Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona") je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2011. Zavedenie objektívnej zodpovednosti za dopravné priestupky vyplýva z bodu 4.2 Vnútorný poriadok a bezpečnosť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014.
Priamo v súvislosti so zavedením objektívnej zodpovednosti budú plnené i ďalšie úlohy vyplývajúce z uvedenej časti Programového vyhlásenia vlády SR:
- prijať také opatrenia, aby úmrtnosť na cestách zostala na čo najnižšej úrovni,
- presadzovať, aby výkon právomocí polície ešte viac smeroval k ochrane všetkých slušných vodičov a nekompromisnému postihu hrubosti, arogancie a pirátstva na cestách,
- prijať jasné pravidlá na obmedzenie voľnosti v rozhodovaní pri výbere pokút za priestupky v cestnej premávke,
- nemotivovať Policajný zbor k maximalizácii výnosov pokút za dopravné priestupky.
Hlavným účelom zavádzania objektívnej zodpovednosti za porušenie vybraných pravidiel cestnej premávky je zvýšiť bezpečnosť čo najväčšieho počtu účastníkov cestnej premávky a zároveň zabezpečiť disciplinovanosť a ohľaduplnosť účastníkov cestnej premávky prostredníctvom vynútenia dodržiavania najmä tých ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke"), v dôsledku ktorých vznikajú dopravné nehody s následkom usmrtenia a ublíženia na zdraví.
V súvislosti so zabezpečením hlavného cieľa spoločnosti, ktorým sa rozumie ochrana života a zdravia, musia na tomto cieli participovať všetky dotknuté osoby, či už samotní účastníci cestnej premávky, ako aj držitelia vozidiel, ktorými sú vybrané pravidlá cestnej premávky porušované. Zavedením objektívnej zodpovednosti sa Slovenská republika zaradí medzi moderné európske spoločnosti, ktoré sa vybrali nekompromisnou cestou objektívnej zodpovednosti držiteľov vozidla. Návrh zákona odráža a zohľadňuje skúsenosti z uplatňovania objektívnej zodpovednosti blízkeho susedného štátu – Maďarskej republiky, obyvateľstvo ktorého má podobné právne vedomie v oblasti dodržiavania pravidiel cestnej premávky, a preto navrhnutý zámer logicky čerpá z toho najlepšieho, čo inštitút objektívnej zodpovednosti u tohto susedného štátu priniesol.
Inštitút objektívnej zodpovednosti za niektoré priestupky spáchané v súvislosti s vedením vozidla je zavedený aj v okolitých krajinách, ako napríklad v Maďarsku, Slovinsku, Belgicku, Francúzsku, čiastočne v Holandsku a Rakúsku. Nedávno boli príslušné legislatívne zmeny k zavedeniu objektívnej zodpovednosti definitívne schválené aj v Českej republike; v Poľsku je už založená expertná skupina na zavedenie inštitútu objektívnej zodpovednosti.
Zavedenie objektívnej zodpovednosti bude významným protikorupčným opatrením, nakoľko technické prostriedky použité v rámci uvedeného inštitútu budú automaticky detekovať každé jedno porušenie pravidiel cestnej premávky bez ohľadu na postavenie, sociálne pomery, zamestnanie, príslušnosť k etniku, štátnu príslušnosť vodiča alebo držiteľa vozidla, či status samotného vozidla. K samotnému dôkazu nebude mať obsluhujúci personál prístup, pokuta bude automaticky určená systémom podľa § 139a návrhu zákona. Každý prípadný neštandardný zásah do informačného systému zastrešujúceho aplikáciu inštitútu objektívnej zodpovednosti bude okamžite hlásený nadriadeným.
Preukazovanie zodpovednosti za porušenie niektorých ustanovení zákona o cestnej premávke je v súčasnej dobe mimoriadne náročné v prípadoch, ak páchatelia priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nie sú bezprostredne po spáchaní priestupku zastavení, identifikovaní a na mieste porušenia zákona bezprostredne prejednaní. Ide predovšetkým o prekročenie rýchlosti alebo neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia ako napríklad zákaz zastavenia a státia.
Efektívnejšie, rýchlejšie a hospodárnejšie konanie o protiprávnom skutku po zavedení objektívnej zodpovednosti za konkrétne dopravné priestupky jednoznačne svojou individuálnou i generálnou prevenciou prispeje k zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Súčasne sa predpokladá tiež zlepšenie vymáhateľnosti právoplatne uloženej pokuty. Podľa uznesenia vlády SR č. 484 zo 6. júla 2011 k návrhu opatrení na zvýšenie efektívnosti správy pohľadávok štátu sa týmto plnia úlohy v bode 4.1.2. V rámci efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu sa navrhuje zaviesť osobitná evidencia pohľadávok štátu po lehote ich splatnosti, aby sa nad týmito pohľadávkami mohli následne vykonávať i ďalšie úkony vyplývajúce z uvedeného dokumentu.
V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať i na vplyv jazdy neprimeranou rýchlosťou, na počet dopravných nehôd a ich následkov (ako jedného z popredných pravidiel cestnej premávky, ktoré bude vynucované aplikáciou inštitútu objektívnej zodpovednosti). Podľa štatistiky dopravnej nehodovosti v Slovenskej republike je zrejmé, že z celkového počtu 7 307 nehôd zaznamenaných v prvom polroku 2011, bolo spôsobených 1 149 dopravných nehôd nedodržaním primeranej rýchlosti, čo tvorí približne 1/7 celkového počtu nehôd. Celkový počet usmrtených osôb v tom istom období bol 140, z toho bolo až 54 usmrtených v dôsledku nedodržania primeranej rýchlosti. Prípady usmrtení spôsobených nedodržaním primeranej rýchlosti tvoria približne 1/3 z celkového počtu usmrtených. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek relatívne nízkemu počtu dopravných nehôd spôsobených nedodržaním primeranej rýchlosti, sú následky na živote spôsobené už spomínanou rýchlosťou neprimerane vysoké; možno predpokladať, že práve navrhovaná zmena zákona represívnou činnosťou Policajného zboru, ale aj jej generálnou prevenciou - hrozbou možnosti postihu - prinúti vodičov dodržiavať pravidlá cestnej premávky, predovšetkým tie, ktoré sú hlavnými príčinami dopravných nehôd s následkom usmrtenia, či ujmy na zdraví.
Nevýhodou zo strany občanov by sa mohol javiť nesúhlas s „trestaním nevinných osôb" – držiteľov vozidiel; vo veľkej miere sa však jedná o generalizovanie a skresľovanie problému a jeho príčiny, a to porušenia pravidla cestnej premávky. Dodnes latentné porušovanie pravidiel cestnej premávky bude odhalené a vinník prostredníctvom držiteľa vozidla bude postihnutý, čo môže vyvolať vlnu nepriazne, najmä z radov notorických porušovateľov pravidiel cestnej premávky. Táto nepriazeň je však vyvolaná prevažne len odhalením protiprávneho konania, ktoré doteraz mohol beztrestne vykonávať.
Držiteľ vozidla bude môcť v rámci podaného odporu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt uviesť osobu, ktorá viedla jeho vozidlo v čase porušenia pravidla cestnej premávky, pričom v prípade úspešného ukončenia konania o priestupku vodiča, nebude pokutou postihnutý držiteľ vozidla. V iných okolitých krajinách sa využíva, tak ako v súčasnosti i v Slovenskej republike, zákonom ustanovená povinnosť prevádzkovateľa vozidla oznámiť na výzvu príslušného štátneho orgánu osobné údaje o osobe, ktorej zveril vedenie vozidla (viď § 6 zákona o cestnej premávke).
Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že sudcovia v Štrasburgu pomerom 15 ku 2 rozhodli, že ľudské práva Idrisa Francisa z Petersfieldu, Hampshire a Gerarda O'Hallorana z Londýna neboli porušené tým, že ich národná legislatíva nútila oznámiť, kto riadil ich automobily v čase, keď bolo kamerou zistené porušenie predpisov o rýchlosti jazdy.
Sudcovia dospeli k záveru, že majitelia vozidiel „prijali určité povinnosti a záväzky", ktoré zahŕňajú aj povinnosť pomôcť identifikovať vodiča vozidla, ktorým bolo spáchané porušenie pravidiel. Sudcovia v Štrasburgu, ktorí posudzovali tieto prípady v jednom konaní, vyniesli rozhodnutie, ktorým odmietli nárok týchto osôb na „absolútne" právo mlčať a nesvedčiť proti sebe.
Sudcovia uznali, že obaja muži mali čeliť priamemu nátlaku, aby poskytli informácie, ale pokračovali: „Súd tiež podotýka, že každý, kto sa rozhodol vlastniť alebo viesť vozidlo vie, že sa na neho vzťahuje určitý právny (regulatórny, predpisový) režim, pretože držba vozidla a jeho vedenie môže viesť k spôsobeniu závažnej ujmy na zdraví." „Tí, ktorí sa rozhodli vlastniť vozidlá môžu byť považovaní za osoby, ktoré akceptovali určité povinnosti a záväzky, ako súčasť právneho (regulatórneho, predpisového) režimu týkajúceho sa motorových vozidiel a v zmysle právneho poriadku Spojeného kráľovstva k týmto povinnostiam patrí aj povinnosť, v prípade podozrenia zo spáchania dopravných priestupkov, informovať orgány o totožnosti vodiča."
Pokiaľ ide o procesno-právne hľadisko, na postih správnych deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva, čo vyplýva jednak z negatívneho vymedzenia zákonného pojmu priestupok v zákone o priestupkoch (§ 2 ods. 1 zákona o priestupkoch), jednak z príslušných zákonov, ktoré popri hmotno-právnych ustanoveniach súčasne riešia aj procedurálne otázky. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v správnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov, ktorú predstavuje zákon o priestupkoch.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1 (§ 6a)
Objektívna zodpovednosť držiteľa vozidla za protiprávne konanie vodiča sa navrhuje vymedziť ako povinnosť držiteľa vozidla zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní vozidla boli dodržiavané vybrané pravidlá cestnej premávky uvedené v zákone o cestnej premávke. Ide o taxatívny výpočet tých pravidiel cestnej premávky, ktoré je možné zadokumentovať prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov a ktorých porušenie je príčinou dopravných nehôd s následkami na živote alebo zdraví účastníkov cestnej premávky. Inou skupinou porušení pravidiel cestnej premávky sú tzv. parkovacie delikty, ktoré budú zisťované v prevažnej miere manuálne príslušníkmi Policajného zboru.
Držiteľom vozidla je podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávky osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia. Keďže ako vlastník a držiteľ môžu byť zapísané rôzne osoby, takýmto vymedzením sa dosiahne oproti prevádzkovateľovi vozidla jednoznačné určenie, kto nesie túto zodpovednosť (najmä pri leasingových zmluvách je bežné, že leasingová spoločnosť je zapísaná ako vlastník a nájomca ako držiteľ).
K bodu 2
Zavádza sa tzv. iný správny delikt, ktorého sa môže dopustiť držiteľ vozidla. Jeho podstatou je ustanovenie objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za vymedzené porušenie pravidiel cestnej premávky. Ide o nový druh postihu s určitými osobitnými procesnými postupmi, ktoré sa viažu iba na vymedzené skutkové podstaty, a preto sankcionovať držiteľov vozidla bude možné na základe týchto skutkových podstát za porušenie pravidiel cestnej premávky, ktoré nastali po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Porušenia pravidiel cestnej premávky, ktoré boli spáchané pred účinnosťou tohto zákona, možno prejednať len podľa § 22 zákona o priestupkoch.
§ 139a
Ustanovujú sa správne delikty držiteľa vozidla so striktným určením pokuty. Orgán Policajného zboru nebude oprávnený uložiť inú pokutu ako uvádza návrh zákona. Rovnako nebude môcť prihliadať na žiadne okolnosti, trvanie protiprávneho stavu ani na osobu páchateľa.
Riešenie zisteného porušenia pravidiel cestnej premávky v rámci objektívnej zodpovednosti bude mať viacero výhod oproti vyvodzovaniu subjektívnej zodpovednosti vodiča. Najvýznamnejšími sú nemožnosť uložiť zákaz činnosti viesť motorové vozidlá a nemožnosť zápisu priestupku vodiča do evidencie vodičov, čím sa nebudú vyvodzovať ani ďalšie povinnosti vodiča, najmä vo vzťahu k preskúšaniu odbornej spôsobilosti po spáchaní troch porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, ak za toto porušenie bola uložená pokuta nad 60 eur. Taktiež nemôžu byť uplatnené ani iné dôvody na preskúšanie odbornej spôsobilosti alebo preskúmanie zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti podľa § 91 zákona o cestnej premávke.
S poukázaním na tieto výhody, ako aj na vysokú závažnosť niektorých skutkov a ich následkov na živote či zdraví účastníkov cestnej premávky, je výška pokuty pri niektorých porušeniach pravidiel cestnej premávky vyššia ako pri aplikácii blokového konania pri vyvodzovaní subjektívnej zodpovednosti za protiprávny skutok (§ 22 ods. 3 zákona o priestupkoch), avšak v žiadnom prípade z dôvodu objektivity táto neprekročí maximálnu možnú výšku pokuty inak ukladanej za priestupok (§ 22 ods. 2 zákona o priestupkoch). Výška pokuty za správny delikt držiteľa vozidla pritom nie je závislá od výšky už ustanovených pokút za priestupok, nakoľko ide o úplne nový druh povinnosti a prípadného porušenia povinnosti (správny delikt). Naproti tomu, v konaní o priestupku vodiča nemožno upustiť od výkonu časti pokuty tak, ako je to u správneho deliktu držiteľa vozidla (pozitívna motivácia upustenia od platby 1/3 pokuty pri jej riadnom, včasnom zaplatení).
Z dôvodu vyššie uvedenej možnosti uhradiť 2/3 pokuty v lehote na podanie odporu (pozitívna motivácia) sú pokuty v návrhu zaokrúhľované na sumy deliteľné tromi bezo zvyšku.
§ 139b
Za spáchanie správneho deliktu sa bude ukladať držiteľovi vozidla len peňažná pokuta, ktorá sa bude ukladať iba podľa striktne ustanoveného oficiálneho sadzobníka pokút, uvedeného v § 139a návrhu zákona. Jedno konanie (jedno konkrétne zistené konanie v konkrétnom čase – nie pokračujúce porušenie), ktoré vykazuje znaky viacerých porušení uvedených v § 6a návrhu zákona sa prejedná v spoločnom konaní, kde sa uloží výška pokuty podľa najprísnejšie postihnuteľného porušenia. Viacero konaní, teda aj pokračujúce porušenie – súvislá jazda vozidlom, ktoré porušilo viackrát pravidlá cestnej premávky a tieto porušenia boli zaznamenané rôznymi technickými prostriedkami, sa prejednajú samostatne.
Vzhľadom na to, že samotné konanie sa navrhuje čo najviac zautomatizovať, je potrebné vymedziť, že porušenie pravidiel cestnej premávky možno prejednať v rámci objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla len vtedy, ak bolo dané porušenie zaznamenané technickými prostriedkami využívanými Policajným zborom.
Navrhuje sa zaviesť pozitívna motivácia na rýchle zaplatenie pokuty za správny delikt, kde ak držiteľ vozidla zaplatí pokutu v lehote inak ustanovenej na podanie odporu (podľa návrhu zákona do 15 dní od doručenia rozkazu) postačuje, ak zaplatí len 2/3 z uloženej pokuty. Zvyšná 1/3 pokuty sa nebude vymáhať. Ak však bude pokuta uhradená po tejto lehote, je povinný zaplatiť už 100% z pokuty, resp. zvyšok tejto pokuty môže byť predmetom vymáhania.
Zaplatením pokuty držiteľom vozidla bude vec správneho deliktu ukončená ad acta bez akéhokoľvek zápisu do evidencie vodičov.
V odseku 3 sa ustanovuje prekluzívna lehota, po ktorej uplynutí nemožno pokutu uložiť a konanie o správnom delikte musí byť odložené (§ 139c ods. 1 písm. d) návrhu zákona), resp. musí byť zastavené (§ 139d ods. 6 návrhu zákona).
Pokutu bude držiteľ vozidla povinný uhradiť na príslušný bankový účet; platba v hotovosti je vylúčená zo systémových dôvodov.
§ 139c
Predovšetkým cestné rýchlomery, ale aj niektoré iné technické prostriedky, budú automaticky detekovať každé jedno porušenie pravidiel cestnej premávky bez ohľadu na postavenie, sociálne pomery, zamestnanie, príslušnosť k etniku, štátnu príslušnosť vodiča alebo držiteľa vozidla, či status samotného vozidla. Niektoré protiprávne skutky, predovšetkým tie zistené prostredníctvom technického prostriedku používaného pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, t. j. kamerovým systémom, bude z rôznych dôvodov, ako napr. znečistená, neexistujúca, nečitateľná tabuľka s evidenčným číslom alebo rozmazaný, nekvalitný záznam (snímok) a pod., orgán Policajného zboru odkladať záznamom z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba – držiteľ vozidla.
Navrhuje sa, aby držiteľ vozidla, ktorým je napríklad sudca, prokurátor, ale aj poslanec Národnej rady SR, boli rovnako ako iní držitelia vozidla plne zodpovední za porušenie vymedzených pravidiel cestnej premávky vodičom. Pri vozidlách, ktoré môžu v istých prípadoch legálne prekračovať rýchlosť podľa § 16 ods. 8 zákona o cestnej premávky bez toho, aby pritom používali zvláštne výstražné znamenia, sa navrhuje taktiež odloženie veci, ktoré sa však ako jediné bude oznamovať držiteľom vozidla. Nadriadený – potom ako sa dozvie o možnom porušení zákona z upovedomenia o odložení veci – posúdi konanie vodiča a prípadne uloží disciplinárne opatrenie podľa § 47 až 63 zákona NRSR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Skutok spáchaný vozidlom, ktorého držiteľ požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva (diplomati) bude odložený. Ak nebude zistené, že ide o takúto osobu, konanie o správnom delikte bude zastavené po doručení takejto informácie ako odporu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt.
Odloženie veci z dôvodu zániku zodpovednosti za porušenie povinností prichádza do úvahy napr. pri úmrtí držiteľa vozidla (fyzická osoba) alebo jeho zániku (právnická osoba) alebo po uplynutí dvoch rokov od porušenia povinnosti (§ 139b ods. 3).
O odložení veci záznamom v spise nie je potrebné upovedomovať účastníka konania, s poukazom na základnú zásadu všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 3 ods. 3 správneho poriadku); ak nemá držiteľ vozidla vedomosť o možnom konaní voči nemu, z rozumového dôvodu nie je potrebné mu oznamovať odloženie veci.
§ 139d
Na zabezpečenie požiadavky vyplývajúcej z § 3 ods. 3 správneho poriadku vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov, ako aj použiť najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie účelu, pričom sa má dbať na hospodárny priebeh konania, bez zbytočného zaťažovania osôb, sa navrhuje rozhodovať o správnom delikte zjednodušenou formou konania – aplikáciou inštitútu rozkazného konania, ktoré v súčasnej dobe pozná zákon o priestupkoch. Jeho jednoznačnou a poprednou výhodou je jeho rýchlosť a výrazná hospodárnosť; nevzniká tu potreba doručovania najprv upovedomenia o začatí konania s prípadným nariadením ústneho pojednávania vo veci, ktorého výsledkom by malo byť vydanie rozhodnutia.
Pri riešení správneho deliktu držiteľa vozidla sa vo väčšine prípadov nepredpokladá náročné dokazovanie tohto skutku, nakoľko samotným vyhotovením dôkazu a následnou lustráciou držiteľa vozidla v informačných systémoch je dokazovanie ukončené. Tento proces bude vykonávaný v prevažnej miere automaticky, počítačovým programom, t. j. len s minimálnym zásahom človeka.
Ak je nepochybne zistené, že správny delikt bol spáchaný vozidlom konkrétneho držiteľa, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt (ďalej len „rozkaz"), na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 správneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t. j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní.
Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa navrhuje možnosť podať odpor. Dôvodom podania odporu môže byť akákoľvek námietka. Musí však obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 správneho poriadku, t. j. z odporu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Účastník konania však v prípade neúspechu v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, ktoré už bude prebiehať na okresnom dopravnom inšpektoráte, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur.
Podaný odpor teda zrušuje rozkaz, a ak odpor obsahuje také skutočnosti, príp. doložené relevantné dôkazy, ktoré
a) odôvodňujú zastavenie konania podľa odseku 6, orgán Policajného zboru konanie zastaví,
b) umožňujú ďalej konať vo veci iného držiteľa vozidla (nesprávne stotožnený držiteľ), konanie o správnom delikte voči konkrétnemu držiteľovi sa zastavuje a v prípade dostatočne zisteného stavu veci sa vydá rozkaz voči inému držiteľovi,
c) nepreukázali nedostatočne zistený stav veci alebo inú nezákonnosť, či nesprávnosť rozkazu, orgán Policajného zboru postúpi vec príslušnému orgánu na prejednanie správneho deliktu toho istého držiteľa,
d) označujú vodiča v požadovanom rozsahu, orgán Policajného zboru konanie o správnom delikte preruší a postúpi vec podozrenia zo spáchania priestupku alebo iného obdobného protiprávneho konania (skutok vykazujúci znaky priestupku spáchaný napr. sudcom) príslušnému orgánu na rozhodnutie vo veci.
Konanie o správnom delikte sa zastaví až na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu o uznaní viny vodiča za porušenie pravidla cestnej premávky. Ak však konanie o skutku vodiča bude zastavené z dôvodov uvedených v odseku 7, rozhodnutie o zastavení priestupkového konania má za následok postúpenie veci príslušnému orgánu Policajného zboru, ktorý bude pokračovať v prerušenom konaní o správnom delikte držiteľa.
Rozhodovanie dopravného inšpektorátu o priestupku vodiča – vyvodzovanie subjektívnej zodpovednosti voči fyzickej osobe (vodičovi) – je v súčasnej dobe v dostatočnom rozsahu upravené v platnej právnej úprave. Príslušný dopravný inšpektorát v rozhodnutí o priestupku vodiča rozhoduje podľa existujúcich ustanovení zákona o priestupkoch, t. j. podľa konkrétneho ustanovenia uloží pokutu, prípadne aj zákaz činnosti. Obdobne postupuje príslušný orgán, ak sa jedná o osoby vyňaté z pôsobnosti citovaného zákona (sudcovia a pod.).
Na rozhodovanie o správnom delikte sa zriadi centrálny dopravný inšpektorát s územnou pôsobnosťou pre celú Slovenskú republiku. Výhodou centralizovaného orgánu je predovšetkým jednotný postup pri špeciálnom druhu správneho konania, lepšia možnosť koordinácie a súčinnosti. Celé konanie je primárne písomné; doručovanie písomností účastníkovi konania je zabezpečené predovšetkým prostredníctvom poštovej služby.
Následné konanie o správnom delikte na príslušnom dopravnom inšpektoráte (jestvujúce organizačné členenie dopravných inšpektorátov v SR) je dostatočne upravené v platnej právnej úprave.
Vzhľadom na efektívne využívanie systému a rýchlosť konania sa navrhuje najmä pri vydávaní rozkazov upustiť od niektorých náležitostí rozhodnutia podľa správneho poriadku, a to od odtlačku úradnej pečiatky a podpisu oprávnenej osoby. Keďže sa predpokladá čo najviac zautomatizované vydávanie rozkazov, umožňuje sa, aby tieto náležitosti boli nahradené jednak už predtlačeným odtlačkom pečiatky a jednak aj faksimile podpisu oprávnenej osoby.
§ 139e
Upravujú sa základné pravidlá súbehu konania o priestupku vodiča a konania o správnom delikte držiteľa vozidla.
§ 139f
Návrh zákona ustanovuje evidenciu správnych deliktov držiteľov vozidiel, ktorú vedie Policajný zbor s odkazom na § 69 zákona NRSR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Evidencia správnych deliktov držiteľov vozidiel obsahuje všetky dostupné vopred zadefinované údaje o správnom delikte a držiteľovi vozidla. Okrem samotnej evidencie správnych deliktov sa upravujú podmienky poskytovania údajov z tejto evidencie.
Evidencia správnych deliktov držiteľov vozidiel je informačným systémom Policajného zboru. To znamená, že pri spracovávaní údajov v tejto evidencii sa bude vo veciach neupravených týmto zákonom postupovať podľa príslušných ustanovení citovaného zákona a zákona o ochrane osobných údajov.
K čl. II
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2012.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 9. novembra 2011.
Iveta Radičová v. r.
predsedníčka vlády
Slovenskej republiky
Daniel Lipšic v. r.
minister vnútra
Slovenskej republiky