Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

333/2014 Z. z.

najpravo.sk • 8.2. 2015, 18:48

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť 

 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je vypracovaný z vlastnej iniciatívy Ministerstva financií Slovenskej republiky a vychádza z programového vyhlásenia Slovenskej republiky.

 

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zámerom tohto návrhu je pokračovať v

   -   konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií, 

   -  koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom, a to hlavne definovaním okruhu daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen legálnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na zneužívanie zahrnovania do základu dane osobnej spotreby daňovníka, resp. jej časti v neprimeranej výške.

 

Navrhované úpravy sú zamerané na

  1. 1.      Konsolidáciu verejných financií
  • zmeny v odpisovaní hmotného majetku, ktorými je:

- rozšírenie počtu odpisových skupín zo 4 na 6;  zavádza sa nová odpisová skupina 3 a 6 s dobou odpisovania 8 a 40 rokov.  Do novej 3. odpisovej skupiny boli vyčlenené len výrobné technológie, ktoré sa do konca roka 2014 odpisovali 12 rokov a do novej 6. odpisovej skupiny sa vyčlenili nevýrobné budovy a stavby (administratívne budovy, hotely a pod.), ktoré sa do konca roku 2014 odpisovali 20 rokov,

- limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 EUR,

- redukcia možnosti použitia zrýchlenej metódy odpisovania len pre 2. a 3. odpisovú skupinu, t.j. len na výrobné technológie,

- zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu; aj tento majetok sa bude odpisovať rovnomerne (§ 27) alebo zrýchlene (§ 28),

  • zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné),
  • transferové oceňovanie – rozšírenie aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby.

 

  1. 2.      Posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti
  • spôsob zdanenia zamestnaneckých benefitov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi vo forme nepeňažného plnenia; zamestnávateľ má možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako   poskytnuté peňažné plnenie, t. j. ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom (nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľ navýši aj o výšku sociálneho a zdravotného poistenia tak, aby daň a odvody boli zrazené a odvedené v rovnakej výške ako z peňažných príjmov),
  • vyňatie náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby,
  • zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a  samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností;
  • zjednodušenie výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb,
  • u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj

-           úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do výdavkov na obstaranie nehnuteľnosti,

-          úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve,

  • zadefinovanie primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávaný majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov; v tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov.

 

  1. 3.      Podpora podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný výskum a vývoj

 

  • podpora podnikateľských subjektov vykonávajúcich výskumu a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane, a to vo výške

-          25 % zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vývoj,

-          25 % zo mzdových nákladov zamestnancov – novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania,

-          25 %  z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

 

 

V Čl. II a III. sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Novela zákona o účtovníctve je zameraná na vylepšenie funkcionality Registra účtovných závierok a jej cieľom je znížiť počet nesprávnych a neúplných podaní. Prináša legislatívny základ na rozdelenie účtovných jednotiek na mikro, malé a veľké, tak ako to požaduje nová smernica. Návrh zákona ustanovuje prevádzkovateľa registra a prenáša na neho časť úloh správcu registra. Ďalšie navrhované zmeny umožnia finančnej správe a daňovým úradom lepšie kontrolovať  dokumenty na vstupe a operatívnejšie reagovať na chybné doručenia a rozširuje sa počet miest, kde účtovné jednotky môžu požiadať o kópiu uloženého dokumentu alebo jeho časti o jednotné kontaktné miesta.

 

V Čl. IV  sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu novely zákona je úprava jeho znenia v ustanovení, v ktorom sa stanovuje percentuálny podiel obcí na výnose dane z príjmu fyzických osôb, ako aj doplnenie nového ustanovenia, v ktorom sa jasne stanovuje termín, kedy sa uvedená zmena prvýkrát použije. Uvedená úprava podielu obcí vyplynula z rokovaní medzi vládou a zástupcami obcí v rámci procesu prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.

 

V Čl. V, VI a VII sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej  registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje zavedenie novej formy registračnej pokladnice, a to virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá bude zriadená v prostredí Finančného riaditeľstva SR a bezplatne prístupná podnikateľom. Ďalej sa navrhuje rozšíriť zoznam služieb, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť používania elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice. Cieľom týchto zmien je  zabrániť kráteniu prijatých tržieb pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, a tým dosiahnuť vyšší výber daní. Zároveň sa navrhuje, aby certifikáciu elektronických registračných pokladníc nevykonávali podnikateľské subjekty, ale Colný úrad Bratislava, ktorý túto činnosť bude poskytovať bezodplatne. Pre daňové úrady a colné úrady sa navrhuje ustanoviť možnosť zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

 

V Čl. VIII sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaným legislatívnym návrhom sa upravuje postup  orgánu dozoru pri osvedčovaní číselnej lotérie s názvom „Eurojackpot“, čím sa umožní národnej lotériovej spoločnosti prevádzkovať novú štátnu číselnú lotériu.  V súčasnosti sa táto lotéria prevádzkuje vo viacerých krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a tým umožňuje vytváranie výhernej istiny zloženej z prostriedkov zúčastnených lotériových spoločností. Rozšírenie ponuky služieb v tejto oblasti bude mať priamy pozitívny dopad na verejné financie formou zvýšenia príjmov z odvodu z prevádzkovania tejto hry, ktorými sa v zmysle zákona o hazardných hrách zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.

 

Návrh zákona ako celok má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

 

Návrh zákona  v čl. II a III má nepatrný vplyv na rozdelenie rozpočtu verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

 

 

 

 

Osobitná časť

 

K Čl. I

 

K bodom 1, 37 a 87 - § 2 písm. i), § 19 ods. 2 písm. t) a príloha č. 6

Podľa navrhovaných úprav v ustanovení § 2 písm. i) zákona sa spresňuje definícia daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov v prípade výdavkov súvisiacich s využívaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom. Majetok, ktorého sa to týka je vymedzený v navrhovanej prílohe č. 6 k zákonu. Ide o taký majetok, ako napr. kosačky, televízory, prístroje pre domácnosť (napr. mikrovlnné rúry), nábytok. Položkou 18 – Ostatné nezaradené sa rozumie majetok, ktorý sa využíva aj na osobnú potrebu a nie je uvedený pod niektorou z predchádzajúcich položiek, napr. autosedačky a pod. V nadväznosti na úpravu vykonanú v  § 2 písm. i) zákona sa dopĺňa § 19 ods. 2 o nové písm. t) zákona, v ktorom sa obmedzuje výška výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku s charakterom osobnej potreby. Podľa tohto znenia si daňovník bude môcť uplatniť daňové výdavky súvisiace s predmetným majetkom vo výške 100 % len, ak tento bude využívaný výlučne na podnikanie. V opačnom prípade bude uplatňovať len 80 % z preukázateľných výdavkov súvisiacich s určeným majetkom avšak len za predpokladu, že majetok nevyužíva na podnikanie v oveľa menšej miere. Rozsah 80 % až 100 % sa neakceptuje. Napr., ak v hoteli majú počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich s týmto majetkom.

Výdavky na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla nekráti na výšku 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona zamestnávateľ, ktorý dáva zamestnancovi k dispozícií motorové vozidlo aj na súkromné účely, pričom takto daný nepeňažný príjem formou poskytnutia motorového vozidla zdaňuje podľa § 5 ods. 3 písm. a).

Zároveň stále platí základná zásada pre možnosť uplatnenia daňového výdavku podľa § 2 zákona a to, že môže ísť len o majetok a s ním súvisiace výdavky, ktorý skutočne daňovníkovi slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

 

Príklad 1:

Daňovník (právnická osoba) v januári v roku 2015 obstará fotoaparát v hodnote 4 000 eur, ktorý používa aj na osobné potreby. Podľa navrhovanej úpravy výdavky na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku uvedeného v prílohe č. 6 možno uplatniť najviac do výšky 80 %. Fotoaparát patrí do 1 odpisovej skupiny, a zároveň je zaradený do zoznamu majetku (príloha č. 6), pri ktorom sa posudzujú všetky súvisiace výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t), a preto ročný daňový odpis sa vypočíta nasledovne:

 

4 000 / 4 x 80 % = 800 eur

 

Tabuľka (v eur):        

rok

účtovný/daňový odpis

krátenie daňových odpisov podľa §19 ods. 2 písm. t)

úprava základu dane podľa §17 ods. 2

2015

1 000

800

200

2016

1 000

800

200

2017

1 000

800

200

2018

1 000

800

200

spolu

4 000

3200

800

 

K bodu 2 - § 2 písm. j) a k)

Navrhovaná zmena je vykonaná v nadväznosti na zmenu účtovania nevýznamných súm výnosov a nákladov, ak ide o každoročne sa opakujúce plnenia, o ktorých sa už neúčtuje na účtoch časového rozlíšenia, ale ktoré sa zahŕňajú priamo do nákladov alebo výnosov daného účtovného obdobia, v ktorom sa o nich účtuje. 

 

K bodom 3 a 4 - § 2 písm. s) druhý až piaty bod

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania daňových odpisov podľa   § 27 a § 28 zákona, pričom dôjde k zjednoteniu podmienok odpisovania hmotného majetku, bez ohľadu na spôsob jeho obstarania. Rovnako bude postupovať aj nový nájomca, ak bol na neho postúpený predmet finančného prenájmu (akoby ho kúpil), to znamená,  že hmotný majetok obstaraný na základe finančného prenájmu u tohto nového nájomcu musí splniť podmienku doby trvania nájmu minimálne 60 % doby odpisovania. Na základe splnenia podmienky doby trvania nájmu nový nájomca zaradí predmet finančného prenájmu ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania ustanovenej v § 26 zákona. Osobitne sa ustanovuje doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba v závislosti od toho, v ktorej odpisovej skupine je zaradená táto budova alebo stavba ako aj doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova.

 

K bodu 5 - § 3 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 6 - § 4 ods. 6, § 17 ods. 4 a § 43 ods. 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodom 7, 32, 75 až 77 a 87 - § 5 ods. 3 písm. d), § 19 ods.  2 písm. c) siedmy bod, § 35 ods. 3 písm. a) a ods. 6, § 39 ods. 2 písm. f) a príloha č. 7

Poskytovanie zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávateľom nad rámec dohodnutej mzdy prispieva k významnej motivácii zamestnancov k lepším výkonom, k ich spokojnosti s pracovnými podmienkami u zamestnávateľa a k posilneniu pozitívneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Zamestnanecké benefity vždy predstavujú pre zamestnanca peňažné alebo nepeňažné plnenie. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie (napr. wellness poukážky, pobytový zájazd, náklady na bývanie, školné pre dieťa), pri výpočte jeho zdaniteľnej mzdy má možnosť postupovať dvoma spôsobmi.

 

1. metóda

Bez navyšovania nepeňažného príjmu – zamestnávateľ postupuje spôsobom ako v prípade peňažného plnenia;  nepeňažné plnenie predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona a je súčasťou zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec ako aj o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona], upravené v ustanovení § 35 zákona. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima.

 

Pri použití tejto metódy sumy zrazené na poistné do zdravotnej poisťovne (ZP) a sumy zrazené na poistné a povinné príspevky do Sociálnej poisťovne (SP) a tiež preddavok na daň ako súčasť mzdových nákladov zamestnávateľa platí zamestnanec sám, t. j. čistý nepeňažný príjem zamestnanca je v tomto prípade nižší, ako je cena poskytovaného zamestnaneckého benefitu.

 

Príklad 2:

Zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi zájazd v hodnote 2 400 eur. Zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti.

 

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných príspevkov na SP za zamestnanca     (zjednodušene)       

                                               13,4 % z 2 400                                   = 321,60 eur     

 

Výpočet preddavku na daň                19 % x (2 400 – 321,60)                    = 394,89 eura

 

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň                                                               2 400 – 321,60 – 394,89                    = 1 683,51 eura

 

 

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných príspevkov na SP za zamestnávateľa (zjednodušene)       

                                                           35,2 % z 2 400                                   = 844,80 eur

Celkové náklady zamestnávateľa     2 400 + 844,80                                  = 3 244,80 eura

 

2. metóda

S využitím navýšenia nepeňažného plnenia – nepeňažné plnenie, ktoré predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona), zamestnávateľ:

a)      najprv navýši o preddavok na daň, o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (§ 35 zákona). Takto navýšené nepeňažné plnenie (NNP) je súčasťou úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.

b)      pri výpočte zdaniteľnej mzdy týmto spôsobom je zamestnávateľ povinný odviesť za zamestnanca sumy, ktoré je povinný platiť zamestnanec [§ 35 ods. 1 písm. a) zákona] a tiež preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.

Takto navýšené nepeňažné plnenie spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti tvorí vymeriavací základ zamestnávateľa, z ktorého je zamestnávateľ povinný odviesť poistné a povinné príspevky. Ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona.

 

Progresivita v zdaňovaní podľa § 35 ods. 2 zákona sa uplatní rovnako aj v prípade výpočtu navýšeného nepeňažného príjmu zamestnanca; preddavok na daň je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima.

 

Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona zamestnávateľ najprv vypočíta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona] podľa prílohy č. 7 zákona, ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne: 

 

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM  x  (1 - SD1)

kde

 

P   je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

SD1  je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

PŽM je životné minimum platné k 1.1. príslušného zdaňovacieho obdobia.

 

a)      176,8-násobok PŽM je hraničná hodnota, prekročením ktorej sa sadzba dane zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona zvyšuje z 19 % na 25 %,

b)      1/12 zo sumy 176,8-násobku životného minima platného k 1.1.2015 je 2 918,53 eura

(35 022,31 / 12) = 2 918,53 eura,

c)      pre rok 2015 je suma plnenia (P) rovná 2 364,0093.

Ak poskytnutý nepeňažný príjem je v sume nižšej alebo rovnej ako 2 364,0093, potom navýšené nepeňažné plnenie (NNP) z tohto príjmu, ktoré tvorí základ dane, je hodnota nižšia alebo rovná 2 918,53 eur a pri výpočte NNP sa použije sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona (19 %).

 

Ak zamestnávateľ poskytne nepeňažný príjem zamestnancovi vo vyššej sume ako 2 364,0093, potom na účely výpočtu NNP z tohto príjmu musí časť príjmu v sume 2 364,00 navýšiť o     19 % a zvyšnú časť príjmu v sume rozdielu nepeňažného príjmu a hodnoty plnenia (2 364,0093) z titulu daňovej progresie navýšiť o 25 %, t.j.  sadzbou dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona.  

 

1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

 

ČNP = NP / (1 - SD1)

 

kde

 

ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

NP   je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1  je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

 

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 písm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

 

NNP = ČNP / (1 - PP)

 

kde

 

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP  je  úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon                         č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

 

2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

 

ČNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

 

kde

 

ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

P   je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

NP   je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1  je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

SD2  je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

 

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ČNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 písm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

 

NNP = ČNP / (1 - PP)

 

kde

 

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ČNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP  je  úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

 

Príklad 3:

Ak cena zájazdu, ktorý poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi je 2 400 eur a zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti, pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP nasledovným spôsobom:

 

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM  x (1 - SD1)

P = 2918,53 x 0,81 = 2 364,0093

 

ČNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ČNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75 

ČNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51)pri uplatnení daňovej progresie]

 

NNP = ČNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

 

NNP je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zároveň tvorí vymeriavací základ pre platenie odvodov do SP a ZP

 

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 3 425,53                        = 459,02 eura

 

Výpočet preddavkov na daň                         19 % x 2 918,53                           =554,5207        

(ČZD = 3 425,53 – 459,02 = 2 966,51 eur)  25 % x 47,98 (2 966,51–2 918,53)=11,995    

                                                                       preddavok na daň                       = 566,51 eura

 

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

                                                                      3 425,53 – 459,02 – 566,51       = 2 400,00 eura

 

 

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodušene)

                                                                     35,2 % z 3 425,53                          = 1 205,78 eura

Celkové náklady zamestnávateľa     2 400 +459,02 + 566,51 +1 205,78        = 4 631,31 eura

 

Príklad 4:

Zamestnanec má v ľubovoľnom mesiaci roku 2015 peňažný príjem 1 000 eur a cena zájazdu, ktorý mu poskytne zamestnávateľ je 2 400 eur.

V prvom rade zamestnávateľ pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP:

 

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM  x (1 - SD1)

P = 2 918,53 x 0,81 = 2 364,0093

 

ČNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ČNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75 

ČNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51) pri uplatnení daňovej progresie]

 

S ohľadom na existenciu maximálneho vymeriavacieho základu pri výpočte sumy navýšenia o povinné poistné na ZP a SP je možné ČNP navýšiť o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, najviac do sumy poistného z maximálneho vymeriavacieho základu pre účely sociálneho a zdravotného poistenia (v roku 2015 je to 4 120 eur, t.j. suma povinného poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu v roku 2015 je 552,08 eur)   

 

NNP = ČNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

 

Je zrejmé, že súčet NNP (3 425,53) a peňažného príjmu (1 000) presiahol maximálny vymeriavací základ (4 120), z toho dôvodu na účely výpočtu NNP je možné navýšiť ČNP o povinné poistné len v sume 418,08 eur (rozdiel poistného z max. VZ 552,08 eur – poistné z peňažného príjmu 134,00 eur.)

 

NPP = 2 966,5176 + 418,08 = 3 384,59 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

 

úhrn dosiahnutých príjmov = 1 000,00 + 3 384,59 = 4 384,59 eura 

 

vymeriavací základ = 4 120 eur

 

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

    13,4 % z 4 120,00                                  =   552,08 eura

 

Výpočet preddavkov na daň                           19 % x 2 918,53                         = 554,5207        

(ČZD = 4 384,59 – 552,08 = 3 832,51 eur)   25 % x 913,98 (3832,51–2918,53) = 228,495   

                                                                        preddavok na daň                          = 783,01 eura

 

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

               3 384,59 – 418,08 – 566,51       = 2 400,00 eura

 

Čistý netto peňažný príjem    1 000 – (783,01 – 566,51) – 134                          = 649,50 eura

 

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP            

za zamestnávateľa (zjednodušene)

                                                                35,2 % z 4 120                                     = 1 450,24 eura          

Celkové náklady zamestnávateľa 2400 + 418,08 + 566,51 +1000 +1 450,24 = 5 834,83 eura

 

Pri metódach 1 a 2 sa neuvažovalo o uplatňovaní nezdaniteľných častí na daňovníka.

 

Sadzba pre platenie povinného poistného zamestnancom bude použitá v závislosti od zaradenia a kategórie poistenca podľa osobitných predpisov (napr. bude zohľadnené zdravotné postihnutie zamestnanca, kategória študenta, dôchodcu, pravidelnosť príjmu...).

 

Navýšenie nepeňažného príjmu sa nebude vzťahovať na nepeňažný príjem zamestnanca za poskytnutie motorového vozidla na služobné a súkromné účely [§ 5 ods. 3 písm. a) zákona], na nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k) zákona] a na odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [§ 5 ods. 1 písm. j) zákona].

 

Z dôvodu právnej istoty je podľa § 19 ods. 2 písm. c) siedmeho bodu daňovým výdavkom aj vypočítaná suma navýšenia o povinné poistné zrazené zamestnancovi a odvedené zamestnávateľom za zamestnanca z poskytnutého nepeňažného plnenia [§ 5 ods. 3 písm. d) zákona] a vypočítaná suma navýšenia o preddavky na daň z tohto nepeňažného plnenia. V tejto súvislosti sa doplnil aj § 35 ods. 6 zákona. Sumu navýšeného nepeňažného plnenia je zamestnávateľ povinný viesť na mzdovom liste zamestnanca podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 2.

 

K bodom 8 a 39 - § 6 ods. 9 a § 19 ods. 3 písm. i)

Podľa navrhovanej úpravy sa vypúšťa možnosť zahrnovania uhradenia poistného a príspevkov spoločnosťou v.o.s. za svojich spoločníkov alebo k.s. za svojich komplementárov do daňových výdavkov. Uvedená úprava je vykonaná z dôvodu, že spoločníci v.o.s. a komplementári k.s. sú považovaní na účely zákona za daňovníkov dosahujúcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, ktorí majú možnosť uplatnenia týchto výdavkov, ak si ich sami preukázateľne zaplatia a súvisia s ich dosahovanými príjmami podľa § 6 ods. 1 zákona.

 

K bodom 9, 11, 14, 16, 28, 50, 81, 82 a 84 - § 8 ods. 1 písm. l), ods. 3 písm. c) a ods. 13, § 9 ods. 2 písm. y), § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o), ods. 17 a 18 a § 49a ods. 3

Navrhovaná úprava mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

V § 8 ods. 1 písm. l) zákona sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zavádza aj legislatívna skratka „držiteľ“ pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom.

Podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 zákona sa mení spôsob zdaňovania predmetných plnení zrážkovou daňou, pričom ak ide

-        o peňažné plnenia - tieto bude zdaňovať sám držiteľ, ktorý ich vyplatil,

-        o nepeňažné plnenie - tieto bude zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.

Spôsob zdanenia uvedených príjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, sa navrhuje bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pričom v súlade s navrhovanou úpravou v § 43 zákona, ak pôjde

-        o peňažné plnenie, platiteľom dane je držiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s   § 43 ods. 10 až 12 zákona,

-        o nepeňažné plnenie, platiteľom dane je príjemca nepeňažného plnenia, ktorý postupuje podľa navrhovaného znenia § 43 ods. 17 zákona, t.j. odvedie daň zrážkou do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté a zároveň oznámi správcovi dane na tlačive, ktoré vydá FR SR, údaje o zrazenej a odvedenej dani a ďalšie údaje uvedené v tomto návrhu zákona.

 

Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie alebo poskytuje nepeňažné plnenia oznamuje správcovi dane  tieto skutočnosti do 15 dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom peňažné plnenie vyplatil alebo nepeňažné plnenie poskytol a to v rozsahu navrhnutom v zákone.

Držiteľ stanoví a v oznámení uvedie hodnotu nepeňažného plnenia ako cenu vrátane DPH.

 

Zákon naďalej neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia, pričom držiteľ musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napr. na účely vyčíslenia zdaniteľného príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií (zabezpečenie  pohostenia pre účastníkov odborného podujatia formou švédskych stolov a pod.) môže organizátor podujatia vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t.j. tzv. nepeňažného príjmu založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom počte účastníkov.

Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na skutočnú spotrebu daného účastníka (t. j. jeho konzumáciu na podujatí). Organizátor podujatia uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred (napr. formou oznámenia na pozvánke).

Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsah daného podujatia. Organizátor podujatia na žiadosť správcu dane preukáže podkladové údaje, z ktorých vychádzal pri kalkulácii výšky nepeňažného príjmu vzťahujúceho sa na účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí a zdôvodní odchýlky medzi plánovaným a reálnym nepeňažným plnením pripadajúcim na jedného účastníka podujatia. Podporná dokumentácia bude zohľadňovať napr. obvyklý počet účastníkov na porovnateľných podujatiach organizovaných v minulosti, počet odborných lekárov zaoberajúcich sa danou problematikou v regióne, kde sa podujatie konalo (napr. počet diabetológov, ak bolo odborné podujatie zamerané na témy z diabetologicko-terapeutickej oblasti), zdokladovanie celkových nákladov vynaložených na zabezpečenie organizácie podujatia a ich porovnanie s poskytovanými nepeňažnými zdaniteľnými plneniami, preukázanie pozvania plánovaného počtu účastníkov na podujatie (napríklad e-mailom).

 

Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania činnosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [§ 8 ods. 1 písm. l)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotníckej praxe [§ 6 ods. 1 písm. c)], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania.

 

Od dane sú oslobodené všetky plnenia, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi priamo súvisiace s ich sústavným vzdelávaním podľa § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Takýmito oslobodenými plneniami je napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom prednáškovej sály, pracovné pomôcky a pod. Oslobodeným plnením nie sú úhrady držiteľa na cestovné, stravu a ubytovanie lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov.

Všetky plnenia hradené držiteľom za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na inom vzdelávacom alebo odbornom podujatí ako je povinné sústavné vzdelávanie podľa osobitného predpisu je zdaniteľným príjmom u prijímateľa takéhoto plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 zákona.

 

K bodu 10 a 15 - § 8 ods. 1 písm. n) a § 9 ods. 2 písm. i)

Navrhovanou úpravou sa náhrada nemajetkovej ujmy vyplácaná podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka bude považovať za zdaniteľný príjem podľa § 8 zákona. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba, ktorej je v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

 

K bodu 12 - § 8 ods. 5 písm. f)

Od 1.1.2015 sa podľa navrhovaného znenia pri príjme z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, za preukázateľne vynaložený výdavok  na obstaranie tejto nehnuteľnosti považuje aj úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve podľa písmena f) prvého bodu. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa písmeno f) o druhý bod, podľa ktorého je možnosť uplatnenia výdavkov k príjmom z prevodu nehnuteľnosti aj o úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Uvedená možnosť uplatnenia výdavkov je len pre hypotekárne úvery a stavebné úvery, a to z dôvodu, že len pri týchto formách úverov je možné preukázať súvislosť s predávanou nehnuteľnosťou.

 

K bodu 13 - § 8 ods. 7

Z dôvodu právnej istoty sa v ustanovení spresňuje možnosť odpočítania výdavkov pri príjmoch z prevodu podielov na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členského práva družstva, ktoré boli nadobudnuté dedením alebo darovaním, a to výdavku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny určenej podľa § 25 zákona zistenej v čase nadobudnutia tohto majetku darom alebo dedením.

 

K bodu 17 - § 16 ods. 1 písm. c)

Od 1. 1. 2015 je príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo služieb predmetom dane na území Slovenskej republiky, len ak sú tieto služby poskytované na našom území.

 

K bodu 18 - § 17 ods. 3 písm. g)

Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi sa doterajšie ustanovenie § 17 ods. 3 písm. g) zákona nahrádza novým znením, ktoré  upravuje zahrnovanie tzv. zmarených investícií do základu dane. Tieto sa nebudú zahrnovať do základu dane jednorazovo v súlade s ich zaúčtovaním na účte ostatných nákladov na hospodársku činnosť, ale rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác a trvalom zastavení prác účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona. Ak k zrušeniu prác a trvalému zastaveniu prác prišlo z dôvodu škody, postupuje sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) a g) zákona.

 

K bodom 19, 20 a 21 - § 17 ods. 5 a 6, § 18,

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa doterajšie pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa vzťahovali len na zahraničné závislé osoby, rozširujú aj na tuzemské závislé osoby. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a s tým súvisiaca dokumentácia uplatňovaná medzi zahraničnými závislými osobami, sa použijú aj v prípade úpravy základu dane tuzemských závislých osôb. Zároveň je umožnená aj korešpondujúca úprava správcom dane nielen voči zahraničným závislým osobám, ale aj voči tuzemským závislým osobám.

 

K bodom 22 a 23 - § 17 ods. 8 písm. a) a c) ods. 12 písm. b) a c)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú v nadväznosti na zrušenie možnosti odpisu pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej sumu 332 eur.

 

K bodu 25 – poznámka pod čiarou k odkazu 78

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodom 24, 26 a 43 - § 17 ods. 13 a 19 a § 19 ods. 4

Doterajšie ustanovenia § 19 ods. 4 a § 17 ods. 19 zákona, ktoré obmedzovali zahrnovanie určitých nákladov do základu dane až po zaplatení sa zjednotili do nového znenia § 17 ods. 19 zákona.

V prípade kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach a výdavkov na nájomné, sa podmienka zaplatenia vzťahuje na dlžníka.

Podmienka zaplatenia sa rozširuje aj na náklady na marketingové a iné štúdie a náklady na prieskum trhu a zároveň sa ustanovuje, že tieto náklady sa po splnení podmienky zaplatenia zahrnujú do základu dane rovnomerne počas obdobia 36 mesiacov od ich zaplatenia.

Podmienka zaplatenia ostáva aj naďalej v prípade odplát (provízií) za sprostredkovanie vrátane odmeny (provízie) za obchodné zastupovanie, pričom sa zavádza obmedzenie ich zahrnovania do základu dane do výšky 10 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Uvedené sa nebude vzťahovať na vybrané finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.

V § 17 ods. 19 písm. e) sa jednoznačne ustanovuje, že ak ide o platby plynúce daňovníkom nezmluvných štátov definovaným v § 2 písm. x) zákona, sa výdavok (náklad) spojený s touto platbou považuje za daňový výdavok až po zaplatení. Súčasne, ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe dane daňovníka je tiež splnenie si povinností vymedzených v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona. V prípade úhrady v poslednom mesiaci zdaňovacieho obdobia bude výdavok spojený s touto úhradou daňovým výdavkom v tomto zdaňovacom období iba vtedy, ak daňovník odvedie daň a splní si oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník v tejto lehote nesplní uvedené povinnosti, daňový výdavok sa uplatní až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú splnené obidve podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení.

Podmienka zaplatenia sa bude sledovať aj pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na poradenské a právne služby.

V prípade výdavkov na získanie noriem a certifikátov [písm. g)] sa tieto budú zahrnovať do základu dane počas doby ich platnosti. V prípade, že certifikát alebo norma bude mať platnosť dlhšiu ako 36 mesiacov, tieto náklady sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby 36 mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené.

 

K bodu 27 - § 17 ods. 24

Úprava súvisí so zjednotením odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Ustanovenie odseku 24 písm. a) ukladá daňovníkovi, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu povinnosť upraviť základ dane pri predčasnom ukončení finančného prenájmu len o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou, ktorá je súčasťou výsledku hospodárenia a daňovou zostatkovou cenou, ktorú možno zahrnúť do základu dane. Rovnako sa postupuje aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona. Ustanovenie odseku 24 písm. b) obsahuje úpravu základu dane v prípade skončenia tzv. operatívneho nájmu a následnej kúpy predtým prenajímanej veci za kúpnu cenu nižšiu ako jej daňová zostatková cena. V tomto prípade sa základ dane zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou odpisov, ktoré by mohol uplatniť vlastník – prenajímateľ počas doby trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 zákona.

 

K bodu 29 - § 17 ods. 33

Toto ustanovenie sa rozdelilo do dvoch písmen, pričom znenie písmena a) nie je vecne zmenené v porovnaní so znením § 17 ods. 33 zákona účinnom do 31. 12. 2014. V § 17 ods. 33 písm. b) zákona sa ustanovuje úprava základu dane v prípade tzv. spätného prenájmu majetku. Výnos z predaja majetku, ktorý sa následne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme a účtovaný na účet výnosov budúcich období je súčasťou základu dane v zdaňovacom období, v ktorom sa o ňom účtuje. Následné zúčtovanie výnosov budúcich období počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane už nezahŕňa.

 

 

 

K bodu 30 - § 17 ods. 34 až 36

K odseku 34 - Ak ide o uplatňovanie odpisov z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produkcie 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, zavádza sa obmedzenie ich zahrnovania do základu dane. Toto obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaňovacom období z týchto osobných automobilov. Ak vykázaný základ dane je nižší ako úhrn limitovaných odpisov z týchto osobných automobilov, základ dane sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov a úhrnom ročných odpisov (resp. pomerných častí ročných odpisov) vypočítaných z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur. Ak vykázaný základ dane je vyšší ako úhrn limitovaných odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, úprava základu dane sa nevykoná. Takáto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa, ktorý vozidlá so vstupnou cenou 48 000 eur a viac poskytuje na operatívny prenájom.

 

Príklad 5:

Daňovník v januári v roku 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Podľa navrhovanej úpravy sa základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatnených daňových odpisov a odpisov z limitovanej vstupnej ceny, ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

 

Tabuľka (v eur):        

rok

ZD

skutočne uplatnený daňový odpis z OC

(60 000 / 4)

odpis z LVC

(48 000 / 4)

ak ZD<12 000, tak ZD sa zvýši o rozdiel medzi odpisom z OC a odpisom z LVC

(15 000 – 12 000)

2015

4 000

15 000

12 000

3 000

2016

12 500

15 000

12 000

-

2017

11 000

15 000

12 000

3 000

2018

16 000

15 000

12 000

-




spolu úprava ZD

6 000

 

Komentár k tabuľke:

2015:   Daňovník vykáže základ dane vo výške 4 000 eur. Keďže tento základ dane je nižší ako limitovaný daňový odpis (12 000 eur), tak sa základ dane zvýši o sumu 3 000 eur, ktorá sa vypočíta ako rozdiel medzi skutočne uplatneným daňovým odpisom (15 000 eur) a odpisom z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

2016:   Základ dane je vyšší ako výška odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur) a úprava základu dane sa nevykoná.

2017:   Daňovník postupuje rovnako ako v roku 2015. Základ dane je nižší ako výška odpisu z limitovanej vstupnej ceny, základ dane sa zvýši o 3 000 eur.

2018:   Daňovník postupuje rovnako ako v roku 2016. Základ dane je vyšší ako výška odpisu z limitovanej vstupnej ceny a úprava základu dane sa nevykoná.

 

Vysvetlivky:

ZD: základ dane

OC: obstarávacia cena

LVC: limitovaná vstupná cena 48 000 eur

 

K odseku 35 – Obdobne ako v prípade uplatňovania odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou presahujúcou 48 000 eur sa postupuje aj v prípade zahrnovania nájomného z osobného automobilu na základe operatívneho prenájmu. Nájomca najskôr testuje dosiahnutý základ dane voči násobku počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou u prenajímateľa 48 000 eur a viac a limitovaného nájomného vo výške 14 400 eur (uvedená suma predstavuje ročný odpis zo vstupnej ceny 48 000 eur zvýšený o 20 % ziskovú prirážku u prenajímateľa).  Ak základ dane je nižší ako stanovený násobok, nájomca je povinný základ dane zvýšiť o rozdiel medzi dosiahnutým základom dane a uvedeným násobkom. Ak je základ dane vyšší ako stanovený násobok, nájomca nemusí upravovať základ dane. V prípade, ak nájomná zmluva je uzavretá v priebehu roka (napr. v marci) limitované nájomné sa bude krátiť na výšku zodpovedajúcu mesiacom, v ktorých bol uzavretý nájomný vzťah. 

 

Príklad 6:

Daňovník v januári v roku 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur formou operatívneho prenájmu, za ktorý ročne platí nájomné vo výške 18 000 eur. Podľa navrhovanej úpravy sa základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatneným nájomným a limitovaným nájomným (14 400 eur), ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo výške limitovaného nájomného (14 400 eur). Osobný automobil využíva 4 roky.

 

Tabuľka (v eur):        

rok

základ dane

(ZD)

uplatnené nájomné (UN)

limitované nájomné (LN)

ak ZD<14 400, tak ZD sa zvýši o rozdiel medzi UN a LN

(18 000 – 14 400)

2015

12 000

18 000

14 400

3 600

2016

20 000

18 000

14 400

-

2017

10 000

18 000

14 400

3 600

2018

16 000

18 000

14 400

-




spolu úprava ZD

7 200

 

Komentár k tabuľke:

2015:   Daňovník vykáže základ dane vo výške 12 000 eur. Keďže tento základ dane je nižší ako limitované nájomné (14 400 eur), tak sa základ dane zvýši o sumu 3 600 eur, ktorá sa vypočíta ako rozdiel medzi skutočne uplatneným nájomným (18 000 eur) a limitovaným nájomným (14 400 eur).

2016:   Základ dane je vyšší ako výška limitovaného nájomného a úpravu základu dane nevykoná.

2017:   Daňovník postupuje rovnako ako v roku 2015. Základ dane je nižší ako výška limitovaného nájomného a základ dane sa zvýši o 3 600 eur.

2018:   Daňovník postupuje rovnako ako v roku 2016. Základ dane je vyšší ako výška limitovaného nájomného a úpravu základu dane nevykoná.

 

Príklad 7:

Daňovník v apríli 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur formou operatívneho prenájmu, za ktorý ročne platí nájomné vo výške 18 000 eur. Podľa navrhovanej úpravy sa základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatneným nájomným a limitovaným nájomným (14 400 eur) alebo jeho pomernej časti, ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo výške limitovaného nájomného (14 400 eur) alebo jeho pomernej časti. Osobný automobil využíva 4 roky (od apríla 2015 do marca 2019).

 

 

 

 

Tabuľka (v eur):        

rok

základ dane

(ZD)

uplatnené nájomné (UN)

limitované nájomné (LN)

ak ZD<14 400, tak ZD sa zvýši o rozdiel medzi UN a LN

2015

9 000

13 500 (apríl - december)

10 800 (apríl - december)

2 700

2016

20 000

18 000

14 400

-

2017

10 000

18 000

14 400

3 600

2018

16 000

18 000

14 400

-

2019

3 000

4 500 (január - marec)

3 600 (január - marec)

900




spolu úprava ZD

7 200

 

Komentár k tabuľke:

2015:   Daňovník vykáže základ dane vo výške 9 000 eur. Keďže tento základ dane je nižší ako pomerná časť limitovaného nájomného [14 400 eur / 12 x 9 (počet mesiacov) = 10 800 eur], tak sa základ dane zvýši o sumu 2 700 eur, ktorá sa vypočíta ako rozdiel medzi skutočne uplatneným nájomným (13 500 eur) a pomernej časti limitovaného nájomného (10 800 eur).

2016:   Základ dane je vyšší ako výška limitovaného nájomného a úpravu základu dane nevykoná.

2017:   Daňovník postupuje obdobne ako v roku 2015. Základ dane je nižší ako výška limitovaného nájomného (14 400 eur),tak základ dane sa zvýši o sumu 3 600 eur (18 000 – 14 400).

2018:   Daňovník postupuje rovnako ako v roku 2016. Základ dane je vyšší ako výška limitovaného nájomného a úpravu základu dane nevykoná.

2019:   Vykázaný základ dane je nižší ako výška pomernej časti limitovaného nájomného, základ dane sa preto zvýši o 900 eur (4 500 – 3 600).

 

K odseku 36 - Ustanovenie nadväzuje na úpravu, ktorou boli v účtovníctve s účinnosťou od 1.1.2014 zavedené pravidlá účtovania pre mikro účtovné jednotky. Základ dane daňovníka, ktorý sa v zdaňovacom období stal mikro účtovnou jednotkou, sa zvýši, resp. zníži o hodnotu zmeny reálnej hodnoty cenných papierov, ktorá sa účtovala ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Úprava základu dane sa vykoná o hodnotu odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov. Podľa § 52zd ods. 9 sa uvedené ustanovenie po prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31.12.2014.

 

K bodom 31 a 47 - § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 písm. e)

V súlade so súčasným znením § 19 ods. 1 zákona je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú osobitné predpisy (napr. Zákonník práce, zákon o cestovných náhradách) do daňových výdavkov len v takto stanovenom limite. S účinnosťou od 1.1.2015 sa navrhuje rozšírenie možnosti uplatnenia výdavkov nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch v prípade, ak ide o výdavky zamestnávateľa uhrádzané ako plnenia (nároky) zamestnanca upravené v týchto osobitných predpisoch, ktoré sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona za podmienky, že takéto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom upravené zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Nemusí ísť len o nároky upravené v Zákonníku práce, ale napr. aj o nároky upravené v zákone o cestovných náhradách avšak ich vyššia výška ako je upravená v danom osobitnom predpise musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve, pracovnej zmluve a pod.

 

K bodu 33 - § 19 ods. 2 písm. e) prvý bod

Podľa navrhovanej úpravy, bude môcť daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona uplatniť výdavky vo výške sadzby základnej náhrady, len ak osobné motorové vozidlo nemá zaradené v obchodnom majetku nielen počas vykonávania činnosti v inom mieste ako je miesto jeho pravidelného vykonávania činnosti, ale ho ani nikdy nemal zaradené v obchodnom majetku.

 

K bodu 34 - § 19 ods. 2 písm. h)

Súčasťou základu dane daňovníka, podľa § 19 ods. 2 písm. h) v prvom až piatom bode bude len odpis menovitej hodnoty takej pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov daňovníka. Touto úpravou sa zabezpečí, že daňovo účinný bude odpis pohľadávky vzniknutej napr. z dôvodu poskytnutia pôžičky len u daňovníka, ktorý je bankou,  pobočkou zahraničnej banky a Exportno-importnou bankou Slovenska a u daňovníka, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery podľa osobitného predpisu. V prípade pohľadávky nadobudnutej postúpením, je odpis pohľadávky daňovo účinný do výšky daňovníkom (postupníkom) uhradenej obstarávacej ceny alebo dlžníkom neuhradenej časti.

 

K bodu 35 - § 19 ods. 2 písm. i)

Doterajšie ustanovenie § 19 ods. 2 písm. i) zákona sa nahrádza novým znením, podľa ktorého výdavky (náklady) daňovníka ako prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly je možné zahrnúť do základu dane len do výšky príjmov z predaja žrebov. Súčasťou základu dane teda nie je strata, ktorá daňovníkovi vznikne z dôvodu, že príjmy z predaja žrebov nepokryjú výdavky (náklady) na obstaranie vecných cien. Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia uskutoční viac lotériových hier typu tomboly, na účely tohto ustanovenia sa každá lotériová hra tombola posudzuje samostatne. Doterajšie ustanovenie riešilo odpis pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej 332 eur. Nahradením doterajšieho ustanovenia sa pri odpise pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej 332 eur sa bude postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r) zákona.

 

K bodu 36 - § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod

Podľa navrhovaného znenia, si výdavky na spotrebované PHL formou paušálnych výdavkov do výšky 80 %  z preukázateľného nákupu podľa stavu tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia, môže uplatniť len zamestnávateľ, ktorý dáva zamestnancovi k dispozícií motorové vozidlo aj na súkromné účely a ktorý zdaňuje takéto poskytnutie motorového vozidla podľa § 5 ods. 3 písm. a).

Ostatní daňovníci môžu uplatniť spotrebu PHL len podľa prvého a druhého bodu.

 

K bodu 38 - § 19 ods. 3 písm. a) a b)

Navrhovanou úpravou sa u prenajímateľa obmedzuje zahrnovanie odpisov do základu dane v prípade majetku poskytnutého na operatívny prenájom najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom daňové odpisy z každého hmotného majetku sa posudzujú samostatne voči príjmom dosiahnutým z prenájmu tohto majetku. Zároveň sa pri vybraných druhoch hmotného majetku ustanovuje obmedzenie pre zahrnovanie daňovej zostatkovej ceny do základu dane pri ich predaji, a to len do výšky príjmov z predaja tohto hmotného majetku zahrnutých do základu dane. Obdobne sa každý hmotný majetok patriaci do ustanovených kódov Klasifikácie produkcie posudzuje samostatne.

 

K bodom 40 a 59 - § 19 ods. 3 písm. k) a § 25 ods. 5 písm. c)

U daňovníka, ktorý je platiteľom DPH a ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom, sa zavádza povinnosť zahrnutia neodpočítanej DPH, ktorá sa vzťahuje k hmotnému a nehmotnému majetku do ich vstupnej ceny.  Neodpočítaná DPH sa zahrnie do daňových výdavkov postupne vo forme odpisov.

 

K bodu 41 - § 19 ods. 3 písm. n)

Ustanovenie o zahrnovaní členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa sa mení tak, že tieto členské príspevky sa zahrnujú do základu dane v úhrne maximálne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne.

 

K bodu 42 - § 19 ods. 3 písm. p)

Novým znením § 19 ods. 3 písm. p) zákona sa zavádza limit na zahrnovanie odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky do základu dane vo výške 50 % z hodnoty vymoženej pohľadávky. Ustanovenie sa vzťahuje aj na odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávok vzniknutých do 31. 12. 2014 a vymožených od 1. 1. 2015.

 

K bodu 44 - § 20 ods. 2 písm. d) až f)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú z dôvodu právnej istoty daňovníka.

 

K bodu 45 - § 20 ods. 9 písm. a)

Navrhovanou úpravou sa z rezerv, ktorých tvorba účtovaná ako náklad je uznaná za daňový výdavok vypúšťajú rezervy na nevyfakturované dodávky a služby, zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania.

 

K bodu 46 - § 20 ods. 10

Za daňový výdavok bude možné uznať tvorbu opravnej položky voči dlžníkom v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní k pohľadávke, ktorá sa vzťahuje k istine z nesplatenej pôžičky len u bánk, pobočiek zahraničných bánk a Exportno-importnej banky Slovenska a u daňovníkov, ktorí poskytujú spotrebiteľské úvery podľa osobitného predpisu.  K príslušenstvu, ktoré bolo zahrnuté do základu dane, je možné tvoriť opravnú položku v zmysle tohto ustanovenia. K pohľadávkam nadobudnutým postúpením v obstarávacej cene je možné tvoriť opravnú položku, len ak táto obstarávacia cena bola daňovníkom skutočne uhradená.

 

K bodu 48 - § 21 ods. 1 písm. h)

U daňovníka, ktorého výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, nie je možné tabakové výrobky a alkoholické nápoje, v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jednotlivý predmet, považovať za reklamný predmet zahrnovaný do daňových výdavkov.

 

K bodom 49 a 51 - § 21 ods. 2 písm. a) a m)

Navrhovaným ustanovením sa mení spôsob zahrnovania paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane. U daňovníka, na ktorého sa vzťahuje povinnosť ich úhrady, nie sú tieto zmluvné sankcie daňovým výdavkom. Daňovník, ktorý požaduje úhradu týchto zmluvných sankcii, resp. veriteľ, ich zahrnuje do základu dane ako súčasť výsledku hospodárenia.

 

K bodu 52 - § 21 ods. 2 písm. n)

V ustanovení sa zamedzuje zahrnovať obstarávaciu cenu zásob vo vymedzených prípadoch do základu dane. Obstarávaciu cenu zásob tovaru, ktorý bol klasifikovaný ako nebezpečný podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Zásoby tovaru, ktoré majú stanovenú dobu exspirácie, možno zahrnúť do daňových výdavkov pri ich vyradení z dôvodu uplynutia tejto doby až vtedy, ak daňovník preukáže, že pred uplynutím doby exspirácie postupne znižoval ich cenu, čo sa považuje za opatrenie na podporu ich trvania. Postupné znižovanie ceny potravín možno nahradiť ich bezodplatným odovzdaním Potravinovej banke Slovenska. Daňovým výdavkom budú aj výdavky vo výške obstarávacej ceny zásob vyradených liekov ich likvidáciou ak ide o lieky, ktorých výdaj je viazaný na predpis podľa § 51 zákona 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach  a lekárne nie sú oprávnené znižovať ich cenu pred blížiacim sa dátumom exspirácie. Pri zahrnovaní obstarávacej ceny zásob tovaru, ktoré nemajú stanovenú dobu exspirácie do daňových výdavkov je potrebné preukázať dosiahnutie príjmu z ich predaja.

 

K bodu 53 - § 21a

V tomto ustanovení pri tzv. podkapitalizácii sa zavádza limit pre maximálnu výšku úrokov z úverov a pôžičiek, účtovanú v nákladoch, zahrnovanú do daňových výdavkov, ak sú úvery a pôžičky vyplácané medzi závislými právnickými osobami. Takéto obmedzenie zároveň podporuje závislé osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do základného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky. Limit pre maximálnu výšku úrokov, ktoré je možné považovať za daňový výdavok, je ustanovený do 25 % ukazovateľa stanoveného ako súčet:

-          výsledku hospodárenia pred zdanením uvedeného na riadku 100 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie a 

-          odpisov zahrnutých do tohto výsledku hospodárenia uvedeného na riadku 100 a

-          nákladových úrokov zahrnutých do tohto výsledku hospodárenia.

Súčasťou posudzovaných úrokov sú aj výdavky (náklady) súvisiace s prijatými úvermi a pôžičkami (napr. znalecké posudky, poplatky za bankové záruky, provízie za sprostredkovanie pôžičky, poplatky za predčasné splatenie úveru). Do posudzovaného stavu úverov a pôžičiek sa nezahrnujú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku. V odseku 2 sa ustanovuje, že za závislú osobu voči dlžníkovi sa považuje aj veriteľ, ktorý úver dlžníkovi priamo poskytol, pričom podmienkou na jeho poskytnutie  bolo, že veriteľ obdržal najskôr úver od osoby, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi závislou osobou. Podľa odseku 3 sa ustanovenia o podkapitalizácii nevzťahujú na finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.

 

K bodom 54 - § 22 ods.  6 písm. f)

Úprava je vykonaná z dôvodu zavedenia rovnakého spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami nadobudnutia hmotného majetku. Technické zhodnotenie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu sa nepovažuje za iný majetok odpisovaný, ale bude súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo technické zhodnotenie hmotného majetku dokončené a zaradené do užívania.

 

K bodu 55 - § 22 ods. 9

Navrhovaným opatrením sa vymedzujú ďalšie prípady, v ktorých je daňovník povinný prerušiť odpisovanie hmotného majetku, a to ak majetok nie je daňovníkom využívaný na dosiahnutie zdaniteľných príjmov okrem majetku rezervného charakteru a ak počas dvoch po sebe idúcich kalendárnych rokov má daňovník v dôsledku zmien zdaňovacích období (z kalendárneho roka na hospodársky rok a naopak) tri zdaňovacie obdobia. K prerušeniu odpisovania dôjde v zdaňovacom období, ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Povinnosť prerušenia odpisovania hmotného majetku podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b zákona.

 

K bodu 56 - § 22 ods. 11 a 12

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zjednotenie podmienok odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

 

K bodu 57 - § 24 ods. 8

V nadväznosti na úpravy vykonané v § 19 ods. 2 písm. t) zákona sa dopĺňa aj ustanovenie      § 24 ods. 8 zákona, podľa ktorého ak ide o majetok uvedený v navrhovanej prílohe č. 6 zákona, ktorý má charakter aj využívania na osobnú potrebu a daňovník ho aj na osobnú potrebu využíva, musí upraviť aj odpisy v rovnakej percentuálnej výške ako uplatňuje tieto výdavky. V prípade, ak by išlo o osobné motorové vozidlo so vstupnou cenou rovnou alebo vyššou ako 48 000 eur najskôr musí postupovať podľa § 17 ods. 34 zákona a potom postupuje podľa § 24 ods. 8 zákona v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. t) navrhovaného znenia zákona.

 

K bodu 58 - § 25 ods. 3

Ustanovenie sa mení v nadväznosti na povinnosť úpravy základu dane v špecificky vymedzených prípadoch uplatňovania daňových výdavkov. Zostatkovou cenou sa v prípade uplatňovania daňových odpisov z limitovanej vstupnej ceny osobných automobilov podľa           § 17 ods. 34, uplatňovania daňových odpisov podľa § 24 ods. 8 zákona v nadväznosti na úpravu výdavkov v § 19 ods. 2 písm. t) zákona rozumie vstupná cena hmotného majetku znížená o ročné odpisy vypočítané podľa § 27 zákona (pri rešpektovaní výpočtu ročných odpisov v roku zaradenia hmotného majetku do užívania) bez ohľadu na ich úpravu podľa uvedených ustanovení (bez vylúčenia časti výdavkov z daňových výdavkov z dôvodu úprav v § 17 ods. 34 a § 19 ods. 2 písm. t) zákona).

 

K bodom 60 a 86 – § 26 ods. 1 a príloha č. 1

Úprava vykonaná v nadväznosti na rozdelenie doterajšej odpisovej skupiny 3 s dobou odpisovania 12 rokov na nové odpisové skupiny 3 a 4, keď do novej odpisovej skupiny s dobou odpisovania 8 rokov boli preradené vybrané druhy hmotného majetku technologického charakteru, umožní ich rýchlejšie odpísanie. Zároveň bola doterajšia odpisovaná skupina 4 rozdelená na nové skupiny 5 a 6, keď do odpisovej skupiny 6 boli preradené vybrané administratívne typy budov a stavieb s dlhšou dobou odpisovania ako doteraz. Touto zmenou prichádza k zreálneniu doby odpisovania týchto budov a stavieb s dobou ich používania.

 

K bodu 61 - § 26 ods. 2

Zmena ustanovenia nadväzuje na zmenu odpisovania budov a stavieb prostredníctvom dvoch odpisových skupín (odpisová skupina 5 a 6). Ak sa budova používa na niekoľko účelov (napr. na výrobnú aj administratívnu činnosť) pri zaradení do príslušnej odpisovej skupiny je podstatné a rozhodujúce jej hlavné využitie, ktoré sa stanoví porovnaním úžitkovej plochy v m2 využívanej na účely podľa odpisovej skupiny 6 k úžitkovej ploche v m2 na ostatné účely (účely podľa odpisovej skupiny 5).

 

K bodom 62, 68 a 69 - § 26 ods. 3, § 28

Od 1. 1. 2015 sa všetok hmotný majetok odpisuje rovnomernou metódou odpisovania (§ 27) s výnimkou hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3, kde daňovník môže aj naďalej využiť zrýchlenú metódu odpisovania, ak sa tak rozhodne.

 

Príklad 8:

Daňovník v januári 2014 obstaral stroj na výrobu nápojov v hodnote 16 000 eur. Uvedený majetok sa rozhodol odpisovať zrýchlenou metódou odpisovania 4 roky. Podľa navrhovanej úpravy sa všetok hmotný majetok od 1.1.2015 odpisuje rovnomernou metódou odpisovania s výnimkou hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3. Keďže stroj na výrobu nápojov je zaradený do 1. odpisovej skupiny, je potrebné zmeniť metódu odpisovania zo zrýchlenej na rovnomernú.

 

Tabuľka (v eur):        

rok

vstupná cena

zrýchlené odpisovanie

prechod zo zrýchleného na rovnomerné odpisovanie

2014

16 000

4 000

-

2015

16 000

6 000

4 000

2016

16 000

4 000

4 000

2017

16 000

2 000

4 000

 

Komentár:

 

2014:   Daňovník uplatní zrýchlený odpis, ktorý vypočíta ako podiel vstupnej ceny (16 000 eur) a priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie v 1. skupine (4).

2015:   Zmena metódy odpisovania zo zrýchlenej na rovnomernú. Rovnomerný odpis vypočíta ako podiel vstupnej ceny (16 000 eur) a počtom rokov (4).

V roku 2016 a 2017 daňovník uplatní rovnomerný odpis. Rozdiel medzi uplatnenými zrýchlenými a rovnomernými odpismi je 2 000 eur v druhom roku odpisovania (rok 2015), a tak došlo k presunu neuplatnených odpisov do posledného roku 2017.

 

K bodom 63, 64 a 65 - § 26 ods. 8, 9 a 10

Úprava je vykonaná z dôvodu zjednotenia spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku. Hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa odpisuje počas doby odpisovania ustanovenej zákonom a nie počas doby trvania prenájmu, a to metódou rovnomerného alebo zrýchleného spôsobu odpisovania. Tento majetok sa na daňové účely odpisuje do výšky vstupnej ceny ustanovenej podľa zákona, ktorou je obstarávacia cena vymedzená zákonom o účtovníctve, pričom sa zohľadní limit vstupnej ceny podľa § 17 ods. 34 u osobných automobiloch so vstupnou cenou 48 000 eur a viac.

 

K bodu 66 - § 26 ods. 11

Vykonanou zmenou sa jednoznačne stanovuje, že uplatnenie prerušenia odpisovania, resp. zrušenie prerušenia odpisovania nie je možné uplatniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola. To znamená, že ak daňovník v riadnom daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, tak v dodatočnom daňovom priznaní po vykonaní daňovej kontroly už nemôže zrušiť prerušenie odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť. Prerušiť odpisovanie resp. zmeniť prerušenie odpisovania nie je možné ani pri výkone daňovej kontroly podľa zákona                     č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 67 - § 27 ods. 1

Úprava vykonaná v nadväznosti na nové rozdelenie hmotného majetku do odpisových skupín podľa prílohy č. 1 a s tým spojená zmena doby odpisovania v § 26 ods. 1.

 

K bodu 70 - § 30 ods. 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 71 - § 30c

Pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj sa okrem existujúcej úľavy na dani podľa § 30b zákona zavádza aj nový typ daňového zvýhodnenia, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet. Tento odpočet môže využiť daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, v súvislosti s ktorým mu vznikajú výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia a ktoré sú spôsobilé na opätovné odpočítanie od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty vo výške 25 %. Odpočet výdavkov (nákladov) možno zvýšiť o ďalších 25 % mzdových a ostatných pracovnoprávnych nárokov a poistného a príspevkov, ktoré sa vzťahujú k zamestnancom podieľajúcim sa na projekte výskumu a vývoja. Zvýšenie odpočtu možno využiť v zdaňovacom období, v ktorom daňovník so zamestnancom uzatvoril trvalý pracovný pomer a pred uzatvorením trvalého pracovného pomeru bol pracovník absolventom strednej alebo vysokej školy. Okrem týchto je možné využiť ďalší 25 % odpočet výdavkov (nákladov) zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne prechádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj zahrnovaných do odpočtu. Podmienkou využitia super odpočtu je, že výdavky (náklady) na výskum a vývoj sú zároveň daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) zákona.

V odseku 3 sú definované výdavky (náklady) na výskum a vývoj, na ktoré nie je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1. Do odpočtu môžu byť zahrnuté výdavky (náklady), na ktoré nebola vôbec poskytnutá podpora z verejných financií a v prípade výdavkov (nákladov) na nakupované služby, licencie a nehmotné výsledky výskumu a vývoja len výdavky (náklady) na služby a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od definovaných výskumných pracovísk. Na nakupované nehmotné výsledky výskumu a vývoja  je možné využiť odpočet podľa odseku 1 len v prípade, ak boli nakúpené od daňovníkov, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti  na základe hodnotenia spôsobilosti na vykonávanie výskumu a vývoja.

Podľa odseku 4 nie je možné uplatňovať súbeh úľavy na dani podľa § 30b zákona a odpočtu výdavkov (nákladov) podľa tohto ustanovenia. Taktiež daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti  na základe hodnotenia spôsobilosti na vykonávanie výskumu a vývoja, nemôže využiť odpočet podľa odseku 1 na výdavky (náklady), ktoré mu vznikli pri projekte výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja.

Keďže odpočet výdavkov (nákladov) je možné využiť na výdavky (náklady), ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja, v odseku 5 sa stanovujú náležitosti tohto písomného dokumentu, ktorý je daňovník povinný predložiť správcovi dane pri daňovej kontrole.

Podľa odseku 6 sa umožňuje daňovníkovi, ktorý si nemohol uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj z dôvodu, že vykázal daňovú stratu, odpočítať tieto výdavky (náklady) alebo ich zostávajúcu časť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.

Ak podľa odseku 7 daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti  na základe hodnotenia spôsobilosti na vykonávanie výskumu a vývoja predá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, pričom pri realizácii projektu výskumu a vývoja, ktorého sú výsledkom, uplatňoval odpočet podľa odseku 1, stráca nárok na odpočet v príslušnom zdaňovacom období a zároveň je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom odpočet podľa odseku 1 uplatňoval.

 

K bodu 72 - § 32 ods. 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou tlačív daňových priznaní.

 

K bodom 73, 74 a 85 - § 34 ods. 5 a 10, § 52zd ods. 8

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby daňovník platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti. V nadväznosti na túto úpravu sa mení definícia poslednej známej daňovej povinnosti. Uvedené zmeny sa budú prvýkrát aplikovať pri výpočte preddavkov na preddavkové obdobie roka 2015, t.j. preddavkové obdobie, ktoré začína prvý deň po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za rok 2014 v roku 2015.

 

K bodu 75- § 35 ods. 3 písm. a)

Zamestnávateľ, ktorý poskytuje zamestnancovi nepeňažné plnenie spôsobom podľa § 5 ods. 9 ZDP, musí zrazený preddavok na daň spolu s povinným poistným a príspevkami za zamestnanca aj zaplatiť. Uvedené platí, aj ak nepeňažné plnenie nepredstavuje väčšiu časť zdaniteľnej mzdy.

 

K bodu 78 - § 39 ods. 9

Legislatívno - technická úprava vykonaná v súvislosti s úpravami ustanovenia § 49 ods. 1 zákona s účinnosťou od 1. 1. 2014 za účelom znižovania administratívnej záťaže daňovníkov. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podať prehľad o zrazených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac a tiež hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse ktorémukoľvek správcovi dane.

 

K bodu 79 - § 42 ods. 2

Legislatívno-technické spresnenie pri platení štvrťročných preddavkov na daň z príjmov právnických osôb, ktoré majú zdaňovacie obdobie hospodársky rok.

 

K bodu 80 - § 43 ods. 2

Od 1. 1. 2015 je príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo služieb podľa § 16 ods. 1 písm. c) zdanený daňou vyberanou zrážkou.

 

K bodu 83 - § 47 ods. 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 85 - § 52zd

K odseku 1 – nové pravidlá uplatňovania daňových odpisov pri hmotnom majetku obstaranom formou finančného prenájmu sa od 1. 1. 2015 použijú aj pri hmotnom majetku obstaranom touto formou na základe zmlúv uzatvorených od 1. 1. 2004.

K odseku 2 – ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových výdavkov platné od 1. 1. 2015 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2015.

K odseku 3 – na nepeňažné prímy, ktoré sú súčasťou základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2014 sa použijú ustanovenia platné do 31.12.2014.

K odseku 4 – ustanovenie o úprave základu dane o spätnom prenájme hmotného majetku sa po prvýkrát použije na zmluvy o predaji majetku, pri ktorých sa výnos (príjem) z predaja majetku zaúčtoval na účet výnosov budúcich období po 31. 12. 2014. 

K odseku 5 – pravidlá nízkej kapitalizácie sa po prvýkrát uplatnia u daňovníka, ktorému  zdaňovacie obdobie začína najskôr 1. 1. 2015. Dátum uzatvorenia zmluvy o úvere a pôžičke vrátane dodatkov nemá vplyv na uplatňovanie tohto ustanovenia.

K odseku 6 – zmenu metódy odpisovania, zmenu odpisovej skupiny, zmenu doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 1, 4, 5 a 6 je daňovník povinný vykonať v zdaňovacom období, ktoré začína po 31. 12. 2014 a to aj u už odpisovaného hmotného majetku.

K odseku 7 - v súčasnosti sa suma daňového bonusu zvyšuje rovnakým koeficientom ako suma životného minima (opatrenie MPSVaR SR) vždy k 1. júlu kalendárneho roka a zostáva v platnosti do 30. júna nasledujúceho roka. Navrhovaná úprava zvyšuje sumu daňového bonusu vždy k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom ako sa zvýšila suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Z dôvodu právnej istoty sa zavádza jednotná suma daňového bonusu počas celého príslušného zdaňovacieho obdobia.

K odseku 8 - Zmeny v platení preddavkov sa budú prvýkrát aplikovať pri ich výpočte na preddavkové obdobie roka 2015, t.j. preddavkové obdobie, ktoré začína prvý deň po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za rok 2014 v roku 2015.

 

K Čl. II

V súvislosti s rozšírením činností, ktoré vykonávajú podľa zákona o účtovníctve jednotné kontaktné miesta sa upravuje aj živnostenský zákon. 

 

K Čl. III.

K bodom 1, 2, 6 a 8  -§ 2 ods. 5 až 15 a § 17a ods. 2 písm. b),   § 19 ods. 1 písm. a) druhý bod) a § 22 ods. 10 písm. b)

Predmetným návrhom sa transponuje článok 3 ods. 1 až 4 a ods. 10 až 12 Smernice Európskeho parlamentu  a Rady 2013/34/EÚ  z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (ďalej len „smernica“). Ustanovenie upravuje na účely zostavenia individuálnej účtovnej závierky triedenie účtovných jednotiek podľa veľkostných skupín, a to na základe splnenia vymedzených veľkostných podmienok. K zmene triedenia do veľkostných skupín dochádza na základe presiahnutia alebo nepresiahnutia veľkostných podmienok za dve bezprostredne po sebe idúce účtovné obdobia. Novovzniknutá účtovná jednotka, napríklad účtovná jednotka, ktorá vznikla v roku 2015 sa sama zatriedi na základe vlastného rozhodnutia. Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku sa môže vždy rozhodnúť, že bude postupovať ako malá účtovná jednotka. Napríklad  ak sa účtovná jednotka v čase vzniku rozhodla, že bude malá účtovná jednotka, aj keď niekoľko rokov spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku, stále postupuje ako malá účtovná jednotka.

V § 2 ods. 14 sa transponuje článok 2 ods. 1 smernice a definujú sa subjekty verejného záujmu na účely účtovníctva. V predmetnom návrhu v nadväznosti na článok 2 ods. 1 písm. d) sa navrhujú subjekty verejného záujmu, ktoré členský štát zaradí medzi podniky, ktoré sú dôležité z verejného hľadiska, z dôvodu povahy ich podnikania, ich veľkosti alebo počtu zamestnancov. V nadväznosti na prijatie zákona sa  upravia príslušné nižšie právne predpisy upravujúce účtovanie a vykazovanie subjektov verejného záujmu. Úplná transpozícia smernice v nadväznosti na povinnosti subjektu verejného záujmu sa predpokladá v priebehu roku 2015.

V § 2 ods. 15 sa transponuje článok  2 ods. 5 a článok 3 ods. 12 smernice a definuje sa čistý obrat na účely účtovníctva. Pri vymedzení čistého obratu bola prevzatá obsahová podstata čistého obratu uvedená v smernici. Stanovenie čistého obratu sa odvíja od skutočného predmetu podnikania účtovnej jednotky a čistý obrat predstavujú výnosy, ktoré účtovná jednotka dosiahla z činnosti, ktoré sú predmetom jej podnikania. Do čistého obratu nepatria výnosy, ktoré nie sú opakujúce sa výnosy spojené s podnikaním účtovnej jednotky, napríklad výnosy z predaja prebytočného majetku.

 

K bodu 3 - § 4 ods. 2

Predmetným ustanovením sa spresňuje ustanovenie § 4 ods. 2 ohľadom obsahovej štruktúry účtovnej závierky, ktorá sa ustanovuje opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pre jednotlivé typy účtovných jednotiek, ktoré ministerstvo vyhlasuje oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

 

K bodu 4 - § 17 ods. 2

Ustanovenia § 17 ods. 2 predstavujú úpravu vymedzenia všeobecných náležitostí účtovnej závierky. Ide o údaje, ktoré sa ustanovujú na úvodnej strane účtovnej závierky podľa vydaných opatrení ministerstva pre jednotlivé typy účtovných jednotiek. Medzi tieto informácie patrí aký typ účtovnej závierky účtovná jednotka predkladá, SK NACE. Uvedené spresnenie nadväzuje na elektronické aj písomné predkladanie účtovných závierok a ukladanie do registra účtovných závierok.

 

K bodu 5 - § 17a ods. 1

Na základe žiadosti EXIM banky a na základe rozhodnutia MF SR, ktoré je 100% akcionárom, sa vypúšťa EXIM banka z § 17a ods. 1. Vzhľadom na osobitú činnosť EXIM banky, pri ktorej vykazovanie podľa IFRS/EÚ  prierezovo nezohľadňuje vykazovanie niektorých špecifík, vydá MF SR osobitné opatrenie na účtovanie a vykazovanie pre EXIM banku. Uvedené opatrenie bude naďalej vychádzať z IFRS/EÚ a zohľadní osobitosti vykazovania tejto účtovnej jednotky.

 

K bodu 7 - § 19a ods. 4 písm. b)

V § 19a ods. 4 písm. b) sa vypúšťa text zavedenia legislatívnej skratky. Na základe legislatívne technických úprav sa legislatívna skratka ustanovuje v bode 2 (§ 2ods. 13).

K bodom 9 a 11 (§ 23 ods. 1 a § 23 ods. 4 a 7, § 23b, § 23c)

Správcom Registra účtovných závierok (ďalej len „register“) zodpovedným za vytváranie, správu a rozvoj informačného systému verejnej správy je ministerstvo. Prevádzkou systému je poverený prevádzkovateľ, ktorým je rozpočtová organizácia ministerstva financií DataCentrum.

 

K bodu 12 - § 23 ods. 4

Vypúšťa sa úloha prevádzkovateľa formálne kontrolovať  údaje uvádzané v účtovnej závierke. Formálnu kontrolu správnosti údajov budú vykonávať daňové úrady pre písomnú podobu a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky pre elektronickú podobu, už na vstupe dokumentov  pri podaní.

 

K bodu 13 - § 23 ods. 6 písm. g)

V § 23 ods. 6 sa dopĺňa nové písmeno g), ktorým sa ustanovuje povinnosť pre EXIM banku ukladať dokumenty do verejnej časti registra účtovných závierok. Daná legislatívna úprava nadväzuje na zmenu vykazovania pre EXIM banku a ustanovuje jej povinnosť k registru účtovných závierok.

 

K bodom 10, 14  a 16 - § 23 ods. 2, § 23a ods. 2 a § 23a ods. 4

Rozširuje sa možnosť podať oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v písomnej podobe. Dátum schválenia účtovnej závierky je potrebné doplniť do registra a aj do zbierky listín obchodného registra. V roku 2014 ho bolo možné oznámiť iba v elektronickej podobe. Účtovné jednotky, ktoré nemali zriadený prístup na elektronické doručovanie museli po schválení uložiť všetky dokumenty ešte raz. Aby to už nebolo potrebné, vydá ministerstvo vzor oznámenia opatrením. Dátum schválenia účtovnej závierky sa bude zo vzoru vyťažovať a spracovávať.

 

K bodom 15 a 17 - § 23a ods. 4 a ods. 5

Ide  o legislatívno-technickú úpravu. Spôsob uvedenia, že ide o neschválenú účtovnú závierku alebo neauditovanú účtovnú závierka sa osobitne neustanovuje. Schválenie, resp. neschválenie účtovnej závierky je vyznačené vo všeobecných náležitostiach pripojených k účtovnej závierke vyplnením dňa schválenia. Ak je účtovná závierka schválená audítorom je uložená  správa audítora.  

 

K bodom 18 až 22 - § 23b ods. 1 až § 23b ods. 6

Praktické skúsenosti s prvým rokom fungovania ostrej prevádzky registra poukázali na to, že je potrebné zvýšiť kontrolný mechanizmus dokumentov na vstupe pre písomné a tiež elektronické podanie. Návrh zákona oprávňuje daňové úrady, aby v prípade neúplnosti alebo nesprávností mohli účtovnú jednotku vyzvať na opravu a súčasne ustanovuje, že ak účtovná jednotka nevyhovela výzve a nedostatky neodstránila podanie sa považuje za nedoručené, tzn. akékoľvek lehoty na spracovanie začínajú plynúť až keď je podanie úplné a správne. Pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky sa z dôvodu kumulácie prác súvisiacich s daňovými priznaniami predlžuje lehota na postúpenie dokumentov, ktoré boli doručené v listinnej podobe, prevádzkovateľovi registra.

 

K bodom 23 až 25 - § 23c ods. 3 a 5

Skúsenosti z praxe poukázali na to, že účtovné jednotky žiadajú o kópie uložených dokumentov  na rôzne účely. Často žiadali iba o potvrdenie niektorej časti účtovnej závierky, čo doterajšie znenie zákona neumožňovalo. Súčasne sa kvôli dostupnosti rozširujú miesta, na ktorých sa kópie dokumentov poskytujú. Daňový úrad bude poskytovať kópie dokumentov do času uloženia dokumentov v registri. Jednotné kontaktné miesta budú kópie dokumentov poskytovať po ich uložení do registra, ak sa žiadateľ rozhodne žiadosť o kópiu priniesť osobne.

 

K bodu 26 - § 38 ods. 1 písm. c)

Dopĺňa sa pokuta za neuposlúchnutie výzvy, ktorú daňový úrad posiela v súvislosti s novo navrhovaným znením.

 

K bodu 27 - § 39k

Predmetné ustanovenie upravuje triedenie účtovných jednotiek do veľkostných skupín k 1. januáru 2015, pričom sa posudzujú veľkostné podmienky k 31. decembru 2014. Účtovná jednotka, ktorej hospodársky rok začína v priebehu roka 2015 posudzuje splnenie veľkostných podmienok ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v priebehu roka 2015. Mikro účtovná jednotka, ktorá bola ustanovená podľa doterajších predpisov sa považuje za mikro účtovnú jednotku podľa tohto zákona. Účtovná jednotka, ktorá sa  rozhodla, že od 1. januára 2014 nebude mikro účtovnou jednotkou, v takomto prípade sa od 1. januára 2015 zatriedi ako malá účtovná jednotka.

 

K bodom 28 a 29 - príloha

Predmetným ustanovením sa mení a dopĺňa transpozičná príloha.

 

K Čl. IV

K bodu 1 - § 2

V § 2 sa upravuje podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb podľa vzájomnej dohody zástupcov vlády a ZMOS.

 

K bodu 2 - § 7d

Uvedený § predstavuje prechodné ustanovenie pre zabezpečenie plynulého nábehu na novostanovený percentuálny podiel pre obce a stanovuje termín, kedy sa prvýkrát uvedená zmena uplatní pri výpočte prevodu podielu obcí na výnose tejto dane.

 

K Čl. V

V nadväznosti na zavedenie povinnosti používania elektronickej  registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice aj u lekárov sa upravuje povinnosť týchto subjektov vydať rovnopis potvrdenia o rozsahu poskytnutých zdravotných výkonov, ich cene a výške spoluúčasti len v prípade, ak tieto údaje nie sú uvedené na pokladničnom doklade vydanom z elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice.

 

K Čl. VI

Zo zákona č. 289/2008 Z. z. vyplynuli pre Colný úrad Bratislava nové úlohy, a to vykonávanie certifikácie elektronických registračných pokladníc a  vykonávanie technickej expertízy za účelom skúmania, či došlo k pozmeneniu údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname. S prihliadnutím na tieto nové úlohy, je potrebné tieto doplniť do kompetencií pre Colný  úrad Bratislava.

 

K Čl. VII

K bodu 1  - § 1 ods. 1 písm. a)

Do ustanovenia sa navrhuje doplniť používanie virtuálnej registračnej pokladnice.

 

K bodu 2  - § 1 ods. 1 písm. c)

Vzhľadom na to, že certifikáciu elektronických registračných pokladníc bude vykonávať Colný úrad Bratislava na základe konania upraveného týmto zákonom, navrhuje sa do predmetu zákona ustanoviť konanie o certifikácii.

 

K bodu 3  - § 2 písm. b)

Virtuálnou registračnou pokladnicou bude prostredie zriadené Finančným riaditeľstvom SR a prístupné bude pre podnikateľov na internetovej stránke finančného riaditeľstva bezodplatne, po registrácii na ktorom koľvek daňovom úrade. Virtuálna registračná pokladnica bude fungovať prostredníctvom elektronických zariadení, ako sú počítač, notebook, tablet alebo mobilný telefón. Rovnako k funkcionalite virtuálnej registračnej pokladnice bude potrebný internet. Údaje o evidencii prijatých tržieb nebudú ukladané v žiadnom fiskálnom zariadení podnikateľa, ale budú po zaevidovaní on-line systémom prenášané do informačného systému finančnej správy, čo bude umožňovať kontrolným orgánom jednoduchý prístup k potrebným údajom.

 

Pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice sa nebude viesť kniha pokladnice a s prihliadnutím na osobitosť technického riešenia takejto pokladnice, nebude túto uvádzať do prevádzky servisná organizácia.

 

Podnikateľ pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice bude povinný, napr. vyhotovovať pokladničné doklady, doklady označené slovami „VKLAD“, „NEPLATNÝ DOKLAD“, vyhotovovať intervalovú alebo prehľadovú uzávierku, viesť v prípade poruchy náhradnú evidenciu formou paragónov. S prihliadnutím na tieto skutočnosti sa upravujú aj ďalšie ustanovenia zákona.

 

K bodu 4 - § 2 písm. l)

Druhá časť definície predajného miesta sa navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti a s prihliadnutím na zavedenie  virtuálnej registračnej pokladnice.

 

K bodu 5 až 7  - § 2 písm. n), p) druhom bode, v), w),  § 3 ods. 1, 3, § 8 ods. 1 prvej vete,   § 16a písm.  h) a r), § 16b ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) 

S prihliadnutím na body 1 a 3, ktorými sa ustanovuje definícia a používanie virtuálnej registračnej pokladnice, je potrebné túto skutočnosť ustanoviť aj pre navrhnuté základné pojmy.

 

K bodu 8 a 31 - § 2 písm. x) a § 8 ods. 4

Definícia pokladničného dokladu sa navrhuje doplniť o doklad o vrátení platby za neposkytnutú službu alebo doklad za vrátené zálohované obaly. Doplnením ustanovenia sa odstránia problémy s vrátením prijatej tržby za neposkytnutú službu tak kontrolórom (napr. za skipasy, permanentky do fitnescentra), ako aj zákazníkom a jednoznačne sa zavedie povinnosť vydať pokladničný doklad podľa § 8 ods. 4 aj pri vrátení zálohovaných obalov v prípade, ak zákazník iba vracia zálohované obaly a nekupuje tovar.

 

K bodu 9  - § 2 písm. zg)

Na účely virtuálnej registračnej pokladnice sa definuje koncové zariadenie, ktorým môže byť počítač, notebook, tablet, resp. mobilný telefón, ktoré prostredníctvom internetu zabezpečia pripojenie do prostredia virtuálnej registračnej pokladnice a tlačiareň, ktorá bude zabezpečovať tlač pokladničných dokladov a iných tlačových výstupov.

 

K bodom 10, 12 až 15 - § 3, § 3 ods.  3, 4 prvej vete a tretej vete, ods. 6 písm. c), § 16a písm. a), b) a j), § 16b ods. 8 a 10  

Ustanovenia sa upravujú s prihliadnutím na používanie virtuálnej registračnej pokladnice.

 

K bodu 11 - § 3 ods. 2 písm. c)

S prihliadnutím na to, že používanie elektronickej registračnej pokladnice sa nevzťahuje na tržby prijaté bezhotovostne, t. j. platby uskutočnené, napr. platobnými príkazmi v banke, prostredníctvom internetbankingu, sa z dôvodu jednoznačnosti navrhuje túto skutočnosť doplniť do zákona. 

 

K bodom 16, 18 až 21 - § 4 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 2 písm. a) tretí bod, § 4 ods. 2 písm. b) pätnásty bod, § 4 ods. 6, § 4 ods. 10

Vzhľadom na to, že certifikáciu elektronických registračných pokladníc nebudú vykonávať akreditované osoby, ale Colný úrad Bratislava, je potrebné s prihliadnutím na túto skutočnosť upraviť príslušné ustanovenia. Colný úrad Bratislava bude pre výrobcov, dovozcov a distribútorov certifikáciu vykonávať bezplatne.

 

K bodu 17 - § 4 ods. 1 písm. b) bod 3

Ustanovením sa navrhuje, aby posudzovanie zhody elektronickej registračnej pokladnice aj naďalej vykonávali akreditované osoby a Colný úrad Bratislava bude vykonávať certifikáciu z hľadiska splnenia technických požiadaviek vyplývajúcich zo zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

 

 

 

K bodu 22 - § 4a a § 4b

k § 4a

Na používanie virtuálnej registračnej pokladnice sa navrhuje v novom paragrafe osobitne ustanoviť požiadavky na takúto pokladnicu. 

Navrhuje sa používanie len takej virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá je výlučne zriadená v prostredí finančného riaditeľstva. Podnikateľ môže na jednom predajnom mieste používať len jednu virtuálnu registračnú pokladnicu, t. j. podnikateľovi bude umožnené prostredníctvom prístupových údajov len jedno prihlásenie.

Navrhuje sa, aby virtuálnu registračnú pokladnicu používali len podnikatelia, ktorí za sledované obdobie – jedného kalendárneho mesiaca nevyhotovili viac ako tristo pokladničných dokladov, a to z dôvodu, aby sa virtuálna registračná pokladnica používala len u podnikateľov, ktorí nemajú v priebehu mesiaca veľké množstvo transakcií.

Ďalšie požiadavky sa ustanovujú z dôvodov nastavenia virtuálnej registračnej pokladnice.

Zároveň sa ustanovuje, aby v záujme zachovania údajov na tlačových výstupoch z tlačiarne sa používala len taká tlačiareň, ktorá zabezpečí vytlačenie tlačových  výstupov čitateľných po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

 

k § 4b

S prihliadnutím na vykonávanie certifikácie elektronickej registračnej pokladnice Colným úradom Bratislava, sa navrhuje ustanoviť osobitný postup v konaní o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice. V rámci tohto procesu sa navrhuje, aby sa výrobcom, dovozcom alebo distribútorom vydávalo rozhodnutie o certifikácii, pričom sa ustanovujú aj opravné prostriedky. V ďalšom konaní o certifikácii sa bude postupovať podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.

 

K bodom 23, 25 a 26 - § 5 ods. 2 písm. c), § 7 ods. 1 písm. a) tretí bod, § 7 ods. 1 písm. b)

Vzhľadom na to, že certifikáciu elektronických registračných pokladníc nebudú vykonávať akreditované osoby, ale Colný úrad Bratislava, je potrebné s prihliadnutím na túto skutočnosť upraviť príslušné ustanovenia.

 

K bodu 24 - § 6 ods. 8

Legislatívno-technická úprava textu.

 

K bodu 27 - § 7a

Navrhuje sa osobitne upraviť registráciu podnikateľa pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice. Registrácia sa bude vykonávať na základe písomnej žiadosti podnikateľa. Rovnako, ako aj pri používaní elektronickej registračnej pokladnice bude aj virtuálnej registračnej pokladnici pridelený kód. Zároveň budú podnikateľovi odovzdané prihlasovacie údaje prostredníctvom ktorých sa bude prihlasovať do prostredia virtuálnej registračnej pokladnice.

V rámci tejto registrácie bude mať podnikateľ povinnosť oznámiť zmenu predajného miesta.

Používanie virtuálnej registračnej pokladnice sa navrhuje len pre  podnikateľov pri taxatívne vymedzených službách, pričom podnikateľ bude mať možnosť od účinnosti zákona používať na evidenciu prijatých tržieb virtuálnu registračnú pokladnicu alebo elektronickú registračnú pokladnicu.

 

K bodom 28 až 30, 32 a 34 - § 8 ods. 1 prvá veta, § 16a písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 2 a 5, § 9 ods. 1

S prihliadnutím na používanie virtuálnej registračnej pokladnice je potrebné upraviť ustanovenia týkajúce sa vyhotovovania pokladničného dokladu, ustanovenia týkajúce sa ochrany prihlasovacích údajov a ustanovenie správneho deliktu pri nepoužívaní virtuálnej registračnej pokladnice.

 

K bodu 33 - § 8 ods. 6 a 7

S prihliadnutím na osobitosť technického riešenia virtuálnej registračnej pokladnice, je potrebné osobitne ustanoviť zákaz vyhotovenia viac ako jedného pokladničného dokladu a údaje pokladničného dokladu.

 

K bodom 35 a 36 - § 10, § 10 ods. 6 a 7

Na účely používania virtuálnej registračnej pokladnice sa navrhuje, aby aj pri prerušení používania takejto pokladnice, podnikateľ uplatňoval náhradnú evidenciu formou paragónov. Pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice podnikateľ nebude používať žiadnu knihu pokladnice, t. j. nebude ani vykonávať žiadne zápisy.

V záujme toho, aby podnikateľ v prípade poruchy koncového zariadenia nepoužíval náhradnú evidenciu neobmedzene dlho, navrhuje sa, aby obnovil prevádzku tohto zariadenia do 48 hodín od vzniku poruchy.

 

K bodu 37 - § 12 ods. 4

S prihliadnutím na zavedenie virtuálnej registračnej pokladnice sa navrhuje osobitne upraviť údaje intervalovej uzávierky.

 

K bodu 38 - § 12 ods. 5

S prihliadnutím na osobitosť technického riešenia virtuálnej registračnej pokladnice, t. j. ukladanie údajov on-line systémom do informačného systému finančnej správy sa navrhuje, aby podnikateľ nemal povinnosť vyhotovovať dennú uzávierku tak, ako to je ustanovené pri elektronickej registračnej pokladnici. Podnikateľ si bude môcť z virtuálnej registračnej pokladnice vyhotovovať pre svoje účely intervalovú alebo prehľadovú uzávierku a zároveň bude mať povinnosť vyhotoviť tieto uzávierky na požiadanie daňového úradu alebo colného úradu, napr. pri kontrole zaevidovania hotovosti, ktorá nie je tržbou – „VKLAD“. 

 

K bodu 39 - § 15 ods. 5

Vzhľadom na to, že pri certifikácii elektronických registračných pokladníc sa nebude vydávať certifikát, ale rozhodnutie o certifikácii je potrebné túto skutočnosť premietnuť do ust. § 15 ods. 5.

 

K bodu 40 - § 15a

Na účely používania virtuálnej registračnej pokladnice sa navrhuje osobitne upraviť postup na ukončenie používania takejto pokladnice. Používanie virtuálnej registračnej pokladnice sa ukončí na základe oznámenia podnikateľa tým, že daňový úrad zruší prístup. Zároveň sa navrhuje, aby bol prístup do virtuálnej registračnej pokladnice ukončený aj v prípade straty prihlasovacích údajov alebo pri ich zneužití alebo odcudzení.

Zároveň si podnikatelia s prihliadnutím na § 4a ods. 2, podľa ktorého sa môže používať virtuálna registračná pokladnica, len ak počet vydaných pokladničných dokladov v jednom kalendárnom mesiaci nie je viac ako tristo, budú musieť túto skutočnosť odsledovať. Ak podnikatelia budú v ustanovenom limite, budú môcť používať aj naďalej virtuálnu registračnú pokladnicu.

Ak za sledované obdobie dôjde k prekročeniu ustanoveného limitu, musia podnikatelia do ukončiť používanie virtuálnej registračnej pokladnice a  prejsť na používanie elektronickej registračnej pokladnice. Technicky bude zabezpečené, že používanie virtuálnej registračnej pokladnice v nasledujúcom období bude zo strany finančného riaditeľstva   zablokované. Vrátenie sa k používaniu virtuálnej registračnej pokladnice nie je možné.

 

K bodom 41 až 47 - § 16a písm. c), e), f), o), p), w) a ae)

Z dôvodu, že návrhom zákona sa  ustanovujú povinnosti pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice, sa navrhuje príslušné ustanovenia o správnych deliktoch, ako aj ustanovenia o ukladaní pokút doplniť, resp. upraviť. Rovnako je potrebné upraviť tieto ustanovenia aj z dôvodu zmeny pri certifikácii elektronických registračných pokladníc.  

 

K bodu 48 - § 16b

Legislatívno-technická úprava textu.

 

K bodu 49 - § 16b ods. 3

Navrhuje sa sprecízovať príslušnosť daňových a colných úradov pri ukladaní pokuty na mieste.

 

K bodu 50 až 52 - § 16b ods. 7, § 16b ods. 9

V navrhovanom ustanovení sa sprísňuje postih pre podnikateľa. Podľa tohto ustanovenia sa navrhuje, aby kontrolný orgán okrem uloženia pokuty na mieste zakázal podnikateľovi zároveň aj predávať tovar alebo poskytovať službu, pričom tento zákaz nesmie trvať dlhšie ako 72 hodín. Kontrolný orgán okrem súbehu týchto postihov môže alebo bude povinný podať aj návrh na zrušenie živnostenského oprávnenia. Pri zákaze predávať tovar alebo poskytovať službu bude predajné miesto označené oznámením o tomto zákaze. Ak by podnikateľ porušil zákaz predaja, bude  mu uložená ďalšia pokuta za porušenie tohto zákazu.

Zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu sa neuloží v prípade, ak by tým malo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia občanov; v takomto prípade bude predajné miesto označené na dobu 72 hodín oznámením, že došlo k porušeniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice.

S prihliadnutím na doplnenie nového odseku 7 do § 16b a bodu 47, je potrebné upraviť aj ust. § 16b ods. 9.

 

K bodu 53 - § 17 ods. 4

Navrhuje sa, aby na konanie o certifikácii elektronickej registračnej pokladnice sa okrem osobitného postupu ustanovenom v § 4b vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní.

 

K bodu 54 - § 17a

Navrhuje sa osobitne upraviť postup v prípade, kedy vznikne pri kontrolnej činnosti podozrenie, že podnikateľ používa elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky zákona a túto skutočnosť nie je možné na mieste preukázať.

Vo vyššie uvedenom prípade sa navrhuje povinnosť pre kontrolné orgány elektronickú registračnú pokladnicu zabezpečiť.

Navrhuje sa, aby pri zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice sa uplatňoval postup upravený daňovým poriadkom o zabezpečení a prepadnutí veci.  Počas zabezpečenia bude podnikateľ povinný uplatňovať náhradnú evidenciu formou paragónou, resp. bude môcť používať novú elektronickú registračnú pokladnicu uvedenú do prevádzky podľa zákona. 

 

K bodu 55 - § 18cb

S prihliadnutím na novú prílohu č. 1 účinnú od 1. januára 2015 sa v prechodnom ustanovení umožňuje, aby pri taxatívne vymedzených službách podnikateľ bol povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu najneskôr od 1. apríla 2015, pričom pri vybraných službách uvedených v § 7a ods. 4 môže podnikateľ začať za ustanovených podmienok od
1. apríla 2015 používať aj virtuálnu registračnú pokladnicu. 

Zároveň sa prechodným ustanovením z dôvodu, že certifikáciu bude podľa návrhu zákona vykonávať Colný úrad Bratislava a nie akreditované osoby, navrhuje, aby certifikáty vydané akreditovanými osobami zostali v platnosti.

Ak certifikácia bude začatá do 31. decembra 2014, túto podľa prechodného ustanovenia dokončí príslušná akreditovaná osoba.

 

Zároveň sa prechodným ustanovením navrhuje, aby výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori, ktorých elektronické registračné pokladnice spĺňajú technické podmienky podľa zákona účinného od 1. januára 2015, avšak z objektívnych príčin nestihli absolvovať certifikáciu, splnenie podmienky on-line pripojenia elektronickej registračnej pokladnice s informačnými systémami finančnej správy deklarovali vyhlásením.

 

K bodu 56 – Príloha č. 1

Rozšírenie služieb, ktoré podliehajú evidencii prijatých tržieb na elektronickej registračnej pokladnici, resp. virtuálnej registračnej pokladnici sa navrhuje z dôvodu, aby nedochádzalo pri poskytovaní týchto služieb zo strany podnikateľov ku kráteniu prijatých tržieb, ako aj z dôvodu ochrany spotrebiteľa, t. j. aby zákazník dostal pri zaplatení relevantný pokladničný doklad.

 

K bodu 57 – Príloha č. 3

Vzhľadom na to, že certifikáciu elektronických registračných pokladníc nebudú vykonávať akreditované osoby, ale Colný úrad Bratislava, je potrebné s prihliadnutím na túto skutočnosť upraviť prílohu č. 3.

 

K bodu 58

Vzhľadom na to, že v niektorých ďalších zákonoch, ako napr. v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo v zákone
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa používajú slová elektronická registračná pokladnica, navrhuje sa, aby tento pojem zahŕňal aj virtuálnu registračnú pokladnicu.

 

 

 

K Čl. VIII

Predkladaným legislatívnym návrhom sa upravuje postup  orgánu dozoru pri osvedčovaní číselnej lotérie s názvom „Eurojackpot“, čím sa  umožní národnej lotériovej spoločnosti prevádzkovať novú štátnu číselnú lotériu. 

 

K Čl. IX

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2014 okrem čl. I až VII,  ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015 a okrem čl. VI § 10 písm. b) a čl. VII bodov 1 až 3, 5 až 7,
§ 2 písm. x) časti vety za bodkočiarkou v bode 8, bodov 9, 10, 12 až 23, 25 až 30, § 8 ods. 4 poslednej vety v bode 31, bodov 32 až 47, § 16b ods. 7 poslednej vety v bode 50,  bodov 52, 53, 57 a 58, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2015.

 

 

 

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2014.

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v.r.

 

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Peter Kažimír, v.r.

 

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1256

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: