Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s navrhovaným Plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu Rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi ako aj súvisiacu transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.
V súvislosti s vyššie uvedeným účelom návrh zákona vymedzuje podmienky na zavedenie nového mechanizmu výmeny informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie v elektronickej forme prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov, ktorého technické využívanie priamo vyplýva z Rozhodnutia Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Zároveň sa stanovujú postupy registra trestov vyplývajúce z požiadaviek rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV ohľadne centrálnej evidencie odsúdení osôb podľa ich štátnej príslušnosti, žiadostí o zaslanie informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi Európskej únie a odpovedí na ne vrátane podmienok ich použitia, ako aj možností uchovávania biometrických údajov osôb odsúdených v cudzine, ktoré sú zasielané registru trestov. Ďalšie čiastkové zmeny zákona o registri trestov vyplývajú najmä zo zavedenia integrovaných obslužných miest na podanie žiadosti o výpis z registra trestov, ako aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 15/2006 z 20. mája 2009, ktorým sa vylučuje možnosť žiadať o odpis registra trestov pre účely vydania zbrojného preukazu a zbrojnej licencie. Navrhované zmeny a doplnenia Trestného zákona a Trestného poriadku vyplývajú z požiadavky transpozície Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV, ktorej účelom je zabezpečiť, aby právoplatné odsúdenia vynesené voči slovenských občanom súdmi iných členských štátov Európskej únie boli v trestnom konaní náležite zohľadnené, ak sa jedná o čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Predkladateľ si je vedomý prekročenia lehôt na transpozíciu vyššie uvedených rámcových rozhodnutí, avšak aplikácia nových postupov vyplývajúcich z obidvoch z nich je čiastočne prepojená, zatiaľ čo technické požiadavky na prevádzku Európskeho informačného systému registrov trestov vyplývajúce z Rozhodnutia Rady 2009/316/SVV boli naplnené až začiatkom roku 2012. Samotný legislatívny proces súvisiaci s návrhom tohto zákona bol navyše oddialený aj uskutočnením predčasných parlamentných volieb v marci 2012 a následným ustanovením novej vlády Slovenskej republiky do jej funkcie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zjednodušuje prístup obyvateľstva k informáciám v registri trestov vďaka možnosti požiadať o výpis z registra trestov prostredníctvom integrovaných obslužných miest.
Nakoľko ide o vykonanie právne záväzného aktu Európskej únie, v súlade s čl. 12 ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa predbežné pripomienkové konanie nevykonalo.
B. Osobitná časť
K článku I
K bodu 1
Ustanovenie § 1 ods. 1 písm. f) sa v nadväznosti na svoju čiastočnú duplicitu vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona primerane upravuje a aktualizuje vypustením zmienky na medzinárodnú zmluvu ako aj osobitný predpis uvedený v poznámke pod čiarou k odkazu 2, nakoľko Rozhodnutie Rady č. 2005/876/SVV o výmene informácií z registrov trestov bolo zrušené a nahradené rámcovým rozhodnutím Rady č. 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ktoré sa transponuje touto novelou zákona.
K bodu 2
Text ustanovenia § 1 ods. 2 zákona sa zjednodušuje a sprehľadňuje vypustením slov „správy, informácie a o oznámenia" zasielané zo strany členských štátov Európskej únie a iných štátov a ich začlenením pod jednotný pojem „informácie o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach". Odkaz 1 týkajúci sa informácií zasielaných na základe príslušnej medzinárodnej zmluvy sa presúva na koniec textu a týka sa najmä iných štátov ako sú štáty Európskej únie, príp. aj členských štátov Európskej únie, ktoré pri zasielaní informácií výnimočne postupujú podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy.
K bodu 3
V nadväznosti na úpravu § 1 ods. 1 písm. f) a ods. 2 v predchádzajúcich bodoch bolo nutné primerane upraviť aj § 1 ods. 3, aby boli medzi informácie poskytované na základe tohto ustanovenia zahrnuté aj informácie o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach cudzozemských súdov.
K bodu 4
V ustanovení § 1 ods. 4 psím. d ) zákona sa vypúšťa odkaz 2 v nadväznosti na zrušenie Rozhodnutia Rady č. 2005/876/SVV o výmene informácií z registrov aj jeho nahradenie rámcovým rozhodnutím Rady č. 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ktoré sa transponuje touto novelou. V tejto súvislosti sa zároveň bližšie špecifikujú ústredné orgány iných členských štátov, ktoré boli pôvodne vymedzené v zrušenom Rozhodnutí Rady č. 2005/876/SVV.
K bodu 5
K úprave a rozšíreniu ustanovenia § 2 zákona dochádza v nadväznosti na zrušenie Rozhodnutia Rady č. 2005/876/SVV o výmene informácií z registrov trestov. Režim výmeny informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v súčasnosti vyplýva z požiadaviek transponovaného Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi. V ustanovení § 2 ods. 2 sa zavádza nový spôsob výmeny informácií elektronickou formou v štandardizovanom formáte, ktorý priamo vyplýva z Rozhodnutia Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa čl. 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Ustanovenie odseku 3 vyplýva z požiadavky čl. 11 ods. 5 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV a upravuje spôsob zasielania informácií medzi členskými štátmi v prípade, že elektronická výmena nie je z technických alebo iných dôvodov dočasne možná. Na tento účel sa zákon dopĺňa prílohou č. 1, ktorá obsahuje štandardný formulár žiadosti o informácie z registra trestov a odpovede na takúto žiadosť, ktorý sa použije pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie. Zároveň sa do textu ustanovenia vkladá odkaz 2, pričom poznámka pod čiarou k tomuto odkazu bola primerané upravená, aby zodpovedala obsahu navrhovaného ustanovenia § 2.
K bodom 6 až 10
Požiadavka na doplnenie ustanovenia § 4 v súvislosti s obsahom trestných listov, ktoré sú podkladom na zápis informácií do registra trestov, vyplýva z ustanovení čl. 4 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Účelom tohto doplnenia je zabezpečiť efektívnu výmenu informácií medzi registrami trestov členských štátov Európskej únie prostredníctvom jasného identifikovania členského štátu zodpovedného za centrálnu evidenciu trestných záznamov svojich občanov, ako aj rozšírenia skupiny údajov nevyhnutných na jednoznačnú identifikáciu dotknutej osoby.
K bodu 11
V doplnenom ustanovení § 7 ods. 1 písm. f) rozširuje rozsah informácií, ktoré je súd povinný zaslať registru trestov, pričom sa prihliada na potrebu zohľadniť aj výkon ochranného opatrenia (najmä ochranného liečenia alebo detencie), ktoré môžu mať významný dopad pre posudzovanie odsúdeného ešte dlhú dobu – aj niekoľko rokov po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
K bodu 12
Doterajšie znenie zákona stanovovalo registru trestov povinnosť uchovávať po dobu sto rokov výhradne údaje a informácie podľa § 4 až 8. Nakoľko súčasná novela zákona rozširuje skupinu uchovávaných údajov aj o informácie získané od príslušných orgánov ostatných členských štátov Európskej únie, je nutné aplikovať uvedený časový rozsah uchovávania aj na tieto údaje. Súčasná novela zároveň reaguje aj na zmenu vyplývajúcu z predchádzajúcej novely zákona, ktorou bolo v zákone zakotvené ustanovenie § 3a týkajúce sa ochranných opatrení ukladaných právnickým osobám, a preto je v tejto súvislosti nutné upraviť aj časovú lehotu uchovávania údajov o týchto právnických osobách.
K bodu 13
Doplnenie ustanovenia § 10 ods. 3 zákona je zdôvodnené zámerom zjednodušenia prístupnosti informácií z registra trestov tak, aby sa žiadosti mohli podávať nielen na príslušných prokuratúrach a obecných úradoch, ktoré vedú aj matriku, ale aj na integrovaných obslužných miestach, ktoré boli zavedené § 9a zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodom 14 a 15
V súlade s navrhovaným doplnením zákona uvedeným v predchádzajúcom bode taktiež aj doplnenie ustanovenia § 10 ods. 10 vyplýva z § 9a zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 16
Ustanovenie § 11 týkajúce sa nezahladených odsúdení súdom členského štátu Európskej únie a súdom iného štátu sa mierne štylisticky modifikuje, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, že vo výpise z registra trestov je možné uviesť len tie nezahladené odsúdenia týchto cudzozemských súdov, ktoré boli uznané súdom Slovenskej republiky, následkom čoho nadobudli na území Slovenskej republiky právne účinky. Zároveň sa do textu za slovo „obmedzení" vkladajú slová „alebo povinností" v súlade s požiadavkami príslušných trestnoprávnych inštitútov.
K bodu 17
Uvedený bod bol do textu zapracovaný na základe zásadnej pripomienky Orgánu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Z pohľadu ochrany osobných údajov je potrebné, aby osobitný zákon (a nie vyhláška príp. iný všeobecne záväzný právny predpis s menšou silou ako zákon) obsahoval podstatné náležitosti zakotvené v ustanovení § 7 odsek 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného nie je preto možné ponechať ustanovenie obsahových náležitostí (t.j. zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania, okruh dotknutých osôb, ako aj ich poskytovanie, sprístupňovanie a zverejňovanie) na právnu normu nižšej právnej sily ako je zákon. Súčasná zákonná formulácia umožňuje vydať výpis z registra trestov aj na žiadosť orgánu verejnej moci, ak to ustanovuje osobitný predpis (nielen zákon). V tejto súvislosti možno odkázať aj na ustanovenie § 8 odsek 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „spracúvanie osobných údajov o porušení ustanovení predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva, ako aj o výkone právoplatných rozsudkov alebo rozhodnutí môže vykonávať len ten, komu to umožňuje osobitný zákon.". Len osobitný zákon s vyššie uvedenými obsahovými náležitosťami je možné považovať za spôsobilý právny základ spracúvania osobných údajov dotknutých osôb bez ich súhlasu.
K bodu 18
Zmyslom doplnenia ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona v súvislosti s modifikáciou § 13 ods. 2 písm. c) upravenou v nasledujúcom bode je jasne vymedziť skupinu cudzozemských súdnych rozhodnutí, ktorých účinky na území Slovenskej republiky sú totožné s účinkami právoplatných odsúdení slovenských súdov, a jednoznačne ich odlíšiť od takých cudzozemských rozhodnutí, na ktoré nemožno prihliadať, pretože neboli uznané na základe postupu podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, a ktoré sa v odpise uvádzajú v osobitnej kategórii údajov (bod 19). Účinky rozhodnutí súdov iných členských krajín Európskej únie v trestnom konaní priamo vyplývajú z ustanovenia § 7b Trestného zákona navrhovaného v čl. II tejto novely, kým účinky súdov iných krajín môžu vyplynúť len na základe postupu podľa tretej hlavy piatej časti Trestného poriadku (uznávacie konanie).
K bodu 19
Nutnosť zmeny a doplnenia ustanovenia § 13 ods. 2 písm. c) zákona vyplýva zo skutočnosti, že súčasťou odpisu registra trestov sú aj informácie o odsúdeniach v iných krajinách (odlišných od členských štátov Európske únie) vyplývajúce z trestných listov pre medzinárodnú výmenu, ktoré však nenadobudli právne účinky na území Slovenskej republiky prostredníctvom uznania. Informácie o týchto odsúdeniach sa preto v registri trestov uvádzajú v osobitnej kategórii údajov s doložkou, že tieto rozhodnutia nemajú právne účinky na území Slovenskej republiky a majú len informatívny charakter.
K bodu 20
Doplnenie nového § 13a ods. 1 vyplýva z nutnosti jasne vymedziť charakter a možnosti zohľadnenia nezahladených cudzozemských súdnych rozhodnutí, ktoré sú súčasťou odpisov registra trestov vydávaných na iné účely ako trestné konanie. Kým pre účely trestného konania účinok odsúdenia súdu iného členského štátu Európskej únie na území Slovenskej republiky vyplýva priamo z ustanovenia § 7b Trestného zákona navrhovaného v čl. II tejto novely, jeho zohľadnenie pre iné účely než trestné konanie bez uznania podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku nie je prípustné; primerane to platí aj pre neuznané rozhodnutia súdov iných štátov ako členských štátov Európskej únie. Z uvedeného dôvodu sa odpisy registra trestov vydávaných na účely § 14 ods. 2 a 3 v prípadoch neuznaných odsúdení uvádzajú s doložkou, že tieto rozhodnutia nemajú právne účinky na území Slovenskej republiky a majú len informatívny charakter.
K bodu 21
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 sa aktualizuje v nadväznosti na prijatie nového zákona č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.
K bodom 22 a 23
Vypustenie časti citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 9 v § 14 ods. 2 písm. a) ako aj špecifikovanie rozsahu poskytnutia informácií z registra trestov podľa § 14 ods. 3 písm. l) vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 15/2006 z 20. mája 2009, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 382/2009 Z. z., a ktorý konštatuje, že na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti podľa § 19 zákona č. 190/2003 Z. z. nemožno vyžadovať odpis registra trestov, ale len výpis z registra trestov. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však pre posúdenie spoľahlivosti osoby vyžaduje aj informáciu o rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Na základe odbornej diskusie v rozporovom konaní sa prijalo kompromisné riešenie, ktoré pre definovaný účel poskytne Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky informáciu vo forme výpisu (§ 11 zákona o registri trestov) a informáciu o rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania (§ 13 ods. 2 písm. a) zákona o registri trestov).
K bodu 24
Súčasné znenie ustanovenia § 17 sa nahrádza novým znením, ktoré vyplýva z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Transponované články 4 a 5 rámcového rozhodnutia stanovujú povinnosť informovať ústredné orgány iných členských štátov Európskej únie o odsúdení ich štátnych príslušníkov, čím definujú členský štát, ktorého je odsúdená osoba štátnym občanom, ako subjekt centrálnej evidencie a poskytovania informácií o odsúdeniach svojich občanov na základe žiadosti iných členských štátov. Orgánom zodpovedným za evidenciu informácií o odsúdeniach slovenských občanov v zahraničí ako aj za poskytovanie informácií o odsúdeniach a ďalších súvisiacich rozhodnutiach týkajúcich sa štátnych príslušníkov iných členských štátov je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V ustanovení § 17 sa zároveň v súlade s požiadavkou čl. 5 stanovuje povinnosť aktualizovať údaje súvisiace s odsúdením slovenského občana v nadväznosti na zmeny vykonané v štáte odsúdenia na účely ich ďalšieho poskytovania na základe žiadosti ústredných orgánov iných členských štátov EÚ, pričom povinnosť poskytovať výhradne aktualizované údaje platí aj pri žiadostiach iných štátov ako členských štátov EU. Generálna prokuratúra zároveň v súčinnosti s príslušným slovenským súdom zabezpečuje poskytovanie kópií právoplatných rozsudkov a súvisiacich informácií v nadväznosti na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu ako aj zodpovedá za získanie kópií relevantných rozsudkov a súvisiacich informácií vydaných súdom iného členského štátu na účely trestného konania v Slovenskej republiky, ako to vyplýva z navrhovaného ustanovenia § 488a v bode 2 v čl. III tejto novely. V prípade, že súčasťou informácií o odsúdení slovenského občana v zahraničí sú aj biometrické údaje, Generálna prokuratúra ich zaeviduje a odstúpi na ďalšie spracovanie príslušnému útvaru Policajného zboru v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, nakoľko v súčasnosti nedisponuje možnosťou uchovávať takýto typ údajov.
K bodu 25
S cieľom transpozície čl. 6 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV ustanovenie § 17a určuje Generálnu prokuratúru ako ústredný orgán na zasielanie žiadostí o informácie z registra trestov iného členského štátu Európskej únie pre účely trestného konania voči jeho občanovi, alebo iné účely v súvislosti s plnením úloh stanovených zákonom, prípadne na žiadosť dotknutej osoby, ktorá je občanom dožiadaného členského štátu. V zmysle požiadavky čl. 7 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV je možné žiadať od iného členského štátu aj informácie o odsúdeniach inej osoby, ako je občan tohto členského štátu, a to v rozsahu stanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorou je Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Požiadavka na ochranu použitia osobných údajov poskytnutých na základe žiadosti Generálnej prokuratúry zakotvená v ustanovení § 17a ods. 3 vyplýva z čl. 9 ods. 1 až 3 a ods. 5 predmetného rámcového rozhodnutia.
Na základe požiadaviek vyplývajúcich z čl. 7 a 8 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV Generálna prokuratúra v zmysle ustanovenia § 17b ods. 1 zákona zabezpečuje zasielanie informácií z registra trestov týkajúcich sa občana Slovenskej republiky vyplývajúcich z nezahladených odsúdení súdom SR, súdom iného členského štátu EÚ a súdom iného štátu ako členského štátu EÚ v nadväznosti na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie, príp. iného štátu ako členského štátu EÚ (§ 17b ods. 4, veta za bodkočiarkou, § 17b ods. 6). Nakoľko čl. 5 predmetného rámcového rozhodnutia požaduje, aby informácie o odsúdeniach občana Slovenskej republiky vynesené v inom členskom štáte a zaslané za účelom evidencie do Slovenskej republiky boli v prípade žiadosti o ich poskytnutie zasielané výhradne v podobe, ktorá odráža zmeny vykonané v odsudzujúcom členskom štáte (zahladenie odsúdenia, prípadne výmaz z registra trestov), je odôvodnené, aby aj trestné záznamy vyplývajúce z rozhodnutí slovenských súdov boli do zahraničia zasielané len vo forme výpisu, a to aj na účely trestného konania, čím nevznikne disproporcia v rozsahu a charaktere údajov, ktoré majú posudzovať orgány iného členského štátu. Takýto mechanizmus zasielania trestných záznamov o občanoch Slovenskej republiky je opodstatnený aj skutočnosťou, že väčšina členských štátov Európskej únie nepozná režim odpisu a výpisu registra trestov a pri posudzovaní bezúhonnosti osoby v priebehu trestného konania zohľadňujú výhradne jej nezahladené odsúdenia, pričom zahladené odsúdenia sa z registrov trestov spravidla vymazávajú. Režim zasielania výhradne nezahladených odsúdení slovenských občanov navyše eliminuje možnosť, že by informácia zaslaná do zahraničia vo forme odpisu bola posudzujúcim orgánom mylne interpretovaná ako platná, čím by občanovi Slovenskej republiky mohla spôsobiť ujmu napr. pri stanovovaní charakteru alebo výšky trestu, prípadne spôsobe jeho výkonu. Ďalšie podmienky zasielania trestných záznamov občana Slovenskej republiky vyplývajúce z čl. 7, 8 a 9 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV týkajúce sa lehôt na ich zaslanie, rešpektovania obmedzení oznámených členským štátom pôvodu, či ochrany použitia osobných údajov sú upravené v ustanoveniach § 17b ods. 2, ods. 4 až 6 zákona. Požiadavka zasielať aj biometrické údaje dotknutej osoby, ak sú k dispozícii, vyplýva z čl. 11 ods. 1 písm. c) bod 2 rámcového rozhodnutia a bola transponovaná v ustanovení § 17b ods. 3, pričom predpokladá súčinnosť príslušného orgánu Policajného zboru v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 6 zákona.
K bodu 26
Úprava ustanovenia § 19 ods. 1 je odôvodnená zmenami vykonanými v ustanoveniach § 10 ods. 3 a ods. 10 zákona, ako aj nutnosťou upraviť zaplatenie poplatku za poskytnutie informácií z registra trestov na základe žiadosti dotknutej osoby v zmysle ustanovenia § 17a ods. 1 zákona.
K bodu 27
Vzhľadom na transpozíciu rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ktoré v plnom rozsahu nahrádza rozhodnutie 2005/876/SVV, ako aj priamu aplikáciu rozhodnutia 2009/316/SVV, sa ustanovenie § 19 ods. 3 stalo nadbytočným, nakoľko výmena informácií medzi členskými štátmi Európskej únie bude prebiehať v elektronickej podobe prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS), pričom štandardné tlačivá v zmysle prílohy č. 1 sa budú využívať len v prípadoch, ak výmena informácií v elektronickej podobe nebude možná, tak ako to vyplýva z navrhovaného ustanovenia § 2.
K bodu 28
Týmto ustanovením sa zriaďuje Príloha č. 2 k tomuto zákonu, ktorú tvoria transponované rámcové rozhodnutia Rady Európskej únie.
K bodu 29
Zákon sa dopĺňa dvomi prílohami. Prílohu č. 1 tvorí štandardný formulár žiadosti a odpovede na ňu využívaný pri výmene informácii z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie, ktorý sa však bude využívať len v prípade, že výmena informácii nebude možná v elektronickej podobe prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) upraveného v ustanovení § 2 zákona. Prílohu č. 2 tvorí zoznam transponovaných rámcových rozhodnutí Rady Európskej únie.
K článku II
K bodu 1
Navrhované ustanovenie § 7b ods. 1 Trestného zákona vymedzuje základné podmienky, na základe ktorých možno vykonať priznať účinky rozhodnutiu súdu iného štátu v trestnej veci, prípadne ho vykonať na území Slovenskej republiky. Základným predpokladom takýchto dôsledkov môžu byť relevantné ustanovenia zákona alebo medzinárodnej zmluvy. Obsah ustanovenia § 7b ods. 1 Trestného zákona bol pre svoj hmotnoprávny charakter vyňatý z ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku a systematicky zaradený v úvodných ustanoveniach Trestného zákona ako zákonný predpoklad, na ktorý priamo nadväzuje tretia hlava piatej časti Trestného poriadku (výkon rozhodnutí vo vzťahu k cudzine), ale tiež navrhované ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona, ktoré vyplynulo z požiadavky stanovenej v čl. 3 Rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona pri stanovení podmienky obojstrannej trestnosti spáchaného skutku vytvára predpoklad pre procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov uvedený v navrhovanom § 488a Trestného poriadku v čl. III v bode 2 novely.
K bodom 2 a 3
Zohľadnenie rozhodnutia súdu iného členského štátu Európskej únie je vylúčené v prípadoch uvedených v § 41 a 42 Trestného zákona, nakoľko by tento postup smeroval k zrušeniu rozhodnutia súdu tohto členského štátu. Výnimka z požiadavky zohľadňovať v trestnom konaní rozhodnutia súdov iných členských štátov Európskej únie je odôvodnená samotným ustanovením čl. 3 ods. 3 a 4 rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV, kde je stanovené, že zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení vyhlásených v iných členských štátoch nesmie ovplyvňovať predchádzajúce odsúdenia tohto členského štátu alebo jeho rozhodnutia o ich vykonaní, ani ich rušiť alebo revidovať.
K bodu 4
Ustanovenie navrhovaného § 438e je odôvodnené vzhľadom na zásadu zákazu retroaktivity trestnoprávnych noriem. V trestnom konaní sa preto môžu zohľadniť len tie odsúdenia súdmi iných členských štátov Európskej únie, ktoré nadobudnú právoplatnosť dňom účinnosti tejto novely Trestného zákona.
K bodu 5
Týmto ustanovením sa dopĺňa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie o rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní, ktorého transpozícia je zabezpečená v predchádzajúcich bodoch.
K článku III
K bodu 1
Z aplikácie ustanovenia § 470 ods. 2 Trestného poriadku je nutné vyňať odsúdenia s pôvodom v inom členskom štáte Európskej únie, ktoré register trestov eviduje na základe súčasných mechanizmov výmeny informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi EU, nakoľko rozhodnúť o zahladení takéhoto odsúdenia môže iba príslušný súd daného členského štátu. Modifikovať informácie zaznamenané v registri trestov vyplývajúce z odsúdenia občana Slovenskej republiky súdom iného členského štátu Európskej únie, je možné iba na základe oznámenia ústredného orgánu tohto členského štátu, ako to vyplýva z požiadaviek čl. 4 a 5 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ktoré je transponované v ustanovenia čl. I novely.
K bodu 2
Ustanovenie navrhovaného § 488a Trestného zákona vymedzuje zákonný rámec orgánov činných v trestnom konaní a súdov vo vzťahu k zohľadňovaniu právoplatných odsúdení súdmi iných členských štátov Európskej únie v trestnom konaní, ako to vyplýva z požiadaviek čl. 3 Rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Ustanovenie § 488a ods. 2 poskytuje na základe ustanovenia § 17 ods. 8 zákona o registri trestov (čl. I, bod 23 novely) orgánom činným v trestnom konaní a súdom možnosť žiadať od Generálnej prokuratúry SR zabezpečenie kópií príslušných právoplatných rozsudkov súdov iných členských štátov Európskej únie pre účely zohľadnenia odsúdenia súdom v inom členskom štáte v trestnom konaní vedenom na území Slovenskej republiky, ak zo záznamov v registri trestov vyplýva existencia odsúdenia v tomto členskom štáte. Ak samotná informácia o odsúdení v inom členskom štáte evidovaná v registri trestov stačí na posúdenie jednotlivých skutočností a prijatie primeraných opatrení v trestnom konaní (napr. stanovenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, zaradenie do príslušného ústavu na výkon trestu a pod.) vyžiadanie kópií právoplatných rozsudkov súdov iných členských štátov nie je nutné. Avšak vzhľadom na závažnosť a možný dopad rozhodnutia súdu vo vzťahu k obvinenej osobe v prípadoch postupu podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona je vyžiadanie kópií právoplatných rozhodnutí súdov iných členských štátov pre orgány činné v trestnom konaní a súdy stanovené ako povinnosť.
K bodom 3 a 4
Vypustenie prvej vety z ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku nadväzuje na čl. II bod 1 novely s odôvodnením, že toto ustanovenie je hmotnoprávneho charakteru, a preto je vhodné ho systematicky zaradiť do úvodných ustanovení Trestného zákona. Nakoľko však prvá veta ustanovenia § 515 ods. 1 obsahovala aj legislatívnu skratku používanú v ďalších ustanoveniach tejto časti Trestného poriadku, bolo nevyhnutné zostávajúci text ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku primerane upraviť.
K bodu 5
Jedná sa o legislatívno-technickú opravu chybného vnútorného odkazu po prijatí zákona č. 262/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
K bodu 6
Týmto ustanovením sa dopĺňa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie o rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní, ktorého transpozícia je upravená bode 2.
K článku IV
Navrhuje sa, aby právna úprava nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2013.
V Bratislave, 1. augusta 2012
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky