Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

133/2013 Z. z.

najpravo.sk • 30.8. 2013, 19:11

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

I.

Teraz platný zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení štyroch noviel transponoval do slovenského právneho poriadku smernicu Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky v znení smernice Rady 93/68/EHS a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003.

Základným obsahom zákona o stavebných výrobkoch sú pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na slovenský trh. Zákon bol prijatý v čase, keď prevažne ešte neexistovali európske normy, ktoré by jednotne upravili technické preukazovanie zhody podstatných vlastností stavebných výrobkov a nadväzné metódy kontroly zhody stavebných výrobkov s nimi, systémy preukazovania zhody stavebných výrobkov a systému riadenia výroby stavebných výrobkov jednotne v celom vnútornom trhu Európskej únie. Európske normy sa vydávali postupne a viedli k postupnému zjednocovaniu (harmonizácii) technických požiadaviek na stavebné výrobky z hľadiska plnenia základných požiadaviek na stavby a zamýšľaného použitia v stavbe.

Pri uplatňovaní európskych technických špecifikácií (európskych noriem a európskych technických osvedčení) sa prejavili nedostatky smernice Rady 89/106/EHS, ktoré Komisia riešila postupným vydávaním právne nezáväzných usmernení tzv. Guidance Papers (boli vydané od označenia A až po M). Ani týmto spôsobom, znásobeným dôsledkami nerovnakej transpozície smernice v členských štátoch, sa nedosiahlo jednotné uplatňovanie smernice v celom Európskom hospodárskom priestore. To sa najvýraznejšie prejavilo pri označovaní stavebných výrobkov označením CE, ktoré niektoré členské štáty nevyžadovali. Tento nepriaznivý stav, ako aj postoje dôležitých výrobcov stavebných výrobkov viedli orgány Európskej únie k zásadnej zmene právneho základu uvádzania stavebných výrobkov na vnútorný trh. Preto vydali nový právne priamo záväzný akt – nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011) (ďalej len „nariadenie").

Toto nariadenie priamo upravuje všetky podstatné prvky potrebné na uvádzanie stavebných výrobkov na trh a ich sprístupňovanie na trhu v celom európskom hospodárskom priestore a od národných úprav požaduje upraviť kompetencie vnútroštátnych orgánov, sankcie za porušovanie pravidiel a niektoré ďalšie výslovne uvedené úpravy vo vzťahu k Európskej komisii a k ostatným členským štátom. Týmto by mal byť zavedený jednotný trhový režim v oblasti stavebných výrobkov. Vykonateľnosť nariadenia umožňujú európske harmonizované normy EN (k 30. júnu 2012 ich je 412), ktoré sú už zavedené aj v sústave slovenských technických noriem (STN EN).

II.

Navrhovaný zákon implementuje citované nariadenie na podmienky slovenského právneho poriadku, upravuje podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh Slovenskej republiky v medziach tohto nariadenia a ustanovuje orgány aplikujúce citované nariadenie.

Navrhovaný zákon je zákonnou úpravou úloh vnútroštátnych orgánov, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z citovaného nariadenia, vrátane požadovaných notifikácií, štátneho dohľadu nad činnosťou vnútroštátnych orgánov a nad domácim trhom a úpravy sankcií za porušenie ustanovených pravidiel. Bez tejto právnej úpravy by nariadenie bolo nevykonateľné.

Zákon zároveň upravuje požiadavky na systémy posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov pred ich uvedením na domáci trh a postup vydávania vyhlásení výrobcov, certifikátov a technických posúdení. Ustanovené pravidlá sa týkajú

- všetkých stavebných výrobkov bez ohľadu na to, v akej technickej špecifikácii sú upravené parametre podstatných vlastností stavebných výrobkov, ktoré sú relevantné vo vzťahu k základným požiadavkám na stavby a k zamýšľanému použitiu v stavbe a

- všetkých hospodárskych subjektov na území Slovenskej republiky, ktoré stavebné výrobky vyrábajú, dovážajú alebo distribuujú na domáci trh.

Podstata celého režimu uvádzania stavebných výrobkov na trh, či už na domáci (slovenský), alebo na vnútorný (Európskej únie) zostáva zhodná s terajším stavom, pretože hlavný rozdiel medzi režimom podľa smernice a režimom podľa nariadenia je len v zabezpečení jednotnosti jeho uskutočňovania a nie v nových postupoch. Systémy preukazovania zhody (predtým vyplývajúce zo smernice) sú teraz uvedené v prílohe V nariadenia ako systémy posudzovania a overovania nemennosti parametrov zostávajú rovnaké (zrušený bol len systém 2), skúšobné metódy stavebných výrobkov a druhy inšpekcií systému riadenia výroby tiež. To umožňuje kontinuálne pokračovanie v sprístupňovaní doterajších stavebných výrobkov na trhu bez potreby nových skúšok typu a počiatočných inšpekcií.

Aj postavenie a úlohy orgánov technického posudzovania (doteraz orgány technického osvedčovania), notifikovaných osôb a autorizovaných osôb sú rovnaké a preto sa prechodným ustanovením zabezpečuje kontinuita upravovaných postupov a činností. Zoznam týchto orgánov a osôb je uvedený v prílohe tejto dôvodovej správy.

Doterajšie osvedčovacie miesta sa podľa označenia menia na autorizované osoby na technické posudzovanie, ale obsah ich činnosti zostáva nezmenený a (aspoň zatiaľ) to bude tá istá právnická osoba (Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. v Bratislave).

Doterajšie „vyhlásenie výrobcu o zhode" (stavebného výrobku) sa mení na „vyhlásenie výrobcu o parametroch" (stavebného výrobku). Tým, že ide o priamo aplikovateľné nariadenie, odstránia sa doteraz existujúce rozdiely v preberaní bývalej smernice do národných právnych poriadkov, a tým niekedy aj podstatné rozdiely v požiadavkách a praxi vyhlásení výrobcu a uvádzania stavebných výrobkov na národné trhy, v ktorých prevládali administratívne a technické prekážky chrániace domáce národné trhy.

Vzhľadom na to, že nariadením sa zásadne nemení doterajší režim uvádzania stavebných výrobkov na trh, nebudú v praxi problémy s jeho aplikovaním ani zo strany orgánov technického posudzovania, notifikovaných osôb a autorizovaných osôb, ani zo strany hospodárskych subjektov (najmä výrobcov stavebných výrobkov). Na túto skutočnosť reaguje aj prechodné ustanovenie navrhovaného zákona, ktoré zabezpečí plynulý prechod z jednej právnej úpravy do druhej bez zvýšenej administratívy a bez zbytočných nákladov verejnej správy a podnikateľov v oblasti výroby a distribúcie stavebných výrobkov.

III.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež v súlade s právom Európskej únie.

IV.

Vzhľadom na požiadavky nariadenia, prijatie navrhovaného zákona má vplyv na verejný rozpočet a na informatizáciu spoločnosti, návrh zákona nemá sociálny vplyv, environmentálny vplyv. Zmena právneho režimu nebude mať nepriaznivý vplyv ani na podnikateľov v oblasti výroby, distribúcie a používania stavebných výrobkov, pretože sa zásadným spôsobom nemenia požiadavky na ich správanie.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K § 1:

Úvodné ustanovenie vyratúva jednotlivé prvky predmetu úpravy. Predovšetkým v odseku 1 deklaruje, že ide o vykonanie nariadenia na domáce podmienky. Ide o úpravu, na ktorú výslovne splnomocňuje nariadenie v jednotlivých článkoch, pretože sa týka priamej aplikácie nariadenia a následnej priamej spolupráce vnútroštátnych orgánov s Európskou komisiou (notifikácií, monitorovania, podávania hlásení, informácií a správ a účasti na činnosti spoločných orgánov) a s orgánmi ostatných členských štátov.

Ďalej v odseku 2 avizuje úpravu základných právnych vzťahov k prístupu stavebných výrobkov na domáci slovenský trh a vnútroštátne postupy kreovania orgánov, štátny dohľad a sankcie. Obsahuje úpravu pôsobností orgánov verejnej správy, ktoré budú vykonávať nariadenie v Slovenskej republike a obsah navrhovaného zákona – Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Definíciu „stavebného výrobku" upravuje článok 2 ods. 1 nariadenia.

Definíciu „výrobcu" ustanovuje článok 2 ods. 19 nariadenia.

„Uvedením na trh" sa podľa článku 2 ods. 17 nariadenia rozumie prvé sprístupnenie vyrobeného alebo dovezeného stavebného výrobku na trh. Jeho ďalšie dodávky na trh označuje nariadenie v článku 2 ods. 16 ako „sprístupnenie na trhu".

K § 2:

Ustanovujú sa základné pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na slovenský trh platné pre všetky stavebné výrobky bez ohľadu na to, či ide o slovenského výrobcu alebo zahraničného výrobcu.

V odseku 1 je vyjadrená základná požiadavka na uvádzanie akýchkoľvek stavebných výrobkov na domáci trh. Na domáci trh možno uviesť len taký stavebný výrobok, ktorého parametre podstatných vlastností sú v súlade s požiadavkami, ktoré upravuje buď

- harmonizovaná norma, ktorú pre stavebníctvo vydal Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), alebo Európsky výbor pre elektrotechnickú normalizáciu (CENELEC),

- európske technické posúdenie (namiesto terajšieho európskeho technického osvedčenia – ETA), ktoré vydá niektorý orgán technického posudzovania na základe mandátu vo forme európskeho hodnotiaceho dokumentu (namiesto terajšieho predpisu - ETAG) vydaného európskou Organizáciou orgánov technického posudzovania,

- určená slovenská technická norma (STN) alebo

- SK technické posúdenie, ktoré vydá autorizovaná osoba na technické posudzovanie.

Prvú skupinu tvoria stavebné výrobky vyrobené v ktoromkoľvek členskom štáte vrátane Slovenskej republiky alebo dovezené do niektorého členského štátu z tretieho štátu, ak sú v súlade s niektorou harmonizovanou technickou špecifikáciou; takéto stavebné výrobky sú označené jednotne pre celý európsky hospodársky priestor označením CE.

Druhú skupinu tvoria stavebné výrobky vyrobené v Slovenskej republike, alebo dovezené z cudziny (z členského štátu, alebo z tretieho štátu), ak parametre ich podstatných vlastností sú v súlade s technickými požiadavkami platnými v Slovenskej republike. Rozhodujúcim rozdielom je, že sa nesmú uvádzať na trh s označením CE.

V odseku 2 sú uvedené stavebné výrobky, ktoré nemusia spĺňať požiadavky navrhovaného zákona, pretože nimi sa nenarúšajú pravidlá trhového prostredia a sú natoľko individualizované, že nie je problém vysledovať ich výrobcu, distribútora a stavebníka (zhotoviteľa stavby).

V odseku 3 sú uvedené pravidlá poradia požívania technických špecifikácií. Prednosť majú harmonizované normy a európske technické posúdenia, lebo ich obsah je zjednotený pre celý Európsky hospodársky priestor a nevyžadujú nijakú činnosť vnútroštátnych autorizovaných osôb. Výrobky, ktorých parametre podstatných vlastností sú s nimi v súlade, možno bez ďalších administratívnych alebo technických prekážok uvádzať na vnútorný trh Európskej únie s označením CE.

Ostatné technické špecifikácie (slovenské technické normy - STN a SK technické posúdenia) sú postačujúcim základom na uvádzanie stavebných výrobkov na domáci (slovenský) trh a prípadne na vývoz. Možné je aj ich uplatnenie na národných trhoch tretích štátov i na trhoch jednotlivých členských štátov, ak prejdú ich vnútroštátnou procedúrou uvádzania na ich trh. Je to tak preto, lebo nie pre všetky stavebné výrobky existujú harmonizované technické špecifikácie.

Aj vnútroštátne technické špecifikácie tvoria hierarchiu. Slovenská technická norma je všeobecné (normatívne) technické pravidlo, kým SK technické posúdenie je individuálnym technickým dokumentom vydaným na konkrétny stavebný výrobok, ktorý nahrádza neexistujúcu slovenskú technickú normu. Takúto hierarchiu obsahuje aj teraz platný zákon č. 90/1998 Z. z. v § 3 ods. 2.

Definície jednotlivých „harmonizovaných technických špecifikácií" sú uvedené v článku 2 ods. 10 až 12 nariadenia .

Napokon sa v odseku 4 rieši používanie jazyka dokumentov týkajúcich sa predmetu navrhovaného zákona. V záujme ochrany spotrebiteľov je nevyhnutné, aby všetka dokumentácia spojená s uvedením stavebného výrobku na domáci trh a jeho sprístupňovaním na trhu bola aj v štátnom jazyku.

K § 3:

Technické posudzovanie je alternatívou posudzovania parametrov stavebných výrobkov v situácii, keď pre stavebný výrobok neexistuje nijaká harmonizovaná technická špecifikácia, ani slovenská technická norma, ale výrobca alebo dovozca má záujem uviesť stavebný výrobok na trh. V podstate rovnaký postup existuje aj teraz ako technické osvedčovanie (§ 4 zákona č. 90/1998 Z. z.), ktorého výsledkom je technické osvedčenie.

V odseku 2 sa opisuje obsah technického posudzovania. Uskutočňuje sa zdokumentovaním skutočne nameraných alebo vypočítaných podstatných vlastností stavebného výrobku, ktoré výrobca deklaruje ako relevantné vo vzťahu k niektorej základnej požiadavke na stavby, a celkového pozitívneho hodnotenia ostatných parametrov stavebného výrobku vo vzťahu k takému zamýšľanému použitiu v stavbe, aké deklaruje výrobca.

„Podstatnými vlastnosťami" stavebného výrobku sú podľa článku 2 ods. 4 nariadenia také vlastnosti, ktoré súvisia so základnými požiadavkami na stavby.

„Základné požiadavky na stavby" upravuje nariadenie v prílohe I. V súčasnosti je podľa smernice 89/106/EHS šesť základných požiadaviek na stavby, ktoré boli prevzaté do § 43d stavebného zákona. Nariadenie preberá všetkých šesť základných požiadaviek na stavby a pripája aj siedmu – trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Ku dňu účinnosti navrhovaného zákona sa základné požiadavky na stavby vypustia zo stavebného zákona.

„Relevantnými podstatnými vlastnosťami" stavebného výrobku sú také podstatné vlastnosti stavebného výrobku, ktoré sú rozhodujúce (čiže relevantné) pre jeho zamýšľané použitie v stavbe. Podľa článku 2 ods. 5 až 7 nariadenia sa vyjadrujú „úrovňou" (vlastnosti vyjadrené číselne, napríklad fyzikálnymi jednotkami) alebo „triedou" (vlastnosti vyjadrené minimálnou a maximálnou hodnotou úrovne) alebo slovným opisom vlastnosti.

„Zamýšľaným použitím" je podľa článku 2 ods. 14 nariadenia také použitie v stavbe, ako je vymedzené v uplatnenej harmonizovanej technickej špecifikácii alebo v slovenskej technickej norme a deklarované výrobcom.

Výsledkom technického posudzovania je SK technické posúdenie ako výsledný dokument, v ktorom sú zdokumentované zistené parametre stavebného výrobku s vyjadrením vhodnosti na zamýšľané použitie v stavbe.

V odseku 4 sa tak, ako doteraz vyjadruje, že náklady na objednané technické posudzovanie a na vydanie SK technického posúdenia znáša žiadateľ. Žiadateľom je najčastejšie výrobca alebo pri zahraničných stavebných výrobkoch dovozca alebo jeho splnomocnený zástupca. Náklady technického posudzovania sa dohodnú v zmluve medzi autorizovanou osobou a výrobcom, najmä podľa rozsahu a náročnosti skúšok.

Príslušným na technické posudzovanie stavebného výrobku je autorizovaná osoba na technické posudzovanie; doteraz sú to tzv. osvedčovacie miesta (§ 4 ods. 4 zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 4:

Posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov podstatných vlastností stavebného výrobku pred jeho uvedením na trh je povinným postupom, bez ktorého nemožno s novým stavebným výrobkom ísť na nijaký trh. Ide teda o rozhodujúcu činnosť výrobcov a tzv. tretích osôb, ktoré sú oprávnené vydávať certifikáty a vykonávať skúšky a inšpekcie podľa nariadenia a navrhovaného zákona, v navrhovanom zákone sa označujú ako autorizované osoby.

Posudzovanie parametrov sa týka tých podstatných vlastností stavebného výrobku, ktoré sú relevantné pre jeho zamýšľané použitie v stavbe ako ich deklaruje výrobca. Uskutočňuje sa overovaním fyzikálnych vlastností stavebného výrobku meraním, skúškami alebo výpočtami spolu s posudzovaním a hodnotením systému riadenia výroby. Úlohy výrobcov a autorizovaných osôb pri posudzovaní parametrov sú všeobecne upravené v systémoch preukazovania parametrov v prílohe V nariadenia; označujú sa 1+, 1, 2+, 3 a 4. Okrem zrušenia doterajšieho systému preukazovania zhody 2 nie je v tomto smere rozdiel v porovnaní s terajším stavom (§ 5 až 7 zákona č. 90/1998 Z. z.). Ktorý systém posudzovania parametrov sa uplatní pri posudzovaní parametrov konkrétneho stavebného výrobku určí pre skupiny stavebných výrobkov rozhodnutím Európska komisia a následne Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vo vykonávacom predpise.

Uplatnenie konkrétneho systému alebo kombinácie systémov je aj teraz predpísané pre jednotlivé skupiny stavebných výrobkov vo vykonávacom predpise (vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 558/2009 Z. z. v znení vyhlášky č. 451/2011 Z. z.), a to v súlade s príslušnými rozhodnutiami Európskej komisie.

Odsek 4 ustanovuje zhodne ako pri technickom posudzovaní, že aj pri posudzovaní parametrov náklady posudzovania uhrádza žiadateľ (výrobca alebo dovozca) v rozsahu dohodnutom v zmluve s autorizovanou osobou. Každá skupina stavebných výrobkov a každý systém posudzovania zhody predpokladá iné druhy činnosti výrobcu a autorizovanej osoby v podobe rozdielnych meraní, hodnotení, výpočtov, skúšok a inšpekcií a v rozdielnych použitých prístrojoch a v rozdielnych skúšobných laboratóriách.

K § 5:

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje použiť zjednodušené postupy posudzovania parametrov niektorých stavebných výrobkov. To umožní zrýchliť posudzovací proces v ustanovených prípadoch a znížiť náklady výrobcov vylúčením duplicitných alebo zbytočných skúšok alebo hodnotení v situáciách, keď nie je ohrozené fungovanie trhu.

Zjednodušený postup však nesmie byť na úkor bezpečnosti stavebného výrobku a jeho riadneho používania na zamýšľaný účel v stavbe. Preto sa umožňuje použitie zjednodušeného postupu len v medziach zákona a len z niektorého dôvodu uvedeného taxatívne v zákone. Dôvody uvedené v tomto paragrafe sú inšpirované kapitolou VI nariadenia, aby slovenskí výrobcovia neboli v horšej pozícii než iní výrobcovia.

„Mikropodnik" je vymedzený v článku 2 ods. 27 nariadenia v podstate odkazom na priamu definíciu, ktorá je v odporúčaní Komisie 2003/361/ES. Za mikropodnik sa považuje výrobca, ktorý zamestnáva vo výrobe stavebného výrobku menej ako 10 zamestnancov a ktorého ročný obrat alebo celková ročná bilančná hodnota nepresahuje 2 milióny eur.

K § 6:

Vyhlásenie výrobcu o parametroch podstatných vlastností stavebného výrobku je základným dokumentom, bez ktorého nemožno uviesť stavebný výrobok na trh. Vyhlásenie o parametroch nahrádza doterajšie vyhlásenie výrobcu o zhode stavebného výrobku s technickou špecifikáciou. V tomto smere (okrem názvu a povinnosti výrobcu vydať vyhlásenie v každom systéme posudzovania parametrov) je kontinuita s § 7a zákona č. 90/1998 Z. z.

Úprava obsahu SK vyhlásenia o parametroch (odsek 2) je inšpirovaná článkom 6 a prílohou III nariadenia s cieľom, čo najviac priblížiť obsah vyhlásenia slovenského výrobcu, na základe slovenskej technickej normy alebo SK technického posúdenia, s jeho vyhlásením, keď vyrába stavebný výrobok podľa harmonizovanej technickej špecifikácie. Nie je rozumný dôvod odlišnej úpravy obsahu a formy vyhlásenie.

V odseku 3 sa reaguje na požiadavku článku 6 ods. 5 nariadenia pri stavebných výrobkoch, ktoré sú nebezpečné pre zdravie pri stavebných prácach alebo pri zabudovaní do stavby alebo pre bezpečnosť. Ide najmä o chemické látky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 týkajúce sa chemických látok (REACH). Nejde o novú úlohu, lebo karta bezpečnostných údajov sa používa aj teraz (§ 7 ods. 3 zákona č. 67/2010 Z. z.).

Aj pravidlá v odsekoch 4 a 5 sú motivované článkom 7 nariadenia v snahe robiť čo najmenšie odlišnosti medzi výrobcami, ktorí vyrábajú stavebné výrobky podľa harmonizovanej technickej špecifikácie alebo podľa slovenskej technickej normy alebo podľa SK technického posúdenia.

Požiadavka v odseku 5 na sprístupňovanie stavebného výrobku s textom návodu na použitie v štátnom jazyku je aj pri iných výrobkoch, napríklad pri potravinách.

K § 7:

Certifikácia je najvyšším stupňom posudzovania a overovania nemennosti parametrov podstatných vlastností stavebných výrobkov a systémov riadenia výroby. Vyžaduje sa pri stavebných výrobkoch, pri ktorých je najvyššie riziko pri ich používaní a zabudovaní do stavby. Ktorých výrobkov alebo skupín stavebných výrobkov sa to týka, určuje Európska komisia rozhodnutiami a na ich základe ustanovuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vyhláškou (teraz je to vyhláška č. č. 558/2009 Z. z. v znení vyhlášky č. 451/2011 Z. z.).

Obsahovo nejde o výraznú zmenu v porovnaní s terajším stavom podľa druhej časti zákona č. 90/1998 Z. z., lebo sa nemení zoznam tzv. určených stavebných výrobkov, ani systému posudzovania parametrov. Takže ani pre výrobcov, ani pre autorizované osoby nebude problém prechodu do nového režimu po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona. Naviac, doterajšie certifikáty budú platiť naďalej ako SK certifikáty a aj všetky doterajšie autorizované osoby budú naďalej pôsobiť ako autorizované osoby.

K § 8:

Obdobne, ako pri certifikácii, aj pri skúškach typu, kontrolných skúškach a plánovaných skúškach sa v podstate vychádza z terajšieho stavu (§ 9 až 10 zákona č. 90/1998 Z. z.), ktorý je v súlade aj s požiadavkami nariadenia na všetky tri druhy skúšok.

Vzrástol význam určenia typu (stavebného) výrobku, lebo od neho sa odvíjajú aj zjednodušené postupy aj obsah kontrolných a plánovaných skúšok.

K § 9:

Preberá sa doterajšia úprava pravidiel (§ 10 zákona č. 90/1998 Z. z.) odoberania vzoriek stavebného výrobku na účely skúšok. Spôsob odoberania vzorky, miesto odobratia vzorky a nakladanie s odobratou vzorkou sú dôležité pre presnosť a preukaznosť výsledkov vykonanej skúšky, a tým pre dodržanie nemennosti parametrov podstatných vlastností stavebného výrobku počas jeho výroby a sprístupňovania na trhu.

V súvislosti s tým má podstatný význam pre nakladanie so vzorkou protokol o odobratej vzorke, ako základný dokument pre vykonávanie skúšok.

K § 10:

Ustanovenie sleduje zabezpečiť jednotnosť dokumentovania vykonaných skúšok. Dôležitosť protokolu spočíva v tom, že na ďalšie použitie v posudzovaní sa použije ako základ obsah protokolu o skúške alebo o výpočte.

K § 11:

Inšpekcie sú formou kontroly systému riadenia výroby u výrobcu stavebného výrobku. Tak, ako doteraz, aj naďalej budú dva druhy inšpekcií – počiatočná inšpekcia a priebežný dohľad.

Počiatočná inšpekcia je východiskovou kontrolou existencie, organizácie a pravidiel fungovania systému riadenia výroby u výrobcu na všetkých miestach (prevádzkach) výroby stavebného výrobku. Zdokumentované zistenia z počiatočnej inšpekcie sú východiskom pre ďalšie posudzovanie a certifikáciu systému výroby u konkrétneho výrobcu, pri priebežnom dohľade a na odstraňovanie zistených nedostatkov v systéme riadenia výroby.

Priebežný dohľad (doteraz priebežná inšpekcia) je pravidelná (plánovaná) alebo nepravidelná inšpekcia systému riadenia výroby, ktorej hlavným zmyslom je periodicky počas trvania výroby stavebného výrobku kontrolovať skutočný stav a porovnávať ho s východiskovým stavom zisteným počiatočnou inšpekciou. To umožní promptne reagovať na odstránenie zistenej nezhody vhodnými nápravnými opatreniami.

Ustanovené pravidlá nie sú podstatne odlišné od doterajších (§ 11 a 12 zákona č. 90/1998 Z. z.), takže nebudú potrebné finančné, personálne ani systémové opatrenia ani na strane autorizovaných osôb, ani na strane výrobcov stavebných výrobkov.

K § 12:

Termínom „systém riadenia výroby" sa označuje organizácia vnútornej kontroly u výrobcu (teraz sa označuje ako vnútropodniková kontrola - § 8a zákona č. 90/1998 Z. z.).

Každý výrobca musí mať zavedený stály vnútorný systém kontroly výroby, ktorý zahŕňa kontrolu kvality vstupných surovín, polotovarov a komponentov potrebných na výrobu stavebného výrobku, kontrolu všetkých štádií výroby a všetkých miest výroby stavebného výrobku a výstupnú kontrolu stavebných výrobkov pred ich uskladnením počas trvania výroby a expedovania na sprístupnenie na trhu.

Vnútorná kontrola musí byť personálne i materiálne vybavená na riadne plnenie kontrolných úloh a na vykonávanie jednotlivých kontrolných postupov a musí mať potrebnú autonómiu na vedení podniku výrobcu, aby mohla objektívne zisťovať nezhody a navrhovať účinné nápravné opatrenia bez zásahov a hrozby sankcií od vedenia podniku výrobcu.

Uvedené pravidlá sú predmetom počiatočnej inšpekcie i priebežného dohľadu. Sankciou zo strany autorizovanej osoby môže byť odňatie certifikátu a zo strany štátneho dohľadu nad trhom stiahnutie stavebného výrobku z trhu alebo jeho nútené spätné prevzatie od distribútora. Tieto opatrenia by znamenali pre výrobcu v podstate vylúčenie z trhu.

K § 13:

V tomto ustanovení je sústredený výkon verejnej správy vykonávanej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR s úlohami ako riadiaci orgán (odsek 1) a ako normotvorný orgán (odseky 2 a 3).

Úlohy ministerstva sústredené v odseku 1 sú kombináciou doterajších oprávnení podľa § 17 zákona č. 90/1998 Z. z. spolu s novými úlohami, ktoré vyplynuli Slovenskej republike z nariadenia. Z nových úloh ide najmä o zriadenie a prevádzkovanie kontaktného miesta pre stavebné výrobky podľa článku 10 nariadenia.

Splnomocnenia v odsekoch 2 a 3 sú v podstate prevzaté z terajšej právnej úpravy a budú sa vzťahovať len na činnosť technického posudzovania a na činnosť posudzovania parametrov.

K § 14:

Autorizované osoby existujú aj v terajšom právnom režime uvádzania stavebných výrobkov na trh. Navrhované ustanovenie spresňuje požiadavky na ne kladené. Nejde však o zásadné zmeny, takže možno predpokladať bezproblémovú transformáciu na autorizované osoby podľa novej úpravy.

Požiadavky na autorizovanú osobu vychádzajú z požiadaviek na notifikovanú osobu podľa článku 43 nariadenia a zároveň sa požaduje od fyzickej osoby bezúhonnosť. Na autorizáciu však nie je právny nárok (odsek 3), a teda napriek splneniu všetkých požiadaviek, ministerstvo síce musí rozhodnúť o každej žiadosti, ale nemusí udeliť autorizáciu každému žiadateľovi. Kritériom je reálna potreba pre jednotlivé skupiny stavebných výrobkov. Autorizáciou počtu uchádzačov nad reálnu potrebu trhu by nedošlo k vyššej kvalite a prežitie autorizovaných osôb by bolo ekonomicky ohrozené. Obdobne postupujú aj iné štáty. Činnosť autorizovanej osoby totiž nie je voľnou trhovou činnosťou (poskytovaním trhových služieb), ale úradnou činnosťou, ktorou sa plnia úlohy štátu podľa nariadenia a za ktoré preberá štát zodpovednosť. Takýto stav je aj doteraz (§ 16 ods. 3 zákona č. 90/1998 Z. z.). Pre jednotlivé autorizované osoby ministerstvo udeľuje autorizáciu len na tie skupiny výrobkov, na ktoré autorizovaná osoba spĺňa požiadavky. Relevantným výstupom činnosti autorizovaných osôb sú najmä SK certifikáty a ak ide o skúšobné laboratórium, protokoly o skúškach. Výstupným dokumentom autorizovanej osoby na technické posudzovanie sú SK technické posúdenia. SK certifikáty sa môžu týkať stavebného výrobku a systému riadenia výroby alebo len systému riadenia výroby v nadväznosti na použitý systém posudzovania parametrov.

„Systém riadenia výroby" je podľa článku 2 ods. 26 nariadenia zdokumentovaná nepretržitá vnútorná kontrola vo výrobnom závode vykonávaná v súlade s príslušnými technickými špecifikáciami, ktoré určujú podstatné parametre fungovania systému riadenia výroby. V terminológii teraz platného zákona išlo o vnútropodnikovú kontrolu výrobcu (§ 8a zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 15:

Ustanovenie je procesným ustanovením, ktorými sa upravujú odchýlky a nadväznosti k všeobecnej úprave v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Autorizácia je správne konanie (§ 21 ods. 1), v ktorom sa rozhoduje o oprávnení žiadateľa o výkon činnosti autorizovanej osoby. Na zisťovanie podkladu rozhodnutia slúžia požiadavky podľa § 14 ods.1 až 6, ktorých splnenie treba v konaní preukázať.

V odseku 1 ide o úpravu náležitostí žiadosti v súlade § 19 ods. 2 správneho poriadku.

V odseku 2 ide o úpravu, ktoré nadväzuje na § 47 ods. 7 správneho poriadku. Aj teraz sa o autorizácii vydávajú autorizovanej osobe osvedčenia o autorizácii. Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa vydáva a doručuje len pri zamietnutí žiadosti.

V odseku 3 sa uvádzajú dôvody, pre ktoré môže správny orgán začať konanie z vlastného podnetu (§ 18 správneho poriadku). Všetky uvedené dôvody sledujú zabezpečiť poriadok v činnosti autorizovaných osôb, s dôrazom na dodržanie kvalifikačnej úrovne výkonných pracovníkov, ktorí priamo úkony posudzovania parametrov a technického posudzovania vykonávajú a sú výsledkom výkonu štátneho dohľadu (§ 18 návrhu).

V odseku 4 je odchylná úprava dĺžky lehoty na rozhodnutie od § 49 správneho poriadku. Dôvodom je odborná a časová náročnosť overovania splnenia požiadaviek žiadateľa.

K § 16:

Notifikácia je postup notifikovania vyplývajúci z nariadenia. Notifikácia nie je správnym konaním (§ 21 ods. 2 písm. c) návrhu), a preto sa ustanovujú aj procesné pravidlá, ktoré len dopĺňajú notifikačný postup podľa článku 43 nariadenia. Ten je dovŕšený tým, že notifikačný orgán (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) notifikuje (oznámi) Európskej komisii a ostatným členským štátom vybratú autorizovanú osobu.

Tak, ako doteraz, notifikovaným orgánom bude tá autorizovaná osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa článku 43 nariadenia. V súčasnosti je za Slovenskú republiku 12 notifikovaných osôb pre jednotlivé skupiny stavebných výrobkov. V súvislosti s prijatím navrhovaného zákona sa nepredpokladá podstatná zmena v postupe notifikácie, ani v počte notifikovaných osôb. Ich zoznam je uvedený v prílohe tejto dôvodovej správy.

Odsek 3 je reakciou na článok 43 nariadenia, takže notifikačný orgán bude môcť notifikovať aj právnickú osobu, ktorá je členom obchodného združenia alebo profesijného zväzu podnikateľov. Bez tejto možnosti by boli slovenské notifikované osoby v nevýhode v porovnaní s notifikovanými osobami z iných členských štátov.

K § 17:

Obdobne aj proces vymenovania orgánu technického posudzovania je vyňatý z režimu správneho konania (§ 21 ods. 2 písm. d) návrhu). Je to z dôvodu, že vymenovanie je oznámenie Európskej komisii a ostatným členským štátom autorizovanej osoby pre technické posudzovania, ktorá už prešla rozhodovaním v správnom konaní v rámci konania o autorizácii.

V súčasnosti je na Slovensku len jedno osvedčovacie miesto, ktoré bude od účinnosti zákona autorizovanou osobou pre technické posudzovanie, ktoré je aj teraz členom európskej Organizácie osvedčovacích miest (po novom Organizácie orgánov technického posudzovania). Je ním Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. v Bratislave. V súvislosti s prijatím navrhovaného zákona nedochádza k zmene, okrem zmeny označenia orgánu.

K § 18:

Ustanovenie upravuje postavenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako orgánu štátneho dohľadu nad činnosťou orgánu technického posudzovania, notifikovaných osôb a autorizovaných osôb, čiže nad činnosťami, za ktoré zodpovedá štát.

Úlohy, ktoré z toho ministerstvu vyplývajú, sú jednak prevzaté z terajšej úpravy (§ 17 ods. 2 zákona č. 90/1998 Z. z.) a jednak z povinností vyplývajúcich štátu z nariadenia.

Rovnako oprávnenia zamestnancov ministerstva pri výkone dohľadu nad činnosťou orgánov technického posudzovania, notifikovaných osôb a autorizovaných osôb (odsek 2) sú s drobnými úpravami prevzaté z terajšieho zákona (§ 17 ods. 3 zákona č. 90/1998 Z. z.), pretože úlohy pre ne vyplývajúce z nariadenia nie sú zásadne odlišné od obsahu zrušovanej smernice. Ich zoznam je uvedený v prílohe tejto dôvodovej správy.

K § 19:

Ustanovenie upravuje štátny dohľad nad trhom, čiže nad činnosťou výrobcov, dovozcov, distribútorov alebo splnomocnených zástupcov od momentu expedície stavebných výrobkov z výroby alebo od prechodu stavebných výrobkov cez štátnu hranicu celým reťazcom distribúcie až po predaj spotrebiteľovi.

Tak, ako doteraz, túto kontrolnú činnosť v distribúcii bude vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia podľa zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu.

K § 20:

Toto ustanovenie je základným procesným ustanovením. Generálne platí, že konania sa spravujú zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) s niektorými odchýlkami uvedeným najmä v článkoch 47 a 48 nariadenia. Ide o úpravu náležitostí žiadosti o notifikáciu a o procesné pravidlá notifikácie.

Z pravidiel správneho konania sú vylúčené postupy vydávania SK certifikátov a SK technických posúdení, pretože sa v nich nerozhoduje o právach alebo povinnostiach v oblasti verejnej správy. Výsledkom týchto postupov je SK technické posúdenie alebo SK certifikát, v ktorom sa zdokumentuje výsledok skúšok a inšpekcií, a tieto postupy sa uskutočňujú na základe zmluvy o kontrolnej činnosti medzi výrobcom a miestom technického posudzovania alebo autorizovanou osobou. Ide o zachovanie terajšieho právneho stavu, ktorý sa osvedčil.

Tak, ako doteraz, sa správny poriadok nebude vzťahovať ani na preskúmavanie námietok výrobcov, ktorí namietajú nesprávnosť alebo neúplnosť úkonov autorizovanej osoby, ani na kontrolu včasnosti a správnosti vybavenia námietok.

K § 21:

Ustanovenie sa zaoberá procesom prípravy a uzatvorenia zmluvy, ktorá je základom certifikácie, a pravidiel jej plnenia až do vydania a platnosti SK certifikátu. V podstate sa preberá terajší stav (§ 21 zákona č. 90/1998 Z. z.), ktorý sa v praxi osvedčil a nie je dôvod na podstatnú zmenu.

Úprava postupu certifikácie, ktorej výstupom je SK certifikát, je vnútroštátnou záležitosťou. Podrobná úprava postupu výrobcu a autorizovanej osoby je odôvodnená tým, že nejde o správne konanie, a tak sa musia procesné úkony výslovne upraviť.

K § 22:

Aj konanie o zrušenie SK certifikátu je konaním mimo režim správneho poriadku, lebo SK certifikát nie je správnym rozhodnutím, ale technickým posudkom stavebného výrobku alebo posúdením systému riadenia výroby vo výrobnom podniku. SK certifikát dopĺňa vyhlásenie výrobcu o parametroch v rozsahu uplatneného systému.

Autorizovaná osoba koná spravidla na základe vlastného zistenia alebo zistenia vnútornej kontroly výrobcu alebo na podnet orgánu trhového dohľadu. Konanie začína autorizovaná osoba z úradnej povinnosti. Jeho obsahom je dokazovanie existencie technického dôvodu na zrušenie SK certifikátu najmä kontrolnými skúškami na vzorke stavebného výrobku a inšpekciou vo výrobnom závode.

K § 23:

Ustanovenie sa zaoberá procesom prípravy a uzatvorenia zmluvy, ktoré je základom technického posudzovania stavebného výrobku, a pravidiel jej plnenia až do vydania a platnosti SK technického posúdenia. V podstate sa preberá terajší stav (§ 26 zákona č. 90/1998 Z. z.), ktorý sa v praxi osvedčil a nie je dôvod na jeho podstatnú zmenu. Aj úprava postupu technického posudzovania, ktorého výstupom je SK technické posúdenie, je vnútroštátnou záležitosťou členského štátu.

K § 24:

Aj konanie o zrušenie technického posúdenia je konaním mimo režim správneho poriadku, lebo technické posúdenie nie je správnym rozhodnutím, ale technickým posudkom parametrov vlastností stavebného výrobku. Technické posúdenie dopĺňa vyhlásenie výrobcu o parametroch.

Miesto technického posudzovania koná z úradnej povinnosti bezodkladne, ak nastane dôvod podľa odseku 1. Jeho obsahom je dokazovanie existencie dôvodu na zrušenie technického posúdenia. Ustanovenie je zhodné s terajšou úpravou (§ 26b zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 25:

Námietky sú opravným prostriedkom účastníka zmluvy o kontrolnej činnosti (výrobcu alebo dovozcu) voči jednotlivým úkonom v technickom posudzovaní a v posudzovaní parametrov, napríklad proti podmienkam alebo priebehu inšpekcie vo výrobnom závode, regulárnosti skúšky typu alebo inej skúšky, voči spôsobu odobratia vzorky na skúšku, voči protokolom a podobne. Aj v tomto prípade ide o prevzatie terajšej právnej úpravy (§ 23 zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 26:

Konanie o preskúmanie je opravným prostriedkom proti nesprávnemu alebo nedôslednému vybaveniu námietok. S menšími úpravami sa preberá doterajšia úprava v § 24 zákona č. 90/1998 Z. z., ktorá sa osvedčila.

K § 27:

Skutkové podstaty správnych deliktov zahŕňajú všetky porušenia povinností vo výkone technického posudzovania a posudzovania parametrov (odseky 1 až 3), ako aj správne delikty, ku ktorým dôjde až na trhu (odsek 4).

Odseky 1 až 3 ustanovujú oprávnenie ministerstva ako orgánu dohľadu nad technickým posudzovaním a posudzovaním parametrov postihovať porušenia výkonu technického posudzovania a posudzovania parametrov, čiže hlavnú činnosť upravenú nariadením a navrhovaným zákonom zo strany vykonávateľov posudzovania (odsek 1).

Odsek 2 umožňuje ministerstvu postihovať každého, kto nedovolene nakladá s certifikátom alebo s technickým posúdením. Hrozí to najmä u výrobcov a dovozcov stavebných výrobkov. Týka sa to všetkých certifikátov nielen SK certifikátov a takisto aj všetkých technických posúdení vrátane európskych technických posúdení.

Aj odsek 3 postihuje neoprávnené konanie právnickej osoby. Tieto skutkové podstaty sledujú zabezpečiť poriadok a právnu istotu v oblasti technického posudzovania a posudzovania parametrov.

Odsek 4 obsahuje skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré sa páchajú na trhu najmä zo strany výrobcov a distribútorov. Tieto správne delikty bude postihovať Slovenská obchodná inšpekcia.

K § 28:

Toto ustanovenie v odseku 1 má ochraňovať domáci trh pred stavebnými výrobkami z tretích štátov, ktoré ešte neboli uvedené na vnútorný trh v nijakom členskom štáte (ani v štáte európskeho hospodárskeho priestoru) a neprešli ani podmienkami uvádzania na trh podľa navrhovaného zákona.

Ustanovenie odseku 2 má zasa ochraňovať zahraničné výrobky pred požiadavkami tohto zákona. Zmyslom je, aby Slovenská republika nerobila administratívne prekážky uvádzaniu stavebných výrobkov na domáci trh, ktoré majú pôvod alebo boli uvedené na európsky trh v inom štáte európskeho hospodárskeho priestoru podľa práva týchto štátov. Ide o praktické zabezpečenie voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu.

Obdobné ustanovenia platia aj teraz (§ 29 a 31b zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 29:

V odseku 1 ide o požadované povinné vyjadrenie vyplývajúce zo smernice 98/34/ES o poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a technických predpisov.

V odseku 2 sa z racionalizačných dôvodov uvádza povinnosť, ktorú by inak bolo potrebné opakovať na viacerých miestach navrhovaného zákona. Takéto ustanovenie platí aj teraz (§ 29 ods. 2 a 3 zákona č. 90/1998 Z. z.).

K § 30:

Navrhovanými prechodnými ustanoveniami sa sleduje zabezpečiť

- kontinuitu výroby, dovozu a distribúcie stavebných výrobkov, ktoré ku dňu účinnosti navrhovaného zákona spĺňajú požiadavky na uvedenie na trh a na následné sprístupňovanie na trhu (odsek 1) a

- plynulý prechod z terajšieho právneho režimu technického osvedčovania do režimu technického posudzovania (odseky 3 a 6) a z terajšieho režimu preukazovania zhody stavebných výrobkov do režimu posudzovania parametrov stavebných výrobkov (odseky 2, 4 a 5).

K § 31:

Navrhuje sa zrušiť všetky terajšie právne predpisy založené na transpozícii zrušovanej smernice 89/106/EHS.

K § 32:

Dátum účinnosti sa navrhuje v súlade s článkom 68 druhým pododsekom nariadenia s prihliadnutím na predpokladané trvanie vnútrounijného pripomienkového konania na základ notifikácie. Delená účinnosť nie je potrebná, lebo obsah článkov, ktoré nadobudli účinnosť 24. apríla 2011 nie sú už predmetom tohto návrhu.

V Bratislave 6. februára 2013

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

Minister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Príloha k dôvodovej správe

Zoznam autorizovaných osôb:

1. Fires, s.r.o., Batizovce, reg. č. SK01 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. pre systémy budov a miestností a stavebné bunky, dosky a panely na báze dreva a kompozitné ľahké panely, na výrobky na ochranu pred požiarom a potlačenie výbuchu.

2. Lignotesting, a.s., Bratislava, reg. č. SK02 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na úpravu podložia stavieb a zemných konštrukcií a pre základové konštrukcie, na výrobky pre železničné a električkové dráhy, na prefabrikované schodiská a schodiskové systémy.

3. Technický skúšobný ústav, Piešťany, š. p., reg. SK03 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na odpadovú a povrchovú (dažďovú) vodu, kovové profily, ploché kovové výrobky, odliatky a výkovky, na vykurovacie zariadenia a žiaruvzdorné prvky, na stabilné hasiace zariadenia.

4. Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., Bratislava, reg. č. SK04 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. pre oporné múry a vodné stavby, mosty, stožiare, ložiská pre stavby, na výrobky na rozvod elektrickej energie, riadenie a komunikáciu, na zvukovoizolačné a antivibračné výrobky.

5. Výskumný ústav dopravný, a. s., Žilina, reg. č. SK05 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. pre cesty, chodníky a iné dopravné plochy, výrobky pre železničné a električkové dráhy, mosty, stožiare.

6. VÚSAPL, a. s., reg. č. SK06 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na úpravu podložia stavieb a iných konštrukcií a na membrány proti vlhkosti, vode a radónu.

7. Výskumný ústav zváračský - PI SR, reg. č. SK07 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. pre mosty, stožiare, výrobky na vystužovanie a predpínanie betónu, rúry, nádrže a príslušenstvo na pitnú, úžitkovú a napájaciu vodu, plyn a tekuté palivá.

8. EVPÚ, a. s., reg. č. SK08 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na cesty, chodníky a iné dopravné plochy, rúry, nádrže a príslušenstvo na pitnú vodu, na rozvod elektrickej energie, vykurovacie zariadenia a zariadenia požiarnej ochrany.

9. VUIS-CESTY, spol. s r.o., reg. č. SK09 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na výrobky pre oporné múry a vodné stavby, cesty, chodníky a iné dopravné plochy, na výrobky pre železničné a električkové dráhy.

10. VUIS-Vodovody a kanalizácie s. r. o., reg. č. SK11, ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na odpadovú vodu a dažďovú vodu, na rúry a nádrže na pitnú vodu, úžitkovú vodu a napájaciu vodu a na plyn a tekuté palivá.

11. QUALIFORM SLOVAKIA, s.r.o., reg. č. SK12 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na úpravu podložia stavieb a zemných konštrukcií a pre základové konštrukcie, na, železničné a električkové dráhy, kamenivo do betónu a mált, cementy, vápno a iné spojivá.

12. Applied Precision s.r.o., reg. č. SK51 ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na cesty, chodníky a iné dopravné plochy, na murovacie prvky, dosky a panely na báze dreva a kompozitné ľahké panely, tepelnoizolačné, zvukovoizolačné a antivibračné výrobky.

13. Ministerstvo vnútra SR - Požiarnotechnický a expertízny ústav, reg. č. SK53 ako skúšobné laboratórium na skúšku reakcie stavebných výrobkov na oheň.

14. Doprastav, a. s., Bratislava, reg. č. SK58, ako autorizovaná osoba na stavebné výrobky napr. na cesty, chodníky a iné dopravné plochy, na cementy a vápno a na dlažby a podlahy.

15. BetónRacio, s.r.o., Trnava, reg. č. SK61 ako skúšobné laboratórium pre prímesy do betónov a mált.

Zoznam notifikovaných osôb:

1. Fires, s.r.o., Batizovce, reg. č. 1396 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na výrobky zo sadry, požiarne poplachové zariadenia, zariadenia požiarnej detekcie, stabilné hasiace zariadenia – CO2, zariadenia na odvod tepla a splodín horenia pri požiari, zariadenia na potlačenie výbuchu.

2. Lignotesting, a.s. Bratislava, reg. č. 1478 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na výrobky z konštrukčného dreva, podlahoviny, zostavy vnútorných priečok.

3. Technický skúšobný ústav, Piešťany, š. p., reg. 1299 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na výrobky pre kanalizácie (technika odpadových vôd) vo vnútri budov, výrobky z konštrukčných kovov a doplnkové výrobky, na zariadenia na vykurovanie vnútorných priestorov.

4. Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., Bratislava, reg. č. 1301 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na ložiská pre stavebné konštrukcie, vybavenie pozemných komunikácií, zostavy kovových rámových konštrukcií, zostavy betónových rámových konštrukcií, prefabrikované stavebné bunky, zostavy chladiarní, zostavy na ochranu proti padajúcim skalám.

5. Výskumný ústav dopravný, a. s., Žilina, reg. č. 1358 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na ložiská pre stavebné konštrukcie, na vybavenie pozemných komunikácií.

6. VÚSAPL, a. s., reg. č. 1479 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na geotextílie, na tepelno-izolačné výrobky, na potrubia, zásobníky a ostatné príslušenstvo, ktoré neprichádza do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu.

7. Výskumný ústav zváračský - PI SR, reg. č. 1297 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na vybavenie pozemných komunikácií, na výrobky z konštrukčných kovov a doplnkové výrobky.

8. EVPÚ, a. s., reg. č. 1293 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny na požiarne poplachové zariadenia, zariadenia požiarnej detekcie, stabilné hasiace zariadenia – CO2, zariadenia na odvod tepla a splodín horenia pri požiari, zariadenia na potlačenie výbuchu.

9. VUIS-CESTY, spol. s r.o., reg. č. 1480 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na štrkopiesky na použitie s požiadavkami na vysokú bezpečnosť, na výrobky pre cestné stavby.

10. QUALIFORM SLOVAKIA, s.r.o., reg. č. 1481 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na cementy, stavebné vápna a iné hydraulické spojivá, na kamenivo na použitie s požiadavkami na vysokú bezpečnosť, na výrobky súvisiace s betónom, maltou a injektážnou maltou.

11. Applied Precision s.r.o., reg. č. 1482 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny napr. na tepelno-izolačné výrobky, na strešnú krytinu, strešné svetlíky, strešné okná a doplnkové výrobky, na vybavenie pozemných komunikácií.

12. Doprastav, a. s., Bratislava, reg. č. 1483 ako notifikovaná osoba na výrobkové skupiny na cementy, stavebné vápna a iné hydraulické spojivá.

Zoznam osvedčovacích miest:

1. Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., Bratislava, reg. č. OM04.

Poznámka: Osvedčovacie miesto je oprávnené vydávať a zrušovať technické osvedčenia podľa § 4, 26, 26a a 26b zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov v rozsahu stavebných výrobkov podľa prílohy vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 558/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody, v znení vyhlášky č. 451/2011 Z. z. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1052
PoUtStŠtPiSoNe
: