súdneho konania v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania, a to v dvoch variantných situáciách – ak:

a)  navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a     odporca, ktorý má povinnosť zložiť             preddavok, ho zložil alebo

b)   navrhovateľ preddavok na trovy            konania v určenej lehote nezloží a     odporca je účastník, ktorého majetkové       pomery ako dlžníka nemožno usporiadať     podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

10.       V čl. V sa vkladajú nové body 1 až 6, ktoré znejú:

„1. V § 16a ods. 5 sa slová „§ 44 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 44 ods. 4“.

 

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 4d sa vypúšťajú slová: „§ 68c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.,“.

 

 3. V § 41 ods. 2 písmeno b) znie:

„b) cudzieho exekučného titulu,“

 

4. Poznámka pod čiarou k odkazu 4ea sa vypúšťa.

 

5. V § 41 ods. 4 sa slová „§ 44 ods. 5, § 45 ods. 4, § 56 ods. 2 až 5,“ nahrádzajú slovami „§ 44 ods. 6 a 7, § 56 ods. 2 až 4 a 6,“.

 

6. V § 42 odsek 4 znie:

„(4) Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje u cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím4eab) alebo ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu.4eac) U ostatných cudzích exekučných titulov potvrdenie o vykonateľnosti nahrádza rozhodnutie súdu o ich uznaní alebo ich vyhlásení za vykonateľné.“.

 

Poznámky pod čiarou k odkazom 4eab a 4eac znejú:

„4eab) § 67 zákona č. 97/1963 Zb., § 49 zákona č. 244/2002 Z. z.

4eac) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007), oddiel 1 kapitoly IV nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z  18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z  12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z  12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29.06.2013).“.“.

 

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívne úpravy plynúce z vloženia nových ustanovení a úpravy označenia existujúcich ustanovení zákona. Odkaz na zákon č. 97/1963 Zb. sa v poznámke pod čiarou k odkazu 4d v novelizačnom bode z vecných dôvodov vypúšťa. Upravuje a unifikuje sa dikcia vo vzťahu k cudzím exekučným titulom, a to aj v súvislosti s revíziou nariadenia Brusel I. Zjednocuje sa označenie všetkých cudzích rozhodnutí, ktoré sú spôsobilým exekučným titulom, pričom ich klasifikácia je ďalej rozvinutá v § 42 ods. 4. V § 42 ods. 4 sa pri jednotlivých kategóriách cudzích exekučných titulov upravuje potvrdenie o vykonateľnosti, a to konkrétne

-           pre rozhodnutia, u ktorých sa osobitné konanie o uznaní nevyžaduje (napr. rozhodcovské rozhodnutia alebo rozhodnutia podľa § 67 ods. 3 ZMPS) – u týchto potvrdenie vykonateľnosti sa nevyžaduje a súd ich uzná tým, že na ne prihliadne;

-           pre rozhodnutia vydané podľa nástrojov EÚ, ktoré sa uznávajú bez ďalšieho konania či vyhlásenia vykonateľnosti, ak sú opatrené osvedčením predpísaným daným nástrojom EÚ – v tomto prípade vyžadovať potvrdenie vykonateľnosti nemá zmysel, pretože rozhodnutia sú bezprostredne vykonateľné a osvedčuje to práve dané osvedčenie;

-           pre rozhodnutia, o ktorých uznaní rozhodoval slovenský súd v rámci osobitného konania (osobitným výrokom) či už z dôvodu, že tak navrhol povinný (ak mu to zákon umožňuje) alebo že to predpisuje zákon či medzinárodná zmluva – u týchto rozhodnutí predstavuje samo rozhodnutie o uznaní „potvrdenie o vykonateľnosti“;

-           pre rozhodnutia, o ktorých vykonateľnosti rozhodoval slovenský súd (podľa nariadení ES) – u týchto rozhodnutie o vykonateľnosti je potvrdením o vykonateľnosti.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

11.       V čl. V bode 1 § 44 ods. 3 sa za slovo „preskúma“ vkladajú slová „okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom“.

 

V súlade s logikovou § 44 ods. 2 sa novonavrhované ustanovenie § 44 ods. 3 dopĺňa o prvky exekučného súdneho prieskumu súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, keďže kumulatívny súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a ďalších v ustanovení uvedených skutočností je podmienkou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. 

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

12.       V čl. V bode 1 § 44 ods. 3 sa odkazy „4eab“ nad slovami „spore“ a „predpisu“ nahrádzajú odkazmi „4ead“.

 

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívne úpravy plynúce z vloženia nových ustanovení a úpravy označenia existujúcich ustanovení zákona, vrátane odkazov a poznámok pod čiarou. V záujme riešiť aplikačné problémy v súvislosti s výkonom cudzích exekučných titulov sa zjednocuje úprava ich výkonu v § 44, ktorá sa v súvislosti s ich rôznym právnym režimom pretavuje aj do § 48 a 56. Z dikcie § 44 ods. 6 potom plynie jednotný postup exekučného súdu pre všetky cudzie exekučné tituly okrem prípadov, ak o ich uznaní už skôr súd rozhodol v osobitnom konaní. Ustanovenie § 44 ods. 6 tak bude nahrádzať kvázi námietkové konanie proti vykonaniu exekučného titulu. Osobitným ustanovením je § 44 ods. 7, ktorý sa aplikuje, ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

13.       V čl. V bode 1 § 44 ods. 3 poznámka pod čiarou k odkazu 4ead znie:

„4ead) Zákon č. .../2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

 

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívne úpravy plynúce z vloženia nových ustanovení a úpravy označenia existujúcich ustanovení zákona, vrátane odkazov a poznámok pod čiarou. V záujme riešiť aplikačné problémy v súvislosti s výkonom cudzích exekučných titulov sa zjednocuje úprava ich výkonu v § 44, ktorá sa v súvislosti s ich rôznym právnym režimom pretavuje aj do § 48 a 56. Z dikcie § 44 ods. 6 potom plynie jednotný postup exekučného súdu pre všetky cudzie exekučné tituly okrem prípadov, ak o ich uznaní už skôr súd rozhodol v osobitnom konaní. Ustanovenie § 44 ods. 6 tak bude nahrádzať kvázi námietkové konanie proti vykonaniu exekučného titulu. Osobitným ustanovením je § 44 ods. 7, ktorý sa aplikuje, ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

14.       V čl. V sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 8, ktoré znejú:

„2. V § 44 ods. 5 sa slová „Odseky 1 až 3“ nahrádzajú slovami „Odseky 1, 2 a 4“.

 

3. V § 44 odsek 6 znie:

„(6) Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím,4eab) ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu4eac) alebo ak bol súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná4eb) alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa,4eae) súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má povinnosť skúmať aj bez návrhu a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky podľa odseku 2, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má účinky uznania cudzieho exekučného titulu.“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 4eae znie:

„4eae) § 67 ods. 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 388/2011 Z. z.“.

 

4. V § 44 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

„(7) Ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná4eb) alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, určí súd v poverení exekútora, ktorý exekúciu vykoná.“.

 

Odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.

 

5. V § 44 ods. 9 sa slová „odseku 6“ nahrádzajú slovami „odseku 8“.

 

6. V § 44 ods. 11 sa slová „odseku 8“ nahrádzajú slovami „odseku 10“.

 

7. V § 45 sa vypúšťa odsek 4.

 

8. V § 47 ods. 5 sa slová „§ 56 ods. 10“ nahrádzajú slovami „§ 56 ods. 11“.“.

 

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívne úpravy plynúce z vloženia nových ustanovení a úpravy označenia existujúcich ustanovení zákona, vrátane odkazov a poznámok pod čiarou. V záujme riešiť aplikačné problémy v súvislosti s výkonom cudzích exekučných titulov sa zjednocuje úprava ich výkonu v § 44, ktorá sa v súvislosti s ich rôznym právnym režimom pretavuje aj do § 48 a 56. Z dikcie § 44 ods. 6 potom plynie jednotný postup exekučného súdu pre všetky cudzie exekučné tituly okrem prípadov, ak o ich uznaní už skôr súd rozhodol v osobitnom konaní. Ustanovenie § 44 ods. 6 tak bude nahrádzať kvázi námietkové konanie proti vykonaniu exekučného titulu. Osobitným ustanovením je § 44 ods. 7, ktorý sa aplikuje, ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

15.       V čl. V bod 2 znie:

„2. Doterajší text § 48 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Exekútor  poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu4ead) v upovedomení o začatí exekúcie poučí  povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.4g)“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 4g znie:

„4g) Príloha č. 3 k zákonu č. .../2014 Z. z.“.“.

 

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívne úpravy plynúce z vloženia nových ustanovení a úpravy označenia existujúcich ustanovení zákona, vrátane odkazov a poznámok pod čiarou. V záujme riešiť aplikačné problémy v súvislosti s výkonom cudzích exekučných titulov sa zjednocuje úprava ich výkonu v § 44, ktorá sa v súvislosti s ich rôznym právnym režimom pretavuje aj do § 48 a 56. Z dikcie § 44 ods. 6 potom plynie jednotný postup exekučného súdu pre všetky cudzie exekučné tituly okrem prípadov, ak o ich uznaní už skôr súd rozhodol v osobitnom konaní. Ustanovenie § 44 ods. 6 tak bude nahrádzať kvázi námietkové konanie proti vykonaniu exekučného titulu. Osobitným ustanovením je § 44 ods. 7, ktorý sa aplikuje, ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

16.       V čl. V sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 6, ktoré znejú:

„3. § 48 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ak podkladom na vykonanie exekúcie je cudzí exekučný titul, pripojí exekútor k upovedomeniu o začatí exekúcie aj jeho odpis alebo kópiu a ak tak ustanovuje osobitný predpis,4h) aj iné listiny.“.  

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 4h znie:

„4h) Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012.“.

 

4. V § 56 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ak bol podaný návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takéhoto návrhu pripúšťa osobitný predpis.6a)“.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie:

„6a) § 67 ods. 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 388/2011 Z. z., nariadenie (ES) č. 805/2004, nariadenie (ES) č. 1896/2006, nariadenie (ES) č. 861/2007, nariadenia (ES) č. 4/2009, nariadenie (EÚ) č. 1215/2012, nariadenie (EÚ) č. 606/2013.“.

 

5. V § 56 ods. 4 sa odkaz „6a“ nad slovom „predpisov“ nahrádza odkazom „6aa“.

 

6. Poznámka pod čiarou k odkazu 6aa znie:

„6aa) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.“.

 

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívne úpravy plynúce z vloženia nových ustanovení a úpravy označenia existujúcich ustanovení zákona, vrátane odkazov a poznámok pod čiarou. V záujme riešiť aplikačné problémy v súvislosti s výkonom cudzích exekučných titulov sa zjednocuje úprava ich výkonu v § 44, ktorá sa v súvislosti s ich rôznym právnym režimom pretavuje aj do § 48 a 56. Z dikcie § 44 ods. 6 potom plynie jednotný postup exekučného súdu pre všetky cudzie exekučné tituly okrem prípadov, ak o ich uznaní už skôr súd rozhodol v osobitnom konaní. Ustanovenie § 44 ods. 6 tak bude nahrádzať kvázi námietkové konanie proti vykonaniu exekučného titulu. Osobitným ustanovením je § 44 ods. 7, ktorý sa aplikuje, ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

17.       V čl. V bod 6 znie:

„6. V § 79 ods. 2 sa slová „§ 56 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 56 ods. 2 alebo ods. 5“.

 

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorá odstraňuje kumulatívnu formuláciu pôvodne navrhovaného znenia na základe ktorého by bolo potrebné pre odloženie exekúcie splniť podmienky ako v odseku 2, tak aj v odseku 5, čo zrejme nie je úmyslom predkladateľa.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

18.       V čl. V bod 7 znie:

„7. V § 100 ods. 2 sa slová „§ 56 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 56 ods. 2 alebo ods. 5“.

 

Ide o legislatívno-technickú pripomienku, ktorá odstraňuje kumulatívnu formuláciu pôvodne navrhovaného znenia na základe ktorého by bolo potrebné pre odloženie exekúcie splniť podmienky ako v odseku 2, tak aj v odseku 5, čo zrejme nie je úmyslom predkladateľa.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

 

19.       V čl. V sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:

„8. V § 141 ods. 7 sa slová „§ 56 ods. 5“ nahrádzajú slovami „§ 56 ods. 6“.“.

 

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

Navrhujú sa nevyhnutné legislatívne úpravy plynúce z vloženia nových ustanovení a úpravy označenia existujúcich ustanovení zákona, vrátane odkazov a poznámok pod čiarou. V záujme riešiť aplikačné problémy v súvislosti s výkonom cudzích exekučných titulov sa zjednocuje úprava ich výkonu v § 44, ktorá sa v súvislosti s ich rôznym právnym režimom pretavuje aj do § 48 a 56. Z dikcie § 44 ods. 6 potom plynie jednotný postup exekučného súdu pre všetky cudzie exekučné tituly okrem prípadov, ak o ich uznaní už skôr súd rozhodol v osobitnom konaní. Ustanovenie § 44 ods. 6 tak bude nahrádzať kvázi námietkové konanie proti vykonaniu exekučného titulu. Osobitným ustanovením je § 44 ods. 7, ktorý sa aplikuje, ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

20.       V čl. V sa bod 9 presúva za bod 15 a označuje sa ako bod 16.

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

Legislatívno-technický presun novelizačného bodu v súlade s chronológiou navrhovaných zmien.

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti 

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

21.       V čl. V bode 15 nadpis § 217 znie: „Disciplinárna komisia“.

 

V záujme odstránenia aplikačných problémov sa navrhuje novelizácia statusu disciplinárnych orgánov a nevyhnutná úprava disciplinárnych pravidiel, podľa ktorej bude disciplinárne konanie prislúchať stálym disciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. V tejto súvislosti sa v súvisiacich ustanoveniach upravujú nevyhnutné normatívne zmeny a spresňuje sa aj režim opatrení proti nečinnosti. V prechodných ustanoveniach sa reaguje na potrebu zjednotenia režimu disciplinárneho konania vo veciach, ktoré v zákonných lehotách nebudú prejednané a rozhodnuté. V záujme jednoty sa zakladá v týchto prípadoch generálna pôsobnosť disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, ktorý, keď bude dokončovať konanie, ktoré právoplatne skončí na prvom stupni (disciplinárne konania začaté po 31.10.2013), bude prvostupňovým orgán a keď bude dokončovať odvolacie disciplinárne konanie (disciplinárne konania začaté do 1.11.2013 a neskončené do 1.1.2015), bude konať a rozhodovať ako orgán druhého stupňa; zákon následne ustanovuje ďalší postup, keď disciplinárny orgán rozhodne ako orgán druhého stupňa, a to pre prípad potvrdenia alebo zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Disciplinárny poriadok tak vytvorí na prejedanie neskončených odvolacích konaní aj odvolacie senáty, ktoré prevezmú právomoc odvolacej disciplinárnej komisie, ak odvolacia disciplinárna komisia nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. 1. 2015.    

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

22.       V čl. V bode 15, § 217 ods. 3 sa slová „vnútorný predpis“ nahrádzajú slovami „disciplinárny poriadok“.

 

V záujme odstránenia aplikačných problémov sa navrhuje novelizácia statusu disciplinárnych orgánov a nevyhnutná úprava disciplinárnych pravidiel, podľa ktorej bude disciplinárne konanie prislúchať stálym disciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. V tejto súvislosti sa v súvisiacich ustanoveniach upravujú nevyhnutné normatívne zmeny a spresňuje sa aj režim opatrení proti nečinnosti. V prechodných ustanoveniach sa reaguje na potrebu zjednotenia režimu disciplinárneho konania vo veciach, ktoré v zákonných lehotách nebudú prejednané a rozhodnuté. V záujme jednoty sa zakladá v týchto prípadoch generálna pôsobnosť disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, ktorý, keď bude dokončovať konanie, ktoré právoplatne skončí na prvom stupni (disciplinárne konania začaté po 31.10.2013), bude prvostupňovým orgán a keď bude dokončovať odvolacie disciplinárne konanie (disciplinárne konania začaté do 1.11.2013 a neskončené do 1.1.2015), bude konať a rozhodovať ako orgán druhého stupňa; zákon následne ustanovuje ďalší postup, keď disciplinárny orgán rozhodne ako orgán druhého stupňa, a to pre prípad potvrdenia alebo zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Disciplinárny poriadok tak vytvorí na prejedanie neskončených odvolacích konaní aj odvolacie senáty, ktoré prevezmú právomoc odvolacej disciplinárnej komisie, ak odvolacia disciplinárna komisia nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. 1. 2015.    

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

23.       V čl. V sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:

„17. V § 218d ods. 1 písm. a) sa slová „dodržiavanie ustanovení“ nahrádzajú slovami „dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov exekútorom a dodržiavanie ustanovení“.“.

 

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

V záujme odstránenia aplikačných problémov sa navrhuje novelizácia statusu disciplinárnych orgánov a nevyhnutná úprava disciplinárnych pravidiel, podľa ktorej bude disciplinárne konanie prislúchať stálym disciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. V tejto súvislosti sa v súvisiacich ustanoveniach upravujú nevyhnutné normatívne zmeny a spresňuje sa aj režim opatrení proti nečinnosti. V prechodných ustanoveniach sa reaguje na potrebu zjednotenia režimu disciplinárneho konania vo veciach, ktoré v zákonných lehotách nebudú prejednané a rozhodnuté. V záujme jednoty sa zakladá v týchto prípadoch generálna pôsobnosť disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, ktorý, keď bude dokončovať konanie, ktoré právoplatne skončí na prvom stupni (disciplinárne konania začaté po 31.10.2013), bude prvostupňovým orgán a keď bude dokončovať odvolacie disciplinárne konanie (disciplinárne konania začaté do 1.11.2013 a neskončené do 1.1.2015), bude konať a rozhodovať ako orgán druhého stupňa; zákon následne ustanovuje ďalší postup, keď disciplinárny orgán rozhodne ako orgán druhého stupňa, a to pre prípad potvrdenia alebo zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Disciplinárny poriadok tak vytvorí na prejedanie neskončených odvolacích konaní aj odvolacie senáty, ktoré prevezmú právomoc odvolacej disciplinárnej komisie, ak odvolacia disciplinárna komisia nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. 1. 2015.    

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

24.       V čl. V sa za bod 24  vkladá nový bod 25, ktorý znie:

„25. V § 228a ods. 3 sa slová „tomu disciplinárnemu senátu, ktorý bol vytvorený pri prvom podanom odvolaní v tomto disciplinárnom konaní“ nahrádzajú slovami „disciplinárnemu senátu podľa odseku 2, ktorý rozhodol v tomto disciplinárnom konaní o skôr podanom odvolaní“.“.

 

Ostatné body sa primerane prečíslujú.

 

V záujme odstránenia aplikačných problémov sa navrhuje novelizácia statusu disciplinárnych orgánov a nevyhnutná úprava disciplinárnych pravidiel, podľa ktorej bude disciplinárne konanie prislúchať stálym disciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. V tejto súvislosti sa v súvisiacich ustanoveniach upravujú nevyhnutné normatívne zmeny a spresňuje sa aj režim opatrení proti nečinnosti. V prechodných ustanoveniach sa reaguje na potrebu zjednotenia režimu disciplinárneho konania vo veciach, ktoré v zákonných lehotách nebudú prejednané a rozhodnuté. V záujme jednoty sa zakladá v týchto prípadoch generálna pôsobnosť disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, ktorý, keď bude dokončovať konanie, ktoré právoplatne skončí na prvom stupni (disciplinárne konania začaté po 31.10.2013), bude prvostupňovým orgán a keď bude dokončovať odvolacie disciplinárne konanie (disciplinárne konania začaté do 1.11.2013 a neskončené do 1.1.2015), bude konať a rozhodovať ako orgán druhého stupňa; zákon následne ustanovuje ďalší postup, keď disciplinárny orgán rozhodne ako orgán druhého stupňa, a to pre prípad potvrdenia alebo zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Disciplinárny poriadok tak vytvorí na prejedanie neskončených odvolacích konaní aj odvolacie senáty, ktoré prevezmú právomoc odvolacej disciplinárnej komisie, ak odvolacia disciplinárna komisia nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. 1. 2015.    

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

25.       V čl. V bod 26 znie:

„26. V § 228g odsek 1 znie:

„(1) Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu alebo prezident komory. Ak úkon nevykoná alebo v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, nerozhodne predseda disciplinárnej komisie, vykoná úkon bezodkladne prezident komory. Informácia o vykonaní úkonu sa poskytne predsedovi disciplinárneho senátu, predsedovi disciplinárnej komisie a prezidentovi komory.“.“.

 

V záujme odstránenia aplikačných problémov sa navrhuje novelizácia statusu disciplinárnych orgánov a nevyhnutná úprava disciplinárnych pravidiel, podľa ktorej bude disciplinárne konanie prislúchať stálym disciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. V tejto súvislosti sa v súvisiacich ustanoveniach upravujú nevyhnutné normatívne zmeny a spresňuje sa aj režim opatrení proti nečinnosti. V prechodných ustanoveniach sa reaguje na potrebu zjednotenia režimu disciplinárneho konania vo veciach, ktoré v zákonných lehotách nebudú prejednané a rozhodnuté. V záujme jednoty sa zakladá v týchto prípadoch generálna pôsobnosť disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, ktorý, keď bude dokončovať konanie, ktoré právoplatne skončí na prvom stupni (disciplinárne konania začaté po 31.10.2013), bude prvostupňovým orgán a keď bude dokončovať odvolacie disciplinárne konanie (disciplinárne konania začaté do 1.11.2013 a neskončené do 1.1.2015), bude konať a rozhodovať ako orgán druhého stupňa; zákon následne ustanovuje ďalší postup, keď disciplinárny orgán rozhodne ako orgán druhého stupňa, a to pre prípad potvrdenia alebo zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Disciplinárny poriadok tak vytvorí na prejedanie neskončených odvolacích konaní aj odvolacie senáty, ktoré prevezmú právomoc odvolacej disciplinárnej komisie, ak odvolacia disciplinárna komisia nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. 1. 2015.    

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

26.       V čl. V bode 29 v § 243d ods. 1 a 2 sa odkazy „4eab“ nad slovami „predpisu“ nahrádzajú odkazmi „4ead“.

 

V záujme odstránenia aplikačných problémov sa navrhuje novelizácia statusu disciplinárnych orgánov a nevyhnutná úprava disciplinárnych pravidiel, podľa ktorej bude disciplinárne konanie prislúchať stálym disciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. V tejto súvislosti sa v súvisiacich ustanoveniach upravujú nevyhnutné normatívne zmeny a spresňuje sa aj režim opatrení proti nečinnosti. V prechodných ustanoveniach sa reaguje na potrebu zjednotenia režimu disciplinárneho konania vo veciach, ktoré v zákonných lehotách nebudú prejednané a rozhodnuté. V záujme jednoty sa zakladá v týchto prípadoch generálna pôsobnosť disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, ktorý, keď bude dokončovať konanie, ktoré právoplatne skončí na prvom stupni (disciplinárne konania začaté po 31.10.2013), bude prvostupňovým orgán a keď bude dokončovať odvolacie disciplinárne konanie (disciplinárne konania začaté do 1.11.2013 a neskončené do 1.1.2015), bude konať a rozhodovať ako orgán druhého stupňa; zákon následne ustanovuje ďalší postup, keď disciplinárny orgán rozhodne ako orgán druhého stupňa, a to pre prípad potvrdenia alebo zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Disciplinárny poriadok tak vytvorí na prejedanie neskončených odvolacích konaní aj odvolacie senáty, ktoré prevezmú právomoc odvolacej disciplinárnej komisie, ak odvolacia disciplinárna komisia nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. 1. 2015.    

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

27.       V čl. V bode 29, § 243d ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:

„Ustanovenie prvej vety platí aj pre právoplatne neskončené odvolacie disciplinárne konanie; na tento účel sa orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 považuje za odvolací orgán. Orgán komory príslušný na disciplinárne konanie, ktorý rozhoduje ako odvolací disciplinárny orgán, postupuje podľa predpisov účinných od 1. januára 2015; ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie, prejedná vec v prvom stupni podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2015,  a ak odvolací orgán rozhodnutie potvrdí, možno toto preskúmať súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.“.

 

V záujme odstránenia aplikačných problémov sa navrhuje novelizácia statusu disciplinárnych orgánov a nevyhnutná úprava disciplinárnych pravidiel, podľa ktorej bude disciplinárne konanie prislúchať stálym disciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. V tejto súvislosti sa v súvisiacich ustanoveniach upravujú nevyhnutné normatívne zmeny a spresňuje sa aj režim opatrení proti nečinnosti. V prechodných ustanoveniach sa reaguje na potrebu zjednotenia režimu disciplinárneho konania vo veciach, ktoré v zákonných lehotách nebudú prejednané a rozhodnuté. V záujme jednoty sa zakladá v týchto prípadoch generálna pôsobnosť disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, ktorý, keď bude dokončovať konanie, ktoré právoplatne skončí na prvom stupni (disciplinárne konania začaté po 31.10.2013), bude prvostupňovým orgán a keď bude dokončovať odvolacie disciplinárne konanie (disciplinárne konania začaté do 1.11.2013 a neskončené do 1.1.2015), bude konať a rozhodovať ako orgán druhého stupňa; zákon následne ustanovuje ďalší postup, keď disciplinárny orgán rozhodne ako orgán druhého stupňa, a to pre prípad potvrdenia alebo zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Disciplinárny poriadok tak vytvorí na prejedanie neskončených odvolacích konaní aj odvolacie senáty, ktoré prevezmú právomoc odvolacej disciplinárnej komisie, ak odvolacia disciplinárna komisia nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. 1. 2015.    

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

 

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

28.       V čl. V bode 29, § 243d ods. 5 sa za slovo „nečinný“ vkladajú slová „a nejde o prípad odvolacieho disciplinárneho konania podľa odseku 4“.

 

V záujme odstránenia aplikačných problémov sa navrhuje novelizácia statusu disciplinárnych orgánov a nevyhnutná úprava disciplinárnych pravidiel, podľa ktorej bude disciplinárne konanie prislúchať stálym disciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. V tejto súvislosti sa v súvisiacich ustanoveniach upravujú nevyhnutné normatívne zmeny a spresňuje sa aj režim opatrení proti nečinnosti. V prechodných ustanoveniach sa reaguje na potrebu zjednotenia režimu disciplinárneho konania vo veciach, ktoré v zákonných lehotách nebudú prejednané a rozhodnuté. V záujme jednoty sa zakladá v týchto prípadoch generálna pôsobnosť disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, ktorý, keď bude dokončovať konanie, ktoré právoplatne skončí na prvom stupni (disciplinárne konania začaté po 31.10.2013), bude prvostupňovým orgán a keď bude dokončovať odvolacie disciplinárne konanie (disciplinárne konania začaté do 1.11.2013 a neskončené do 1.1.2015), bude konať a rozhodovať ako orgán druhého stupňa; zákon následne ustanovuje ďalší postup, keď disciplinárny orgán rozhodne ako orgán druhého stupňa, a to pre prípad potvrdenia alebo zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Disciplinárny poriadok tak vytvorí na prejedanie neskončených odvolacích konaní aj odvolacie senáty, ktoré prevezmú právomoc odvolacej disciplinárnej komisie, ak odvolacia disciplinárna komisia nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. 1. 2015.    

 

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

 

            Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (body 1 až 28) spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

 

V.

 

 

            Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1127) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

 

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1127a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 511 zo 14. októbra 2014.

 

Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Antona Martvoňa, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

                                                                                                             Róbert Madej

                                                           predseda Ústavnoprávneho výboru

                                                                                             Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava  14. októbra 2014