Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

195/2014 Z. z.

najpravo.sk • 27.1. 2015, 17:47

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 A.           Všeobecná časť

 Návrh zákona obsahuje dve skupiny zmien a doplnení. Tú prvú predstavujú zmeny a doplnenia reagujúce na navrhovaný ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“): problematika rozšírenia pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), zmena v jej zložení a spôsob obsadzovania postov v nej, posilnenie a vymedzenie postavenia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky.

 Druhá skupina zmien reaguje na súčasnú aplikačnú prax uplatňovania niektorých inštitútov v sudcovských zákonoch, a teda návrh zákona rieši problematiku disciplinárnej zodpovednosti, zmenu povoľovania práce v domácom prostredí, sprísňuje podmienky vzniku nároku na ďalší plat (tzv. 13 a 14 plat), zavádza kontrolu dodržiavania liečebného režimu, zavádza regresné náhrady voči sudcom, predlžuje funkčné obdobia predsedov a podpredsedov súdov a zvyšuje počet podpredsedov na väčších súdoch, pri súčasnom posilnení dohľadových právomocí orgánov riadenia súdov.

 

Spoločným znakom navrhovaných zmien je snaha o vykonanie systémových zmien, ktorých cieľom je obnovenie dôvery v súdnictvo a posilnenie sudcovského stavu ako garanta spravodlivého a zákonného rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Zmeny majú statusový a organizačný charakter, pričom vytvárajú predpoklady pre zabezpečovanie riadneho súdnictva efektívnym uplatňovaním nástrojov riadenia a správy súdov.

 

Z hľadiska šírky upravovanej matérie je potrebná zmena väčšieho počtu zákonov čo sa prejavuje v počte novelizačných článkov, ktorých je osem.       

 

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rozsahu nového ústavného vymedzenia funkcie predsedu súdnej rady (prerušenie výkonu funkcie sudcu, disciplinárne návrhy), nanovo sa upravuje problematika práce v domácom prostredí, sprísňujú sa podmienky vzniku nároku na ďalší plat sudcu, upravuje sa mechanizmus kontroly PN-niek, a v neposlednom rade sa upravuje proces vytvárania disciplinárnych senátov v záujme zvýšenia funkčnosti disciplinárneho konania a zlepšenia podmienok vyvodzovania zodpovednosti v prípade osobných zlyhaní sudcov. 

 

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Novelizácia reaguje na nové oprávnenie predsedu súdnej rady podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a taktiež vykonáva nevyhnutné zmeny týkajúce sa obmedzenia imunity sudcov.

 

V čl. III sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s cieľom priznať predsedovi súdnej rady plat v nadväznosti na nové ústavné vymedzenie tejto funkcie a jej celkovú profesionalizáciu.

 

V čl. IV sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, pričom aj v tomto prípade majú zmeny svoj pôvod v novej ústavnej úprave postavenia predsedu súdnej rady, na tento účel sa mu v rokovacom poriadku priznávajú oprávnenia ako v prípadoch podobných ústavných funkcií (predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky) rešpektujúc pritom vzťah oddelenosti zákonodarnej moci a súdnej moci, keďže súdna moc nepodlieha kontrolnej právomoci parlamentu tak ako moc výkonná.

 

V čl. V sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov s cieľom vykonania obdobných zmien ako v prípade zákona o sudcoch a prísediacich aj v prípade prokurátorov – sprísnenie podmienok vzniku nároku na ďalší plat a kontrola PN-iek.

 

V čl. VI sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o novelizáciu, ktorá sa dotýka posilnenia pôsobnosti súdnej rady a jej predsedu, nového zloženie súdnej rady vrátane spôsobu ustanovenia jej predsedu.

 

V čl. VII sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zavádza sa obligatórne vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu, ak o jej vykonanie požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor – ide o priamu nadväznosť na zmenu statusových zákonov sudcov a prokurátorov (kontroly PN-iek).

 

V čl. VIII sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela rieši predĺženie funkčného obdobia predsedov súdov z troch na päť rokov, zvyšuje počet podpredsedov súdov na veľkých súdoch na dvoch a ukladá predsedom súdov novú povinnosť v rámci dohľadu nad výkonom súdnictva osobitne sledovať plynulosť konania vo veciach, v ktorých boli konštatované prieťahy v konaní.

 

Vzhľadom na to, že návrh zákona reaguje na súčasne navrhované zmeny ústavy sú citácie ústavných článkov v osobitnej časti dôvodovej správy do značenej miery odkazom na súčasne predkladanú zmenu ústavy; na tento účel sa používa označenie „v navrhovanom znení“, pričom v prípade ostatných citácií ide o citáciu platného znenia ústavy. Analogicky to platí aj pre citácie novelizovaných zákonov. Úzka previazanosť návrhu zákona so súčasne predpokladanými ústavnými zmenami sa prejavuje aj tak, že prípadné zmeny v návrhu ústavného zákona budú mať vplyv na znenie predkladaného návrhu zákona.

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (de lege ferenda), ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

 

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyvy podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

 

Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nakoľko bude potrebné zabezpečiť v rozpočtovej kapitole Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nové zdroje na pokrytie platu predsedu súdnej rady a jeho paušálnych náhrad, rovnako aj tri štátnozamestnanecké miesta pre posilnenie Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na rozširovanú ústavnú a zákonnú pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky.

 

Návrh zákona ďalej zakladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy aj v kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a to zvýšením počtu podpredsedov súdov na krajských súdoch (8 nových podpredsedov) a okresných súdoch v sídle kraja a s počtom sudcov vyšším ako 30 (11 nových podpredsedov), ako aj zavedením nového funkčného príplatku, a to za výkon funkcie člena alebo predsedu disciplinárneho senátu. 

B.            Osobitná časť

 

K čl. I

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Precizuje sa právna úprava oznamovania tzv. fakultatívnych dôvodov odvolania z funkcie sudcu súdnej rade, a to tak, že dôvod na odvolanie z funkcie sudcu („zdravotná nespôsobilosť“) bude súdnej rade povinne oznamovať predseda príslušného súdu, ktorý bezprostredne disponuje informáciami tohto typu, pričom druhý dôvod fakultatívneho odvolania z funkcie sudcu („dosiahnutie veku 65 rokov“) bude súdnej rade naďalej povinne oznamovať minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

 

K bodom 2 až 5

 

Navrhované rozšírenie situácií kedy dochádza priamo zo zákona k uplatneniu inštitútu prerušenia výkonu funkcie sudcu vychádza z nového znenia čl. 145a ods. 2 ústavy, podľa ktorého výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný okrem iného aj s funkciou predsedu súdnej rady. To znamená, že v prípade vymenovania sudcu do funkcie predsedu súdnej rady sa priamo zo zákona preruší výkon funkcie sudcu, čo umožní nerušený výkon funkcie predsedu súdnej rady. Po skončení výkonu funkcie predsedu súdnej rady sa sudca znovu ujme výkonu funkcie sudcu v štandardnom režime vyplývajúcom z § 22 ods. 7 prvej vety.

 

K bodu 6

 

Obmedzenie imunity sudcov na ústavnej úrovni sa musí zákonite premietnuť do analogickej zmeny aj vo vzťahu k prísediacim sudcom z radov občanov, kde sa uplatní rovnaká právna úprava ako v prípade sudcov.

 

K bodu 7

 

Účelom navrhovaného ustanovenia je nanovo definovať podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí (povolenie na plnenie funkčných povinností v domácom prostredí) tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu a aby reálne plnil svoju funkciu. Ruší sa preto doterajšia právomoc sudcovskej rady rozhodovať o povoľovaní práce v domácom prostredí vrátane jej „tichého súhlasu“ (ak sudcovská rada nerozhodla do 60 dní, žiadosť sa považovala za schválenú). Právomoc povoľovať prácu v domácom prostredí sa zveruje predsedovi súdu, vrátane kontroly jej využívania, ako aj jej zrušenia. Novou podmienkou pre povolenie práce v domácom prostredí bude podmienka, že sudca nie je disciplinárne stíhaný. Novým dôvodom pre zrušenie povolenia na prácu v domácom prostredí bude disciplinárne odsúdenie sudcu. Predseda si pri povoľovaní alebo rušení práce v domácom prostredí môže vyžiadať ako podklad stanovisko sudcovskej rady a aj stanovisko predsedov senátov a predsedu príslušného kolégia alebo grémia.  

 

Vzhľadom na komplexnú zmenu podmienok plnenia funkčných povinností v domácom prostredí sa v prechodných ustanoveniach navrhuje zrušenie doterajších povolení pre výkon práce v domácom prostredí.

 

 

K bodu 8

 

Výslovne sa navrhuje zakotviť právo predsedu súdu požiadať príslušné orgány o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu, čomu bude zodpovedať povinnosť príslušných orgánov túto kontrolu vykonať, čím sa vytvárajú podmienky pre zamedzenie účelovému zneužívaniu inštitútu pracovnej neschopnosti (k tomu pozri čl. VII).

 

K bodu 9

 

Navrhovaná zmena nadväzuje na právnu úpravu nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu s funkciou predsedu súdnej rady. Zmenou uvedených ustanovení sa docieli stav, kedy sa obdobie výkonu funkcie predsedu súdnej rady bude započítavať do výkonu funkcie sudcu na účely posudzovania platových a iných nárokov sudcu. Niet legitímneho dôvodu na vylúčenie takéhoto započítania rokov. K tomu pozri navrhované zmeny § 24.

 

K bodu 10

 

V nadväznosti na ciele deklarované vo všeobecnej časti dôvodovej správy, t.j. sfunkčniť systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov sa navrhuje zavedenie nového typu funkčného príplatku [§ 65 ods. 1 písm. b) prvý bod], a to príplatku za výkon funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu. Tento príplatok má jednak kompenzovať výkon činností nad rámec bežných sudcovských povinností a súčasne má pôsobiť motivačne pre sudcov vykonávať funkciu člena alebo predsedu disciplinárneho senátu.

 

Príplatok je diferencovaný podľa toho, či ide o člena disciplinárneho senátu alebo o predsedu disciplinárneho senátu, a to bez ohľadu na to, či ide o disciplinárny senát prvého stupňa alebo odvolací. Príplatok bude vyplácaný mesačne, a to súdom, ktorý plní funkciu osobného úradu sudcu.  

 

Podľa novej právnej úpravy kreovania disciplinárnych senátov sa zohľadňuje situácia, kedy nie každý kandidát na člena alebo predsedu disciplinárneho senátu bude reálne zaradený rozvrhom práce do senátu. V tomto prípade je iba náhradníkom a je logické a spravodlivé, aby nepoberal príplatok, ktorý je naviazaný na reálny výkon funkcie. 

 

K bodom 11 a 12

 

Účelom navrhovanej právnej úpravy je sprísnenie podmienok vzniku nároku na tzv. ďalší plat sudcu (bežne označovaný ako 13. a 14. plat). Jednak sa zvyšuje kvóta pracovného času, ktorý musí sudca reálne odpracovať v rozhodnom polroku zo 75 na 95 dní a súčasne sa zavádza negatívna podmienka spočívajúca vo vylúčení nároku na ďalší plat v prípade, ak dôjde k prerozdeleniu agendy pridelenej sudcovi, o ktorého ide. K prerozdeleniu vecí môže dôjsť len zo zákonných dôvodov, pričom pre potreby posudzovania splnenia podmienok vzniku nároku na ďalší plat je rozhodujúci dôvod podľa § 51 ods. 4 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t. j. prerozdelenie vecí z dôvodu dlhodobej, šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti sudcu.

 

 

 

 

 

K bodu 13

 

Do právnej úpravy zodpovednosti sudcu sa navrhuje exaktná úprava uplatňovania regresnej náhrady voči sudcom v prípade prieťahov v konaní konštatovaných ústavným súdom alebo Európskym súdom pre ľudské práva.

 

Opatrenie má za cieľ zvýrazniť zodpovednosť sudcov za výkon rozhodovacej činnosti pri rešpektovaní práva každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 

 

V prípade, ak zavinenie sudcu bude zistené v disciplinárnom konaní, orgány správy súdu budú povinné vymáhať od sudcu ako regresnú náhradu časť alebo celú sumu finančného zadosťučinenia priznaného ústavným súdom alebo Európskym súdom pre ľudské práva.

 

K bodu 14

 

Návrh výslovne pripúšťa účasť sudcov, ktorí majú prerušený výkon súdnictva podľa § 24 ods. 4 zákona, aby mohli byť vymenovaní do funkcie predsedu alebo člena disciplinárneho senátu a aby tak mohli zužitkovať svoje dlhoročné skúsenosti v rámci disciplinárneho konania.

 

K bodu 15

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá zohľadňuje zmeny v štruktúre nasledujúcich ustanovení v dôsledku čoho je nadpis nad § 119c bezpredmetný.

 

K bodu 16

 

§ 119c

 

Navrhovaná úprava mení doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov, a to tak, že upúšťa od ich náhodného generovania pre každý prípad disciplinárneho konania, a namiesto toho zavádza štandardný mechanizmus každoročného kreovania disciplinárnych senátov cez rozvrh práce, pričom disciplinárne veci sa týmto senátom budú prideľovať náhodným výberom, t.j. rovnakým spôsobom ako na všetkých všeobecných súdoch.

 

V odsekoch 2 a 3 sa preberá doterajšia úprava pomeru zastúpenia jednotlivých zložiek podieľajúcich sa na navrhovaní kandidátov na predsedov a členov disciplinárnych senátov.

 

§ 119d

 

Podobne ako v zákone o súdoch, aj v tomto zákone sa navrhuje upraviť prideľovanie vecí disciplinárnym senátom, a to tak, že zákon výslovne upraví pravidlá prideľovania vecí disciplinárnym senátom. Základná požiadavka, ktorou je požiadavka náhodného výberu, je vyjadrená v odsekoch 1 až 3. Právna úprava zachováva výnimku prideľovania žiadostí o vydanie osvedčenia o zahladení potrestania priamo predsedom disciplinárnych senátov.  V odsekoch 3 až 7 sú tak ako v doterajšej úprave regulované niektoré špecifické situácie a modifikácie náhodného prideľovania vecí.

 

 

 

K bodu 17

 

Po vzore § 50 a 52 zákona o súdoch sa definujú obsahové náležitosti rozvrhu práce disciplinárnych senátov a proces jeho tvorby. Právomoc schvaľovať rozvrh práce sa navrhuje zveriť súdnej rade, to platí aj pre zmeny rozvrhu práce. Rovnako ako v prípade všeobecných súdov sa zachováva verejná dostupnosť rozvrhu práce disciplinárnych senátov.

 

K bodu 18

 

Doterajšie znenie § 119e ods. 3 sa prispôsobuje novej právnej úprave kreovania disciplinárnych senátov.

 

K bodu 19 a 20

 

Prejavom posilnenia pôsobnosti súdnej rady na zákonnej úrovni musí byť aj mechanizmus, prostredníctvom ktorého možno odstrániť nedostatky zistené pri výkone ostatnej pôsobnosti súdnej rady. Týmto mechanizmom bude aj oprávnenie predsedu súdnej rady iniciovať disciplinárne konanie. Preto sa navrhuje zaradiť predsedu súdnej rady medzi subjekty oprávnené podať návrh na začatie disciplinárneho konania.  

 

K bodu 21

 

Odstraňuje sa zrejmá disproporcia v právnej úprave zverejňovania rozhodnutí disciplinárnych senátov. Súčasná úprava § 129 ods. 7 nie celkom korešponduje s úpravou zverejňovania rozhodnutí disciplinárnych senátov podľa § 82a zákona o súdoch.

 

K bodu 22

 

Vzhľadom na novú právnu úpravu sa navrhuje v prechodných ustanoveniach riešiť prípadný konflikt pôvodnej a novej právnej úpravy.

 

V odseku 1 sa navrhuje zrušiť ex lege všetky doteraz vydané povolenia na prácu v domácom prostredí, a to z dôvodu komplexnej zmeny podmienok ich povoľovania a rušenia.

 

V odsekoch 2 až 5 sa reaguje na zmeny vykonávané v kreovaní disciplinárnych senátov.

 

Základným pravidlom je, aby doterajšie senáty dokončili pridelené veci. Zákon predpokladá, že tak spravia v lehote dvoch mesiacov od účinnosti zákona, v opačnom prípade sa im veci odnímu a pridelia sa senátom vytvoreným podľa novej právnej úpravy (odseky 2 a 3).

 

Analogicky sa požaduje, aby súdna rada schválila prvý rozvrh práce disciplinárnych senátov do dvoch mesiacov od účinnosti zákona (odsek 4).

 

 

 

 

 

K čl. II

(zákon NR SR č. 38/1993 Z. z.)

 

Novelizácia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov reaguje na súčasne predkladanú novelizáciu ústavy, a to jednak s prihliadnutím na zmeny navrhované v pôsobnosti predsedu súdnej rady a súčasne v reakcii na obmedzenie imunity sudcov.

 

K bodom 1 a 2

 

Nové znenie § 14 ods. 3 zohľadňuje obmedzenie imunity sudcov ústavného súdu vykonávané v súčasne navrhovanej novelizácii ústavy. Druhá veta v platnom znení sa stáva bezpredmetnou. To platí aj pre zmenu vykonávanú v § 14 ods. 4; k tomu pozri nové znenie navrhovaného čl. 136 ods. 2 ústavy.

 

K bodu 3

 

Zmena § 18 ods. 1 formálne nadväzuje na ústavnú právomoc predsedu súdnej rady podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy v prípade predpisov týkajúcich sa výkonu súdnictva. Nakoľko novelizovaný zákon preberá dikciu ústavného textu, zmena ústavného textu odôvodňuje zmenu zákonnej úpravy.

 

K bodu 4

 

Ide o odstránenie legislatívno-technického nedostatku spočívajúceho v absencii slova „Ústavy“ pri citácii ústavy.

 

K bodu 5

 

Ide o legislatívno-technickú zmenu reagujúcu na zmeny vykonávané v § 18 ods. 1.

 

K bodu 6

 

Podľa navrhovaného čl. 136 ústavy nebude potrebný súhlas na začatie trestného stíhania voči sudcovi ústavného súdu ani sudcov všeobecných súdov. Táto skutočnosť sa musí premietnuť aj do zákonnej úpravy.

 

K čl. III

(zákon NR SR č. 120/1993 Z. z.)

 

Jedným z dôsledkov novelizácie ústavy vo vzťahu k funkcii predsedu súdnej rady je skutočnosť, že vzniká v systéme ústavných činiteľov nová ústavná funkcia. Cieľom novely ústavy je vytvoriť profesionálne fungujúci orgán, ktorým je súdna rada, ktorej predseda by ma sa mal venovať výkonu svojej funkcie „na plný úväzok“, čomu zodpovedá aj ústavná úprava nezlučiteľnosti výkonu funkcie predsedu súdnej rady s inými platenými funkciami (navrhovaný čl. 141a ods. 3 ústavy).

 

Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby aj predseda súdnej rady tak, ako ostatní ústavní činitelia poberal plat, ktorého výška sa bude rovnať platu poslanca, pričom mu budú patriť aj paušálne náhrady podľa § 4 ods. 1 zákona.

 

Vzhľadom na navrhované znenie čl. 154d ods. 4 ústavy je namieste odložiť aplikáciu ustanovenia o plate a paušálnych náhradách predsedu súdnej rady až do ustanovenia predsedu súdnej rady podľa novej ústavnej úpravy.

 

K čl. IV

(zákon NR SR č. 350/1993 Z. z.)

 

Aj novelizácia rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) má svoj základ v navrhovaných ústavných zmenách v postavení predsedu súdnej rady, z ktorého sa stáva regulárna ústavná funkcia. Účelom zmeny zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je umožniť predsedovi súdnej rady ako ústavnému činiteľovi účasť na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky (bod 1) a s tým spojené právo vystúpiť na schôdzi národnej rady so súhlasom národnej rady (bod 2). Analogicky sa navrhuje upraviť aj účasť predsedu súdnej rady na rokovaní výborov národnej rady (bod 3 a 4).

 

K čl. V

(zákon č. 154/2001 Z. z.)

 

Vzhľadom na analogickú úpravu postavenia sudcov a prokurátorov sa navrhuje vykonať analogickú zmenu v prípade kontroly dodržiavania liečebného režimu práceneschopného prokurátora (bod 1), ako aj sprísnenie podmienok na vznik nároku na ďalší plat prokurátora (tzv. 13. a 14. plat).

 

K čl. VI

(zákon č. 185/2002 Z. z.)

 

Novelizácia zákona o súdnej rade nadväzuje priamo na navrhované ústavné zmeny vo viacerých rovinách:

 

1.            zmeny a doplnenia týkajúce sa ústavných zmien zloženia

2.            zmeny a doplnenia týkajúce sa ústavných zmien v kreovaní funkcie predsedu súdnej rady.

3.            zmeny a doplnenia týkajúce a pôsobnosti súdnej rady.

 

K bodu 1

 

Rozšírenie predmetu zákonnej úpravy nadväzuje na navrhovaný čl. 141a ods. 10, ktorý predpokladá zákonnú úpravu podrobností o spôsobe voľby a odvolania predsedu súdnej rady.

 

K bodu 2

 

Návrh ústavných zmien nanovo upravuje zloženie súdnej rady. Výslovne sa navrhuje vymedziť možnosť vlády nominovať za člena súdnej rady ministra spravodlivosti, a to v intenciách navrhovaného čl. 141a ods. 5. Súčasne sa oddeľuje funkcia predsedu súdnej rady od funkcie predsedu Najvyššieho súdu, čo sa musí premietnuť aj na zákonnej úrovni.

 

K bodu 3

 

§ 3a

 

Navrhovaná zmena ústavy rozširuje pôsobnosť súdnej rady aj o pôsobnosť zabezpečovať úlohy verejnej kontroly súdnictva [navrhovaný čl. 141a ods. 5 písm. a) ústavy]. Podrobnosti o výkone tejto ústavnej pôsobnosti má ustanoviť zákon. Vzhľadom na prierezový charakter ústavnej pôsobnosti zabezpečovať úlohy verejnej kontroly súdnictva je potrebné vnímať pôsobnosť súdnej rady aj v kontexte ďalšej zákonnej pôsobnosti, ktorú ustanovujú osobitné zákony, a to najmä zákon o sudcoch a prísediacich a zákon o súdoch. 

 

Ústavná pôsobnosť súdnej rady zabezpečovať úlohy výkonu verejnej kontroly súdnictva má svoje zákonné vyjadrenie v § 3a a jej základným poslaním je formovanie ďalšieho smerovania súdnictva, a to na základe uplatňovania svojej pôsobnosti ako celku. Ustanovenie § 3a dáva súdnej rade ďalšie nástroje na realizáciu týchto cieľov.

 

Nakoľko bude predseda súdnej rady subjektom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, umožňuje sa, aby súdna rada svoju dohľadovú pôsobnosť mohla realizovať aj vo forme odporučenia predsedovi súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Vzhľadom na to, že ide o návrh súdnej rady, predseda súdnej rady ním z povahy veci nebude viazaný. 

 

§ 3b

 

Je bežným a zaužívaným štandardom, že orgány verejnej moci, ktoré majú charakter osobitného regulátora v určitom špecifickom segmente výkonu verejnej moci majú povinnosť informovať o svojej činnosti, a to vo forme spracovania správy, ktorá mapuje výkon činnosti za určené obdobie.

 

Rovnakú povinnosť sa navrhuje uložiť aj súdnej rady, t. j. súdna rada bude každoročne vypracúvať správu o výkone svojej pôsobnosti podľa § 3a, t. j. o pôsobnosti, ktorá má svoje ústavné vyjadrenie. Túto správu bude súdna rada zverejňovať prostredníctvom svojej kancelárie na svojom webovom sídle. 

 

K bodu 4

 

Cieľom rozšírenia zákonnej pôsobnosti súdnej rady je v tomto prípade zohľadnenie dôsledkov výkonu ústavných právomocí a jej ďalších ústavných právomocí, ktoré bezprostredne ovplyvňujú postavenie sudcov, alebo ktoré majú za cieľ vytvárať, či zlepšovať podmienky pre výkon povolania sudcu. Túto pôsobnosť vykonáva súdna rada buď ako kolektívny rozhodovací orgán keď rozhoduje o tých najdôležitejších otázkach týkajúcich sa sudcovského stavu, alebo ju vykonáva smerom k iným zložkám štátnej moci formou realizácie práva zaujímať stanoviská k normatívnej alebo inej činnosti ďalších zložiek štátnej moci (rozpočet, legislatíva).   

 

 

 

 

 

K bodu 5

 

Zákonná pôsobnosť súdnej rady vydávať zásady sudcovskej etiky v zmysle navrhovaných ústavných zmien sa stáva ústavnou pôsobnosťou, a teda je potrebné jej vypustenie v zákone.

 

K bodu 6

 

V intenciách navrhovaného čl. 141a ods. 1 prvá veta  čl. 141a ods. 10 ústavy sa navrhuje doplnenie právnej úpravy týkajúce sa úpravy podrobností o voľbe a odvolávaní predsedu súdnej rady.

 

Navrhovaný § 4a vychádza z analogickej úpravy podľa § 27a a nasl. zákona o súdnej rade. Podľa odseku 1 bude možné podať kvalifikovaný návrh na voľbu predsedu súdnej rady tak, že ho spoločne budú musieť podať aspoň traja členovia súdnej rady spoločne. Samotná voľba sa bude uskutočňovať formu tajného hlasovania. Pochopiteľne s kandidatúrou budem musieť kandidát preukázateľne súhlasiť. O priebehu voľby sa vyhotoví zápisnica, ktorej obsahového náležitosti demonštratívnym spôsobom vymedzuje odsek 2. Do právnej úprav sa súčasne vkladá inštitút opakovanej voľby, ktorá bude nadväzovať na situáciu, kedy žiaden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady. Ak ani opakovaná voľba neprinesie želaný výsledok, uskutoční sa nová voľba, a to hneď na druhý deň po neúspešnej opakovanej voľbe.

 

 V § 4b ods. 1 sa navrhuje upraviť dôvody zániku funkcie predsedu súdnej rady, ktoré vyplývajú jednak priamo z ústavy (uplynutie funkčného obdobia, odvolanie z funkcie), ďalej ktoré súvisia s povinnosťami predsedu súdnej rady splniť určené ústavné predpoklady (bezúhonnosť a jej strata, výkon činností, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom funkcie predsedu súdnej rady) alebo sú dané inou právnou skutočnosťou (smrť). 

 

V § 4a ods. 2 sa podrobnejšie upravuje procedúra vzdania sa funkcie, pričom sa formuluje požiadavka dvojmesačnej lehoty výkonu funkcie pred účinnosťou vzdania sa funkcie, čo zabezpečí chod súdnej rady a súčasne vytvorí priestor pre prezidenta pre vymenovanie nového predsedu súdnej rady.

 

Ako dôvody odvolania predsedu súdnej rady sa navrhuje zaradiť štandardne používané dôvody, ktoré reálne ohrozujú činnosť ústavných orgánov, t.j. nemožnosť výkonu funkcie po určený čas pre nepriaznivý zdravotný stav alebo porušovanie povinností, ktoré ústava a zákon ukladajú predsedovi súdnej rady. Ide o fakultatívne dôvody odvolania. Tak ako v prípade návrhu na voľbu, aj v prípad návrhu na odvolanie člena súdnej rady sa navrhuje zaviesť požiadavku kvalifikovaného návrhu na odvolanie, ktorý budú musieť podať aspoň piati členovia súdnej rady súčasne.

 

K bodu 7

 

Vzhľadom na celkové posilnenie pôsobnosti a s tým spojenej zodpovednosti súdnej rady sa navrhuje zvýšiť minimálnu periodicitu zasadnutí súdnej rady tak, aby zasadala aspoň raz mesačne.

 

 

 

K bodu 8

 

Podľa doterajšej právnej úpravy nepatrila za výkon funkcie člena súdnej rady žiadna odmena. Vzhľadom na zmenu postavenia predsedu súdnej rady a zavedenie nezlučiteľnosti výkonu tejto funkcie s inou platenou funkciu vrátane funkcie sudcu, sa navrhuje, aby výkon funkcie predsedu súdnej rady bol honorovaný analogicky ako výkon funkcie poslanca. Ustanovenie súvisí s novelizáciou zákona č. 120/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

 

K bodu 10

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Pôvodné znenie § 25 upravovalo postup prezidenta a vlády spoločne. Nakoľko prezident podľa návrhu ústavných zmien stráca oprávnenie vymenúvať a odvolávať troch členov súdnej rady, je potrebné vypustiť súvisiacu zákonnú úpravu, čo v tomto prípade je vhodnejšie a prehľadnejšie vykonať prostredníctvom úplne nového znenia § 25.

 

K bodu 11

 

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na ústavnú zmenu a zánik oprávnenia prezidenta menovať a odvolávať troch členov súdnej rady.

 

K bodu 12

 

Znenie § 27h ods. 3 sa prispôsobuje novej kompetencii predsedu súdnej rady podávať návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi.

 

K čl. VII

(zákon č. 461/2003 Z. z.)

 

Zmena zákona o sociálnom zabezpečení má za cieľ zaviesť obligatórne vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu sudcom alebo prokurátorom, ak o vykonanie tejto kontroly požiada predseda súdu (logicky vo vzťahu k sudcom) alebo vedúci prokurátor (vo vzťahu k podriadeným prokurátorom).

 

 

K čl. VIII

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Účelom navrhovanej právnej úpravy je predĺžiť funkčné obdobie predsedov súdov a podpredsedov súdov z troch na päť rokov pri zachovaní obmedzenia vykonávať funkciu predsedu súdu najviac dvakrát po sebe. Dôvodom pre túto zmenu je fakt, že trojročné funkčné obdobie sa v praxi neosvedčilo, nakoľko tri roky sú pomerne krátky čas pre predsedu súdu pre realizáciu systémových opatrení na zlepšenie činnosti súdu.

 

 

 

K bodu 2

 

Vzhľadom na praktické požiadavky aplikačnej praxe, ako aj rozsah agendy sa navrhuje obnoviť model dvoch podpredsedov súdov na krajských súdoch a veľkých okresných súdoch (okresné súdy v sídle krajského súdu a okresné súdy s počtom sudcov viac ako 30).  Na týchto súdoch budú pôsobiť dvaja podpredsedovia súdov.

 

K bodu 3

 

Navrhuje sa výslovná úprava dohľadových právomocí predsedu súdu vo vzťahu osobitnému sledovaniu plynulosti súdneho konania v prípadoch, v ktorých ústavný súd alebo Európsky súdu pre ľudské práva konštatoval porušenia práva na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov. Je dôležité, aby predsedovia venovali týmto prípadom náležitú pozornosť a uplatnili všetky zákonné mechanizmy na odstránenie vzniknutého stavu vrátane iniciovania disciplinárneho konania, prípadne uplatnenia regresnej náhrady škody, ak k porušeniu základných práv došlo v dôsledku osobného zlyhania sudcu. 

 

K bodu 4

 

Prechodné ustanovenia riešia konflikt novej právnej úpravy dĺžky funkčného obdobia predsedu a podpredsedu súdu s aktuálnym stavom, a to tak, že doterajší predsedovia a podpredsedovia dokončia trojročné funkčné obdobie, t.j. ich funkčné obdobie sa prijatím novej právnej úpravy nepredlžuje.

 

K čl. IX

(účinnosť)

 

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2014, čo zodpovedá navrhovanej, resp. zamýšľanej účinnosti ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 941
PoUtStŠtPiSoNe
: