TlačPoštaZväčšiZmenši

1/2014 Z. z.

4.5. 2014, 09:23 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe úlohy č. 5 v mesiaci november v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 predkladá návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona").

Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 – 2016 (ďalej len "koncepcia") schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 44/2013 z 30.1.2013, v rámci plnenia cieľa č. 1 - Zmeny a doplnenia právnych mechanizmov, úlohy č. 1 - Úprava právnych predpisov.

Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s medzirezortnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších subjektov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry po dlhodobej dôkladnej analýze stavu problematiky v Slovenskej republike i v iných štátoch Európskej únie a po širokej vecnej diskusii.

Závažnosť a rozšírenie fenoménu diváckeho násilia najprv najmä v Anglicku a následne aj v ďalších štátoch Európy v 70-tych a 80-tych rokoch XX. storočia boli dôvodom pre to, aby bol v roku 1985 na pôde Rady Európy (19. augusta 1985; Štrasburg) uzavretý Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov na športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch (CETS 120), ktorý okrem Andorry, Gruzínska, Írska, Malty, Moldavska a San Marina podpísali všetky členské štáty Rady Európy, v roku 2013 pristúpilo k dohovoru aj Maroko, ako nečlenský štát Rady Európy. Slovenská republika je signatárom tohto dohovoru od 1. júla 1993. Signatárske štáty dohovoru sa prijatím tohto dohovoru zaviazali k vzájomnej spolupráci všetkých subjektov zainteresovaných na eliminácii diváckeho násilia (štát, polícia, športové zväzy, kluby, obce, cestovné kancelárie, prepravcovia, fan kluby), ktorej účelom je postarať sa o bezpečnosť a pohodlie slušných priaznivcov a efektívny postih delikventov vrátane trestnoprávneho, s cieľom zabrániť problémovým osobám zúčastňovať sa na športových podujatiach. Aj tento dohovor vychádza z poznania, že fenomén diváckeho násilia je síce najsilnejší na futbalových stretnutiach, zároveň však vždy existuje reálna hrozba, že po vytlačení tohto negatívneho javu z futbalových štadiónov alebo aj z iných dôvodov sa môže zaťažiť športové podujatia iných športových odvetví[1]. Problematika diváckeho násilia a jej vývoj je neustále predmetom skúmania Stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru. Stály výbor k aplikácii dohovoru v praxi vypracoval viacero odborných dokumentov obsahujúcich odporúčania a najlepšie postupy pre členské štáty, ktorých cieľom je prevencia a eliminácia diváckeho násilia.

Predložený návrh zákona vychádza z Európskeho dohovoru (CETS 120) o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí a najmä na futbalových zápasoch, odporúčaní[2] stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru, z právnych aktov[3] orgánov Európskej únie, z poznatkov získaných komparáciou právnych úprav problematiky regulácie organizovania športových podujatí a osobitne diváckeho násilia v iných štátoch Európskej únie (najmä Poľska, Česka, Anglicka, Francúzska, Rakúska a Nemecka), ako aj z praktických poznatkov z aplikácie doterajšej právnej úpravy v Slovenskej republike. Významným zdrojom poznania boli aj informácie a poznatky získané z konzultačných stretnutí s bezpečnostnými expertmi Policajného zboru Slovenskej republiky, SFZ, SZĽH, UEFA a so zástupcami národných športových zväzov.

Navrhovaná právna úprava nahrádza súčasnú právnu úpravu, upravuje organizovanie športových podujatí tak, aby vznikol efektívny systém právnych nástrojov, prostriedkov a postupov, ktorý prinesie okrem systematicky upravených pravidiel organizovania športových podujatí aj zodpovedajúce kontrolné a sankčné mechanizmy, ktorých cieľom je na jednej strane ochrana verejného poriadku, bezpečnosti a pohodlia účastníkov verejných športových podujatí a na strane druhej prevencia a eliminácia výskytu diváckeho násilia na týchto podujatiach.

Základným východiskom návrhu je ambícia, čo najmenej zasahovať do výkonu práv a slobôd garantovaných článkami 28 a 37 Ústavy SR v rámci verejných športových podujatí, a to jednak do slobody zhromažďovania sa účastníkov/divákov, ako aj do slobody združovania sa športovcov a ostatných členov občianskych združení - športových klubov.

Zákon má "čo najmenej obťažovať slušných ľudí" pri organizovaní malých športových podujatí (do 300 účastníkov vrátane športovcov, členov realizačných tímov, delegovaných osôb a funkcionárov), uzavretých komunitných podujatí (školské, firemné a pod), ako aj podujatí v tých športových odvetviach, vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty. V týchto prípadoch návrh zákona prináša zmiernenie režimu regulácie, pričom malé a komunitné športové podujatia boli úplne vyňaté spod pôsobnosti navrhovaného zákona.

Podľa doterajšej právnej úpravy boli komunitné podujatia vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 479/2008 Z.z. iba ak ich organizátor organizoval vo vlastných priestoroch. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude organizovanie komunitných podujatí konaných v akomkoľvek športovom zriadení (nielen v priestoroch organizátora) vyňaté spod pôsobnosti zákona o organizovaní verejných športových podujatí a bude sa riadiť iba všeobecnou právnou úpravou (Občiansky zákonník, Priestupkový zákon, Trestný zákon, Zákon o športe a pod.).

Malé podujatia, ktoré sú organizované v rámci súťaží riadených športovými zväzmi, budú okrem všeobecnej právnej úpravy regulované aj vnútornými predpismi a rozhodnutiami príslušného športového zväzu, ktoré spravidla dostatočne reflektujú špecifiká podujatí jednotlivých športových odvetví a tomu zodpovedajúce organizačné nároky (personálne, bezpečnostné, zdravotnícke a iné).

Ak by však malé alebo komunitné podujatie bolo kvalifikované ako rizikové, nízky počet účastníkov, či komunitný charakter podujatia bude irelevantný a organizátor podujatia bude povinný vo verejnom záujme na ochrane verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia účastníkov podujatia i ďalších chránených hodnôt postupovať podľa navrhovanej právnej úpravy upravujúcej organizovanie rizikových podujatí.

Návrh zákona vymedzuje hranicu verejného záujmu, po prekročení ktorej sa organizovanie verejného športového podujatia stáva predmetom záujmu verejného práva a jeho osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v predkladanom návrhu zákona.

Základným koncepčným prvkom návrhu zákona je, že definuje podujatia, ktoré sú primárnym predmetom záujmu verejnoprávnej regulácie a tieto sú označené pojmom "podujatia s osobitným režimom", pri ktorých je bezpečnostné riziko dané buď z dôvodu prítomnosti vyššieho počtu osôb na mieste konania podujatia alebo ich vysokou koncentráciou v uzavretom priestore športového zariadenia, vyšším výskytom bezpečnostných incidentov pri konkrétnom druhu športu (futbal, hokej) alebo rizikovosťou divákov, ktorých účasť na verejnom športovom podujatí je možné predpokladať.

Návrh zákona ustanovuje za podujatia s osobitným režimom tieto podujatia:

● rizikové podujatia (môže ísť o podujatie ktoréhokoľvek športového odvetvia),

● futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie najvyššej celoštátnej súťaže alebo posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých,

● podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo

● podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90 % obsadenia športového zariadenia s kapacitou 2 000 a viac divákov.

Pri týchto podujatiach návrh zákona vo verejnom záujme na ochrane verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia upravuje podmienky výkonu zhromažďovacieho práva tak, že sa ustanovujú štandardné pravidlá pre ich organizovanie, ktoré musí pod hrozbou sankcií dodržať každý organizátor takého podujatia, pričom tento sprísnený režim pre organizátora podujatia sa premieta aj do sprísnenia režimu pre účastníkov takého podujatia v záujme ochrany bezpečnosti a pohodlia slušného diváka vrátane mládeže, detí a žien.

Návrh zákona kladie dôraz na právne inštitúty preventívnej povahy (napr. ustanovením prevenčných povinností organizátora a usporiadateľskej služby, možnosťou uložiť zákaz účasti na verejných podujatiach ako predbežné opatrenie ihneď po obvinení z priestupku, zriadenie a prevádzka informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach a ďalšie).

Návrh zákona v záujme preventívneho pôsobenia sankcií umožňuje postupné sprísňovanie sankcií za priestupky v závislosti od druhu a závažnosti deliktu i osoby páchateľa.

Návrh zákona pri žiadnom priestupku ani správnom delikte neustanovuje dolnú hranicu pokuty, čím umožňuje menej závažné priestupky vybaviť aj napomenutím[4] alebo uložením pokarhania, ak je možné predpokladať, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spôsobená.

Za priestupky je možné okrem pokuty uložiť aj prepadnutie veci (napr. nebezpečného predmetu, vlajky, transparentu alebo inej veci, na ktorej sú zobrazené znevažujúce, rasistické alebo extrémistické symboly a pod.) upravené všeobecnou úprave v Priestupkovom zákone, rovnako ako ochranné opatrenie - zhabanie veci.

Návrh zákona obsahuje osobitnú úpravu obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na športových podujatiach až na dobu päť rokov (Priestupkový zákon umožňuje uloženie obmedzujúceho opatrenia najviac na dva roky).

Významne sa sprísňuje možný postih za priestupky diváckeho násilia (pri rizikových podujatiach až do 3 000 eur) a priestupkovú recidívu, ktorá pri naplnení materiálneho znaku (§ 10 ods. 2 Tr. zákona), t.j. rovnorodá recidíva najzávažnejších priestupkov bude mať za následok vyvodenie trestnej zodpovednosti.

Pri ukladaní sankcie za rovnorodú recidívu priestupkov v priestupkovom konaní (ak bol ďalší obdobný priestupok spáchaný do jedného roka od postihu za predchádzajúci priestupok) je možné sankciu za ďalší priestupok uložiť až do výšky dvojnásobku hornej hranice sankcie ustanovenej za tento priestupok, t. j. závažné konania hraničnej povahy spočívajúce v recidíve závažnejších priestupkov, ktoré na základe § 10 ods. 2 Tr. zákona nebudú kvalifikované ako trestný čin výtržníctva, prípadne iný trestný čin, budú posúdené v priestupkovom konaní v prísnejšom režime ako jednotlivo posudzovaný priestupok.

V rámci trestného konania prináša návrh zákona nový alternatívny druh trestu - trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude postihovať tú oblasť života páchateľa, v rámci ktorej sa dopustil trestného činu. Páchateľovi bude v súlade so zásadami pre ukladanie trestu vrátane zásady primeranosti uložením trestu zákazu účasti na verejných podujatiach zakázané, aby sa spolu so svojou komunitou zúčastňoval na určených verejných športových podujatiach "svojho" družstva, klubu, v rámci konkrétnej súťaže alebo aj na verejných podujatiach všeobecne.

Zavádza sa možnosť uložiť obvinenému (pri podmienečnom zastavení trestného stíhania) alebo odsúdenému (pri uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach alebo aj pri uložení iného trestu) povinnosť dostaviť sa v určenom čase (v čase podujatia, na ktoré sa zákaz vzťahuje) na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta obvyklého pobytu obvineného/odsúdeného, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

V Trestnom zákone sa v súvislosti so zavedením nového druhu trestu definuje "trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným podujatím" i pojem "verejné podujatie".

Návrhom zákona sa sprísňuje režim organizácie rizikových podujatí, najmä vo vzťahu k futbalu a hokeju a naopak, zvoľňuje sa režim organizovania podujatí v najvyšších súťažiach tých športov, kde k aktom diváckeho násilia nedochádza a v nižších súťažiach všetkých športov. Pri rizikových podujatiach bude organizátor povinný do sektorov pre priaznivcov hostí zabezpečiť, aby všetky vstupenky boli na meno a priezvisko. Organizátor a športový zväz sú oprávnení rozhodnúť o tom, že vstupenky na meno a priezvisko budú distribuované aj do ostatných sektorov, resp. že sa takto budú distribuovať na všetky stretnutia súťažného ročníka konkrétnej súťaže.

Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy bezpečnostného manažéra ako dôležitého odborného subjektu, ktorý už aj v súčasnosti na základe predpisov športových zväzov futbalu a hokeja plní na strane organizátora významné úlohy na úseku prípravy a riadenia bezpečnostných opatrení vykonávaných v súvislosti so športovým podujatím.

Pri rizikových podujatiach, ale aj ďalších podujatiach, kde je zvýšené bezpečnostné riziko z objektívnych dôvodov (naplnenie kapacity športového zariadenia alebo vysoký počet účastníkov a najvyššie súťaže futbalu a hokeja) bude bezpečnostný manažér určený organizátorom podujatia obligatórne.

Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonómie (proces prebieha mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu a vykonanie skúšky prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.

Oblasti vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbálna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci a riešenie typických modelových situácií a krízových situácií.

Odbornú komisiu, ktorá vypracuje testy a určí rozsah prípravy uchádzačov o získanie osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenuje Policajný zbor z odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti, počet členov komisie nie je obmedzený. Náklady vzniknuté v súvislosti s činnosťou komisie môžu byť hradené aj z prevádzkového fondu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach.

Požiadavka na vyškolenie niekoľko sto usporiadateľov v pomerne krátkom čase je realizovateľná tým spôsobom, že hlavný usporiadatelia budú oprávnení v športových kluboch, v ktorých pôsobia, postupne zaškoliť potrebný počet usporiadateľov, ktorí budú môcť vykonávať usporiadateľskú činnosť na verejných podujatiach aj pre iné kluby, resp. aj pre iné športy.

Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy osoby delegovanej športovým zväzom (delegát zväzu), ktorá bude v prípade športových podujatí s osobitným režimom ďalším obligatórnym odborným orgánom dozoru, ktorý je okrem znalosti relevantnej právnej úpravy dôkladne oboznámený aj s vnútornými predpismi príslušného športového zväzu upravujúcimi organizovanie športových podujatí v konkrétnom športovom odvetví a pravidlami príslušného športu a športovej súťaže. Delegát zväzu je odborný dozorný a hodnotiaci orgán, ktorý obligatórne vyhotovuje správu o podujatí, ku ktorej prikladá fotografie prípadne krátke videá preukazujúce nevhodné správanie alebo konanie účastníkov podujatia a zistené nedostatky pri organizovaní športového podujatia zo strany organizátora. Znalosť a skúsenosť delegáta zväzu má dopomôcť okrem ochrany verejného záujmu, aj ochrane záujmov športových zväzov na riadnom organizovaní športových podujatí a k tomu, aby opatrenia organizátora boli vykonané v súlade so zákonom i pravidlami príslušného športového zväzu a športu.

Vymedzujú sa úlohy jednotlivých subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov v súvislosti s uskutočnením verejného podujatia a precizujú sa ich práva a povinnosti. Pre prípad nesplnenia povinnosti navrhovaná úprava ustanovuje spôsob vyvodenia právnej zodpovednosti voči jednotlivým skupinám subjektov (organizátor, hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ, dozorný orgán obce, delegát zväzu, divák alebo akákoľvek iná fyzická osoba) v závislosti od toho, či ide o delikt spáchaný v súvislosti s bežným podujatím alebo podujatím s osobitným režimom, resp. rizikovým podujatím, kde sa predpokladá najprísnejší postih.

Agenda prejednávania správnych deliktov a priestupkov, ktorá bola doposiaľ v pôsobnosti obce, bude presunutá na okresné úrady (správne delikty) a Policajný zbor (priestupky) z dôvodu možného konfliktu záujmov obcí, nakoľko obce sú v mnohých prípadoch spoluvlastníkom (akcionárom) alebo významným sponzorom organizátora (športového klubu), ktorý je často podporovaný obcami dotáciami na mládežnícky šport alebo na úhradu nákladov klubu súvisiacich so správou a údržbou športového zariadenia užívaného športovým klubom. Nie je zriedkavá ani tá situácia, keď majú obce v orgánoch športových klubov svojich zástupcov. Uvedený presun pôsobnosti z obcí na okresné úrady, resp. na Policajný zbor je preto z vecného hľadiska logický a nevyhnutný.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy nie je kriminalizovať mladých ľudí, ktorí sa dopustili protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Aj preto sa vytvára a posilňuje režim postihu v správnom a priestupkovom konaní vrátane možnosti prísnejšieho postihu v prípade priestupkovej recidívy, ktorá nebude posúdená ako trestný čin.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave v zákone č. 479/2008 Z. z. sa pri správnych deliktoch právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov zavádza možnosť uloženia ďalšieho druhu sankcie - zákazu činnosti a to až na päť rokov.

Návrh zákona v častiach, kde sa prenáša zodpovednosť za plnenie úloh a riadiace/rozhodovacie procesy do priestoru športovej autonómie, vylučuje aplikáciu Správneho poriadku, pričom tieto procesy sa budú riadiť úpravou uvedenou v návrhu zákona, vnútornými predpismi zväzu a základnými princípmi spravodlivosti.

Pri najzávažnejších rozhodnutiach obce (dozorného orgánu), ktoré okrem toho, že môžu za určitých okolností predstavovať nedôvodný zásah do slobody združovania a zhromažďovacieho práva, môžu mať aj významne negatívne ekonomické dopady na organizátora (zakázanie podujatia, s prípravou ktorého boli spojené náklady), sa podľa predloženého návrhu ustanovuje zjednodušený režim správneho konania (podobný režim je využitý v ust. § 31 ods. 5 zák.č. 162/1995 Z.z.), ktorý zabezpečí jednak operatívnosť rozhodovacieho procesu, ako aj to, že rozhodnutia obce budú mať všetky náležitosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku (výrok, odôvodnenie, poučenie). V opačnom prípade by zákon de facto nevylučoval arbitrárne rozhodnutia obce listom alebo oznámením bez primeraného odôvodnenia. Rozhodnutie obce vydané v tomto režime bude možné preskúmať na návrh organizátora v rámci správneho súdnictva.

Ak dozorný orgán obce počas konania podujatia preruší alebo ukončí podujatie, pôjde o faktický zásah orgánu verejnej správy, ktorý bude mimo režimu bežného správneho konania, pretože ani prípadné podanie opravného prostriedku nemôže zvrátiť dôsledky tohto faktického zásahu. Zákonnosť vykonania faktického zásahu môže posúdiť správny súd, ktorého rozhodnutie bude relevantným titulom pre prípadné uplatnenie nároku na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s týmto faktickým zásahom.

Pri úprave predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na určených športových podujatiach bola využitá štandardná právna úprava tohto inštitútu v Správnom poriadku.

Návrh zákona precizuje právnu úpravu prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, obsah jednotlivých evidencií, osoby oprávnené využívať údaje z evidencií, ako aj spôsob nakladania s údajmi. V osobitnej časti evidencie budú vedení aj hlavní usporiadatelia, bezpečnostní manažéri a usporiadatelia. Prístup k vytvorenej databáze vyškolených hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov uľahčí organizátorom podujatí zabezpečovanie usporiadateľskej služby pre akékoľvek verejné podujatie a orgánom dozoru umožní kontrolu toho, či usporiadateľská služba je na podujatí vykonávaná odborne zdatnými osobami, ktoré sú držiteľmi príslušného osvedčenia alebo preukazu.

V evidencii informačného systému budú vedené aj dohody uzavreté medzi organizátorom a Policajným zborom, resp. medzi organizátorom a obcou, na základe ktorých bude Policajný zbor, resp. obecná polícia poskytovať odplatnú súčinnosť pri zabezpečení a výkone usporiadateľskej služby, čím bude zabezpečená možnosť kontroly obsahu týchto dohôd, najmä čo sa týka výšky náhrad uplatňovaných zo strany Policajného zboru a obcí, aby medzi nimi neboli neodôvodnené disproporcie.

S problematikou násilia a neviazanosti divákov (diváckeho násilia) úzko súvisí aj problematika rasizmu, diskriminácie, intolerancie a ostatných prejavov súvisiacich s problematikou extrémizmu. V tomto smere návrh zákona reaguje na právnu medzeru spočívajúcu v tom, že slovenský právny poriadok nepoznal priestupky extrémizmu, v dôsledku čoho niektoré menej závažné formy protiprávneho konania, ktoré nebolo možné posúdiť ako priestupky proti verejnému poriadku alebo ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, boli posudzované buď ako trestný čin, čo sa vo viacerých prípadoch javilo ako neprimerane prísne (kriminalizovanie) alebo druhá možnosť bola, že neboli postihnuté vôbec, čo je však vo vzťahu k extrémistickým prejavom a ich náznakom neprijateľné. Ide napr. o prípady verejného obnaženia častí tela (vyhrnutie rukávov, vyzlečenie hornej časti oblečenia), na ktorých je vytetovaný/zobrazený zakázaný extrémistický symbol alebo zobrazenie takého symbolu na šatstve alebo iných veciach a pod.

Návrhom zmien dotknutých zákonov sa zároveň odstraňujú identifikované nedostatky súčasného právneho stavu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Vzhľadom na skutočnosť, že problematika diváckeho násilia má prierezový charakter, v dôsledku čoho je upravená vo viacerých zákonoch, v záujme vytvorenia logicky koherentného riešenia sa navrhuje zmena a doplnenie aj ďalších zákonov uvedených v čl. II až VII.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet a informatizáciu spoločnosti. Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude dôsledkom zníženia počtu rizikových podujatí a tým aj počtu príslušníkov Policajného zboru, ktorí budú musieť byť z dôvodu konania športových podujatí nasadení alebo v pohotovosti (personálne náklady navyše zvyšuje skutočnosť, že tieto podujatia sa konajú väčšinou v deň pracovného pokoja) s čím je spojené zníženie nákladov na prípravu, presun a použitie technických prostriedkov z dôvodu zabezpečenia verejného poriadku na verejných podujatiach, ako aj pri presune fanúšikov.

Za prínos z pohľadu verejných financií je možné považovať aj to, že Policajný zbor si bude môcť v prípade vynúteného zásahu v športovom zariadení, ktorého dôvodom je hrubé zanedbanie povinnosti organizátora, uplatniť účelne vynaložené náklady na tento zásah. To isté bude platiť aj pri zásahu obecnej polície. Zákon upravuje možnosť, že Policajný zbor alebo obecná polícia budú na základe odplatnej zmluvy poskytovať súčinnosť pri výkone usporiadateľskej služby aj na štadióne (nie iba v jeho okolí) a to najmä pri medzinárodných a rizikových podujatiach.

Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude mať aj to, že v dôsledku presunu právomoci na prejednanie priestupkov diváckeho násilia z obcí na Policajný zbor, a presunu právomoci na konanie o správnych deliktoch organizátorov (klubov), z obcí na okresný úrad, príjmy z pokút uložených za porušenie povinností ustanovených v navrhovanom zákone (za priestupok alebo správny delikt) organizátorovi, členovi usporiadateľskej služby, divákovi a ďalším subjektom zodpovedným za riadny priebeh podujatia, budú príjmom štátneho rozpočtu.

Pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti prinesie jednak vytvorenie a prevádzkovanie informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, ktorý bude prepojený na informačný systém národného futbalového informačného strediska[5] (NFIS), ako aj postupné zavedenie elektronických systémov umožňujúcich predaj vstupeniek na meno a priezvisko.

Predpokladá sa mierny pozitívny i dopad aj na podnikateľské prostredie, nakoľko v dôsledku eliminácie incidentov počas premiestňovania divákov na podujatie a z podujatia nebude potrebné uzatvoriť na niekoľko hodín všetky prevádzky pohostinských a iných služieb na trase fanúšikov na štadión a zakázať predaj alkoholických nápojov, ako sa to pomerne často deje pri rizikových stretnutiach.

Návrh zákona bude mať negatívny i pozitívny dopad na organizátorov podujatí osobitného režimu a najmä pri rizikových podujatiach, kde si splnenie zákonom ustanovených povinností organizátora podujatia vyžiada zvýšenie nákladov. Spravidla vždy však ide o podujatia, na ktorých sa vyberá vstupné. Organizátori budú motivovaní k práci s fanúšikmi tak, aby rizikových podujatí, s ktorými sú spojené zvýšené náklady, bolo čo najmenej. Ak aplikácia opatrení podľa návrhu zákona prinesie stabilnú kultiváciu prostredia a atmosféry na štadiónoch, je možné očakávať vyššie návštevy a tým aj vyššie príjmy zo vstupného a konzumného pre organizátorov týchto podujatí.

Návrh zákona bude mať mierny negatívny dopad na rozpočty obcí v dôsledku presunu právomocí na prejednanie priestupkov a správnych deliktov z obcí na Policajný zbor Slovenskej republiky. Tento presun je však nevyhnutný v dôsledku konfliktu záujmov v prípadoch, keď je obec spolumajiteľom alebo významným sponzorom organizátora (klubu).

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie a na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.

________________________________________

[1] článok 1 ods. 2 dohovoru:

"2. Zúčastnené strany použijú ustanovenia tohto dohovoru aj pri iných športoch a športových podujatiach, kde sa možno obávať násilia a neviazanosti divákov, berúc do úvahy špecifické požiadavky takýchto športov a športových podujatí."

[2] Právne dokumenty Rady Európy k problematike diváckeho násilia na stránkach Rady Európy: http://www.coe.int/t/dg4/sport/Resources/Ref_Text_Violence_en.asp

[3] Napríklad Rozhodnutie Rady 2002/348/SVV z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1 – 3) v platnom znení; Uznesenie Rady (2010/C 165/01) z 3. júna 2010 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 165, 24.6.2010, s. 1 – 21).

[4] Podľa § 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa napomenutie nepovažuje za sankciu.

[5] Zriadenie a úlohy národného futbalového informačného strediska upravuje Rozhodnutie Rady (2002/348/SVV) z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1 – 3) v znení Rozhodnutia Rady 2007/412/SVV z 12. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 155, 15.6.2007, s. 76 – 77)

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Obsahom § 1 je okrem vymedzenia predmetu právnej úpravy aj vymedzenie základnej filozofie návrhu zákona, a to zabezpečiť koordinovanosť a vzájomnú spoluprácu všetkých subjektov zúčastňujúcich sa na príprave, organizovaní i na samotnom priebehu podujatia tak, aby sa naplnil základný účel podujatia bez sprievodných negatívnych javov spočívajúcich v nevhodnom konaní alebo správaní účastníkov podujatia, či dokonca v diváckom násilí, ktoré narúšajú pokojný výkon ústavou garantovaného zhromažďovacieho práva, a často sa dotýkajú aj ďalších ústavou chránených hodnôt (život, zdravie, mravnosť, vlastníctvo, životné prostredie).

Cieľom predloženého návrhu zákona je regulovať predovšetkým tie podujatia, na ktorých dochádza k neslušnostiam, či dokonca diváckemu násiliu (futbal, hokej), ako aj podujatia, kde je bezpečnostné riziko dané prítomnosťou väčšieho poštu osôb na mieste konania podujatia alebo naplnením kapacity hľadiska športového zariadenia, v takom prípade aj bez ohľadu na rizikovosť účastníkov, na čo zákon reaguje definovaním podujatí s osobitným režimom.

Vzhľadom na nejednoznačnosť predchádzajúcej právnej úpravy sa jednoznačným spôsobom vymedzuje negatívna pôsobnosť zákona tak, aby zákon reguloval iba tie podujatia, kde existujú vecné dôvody implikujúce verejný záujem na ich regulácii.

Cieľom návrhu zákona nie je postihovať (organizačne, personálne a finančne zaťažovať) podujatia, pre ktoré takéto negatívne javy nie sú príznačné a nie je ani predpoklad (napr. na základe skúseností iných európskych štátov), že by sa tak v budúcnosti mohlo stať.

Vzhľadom na široký okruh nových povinností pre organizátora podujatia sú z pôsobnosti tohto zákona úplne vylúčené tzv. malé podujatia, teda tie, na ktorých sa zúčastní menej ako 300 účastníkov podujatia. Pôjde o tisíce podujatí žiackych, dorasteneckých, juniorských ale aj seniorských súťaží, na ktorých sa ako verejnosť zúčastňujú najmä rodičia a iné blízke osoby športovcov a osoby zo súperiacich klubov (realizačný tím a funkcionári), resp. jednotliví športovci pri individuálnych športoch.

Malé podujatie je však vyňaté spod pôsobnosti zákona iba vtedy, ak takéto podujatie nie je rizikovým podujatím alebo medzinárodným podujatím, pri ktorých sa vyžaduje postup podľa tohto zákona bez ohľadu na počet účastníkov.

Rizikové podujatie, ale i medzinárodné podujatie svojou povahou odôvodňujú, aby o jeho konaní bola informovaná obec, Policajný zbor a príslušný športový zväz, aby v rámci plnenia svojich úloh mohli zohľadniť, že sa koná takéto podujatie. Pri medzinárodnom podujatí ide o podujatia, ktorými sa Slovenská republika prezentuje navonok, aj preto je primerané, aby toto podujatie bolo oznámené uvedeným subjektom.

Rovnako sú z pôsobnosti zákona vylúčené podujatia, ktoré majú komunitnú povahu, ak nie sú určené pre individuálne neurčených účastníkov podujatia. To znamená, že ide o podujatia, ktoré si pre svojich žiakov, či študentov organizuje príslušná škola, zamestnávateľ pre svojich zamestnancov, či právnická osoba pre svojich členov. Takýmto podujatím je aj klubová súťaž organizovaná iba pre členov klubu, prípadne ak si dva alebo viac klubov zorganizuje spoločnú súťaž bez účasti verejnosti. Tu je relevantné, že sa na podujatí zúčastní známy okruh fyzických osôb - členov klubov, ktorých správanie a konanie je jednak predvídateľné a tiež je regulované internými predpismi príslušného klubu. Podstata "komunitných" podujatí ostáva zachovaná aj pri účasti blízkych osôb týchto osôb. Tieto podujatia svojim charakterom nenapĺňajú znaky verejného športového podujatia vymedzeného týmto zákonom, nakoľko sa na nich zúčastňujú iba osoby z konkrétnej uzavretej skupiny osôb a ich blízke osoby. Pri blízkych osobách ide znovu o uzavretý konkrétny okruh známych osôb.

Predmetom právnej úpravy sú verejné športové podujatia, t. j. podujatia, kde sa môže zúčastniť akákoľvek fyzická osoba bez ohľadu na to, či je účasť na podujatí podmienená zaplatením vstupného alebo nie. O verejné podujatie ide aj v prípade, ak je podmienkou účasti zakúpenie vstupenky na meno a priezvisko, pretože takúto vstupenku si môže zakúpiť akákoľvek fyzická osoba.

Zdôrazňuje sa, že o zabezpečenie riadneho výkonu práva pokojne sa zhromažďovať sú povinné sa vo vzájomnej súčinnosti postarať všetky subjekty podieľajúce sa na príprave, organizovaní a dozore nad priebehom verejného športového podujatia. Tieto subjekty vykonávajú svoju pôsobnosť vo vzájomnej súčinnosti tak, aby právo zhromažďovania sa na verejne prístupných miestach nebolo obmedzené, okrem prípadov, ak by boli významne dotknuté iné ústavou garantované práva a slobody. V takom prípade je potrebné v súlade s princípom primeranosti vykonať opatrenia nevyhnutné na ochranu dotknutých práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia.

Na zhromaždenie osôb na verejnom športovom podujatí sa nevzťahuje zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

K § 2

Predmetom právnej úpravy obsiahnutej v § 2 je vymedzenie základných pojmov, ktoré sa prelínajú celým návrhom zákona a ktorých definovanie je nevyhnutné pre pochopenie podstaty a zmyslu jednotlivých ustanovení predloženého návrhu zákona.

Oproti pôvodnej právnej úprave sa precizuje pojem podujatie, vymedzujú sa jeho jednotlivé druhy, a to medzinárodné podujatie, podujatie s osobitným režimom a rizikové podujatie, ktorých rozlíšenie je nevyhnutné pre aplikáciu príslušných ustanovení návrhu zákona v závislosti od konkrétneho druhu podujatia. Účelom rozlíšenia jednotlivých druhov podujatí je spresnenie a jednoznačné vymedzenie povinností, ktoré sa na organizátora príslušného druhu podujatia budú vzťahovať.

Rizikové podujatie v doterajšej právnej úprave nebolo explicitne vymedzené, preto návrh zákona ustanovuje jeho legálnu definíciu tak, aby s prihliadnutím na rôznorodosť a špecifickosť konkrétneho podujatia a s prihliadnutím na podmienky, za ktorých sa koná, bolo možné jeho označenie za rizikové oprávneným subjektom, ktorým je organizátor podujatia, obec alebo Policajný zbor. Označiť podujatie za rizikové môže ktorýkoľvek z oprávnených subjektov a takéto označenie je relevantné pre všetky ostatné subjekty. Nerozlišuje sa rizikovosť podujatia na mieste konania podujatia, za ktoré z hľadiska zabezpečenia dodržiavania verejného poriadku zodpovedá organizátor podujatia, resp. mimo neho, kde za zabezpečenia dodržiavania verejného poriadku zodpovedá Policajný zbor a obec. Ak je podujatie označené za rizikové, je označené ako celok.

Návrh zákona špecifikuje novú skupinu podujatí, a to "podujatia s osobitným režimom". Ide o nový pojem, ktorý zahŕňa podujatia, pri ktorých sa na rozdiel od bežných podujatí vyžaduje prísnejší režim, pokiaľ ide o prípravu, organizáciu, samotný priebeh ako aj vykonávanie dozoru na podujatí z dôvodu existencie bezpečnostného rizika. Za podujatie s osobitným režimom sa považuje rizikové podujatie (v akomkoľvek športe), ako aj každé futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie najvyššej celoštátnej súťaže a posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých. Za podujatie s osobitným režimom sa považuje aj podujatie väčšieho rozsahu, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo z hľadiska kapacitného zaplnenia podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90% obsadenia športového zariadenia, ktoré má kapacitu 2 000 a viac divákov. Pri organizovaní podujatí s osobitným režimom návrh zákona špecifikuje osobitné podmienky a povinnosti, ktoré musí organizátor takého podujatia splniť. Najvyššie nároky na organizátora podujatia, ale aj na účastníka podujatia, zákon ustanovuje pri rizikových podujatiach.

Medzi podujatia s osobitným režimom neboli zaradené medzinárodné podujatia z dôvodu, že na Slovensku sa koná množstvo menších medzinárodných podujatí v športoch, v ktorých nikdy nebol zaznamenaný problém s prejavmi diváckeho násilia a nie je ani predpoklad, že by sa tam mohol takýto problém vyskytnúť. Za medzinárodné podujatie sa nebude automaticky považovať každé podujatie, na ktorom sa zúčastní cudzí štátny príslušník, a to aj vzhľadom na voľný pohyb osôb v rámci EÚ, či úzke väzby s Českou republikou i ostatnými okolitými štátmi, z ktorých sa pomerne často zúčastňujú športovci na podujatiach konaných na Slovensku (napr. "otvorené majstrovstvá Slovenska" v rôznych individuálnych športoch). Ak je účasť športovcov z iných štátov zanedbateľná, resp. ak národný športový zväz podujatie označí ako domáce podujatie, nepôjde o medzinárodné podujatie. Medzinárodným podujatím bude vždy také podujatie, ktoré príslušný športový zväz zaradí do kalendára medzinárodných podujatí. Medzinárodné podujatie sa môže stať podujatím s osobitným režimom, ak je splnená niektorá zo zákonom ustanovených podmienok.

Vymedzením miesta konania podujatia, ktoré organizátor povinne uvádza v oznámení o konaní podujatia, sa jednoznačne ustanovuje, za ktorý priestor je v čase konania verejného podujatia organizátor podujatia zodpovedný. Z dôvodu poskytnutia právnej ochrany sa za miesto konania podujatia bude považovať aj okolie trate pretekov, ak bolo zo strany organizátora označené (čiary, pásky, zábrany a pod.), alebo ak bola trasa trate (automobilové, cyklistické, bežecké preteky) oznámená obvyklým spôsobom (tlač, rozhlas, internet, informačný leták a pod.).

V záujme pojmového vymedzenia priestoru, za ktorý nesie zodpovednosť organizátor podujatia, sa definuje pojem športové zariadenie, pod ktorý budú spadať stavby (štadióny, športové haly, telocvične, plavárne a pod.) ale aj pozemky alebo vodné plochy, na ktorých sa uskutočňuje podujatie, ktoré spravidla sú stavebne alebo technicky ohraničené. Ak ide o voľné pozemky alebo prírodné vodné plochy, pre vymedzenie priestoru športového zariadenia bude významné to, aký je ich obvyklý spôsob využitia na konanie podujatia v súlade s pravidlami konkrétnej športovej súťaže.

Zároveň sa definuje pojem športovisko, ktorý je užším pojmom, ako je športové zariadenie. Pod športoviskom sa rozumie časť športového zariadenia, v ktorom sa podľa príslušných športových pravidiel vykonáva športová činnosť. Pod športoviskom je potrebné rozumieť napr. hraciu plochu, ihrisko, trať, bazén, ring, strelisko, rozbehovú dráhu s doskočiskom a iné priestory, v ktorých sa vykonáva športová činnosť. Dôvodom pre osobitné vymedzenie tohto pojmu je zámer poskytnúť tomuto priestoru vyššiu právnu ochranu pred protiprávnym zásahom, ktoré môžu vážne narušiť priebeh alebo výsledok súťaže, ohroziť aktérov športovej činnosti (športovcov, rozhodcov), ale i ďalšie osoby nachádzajúce sa v priestore športoviska a jeho bezprostrednej blízkosti (napr. pri futbale zberači lôpt).

V rámci presného určenia časovej zodpovednosti organizátora podujatia sa vymedzuje časový úsek, počas ktorého je organizátor zodpovedný za dodržiavanie ustanovení zákona, vrátane verejného poriadku, bezpečnosti osôb a ochrany majetku na oznámenom mieste konania podujatia. Čas konania podujatia sa povinne uvádza v oznámení o konaní podujatia. Spravidla pôjde o čas, kedy sa športové zariadenie sprístupní divákom, do času opustenia miesta konania podujatia všetkými divákmi. V prípade, že sa podujatie koná mimo športového zariadenia bežne používaného na tento účel, do času ukončenia podujatia organizátorom podujatia.

V doterajšej právnej úprave absentovala definícia účastníka podujatia, preto je dôležité právne jednoznačne vymedziť, za akých podmienok (v ktorom priestore, v akom časovom úseku a na základe akej vecnej súvislosti) sa považuje osoba za účastníka podujatia, za ktorého z pohľadu dodržiavania verejného poriadku zodpovedá v čase a mieste konania podujatia organizátor. Na rozdiel od diváka, ktorý sa fyzicky zúčastňuje na podujatí v športovom zariadení, účastníkom podujatia môže byť aj taká osoba, ktorá nemá vstupenku a jej zámerom nemusí byť účasť na podujatí v športovom zariadení.

Prvým kritériom pre kvalifikovanie osoby ako účastníka podujatia je, že sa v čase konania podujatia z dôvodu konania podujatia (nie iba náhodne) zdržiava na mieste konania podujatia alebo v jeho blízkosti. Účastníkmi podujatia sú všetky osoby zúčastnené na podujatí, t.j. nielen diváci, ale aj usporiadatelia, športovci, rozhodcovia, delegáti, členovia realizačných tímov, funkcionári klubov a pod. Podľa druhého kritéria sa za účastníkov podujatia budú považovať aj také osoby, ktoré sa premiestňujú na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia do miesta pobytu, ak presun osoby vecne súvisí s konaním podujatia. Skutočnosť, či takáto osoba má platnú vstupenku, je v tomto smere irelevantná.

Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia platia aj pre osoby, ktoré sa zdržiavajú na mieste konania podujatia nie ako diváci, ale v súvislosti s výkonom športovej činnosti, ako športovci a ich realizačné tímy, ale aj pre osoby, ktoré sa na podujatí zúčastňujú z dôvodu plnenia svojich úloh pri zabezpečovaní a organizovaní samotného podujatia, ako napríklad usporiadatelia, bezpečnostný manažér, funkcionári, poskytovatelia služieb a iní. Z uvedeného dôvodu návrh zákona v definícii pojmu účastník podujatia rozlišuje diváka, osobu, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s výkonom športovej činnosti (hráč, rozhodca, tréner, člen realizačného tímu) a osobu, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s organizovaním podujatia (člen usporiadateľskej služby, delegát športového zväzu, dozorný orgán obce). V jednotlivých ustanoveniach sa používajú pojmy "účastník podujatia" a divák v závislosti od podstaty konkrétneho ustanovenia, t.j. či sa má ustanovenie vzťahovať iba na divákov v hľadisku alebo aj na ostatných účastníkov podujatia. Sú známe napr. prípady, keď sa členovia usporiadateľskej služby pridali k domácim chuligánom a aktívne sa zapojili do bitky na štadióne, alebo fyzicky napadli rozhodcu a pod.

V predmetnom ustanovení sa zároveň definuje pojem rizikový účastník konania. Za rizikového fanúšika sa bude považovať fyzická osoba, u ktorej vzhľadom na jej správanie možno predpokladať, že bude narušovať pokojný a riadny priebeh podujatia. Pôjde o osoby, ktoré sa prejavujú agresívne už v mieste odchodu (na stanici) alebo počas presunu na podujatie (v dopravnom prostriedku, na benzínovom čerpadle, na parkovisku, v pohostinskom zariadení a pod.), ktorým by malo byť zabránené v tom, aby sa presunuli na miesto konania podujatia. Za rizikového účastníka sa považuje osoba, ktorá sa už v minulosti dopustila protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na podujatí a z uvedeného dôvodu je vedená v evidencii informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach (ďalej len "informačný systém").

K § 3

Organizátorom podujatia môže byť akákoľvek fyzická osoba, fyzická osoba podnikateľ, právnická osoba alebo obec. Ak je organizátorom podujatia obec, osobitný režim pôsobnosti právnej úpravy ustanovuje § 28 návrhu zákona.

K § 4

Predmetné ustanovenie je prepracovaním, rozšírením a precizovaním povinnosti organizátora podujatia oznámiť konanie podujatia obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, jeho konanie je organizátor podujatia povinný oznámiť aj príslušnému útvaru Policajného zboru a taktiež príslušnému športovému zväzu (podľa športového odvetvia).

Lehoty na oznámenie podujatia sa ustanovujú s prihliadnutím na podmienky konania konkrétneho podujatia. Pri bežnom podujatí organizátor podáva oznámenie obci najneskôr 10 dní pred konaním podujatia, pri podujatiach s osobitným režimom a medzinárodných podujatiach je ustanovená dlhšia lehota - 15 dní, ktorá má zaručiť obci, Policajnému zboru i športovému zväzu dostatok času na prípravu organizácie podujatia, najmä čo sa týka určenia bezpečnostných opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby sa podujatie mohlo uskutočniť bez bezpečnostných incidentov. Lehota 30 dní bola ustanovená pre podujatia organizované mimo športového zriadenia, pri ktorých zákon vyžaduje postup uvedený v § 5, ktorý je časovo náročnejší.

Taxatívne sa vymedzujú náležitosti oznámenia obci, ktoré sa ustanovujú v závislosti od konkrétneho druhu podujatia tak, aby boli zrejmé a jednoznačne určené všetky podmienky nevyhnutné na prípravu a zabezpečenie riadneho a pokojného priebehu podujatia.

Ak dodatočne po zaslaní oznámenia obci dôjde k významnej zmene niektorého parametra uvedeného v oznámení, organizátor podujatia je povinný bezodkladne túto zmenu oznámiť obci i ostatným subjektom, ktorým bolo oznámenie predložené/zaslané. Zmenu môže organizátor podujatia alebo ním poverená osoba (hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér) oznámiť spôsobom, ktorý je primeraný konkrétnej situácii, a to buď písomne, emailom, telefonicky alebo aj osobne v závislosti od okolností a času, kedy ku zmene došlo, resp. kedy bola zmena zistená.

Pri dlhodobých súťažiach je možné obci podať/zaslať spoločné oznámenie vo vzťahu ku všetkým stretnutiam, ktoré organizátor podujatia (klub) v rámci dlhodobej súťaže bude v danej obci organizovať. Kalendár podujatí je v takom prípade prílohou spoločného oznámenia. Organizátor je povinný oznamovať prípadné zmeny oproti odovzdanému kalendáru podujatí.

Ustanovuje sa tiež, že obec môže zakázať podujatie, keď sa konanie podujatia riadne neoznámilo obci a konanie podujatia by bolo v rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom. Pôjde najmä o prípady, keď sa organizátor chcel účelovo vyhnúť oznamovacej povinnosti a plneniu povinností podľa tohto zákona napr. účelovým nepravdivým tvrdením, že ide o podujatie s počtom divákom menej ako 300, alebo že nejde o rizikové podujatie alebo, ak ide o podujatia konané mimo športového zariadenia, pri ktorom mal byť dodržaný osobitný postup podľa § 5.

K § 5

V tomto ustanovení sa upravuje proces oznamovania a prípravy verejného športového podujatia mimo športového zariadenia s dôrazom na dosiahnutie vyváženosti právnej úpravy vo vzťahu k ochrane dvoch ústavou garantovaných základných práv, a to na jednej strane vlastníckeho práva k pozemkom a priestorom, kde sa má podujatie konať a na strane druhej zhromaždovacieho práva osôb, ktoré sa v súvislosti s konaním verejného športového podujatia chcú pokojne zhromaždiť v okolí športoviska.

Ústava SR pripúšťa obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vo vzťahu k zhromažďovaciemu právu ústava predpokladá možnosť zákonného ustanovenia opatrení v demokratickej spoločnosti nevyhnutných na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.

Pri konaní podujatia v športovom zariadení sa vychádza z predpokladu, že takýto súhlas bol zo strany organizátora zabezpečený napr. formou nájomnej zmluvy, zaslaním objednávky na prenájom haly a pod., preto sa takýto súhlas pri oznámení podujatia konaného v športovom zariadení nevyžaduje.

Ak sa má však verejné športové podujatie konať mimo športového zariadenia používaného obvykle na tento účel, k oznámeniu je organizátor podujatia povinný doložiť aj súhlas vlastníkov alebo užívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, ako aj povolenie podľa osobitného predpisu, ak sa vyžaduje.

Pod povolením sa chápu rôzne súhlasy, výnimky alebo povolenia od príslušných orgánov verejnej správy, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre organizovanie verejných športových podujatí, pri ktorých je potrebné odkloniť alebo dočasne prerušiť cestnú, lodnú alebo leteckú premávku alebo sa majú konať na pozemkoch v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany a pod.

Vzhľadom k rozdrobenosti (veľký počet vlastníkov alebo spoluvlastníkov) i neprehľadnosti (neukončené dedičské konania a pod.) vlastníckych a užívateľských vzťahov k poľnohospodárskym, lesným ale aj iným pozemkom, zákon ustanovuje osobitný postup pri konaní podujatia na pozemkoch alebo priestoroch mimo športového zariadenia tak, aby objektívna nemožnosť, či mimoriadna náročnosť zabezpečenia súhlasov všetkých vlastníkov nebola príčinou nekonania športových podujatí, ak to nie je vecne opodstatnené.

V záujme ochrany vlastníckeho práva a ďalších práv, ktoré sú jeho súčasťou alebo sú na ňom založené, sa ustanovuje, že obec zakáže (obligatórne) podujatie mimo športového zariadenia, ak organizátor podujatia nepredloží súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, ak by v prípade konania podujatia aj napriek nesúhlasu vlastníka alebo užívateľa bol zásah do ich práv zásadnej povahy.

Ide o prípady, keď:

● sa má podujatie konať na pozemkoch alebo v priestoroch, ktoré sú ohradené, stavebne oddelené alebo inak zabezpečené proti voľnému vstupu (nejde o voľne prístupné pozemky),

● uskutočnenie podujatia môže spôsobiť vážnu škodu na pozemkoch alebo v priestoroch, kde sa má podujatie konať alebo vážnu ujmu na životnom prostredí (napr. znehodnotenie úrody, znečistenie pozemku olejom alebo odpadmi pri motoristickom podujatí, poškodenie chráneného biotopu, ohrozenie chránených živočíchov),

● uskutočnenie podujatia predstavuje podstatný zásah do výkonu práv vlastníka alebo užívateľa pozemkov a priestorov, kde sa má podujatie konať (napr. pri kolízii podujatí, keď má vlastník alebo užívateľ podujatia naplánované na týchto pozemkoch vlastné podujatie; event. môže ísť o zásah do výkonu práva poľovníctva, ak sa má podujatie v rovnaký deň ako spoločná poľovačka a pod.), alebo

● ide o podujatie, ktoré je prístupné divákom za úhradu/vstupné (ak organizátor finančne profituje s využitím cudzích pozemkov alebo priestorov, je primerané, aby sa s vlastníkom/užívateľom pozemku dohodol na podmienkach využitia pozemku).

Ak organizátor podujatia nepredloží súhlas a nejde o prípad, keď obec zakáže podujatie z obligatórnych dôvodov, návrh zákona upravuje režim oznámenia takéhoto podujatia formou verejnej vyhlášky obce a v prípade, že má obec zriadené webové sídlo, oznámenie o konaní podujatia sa zverejní aj na webovom sídle. Ak niektorý z vlastníkov alebo užívateľov vyjadrí svoj nesúhlas s konaním podujatia, obec o tom upovedomí organizátora podujatia, ktorý s ním môže rokovať o podmienkach súhlasu. O výsledku rokovania organizátor podujatia informuje obec.

V ostatných prípadoch v záujme ochrany výkonu práva zhromažďovania a predchádzania neopodstatneného nesúhlasu zo strany vlastníkov a užívateľov pozemkov zohľadňujúc požiadavku minimálneho zásahu do vlastníckych a užívacích vzťahov a záujem na ochrane životného prostredia návrh zákona určuje, že obec určí podmienky, za ktorých sa aj takéto podujatie (bez predloženia súhlasu, resp. aj v prípade nesúhlasu niektorého vlastníka, napr. menšinového podielového spoluvlastníka) môže konať.

Rozhodnutie o podmienkach, za ktorých sa podujatie môže konať, oznámi obec písomne organizátorovi podujatia, vlastníkovi, ktorý vyslovil nesúhlas, verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

K § 6

Obsahom § 6 je podrobná úprava povinností organizátora, ktoré sú rozlíšené podľa druhu podujatia.

Odsek 1 upravuje všeobecné povinnosti, ktoré musí splniť každý organizátor podujatia, teda aj organizátor, ktorý organizuje podujatie, ktoré nie je podujatím s osobitným režimom. Doplnenie, resp. zmena jednotlivých povinností vychádza zo skúseností získaných na základe aplikačnej praxe a z potreby zosúladenia právnej úpravy s faktickým, resp. želaným stavom.

Zdôrazňuje sa povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť ochranu objektov a verejný poriadok na mieste konania podujatia prostredníctvom členov usporiadateľskej služby.

Novo sa ustanovuje aj povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť pred začiatkom každého podujatia zaškolenie členov usporiadateľskej služby (vrátane dobrovoľníkov). Toto školenie bude zamerané na druh a charakter konkrétneho podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov a bezpečnostné opatrenia, ktoré budú vykonávané na predmetnom podujatí.

Hranie slovenskej hymny v najvyšších súťažiach sa v praxi uskutočňovalo skôr výnimočne a orgány dozoru (podľa doterajšej úpravy to bola obec) plnenie tejto povinnosti nevyžadovali/nesankcionovali, preto sa navrhuje ustanovenie upraviť a naplniť tak jeho dodržiavanie. Pri bežných stretnutiach najvyšších hokejových a futbalových súťaží sa hranie slovenskej hymny neosvedčilo. Vychádzajúc z uvedeného sa navrhuje, aby slovenská hymna sa hrala povinne na začiatku podujatia, ak ide o medzinárodné podujatie, na ktorom súťaží družstvo alebo jednotlivec Slovenskej republiky (na klubovej úrovni i na úrovni štátnej reprezentácie) alebo ak ide o finálové podujatie najvyššej celoštátnej súťaže (v kategórii dospelých - mužov i žien, ako aj v mládežníckych kategóriách).

V záujme posilnenia efektivity preventívnych opatrení proti páchateľom deliktov diváckeho násilia sa dopĺňa povinnosť organizátora vykonať potrebné opatrenia organizačno-technickej povahy smerujúce k tomu, aby na podujatí, za ktoré zodpovedá, nebola umožnená účasť osôb, ktorých účasť na tomto podujatí bola zakázaná. Toto ustanovenie vychádza z predpokladu, že organizátor podujatia bude môcť efektívne využívať informačný systém, v ktorom budú evidované osoby (ich identifikačné údaje a fotografia), ktorým bol rozhodnutím orgánov verejnej moci, prípadne aj v disciplinárnom konaní udelený zákaz účasti na určených športových podujatiach v akejkoľvek forme a rozsahu.

Ustanovuje sa povinnosť organizátora zabezpečiť prístupnosť podujatia pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou, ktorej splnenie by malo byť vo vyspelej sociálne orientovanej spoločnosti štandardné.

Organizátor podujatia bude tiež povinný zabezpečiť prístup a umožniť vstup na miesto konania podujatia tak, aby bolo možné vykonať účinný a rýchly zásah poriadkovej služby, hasičskej jednotky a záchrannej zdravotnej služby.

Zavádza sa povinnosť organizátora zabezpečiť sprístupnenie záznamov z kamerového zabezpečovacieho systému oprávneným osobám pod hrozbou sankcie, aby sa predišlo situáciám, keď by mohol organizátor beztrestne odmietnuť sprístupnenie záznamov napr. v prípade, keď tieto záznamy majú slúžiť na preukázanie nedostatkov na strane organizátora.

Pre organizátora podujatia s osobitným režimom, návrh zákona okrem povinností podľa odseku 1 určuje aj ďalšie povinnosti.

V prvom rade je organizátor podujatia povinný zabezpečiť vykonanie bezpečnostných opatrení, ktoré uviedol v oznámení podujatia obci, prípadne aj ďalších opatrení určených obcou alebo Policajným zborom.

Nová právna úprava ustanovuje v rámci usporiadateľskej služby bezpečnostného manažéra podujatia ako ďalšiu dôležitú osobu zodpovednú za riadny a pokojný priebeh podujatia, predovšetkým z bezpečnostného hľadiska. Bezpečnostný manažér musí byť určený organizátorom podujatia vždy pri podujatí s osobitným režimom. Pri ostatných podujatiach je na rozhodnutí organizátora, či určí bezpečnostného manažéra.

Podujatie s osobitným režimom si vyžaduje vykonanie ďalších bezpečnostných opatrení súvisiacich so zabezpečením riadneho a pokojného priebehu podujatia. Preto sa organizátorovi takéhoto podujatia ustanovuje povinnosť vykonať prehliadku miesta konania podujatia bezprostredne pred konaním podujatia a taktiež uviesť na vstupenke alebo informačnom letáku situačný plán miesta konania podujatia.

Najprísnejší režim právnej úpravy postihuje tie podujatia, ktoré vzhľadom na podmienky, za ktorých sa budú konať a očakávané agresívne správanie problémových divákov, ktorých účasť sa na takomto podujatí predpokladá, sú označené ako rizikové. Okrem povinností vymedzených v odseku 1 a 2 tohto ustanovenia sa organizátorovi rizikového podujatia ukladajú aj ďalšie povinnosti.

Na účely zabezpečenia riadneho a pokojného priebehu podujatia sa vymedzuje povinnosť organizátora rizikového podujatia požiadať Policajný zbor a obec o pomoc pri zabezpečení verejného poriadku, a aktívne operatívne informovať obec a policajné zložky o svojich zisteniach získaných v rámci činnosti bezpečnostného manažéra alebo od zástupcov fanklubov o relevantných okolnostiach z pohľadu zabezpečenia verejného poriadku, bezpečnosti, ochrany zdravia osôb, životného prostredia a majetku v súvislosti s uskutočnením rizikového podujatia. Predovšetkým sa zabezpečí priebežná informovanosť určených subjektov o predpokladanom počte, spôsobe prepravy a správaní rizikových účastníkov podujatia počas ich presunu a na podujatí.

Ak obec nevydala zákaz predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov, nová právna úprava zavádza obmedzenie spočívajúce v tom, že na rizikovom podujatí sa môžu podávať len alkoholické nápoje, ktorých obsah alkoholu nie je vyšší ako 4,1%, čo zodpovedá desaťstupňovému pivu.

Vzhľadom na predchádzajúce praktické skúsenosti sa okrem povinnosti organizátora podujatia vyčleniť samostatné sektory pre priaznivcov domáceho družstva a pre priaznivcov hostí ustanovuje aj povinnosť vyčleniť v sektoroch hostí aspoň jeden sektor pre tých divákov, ktorí si zakúpili vstupenky vyššej kategórie a aspoň jednu časť sektoru pre divákov, ktorí si zakúpili vstupenky nižšej kategórie. Sektory je možné oddeľovať mechanickými zábranami alebo aj živou reťazou usporiadateľov. Navrhovanou úpravou sa sleduje to, aby diváci podporujúci hosťujúce družstvo v záujme pokojného sledovania podujatia mali garantovanú možnosť zakúpiť si vstupenky vyššej kategórie a aby si nekupovali vstupenky roztrúsené v sektoroch určených pre domácich priaznivcov, z čoho mohli prameniť drobné slovné roztržky či konflikty v hľadisku. V prípade, ak by k tomu došlo, je usporiadateľ povinný vyzvať takú osobu, aby sa presunula do sektoru pre fanúšikov hostí a ak odmietne, je usporiadateľ oprávnený vyzvať takého fanúšika hostí na opustenie športového zariadenia.

V sektoroch pre domácich priaznivcov i sektoroch pre hosťujúcich priaznivcov je organizátor podujatia povinný zabezpečiť rovnaký štandard služieb (najmä toalety a bufety), aby nedochádzalo k situáciám, že dôvodom negatívnych prejavov sú nedôstojné podmienky pre priaznivcov podporujúcich hosťujúce družstvo. Na jednej strane sa zabezpečuje právo na slušné podmienky pre fanúšikov hostí zodpovedajúce tým, ktoré majú fanúšikovia domácich, na druhej strane sa bude od fanúšikov vyžadovať, aby sa správali slušne, nepoškodzovali zariadenie športového zariadenia, ktoré má dlhodobo slúžiť hosťujúcim priaznivcom (sedačky, bufety, toalety, prípadne iné vybavenie sektoru). V rámci projektu výstavby a rekonštrukcie 21 slovenských štadiónov a národného štadiónu v Bratislave budú v príslušnom štandarde vybavené na všetkých štadiónoch sektory pre hosťujúcich priaznivcov a bude záležať od správania hosťujúcich priaznivcov a dôslednosti organizátorov podujatí na týchto štadiónoch, ako dlho budú tieto sektory slúžiť v dôstojnej podobe tým, pre ktorých budú vybudované, vrátane vybavenia služieb v týchto sektoroch.

S cieľom predchádzať negatívnym javom na podujatiach spojených s nevhodným často až agresívnym správaním účastníkov podujatia sa predloženým návrhom zákona ustanovuje povinnosť organizátora rizikového podujatia zabezpečiť predaj vstupeniek do sektorov hostí tak, že budú vystavené na meno a priezvisko diváka. Vzhľadom na to, že k protiprávnym konaniam na základe dlhodobého skúmania dochádza najčastejšie v sektoroch hostí, sa táto povinnosť pre organizátora rizikového podujatia týka len vstupeniek pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo. Obdobné riešenie bolo aplikované aj v iných európskych štátoch.

Ďalšou povinnosťou organizátora rizikového podujatia je zabezpečiť, aby pri domácich podujatiach nevnášali účastníci podujatia štátne symboly iných štátov alebo ich predchodcov, vzhľadom k ich častému znevažovaniu. Pri medzinárodnom stretnutí táto povinnosť neplatí nakoľko je prirodzené, že fanúšikovia z rôznych štátov používajú na podporu svojich reprezentačných alebo klubových družstiev alebo jednotlivcov svoje štátne symboly.

Z dôvodu zabezpečenia riadneho a pokojného priebehu rizikového podujatia sa organizátorovi takéhoto podujatia novo ustanovuje povinnosť zabezpečiť, aby všetci členovia usporiadateľskej služby boli oboznámení s fotografiami tváre fyzických osôb, ktorých účasť na podujatí bola zakázaná a za tým účelom tiež zabezpečiť, aby členovia usporiadateľskej služby mali prístup k výpisu z evidencie v informačnom systéme.

Každé podujatie s osobitným režimom, podujatie najvyššej celoštátnej súťaže dospelých a medzinárodné podujatie na účely zabezpečenia jeho riadneho priebehu vyžaduje vypracovanie dvoch základných predpisov, v ktorých budú obsiahnuté pokyny a opatrenia. Prvý predpis obsahuje pokyny a opatrenia súvisiace s organizačným zabezpečením podujatia, pre ktoré je vhodný názov "organizačný poriadok".

Druhým predpisom sú pokyny a opatrenia, ktoré obsahujú pravidlá správania sa určené pre účastníkov podujatia, teda "návštevný poriadok", ktorý bude štandardne obsahovať aj povinnosti a zákazy pre účastníkov podujatia podľa tohto zákona. V návštevnom poriadku sú podľa miestnych podmienok určené aj pravidlá pre vstup návštevníkov na podujatie a činnosť osôb bezprostredne vykonávajúcich usporiadateľskú službu na podujatí. Organizátor podujatia je povinný oba uvedené poriadky vypracovať a uverejniť ich predpísaným spôsobom. Je primerané požadovať od organizátora, aby oba poriadky sprístupnil jednak účastníkom podujatia v čase konania podujatia na dobre viditeľnom verejne prístupnom mieste na mieste konania podujatia (spravidla pri vstupe do športového zariadenia) a v súčasnej dobe je primeraná aj požiadavka, aby boli oba poriadky uverejnené aj na internete na webovom sídle organizátora podujatia.

K § 7

Návrh zákona vychádza z konceptu, že organizátor podujatia zodpovedá za zabezpečenie verejného poriadku na mieste konania podujatia (v športovom zariadení) a Policajný zbor a obecná polícia zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku mimo športového zariadenia. Policajti, okrem veliaceho dôstojníka a tzv. spotterov[1], nebudú za normálnych okolností počas podujatia prítomní v priestoroch športového zariadenia, ani ak pôjde o rizikové podujatie. Policajné jednotky budú však pripravené na vykonanie zákroku, ak by v priestoroch športového zariadenia nastali okolnosti predpokladané zákonom. Výnimkou z uvedeného konceptu budú prípady, keď na základe odplatnej zmluvy s organizátorom podujatia bude Policajný zbor a/alebo obecná polícia poskytovať súčinnosť pri organizácii rizikového podujatia preventívnym umiestnením policajtov v priestoroch športového zariadenia.

V nadväznosti na uvedený koncept návrh zákona ustanovuje povinný postup organizátora podujatia v prípadoch, keď už nie je schopný udržať verejný poriadok na mieste konania podujatia (na štadióne) vlastnými prostriedkami a silami (usporiadatelia, strážna služba). Organizátor bude v takom prípade povinný prerušiť alebo ukončiť športové podujatie v súlade s pravidlami príslušnej športovej súťaže, a to v závislosti od závažnosti porušenia verejného poriadku a ohrozenia bezpečnosti osôb alebo majetku a súčasne je povinný požiadať o súčinnosť Policajný zbor pri obnovení pokojného stavu. Po obnovení pokojného stavu, podľa vážnosti aktuálnej situácie, jej predpokladaného ďalšieho vývoja a vzniknutých následkov, môže podujatie po prerušení prípadne pokračovať.

Rovnako v prípadoch, ak účastníci nedodržia svoju povinnosť po skončení podujatia sa pokojne rozísť, je organizátor podujatia oprávnený požiadať o súčinnosť Policajný zbor.

Návrh zákona ustanovuje oprávnenie Policajného zboru uplatniť si primeranú náhradu účelne vynaložených nákladov policajného zásahu v prípadoch, keď nutnosť policajného zásahu bola dôsledkom hrubého porušenia povinnosti zo strany organizátora podujatia. Ak súčinnosť pri obnovení pokojného stavu poskytne obecná polícia rovnako, si bude môcť uplatniť účelne vynaložené náklady.

Spravidla pôjde o prípady, keď organizátor podujatia napr. v úmysle ušetriť na nákladoch na usporiadateľskú službu podcenil informácie o počte a rizikovosti divákov a/alebo nevykonal na mieste konania podujatia potrebné bezpečnostné opatrenia.

Zároveň sa upravuje oprávnenie organizátora podujatia uplatňovať si regresne náhradu, ktorú organizátor uhradil za vykonanie zásahu policajným zborom alebo obecnou políciou, alebo jej primeranú časť od subjektov, v dôsledku konania ktorých vznikla situácia, ktorá si vyžiadala zásah polície (napr. ak klub dostal pokutu za použitie pyrotechniky v hľadisku; nešportové správanie diváka spočívajúce vo vyvolaní bitky medzi divákmi, vbehnutí na ihrisko alebo vhadzovaní predmetov na ihrisko, vulgárne, či rasistické pokriky alebo extrémistické prejavy, bude si môcť regresne uplatniť v civilnom konaní primeranú časť tejto pokuty voči konkrétnej osobe, ktorá sa dopustila protiprávneho konania, za ktoré klub dostal pokutu.

Upravuje sa aj oprávnenie organizátora podujatia zaznamenať účastníka podujatia, ktorý porušil organizačný poriadok podujatia alebo návštevný poriadok podujatia, do evidencie informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach. Zapísanie záznamu do informačného systému sa ponecháva na uvážení organizátora podujatia, ktorý sa na základe závažnosti porušenia organizačného alebo návštevného poriadku účastníkom podujatia rozhodne, či ho zapíše do informačného systému. Menej závažné formy porušenia organizačného alebo návštevného poriadku môžu byť vybavené bez záznamu výchovnou asertívnou komunikáciou s príslušným divákom - pohovorom, (dôrazným) upozornením a pod. Takýmito menej závažnými porušeniami budú napr. obsadenie cudzieho sedadla, opakované vstávanie zo sedadla obmedzujúce iných divákov, vykrikovanie neslušných výrazov, vyhodenie drobného odpadu mimo určených miest, drobné znečistenie hľadiska napr. vyliatím nápoja, zvyškami jedla, obalmi a pod.

K § 8

Vymedzením pojmu usporiadateľská služba sa sleduje presné vyjadrenie podstaty činnosti, úloh a vzájomných vzťahov členov usporiadateľskej služby. Ak je usporiadateľská služba zabezpečovaná s využitím strážnej služby, na zamestnancov strážnej služby sa vzťahujú aj práva a povinnosti členov usporiadateľskej služby, ktorí zároveň majú oprávnenia podľa osobitného zákona o súkromnej bezpečnosti.

Návrh zákona určuje pre organizátora podujatia možnosť, aby na základe dohody o spolupráci bolo plnenie úloh a činností usporiadateľskej služby zabezpečené aj obecnou políciou.

Táto dohoda, ktorá musí mať písomnú formu, obsahuje najmä zásady spolupráce obecnej polície a organizátora podujatia, počet príslušníkov obecnej polície, ktorí budú plniť úlohy usporiadateľskej služby, rozsah činnosti vykonávanej obecnou políciou a spôsob určenia výšky nákladov uhrádzaných organizátorom podujatia obci za vykonanú činnosť.

K § 9

S prihliadnutím na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe sa návrhom zákona presne vymedzuje, akým spôsobom sa určí potrebný počet členov usporiadateľskej služby pri podujatiach s rôznymi počtami divákov. Pri bežnom podujatí je ustanovený počet členov usporiadateľskej služby najmenej 10 usporiadateľov na 300 divákov a na každých 100 divákov jeden ďalší usporiadateľ. Ak ide o podujatie s osobitným režimom, najmenej 20% počtu všetkých členov usporiadateľskej služby tvoria odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníci obecnej polície, ak nejde o rizikové podujatie alebo o podujatie, na ktorom poskytuje súčinnosť Policajný zbor podľa § 18 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu (súčinnosť pri zabezpečení dopravných obmedzení).

Pri rizikových podujatiach sa vyžaduje dvojnásobný počet usporiadateľov (najmenej 20 na 300 divákov a na každých ďalších 100 ďalší dvaja usporiadatelia), pričom z dôvodu vyššieho bezpečnostného rizika a tým aj náročnosti výkonu usporiadateľskej služby musí byť najmenej polovica členov usporiadateľskej služby tvorená odborne spôsobilými zamestnancami prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníkmi obecnej polície. Bezpečnostná zložka usporiadateľskej služby môže byť zabezpečená aj na základe dohody s Policajným zborom alebo s obecnou políciou.

Zákonom ustanovený počet členov usporiadateľskej služby na základe odôvodnenej žiadosti organizátora môže zvýšiť alebo znížiť obec postupom podľa § 17 ods. 3. Kritériom pre určenie nižšieho alebo vyššieho počtu členov usporiadateľskej služby je najmä druh podujatia, podmienky konania podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov.

Zároveň sa ustanovuje aj oprávnenie pri podujatiach, ktoré nie sú rizikové a pri veľkých podujatiach s predpokladanou účasťou viac ako 10 000 účastníkov podujatia doplniť usporiadateľskú službu aj dobrovoľníkmi (najviac 50%), ak obec nerozhodne inak postupom podľa § 17 ods. 3.

K § 10 až 13

Predmetné ustanovenia upravujú postavenie a úlohy osôb, ktoré v rámci výkonu usporiadateľskej služby na strane organizátora podujatia zabezpečuje hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ.

Definujú sa podmienky spôsobilosti členov usporiadateľskej služby (hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ) na vykonávanie činnosti usporiadateľskej služby.

Novo sa definujú predpoklady, ktoré musí osoba usporiadateľa spĺňať, a to zdravotná spôsobilosť, plnoletosť, bezúhonnosť a predovšetkým zodpovedajúca odborná príprava, ktorá ho predurčuje na plnenie úloh súvisiacich s organizáciou riadneho a pokojného priebehu podujatia.

Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonómie (mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.

Keďže v doterajšej právnej úprave absentoval základný obsah odbornej prípravy, ktorú má absolvovať/zvládnuť usporiadateľ, cieľom predloženého návrhu zákona je vymedziť základný rámec vedomostí a zručností, ktorými musí osoba usporiadateľa disponovať. Oblasti prípravy a vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbálna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci, požiarna ochrana a riešenie typických modelových situácií a krízových situácií.

Zároveň sa ustanovuje spôsob preskúšania osoby uchádzajúcej sa o spôsobilosť na výkon činností usporiadateľskej služby, resp. opakované overenie odbornej spôsobilosti usporiadateľa.

Členovia usporiadateľskej služby budú svoju odbornú spôsobilosť preukazovať osvedčením (hlavný usporiadateľ a bezpečnostný manažér) a preukazom (usporiadateľ) o spôsobilosti na výkon činností usporiadateľskej služby. Návrhom zákona sa ustanovujú obligatórne náležitosti osvedčenia a preukazu. Platnosť osvedčenia a preukazu sa navrhuje na štyri roky. Po uplynutí štvorročnej lehoty platnosti osvedčenia sa odborná spôsobilosť usporiadateľa zachová, ak absolvuje opakované overenie odbornej spôsobilosti, ktorú preukáže úspešným vykonaním písomného testu.

Testy slúžiace na odbornú prípravu, skúšku a overenie odbornej spôsobilosti členov usporiadateľskej služby vypracuje odborná komisia.

Odbornú komisiu, ktorá vypracuje testy a určí rozsah prípravy uchádzačov o získanie osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenuje Policajný zbor najviac na dva roky z odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti.

Požiadavka na vyškolenie niekoľko sto usporiadateľov v pomerne krátkom čase je realizovateľná takým spôsobom, že hlavný usporiadatelia budú oprávnení v športových kluboch, v ktorých pôsobia, postupne zaškoliť potrebný počet usporiadateľov, ktorí budú môcť vykonávať usporiadateľskú činnosť aj pre iné subjekty.

Odborná príprava ako aj osvedčovanie odbornej spôsobilosti usporiadateľa bude inak patriť do kompetencie príslušného športového zväzu, ktorý obsah vzdelávania ako aj obsah samotnej skúšky prispôsobí svojim potrebám a podmienkam.

Požiadavka na zriadenie funkcie bezpečnostného manažéra, na jeho zapojenie do prípravy a zabezpečenia riadneho priebehu podujatia a vymedzenie jeho postavenia vyplýva z Uznesenia Rady Európskej únie (2006/C 322/01) zo 4. decembra 2006 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 322, 29.12.2006, s. 1 – 39) v platnom znení.

Bezpečnostný manažér pod vedením hlavného usporiadateľa zabezpečuje predovšetkým bezpečnostné opatrenia na mieste konania podujatia. Predmetné ustanovenie zároveň určuje odborné požiadavky, ktoré musí osoba plniaca úlohy bezpečnostného manažéra spĺňať. Bezpečnostným manažérom je kvalifikovaný usporiadateľ, ktorý však absolvoval osobitnú prípravu nad rámec bežnej odbornej prípravy usporiadateľa. Bezpečnostný manažér svoju odbornú spôsobilosť preukazuje osvedčením o spôsobilosti na výkon činností bezpečnostného manažéra. Aj režim odbornej spôsobilosti podlieha opakovanému overovaniu, a to po uplynutí štyroch rokov od platnosti osvedčenia.

K § 14

V záujme posilnenia úloh a činností usporiadateľskej služby za účelom väčšej zodpovednosti jej členov za riadny a pokojný priebeh podujatia sa jednoznačne rozčleňujú oprávnenia a povinnosti člena usporiadateľskej služby.

Napriek tomu, že podľa právnej úpravy platnej od roku 2008 bol usporiadateľ na jednej strane oprávnený:

● presvedčiť sa, či sa na podujatí chce zúčastniť iba fyzická osoba na to oprávnená a

● neumožniť vstup na podujatie fyzickej osobe, ktorej súd uložil obmedzenie v rámci probačného dohľadu alebo ktorej príslušný orgán uložil obmedzujúce opatrenie,

zákon výslovne/priamo usporiadateľa alebo organizátora podujatia neoprávňoval k tomu, aby mohol v priestore, za ktorý organizačne i právne zodpovedá, zisťovať totožnosť účastníka podujatia, hoci z podstaty citovaných zákonných oprávnení je zrejmé, že bez zistenia totožnosti naplnenie tohto účelu nie je možné.

Taktiež je potrebné jednoznačne vyjadriť povinnosť usporiadateľa, ktorý sa spolupodieľa na zabezpečení riadneho priebehu podujatia vrátane verejného poriadku, bezpečnosti osôb, nevpustiť do priestoru, kde sa podujatie koná osobu, ktorá pri vstupe odmietne preukázať svoju totožnosť alebo ju nepreukáže hodnoverným spôsobom.

Aby usporiadateľ mohol napĺňať zákonnú povinnosť spočívajúcu v neumožnení vstupu na podujatie fyzickej osobe, ktorej účasť na podujatí bola zakázaná, musí vedieť účastníka podujatia identifikovať a zistiť, či nie je vedený v evidencii osôb, ktorým bola účasť na podujatí zakázaná. Pri rizikových podujatiach je možné predpokladať prísnejšie opatrenia voči osobám, ktoré je možné na základe záznamu v evidencii informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach považovať za rizikové.

Osobu, ktorá odmietne preukázať na vstupe do športového zariadenia svoju totožnosť, usporiadateľská služba nevpustí na podujatie.

Zákonný okruh podmienok, za ktorých je člen usporiadateľskej služby povinný neumožniť fyzickej osobe vstup na podujatie, sa rozširuje aj o situácie, keď sa na podujatí chce zúčastniť fyzická osoba, pri ktorej je, či už vzhľadom na jej správanie, verbálne alebo neverbálne prejavy, zrejmé, a teda možno dôvodne predpokladať, že bude narušovať verejný poriadok na podujatí, alebo iným spôsobom ohrozovať pokojný priebeh podujatia.

Ďalšia situácia, ktorú zákon upravuje je, keď sa na rizikovom podujatí chce zúčastniť fyzická osoba mladšia ako 14 rokov bez sprievodu akejkoľvek plnoletej fyzickej osoby. Usporiadateľ je povinný neumožniť vstup na podujatie takejto maloletej osobe.

Organizátor podujatia má povinnosť vyčleniť pre účastníkov podujatia samostatné sektory, a to pokiaľ ide o priaznivcov domáceho družstva a tak isto aj pre priaznivcov hosťujúceho družstva. V priebehu podujatia môže nastať situácia, že sa priaznivci hostí dostanú do sektora vyčleneného pre domácich priaznivcov a v dôsledku ich správania alebo už aj samotnou prítomnosťou v sektore domácich vznikne konfliktná situácia, ktorá narušuje pokojnú atmosféru a ohrozuje verejný poriadok. Ak v takom prípade fanúšikovia hostí nevyhovejú výzve usporiadateľa, aby sa premiestnili do sektoru hostí, resp. do časti sektoru vyčlenenej pre fanúšikov hostí, usporiadateľ je oprávnený dať takýmto účastníkom pokyn, aby opustili podujatie.

V návrhu zákona sa taktiež upravuje oprávnenie člena usporiadateľskej služby v súvislosti s prípravou podujatia (pred podujatím) a v čase konania podujatia využívať na plnenie pridelených úloh výpis z informačného systému za účelom identifikácie rizikových osôb, najmä tých, ktorým bola účasť na podujatí zakázaná, s cieľom zabrániť ich účasti na podujatí.

Zároveň sa oproti pôvodnej právnej úprave dopĺňajú nové povinnosti člena usporiadateľskej služby týkajúce sa jeho správania, či konania, povinnosť zúčastniť sa zaškolenia uskutočňovaného organizátorom podujatia pred začiatkom podujatia, na ktorom má plniť úlohy člena usporiadateľskej služby, ako aj povinnosť predložiť na vyzvanie preukaz usporiadateľa, osvedčenie hlavného usporiadateľa a osvedčenie bezpečnostného manažéra oprávneným osobám (organizátor podujatia, príslušník Policajného zboru, dozorný orgán obce, delegát zväzu), ktoré si vedia overiť platnosť osvedčenia alebo preukazu v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach.

Základným poslaním a podstatou činnosti člena usporiadateľskej služby je vykonávať službu pre účastníka podujatia, starať sa o jeho bezpečnosť, informovanosť a pohodlie. Aj preto návrh zákona v rámci prípravy členov usporiadateľskej služby kladie dôraz aj na verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Pôsobenie usporiadateľa na účastníkov podujatia musí byť založené na vzájomnej dôvere a pochopení toho, že zo strany členov usporiadateľskej služby ide o výkon asistenčnej služby, ktorej účelom je dopomôcť bežnému/slušnému divákovi (vrátane mládeže, žien a detí) k pohodliu, má navodiť priateľské prostredie, garantovať stabilné sociálne správanie ostatných účastníkov i pocit bezpečnosti diváka.

Výkon usporiadateľskej služby je založený na báze slušnosti, asertívnej komunikácie a prirodzenej dobrovoľnej súčinnosti zo strany účastníka podujatia. Ak je plnenie povinnosti účastníka podujatia potrebné vynucovať, usporiadateľ vecne, bez vyvolania, či podnecovania emócií alebo incidentu, požiada o súčinnosť zamestnancov strážnej služby, príslušníkov obecnej polície alebo príslušníkov Policajného zboru.

K § 15

Upravujú sa konkrétne povinnosti účastníka podujatia, ktoré korešpondujú s oprávneniami a povinnosťami organizátora podujatia a členov usporiadateľskej služby a ich porušenie je premietnuté do časti návrhu zákona upravujúcej zodpovednosť za priestupky. Povinnosti účastníka podujatia sa vzhľadom na extenzívne vymedzenie pojmu "účastník podujatia" vzťahujú na všetky osoby, ktoré sú zúčastnené na podujatí.

Základnými povinnosťami účastníka podujatia sú:

● povinnosť dodržiavať pokyny osôb podieľajúcich sa na organizovaní podujatia a výkone dozoru nad priebehom podujatia,

● povinnosť zdržať sa všetkého, čo by narušovalo verejný poriadok alebo pokojný priebeh podujatia,

● povinnosť zdržať sa požívania alkoholických nápojov počas podujatia, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí,

● povinnosť zdržať sa požívania omamných látok alebo psychotropných látok počas podujatia,

● povinnosť strpieť úkony členov usporiadateľskej služby súvisiace s porušením povinnosti účastníka podujatia pri výkone oprávnení a plnení ich povinností podľa § 14,

● povinnosť po skončení podujatia sa pokojne rozísť,

● povinnosť zaobstarať si vstupenku do sektoru vyčleneného pre divákov podporujúcich družstvo alebo jednotlivca, ktorých podporuje.

K § 16

Upravujú sa zákazy pre účastníka podujatia, ktorých porušenie je premietnuté do časti zákona upravujúcej zodpovednosť za priestupky.

Účastníkovi podujatia sa v záujme ochrany verejného poriadku a pokojného priebehu podujatia zakazuje vnášať na miesto konania podujatia a používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti. Pri porušení tohto zákazu bude potrebné vždy skúmať, či pokus o vnesenie pyrotechniky, zbrane alebo inej veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším zaistenej pri vstupe diváka do športového zariadenia, vzhľadom na druh a charakter podujatia, druh, charakter a účel bežného/možného použitia zaistenej veci, osobu diváka (rizikový divák, bežný divák, hosťujúci divák), stupeň zavinenia (nedbanlivosť alebo úmysel) a konkrétne okolnosti zistenia veci (napr. či vec bola vedome ukrytá na/v tele alebo v oblečení diváka), napĺňa materiálnu stránku priestupku.

Účastníkovi podujatia sa tiež zakazuje navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, ako aj vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí, alebo vnášať na rizikové podujatie alkoholické nápoje s obsahom alkoholu vyšším ako 4, 1 objemových percent alkoholu.

Účastníkovi podujatia sa zakazuje mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim jeho identifikáciu. Aj v tomto prípade sa vždy musí vyhodnocovať aj materiálna stránka naplnenia znakov priestupku. Ak je dôvodom zahalenia tváre kuklou chladné počasie alebo náboženské presvedčenie, v takom prípade zahalenie tváre nebude napĺňať materiálnu stránku priestupku. Tá však bude naplnená vždy, ak sa osoba so zahalenou tvárou bude nachádzať v skupine osôb, ktorá svojim správaním narušuje pokojný priebeh podujatia alebo verejný poriadok alebo sa nachádza v sektore, kde dochádza k protiprávnemu konaniu. V týchto prípadoch zákaz zahalenia tváre má pôsobiť preventívne, nakoľko veľkej časti aktov diváckeho násilia sa dopúšťajú práve osoby so zahalenou tvárou.

Pre efektívne využitie kamerového systému bola doterajšia právna úprava nevyhovujúca, pretože vyžadovala, aby bol delikvent policajtom vyzvaný na odkrytie tváre až v čase vykonávania služobného zákroku, čo v mnohých prípadoch z objektívnych dôvodov nebolo uskutočniteľné (napr. keď páchatelia hádžu do policajtov nebezpečné predmety alebo sa ukrývajú v dave). To fakticky znamenalo, že agresívny účastník podujatia, proti ktorému sa práve nevykonával služobný zákrok, pri ktorom bol vyzvaný na odkrytie tváre, za iných okolností nemal zakázané, aby mal zakrytú tvár, t. j. zákaz zakrytia tváre bez splnenia vyššie uvedených podmienok sa na účastníka podujatia nevzťahoval, a to ani v čase, keď sa dopúšťal protiprávneho konania.

Účastníkovi podujatia sa zakazuje používať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia. Týmto zákazom sa má zamedziť provokáciám a podnecovaniu k nenávisti ničením/pálením štátnych a iných symbolov a pod. Porušenie tohto zákazu je kvalifikované ako priestupok diváckeho násilia.

Účastníkovi podujatia sa zakazuje vnášať štátne symboly cudzích štátov alebo ich predchodcov na domáce podujatie, pri ktorom môže dôjsť k narušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu bezpečnosti, zdravia alebo mravnosti účastníkov podujatia.

Účastníkovi podujatia sa zakazuje vstupovať v čase konania podujatia do priestorov športoviska (ihrisko, hracia plocha, trať pretekov, strelisko) bez súhlasu organizátora. Pri vniknutí/vbehnutí jedného alebo viacerých účastníkov podujatia na športovisko je jednak narušený priebeh športovej súťaže a tiež dochádza k ohrozeniu účastníkov podujatia zo strany toho účastníka, ktorý tento zákaz porušil. Najmä pri nedovolenom vbehnutí väčšieho množstva divákov, či davu divákov na športovisko je situácia bezpečnostne veľmi ťažko zvládnuteľná bez násilného potlačenia, pri takomto vbehnutí navyše vôbec nemusí byť zrejmé, čo je zámerom vbehnutia (napadnutie rozhodcov, súperových hráčov, realizačného tímu alebo divákov alebo oslava výsledku s hráčmi svojho tímu, resp. v dave môžu byť aj osoby s rôznymi zámermi). So súhlasom organizátora bude možné vstúpiť do priestorov podujatia najmä v prípadoch organizovaných osláv v súťaži a pod. Porušenie zákazu vstupovať bez súhlasu organizátora podujatia v čase konania podujatia do priestorov športoviska je kvalifikované ako priestupok diváckeho násilia.

Účastníkovi podujatia sa zakazuje vhadzovať predmety do priestoru športoviska, nakoľko sa týmto narušuje pokojný priebeh športového podujatia. Porušenie tohto zákazu je kvalifikované ako priestupok diváckeho násilia. V prípade, ak je do priestoru športoviska vhodený predmet, ktorý je možné vzhľadom na jeho spôsobilosť ublížiť na zdraví považovať za nebezpečný predmet, bude prichádzať do úvahy právne posúdenie takého činu ako trestný čin (prečin) výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.

K § 17

Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce pri príprave, priebehu a organizácii podujatia. Obec na území svojej pôsobnosti vykonáva samosprávu starostlivosťou o svojich obyvateľov (§ 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) a to nielen tých, ktorí sú účastníkmi verejného športového podujatia ale aj (najmä) tých, ktorí sa na podujatí nezúčastnia a konanie podujatia vnímajú neutrálne, resp. negatívne, najmä v prípade, keď podujatie zasiahne do pohodlia ich každodenného života, ani nehovoriac o ich zákonom chránených právach. Mnohé športové zariadenia/štadióny sú v (spolu)vlastníctve obcí, t.j. obec kontrolou bezpečnostných opatrení deklarovaných/vykonaných zo strany organizátora podujatia de iure i de facto "vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce" (§ 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.). Obec utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na kultúru, telesnú kultúru a šport (§ 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb.).

Obec zabezpečuje verejný poriadok v obci (§ 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. ); pri čom spolupôsobí Policajný zbor (§ 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov).

Obec je na svojom území regulátorom, ktorý pozná, garantuje a chráni potreby svojich obyvateľov a teda vie určiť podmienky, ktorými je možné zabezpečiť, že konanie verejného športového podujatia do normálneho života obyvateľov obce zasiahne v čo najmenšej miere, resp. že nevzniknú neželané následky. Táto rola/úloha obce v procese organizovania verejných športových podujatí na jej území vrátane kontroly plnenia bezpečnostných opatrení je, vzhľadom na úlohy a pôsobnosť obce pri výkone samosprávy, nezastupiteľná. Policajný zbor je povinný na požiadanie poskytnúť obci súčinnosť v súvislosti s výkonom dozoru a kontrolou bezpečnostných opatrení pri rizikových podujatiach. Aktívny zásah Policajného zboru do civilného života obce, ktorého súčasťou je uskutočnenie verejného športového podujatia, sa predpokladá až pri vzniku bezpečnostného incidentu. Inak Policajný zbor iba poskytuje súčinnosť pri organizovaní športového podujatia. Obec vykonáva dozor nad tým, či podujatie prebieha v súlade so zákonom a s oznámením organizátora podľa § 4. Po obdržaní písomného oznámenia organizátora podujatia o konaní podujatia, obec prostredníctvom dozorného orgánu preverí, či vzhľadom na podmienky, za akých sa podujatie koná, organizátor podujatia zabezpečil dostatočný počet usporiadateľov, v prípade potreby aj účasť bezpečnostného manažéra, a či splnil ďalšie ustanovené podmienky. Túto previerku môže vykonať aj v súčinnosti s Policajným zborom. Ak obec zistí, že organizátor túto svoju povinnosť ani napriek predchádzajúcemu upozorneniu nesplnil, prípadne ju splnil nevyhovujúco, podujatie zakáže.

Posilnenie ingerencie obce do prípravy a priebehu podujatia je premietnuté aj v oprávnení obce, na základe žiadosti organizátora a preverenia konkrétnych podmienok konania podujatia vrátane možného narušovania verejného poriadku na podujatí, určiť počet členov usporiadateľskej služby aj v inom rozsahu (vyššom alebo nižšom) ako je rozsah určený organizátorom podujatia v súlade so zákonnými podmienkami. Pri konaní podujatia mimo športového zariadenia, je obec oprávnená navrhnúť organizátorovi podujatia iné miesto na jeho konanie, než aké sa uvádza v oznámení.

Upravuje sa povinnosť obce najneskôr 48 hodín pred začiatkom rizikového podujatia oznámiť organizátorovi podujatia a Policajnému zboru meno, priezvisko, adresu elektronickej pošty a telefonicky kontakt dozorného orgánu, čím sa zabezpečí možnosť operatívnej komunikácie s konkrétnym zástupcom obce. Dozorný orgán je povinný zúčastniť sa na príprave rizikového podujatia a na podujatí. Nesplnenie tejto povinnosti dozorného orgánu je sankcionované ako priestupok fyzickej osoby, ktorá bola obcou poverená výkonom dozoru.

Upravuje sa oprávnenie obce zakázať podujatie v prípadoch, ak by v súvislosti s konaním podujatia hrozilo vážne ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, konanie podujatia by obmedzovalo verejnú dopravu, zásobovanie obyvateľstva alebo ohrozovalo životné prostredie. Obec rozhoduje z vlastného podnetu, alebo na základe žiadosti organizátora alebo Policajného zboru.

Upravuje sa povinnosť dozorného orgánu prítomného na podujatí na základe vyhodnotenia priebehu podujatia v súlade so športovými pravidlami prerušiť podujatie (aj opakovane) alebo ho zakázať, ak sa na podujatí porušujú ľudské práva alebo slobody. Upravuje sa spôsob oznámenia prerušenia alebo zákazu podujatia dozorným orgánom organizátorovi podujatia. Vzhľadom na operatívnosť prijímania týchto rozhodnutí sa rozhodnutie oznamuje ústnym vyhlásením.

Upravuje sa povinnosť obce vydať zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí, ak o to požiada organizátor podujatia alebo Policajný zbor.

K § 18

Ustanovujú sa podmienky, za ktorých je Policajný zbor oprávnený bez označenia monitorovaných priestorov vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy z prípravy alebo priebehu podujatia, vrátane premiestňovania sa účastníkov podujatia, ako aj iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku súvisiacich s podujatím.

Zásadne pôjde o monitorovanie priestorov, ktoré sú verejne prístupné (napr. autobusová stanica, vlaková stanica, verejný dopravný prostriedok, parkovisko, čerpacia stanica, odpočívadlo, cestná komunikácia, verejnosti prístupné pohostinské zariadenia a pod.), za súčasného splnenia zákonnej podmienky, že na danom podujatí alebo v súvislosti s podujatím hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku, je ohrozená bezpečnosť, život alebo zdravie účastníkov podujatia alebo ide o rizikové podujatie.

Zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené Policajným zborom bude možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania a na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22. Ak zaznamenané údaje nie sú potrebné na niektorý z uvedených účelov, organizátor podujatia je povinný ich zlikvidovať v lehote určenej zákonom (§ 17 ods. 7 v spojení s § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa určené povinné ustanovenia uvedeného zákona upravujúce povinnosti prevádzkovateľa nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov nevyhnutných na zabezpečenie verejného záujmu, ak prevádzkovateľ plní povinnosti výslovne ustanovené osobitným zákonom určené na zaistenie:

c) verejného poriadku a bezpečnosti,

d) predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti, zisťovania jej páchateľov, vyšetrovania a stíhania páchateľov trestných činov,

g) výkonu kontroly, dohľadu, dozoru alebo uplatňovania regulácie v súvislosti s výkonom verejnej moci vo veciach uvedených v písmenách c) až f).

Na základe vzoru z českej právnej úpravy sa aj v našich podmienkach určuje pre organizátora podujatia možnosť, aby na základe dohody o spolupráci bolo plnenie úloh a činností usporiadateľskej služby na takom podujatí zabezpečené aj v súčinnosti s Policajným zborom. Takáto činnosť Policajného zboru je len doplnkom pri zabezpečovaní riadneho a pokojného priebehu podujatia (podpora bezpečnostnej zložky usporiadateľskej služby, ktorú inak zabezpečuje a vykonáva strážna služba alebo obecná polícia), nemôže teda v plnom rozsahu nahradiť usporiadateľskú službu. Zároveň sa explicitne určuje druh podujatí (podujatie s osobitným režimom a medzinárodné podujatie), pri ktorých takáto dohoda je možná, ako aj základný rámec jej náležitostí.

Upravuje sa aj oprávnenie Policajného zboru označiť podujatie za rizikové (bez ohľadu na stanovisko obce alebo organizátora podujatia), pričom sa zároveň ukladá povinnosť bezodkladne oznámiť túto skutočnosť organizátorovi podujatia, obci a príslušnému športovému zväzu, ktorým z takého označenia podujatia vyplývajú ďalšie povinnosti v súvislosti s jeho prípravou a organizovaním.

K § 19

Na základe skutočnosti, že každý šport je zastrešený športovým zväzom, ktorý v záujme ochrany pravidiel a rozvoja príslušného športu vykonáva dozor nad riadnym konaním športových podujatí so znalosťou ich pravidiel a interných predpisov príslušného športového zväzu, či pravidiel medzinárodnej športovej organizácie, sa v záujme posilnenia prvku nezávislej odbornej kontroly nad organizovaním podujatí ustanovujú pravidlá a spôsob výkonu tohto dozoru, ktorý bude vykonávaný obligatórne na podujatiach s osobitným režimom.

Porušenie povinnosti delegáta zúčastniť sa na podujatí (bez ospravedlnenia a primeraných dôvodov) sa posudzuje ako priestupok rovnako ako nevypracovanie a nepredloženie správy delegáta športovému zväzu.

Upravuje sa postavenie a úlohy delegáta zväzu, ktorý je povinný upozorňovať organizátora podujatia na nedostatky v dodržiavaní zákona bezodkladne po ich zistení a vyžadovať vykonanie opatrení na ich odstránenie.

V prípade zistenia hrubého narušenia verejného poriadku alebo vážneho ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia delegát zväzu bezodkladne operatívne ústnym vyhlásením vyzve organizátora podujatia prostredníctvom hlavného usporiadateľa na prerušenie podujatia alebo skončenie podujatia v súlade s príslušnými športovými pravidlami.

Delegát zväzu vypracuje po podujatí, na ktorom sa zúčastnil, hodnotiacu správu, ku ktorej môže v prílohe priložiť aj fotografie alebo videozáznamy z verejného podujatia, preukazujúce konštatovania uvedené v správe.

Aj tieto záznamy sú vyhotovované vo verejne prístupných priestoroch, spravidla v priestoroch športového zariadenia a ich účel je výhradne zaistenie verejného poriadku a bezpečnosti na športových podujatiach.

Správa delegáta zväzu a jej prílohy budú použiteľné v rámci trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania a na účely vedenia a využívania informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach.

Upravuje sa, že športový zväz, ktorý vykonáva dozor na podujatiach s osobitným režimom, zverejňuje zoznam delegátov zväzu na svojom webovom sídle.

K § 20

Obsahom predmetného ustanovenia sú osobitné požiadavky na športové zariadenia z hľadiska bezpečnosti účastníkov podujatia.

Podmienky a kritéria pre výstavbu športových zariadení, ktoré sa majú využívať na medzinárodné športové podujatia, musia okrem slovenských právnych predpisov a noriem spĺňať aj parametre, ktoré vyžaduje príslušná medzinárodná športová organizácia. Táto podmienka sa vyjadruje aj v zákone z dôvodu, aby sa stala právne relevantnou napr. v rámci stavebného konania, prípadne pri prideľovaní dotácií na výstavbu športovej infraštruktúry s parametrami, ktoré sú vyžadované medzinárodnými športovými organizáciami, avšak sú nad rámec slovenských právnych predpisov a noriem.

Požiadavka rozdelenia štadióna na sektory technickými prostriedkami, prípadne živou reťazou usporiadateľov, je primeraná pri rizikových stretnutiach.

V záujme efektívneho zabezpečenia verejného poriadku a bezpečnosti osôb na mieste konania podujatia a v jeho okolí zákon dáva oprávnenie organizátorovi podujatia, Policajnému zboru, obecnej polícii uzatvoriť priestory, verejné priestranstvá (sektory, fanzóny, parkovisko), priestory poskytovania služieb (bufety, reštaurácie) na mieste konania podujatia a vykonať dôkladnú kontrolu účastníkov podujatia, fanúšikov alebo iných osôb, ak možno z okolností alebo ich správania dôvodne predpokladať narušenie pokojného priebehu podujatia alebo verejného poriadku.

Návrh zákona novo upravuje povinnosť organizátora podujatia, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, zriadiť vo vnútornom priestore športového zariadenia najmenej dve miesta zdravotníckej pomoci. V prípade menších podujatí návrh zákona určuje pre organizátora podujatia povinnosť zriadiť aspoň jedno miesto zdravotníckej pomoci.

V súlade s článkom 3 ods. 3 Európskeho dohovoru o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch sa ustanovuje, že organizátor podujatia a Policajný zbor majú koordinovať premiestňovanie účastníkov podujatia už z miesta ich odchodu. Účastníkom, ktorí sú rizikoví, či už na základe predchádzajúcich postihov uvedených v evidencii informačného systému alebo na základe ich správania počas premiestňovania (na stanici, na letisku, na čerpacích staniciach, parkoviskách, v pohostinských zariadeniach a pod.), účasť na podujatí nebude umožnená. Zdôrazňuje sa nevyhnutnosť vykonať voči takýmto osobám primerané opatrenia ihneď po tom, ako sa na základe ich správania stanú rizikovými. Pri koordinovaní premiestňovania účastníkov podujatia poskytuje súčinnosť bezpečnostný manažér družstva hostí alebo aj iný subjekt, ktorý zabezpečuje predaj a distribúciu vstupeniek do sektorov hostí alebo ich prepravu a pri medzinárodných podujatiach aj cestovná kancelária.

K § 21

Obsahom právnej úpravy v § 21 je úprava povinnosti organizátora rizikového podujatia zriadiť pri vchodoch a východoch športového zariadenia a v priestoroch športového zariadenia kamerový zabezpečovací systém. Systém musí umožniť monitorovanie uvedených priestorov a identifikáciu fyzickej osoby a zabezpečiť záznam v digitálnej forme.

Povinnosť zriadiť kamerový zabezpečovací systém má organizátor podujatia vždy na futbalovom podujatí a hokejovom podujatí najvyššej celoštátnej súťaže v kategórii dospelých, ako aj v prípadoch, ak to ustanovujú požiadavky medzinárodnej športovej organizácie alebo národného športového zväzu, a to aj v prípadoch ak nejde o rizikové podujatie.

Kamerový systém nesmie zasahovať do súkromia fyzických osôb, ktoré nie sú účastníkmi podujatia. Monitorovanie športového zariadenia musí byť označené pri vstupoch do športového zariadenia.

Vymedzuje sa na aké účely môže byť využitý záznam z kamerového systému inštalovaného v športových zariadeniach.

Návrh zákona taxatívne vymedzuje možné náhradné opatrenia, za splnenia ktorých sa podujatie môže konať aj v prípade, ak organizátor podujatia, ktorý bol povinný zriadiť kamerový systém, tento systém nezriadil.

Týmito alternatívnym náhradnými opatreniami sú:

● zrušenie účasti divákov podporujúcich hosťujúce družstvo alebo jednotlivca,

● poskytnutie súčinnosti usporiadateľskej služby hosťujúceho družstva alebo jednotlivca pri premiestňovaní účastníkov podujatia podporujúcich hosťujúce družstvo na miesto konania podujatia a z miesta konania podujatia, pri zabezpečení kontroly vstupu do sektoru vyčleneného pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo alebo jednotlivca a vykonávanie činnosti usporiadateľskej služby v tomto sektore, alebo

● vykonanie iných účinných bezpečnostných opatrení schválených obcou a Policajným zborom (napr. uzavretie športového zariadenia určitý čas pred začiatkom podujatia, úplný zákaz podávania, predaja a konzumácie alkoholických nápojov, dohoda o poskytnutí súčinnosti Policajného zboru podľa § 18 ods. 4, zákaz vnášania veľkoplošných transparentov a pod.).

Napriek všetkým týmto podmienkam a opatreniam musí byť naplnený aj reálny predpoklad, že určené/prijaté/dojednané a schválené opatrenia budú postačujúce na zabezpečenie pokojného priebehu podujatia.

K § 22

Navrhovanou úpravou sa spresňuje, o ktorých osobách budú vedené údaje v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach. Pôjde o údaje o všetkých osobách, ktoré boli orgánmi verejnej moci alebo aj disciplinárnymi orgánmi potrestané alebo postihnuté za akty diváckeho násilia alebo im bol uložený predbežný zákaz alebo obmedzenie účasti na verejných podujatiach. Rovnako budú evidované aj osoby zdržujúce sa na území SR, ktoré boli postihnuté alebo potrestané za akty diváckeho násilia v cudzine, ako aj cudzinci, ktorým bolo uložené administratívne vyhostenie a zákaz vstupu na územie SR v súvislosti s deliktami diváckeho násilia, na ktorých sa mali zúčastniť na území SR. Zákon upravuje aj zaznamenanie údajov o osobe podozrivej zo spáchania deliktu diváckeho násilia aj v prípade, ak jej totožnosť nebola ešte zistená.

Návrh zákona predpokladá možnosť, aby organizátor podujatia bol oprávnený do evidencie uviesť osoby, ktoré porušili organizačný poriadok alebo návštevný poriadok bez formálneho správneho konania a na tomto základe neumožniť evidovanej osobe účasť na podujatí, ktoré organizuje. V prípade, ak je za realizáciu a priebeh verejného športového podujatia zodpovedný subjekt súkromného práva (organizátor) – nie orgán verejnej moci, je nevyhnutné, aby právny poriadok poskytoval takémuto subjektu dostatočné právne nástroje na realizáciu jej práv a riadny výkon jej povinností. Ak je povinnosťou organizátora zabezpečiť riadny priebeh športového podujatia (najmä zabezpečiť, aby sa podujatie uskutočnilo bez ohrozovania života, zdravia a majetku fyzických osôb), je potom nevyhnutné poskytnúť mu aj súkromnoprávne nástroje na riadny výkon tejto povinnosti. Postih osoby, ktorá poruší predpisy verejného práva a je za tento delikt postihnutá podľa noriem správneho, resp. trestného práva, nie je možné stotožniť s opatreniami, ktoré musí mať organizátor k dispozícii najmä v režime preventívnych opatrení.

Neúčasť fyzickej osoby na verejnom športovom podujatí, ktorá je spôsobená rozhodnutím/opatrením organizátora podujatia súkromnoprávnej povahy je v plnom rozsahu v súlade s potrebou ochrany verejného záujmu, ako aj záujmov organizátora, od ktorého nie je možné očakávať, aby dobrovoľne a bez ďalšieho akceptoval na športové podujatie vstup takých osôb, pri ktorých existuje reálna hrozba napr. poškodzovania majetku organizátora podujatia a pod. (a to aj v prípade, že zákaz vstupu na podujatie podľa noriem verejného práva týmto osobám uložený nebol). Procesná náročnosť uplatnenia niektorých verejnoprávnych aktov (napr. predbežné opatrenia, resp. obmedzujúce opatrenia a pod.), opodstatňuje uplatnenie aj súkromnoprávnych preventívnych opatrení priamo zo strany organizátora vo vzťahu k podujatiam, ktoré organizuje.

V súvislosti s predmetnou úpravou sa v odseku 2 a v odseku 3 vymedzujú údaje o osobe delikventa a jeho delikte, ktoré sa uvádzajú v evidenciách informačného systému, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do evidencie v prípade, ak sa do evidencie zapisuje maloletá osoba. Do evidencie sa môžu zapisovať údaje v rozsahu primeranom dosiahnutiu sledovaného účelu zákona. Pokiaľ ide o iné údaje, ktoré slúžia na identifikáciu osoby, rozumejú sa nimi také identifikačné údaje, ako sú napríklad tetovania, jazvy a iné špecifikačné znaky (chýbajúce časti tela a pod.), či vzťah k extrémistickej skupine resp. ideológii. Ustanovuje sa, že ak sa do evidencie zapisujú údaje o maloletej osobe a jej protiprávnom konaní, do evidencie sa zapisujú aj identifikačné údaje osoby, ktorá maloletého na podujatí sprevádzala.

Ďalším typom evidencie vedenej v informačnom systéme, bude evidencia hlavných usporiadateľov, usporiadateľov a bezpečnostných manažérov. V odseku 6 sa vymedzujú údaje, ktoré táto evidencia bude obsahovať.

V evidencii informačného systému budú vedené aj dohody podľa § 8 ods. 3 a 18 ods. 4, teda dohody s obcou alebo Policajným zborom o súčinností pri zabezpečení plnenia činností usporiadateľskej služby na podujatí.

V odseku 8 sa ustanovuje, odkiaľ budú získavané údaje do jednotlivých evidencií informačného systému a tiež to, ktorý orgán bude údaje zapisovať do jednotlivých evidencií.

Orgány verejnej moci, ktoré rozhodli o uložení zákazu účasti na športových podujatiach formou sankcie alebo formou predbežného opatrenia v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní sú povinné toto rozhodnutie bezodkladne oznámiť futbalovému zväzu, hokejovému zväzu, a ak sa jedná o delikt diváckeho násilia spáchaný pri inom druhu športu aj príslušnému športovému zväzu.

Upravuje sa oprávnenie organizátora vytvoriť výpis z evidencií informačného systému, ktorý môže byť použitý v čase konania podujatia iba za účelom plnenia povinnosti organizátora a výkonu oprávnenia usporiadateľa neumožniť vstup a účasť na podujatí fyzickej osobe, ktorej účasť na podujatí bola zakázaná rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo disciplinárneho orgánu.

Údaje v evidencii podľa § 22 ods. 2 o osobách, ich deliktoch, uložených sankciách a ochranných opatreniach sa vedú v informačnom systéme päť rokov od vykonania trestu za spáchaný trestný čin, od vykonania sankcie uloženej v priestupkovom alebo disciplinárnom konaní, od uplynutia doby predbežného opatrenia/zákazu podľa § 27 ods. 2 alebo ochranného opatrenia uloženého v priestupkovom konaní alebo od uplynutia doby primeraného obmedzenia uloženého v trestnom konaní alebo odo dňa administratívneho vyhostenia podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

Ak počas plynutia päťročnej lehoty bude do evidencie osoby vykonaný nový záznam, údaje (všetky) sa vedú až do uplynutia lehoty, ktorá platí pre vedenie údajov na základe posledného záznamu do evidencie.

Údaje o hlavných usporiadateľoch, bezpečnostných manažéroch a usporiadateľoch sa budú viesť v informačnom systéme päť rokov od uplynutia doby platnosti osvedčenia hlavného usporiadateľa, osvedčenia bezpečnostného manažéra a preukazu usporiadateľa.

Podrobnosti týkajúce sa vytvorenia a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach upraví správca informačného systému svojim vnútorným predpisom.

K § 23

Navrhuje sa koncept samofinancovania prevádzky a rozvoja informačného systému tak, že polovica z každej finančnej sankcie uloženej za správny delikt alebo priestupok podľa tohto zákona alebo za disciplinárne previnenie súvisiace s organizovaním alebo účasťou na verejnom športovom podujatí by mala byť poukázaná na osobitný "prevádzkový účet", z ktorého by mala byť verejne kontrolovateľným spôsobom financovaná prevádzka a rozvoj informačného systému.

Ďalším zdrojom financovania informačného systému môžu byť príspevky športových zväzov, účelové dotácie, dary a iné príjmy.

Prípadné prebytočné prostriedky na účte by mali byť používané na projekty, ktorých cieľom je zabezpečenie verejného poriadku a bezpečnosti osôb na verejných podujatiach a na vzdelávacie aktivity v tejto oblasti.

Informácie o príjmoch a výdavkoch prevádzkového účtu a informácie o spôsobe nakladania s finančnými prostriedkami prevádzkového účtu budú verejne prístupné a kontrolovateľné na webovom sídle subjektu, ktorý spravuje informačný systém.

K § 24

Upravujú sa konkrétne porušenia zákona - správne delikty, za ktoré bude okresný úrad na návrh obce, Policajného zboru alebo z vlastného podnetu ukladať pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi. Horná hranica pokuty za jednotlivé porušenia je odstupňovaná podľa charakteru konkrétneho podujatia, na ktorom k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. Pri rizikových podujatiach môže byť uložená za správny delikt pokuta až do výšky 50.000 eur.

Za správny delikt, pri ktorom v dôsledku hrubého zanedbania povinností organizátora podujatia dôjde k závažnému alebo nenapraviteľnému následku alebo ak vznik takého následku bezprostredne hrozil, bude možné uložiť aj zákaz činnosti až na päť rokov.

Páchateľovi správneho deliktu sa na dobu výkonu sankcie zakáže vykonávať činnosť organizátora podujatí určených presným označením druhu podujatí, športového klubu alebo jeho družstva, súťaže alebo športu, na ktoré sa tento zákaz vzťahuje.

Pri recidíve správnych deliktov v lehote do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o postihu za obdobný správny delikt, možno uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku hornej hranice.

Ustanovuje sa objektívna lehota (3 roky od dňa spáchania deliktu) a subjektívna lehota (1 rok odkedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel) na prejednanie správneho deliktu.

V záujme ochrany nárokov tretích osôb sa zdôrazňuje, že uložením a vykonaním sankcie, nie je dotknutá povinnosť subjektu postihnutého v správnom konaní, nahradiť škodu, ktorá bola deliktom spôsobená tretím osobám.

K § 25

Zákon vymedzuje skutkové podstaty priestupkov podľa jednotlivých subjektov, ktorým zákon ukladá povinnosti v súvislosti s organizovaním športových podujatí.

Ako organizátor podujatia sa môže priestupku dopustiť iba fyzická osoba - nepodnikateľ, podnikateľ by pri porušení tej istej povinnosti zodpovedal za správny delikt podľa § 24. Pri správnom delikte je ustanovená podstatne vyššia hranica pokuty, nakoľko organizátor podujatia, ktorý podujatie organizuje v rámci svojho podnikania (s cieľom dosiahnuť zisk) je povinný vykonávať podnikateľskú činnosť s potrebnou odbornou starostlivosťou.

Priestupku sa dopustí hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ, ak

● nesplní povinnosť oznámiť stratu zdravotnej spôsobilosti alebo stratu bezúhonnosti (§ 13 ods. 4),

● nesplní niektorú z povinností člena usporiadateľskej služby podľa § 14 ods. 2, alebo

● predloží nepravdivý lekársky posudok alebo uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení o bezúhonnosti.

Priestupku sa dopustí účastník podujatia, ak

● poruší povinnosti účastníka podujatia uvedené v § 15,

● poruší zákazy ustanovené v § 16 písm. b) až d) a f)

○ navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

○ vnášať alkoholické nápoje na podujatie, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí,

○ mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim jeho identifikáciu,

● sa zúčastni na podujatí, hoci mu bola účasť na podujatí zakázaná uložením obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na verejných podujatiach, predbežného opatrenia podľa § 27 ods. 2 alebo primeraného obmedzenia spočívajúceho v zákaze účasti na podujatiach podľa Trestného poriadku alebo sa o to pokúsil.

Vzhľadom na široké vymedzenie účastníka podujatia, sa priestupkov účastníka podujatia vrátane priestupkov diváckeho násilia môže za určitých okolností dopustiť okrem diváka aj organizátor podujatia - fyzická osoba, člen usporiadateľskej služby, dozorný orgán alebo delegát zväzu (napr. ak príde na podujatie pod vplyvom alkoholických nápojov alebo vhodí do priestoru športoviska predmet alebo ak sa usporiadateľ pridá ku skupine chuligánov a podieľa sa spoločne s nimi na diváckom násilí a pod.).

Priestupku sa môže dopustiť aj dozorný orgán - fyzická osoba poverená obcou výkonom dozoru na podujatí, ak sa nezúčastní bez riadneho ospravedlnenia na príprave a priebehu rizikového podujatia alebo nesplní povinnosť vykonať previerku splnenia podmienok podujatia zo strany organizátora. Ide o vážne opomenutia, ktoré môžu mať za následok, že sa bude konať rizikové podujatie, ktoré nebude riadne pripravené v zmysle požiadaviek ustanovených zákonom a obcou. Zákon neustanovuje akú fyzickú osobu si má obec vybrať a poveriť výkonom dozoru na verejnom športovom podujatí (môže to byť zamestnanec obce ako i externá osoba z evidencie hlavných usporiadateľov alebo bezpečnostných manažérov alebo dobrovoľník – bývalý policajt a pod.) a neustanovuje ani to v akom právnom vzťahu k obci táto osoba má byť. Z toho je zrejmé, že na prípadný zodpovednostný vzťah medzi obcou a osobou, ktorá bola poverená výkonom dozoru a nesplní svoju základnú povinnosť verejné právo nemá dosah. Z pohľadu verejného práva je však najdôležitejšie zabezpečiť pod hrozbou sankcie prítomnosť dozorných orgánov zo strany obce ako aj športového zväzu na podujatiach s osobitným režimom a to bez ohľadu na právny vzťah (pracovnoprávny, členský, dobrovoľnícky a pod.) týchto fyzických osôb k subjektu, ktorý ich výkonom dozoru poveril.

Prípadné nedostatky vo výkone rozhodovacej činnosti dozorným orgánom, ktorý sa považuje za výkon právomoci obce, nie je možné postihnúť ako priestupok dozorného orgánu a ani ako správny delikt vo vzťahu k obci, pretože zo strany obce ide o výkon samosprávy.

Priestupku sa môže dopustiť aj delegát zväzu, ak sa nezúčastní bez riadneho ospravedlnenia na príprave a priebehu podujatia s osobitným režimom, alebo ak riadne nevypracuje alebo nepredloží písomnú správu o priebehu podujatia.

Priestupku sa môže dopustiť aj osoba, ktorá nie je účastníkom podujatia, ak

● distribuuje alebo predáva vstupenky, ktoré nie sú vystavené na meno a priezvisko, ak ide o podujatie, kde majú byť povinne distribuované takéto vstupenky (vstupenky do sektoru hostí na rizikové podujatie, resp. ak o predaji vstupeniek na meno a priezvisko rozhodne organizátor alebo príslušný orgán športového zväzu),

● bez oprávnenia organizátorom podujatia distribuuje, sprostredkúva, predáva, vystaví alebo ponúkne na predaj vstupenky na podujatie s osobitným režimom (zavádza sa priestupkový postih priekupníkov so vstupenkami, ak nejde o nedovolené podnikanie),

● ponúka na predaj neplatné alebo falšované vstupenky alebo vstupenky, ktoré nemá vo svojej dispozícii (zavádza sa osobitný druh majetkového priestupku spáchaného podvodným spôsobom).

Pri ustanovení druhu a výšky sankcie alebo ochranného opatrenia za priestupky sa zohľadňuje, či k porušeniu povinnosti došlo na bežnom podujatí (do 300 eur), podujatí s osobitným režimom (do 500 eur) alebo na rizikovom podujatí (do 1 000 eur).

Za priestupky spáchané pri výkone činnosti organizátora, hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, usporiadateľa, dozorného orgánu alebo delegáta zväzu možno týmto osobám uložiť aj zákaz vykonávania príslušnej činnosti až na päť rokov.

Zhabanie veci, uloženie obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na určených podujatiach až na päť rokov, zvýšenie sadzby sankcie a ochranného opatrenia pri recidíve priestupkov, ukladanie predbežného opatrenia a ďalšie spoločné ustanovenia pre priestupky podľa tohto zákona sú uvedené v § 27.

K § 26

Zákon vymedzuje skutkové podstaty priestupkov diváckeho násilia, ktorých sa účastník podujatia môže dopustiť aj na bežnom podujatí, nie iba na rizikovom podujatí.

Za priestupky diváckeho násilia sa bude považovať:

● vnášanie na miesto konania podujatia a používanie pyrotechnického výrobku, strelnej zbrane, chladnej zbrane alebo inej veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším,

● používanie štátnych symbolov cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným športovým zväzom,

● vstupovanie v čase konania podujatia do priestorov športoviska bez súhlasu organizátora,

● vhadzovanie predmetov do priestoru športoviska,

● hrubé znevažovanie, urážanie, ohrozovanie alebo provokovanie organizátora, hlavného usporiadateľa, usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, člena súkromnej bezpečnostnej služby, dozorného orgánu, delegáta zväzu, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru alebo dobrovoľníka vykonané verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom v súvislosti s účasťou na podujatí,

● neoprávnené bránenie v pokojnom prístupe účastníkov podujatia na miesto konania podujatia, alebo

● neoprávnene bránenie účastníkom podujatia v tom, aby sa pokojne rozišli,

● čin, ktorý má znaky priestupku proti verejnému poriadku, priestupku extrémizmu, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu alebo priestupku proti majetku podľa Priestupkového zákona, ak je násilnej/agresívnej povahy a ak bol spáchaný v súvislosti s účasťou na podujatí, t. j. ak sa ho dopustí účastník verejného podujatia v čase a mieste konania verejného podujatia alebo v jeho okolí alebo na inom mieste počas premiestňovania sa na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia, vrátane dopravných prostriedkov alebo prevádzok služieb.

Spáchanie uvedených "všeobecných priestupkov" agresívnym spôsobom v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, veľmi často za prítomnosti veľkého počtu osôb (mládeže, žien a detí) významne zvyšuje závažnosť týchto deliktov, čo odôvodňuje špeciálnu právnu úpravu v osobitnom zákone s možnosťou uloženia vyššej sankcie ako pri bežných priestupkoch.

Zákon upravuje výšku pokút za priestupky diváckeho násilia. Ak sa týchto priestupkov dopustí účastník nerizikového podujatia bude možné uložiť mu pokutu až do výšky 1 500 eur. Ak sa priestupku diváckeho násilia dopustí účastník podujatia v rámci rizikového podujatia môže mu byť uložená pokuta až do 3 000 eur.

K § 27

Spoločné ustanovenia upravujú postup pri prejednaní priestupkov podľa § 25 a 26. Príslušným na ich prejednanie je Policajný zbor.

Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia spočívajúceho v uložení predbežného zákazu účasti na určených športových podujatiach osobe obvinenej z priestupku závažnejšej povahy. Účelom predbežného zákazu je v záujme individuálnej i generálnej prevencie zabrániť osobe, proti ktorej sa vedie priestupkové konanie v účasti na ďalších podujatiach. Pri absencii takejto úpravy sa osoby, ktoré sa dopustili deliktov diváckeho násilia napriek ich zadržaniu, predvedeniu a obvineniu z priestupku mohli zúčastniť na ďalších podujatiach a stávali sa tak "úspešnými" negatívnymi vzormi pre komunitu, v rámci ktorej pôsobili. Predbežný zákaz bude ukladať Policajný zbor v režime právnej úpravy podľa Správneho poriadku. Rozhodnutie o uložení predbežného zákaz sa bude doručovať obvinenému z priestupku alebo z trestného činu do vlastných rúk po jeho zadržaní a obvinení. Prípadné odvolanie nebude mať odkladný účinok.

Vzhľadom na odlišnú úpravu oproti § 84 ods. 2 Priestupkového zákona, ktorý zužuje rozsah priestupkov, pri ktorých je možné vybaviť vec napomenutím, sa v záujme posilnenia preventívneho pôsobenia návrhu zákona i orgánov, ktoré ho budú vykonávať, upravuje možnosť vybaviť menej závažné priestupky napomenutím, ktoré sa nepovažuje za sankciu. V rámci posúdenia podmienok pre takýto postup sa kladie dôraz na výchovný a restoratívny účel konania o priestupku. Napomenutím bude možné vybaviť aj priestupky spáchané v súvislosti s účasťou na podujatí, ak je páchateľom priestupku osoba mladšia ako 21 rokov, ktorá v minulosti nebola odsúdená ani postihnutá za protiprávne konanie. V týchto prípadoch ide najmä o výchovné preventívne pôsobenie na mladých ľudí, ktorí sa v minulosti nedostali do konfliktu so zákonom. Zákonnou podmienkou pre vybavenie priestupku napomenutím je existencia predpokladu, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spôsobená. Vybavenie priestupku napomenutím sa riadne zaznamená do informačného systému.

Vzhľadom na odlišnú úpravu oproti Priestupkovému zákonu sa ustanovuje výška pokuty, ktorú je možné uložiť v skrátených formách priestupkového konania a to v blokovom konaní do 100 eur a v rozkaznom konaní do 300 eur, pričom ak bol priestupok spáchaný v súvislosti s účasťou na rizikovom podujatí, pokuty je možné uložiť až do výšky dvojnásobku uvedených súm.

Pri priestupkoch podľa tohto zákona je možné uložiť ochranné opatrenie - obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach až na päť rokov.

Pri recidíve priestupkov obdobnej povahy v priebehu jedného roka sa pokuta a obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach môže uložiť až do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby za prejednávaný priestupok.

Uložené pokuty budú vo výške 50% príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 50% budú po ich uhradení (aj pri úhrade iba časti pokuty) poukázané na prevádzkový účet slúžiaci na pokrytie nákladov správy a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach. Orgán, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty bude viesť evidenciu uložených pokút a nezaplatených pokút, ktorú na požiadanie kedykoľvek sprístupní správcovi informačného systému, čím sa zabezpečí prehľad a kontrola nad riadnym plnením povinnosti poukázať polovicu uhradených pokút na prevádzkový účet.

K § 28

Ak je organizátorom verejného športového podujatia obec, organizovanie takéhoto podujatia podlieha osobitnému režimu a návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí sa na takéto podujatie vzťahuje len v presne vymedzenom rozsahu. To neplatí, ak je obec organizátorom rizikového podujatia, v takom prípade sa návrh zákona uplatňuje v celom rozsahu.

Ak ide o podujatie organizované viacerými organizátormi, pričom jedným z organizátorov podujatia je obec a ďalšími organizátormi podujatia sú iné fyzické alebo právnické osoby, v takom prípade bude mať obec postavenie bežného organizátora a na organizovanie takého podujatia sa bude právna úprava vzťahovať v celom rozsahu.

V prípade, ak je obec (prípadne viacero obcí) organizátorom alebo spoluorganizátorom podujatia, dozor na podujatí vykonáva fyzická osoba poverená Policajným zborom. Obec v takom prípade konanie podujatia oznamuje Policajnému zboru.

O prípadných správnych deliktoch obce ako organizátora podujatia bude rozhodovať okresný úrad tak, ako pri ostatných organizátoroch podujatí podľa tohto zákona.

K § 29

Ustanovenie § 29 vymedzuje pôsobnosť správneho poriadku a ďalších právnych predpisov na skutočnosti, ktoré sú obsahom právnej úpravy návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pri vymedzení vzťahu ustanovení návrhu zákona k správnemu poriadku sa ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a pozitívne je vymedzené konanie podľa konkrétnych ustanovení, na ktoré sa bude aplikovať správny poriadok (§ 4 ods. 5, § 5 ods. 2 a 5, § 17 ods. 4 a 6, § 24 a § 27 ods. 2 až 4 s odchýlkami uvedenými v § 29 ods. 2 a 3, kde je odlišne od všeobecnej úpravy v správnom poriadku vymedzené, kto je účastníkom konaní podľa jednotlivých ustanovení návrhu zákona (§ 4 ods. 5, § 5 ods. 2, § 5 ods. 5, § 17 ods. 4 a 6, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok.

Účastníkom konania, v ktorom obec rozhodne o zákaze podujatia organizovaného mimo športového zariadenia z dôvodu, že organizátor nepredložil súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemku alebo priestoru, kde sa má podujatie konať alebo povolenie podľa osobitného predpisu (§ 5 ods. 2), bude iba organizátor podujatia, nie všetci vlastníci a užívatelia pozemkov.

Účastníkom konania, v ktorom obec rozhodne o podmienkach konania podujatia organizovaného mimo športového zariadenia (§ 5 ods. 5) aj napriek nesúhlasu niektorého z vlastníkov alebo užívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať, bude organizátor podujatia, a vlastníci a užívatelia pozemkov, ktorý vyjadrili nesúhlas.

Účastníkom konania, v ktorom obec rozhodne o zákaze podujatia z dôvodu nedodržania obcou určených podmienok alebo nesplnenia povinností organizátorom podujatia, je organizátor podujatia a ak ide o podujatie s osobitným režimom aj príslušný športový zväz, pričom môže ísť o tieto situácie, keď obec rozhodne o zákaze podujatia:

1. ak by v súvislosti s konaním podujatia hrozilo vážne ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, konanie podujatia by obmedzovalo verejnú dopravu, zásobovanie obyvateľstva alebo ohrozovalo životné prostredie; v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia, obec podujatie zakáže obligatórne z vlastného podnetu, na základe žiadosti organizátora podujatia alebo Policajného zboru (§ 17 ods. 4),

2. ak sa jeho konanie riadne neoznámilo obci a jeho konanie by bolo v zásadnom rozpore so záujmami chránenými týmto zákonom (§ 4 ods. 5),

3. ak organizátor podujatia ani po upozornení dozorným orgánom na zistené nedostatky spočívajúce v porušení obcou stanovených podmienok podujatia konaného mimo športového zariadenia (§ 5 ods. 5), nevykonaní bezpečnostných opatrení deklarovaných v oznámení obci podľa § 4 ods. 3 písm. p) alebo podmienky konania rizikového podujatia bez využitia kamerového systému, resp. bezpečnostné opatrenia odsúhlasené obcou a Policajným zborom (§ 21 ods. 7).

Na rozdiel od všeobecnej úpravy správneho poriadku sa ustanovuje, že rozhodnutia o zákaze podujatia podľa § 5 ods. 2 a § 17 ods. 4 a 6 a rozhodnutie o podmienkach konania podujatia mimo športového podujatia podľa § 5 ods. 5 nadobúdajú právoplatnosť dňom ich vydania. Proti týmto rozhodnutiam nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že s ohľadom na operatívnosť prijímania uvedených rozhodnutí v závislosti od priebežne meniacej sa situácie a získavania nových informácií by bolo konanie o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku (po dni konania podujatia) už bezpredmetné a neproduktívne by zaťažilo správne orgány. Do úvahy bude preto prichádzať iba preskúmanie rozhodnutia obce v rámci správneho súdnictva, ktorého výsledok bude relevantný aj z hľadiska prípadného uplatnenia nároku na náhradu škody organizátorom voči obci.

Vzhľadom na špecifiká rozhodovania o zákaze športových podujatí sa upravuje osobitne aj spôsob oznámenia rozhodnutí obce v týchto prípadoch. Rozhodnutie obec zverejní v deň vydania na úradnej tabuli obce a na jej webovom sídle, ak ho má zriadené. Rozhodnutie o zákaze podujatia obec oznámi písomne do 5 dní od vydania organizátorovi podujatia.

K § 30

Kvôli jednoznačnosti sa ustanovuje, že uplatnenie oprávnení a povinností usporiadateľa podľa § 14 je potrebné vnímať ako faktický zásah usporiadateľa, ktorého účelom a cieľom je zabezpečiť verejný poriadok a bezpečnosť na podujatí. Ich výkon, nie je možné považovať za sankciu, ktorá by mohla tvoriť prekážku pre ďalší postup v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní ani vtedy, ak bude divák vylúčený z podujatia pre porušenie návštevného poriadku. Prípadný spor o oprávnenosti vylúčenia z podujatia a prípadnej náhrade škody bude predmetom občianskeho súdneho konania.

Disciplinárny postih vyvodený voči členovi združenia (klubu alebo fyzickej osobe v pôsobnosti disciplinárnej komisie) za jeho protiprávne konanie, ktoré bolo kvalifikované aj ako porušenie predpisov športového zväzu, je potrebné vnímať iba ako vyvodenie zodpovednosti voči členovi člena športového združenia (hráč, klub) v rovine civilnoprávnej. Disciplinárne postihnutý subjekt porušil na základe stanov (dohoda členov združenia o pravidlách fungovania združenia) pravidlá dohodnuté pre výkon záujmovej činnosti v rámci združenia.

Disciplinárny postih neznamená prekážku rozhodnutej veci v trestnom konaní, priestupkovom konaní alebo správnom konaní, aj keď orgány verejnej správy ako aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré vedú správne, trestné alebo priestupkové konania pre porušenie noriem verejného práva môžu prihliadnuť k disciplinárnemu rozhodnutiu /§ 76 ods. 1 písm. ch) Priestupkového zákona, § 215 ods. 2 písm. b) Trestného zákona/.

Vzhľadom k tomu, že na športových podujatiach sa pomerne často používajú aj slovenské štátne symboly, pričom niekedy sú používané nedôstojným, či dokonca znevažujúcim spôsobom, v záujme ich ochrany sa výslovne ustanovuje, že používanie štátnych symbolov Slovenskej republiky na podujatiach podľa predmetného zákona upravuje zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.

Pri spracúvaní a ochrane osobných údajov podľa predmetného návrhu zákona sa postupuje podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 31

Prechodným ustanovením sa upravuje režim odbornej prípravy usporiadateľov, ktorá do účinnosti tohto zákona podliehala právnej úprave zákona č. 288/1997 Z. z. Ak hlavný usporiadateľ a usporiadateľ absolvovali odbornú prípravu a získali odbornú spôsobilosť podľa zákona č. 288/1997 Z. z., táto odborná spôsobilosť im ostáva zachovaná do 31. decembra 2017. Od 1. januára 2018 sa na nich začne vzťahovať právna úprava podľa tohto zákona a sú povinní absolvovať opakované overenie odbornej spôsobilosti podľa § 13 ods. 6.

V súvislosti s touto úpravou sa prechodným ustanovením rieši aj evidencia takýchto hlavných usporiadateľov a usporiadateľov.

K § 32

Zrušenie zákona č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzhľadom na nový zákon o organizovaní verejných športových podujatí a zrušenie vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 332/2009 Z. z. o podrobnostiach o kamerovom zabezpečovacom systéme.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa doplnenie existujúceho systému trestov o nový druh trestu, ktorý bude môcť byť uložený aj samostatne. Divácke násilie je spoločenský fenomén, ktorý sa môže zo športových podujatí presunúť aj na iné verejné podujatia, preto sa navrhuje zavedenie špeciálneho druhu trestu, ktorého primárnym cieľom je to, aby sa páchateľ nemohol zúčastňovať na verejných podujatiach, ktorých rozsah v súlade s účelom trestu a so zásadou primeranosti určí súd.

V mnohých európskych štátoch tento druh trestu existuje už dlhšie obdobie a s jeho aplikáciou sú pozitívne skúsenosti. Tento druh trestu bol doplnený v roku 2010 aj do systému trestov v Českej republike. Tento trest bude môcť súd uložiť pri trestných činoch spáchaných v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to bude so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku a to najviac na 10 rokov.

K bodom 2 až 4

Dopĺňajú sa nové priťažujúce okolnosti, ktorými sa reaguje na vyššiu závažnosť protiprávnych konaní skupín osôb, ktoré sa presúvajú na miesto konania verejného podujatia, alebo sa vracajú z miesta konania verejného podujatia (nové písmeno n) a trestné činy spáchané z dôvodu príslušnosti k športovému klubu (nové písmeno o).

Tieto priťažujúce okolnosti budú prichádzať do úvahy najmä pri protiprávnom konaní skupín fanúšikov (najmä futbalových), ktorých členovia sa často pod vplyvom alkoholu dopúšťajú agresívnych protiprávnych konaní na čerpacích staniciach, na odpočívadlách, v/pri motorestoch a pohostinských zariadeniach, ktoré sú často z tohto dôvodu uzavreté a strážené políciou alebo aj vo vlakoch a na staniciach.

Vzhľadom na potenciál agresivity a hroziace závažnejšie následky konania väčšej skupiny osôb, ktoré sa navzájom vo svojom protiprávnom konaní podporujú je dôvodné vyjadrenie vyššej závažnosti takéhoto konania zavedením novej priťažujúcej okolnosti. Vyjadrenie tejto okolnosti v zákone sleduje preventívny účinok a jednoznačne vyjadruje neprijateľnosť takýchto konaní spoločnosťou. Z hľadiska závažnosti sa konanie takejto skupiny osôb javí byť podstatne závažnejšie ako konanie jednotlivca, preto aj z vecného hľadiska sa zavedenie novej priťažujúcej okolnosti javí byť opodstatnené a je primeranou reakciou spoločnosti na jednu z pomerne rozšírených foriem diváckeho násilia.

Doterajšia prax ukázala nepripravenosť právnej úpravy, ktorá má účinne postihovať protiprávne konania osoby, resp. skupiny osôb v súvislosti s konaním športového podujatia. Takto nastavená právna úprava by mala v prvom rade odradiť od protiprávneho konania tak mimo diania ako aj priamo pri športovom podujatí.

V súčasnosti tomuto stavu sa predchádza zvýšeným počtom nasadených síl a prostriedkov Policajného zboru v rámci bezpečnostných opatrení (napr. uzatváranie čerpacích staníc na trase presunu fanúšikov, uzatváranie ulíc v blízkosti diania športového podujatia a pod.). Napríklad pri rizikových podujatiach v predchádzajúcom období bývali takto uzatvorené čerpacie stanice na trase Žilina - Bratislava, Žilina - Trnava.

Dohovor Rady Európy o násilí a nevhodnom správaní pri športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch (Štrasburg, 1985), ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou, v čl. 3 ods. 1 písm. a) obsahuje záväzok/povinnosť signatárskych štátov dohovoru "zabezpečiť, aby dostatok poriadkových síl bol pripravený čeliť vypuknutiu násilia a neviazanosti na štadiónoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ako aj pozdĺž trás, ktorými prechádzajú diváci", pričom v čl. 3 ods. 1 písm. c) je uvedený ďalší záväzok signatárskych štátov "uplatňovať alebo podľa potreby prijímať zákony, ktoré umožňujú, aby osoby, ktoré boli obvinené z priestupkov spojených s násilím a neviazanosťou divákov, boli stíhané zodpovedajúcimi trestami alebo podľa okolností zodpovedajúcimi administratívnymi opatreniami", pričom navrhované zmeny právnej úpravy majú napomôcť tieto záväzky riadne naplniť.

Za rovnako neprijateľné sa považuje spáchanie akéhokoľvek trestného činu len z dôvodu príslušnosti k športovému klubu, čo sa premietlo do novej priťažujúcej okolnosti. V mnohých prípadoch dochádza k páchaniu trestnej činnosti páchateľom alebo skupinou osobu, ktorá svoje konanie smeruje voči iným osobám alebo voči ich majetku práve z dôvodu, že tieto osoby sa určitým spôsobom odlišujú od páchateľov, či už názormi, členstvom v určitých organizáciách, kluboch, spolkoch, resp. trestná činnosť je na týchto osobách páchaná práve z dôvodu, že nezdieľajú názory páchateľov trestnej činnosti. V občianskej demokratickej spoločnosti a právnom štáte je absolútne neprijateľné, aby dôvodom/motívom trestnej činnosti bola príslušnosť poškodeného/obete k športovému klubu. Ak motívom trestnej činnosti páchateľa bude takýto absolútne neprijateľný dôvod, tento bude kvalifikovaný ako ďalšia priťažujúca okolnosť.

K bodu 5

Navrhuje sa doplnenie § 42 ods. 2 o trest zákazu účasti na verejných podujatiach v tom význame, aby súd pri ukladaní súhrnného trestu uložil tento trest obligatórne vo všetkých prípadoch, v ktorých bol tento trest uložený skorším rozsudkom, ktorého výrok o treste novší rozsudok zrušuje.

K bodu 6

V záujme zjednotenia terminológie použitej v Trestnom zákone sa navrhuje upraviť vyjadrenie obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona navrhovaným spôsobom.

K bodu 7

Do fakultatívneho výpočtu povinností, ktoré je možné odsúdenému uložiť, sa dopĺňa povinnosť, aby sa odsúdený alebo obvinený (pri podmienečnom zastavení trestného stíhania) dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru, spravidla v mieste kde sa zdržiava, prípadne aj opakovane. Táto povinnosť má byť ukladaná najmä v prípadoch, keď bude potrebné zabezpečiť, aby sa osoba, ktorej bol uložený zákaz účasti na vymedzených verejných (športových, kultúrnych, spoločenských) podujatiach, nemohla zúčastniť na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje uložený zákaz, vrátane stretnutí konaných v cudzine, kde sa dotknutá osoba z objektívnych dôvodov nebude môcť zúčastniť.

Porušenie tejto povinnosti bude v závislosti od štádia konania a procesnej situácie posudzované ako okolnosť odôvodňujúca vzatie do väzby (pri nesplnení povinnosti uloženej sudcom pri rozhodnutí o nevzatí do väzby), či pokračovanie v trestnom stíhaní (pri podmienečne zastavenom trestnom stíhaní) alebo pri hodnotení osoby v rámci posudzovania plnenia podmienok probačného dohľadu odsúdeným v rámci skúšobnej doby.

Máme za to, že práve tento inštitút by mal napomôcť v budúcnosti odradiť (zamedziť) potenciálnych páchateľov od recidívy trestnej činnosti diváckeho násilia. Na základe skúseností zo zahraničia práve povinnosť hlásiť sa na príslušnom útvare Policajného zboru v čase konania športového podujatia ich "materského" klubu je účinným nástrojom k postupnej eliminácii trestnej činnosti páchanej v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach.

K bodu 8

Upravuje sa podstata a účel trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude môcť súd uložiť za úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, alebo pri inom trestnom čine, ak je to so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku. Bude sa jednať najmä o prípady násilných trestných činov, ku ktorým môže dôjsť napadnutím fanúšika na ulici, násilné incidenty v pohostinských zariadeniach pri sledovaní televíznych prenosov alebo organizované bitky medzi futbalovými chuligánmi, ktorí sa dohodnú na mieste a čase bitky, čo nemusí byť vôbec viazané na konkrétne verejné podujatie.

Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže byť uložený aj ako samostatný trest. Súdom má byť ukladaný v rozsahu zodpovedajúcom predmetu záujmu odsúdeného tak, aby postihol v prvom rade tú oblasť života odsúdeného, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania (napr. stretnutia konkrétneho športu, súťaže, klubu, kategórie, družstva).

Popri tomto treste budú môcť byť odsúdenému súdom fakultatívne ukladané aj primerané obmedzenia a povinnosti, najmä povinnosť dostaviť sa v určitom čase (napr. v čase začiatku športového stretnutia, na ktoré sa vzťahuje zákaz) na určený útvar Policajného zboru a povinnosť nahradiť spôsobenú škodu alebo jej časť určenú súdom.

Útvar Policajného zboru, na ktorom sa bude odsúdený hlásiť, bude určený súdom podľa miesta faktického bydliska odsúdeného, aby odsúdený, ktorý sa z nejakého dôvodu nezdržiava v mieste trvalého bydliska, nebol nútený vynakladať prostriedky a čas na cestu do miesta trvalého bydliska, pretože to nie je účelom tohto druhu trestu.

K bodu 9 a 10

Upravujú sa podmienky podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a zahladenia tohto trestu analogickým spôsobom ako pri treste zákazu činnosti.

K bodu 11 a 12

Medzi tresty, ktoré je možné uložiť mladistvým páchateľom trestných činov sa dopĺňa trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorého účelom je cielene pôsobiť na tú sféru života páchateľa, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania. Na skutočného fanúšika športového klubu, športu alebo iného druhu verejných podujatí je takýto trest primeraným a dostatočným výchovným prostriedkom. Práve trest zákazu účasti na verejných podujatiach je účinným nástrojom a dostatočným opatrením voči páchateľovi, ktorý tento trest vníma veľmi negatívne, nakoľko nemôže sa zúčastniť športového podujatia (diania) materského klubu.

Trest zákazu účasti na verejných podujatiach bude môcť súd uložiť mladistvému najviac na 5 rokov.

Na rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach mladistvého odsúdeného sa primerane použije všeobecná právna úprava tohto postupu pri dospelom páchateľovi.

K bodu 13

Upravuje sa spôsob zahladenia odsúdenia mladistvého, ktorému bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Trest je zahladený jeho vykonaním.

K bodu 14

Predmetným ustanovením sa vymedzujú skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre kvalifikáciu skutku ako trestného činu spáchaného v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí. Zároveň sa vymedzuje pojem verejné podujatie na účely Trestného zákona.

K bodu 15

Vzhľadom na spoločenskú potrebu efektívne riešiť problematiku diváckeho násilia, sa v záujme dosiahnutia účelu ukladaných zákazov účasti na verejných podujatiach ustanovuje, že nedodržanie trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a uložených obmedzení a povinností v súvislosti s výkonom tohto trestu - nerešpektovanie rozhodnutia orgánu verejnej moci, bude posudzované ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Formálne znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia budú naplnené aj v prípade, keď odsúdený bez primeraných dôvodov nedodrží povinnosť uloženú popri treste zákazu účasti na verejných podujatiach, dostaviť sa v určenom čase na určený útvar Policajného zboru a to bez ohľadu na skutočnosť, či bude preukázaná prítomnosť odsúdeného na podujatí, na ktorom mal účasť zakázanú, resp. v súvislosti s ktorým mu bola uložená povinnosť dostaviť sa na určený útvar Policajného zboru.

K bodu 16

Precizuje sa znenie písmena d) odseku 1 pri trestnom čine výtržníctva. Pri verejných podujatiach, kde sa zdržiava väčšie množstvo osôb, pričom sú na nich často prítomné aj maloleté osoby, ženy, či osoby vyššieho veku, predstavuje použitie pyrotechnických výrobkov možnosť vážneho ohrozenia zdravia. Následkom použitia pyrotechnických výrobkov môže byť napr. roztrhnutie ušného bubienka (akustický efekt) alebo popálenina, prípadne až devastačné poranenie rúk alebo nôh. Rovnako negatívne je vnímaná aj samotná obava účastníkov podujatia z uvedených možných následkov, ktorá odrádza slušných občanov od účasti na verejných podujatiach. Pyrotechnické výrobky vrátane po domácky vyrobených/ upravených zariadení alebo výrobkov páchatelia používajú skrytým spôsobom, najmä pri verejných športových stretnutiach ale aj pri silvestrovských zábavách, verejných zhromaždeniach a iných podujatiach konaných na verejných priestranstvách/námestiach, kde páchatelia často nič netušiacim účastníkom hádžu pyrotechnické výrobky (delobuchy) pod nohy.

Nebezpečnosť konkrétnych druhov pyrotechnických výrobkov bude závisieť od druhu použitého pyrotechnického výrobku, ako aj od spôsobu použitia a spôsobeného alebo hroziaceho následku. Na základe vyhodnotenia týchto okolností bude posúdená závažnosť protiprávneho konania spočívajúceho v nedovolenom použití pyrotechnického výrobku na verejnom podujatí.

Ďalšia forma výtržníctva - poškodzovanie sedadiel (vytrhávanie celých sedadiel alebo ich častí) je jedným z častých protiprávnych konaní, ktorým začínajú alebo gradujú násilné incidenty na štadiónoch, preto túto formu navrhujeme výslovne uviesť v trestnom čine výtržníctva, aby tieto násilné konania proti majetku, ktorých cieľom je vytrhnutie sedadla, ktoré sa následne (obratom) používa na demonštratívne vhadzovanie na športovisko a nezriedka aj na útok proti osobám usporiadateľov, členov SBS, policajtom, neboli vnímané iba ako "bežné", či dokonca bagateľné priestupky, ale ako prečiny, ktoré budú môcť byť za určitých okolností, pri menšej závažnosti činu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.), kvalifikované ako priestupky.

Rovnako aj poškodzovanie mechanických bariér/zábran oddeľujúcich sektory priaznivcov je jednoznačná násilná príprava - násilný útok proti majetku, ktorého cieľom je následné preniknutie do sektoru priaznivcov súperiaceho družstva alebo útok na usporiadateľskú službu. Pri týchto útokoch je len otázkou náhodných okolností, nezávislých od vôle páchateľa, či je bariéra dostatočne pevná alebo dostatočne pevne uchytená, aby odolala opakovaným násilným útokom páchateľov a nimi použitým prostriedkom, ktoré často trvajú celé minúty, či desiatky minút, pričom celý štadión vrátane mládeže, žien a detí a všetci slušní diváci iba dúfajú/veria, že staré bariéry útokom odolajú.

Za 45 miliónov eur zo štátneho rozpočtu, ktoré poskytne štát na výstavbu a rekonštrukciu 21 futbalových štadiónov (to je 60% investície, k tomu ešte 40% = 30 miliónov eur prispejú obce a vlastníci štadiónov), budú v rámci verejného obstarávania za verejné prostriedky obstarávané aj systémy tribún, nové sedadlá pre divákov a ďalšie zariadenie a bezpečnostné prvky športových zariadení, takže ich zvýšená ochrana je aj z tohto hľadiska na mieste.

K bodom 17 a 18

Navrhuje sa doplniť do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva ako nový kvalifikačný znak okolnosť, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva formou konaní uvedených v odseku 1 voči chránenej osobe, pričom za chránenú osobu bude podľa § 139 Tr. zákona považovaný "verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona", t. j. aj člen usporiadateľskej služby.

Z podstaty veci vyplýva, že z foriem výtržníctva uvedených v odseku 1 bude možné voči chránenej osobe konať najmä spôsobom uvedeným pod písm. a) (napadne iného) ale aj inými spôsobmi, ktoré v odseku 1 výslovne nie sú uvedené, a to vzhľadom ku konštrukcii odseku 1, kde sú uvedené formy výtržníctva iba fakultatívne, čo je vyjadrené použitím výrazu "najmä".

Do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva sa ako ďalší nový kvalifikačný znak navrhuje doplniť recidíva protiprávnych konaní, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva (konania v odseku 1), hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

K Čl. III

K bodu 1, 3 a 9

Návrhom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Deklarovaným cieľom smernice je zabezpečiť právo podozrivých alebo obvinených osôb na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, aby sa zaručilo ich právo na spravodlivý proces. Smernica stanovuje spoločné minimálne pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v oblastiach tlmočenia a prekladu v trestnom konaní v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), s cieľom posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.

Návrhom v bode 1 sa rozširuje právo na preklad a tlmočenie v trestnom konaní popri osobách uvedených v § 2 ods. 20 Trestného poriadku aj na podozrivú osobu.

V bode 2 sa v súlade s označenou smernicou rozširuje právo na preklad a tlmočenie aj na ostatné úkony v rámci trestného konania akými sú porada obvineného s obhajcom v priebehu alebo v súvislosti s procesným úkonom, podaním opravného prostriedku alebo inými procesnými podaniami.

V odseku 2 sa transponuje čl. 2 ods. 4 smernice v reakcii na judikatúru ESĽP v súvislosti s právom na spravodlivý proces u osôb, ktoré nedostatočne ovládajú jazyk, v ktorom sa vedie konanie. V zmysle navrhovaného znenia bude môcť orgán, ktorý vykonáva úkon trestného konania ustanoviť tlmočníka aj v prípade, ak osoba síce vyhlási, že rozumie jazyku konania, ale jej jazykové znalosti nebudú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v tomto jazyku. Tlmočník sa v takomto prípade priberie uznesením, proti ktorému daná osoba môže podať sťažnosť.

V odseku 4 sa transponuje čl. 3 smernice, ktorým sa rozširuje právo na preklad základných písomnosti trestného konania, ktorými sa v zmysle smernice myslí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, každá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok. Preklad takéhoto rozhodnutia zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.

V odseku 5 sa v zmysle požiadaviek smernice upravuje možnosť rozhodnúť o preklade aj iných písomnosti nevyhnutných na zabezpečenie spravodlivého procesu podľa uváženia orgánu, pred ktorým sa konanie vedie. Ak o preklad takejto písomnosti požiada obvinený, o nevyhovení takejto žiadosti rozhodne daný orgán uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť obvineného. Preklad týchto uznesení možno nahradiť aj ich ústnym pretlmočením.

V odseku 6 sa upravuje v odôvodnených prípadoch možnosť využiť technické zariadenia určené na prenos obrazu a zvuku pre účely zabezpečenia tlmočenia.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením sa zabezpečí poskytovanie informácií zo strany súdu subjektu, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach vo vzťahu k všetkým odsúdeniam za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava doplnenia písmena f) v § 82 ods. 1 v nadväznosti na zmenu § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona.

K bodu 5

Najefektívnejší spôsob vybavenia trestných vecí páchateľov prečinov spáchaných nielen v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú mimo územia SR, je zrýchlený postup podľa § 204 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku (tzv. superrýchle vyšetrovanie), ktorého znenie sa za tým účelom upravuje.

Navrhovaná zmena umožní postup podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku aj v tých prípadoch, v ktorých zadržaniu páchateľa prečinu "pri čine alebo bezprostredne po ňom" bránila akákoľvek iná prekážka objektívnej alebo subjektívnej povahy (napr. ak sa páchateľovi podarilo z miesta činu újsť; ak bolo potrebné najskôr stotožniť osobu páchateľa zaznamenanú kamerovým systémom a následne ju fyzicky vyhľadať a pod.), vždy však len za splnenia podmienky, že k zadržaniu páchateľa došlo do 24 hodín po skutku.

Navrhovanou zmenou sa reaguje na situácie súvisiace predovšetkým s fenoménom diváckeho násilia na športových podujatiach, avšak k obdobným situáciám môže dôjsť aj na verejných zhromaždeniach alebo iných verejných podujatiach, v ktorých osobu podozrivú zo spáchania prečinu, ktorá sa nachádza/pohybuje/ukrýva v dave, z bezpečnostných dôvodov nie je možné zadržať pri prečine alebo bezprostredne po spáchaní prečinu. Ak je takýto páchateľ súčasťou davu je z bezpečnostného a taktického hľadiska nevhodné až kontraproduktívne pokúšať sa vniknúť do davu osôb za účelom jeho zadržania, pretože by to mohlo vyvolať odpor "davu" a spôsobiť rozsiahly bezpečnostný incident. V takýchto prípadoch bezpečnostné zložky iba monitorujú pohyb podozrivého a k zadržaniu podozrivého dochádza až po ukončení podujatia po rozídení sa davu. V takom prípade orgány činné v trestnom konaní a súd podľa súčasnej právnej úpravy nemôžu postupovať podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku, pretože nedošlo k zadržaniu páchateľa pri čine a z bezpečnostných dôvodov ani "bezprostredne po ňom".

Pri páchateľoch, ktorí sa zdržujú v SR to v zásade nepredstavuje vážnejší problém (vec sa vybaví v rámci skráteného vyšetrovania) avšak pri páchateľoch - cudzincoch, ktorí sú pri nemožnosti využitia § 204 ods. 1 Tr. poriadku prepustení zo zadržania a odcestujú do svojho domovského štátu to znamená významné negatívne dopady na efektivitu vybavenia veci z hľadiska časového (odovzdanie trestného konania trvá spravidla niekoľko mesiacov), ekonomického (náklady na preklad spisu a úkonov medzinárodnej právnej pomoci) i vecného (problémy s ďalším dokazovaním, strata hodnoty/použiteľnosti dôkazov a pod.). Trestná vec vedená v SR proti cudziemu štátnemu príslušníkovi, ktorý sa zdržiava mimo územia SR, sa musí potom vybavovať cestou dožiadaní právnu pomoc a/alebo odovzdaním trestnej veci do domovského štátu páchateľa, s čím sú nevyhnutne spojené náklady na preklad spisového materiálu a ďalších procesných písomností, čo je náročné nielen finančne ale aj časovo.

K bodu 6

Doplnením ustanovenia sa upravuje povinnosť prokurátora pri podmienečnom zastavení trestného stíhania za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí ak súčasne došlo k uloženiu obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na športové podujatie, upovedomiť o tejto skutočnosti subjekt, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon.

Súčasne pre prípad uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona sa upravuje povinnosť prokurátora zaslať takéto uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania určenému útvaru Policajného zboru, na ktorý je obvinený povinný dostaviť sa v určenom čase.

K bodu 7

Dopĺňa sa výpočet trestov, ktoré je možné uložiť trestným rozkazom o novo zavedený trest zákazu účasti na verejných podujatiach.

K bodu 8

Upravuje sa spôsob zabezpečenia výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach. O uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach súd upovedomí orgán Policajného zboru, v obvode ktorého má odsúdený bydlisko.

Účelom trestu je to, aby sa odsúdený dostavil na určený útvar Policajného zboru v mieste skutočného bydliska, ktoré často bude totožné s adresou trvalého bydliska. Je však veľa osôb, ktoré majú trvalý pobyt formálne vedený inde ako sa fakticky zdržujú. Určenie útvaru Policajného zboru sa v súlade s účelom trestu zákazu účasti na verejných podujatiach preto neviaže na "trvalý pobyt" odsúdeného, ale na faktické bydlisko, nakoľko tento trest má čo najmenej zasahovať do bežného života odsúdeného a nemá mu spôsobovať ani neprimerané cestovné náklady (do miesta trvalého bydliska).

Ak uloženie trestu súvisí so zákazom účasti na športovom podujatí, súd o tejto skutočností upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona (zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon.

V prípade porušovania alebo marenia trestu zákazu účasti na verejných podujatiach sa stanovuje povinnosť oznámiť túto skutočnosť okresnému prokurátorovi, nakoľko uvedené konanie napĺňa znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia (čl. II bod 15). Súčasne sa upravuje postup súdu v prípade podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu účasti na verejných podujatiach (ods. 4 a 5).

K Čl. IV

K bodu 1

Podľa Priestupkového zákona je možné uložiť ochranné opatrenie "obmedzujúce opatrenie" iba za konkrétne priestupky výslovne uvedené v § 17 ods. 1 Priestupkového zákona. Vzhľadom na navrhované doplnenie priestupkov extrémizmu (§ 47a) sa navrhuje doplnenie týchto priestupkov do skupiny priestupkov, pri ktorých je možné toto ochranné opatrenie uložiť.

Ukladanie obmedzujúcich opatrení s odkazom na Priestupkový zákon upravuje aj osobitný zákon (napr. zákon o organizovaní verejných športových podujatí), preto bolo potrebné rozšíriť možnosť ukladania obmedzujúceho opatrenia aj na priestupky, pri ktorých uloženie tohto ochranného opatrenia umožňuje osobitný zákon (zákon o organizovaní športových podujatí).

K bodu 2

Navrhovaná zmena má v súlade so zásadou materiálnej spravodlivosti vyriešiť situácie, keď protiprávne konania závažnejšej povahy, ktoré sú stíhané ako trestné činy v trestnom konaní, sú nakoniec orgánmi činnými v trestnom konaní prípadne až súdom konajúcim v trestnej veci prekvalifikované na priestupky a postúpené orgánom príslušným na prejednanie priestupku. V týchto prípadoch v dôsledku dĺžky trvania trestného konania často dochádza k premlčaniu zodpovednosti za priestupok z dôvodu uplynutia priestupkovej premlčacej lehoty, ktorá podľa doterajšej právnej úpravy plynula bez ohľadu na prebiehajúce trestné stíhanie osoby. Ide pritom spravidla o priestupky závažnejšej povahy na hranici ich posúdenia ako trestný čin (prečin).

Často ide o protiprávne konania, ktoré z hľadiska formálnej stránky napĺňajú všetky zákonné znaky prečinu avšak orgány činné v trestnom konaní alebo súd ich s použitím ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona prekvalifikujú na priestupok. V prípadoch, keď bolo trestné stíhanie časovo náročnejšie, či už z dôvodov náročnosti dokazovania (znalecké posudky a pod.), nespolupráca procesných strán alebo z iných dôvodov, hrozí, že tieto protiprávne konania nakoniec z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty podľa § 20 Priestupkového zákona nebudú môcť byť postihnuté ani ako priestupok. Navyše aj priestupkové konanie má objektívne danú časovú náročnosť.

Navrhovaná úprava ustanovuje, že doba trvania trestného stíhania osoby, sa do priestupkovej premlčacej lehoty voči tejto osobe nezapočítava. Vedenie trestného stíhania (vo veci) alebo trestné stíhanie konkrétnej osoby nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k iným osobám, ktoré nie sú trestné stíhané.

K bodom 3 a 4

Novelizuje sa ustanovenie § 47 priestupky proti verejnému poriadku doplnením skutkovej podstaty priestupkov súvisiacich s účasťou na verejných podujatiach (verejné zhromaždenia, verejné kultúrne podujatia a iné verejné podujatia), ktorou sa zavádza obdobná regulácia ako pri verejných športových podujatiach podľa zákona o organizovaní verejných športových podujatí.

Neexistuje vecný dôvod pre to, aby verbálne a iné útoky a provokácie ako napr. úmyselné olievanie pivom, pľutie, hrubé vulgárne nadávky, slovné provokácie a pod., ktorými sú na verejnom podujatí (na verejnosti), často priamo pred stovkami, či tisíckami občanov, žien, mládeže, či dokonca detí, hrubo znevažované, urážané alebo ohrozované osoby podieľajúce sa na organizačnom zabezpečení verejného podujatia, neboli posúdené a postihované obdobne ako je to ustanovené v osobitnom zákone / § 26 ods. 1 písm. e) návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí uvedeného v čl. I./. Zároveň sa dopĺňa výška sadzby pokút ako sankcie za tieto priestupky.

K bodu 5

Doplnením § 47a sa navrhuje vymedziť konania, ktoré budú posudzované ako priestupky extrémizmu, ku ktorým veľmi často dochádza práve v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Navrhovaná úprava má za cieľ podchytiť predovšetkým tie konania, ktoré by v rámci trestného konania boli skončené odmietnutím trestného oznámenia prípadne jeho zastavením (s poukazom na § 10 ods. 2 TZ). V týchto prípadoch pôjde o protiprávne konania, ktorých závažnosť (spôsob vykonania, následok, okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný), by nepostačovala na naplnenie skutkovej podstaty niektorého z trestných činov extrémizmu.

Napriek tomu, z pohľadu verejného záujmu na potláčaní prejavov extrémizmu ako mimoriadne škodlivého spoločenského fenoménu súčasnej doby, je dôležité, aby ani tieto menej závažné formy protiprávneho konania neboli tolerované a aby boli postihnuté v priestupkovom konaní. Takto bude priestupca upozornený na to, že jeho konanie nie je v súlade so zákonom a že sa ho musí zdržať (napr. obnaženie na tele vytetovaných extrémistických symbolov na verejnosti a pod.). Zároveň pri opätovnom protiprávnom konaní obdobného charakteru (po predchádzajúcom priestupkovom konaní a postihnutí páchateľa) bude v rámci prípadného trestného konania (vyšetrovania) uľahčené preukazovanie subjektívnej stránky – pri trestnom čine musí byť preukázaný minimálne nepriamy úmysel.

Zavedením priestupkov extrémizmu sa vytvorí základ na presnejší prehľad o osobách dopúšťajúcich sa tohto druhu protiprávneho konania, nakoľko pri uznaní viny a postihu za tento druh priestupku, bude tento evidovaný osobitne ako priestupok extrémizmu, a nie ako v súčasnosti, kedy sú niektoré konania postihnuté ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, niektoré ako priestupky proti verejnému poriadku a niektoré nie sú postihované vôbec.

Ako priestupok extrémizmu nebudú posudzované prípady použitia písomného, grafického, obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového vyhotovenia textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, na verejnom kultúrnom podujatí, pri výkone povolania, zamestnania alebo pri vykonávaní inej činnosti takým spôsobom, ktorý neporušuje alebo neohrozuje záujem spoločnosti. Tu sa bude jednať najmä historické/dobové oblečenie alebo kostýmy využívané pri kultúrnych podujatiach, modelárske súťaže, edukačné výstavy a pod., ktorých cieľom nie je podpora názorov alebo ideológií, ktorých obsahom je potláčanie základných ľudských práv a slobôd.

K bodu 6

Úpravou uvedeného ustanovenia sa do príslušnosti Policajného zboru na prejednanie priestupkov dopĺňajú priestupky extrémizmu a priestupky podľa § 47 ods. 1 písm. k).

K bodu 7

Vypúšťa sa obsoletné ustanovenie, ktoré po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky na dva samostatné štáty stratilo svoje opodstatnenie. Česká republika toto ustanovenie vypustila zo svojho "Priestupkového zákona" k 1.3.1993 (zákon č. 67/1993 Sb.).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v dôsledku úpravy plynutia premlčacej doby podľa § 20 ods. 2.

K Čl. V

V nadväznosti na zmenu požiadaviek na odbornú spôsobilosť a zmenu podmienok výkonu činnosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa v zákone o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je nevyhnutá úprava aj v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Prechodným ustanovením sa obmedzuje doba platnosti živnostenských oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov ku dňu účinnosti zákona.

Podľa novej právnej úpravy sa činnosť usporiadateľ na športovom podujatí nebude vykonávať ako živnosť, keďže táto činnosť svojim charakterom nenapĺňa znaky podnikania. Živnosťou však bude zabezpečovanie činnosti usporiadateľskej služby, ktorá môže byť vykonávaná ako voľná živnosť.

K Čl. VI

K bodu 1

Vzhľadom na novú právnu úpravu odbornej spôsobilosti usporiadateľa a podmienok výkonu jeho činnosti v zákone o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vypúšťa z predmetnej právnej úpravy usporiadateľ na športovom podujatí.

K bodu 2

V nadväznosti na skutočnosť, že odborná príprava a overovanie odbornej spôsobilosti usporiadateľov prechádza s účinnosťou tohto zákona pod právny režim zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa prechodným ustanovením upravuje, ako sa bude posudzovať odborná príprava usporiadateľov, ktorá sa začala pred účinnosťou tohto zákona a jej ukončenie a vydanie osvedčenia nastane až po 1. januári 2014. Táto odborná príprava sa dokončí podľa zákona č. 288/1997 Z. z. účinného do 31. decembra 2013, s tým, že sa bude na účely prechodného ustanovenia § 31 zákona o organizovaní verejných športových podujatí považovať za odbornú prípravu podľa doterajších predpisov, teda za odbornú prípravu získanú podľa zákona č. 288/1997 Z. z.

K Čl. VII

V záujme preventívneho pôsobenia právnou úpravou sa navrhuje v zákone o športe výslovne vyjadriť oprávnenie športového klubu, ktorému bola uložená pokuta v disciplinárnom konaní alebo v správnom konaní alebo mu bola uložená iná sankcia alebo opatrenie, s ktorými sú spojené finančné náklady (napr. športovému klubu bude uložená povinnosť zdvojnásobiť na ďalšie stretnutie počet usporiadateľov alebo vykonávať usporiadateľskú službu aj na stretnutiach u súpera), uplatniť si v civilnom konaní primeranú úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov od toho, kto sa dopustil konania alebo je zodpovedný za konanie, ktoré bolo dôvodom pre uloženie sankcie. Aj keď zaplatená pokuta nie je škodou v pravom slova zmysle, predstavuje zníženie majetku pokutou postihnutého subjektu. Ak dôvodom pre uloženie pokuty bolo konanie iného subjektu ako toho, ktorému bola pokuta uložená, požiadavka náhrady / regresu zaplatenej pokuty alebo jej časti voči osobe, ktorej konanie bolo dôvodom pre uloženie pokuty, sa javí byť spravodlivá.

K Čl. VIII

Ustanovenie upravujúce účinnosť.

 

[1] Spotter je policajt v civile, ktorý sa od bežného fanúšika ničím neodlišuje, má však špeciálnu úlohu - viac ako samotné stretnutie sleduje a prípadne aj dokumentuje dianie na štadióne, najmä v sektore hostí a sektore domácich vlajkonosičov.

V Bratislave 26. septembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Čaplovič v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 559
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Doručenie podania súdu prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Rezort spravodlivosti dá viac ako pol milióna na boj s diskrimináciouhttps://www.teraz.sk/slovensko/rozda-viac-ako-pol-miliona-na-boj-prot/429612-clanok.html

Objem predpokladaných financií stanovil rezort spravodlivosti na 769.500 eur s tým, že ...

J. Čižnár odvolal krajskú prokurátorku v Bratislave I. Kopčovúhttps://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-odvolal-krajsku-prokurato/429593-clanok.html

Generálna prokuratúra zároveň v pondelok (11. 11.) vyhlásila výberové konanie na pozíciu ...

Gál nesúhlasí s návrhom SNS o pedofílii, hovorí, že tresty už existujúhttps://www.teraz.sk/slovensko/gal-nesuhlasi-s-navrhom-sns-o-pedof/429508-clanok.html

Význam pojmov pedofílie, nekrofília a zoofília vyplýva podľa Gála zo zákona implicitne a ...

Transparency International Slovensko vyzýva poslancov, aby volili šéfa protikorupčného úradu verejnehttps://www.webnoviny.sk/transparency-international-slovensko-vyzyva-poslancov-aby-volili-sefa-protikorupcneho-uradu-verejne/

Poslanci by mali voliť šéfa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ...

Exekúcie na Slovensku pribúdajú, prípady však rieši iba jeden súdhttps://www.webnoviny.sk/exekucie-na-slovensku-pribudaju-pripady-vsak-riesi-iba-jeden-sud/

Exekúcie na Slovensku stále pribúdajú. Ich agendou sa zaoberá iba Okresný súd v Banskej ...

Menšinový zákon predstavia na začiatku roka 2020https://www.teraz.sk/slovensko/definitivu-legislativneho-zameru-men/429406-clanok.html

Koncepcia pripravovaného zákona o národnostných menšinách by do januára 2020 mala prejsť ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

PoUtStŠtPiSoNe
: