TlačPoštaZväčšiZmenši

335/2012 Z. z.

29.1. 2013, 17:08 |  najpravo.sk

DÔVODOVÁ SPRÁVA + Spoločná správa výborov NR SR

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o advokácii").

Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zefektívnenie poskytovania právnych služieb advokátmi zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe, ako aj praktické problémy spojené s aplikáciou zákona o advokácii. Na tento účel sa navrhuje vykonať zmeny a doplnenia, ktoré zefektívňujú fungovanie orgánov komory, sprehľadňujú disciplinárne konanie, rozširujú právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujú podmienky prezentácie advokátskeho povolania, menia sa podmienky výkonu praxe advokátskych koncipientov. Návrh zákona v naznačených oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje platnú právnu úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažujú dosiahnutie jej účelu.

Úpravou dochádza k predĺženiu praxe advokátskeho koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú, navrhujú sa spresniť podmienky výkonu advokácie, pričom zásadná zmena sa dotýka konateľov v spoločnostiach s ručením obmedzeným založených na výkon advokácie, tým, že konateľ spoločnosti musí byť zároveň spoločníkom.

V záujme dosiahnutia jednoznačnej úpravy prezentácie advokátov a stanovenia medzí povolenej reklamy sa navrhuje jednotlivými ustanoveniami zaviesť prezentácia výkonu advokátskeho povolania.

Dôležitou súčasťou návrhu je tiež nový princíp určovania výšky príspevku na činnosť komory, pri ktorom sa vychádza z výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v Slovenskej republike zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa okrem iného navrhuje zaviesť jednoznačná úprava v ukladaní disciplinárnych opatrení popri sebe, navrhuje sa kreovať v rámci komory nový orgán – odvolací senát, ktorého úlohou bude odbremeniť činnosť predsedníctva komory v disciplinárnej oblasti.

Predkladanou úpravou zákona sa zavádza maximálny počet advokátskych koncipientov na jedného advokáta, ktorý je im pri výkone advokátskej praxe školiteľom.

Nakoľko súčasná prax priniesla potrebu podrobnejšie upraviť aj kompetencie orgánov Slovenskej advokátskej komory a zaviesť niektoré jej nové oprávnenia, úprava sa dotýka aj predĺženia volebného obdobia jednotlivých orgánov na štyri roky a zabezpečenie kontinuity fungovania orgánov komory v prípade nepredvídaných situácií.

Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov sa preto navrhuje vykonať novelizácia zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a dňa 22. augusta 2012 bol schválený vládou Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko skratku „komora" je potrebné zaviesť na tom mieste, kde sa skracované slová používajú prvýkrát.

K bodu 3

Kvalitné vysokoškolské vzdelanie je nevyhnutným predpokladom zápisu do zoznamu advokátov vedeného komorou. V mnohých prípadoch adepti absolvujú prvý stupeň vysokoškolského štúdia v ľubovoľnom študijnom odbore a následne už len dokončia druhý stupeň v odbore právo, čo možno považovať za obchádzanie účelu aj súčasnej právnej úpravy. Slovenská advokátska komora nemá žiadnu možnosť zasiahnuť do procesu uznávania vzdelania ani posúdenia jeho kvality. Na základe uvedeného sa preto navrhuje doplnenie právnej úpravy tak, aby Slovenská advokátska komora mohla zamedziť obchádzaniu účelu právnej úpravy.

K bodu 4

Návrh na predlženie prípravy na povolanie advokáta formou predchádzajúcej praxe advokátskeho koncipienta súvisí s mierou zodpovednosti advokáta pri výkone povolania. Advokát po zápise do zoznamu advokátov môže bez akéhokoľvek obmedzenia poskytovať právne služby. Kvalita výkonu povolania môže mať výrazné následky na klientov, či už majetkové alebo v oblasti trestného práva súvisiace s osobnou slobodou, resp. bezúhonnosťou osoby, ktorú advokát zastupuje, resp. obhajuje. Tak ako nie je v prípade povolania lekára alebo pri iných náročných povolaniach žiaduce, aby priamu zodpovednosť prevzala osoba bez náležitej praktickej prípravy, tak v prípade povolania advokáta je takisto práve z vyššie uvedených dôvodov účelné, aby náležitá príprava na výkon advokátskeho povolania trvala dostatočne dlhý čas. V prípade sudcu je v slovenskou právnom poriadku limitovaný prístup k výkonu funkcie odbornou skúškou (justičná, advokátska, notárska...) a vekom 30 rokov. Vek 30 rokov pri predpokladanom ukončení kvalifikovaného vzdelania vo veku 23 rokov predpokladá 7 ročnú odbornú prax, v kombinácii s požiadavkou odbornej skúšky to zároveň znamená, že to nemôže byť hocijaká právna prax. V prípade notára kombinácia trojročnej praxe advokátskeho koncipienta a následne praxe notárskeho kandidáta tiež predpokladá päťročnú kvalifikovanú prax. Prístup k advokátskemu povolaniu na rozdiel od povolania sudcu alebo notára nie je obmedzený ani kvantifikačným kritériom (obmedzený počet miest) ani výberovým konaním. Jediným kritériom je trh práce, resp. potreby na strane dopytu po právnych službách. Navrhovaná požiadavka predĺženia dĺžky odbornej praxe ani do budúcnosti neobmedzuje trh právnych služieb, nezavádza obmedzenie počtu advokátov, jej cieľom je zabezpečiť pre klientov skúsenejších a kvalifikovanejších právnych zástupcov a vytvoriť v oblasti prípravy na výkon advokátskeho povolania. Požiadavka dlhšej prípravy na výkon advokátskeho povolania pod vedením advokáta nie je výnimočná ani v iných členských štátoch EÚ.

K bodu 5

Úprava súvisí so zjednotením právnych úprav obsahujúcich definíciu pojmu bezúhonnosti a spoľahlivosti. V súčasnosti niekoľko desiatok zákonov používa pojmy „bezúhonnosť" a „spoľahlivosť" v rôznych významoch a často sa obsahovo prekrývajú. Bezúhonnosť je ako taká v právnom poriadku vnímaná štandardne ako doterajšia beztrestnosť v prípade zákonom ustanoveného okruhu alebo skupiny trestných činov. Tomuto vymedzeniu bezúhonnosti v súčasnosti nezodpovedá dikcia § 3 ods. 4 zákona o advokácii. Na základe uvedeného sa preto navrhuje, aby došlo k zosúladeniu obsahového vymedzenia bezúhonnosti v zákone o advokácii tak, aby zodpovedal zaužívaným štandardom. Z hľadiska pojmového je v prípade § 3 ods. 4 namieste používať pojem „spoľahlivosť"; k tomu pozri napr. § 19 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 13 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a pod. Pojem „spoľahlivosť" je v právnom poriadku používaný bežne a používa sa buď vo všeobecnom význame ako jedna z podmienok pre vznik určitého oprávnenia, povolenia, či licencie ustanovená spoľahlivosť osoby alebo je zúžený na konkrétnu oblasť výkon verejnej správy kedy právny poriadok používa pojmový aparát ako „bezpečnostná spoľahlivosť", „daňová spoľahlivosť" a pod. Dôležitým momentom právnej úpravy je skutočnosť, že nezapísanie osoby do zoznamu advokátov je vždy preskúmateľné súdom.

K bodu 6

Aplikačná prax preukázala, že pri zápise do zoznamu advokátov dochádza k nejednoznačnému výkladu v pojme rozporu pracovného pomeru a obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania. Za účelom eliminácie tohto problému sa zavádza nové rozhodovacie právo pre komoru a súčasne sa precizuje doterajšia právna úprava.

K bodu 7

Úprava súvisí so zmenou v § 3 ods. 1 písm. e); k tomu pozri odôvodnenie k bodu 5.

K bodu 8

V súčasnom texte zákona nie je jednoznačne zadefinované (hoci to z jednotlivých ustanovení vyplýva), že o nezapísaní do zoznamu advokátov sa vydáva rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom (vo väzbe aj na ustanovenie § 11, ktoré takéto rozhodnutie predpokladá, a to aj v jeho doterajšom znení) a zároveň, ktorý orgán komory o tejto skutočnosti rozhoduje. Za týmto účelom preto predmetom návrhu je výslovne uviesť predsedníctvo komory pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností.

K bodu 9

Započítavanie inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta pri súčasnej saturácii a dostupnosti nie je odôvodnené. Inštitút mal opodstatnenie v čase, kedy bolo potrebné naplniť počet advokátov. V súčasnosti je dostupnosť k výkonu advokátskeho povolania nadštandardná, komora ročne zapisuje okolo 500 nových advokátskych koncipientov, započítavanie inej právnej praxe nie je bežné ani v iných profesiách, zbytočne deformuje inštitút advokátskeho koncipienta, negatívne vplýva na jeho výchovu a ďalšie vzdelávanie.

K bodu 10

Požiadavka ďalšieho vzdelávania je dôležitou súčasťou prípravy na každé špecializované povolanie. V prípade advokátskeho koncipienta sa táto požiadavka javí nevyhnutnou a v súčasnom zákone chýba ustanovenie zabezpečujúce jej reálnu vymožiteľnosť. Úprava smeruje k ďalšiemu zvýšeniu kvalifikácie advokátskych koncipientov.

K bodu 11

Navrhovaná úprava vypĺňa vákuum v motivácii advokátov riadne akceptovať celé disciplinárne rozhodnutie, predovšetkým v oblasti náhrady trov disciplinárneho konania, ktoré sú nákladné a v mnohých prípadoch dochádza k neúplnej realizácii uložených výrokov disciplinárnych rozhodnutí v oblasti náhrady trov disciplinárneho konania.

K bodu 12

Návrh súvisí s bodom 6 keďže aplikačná prax preukázala, že pri dôvodoch pozastavenia výkonu advokácie dochádza k nejednoznačnému výkladu v pojme rozporu pracovného pomeru a obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania. Za účelom eliminácie tohto problému sa zavádza nové rozhodovacie právo pre komoru.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú zmenu spojenú s doplnením § 66 ods. 4 o nové písmeno e).

K bodu 14

V súčasnej úprave absentuje stanovenie presného okamihu, kedy je komora viazaná rozhodnutím súdu o statusových veciach osôb zapísaných v zoznamoch komory, smeruje k odstráneniu nejednoznačných a rôznych výkladov. Presne sa vymedzuje dnes chýbajúca a ani súdmi nie jednoznačne vykladaná vykonateľnosť a možnosť súdneho prieskumu komorových rozhodnutí v statusových veciach. Špecifikujú sa elementárne náležitosti komorových rozhodnutí v statusových veciach a zároveň sa rozširuje aplikácia aj na ostatné subjekty poskytujúce právne služby (usadení euroadvokáti, medzinárodní advokáti, zahraniční advokáti, spoločnosti s ručením obmedzeným, verejné obchodné spoločnosti, združenia, komanditné spoločnosti, organizačné zložky zahraničných združení ako aj na advokátskych koncipientov). Navrhovaná úprava obsahuje taxatívny výpočet obsahových náležitostí rozhodnutia komory.

K bodu 15

V súčasnej právnej úprave je výkon povolania prostredníctvom obchodnej spoločnosti (v prípade s. r.o.) viazaný na funkciu štatutárneho orgánu - konateľa. Limit poistenia naopak závisí od počtu spoločníkov. Aplikačná prax preukázala potrebu precizovať uvedené ustanovenie.

K bodu 16

Cieľom úpravy je správna evidencia spôsobu vykonávania advokácie, ktorá je dôležitá je z pohľadu základných funkcií komory, ako aj vo vzťahu k verejnosti.

K bodu 17

Doterajšia prax preukázala, že v mnohých prípadoch zo samotného názvu subjektu poskytujúceho právne služby nie je vždy jasné, kto je skutočne subjektom oprávneným v súlade s právnym poriadkom poskytovať právne služby. Cieľom je preto odlíšiť subjekty vykonávajúce advokáciu od pokútneho poskytovania právnych služieb v rozpore s právnymi predpismi a umožniť tak aj príjemcom právnych služieb jednoduchšie sa zorientovať a zistiť, kto má na činnosť oprávnenie a aj zodpovednosť s ňou spojenú.

K bodom 18 a 19

Zámerom súčasnej úpravy bolo pôvodne umožniť plynulejší prechod medzi jednotlivými spôsobmi výkonu advokácie. Aplikácia však vedie k zdvojovaniu výkonu advokácie a spôsobuje nejednoznačný výklad, preto predmetom úpravy je upustenie od možnosti vzájomnej dohody medzi advokátmi na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčovala inak.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú vypustením odseku 3 v § 20.

K bodom 21 a 22

Advokát poskytuje právne služby v slobodnom povolaní. Súčasná úprava pripúšťajúcu možnosť určovania komorou alebo hocijakým iným subjektom povinnosť zastupovať toho, kto sa nemôže domôcť poskytnutia právnych služieb, naráža na slobodu rozhodovania fyzickej osoby pri výkone svojho povolania. Vzhľadom na vyššie uvedený stav nie je súčasná úprava v praxi vykonateľná a stáva sa tak bezpredmetnou. Súčasný počet advokátov, s predpokladom jeho ďalšieho nárastu vytvára dostatočné predpoklady na to, aby v prípadoch, ak sa nejedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, bola právna pomoc dosiahnuteľná na základe dohody advokáta a osoby, ktorá sa domáha právnej pomoci, bez potreby nútených zásahov tretích osôb.

K bodu 23

Doterajšia zákonná úprava neobsahuje minimálny limit poistného krytia advokáta ako fyzickej osoby. Z dôvodu ochrany klienta ako aj z dôvodu zabezpečenia určitej likvidity prípadnej škodovej udalosti z výkonu povolania advokáta sa navrhuje preto tento limit ustanoviť v uvedenej výške.

K bodu 24

Úpravou sa zavádza nový princíp určovania výšky príspevku na činnosť komory vychádzajúc zo všeobecne uznávaného kritéria, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky; v tomto prípade je rozhodným obdobím prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

K bodu 25

Vzhľadom na to, že súčasná úprava neobsahuje presné vymedzenie spôsobu prezentácie výkonu advokácie advokátovi, združeniu alebo obchodnej spoločnosti založenej na výkon advokácie, navrhuje sa preto výslovne ustanoviť medze povolenej reklamy priamo v tomto zákone. Úpravou sa docieli jednoznačné definovanie pojmu reklama a prezentácia výkonu advokátskeho povolania a taktiež úprava má za cieľ stanovenie hraníc povolenej reklamy.

K bodu 26

Odstraňuje sa výkladová nejednoznačnosť súčasnej právnej úpravy. Hoci aj zo súčasnej právnej úpravy konkludentne vyplýva, že na oprávnenie konať v mene zahraničného združenia sa vyžaduje zápis organizačnej zložky zahraničného združenia do zoznamu vedeného komorou, touto úpravou sa táto podmienka upravuje výslovne.

K bodom 27 až 32

Nie je dôvod, pre ktorý má funkciu zisťovania vzájomnosti na účely ustanovení § 46 a § 50 plniť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Taktiež neexistuje žiadny mechanizmus medzinárodnej spolupráce, ktorý by Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dával k dispozícii osobitné nástroje na zisťovanie týchto informácií, čo by ho vo vzťahu k cudzine staval do osobitnej či zvýhodnenej pozície voči Slovenskej advokátskej komore. Úloha Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tu nemá ani žiadny regulačný význam, keďže Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o ničom nerozhoduje a nemôže meniť faktický či právny stav existujúci v cudzine. Naopak, Slovenská advokátska komora je svojim členstvom v európskych a svetových organizáciách združujúcich advokátov v jednoduchšej pozícii na získanie potrebných údajov a informácií na posúdenie, či existuje vzájomnosť od svojich partnerských organizácií.

K bodu 33

V súčasnej právnej úprave nie je jednoznačne ustanovené ukladanie disciplinárnych opatrení popri sebe. Navyše disciplinárne opatrenie pozastavenia výkonu advokácie a vyčiarknutia zo zoznamu advokátov je tak závažným zásahom do výkonu povolania advokáta, že sa javí vhodné dať disciplinárnemu senátu možnosť ich výkon odložiť. Navrhuje sa aj doba, po ktorú možno odložiť výkon disciplinárnych opatrení, a to najviac po dobu troch rokov.

K bodu 34

Súčasná úprava nekorešponduje s realitou, nakoľko komora v súčasnosti preddavkuje aj trovy odvolacieho konania, ktoré vykonáva predsedníctvo komory.

K bodu 35

Cieľom úpravy je presne a jednoznačne určiť časový okamih začiatku disciplinárneho konania, nakoľko v aplikačnej praxi dochádzalo často k nejednoznačnému výkladu ohľadom momentu začiatku doručenia.

K bodu 36

Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania zo súčasných šiestich mesiacov od momentu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení na deväť mesiacov.

K bodu 37

Úprava má za cieľ umožniť riadny opravný prostriedok proti akémukoľvek prvostupňovému rozhodnutiu disciplinárneho senátu pri dodržaní 15 dňovej odvolacej lehoty, pričom opravný prostriedok, ktorým je odvolanie, ktoré má odkladný účinok, podáva sa disciplinárnej komisii. Úprava súvisí s navrhovaným zavedením dvojinštančného konania pri všetkých disciplinárnych rozhodnutiach. Zároveň sa ponecháva disciplinárne obvinenému možnosť požiadať súd o preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Cieľom úpravy je odľahčiť agendu predsedníctva komory a zveriť rozhodovanie o odvolaniach v disciplinárnych konaniach tzv. odvolacím senátom, ktoré by mala kreovať najbližšia konferencia advokátov. Členstvo v odvolacom disciplinárnom senáte bude nezlučiteľné s členstvom v prvostupňovom disciplinárnom senáte. Do zvolenia odvolacích disciplinárnych senátov by v súlade s prechodným ustanovením funkciu odvolacích disciplinárnych senátov mali vykonávať senáty zložené z členov a náhradníkov predsedníctva komory. V súčasnosti môže disciplinárne obvinený požiadať o preskúmanie len pri rozhodnutiach, pri ktorých bolo uložené disciplinárne opatrenie, to sa však vždy neukladá, napriek skutočnosti, že vina je uznaná.

K bodu 38

Návrh úpravy súvisí s návrhom zaviesť inštitút podmienečného odkladu disciplinárneho opatrenia.

K bodu 39

Návrh smeruje k jednoznačnej úprave skutočnosti, ktorá je v praxi aplikovaná aj v súčasnosti a ktorá zohľadňuje, že tak usadený euroadvokát ako aj organizačná zložka zahraničného združenia, ak sú vedení v zozname komory, majú obdobné oprávnenie na poskytovanie právnych služieb ako domáce subjekty, a teda môžu aj zamestnávať advokátskeho koncipienta. Zároveň však požaduje, aby školiteľ samotný vedel garantovať istú úroveň skúseností, a preto sa požaduje ako kritérium pre zamestnávateľa advokátskeho koncipienta najmenej päť rokov trvajúci zápis v príslušnom zozname vedenom komorou, teda v zozname advokátov, usadených euroadvokátov, spoločností s ručením obmedzeným, verejných obchodných spoločností, komanditných spoločností a organizačných zložiek zahraničných združení.

K bodu 40

Kvalitné vysokoškolské vzdelanie je nevyhnutným predpokladom zápisu do zoznamu advokátov alebo advokátskych koncipientov vedeného komorou. Začínajú sa objavovať prípady, kedy adepti absolvujú prvý stupeň vysokoškolského štúdia v ľubovoľnom študijnom odbore a následne už len dokončia druhý stupeň v odbore právo, čo možno považovať za obchádzanie účelu aj súčasnej právnej úpravy. Slovenská advokátska komora nemá žiadnu možnosť zasiahnuť do procesu uznávania vzdelania ani posúdenia jeho kvality. Mala by ale mať možnosť posúdiť u uchádzača o zápis do advokátskych koncipientov, ktorý absolvoval vzdelanie v zahraničí, či je schopný aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky.

K bodu 41

Úprava súvisí so zmenou uvedenou pod bodom 5.

K bodu 42

Navrhovaná úprava súvisí s úpravou týkajúcou sa zápisu advokáta do zoznamu advokátov a dôvodov pri pozastavení výkonu advokácie, advokátsky koncipient musí spĺňať rovnaké predpoklady pre výkon praxe advokátskeho koncipienta aké sa vyžadujú u advokáta. Zavádza sa rozhodovacia právomoc komory pri posudzovaní rozporu pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.

K bodu 43

V prípadoch ak by advokát vykonával advokáciu napríklad samostatne v dĺžke troch rokov a následne ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ďalšie tri roky, spĺňa podmienku uvedenú v § 62 ods. 1 (zápis v príslušnom zozname päť rokov), nakoľko táto sa plynie bez ohľadu na spôsob výkonu advokácie.

K bodu 44

Predovšetkým vzhľadom na náročnosť advokátskeho povolania, možné dôsledky vo vzťahu ku klientom, súdom, prokuratúre, iným orgánom a organizáciám je potrebné požadovať efektívne školiaci prístup skúseného advokáta. Efektívnosť školiť popri výkone povolania iných sa však pri počte vyššom ako tri stráca. V prípade spoločného výkonu zodpovedá obmedzenie násobku čísla tri a počtu spoločníkov. Počet troch koncipientov môže byť prekročený len v prípade, ak má koncipient pri analogickom použití § 8 pozastavený výkon praxe advokátskeho koncipienta, vždy však len o počet koncipientov, ktorí majú prax advokátskeho koncipienta pozastavenú.

K bodu 45

Oprávnenie substitučne vykonávať úkony zastupovania advokáta ako zamestnávateľa má byť zverené len advokátskym koncipientom v rámci prípravy na výkon advokátskeho povolania, čo súvisí s viacerými dôvodmi, napr. pri uplatnení disciplinárnej zodpovednosti.

K bodu 46

V súvislosti s úpravou v disciplinárnej oblasti sa vyžaduje kreovanie nezávislého odvolacieho orgánu a teda cieľom navrhovanej úpravy je preniesť agendu rozhodovania na nový orgán odvolaciu disciplinárnu komisiu, pričom sa určuje počet jej členov a rovnako aj náhradníkov.

K bodu 47

Štvorročné volebné obdobie je štandardnou dĺžkou aj v iných volených funkciách, podobne ako obmedzenie na dve funkčné obdobia, úpravou sa sleduje aj úspora nákladov na pravidelné konferencie, stále ostáva možnosť v prípade potreby zvolať mimoriadnu konferenciu. V prechodnom ustanovení sa upravuje aplikácia od ukončenia volebného obdobia súčasných orgánov komory, rovnako sa v prechodných ustanoveniach posúva aj účinnosť ku dňu konania konferencie podľa súčasného právneho stavu.

K bodu 48

Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť kontinuitu v prípade nepredvídaných situácií - napr. neúspešnej voľby a zamedziť obdobiu „bezvládia".

K bodu 49

Štvorročné obdobie je štandardnou dĺžkou aj v iných volených funkciách, úpravou sa sleduje aj úspora nákladov na pravidelné konferencie, stále ostáva možnosť v prípade potreby zvolať mimoriadnu konferenciu. Prechodné ustanovenie posúva účinnosť ku dňu konania konferencie podľa súčasného právneho stavu.

K bodu 50

Navrhovaná úprava súvisí s návrhom priamo v zákone upraviť spôsob určovania výšky príspevku na činnosť komory.

K bodu 51

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 3 v § 20 a odseku 3 v § 59.

K bodu 52

Úprava súvisí so zmenou v subjekte rozhodujúcom o odvolaniach v disciplinárnych konaniach a určuje vnútorné rozdelenie členov odvolacej disciplinárnej komisie. Stanovuje spôsob vymenovania členov odvolacích disciplinárnych senátov.

K bodu 53

Navrhovaná úprava súvisí s nejednoznačnou aplikáciou ustanovení upravujúcich exekučný titul podľa Exekučného poriadku, kedy niektoré súdy akceptujú vykonateľné rozhodnutie disciplinárneho orgánu Slovenskej advokátskej komory a niektoré ho neakceptujú. Cieľom je eliminovať nejasný výklad pôvodnej právnej úpravy.

K bodu 54

Prechodné ustanovenie navrhované v odseku 1 súvisí s novou úpravou obsiahnutou v § 12 ods. 1 písm. e), pričom sa rieši postup a postavenie advokátov, ktorí pôsobili v spoločnostiach s ručením obmedzeným založených za účelom výkonu advokácie ako konatelia. Títo sú povinní splniť si svoju povinnosť tým, že zosúladia svoje postavenie v spoločnosti s navrhovanou úpravou v ustanovenej lehote, pričom pri nesplnení povinnosti sa stanú advokátmi vykonávajúci advokáciu samostatne priamo zo zákona. Registrový súd v tomto prípade postupuje podľa ustanovenia § 200a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Prechodné ustanovenie v odseku 2 súvisí s navrhovanou úpravou obsiahnutou v § 12 ods. 4 týkajúce sa názvu združenia, resp. obchodného mena spoločnosti založenej na výkon advokácie, ktoré podľa novej úpravy musí spĺňať zásady dôstojnosti advokátskeho stavu a pravidlá profesijnej etiky. To znamená, že sa vyžaduje popri uvedení názvu, resp. obchodného mena spoločnosti aj označenie „advokátska kancelária". Kompletné označenie subjektu sa vyžaduje vo forme: „ Advokátska kancelária, XY, s.r.o.".

Prechodné ustanovenia v odsekoch 3 až 8 upravujú situácie a vzťahy, ktoré súvisia s navrhovanými zmenami, napr. postavenie advokátskych koncipientov (započítanie právnej praxe) a orgánov komory (vo vzťahu k funkčnému obdobiu a k voľbe odvolacej disciplinárnej komisie).

K bodu 55

Zmena súvisí s legislatívno-technickými úpravami.

K bodu 56

Vzhľadom na právne dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa upravuje znenie transpozičného odkazu podľa Čl. 4 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády.

K bodu 57 a 58

Upravuje sa znenie transpozičnej prílohy vzhľadom na právne dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhovaná úprava smeruje k obmedzeniu nekvalifikovaného právneho zastúpenia pred súdom v občianskom súdnom konaní v odôvodnených prípadoch. Úprava neznamená automaticky povinné zastúpenie, účastník môže naďalej vo všetkých ostatných konaniach konať sám, ak však bude chcieť byť pred súdom zastúpený vo vymenovaných konaniach, bude musieť požiadať o spoluprácu osobu, ktorá má oprávnenie na poskytovanie právnych služieb. V každom prípade súčasná právna úprava nedáva zastúpenému účastníkovi žiadne garancie zodpovednosti za prípadnú spôsobenú škodu. V samotnom súdnom konaní dochádza často k prieťahom v dôsledku nie správne vedeného laického zastúpenia.

K bodu 2

Úprava je reakciou na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Paulík vs. Slovenská republika z 10. októbra 2006. Prípad vznikol na základe sťažnosti podanej proti Slovenskej republike slovenským štátnym občanom, pánom J. Paulíkom dňa 28. februára 2005. Sťažovateľ podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietal, že štát mu neposkytol právne prostriedky na zapretie otcovstva, ktoré mu bolo v roku 1970 určené súdom na základe krvnej skúšky napriek tomu, že neskôr, v roku 2004 vykonaná analýza DNA jeho otcovstvo vylúčila. Podľa čl. 13 Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru ďalej namietal, že nemal k dispozícii prostriedok nápravy, ktorým by mohol na základe nových biologických dôkazov napadnúť súdom určené otcovstvo. Okrem toho podľa čl. 14 Dohovoru taktiež v spojení s čl. 8 Dohovoru namietal, že matky a otcovia, ktorých otcovstvo je prezumované na základe Zákona o rodine ( podľa prvej a druhej domnienky), majú právo na zapretie otcovstva, kým v jeho prípade, t.j. určenia otcovstva súdom, nemohol využiť žiaden z dostupných právnych prostriedkov. Ďalej podľa čl. 1 Protokolu č. 1 namietal, že dieťa, ktorému bol určený za otca, je jeho neopomenuteľným dedičom. Sťažovateľ sa na porušenie čl. 8 Dohovoru sťažoval aj na ústavnom súde. Svoju sťažnosť podľa čl. 127 ústavy adresoval voči orgánom prokuratúry a voči Národnej rade SR. Tvrdil, že došlo k rozporu medzi právnym stavom založeným na základe rozsudku z roku 1970 a skutočným stavom, ktorý odzrkadľoval výsledok DNA analýzy z roku 2004 a že podľa Občianskeho súdneho poriadku a Zákona o rodine nemal k dispozícii žiadne právne prostriedky, ktorými by mohol byť odstránený vzniknutý nesúlad. Výbor ministrov Rady Európy odporučil Slovenskej republike „uskutočniť opatrenia zamedzujúce opakovanému vzniku situácie, ktorá predstavovala porušenie Dohovoru" a zároveň požaduje „ predloženie informácie o legislatívnych zámeroch, ktoré sa Slovenská republika rozhodla v tejto súvislosti realizovať.".

K Čl. III

K bodom 1 až 14

Smernica 2008/115/EÚ umožňuje poskytovanie bezplatnej právnej pomoci osobám, ktoré o ňu požiadajú a spĺňajú podmienky podľa vnútroštátneho práva na jej poskytnutie, aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú v rámci zabezpečenia svojho návratu zaistení v osobitných zariadeniach určených na tento účel. Preto je potrebné, aby bola bezplatná právny pomoc v rámci Slovenskej republiky poskytovaná tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí boli na základe rozhodnutia policajného útvaru zaistení.

K bodu 15

Odstraňuje sa nejednoznačnosť úpravy prijatej zákonom č. 332/2011 Z. z., v dôsledku ktorej dochádza k situáciám, že nie je jasné, ktorý orgán, podľa akého predpisu má rozhodnúť v prípadoch ustanovení advokáta súdom do 31. decembra 2009.

K Čl. IV

Slovenská advokátska komora v rámci svojej právomoci dohliada na dodržiavanie povinností pri poskytovaní právnych služieb a má kapacity na výkon aj tejto funkcie. Akákoľvek činnosť iného orgánu je neprípustným zásahom ohrozujúcim nezávislosť a mlčanlivosť advokátskeho povolania.

K Čl. V

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2013.

V Bratislave, 22. augusta 2012

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

 

S p o l o č n á     s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 194) v druhom čítaní

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 194) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

I.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. septembra 2012 č. 183 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 194) na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).

III.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 194) odporúčali schváliť:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 9. októbra 2012 č. 98 ,

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením z 11. októbra 2012 č. 23 a

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 12. októbra 2012 č 37.

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. V čl. I treťom bode sa pred slovo „odbore" vkladá slovo „študijnom".

Legislatívna pripomienka (čl. 4 ods. 2 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, druhý bod Prílohy č. 2 k legislatívnym pravidlám tvorby zákonov) odstraňujúca terminologickú nepresnosť, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov používa pojem „študijný odbor", ktorý vymedzuje v § 50 uvedeného zákona. Zároveň sa sleduje dodržanie terminologickej jednoty novelizovaného zákona, keďže pojem „študijný odbor" používa aj samotný zákon č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v § 3 ods. 1 písm. b), § 62 ods. 1 písm. b).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Gestorský výbor odporúča schváliť.

2. V čl. I 4. bod znie:

„4. V § 3 ods. 1 písmeno c) znie:

„c) získal najmenej päťročnú prax ako advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa § 62a; priebeh praxe sa preukazuje denným výkazom praxe,".

V nadväznosti na zmeny navrhované v postavení advokátskych koncipientov sa navrhuje doplniť právnu úpravu o nový inštitút, a to minimálne obsahové nároky na prax advokátskeho koncipienta, ktorý bude zárukou zvýšenia kvality a odbornosti budúcich advokátov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

3. V čl. I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:

„5. V § 3 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

„d) absolvoval vzdelávanie v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisom komory,".

Doterajšie písmená d) až j) sa označujú ako písmená e) až k).".

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

V nadväznosti na zmeny navrhované v postavení advokátskych koncipientov sa navrhuje doplniť právnu úpravu o nový inštitút, a to minimálne obsahové nároky na prax advokátskeho koncipienta, ktorý bude zárukou zvýšenia kvality a odbornosti budúcich advokátov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

4. V čl. I doterajší 9. bod znie:

„9. V § 6 ods. 2 sa za slová „sudcu" vkladá čiarka a slová „asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky," a vypúšťa sa druhá a tretia veta.".

Prevažnú časť asistentov sudcu najvyššieho súdu tvoria právnici s dlhšou právnou praxou; mnohí z nich majú odbornú justičnú skúškou, či advokátsku skúšku; niektorí sa dokonca venujú aj vedeckej a pedagogickej činnosti. Asistenti sudcu najvyššieho súdu spolupracujúci so sudcami najvyššieho súdu, ktorí sú bezpochyby garantmi ich odbornosti a ich prípadného výkonu advokácie, budú plne spôsobilí plniť poslanie advokácie na požadovanej úrovni. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby prax asistenta sudcu najvyššieho súdu sa započítavala do praxe advokátskeho koncipienta.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

5. V čl. I sa vypúšťa doterajší 11. bod. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Podľa vládneho návrhu zákona má byť „sankciou" za nezaplatenie právoplatne uloženej pokuty, resp. povinnosti zaplatiť paušálne trovy disciplinárneho konania vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Cieľ právnej úpravy je nespochybniteľný – zabezpečiť vymožiteľnosť rozhodnutí disciplinárnych senátov. Nástroje, ktorá vládny návrh volí však nemožno považovať za proporcionálne sledovanému cieľu. Rovnaký efekt možno dosiahnuť aj bez toho, aby Slovenská advokátska komora musela pristúpiť k tej najvážnejšej sankcii. Preto navrhujem nastaviť právnu úpravu tak, aby v prípadoch nezaplatenia pokuty, či trov bolo následkom pozastavenie výkonu advokácie a nie vyčiarknutie advokáta zo zoznamu advokátov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

6. V čl. I sa za doterajší 12. bod vkladá nový 13. bod, ktorý znie:

„13. V § 8 sa odsek 2 dopĺňa písmenami c) a d), ktoré znejú:

„c) komu bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie peňažná pokuta a do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo disciplinárne opatrenie uložené si svoju povinnosť nesplnil; pozastaviť výkon advokácie možno až do zaplatenia tejto pokuty,

d) komu bola právoplatne uložená povinnosť zaplatiť paušálne trovy disciplinárneho konania a do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo disciplinárne opatrenie uložené si svoju povinnosť nesplnil; pozastaviť výkon advokácie možno až do zaplatenia týchto trov.".".

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Podľa vládneho návrhu zákona má byť „sankciou" za nezaplatenie právoplatne uloženej pokuty, resp. povinnosti zaplatiť paušálne trovy disciplinárneho konania vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Cieľ právnej úpravy je nespochybniteľný – zabezpečiť vymožiteľnosť rozhodnutí disciplinárnych senátov. Nástroje, ktorá vládny návrh volí však nemožno považovať za proporcionálne sledovanému cieľu. Rovnaký efekt možno dosiahnuť aj bez toho, aby Slovenská advokátska komora musela pristúpiť k tej najvážnejšej sankcii. Preto navrhujem nastaviť právnu úpravu tak, aby v prípadoch nezaplatenia pokuty, či trov bolo následkom pozastavenie výkonu advokácie a nie vyčiarknutie advokáta zo zoznamu advokátov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

7. V čl. I doterajšom 14. bode v § 11 ods. 1 sa slová „v správnom súdnictve" nahrádzajú slovami „podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku".

Legislatívno-technická pripomienka spresňujúca odkaz na § 247 až 250k Občianskeho súdneho poriadku. V čl. II prvom bode návrhu zákona je rovnaký spôsob vyjadrenia odkazu na inú časť Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Gestorský výbor odporúča schváliť.

8. V čl. I doterajšom 14. bode v § 11 ods. 4 písm. b) sa pred slovo „osoby" vkladá slovo „fyzickej" a slovo „označením" sa nahrádza slovom „uvedením".

Ide o legislatívnu pripomienku, zo znenia § 3 zákona č. 586/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že do zoznamu advokátov sa zapisujú len fyzické osoby, slovom „osoba" sa označuje množina subjektov do ktorej patria aj právnické osoby čo, pokiaľ ide o § 11, neprichádza do úvahy.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Gestorský výbor odporúča schváliť.

9. V čl. I sa vypúšťa doterajší 15. bod. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Účelom vládneho návrhu zákona sledovaný v čl. I bod 15 možno dosiahnuť aj zmenou ustanovení o povinnom poistení. Navrhuje sa preto vypustiť pôvodný bod 15 z vládneho návrhu a doplniť právnu úpravu poistenia.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

10. V čl. I doterajšom 17. bod sa v navrhovanom § 12 ods. 5 slová „advokát alebo advokátka" nahrádzajú slovami „advokát, advokátka alebo advokátska kancelária".

Navrhuje sa spresnenie označovania advokátov, a to výslovnou úpravou používania označenia „advokátska kancelária".

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

11. V čl. I sa za doterajší 18. bod vkladá nový 19. bod, ktorý znie:

„19. V § 15 ods. 1 sa vypúšťajú slová „spoločníkom a" a na konci sa pripája táto veta: „Spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť iba advokát.".".

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Účelom vládneho návrhu zákona sledovaný v čl. I bod 15 možno dosiahnuť aj zmenou ustanovení o povinnom poistení. Navrhuje sa preto vypustiť pôvodný bod 15 z vládneho návrhu a doplniť právnu úpravu poistenia.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

12. V čl. I doterajší 23. bod znie:

„23. V § 27 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Limit poistného plnenia v samostatnej poistnej zmluve nesmie byť nižší ako 100 000 eur." a slovo „spoločník" nahrádza slovom „konateľ".

Účelom vládneho návrhu zákona sledovaný v čl. I bod 15 možno dosiahnuť aj zmenou ustanovení o povinnom poistení. Navrhuje sa preto vypustiť pôvodný bod 15 z vládneho návrhu a doplniť právnu úpravu poistenia.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

13. V čl. I doterajší 24. bod znie:

„24. V § 29 ods. 1 sa za slová „príspevok na činnosť komory" vkladajú slová „rovnajúci sa jednej tretine priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka".

Legislatívna pripomienka, keďže pojem „výpočtový základ" sa viac nevyskytuje v platnom ani navrhovanom znení zákona a významovo je identická s jednou tretinou priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za 1. polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, nie je potrebné zavádzať pojem „výpočtový základ". Uvedený pojem používa a definuje § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ale len „na účely tejto vyhlášky", zároveň je potrebné podotknúť, že pojem „výpočtový základ" sa vo vyhláške používa pre potreby výpočtu odmeny pre advokáta, zatiaľ čo v zákone sa má používať pre potreby platenie príspevku na činnosť komory, čo sú dve odlišné platby, ktoré by nemali byť označené identickým výrazom.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Gestorský výbor odporúča schváliť.

14. V čl. I sa v doterajšom 25. bode vkladá v § 29b nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Advokát, združenie, alebo obchodná spoločnosť založená na výkon advokácie môže pri informovaní verejnosti o poskytovaní právnych služieb prostredníctvom reklamy uvádzať len vecné objektívne informácie o odbornom zameraní advokátskej kancelárie a zložení advokátskej kancelárie.".

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

Cieľom navrhovanej zmeny je pozitívne vymedzenie obsahu reklamy advokátov, resp. advokátskych kancelárií. Obsahom prezentácie výkonu advokátskeho povolania majú byť len vecné a objektívne informácie. Dôvodom je, že z etického pohľadu poskytovanie právnych služieb nemožno považovať za ponúkanie bežného obchodného tovaru a všeobecne sú akceptované prísnejšie kritériá na etiku výkonu advokátskeho povolania, čo predpokladá vyššie etické nároky aj na obsah prezentácie advokátskeho povolania.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

15. V čl. I doterajšom 25. bod v § 29b ods. 3 v úvodnej vete sa za slová „obchodnej spoločnosti založenej na výkon advokácie" vkladajú slová „nesmie ani vo všeobecnej rovine porovnávať advokáta, združenie alebo obchodnú spoločnosť založenú na výkon advokácie s iným advokátom, združením alebo obchodnou spoločnosťou založenou na výkon advokácie".

Cieľom návrhu je doplniť negatívne vymedzenie obsahu reklamy a výslovne zamedziť porovnávaciu reklamu. Posudzovanie kvality výkonu advokátskeho povolania iným advokátom nespadá do rámca etických nárokov na výkon advokátskeho povolania. Posudzovanie kvality výkonu advokátskeho povolania je vecou disciplinárnych senátov, resp. súdov pri súdnom prieskume. Je neprípustné, aby advokátske kancelárie pri prezentácii výkonu svojho povolania používali napr. formulácie „naša advokátska kancelária na rozdiel od iných advokátskych kancelárií" a podobné všeobecné alebo konkrétne porovnávacie formulácie. Všeobecne nároky na reklamu subjektov poskytujúcich právne služby musia byť prísnejšie, ako nároky na reklamu subjektov poskytujúcich tovary a služby.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

16. V čl. I doterajšom 25. bod v § 29b ods. 3 v úvodnej vete sa za slová „obchodnej spoločnosti založenej na výkon advokácie" vkladajú slová „nesmie ani vo všeobecnej rovine porovnávať advokáta, združenie alebo obchodnú spoločnosť založenú na výkon advokácie s iným advokátom, združením alebo obchodnou spoločnosťou založenou na výkon advokácie a".

Cieľom návrhu je doplniť negatívne vymedzenie obsahu reklamy a výslovne zamedziť porovnávaciu reklamu. Posudzovanie kvality výkonu advokátskeho povolania iným advokátom nespadá do rámca etických nárokov na výkon advokátskeho povolania. Posudzovanie kvality výkonu advokátskeho povolania je vecou disciplinárnych senátov, resp. súdov pri súdnom prieskume. Je neprípustné, aby advokátske kancelárie pri prezentácii výkonu svojho povolania používali napr. formulácie „naša advokátska kancelária na rozdiel od iných advokátskych kancelárií" a podobné všeobecné alebo konkrétne porovnávacie formulácie. Všeobecne nároky na reklamu subjektov poskytujúcich právne služby musia byť prísnejšie, ako nároky na reklamu subjektov poskytujúcich tovary a služby.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

17. V čl. I doterajšom 25. bode sa v navrhovanom § 29c vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

Vypúšťa sa možnosť pre klienta poskytovať verejnosti názory, výroky a informácie týkajúce sa konkrétneho advokáta, združenia alebo spoločnosti založenej na výkon advokácie, spojené s jeho resp. s ich činnosťou súvisiacou s poskytovaním právnych služieb. Táto právna úprava je z pohľadu zákona irelevantná a jej normatívny obsah je viac ako otázny. Pozmeňujúci návrh tiež nadväzuje na časť A stanoviska Kancelárie Národnej rady SR.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

18. V čl. I doterajšom 33. bode v navrhovanom § 56 ods. 3 prvá veta znie: „Disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 písm. a) a b) nemožno uložiť spolu s disciplinárnym opatrením podľa odseku 2 písm. c).".

V právnom poriadku SR nie je štandardné, aby popri sankciách typu „napomenutie" alebo „pokarhanie" bolo možné ukladať peňažné sankcie – pokuty. Na základe uvedeného preto navrhujem výslovne vylúčiť možnosť uložiť popri písomnom napomenutí (alebo verejnom napomenutí) peňažnú pokutu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

19. V čl. I doterajšom 35. bode sa slová „len čo bol doručený" nahrádzajú slovami „doručením".

Štylistická pripomienka.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Gestorský výbor odporúča schváliť.

20. V čl. I doterajšom 39. bode sa slovo „päť" nahrádza slovom „tri".

Vládny návrh zákona zavádza 5 ročnú lehotu, po ktorej uplynutí bude advokát oprávnený zamestnať koncipienta. Pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje skrátiť túto lehotu na tri roky, nakoľko päťročná lehota je neprimerane dlhá.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

21. V čl. I doterajší 40. bod znie:

„40. V § 62 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarku a pripájajú sa tieto slová: „od absolventa zahraničnej vysokej školy môže predsedníctvo komory požadovať, aby preukázal pred skúšobným senátom komory, že je schopný aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo; podrobnosti o preukazovaní schopnosti aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky určí predpis komory.".".

Pre garanciu objektívnosti pri preukazovaní schopnosti absolventa aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky sa zavádza podmienka, aby náležitosti preukazovania schopností absolventov zahraničných vysokých škôl aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky boli obsiahnuté vo vnútornom predpise komory, čím by sa následne predišlo subjektívnemu hodnoteniu schopností absolventov. Pozmeňujúci návrh nadväzuje na časť A stanoviska Kancelárie Národnej rady SR.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

22. V čl. I doterajšom 43. bode v § 62 ods. 2 sa slová „rozhodujúca celková dĺžka" nahrádza slovami „rozhodujúce celkové trvanie".

Štylistická pripomienka, slovo „dĺžka" obsahuje tak význam priestorového rozmeru ako aj časový rozsah, naproti tomu „trvať" nemá iný význam ako prebiehať istý čas, pokračovať v čase.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Gestorský výbor odporúča schváliť.

23. V čl. I sa za doterajší 44. bod vkladá nový 45. bod, ktorý znie:

„45. Za § 62 sa vkladá § 62a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠62a

Minimálne obsahové nároky na prax advokátskeho koncipienta

(1) Priebeh praxe advokátskeho koncipienta sa vyznačuje v dennom výkaze praxe, ktorý advokátskemu koncipientovi vydá komora pri prvom zápise do zoznamu advokátskych koncipientov. Advokátsky koncipient je povinný vrátiť komore denný výkaz praxe spolu s preukazom advokátskeho koncipienta. Komora odovzdá advokátskemu koncipientovi denný výkaz praxe advokátskeho koncipienta a preukaz advokátskeho koncipienta pri každom ďalšom zápise do zoznamu advokátskych koncipientov.

(2) Advokát vedie denný výkaz praxe advokátskeho koncipienta, v ktorom každý pracovný deň vykonáva záznamy o úkonoch, ktorými advokátskeho koncipienta poveril.

(3) Advokát je povinný každý pracovný deň počas zamestnávania advokátskeho koncipienta poverovať vypracúvaním písomných podaní vo všetkých oblastiach právneho poriadku. Advokát každý deň vykonáva záznam do denného výkazu praxe advokátskeho koncipienta o odbornom zameraní a obsahu úkonov, ktorými advokátskeho koncipienta poveril.

(4) Advokátsky koncipient je povinný počas celého obdobia praxe zúčastniť sa na pojednávaniach podľa Trestného poriadku a podľa Občianskeho súdneho poriadku v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisom komory a túto skutočnosť preukázať záznamami v dennom výkaze praxe.

(5) Denný výkaz praxe advokátskeho koncipienta je advokátsky koncipient povinný kedykoľvek na výzvu komory advokátskej kancelárie predložiť. O preukázanie denného výkazu praxe advokátskeho koncipienta môže žiadať aj klient v prípade, ak má byť advokátsky koncipient poverený úkonmi substitučného zastupovania advokáta v jeho veci.

(7) Za preukázanie priebehu praxe zodpovedá v prípade straty denného výkazu praxe advokátsky koncipient.".".

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

V nadväznosti na zmeny navrhované v postavení advokátskych koncipientov sa navrhuje doplniť právnu úpravu o nový inštitút, a to minimálne obsahové nároky na prax advokátskeho koncipienta, ktorý bude zárukou zvýšenia kvality a odbornosti budúcich advokátov.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

24. V čl. I sa za doterajší 51. bod vkladá nový 52. bod, ktorý znie:

„52. V § 71 ods. 2 písm. b) sa za slová „zoznam zahraničných združení" vkladá čiarka a slová „ zoznam organizačných zložiek zahraničných združení,".

Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

Navrhovanou úpravou dochádza k terminologickému a vecnému zosúladeniu § 71 ods. 2 písm. b) s bodom 26 návrhu zákona (§ 45 ods. 1).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

25. V čl. I doterajšom 53. bode v poznámke pod čiarkou k odkazu 20a sa slovo „Zákon" nahrádza slovami „§ 41 ods. 2 písm. i) zákona".

Legislatívno-technická pripomienka, spresňujúca poznámku pod čiarou k odkazu 20a. Uvedenie citácie celého zákona bez uvedenia konkrétnych ustanovení nenapomáha adresátovi k lepšej orientácii, keďže zákon na ktorý sa odkazuje upravuje aj mnoho iných právnych vzťahov než len tie ktorých sa odkaz týka.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Gestorský výbor odporúča schváliť.

26. V čl. I doterajší 54. bod znie:

„54. Za § 82a sa vkladá § 82b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠82b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013

(1) Advokáta vykonávajúceho advokáciu podľa § 12 ods. 1 písm. b) až e) v znení účinnom do 31. decembra 2012, ktorý nespĺňa povinnosť uvedenú v § 12 ods. 4 druhej vete, môže komora do 30. júna 2013 vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Obchodná spoločnosť založená na výkon advokácie, ktorá si nesplní povinnosť podľa § 12 ods. 4 druhej vety do troch mesiacov od doručenia výzvy komory podľa prvej vety, stratí oprávnenie poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky. Márnym uplynutím lehoty podľa predchádzajúcej vety sa advokát stane advokátom vykonávajúcim advokáciu podľa § 12 ods. 1 písm. a) a súčasne na neho prechádzajú všetky práva a povinnosti vo vzťahu ku klientovi spoločne a nerozdielne. Komora túto skutočnosť oznámi príslušnému registrovému súdu do 31. decembra 2013, ktorý ďalej koná podľa § 68 ods. 6 písm. b) Obchodného zákonníka. O advokátovi vykonávajúcom advokáciu podľa § 12 ods. 1 písm. b) až e), ktorému nebola doručená výzva podľa prvej vety do 30. júna 2013, platí, že si splnil povinnosť podľa § 12 ods. 4 druhej vety.

(2) Advokátsky koncipient zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov do 31. decembra 2012 vykoná prax advokátskeho koncipienta v trvaní podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.

(3) Na žiadosti advokátskych koncipientov o započítanie inej právnej praxe, ktoré boli doručené komore do 31. decembra 2012, sa vzťahuje predpis účinný do 31. decembra 2012.

(4) Školiteľ advokátskych koncipientov podľa § 62 ods. 3, ktorý je do 31. decembra 2012 školiteľom viac ako troch advokátskych koncipientov, môže navrhnúť zápis nového advokátskeho koncipienta, ak počet advokátskych koncipientov, voči ktorým je v postavení školiteľa, bude menší ako tri.

(5) Funkčné obdobie orgánov komory zvolených podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012, sa spravuje podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012.

(6) Do zvolenia odvolacej disciplinárnej komisie a vymenovania predsedov odvolacích disciplinárnych senátov a členov odvolacích disciplinárnych senátov rozhodujú o odvolaniach v disciplinárnych konaniach tri odvolacie disciplinárne senáty. Tieto senáty vymenuje z členov a náhradníkov predsedníctva komory predseda komory, zároveň vymenuje predsedov týchto senátov.

(7) Predsedníctvo komory upraví uznesením spôsob voľby odvolacej disciplinárnej komisie, ktorá sa bude konať na prvej konferencii advokátov konanej po 1. januári 2013.".".

Z dôvodov zmien súvisiacich s poistením advokáta a následným vypustením pôvodného novelizačného bodu 15 je potrené vypustiť pôvodne navrhované prechodné ustanovenie v § 82b ods. 1. Ďalej sa navrhuje v (pôvodnom) odseku 2 ustanoviť lehota pre Slovenskú advokátsku komoru, v ktorej je povinná oznámiť zmenu skutočností príslušnému registrovému súdu, nakoľko bez tejto lehoty je právna úprava neurčitá. V (pôvodnom) odseku 3 sa navrhuje jednoznačná znenie prechodného ustanovenia vo vzťahu k dĺžke koncipientskej praxe koncipientov zapísaných do príslušného zoznamu do 31.12.2012 – v tomto prípade bude prax trvať 3 roky.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

27. V čl. II prvom bode sa za slová „tretej hlavy" vkladajú slová „tohto zákona".

Legislatívno-technickou pripomienkou sa odstraňuje nepresnosť odkazu, keďže bez tejto úpravy nie je celkom jasné o piatu časť tretiu hlavu ktorého zákona má ísť.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Gestorský výbor odporúča schváliť.

28. V čl. II sa za prvý bod vkladá nový 2. až 8. bod, ktoré znejú:

2. V § 29 ods. 6 sa suma „500 eur" nahrádza sumou „1000 eur".

3. V § 35 ods. 2 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

„d) vo veciach vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch detí,".

Doterajšie písmená d) až k) sa označujú ako písmená e) až l.".

4. V § 115a sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.".

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

5. V § 176 ods. 3 prvá veta znie: „Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.".

6. V § 200ea ods. 1 sa suma „500 eur" nahrádza sumou „1000 eur".

7. V § 214 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,".

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).

8. V § 214 sa vypúšťajú odseky 4 a 5.".

Doterajší bod 2 sa označuje ako bod 9.

V bodoch 2 a 6 sa v prípade drobných sporov sa navrhuje zvýšiť hranicu pre posudzovanie drobných sporov na 1000 eur.

V snahe eliminovať problémy, ktoré vznikajú pri aplikácii Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 199/2001 Z.z.) sa v bode 3 navrhuje zaviesť vstupové oprávnenia prokurátora aj vo veciach vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch detí.

Súčasne sa v bodoch 4 a 7 navrhuje, aby potreba pojednávať v drobných sporoch bola obligatórna len na odvolacom súde, a to iba v prípade, ak súd prvého stupňa rozhodne podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a odvolací súd bude skutkovo posudzovať danú vec. Táto úprava rešpektuje Dohovor ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V bode 5 sa navrhuje upustiť od doterajšej lehoty 3 mesiacov na rozhodnutie v zákonom určených veciach, nakoľko táto lehota je v praxi nevykonateľná; použije sa všeobecná 6 mesačná lehota.

Zákonom č. 388/2011 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2012 upravila v odvolacom konaní v § 214 osobitná úprava týkajúca sa doručenia rozsudku. Aplikačná prax ukazuje, že táto osobitná právna úprava sa neosvedčila. Navrhovanou zmenou v bode 8 sa zrovnoprávňuje koncepcia vyhotovenia a doručenia rozsudku v prvom i druhom stupni. V odvolacom konaní nie je právny dôvod na odchýlenie sa od prvostupňového 30-dňového mechanizmu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku (§ 158 ods. 4, § 211 ods. 2).

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

29. Za čl. II sa vkladajú nové čl. III až VI, ktoré znejú:

„Čl. III

Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona č. 397/2000 Z. z., zákona č. 561/2001 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 527/2002 Z. z., zákona č. 357/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 126/2005 Z. z., zákona č. 521/2005 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z. a zákona č. 304/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 11 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,".

2. V § 21 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,".

Navrhuje sa, aby podmienka vzdelania v odbore právo ako v prvom, tak aj v druhom stupni platila aj pre notárov a ich koncipientov.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z. a zákona č. 230/2012 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 10 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,".

2. V § 21 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,".

Navrhuje sa, aby podmienka vzdelania v odbore právo ako v prvom, tak aj v druhom stupni platila aj pre súdnych exekútorov a ich koncipientov.

3. V § 57 sa vypúšťa odsek 5.

4. § 58 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa

§ 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.".".

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

Pozmeňujúci návrh v novele Exekučného poriadku tiež reaguje na poslednú novelu Exekučného poriadku, ktorá zaviedla povinné pojednávanie pri rozhodovaní o zastavení exekúcie. Vzhľadom na nie jednoznačný prístup k výkladu platnej právnej úpravy sa navrhuje, aby sa pôvodne zamýšľaný cieľ právnej úpravy, „pojednávať tam kde je to vzhľadom na povahu veci potrebné" dosiahol jednoznačnou formuláciou, z ktorej bude zrejmé, že obligatórne sa pojednávanie nariadi len pri rozhodovaní vo veciach podľa § 57 ods. 1 písm. k), pričom pri rozhodovaní o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 sa pojednávanie nariadi tam, kde je to potrebné, čo sú spravidla prípady štandardných incidenčných sporov. Ustanovenie o pojednávaní v exekučných veciach systematicky patrí do § 58.

Čl. V

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/20011 Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z. a zákona č. 79/2012 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. V § 5 ods. 1 písmeno b) znie:

„b) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike2) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,".

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

„2) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa vypúšťa.

Navrhuje sa, aby podmienka vzdelania v odbore právo ako v prvom, tak aj v druhom stupni platila aj pre sudcov.

3. § 12 vrátane nadpisu znie:

㤠12

Dočasné pridelenie sudcu

(1) Na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené okrem výkonu funkcie predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu.

(2) O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje Súdna rada na návrh predsedu súdu, na ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí.

(3) Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať dva roky v období troch rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. To neplatí, ak ide o sudcu, ktorý je dočasne pridelený na Špecializovaný trestný súd; v takom prípade nesmie dočasné pridelenie presahovať obdobie piatich rokov.

(4) Počas dočasného pridelenia je sudca členom pléna toho súdu, na ktorý je dočasne pridelený; nemá však právo byť volený do orgánov sudcovskej samosprávy tohto súdu, pričom jeho volené funkcie na súde, z ktorého bol preložený, nezanikajú.".

Keďže súčasná práva úprava dočasného pridelenia neumožňuje reagovať na nerovnomernosť zaťaženosti súdov a účinne napomáhať odstraňovaniu stavu právnej neistoty v konaní na súdoch bez zbytočných prieťahov, navrhovaná úprava účinne vytvára predpoklad personálneho posilňovania zaťažených súdov sudcami, so súhlasom ktorých je možné zabezpečiť výpomoc súdom nižšieho, toho istého i vyššieho stupňa. Dočasné pridelenie zároveň zabezpečuje aj plnenie účelu vytvárania podmienok kariérneho rastu sudcu, čo je súčasťou medzinárodných štandardov ako záruky nezávislosti súdnictva.

4. § 13 vrátane nadpisu znie:

㤠13

Stáže sudcu

(1) Sudca, ak s tým súhlasí, môže vykonávať stáž

a) v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky,

b) v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky,

c) v Kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky,

d) na Úrade vlády Slovenskej republiky,

e) na ústrednom orgáne štátnej správy súdov,

f) v inštitúcii, ktorá zabezpečuje vzdelávanie sudcov,5c) alebo

g) ako súdny poradca6) na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

(2) Sudca počas stáže podľa odseku 1 písm. a) až f) nemôže vykonávať funkciu sudcu. Stáž sudcu podľa odseku 1 sa považuje za výkon funkcie sudcu.

(3) O stáži sudcu podľa odseku 1 písm. e) a f) rozhoduje minister po prerokovaní s predsedom súdu, na ktorom sudca pôsobí. V ostatných prípadoch o stáži sudcu rozhoduje súdna rada po vyjadrení ministra a po prerokovaní s predsedom súdu, na ktorom sudca pôsobí.

(4) Stáž sudcu trvá najviac dva roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak je to potrebné na zabezpečenie činnosti orgánov uvedených v odseku 1 možno stáž predĺžiť najviac o ďalšie dva roky.

(5) Ustanovenia tohto zákona o dočasnom pridelení sudcu sa použijú primerane aj na stáž sudcu.".

Je zrejmé, že predovšetkým rozsiahle znalosti a skúsenosti sudcu s výkonom súdnictva a s podmienkami výkonu súdnictva, účinne napomáhajú ústrednému orgánu správy súdov pri plnení jeho úloh, v oblasti riadenia a správy súdov a dohliadania na riadny výkon súdnictva. Sú preto dané dôvody na novelu uvedeného ustanovenia a tým vytvorenia podmienok a obnovu osvedčenej praxe účasti sudcov stážou aj na Ministerstve spravodlivosti SR. Prax preukázala, že je vhodné, aby skúsenosti sudcu z výkonu súdnictva sa účinne mohli využívať aj pre potreby parlamentu, hlavy štátu, Súdnej rady, Úradu vlády i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Čl. VI

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 561/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z. a zákona č. 79/2012 Z. z. sa mení takto:

1. V § 6 ods. 2 písmeno b) znie:

„b) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,".

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:

„4) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".

2. Poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 6 sa vypúšťajú.

3. V § 6 sa vypúšťa odsek 3.

Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 6.

4. V § 231 ods. 2 písmeno a) znie:

„a) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,".

5. V § 231 sa vypúšťa odsek 3.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.".

Navrhuje sa, aby podmienka vzdelania v odbore právo ako v prvom, tak aj v druhom stupni platila aj pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.

Doterajšie články III až V sa označia ako články VII až IX.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

30. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:

„Čl. III

Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 33/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákon č. 467/2011 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 110/2012 Z. z. sa mení takto:

V § 51 ods. 4 písm. b) sa slová „zmeny v obsadení súdu sudcami" nahrádzajú slovami „zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu".".

Ostávajúce články sa primerane prečíslujú.

V nadväznosti na navrhované zmeny pri dočasnom pridelení sudcu na iný súd (§ 12 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich) sa navrhuje výslovne upraviť možnosť zmeny v rozvrhu práce v dôsledku dočasného pridelenia. Navrhované zmeny zákona, týkajúce sa rozvrhu práce, majú zabezpečiť jednoznačnú a výslovnú možnosť prerozdelenia už pridelených vecí dočasne pridelenému sudcovi, čím sa zabezpečia požadované podmienky na realizáciu ústavného práva občana na včasné rozhodovanie v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a splní povinnosť štátu účinne eliminovať prieťahy v súdnych konaniach.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

31. Doterajší čl. III znie:

„Čl. III

Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., v znení zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z. a zákona č. 332/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 5a ods. 2 druhá veta sa slová „a traja zástupcovia ministerstva" nahrádzajú slovami „zástupca Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorého navrhuje výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva a dvaja zástupcovia ministerstva".

2. V § 5a ods. 2 sa tretia veta vypúšťa.

3. Za § 24d sa vkladá § 24e, ktorý znie:

㤠24e

(1) Ak účastníkovi konania vznikol nárok na náhradu trov konania a súd nerozhodol o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia advokáta ustanoveného súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2009 a s nárokom odkázal advokáta na centrum alebo ak o tomto súd nerozhodoval vôbec, napriek tomu, že si advokát nárok na náhradu trov právneho zastúpenia riadne a včas uplatnil, rozhodne o nárokoch advokáta podľa druhej časti druhej hlavy vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov centrum.

(2) Ak advokátovi v prípadoch podľa odseku 1 vznikol nárok na náhradu trov konania za jednotlivé úkony právnej služby podľa osobitného predpisu,17) prizná advokátovi centrum náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu úkonov právnej služby potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech.

(3) O nárokoch podľa odseku 1 rozhodne Centrum na základe písomnej žiadosti advokáta a vyúčtovania trov právneho zastúpenia predloženého súdu advokátom. Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia spolu s potrebnou súčinnosťou poskytne centru súd, ktorý vo veci rozhodoval.".

Navrhovaná zmena má hlavne za cieľ vyriešiť okruh nárokov na trovy právneho zastúpenia u advokátov, ustanovených súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2009, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté v dôsledku negatívneho kompetenčného konfliktu konajúcich súdov a Centra právnej pomoci. Jednoznačne sa ustanovuje, že o sporných nárokoch rozhodne centrum, pričom pôjde o nároky vzniknuté v konaniach, kde bol účastník zastúpený ustanoveným advokátom úspešný a súd nerozhodol, resp. nerozhodoval o trovách právneho zastúpenia advokáta. Ak advokátovi vznikol nárok na náhradu trov konania za jednotlivé úkony právnej služby podľa osobitného predpisu (pred zavedením tzv. zníženej tarify) prizná advokátovi centrum náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu úkonov právnej služby potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech. Súčasne sa navrhuje vypustenie právnej úpravy poskytovania právnej pomoci v prípade zaisťovacieho konania podľa zákona o pobyte cudzincov, nakoľko navrhovaná právna úprava je v praxi s prihliadnutím na kapacitné možnosti Centra právnej úpravy nevykonateľná.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

32. V doterajšom čl. III 9. bode sa za slovo „Nadpis" vkladá slovo „pod".

Legislatívno-technická pripomienka spresňujúca znenie novelizačného bodu.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport

Gestorský výbor odporúča neschváliť.

33. Doterajší čl. V znie:

„Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013, okrem čl. I. bodov 3 a 40, čl. III, čl. IV bodov 1 a 2, čl. V bodov 1 a 2 a čl. VI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015.".

S prihliadnutím na charakter navrhovaných zmien sa navrhuje, aby doplnenie právnej úpravy týkajúce sa vzdelania v odbore právo aj v prvom aj v druhom stupni nadobudlo účinnosť až o 2 roky, t.j. 1.1.2015.

Ústavnoprávny výbor NR SR

Gestorský výbor odporúča schváliť.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne:

a) spoločne o bodoch 1 až 14, 16 až 31 a 33 s návrhom schváliť,

b) spoločne o bodoch 15 a 32 s návrhom neschváliť.

V.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 194) uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave, podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 194) schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní (tlač 194a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2012 č. 114. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Róbert Madej

predseda Ústavnoprávneho výboru

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava 16. októbra 2012 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 701
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Súdna rada schválila presun sudcu na ŠTS a sudkyne na NS SRhttps://www.teraz.sk/slovensko/sudna-rada-schvalila-presun-sudcu-na-/503325-clanok.html

Zasadnutie Súdnej rady sa uskutočnilo formou videokonferencie.

Rodičovská dovolenka ako v Česku? Vláda chystá zmenyhttps://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/566929-rodicovsky-prispevok-ako-v-cesku-vlada-chysta-zmeny/

Rodičovská dovolenka by aj na Slovensku mohla byť v dĺžke podľa výberu.

Šanta: Kováčik má jedinú miestenku - do väzeniahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566850-santa-kovacik-ma-jedinu-miestenku-do-vazenia/

O funkciu generálneho prokurátora sa uchádza aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján ...

Notárska komora pripravuje bezplatné online konzultáciehttps://www.teraz.sk/slovensko/europsky-den-justicie-prinesie-bezpla/502976-clanok.html

Dni otvorených dverí notárstva v Európe každoročne organizuje Rada notárstiev Európskej ...

MV SR: Návštevy klientskych centier sú možné v dohodnutých termínochhttps://www.teraz.sk/slovensko/navstevy-klientskych-centier-su-mozn/502969-clanok.html

Rezort vnútra zdôrazňuje, že počas núdzového stavu neplatia lehoty platnosti uvedené na ...

Baránik: Slovenská prokuratúra je v morálnom rozkladehttps://www.teraz.sk/slovensko/baranik-slovenska-prokuratura-je-v-m/502931-clanok.html

Je zrejmé, že slovenská prokuratúra je v morálnom rozklade a napriek tomu je stále ...

Nové časopisy

Zo súdnej praxe 5/2020

Zo súdnej praxe 5/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 5/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 5/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

PoUtStŠtPiSoNe
: