324/2011 Z. z.

najpravo.sk • 24.10. 2011, 17:16

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Dôvodom vypracovania predloženého návrhu zákona je úplná transpozícia tzv. tretej poštovej smernice - smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 (Ú. v. EÚ L 52, 27.2.2008, s. 3) a tiež potreba upraviť niektoré ustanovenia poštového zákona v nadväznosti na poznatky z jeho doterajšej aplikácie a problémy, ktoré sa vyskytli v oblastiach, ktoré sú predmetom úpravy poštového zákona.

Cieľom návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „poštový zákon") je zmeniť poštový zákon a dosiahnuť úplnú liberalizáciu poštového trhu, pri súčasnom zabezpečení poskytovania univerzálnej poštovej služby a jej financovania.

Návrh zákona rieši tieto základné oblasti:

a) ustanovuje definície súčastí poštových služieb, ktorými sú vyberanie a dodávanie poštových zásielok a definuje inštitút zameniteľných poštových služieb,

b) ruší inštitút poštovej výhrady,

c) mení systém vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb a zavádza inštitút zameniteľných služieb,

d) definuje poštovú sieť a verejnú poštovú sieť, ako aj inštitút prístupu k verejnej poštovej sieti,

e) zjednocuje niektoré povinnosti poskytovateľa univerzálnej služby s povinnosťami ostatných poštových podnikov a dopĺňa niektoré povinnosti, ako napríklad povinnosť označovať poštové zásielky,

f) zavádza nový systém financovania univerzálnej poštovej služby prostredníctvom kompenzačného fondu,

g) podrobne upravuje postup a kompetencie Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľadu formou kontroly.

Návrh zákona obsahuje tiež novelu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k správnemu poplatku za registráciu poštového podniku. V nadväznosti na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb sa navrhuje zmeniť aj živnostenský zákon.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1:

Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona a odkazuje na transpozičnú prílohu. V odseku 2 je predmet zákona vymedzený negatívne s tým, že regulácia na trhu poštových služieb sa nevzťahuje na zasielateľov a dopravcov, ak títo nevykonávajú poštové služby.

K § 2:

Navrhuje sa nové ustanovenie § 2 zákona, ktoré oproti súčasnému zneniu prináša zmeny najmä v definovaní účelu poštových služieb, definovaní vybrania a dodania, ako aj v definovaní ďalších pojmov, súvisiacich s poštovými službami.

V definícii poštových služieb sa vychádza z doterajšej úpravy, pričom sa dopĺňa primárny účel poštových služieb, ktorým je dodanie poštovej zásielky alebo vybranej sumy a v spojení s týmto účelom sa ustanovujú štyri fázy poskytovania poštových služieb, z ktorých každá samostatne, s výnimkami podľa tohto zákona, je považovaná za poštovú službu. Uvedené nevylučuje poskytovanie poštových služieb len v časti celého reťazca služieb alebo poskytovanie časti poštových služieb pre iný poštový podnik.

Ustanovujú sa tiež definície vybrania a dodania poštovej zásielky. Dôvodom pre legálnu definíciu vybrania poštovej zásielky bola najmä potreba ustáliť moment, kedy je v jednotlivých prípadoch poštová zásielka vybraná a v nadväznosti na to moment, kedy a s ktorým poštovým podnikom je uzavretá zmluva o poštových službách. Definícia vybrania zásielky vychádza, vzhľadom na množstvo možných situácií v praxi, z najširšieho možného pojmu, ktorým je moment, kedy je poštová zásielka v dispozícii poštového podniku, t. j. kedy ju tento podnik prevzal, bez ohľadu na spôsob prevzatia. Keďže poštová zásielka je definovaná ako v zásade listinný dokument, resp. vec, navrhuje sa tiež riešiť vybranie poštovej zásielky, ak túto vytvára poštový podnik z údajov, ktoré sú mu zaslané v elektronickej podobe.

Podstatnou časťou definície vybrania je ustanovenie, že vybrať poštovú zásielku môže len poštový podnik. Dôvodom tejto úpravy je úprava zmluvy o poskytnutí poštových služieb, ktorá sa uzatvára vybraním poštovej zásielky a zároveň zmluvnou stranou musí byť poštový podnik. Inými slovami, iný subjekt ako poštový podnik takúto zmluvu uzavrieť nemôže. Z tohto dôvodu a na účely previazania s uzavretím zmluvy sa navrhuje viazať vybranie na poštový podnik. Uvedené nebráni tomu, aby aj subjekt, ktorý nie je poštovým podnikom, prevzal poštovú zásielku alebo vytvoril poštovú zásielku, avšak v takom prípade nedôjde k vybraniu, nebude uzatvorená zmluva o poskytnutí poštových služieb a ak by takýto subjekt k takejto zásielke poskytoval poštovú službu, resp. dodával by takéto zásielky v rámci podnikania, išlo by o neoprávnené podnikanie.

Dodanie poštovej zásielky je definované ako jej odovzdanie adresátovi alebo inej oprávnenej osobe, pričom na odlíšenie od pojmu „doručenie" odkazuje definícia pojmu dodania na spôsob dodania (najmä) podľa zmluvy o poštových službách a podľa poštových podmienok.

Nadväzne na to sa navrhuje definovať distribúciu, keďže tento pojem sa používa v texte zákona; to platí aj o pojme užívateľ poštovej služby.

Negatívne vymedzenie poštovej služby v odseku 9 reflektuje situácie, ktoré by za iných okolností napĺňali definičné znaky poštovej služby, ale vzhľadom na ich špecifiká nie sú za poštovú službu považované a teda nie sú návrhom zákona regulované. Prvou je situácia, pri ktorej dôjde k vytvoreniu zásielky, ktoré ak ju vytvorí poštový podnik by bolo vybraním podľa odseku 2, avšak ak k takto vytvorenej poštovej zásielke osoba, ktorá ju vytvorí neposkytuje ďalej žiadne poštové služby alebo ak ju na základe dohody s odosielateľom len vytvorí a následne už len prepraví a odovzdá poštovému podniku, ktorý ju bude dodávať, navrhuje sa uvedené činnosti ako poštovú službu neregulovať. Ide teda o vylúčenie regulácie iba vytvárania poštových zásielok, bez ohľadu na subjekt, ktorý ich vytvorí, ak k nim tento subjekt ďalšie poštové služby neposkytuje. Z obdobných dôvodov je vylúčená z regulácie ako poštová služba aj samotná preprava poštových zásielok, ak k týmto zásielkam nie sú ďalšie poštové služby prepravujúcou osobou poskytované. Vylúčenie samodoručenia z poštových služieb sa navrhuje prebrať z doterajšej právnej úpravy, ako činnosť ktorá nepodliehala poštovej výhrade a nie je dôvod ani na jej reguláciu ako poštovej služby, keďže z povahy veci nejde o podnikanie.

Definícia expresnej poštovej služby vychádza primárne z Oznámenia Komisie o používaní pravidiel súťaže v odvetví pôšt a pri hodnotení niektorých štátnych opatrení týkajúcich sa poštových služieb (98/C 39/02). Definícia je postavená na obligatórnej náležitosti rýchlosti a spoľahlivosti vybrania a distribúcie zásielky v porovnaní s inými službami a zároveň na splnení nadpolovičnej väčšiny z fakultatívnych kritérií. Medzi tieto patria jednotlivé náležitosti služby spojené najmä s individuálnym prístupom (napr. vybranie zásielky od odosielateľa, možnosť zmeny miesta dodania v procese prepravy či individuálne dojednanie iných špecifických náležitostí) ako aj s možnosťou kontroly pohybu zásielky (monitorovanie a vysledovateľnosť, t. j. track and trace), ktoré zabezpečuje možnosť sledovania pohybu zásielky v aktuálnom čase ako aj v minulosti a lokalizáciu zásielky v reálnom čase.

K § 3:

V definícii univerzálnej služby sa vychádza z doterajšej úpravy definovania jej rozsahu v zákone, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že záväzok zabezpečiť univerzálnu službu má štát a tento záväzok, ak univerzálna služba nie je inak zabezpečená, plní prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby.

Rozsah univerzálnej služby je definovaný v odseku 2, pričom tento rozsah nebude upravovaný poštovou licenciou. Zmenou oproti doterajšiemu stavu je explicitné vyjadrenie, spresňujúce skutočnosť, že vybranie a distribúcia úradných zásielok patria do rozsahu univerzálnej služby, bližšia špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami a tiež doplnenie služby vrátenia nájdenej poštovej zásielky. Explicitné vyjadrenie, že úradné zásielky patria do rozsahu univerzálnej služby jednak vychádza z doterajšej právnej úpravy a tiež z potreby zabezpečenia doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci, pričom popri uložení povinnosti vybrania a distribúcie úradných zásielok v rámci univerzálnej služby sa umožňuje túto činnosť vykonávať aj iným poštovým podnikom po splnení zákonných podmienok (§ 7 ods. 4). Špecifikácia služieb spojených so zapísanými zásielkami (§ 3 ods. 2 písm. g) vychádza zo súčasného stavu a ide o služby uvedené v Svetovom poštovom dohovore v časti II čl. 13. Špecifikácia zostane v zmysle, ktorý je v súčasnosti daný v poštovej licencii. Cieľom je vymedziť tieto služby čo do rozsahu a zároveň zahrnúť medzi tieto služby len konvenčné služby a nie služby nové. Zahrnutie vrátenia nájdenej poštovej zásielky do rozsahu univerzálnej služby súvisí so zmenou režimu nakladania s nájdenými poštovými zásielkami a reaguje na uloženie povinnosti poskytovateľovi univerzálnej služby takéto zásielky vrátiť, ak nie je možné zistiť, ktorý poštový podnik k nim mal poskytnúť poštové služby.

K § 4:

Inštitút zameniteľných poštových služieb sa navrhuje zaviesť z dôvodu zmeny financovania univerzálnej služby – t. j. na účely určenia poštových podnikov, ktoré poskytujú poštové služby zameniteľné s univerzálnou službou a v tomto rozsahu prispievajú na úhradu čistých nákladov poskytovateľa univerzálnej služby. Keďže množinu zameniteľných služieb nie je z povahy veci možné určiť taxatívne, navrhuje sa v konkrétnom prípade sporu zveriť kompetenciu rozhodnúť Poštovému regulačnému úradu.

Konanie a rozhodovanie vo veciach zameniteľnosti poštových služieb sa bude spravovať správnym poriadkom, pričom zákon ustanovuje povinnosť regulátora začať konanie o zameniteľnosti aj z vlastnej iniciatívy. V iných prípadoch bude môcť konanie začať buď na podnet poštového podniku, ak vznikne vo veci zameniteľnosti spor, alebo z iniciatívy regulátora, ak napríklad počas kontroly zistí, že sú na základe registrácie poskytované služby, ktoré by mohli byť zameniteľné s univerzálnou službou. Výsledkom konania bude rozhodnutie podľa správneho poriadku, proti ktorému sa môže účastník konania odvolať, resp. využiť nástroje správneho súdnictva pri ich súdnom prieskume.

Na účely posúdenia zameniteľnosti návrh zákona ustanovuje kritériá zameniteľnosti, ktoré musí úrad posudzovať, ktorými sú obsah poštovej služby a jej účel a využitie pre užívateľa poštovej služby, pridaná hodnota poštovej služby a cena za poskytnutie poštovej služby. Zameniteľnosť je teda posudzovaná z hľadiska užívateľa poštovej služby, pričom na posúdenie jednotlivých kritérií bude úrad vychádzať tak z poštových podmienok, definujúcich jednotlivé služby, ako aj z ich reálneho poskytovania, ak je toto odlišné od poštových podmienok. Referenčným bude vždy rozsah univerzálnej poštovej služby. Úrad bude teda v konkrétnom prípade vychádzať pri porovnávaní konkrétnej služby s jej „pendantom" z rozsahu univerzálnej služby z toho, či porovnávaná služba je pre užívateľa „nahraditeľná" službou z rozsahu univerzálnej služby bez toho, aby užívateľ napríklad stratil určitú pridanú hodnotu, bol mu poskytnutý užší rozsah komfortu služby či zaplatil vyššiu cenu, ak by využil službu z rozsahu univerzálnej služby. Vzhľadom na určitú spojitosť s agendou ochrany hospodárskej súťaže a posudzovania relevantných trhov sa ustanovuje mechanizmus spolupráce regulátora s Protimonopolným úradom SR, ktorý sa opiera o kompetenciu Protimonopolného úradu podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 136/2001 Z. z. Poštový regulačný úrad bude oprávnený v rámci spolupráce vyžiadať si stanovisko Protimonopolného úradu a brať do úvahy závery tohto orgánu vo vzťahu k relevantným trhom. Konečná rozhodovacia kompetencia zostáva v plnom rozsahu na regulátorovi.

Z dôvodu právnej istoty adresátov zákona sa navrhuje v odseku 5 ustanoviť, že rozhodujúcim pre určenie zameniteľnosti je zápis v registri poštových podnikov. Poštový regulačný úrad vykoná prvý zápis vo vzťahu k zameniteľným službám pri registrácii poštového podniku z predložených podkladov a pokiaľ nerozhodne inak, je tento zápis určujúci na účely určenia rozsahu poskytovaných zameniteľných služieb. Akonáhle by úrad rozhodnutím tento rozsah zmenil, vzniká mu povinnosť vykonať aj zmenu zápisu v registri, čím sa opäť stane určujúcim zápis v registri.

K § 5 a 6:

V definícii poštovej zásielky sa upustilo od jej definovania cez poštové podmienky poskytovateľa univerzálnej služby a poštová zásielka sa definuje podmienkou jej označenia adresou adresáta. Navrhuje sa tiež definovať úradnú zásielku a zapísanú zásielku, keďže tieto pojmy zákon ďalej používa. Pokiaľ ide o úradnú zásielku, navrhuje sa vychádzať z doterajšej legislatívnej skratky úradnej zásielky v zákone č. 507/2001 Z. z. a rozšíriť okruh úradných zásielok na zásielky v konaniach so všetkými orgánmi verejnej moci. Zapísaná poštová zásielka sa navrhuje definovať v súlade s doterajšou praxou, a to ako zásielka, ktorej prevzatie poštovým podnikom sa potvrdzuje odosielateľovi a ktorej dodanie sa uskutočňuje „proti podpisu". Tieto zásielky sú, vzhľadom na vyššie uvedené, evidované poštovým podnikom pod osobitným číslom, podávajú sa a obvykle i dodávajú na pošte a evidencia o nich je z povahy veci podrobnejšia, na rozdiel od bežných zásielok. V definícii poštovej ceniny sa preberá doterajší právny stav.

K § 7:

Navrhuje sa zmeniť spôsob vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb upustením od definície poskytovania poštových služieb ako živnosti a prechodom na podnikanie na základe povolenia, resp. registrácie na základe tohto zákona. Vzhľadom na túto zmenu v systému sa javilo zachovanie voľnej živnosti ako nadbytočné.

Pri definícii poštového podniku ako podnikateľa, ktorý poskytuje jednu alebo viacero poštových služieb, sa vychádzalo zo znenia tretej poštovej smernice. V odseku 3 sa navrhuje prebrať doterajšia úprava oprávnenia poskytovateľa univerzálnej služby zabezpečiť niektorú z činností prostredníctvom inej osoby. Úprava v odseku 3 sa vzťahuje na každý poštový podnik, ako aj na poskytovateľa univerzálnej služby, a to tak vo vzťahu k celému rozsahu univerzálnej služby ako aj vo vzťahu len k časti tohto rozsahu.

V odseku 4 sa v súlade so smernicou navrhuje umožniť vykonávať vybranie a distribúciu úradných zásielok len takému poštovému podniku, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky. Zmyslom tohto ustanovenia, resp. ustanovených podmienok je zabezpečiť výkon doručovania v jednotlivých procesoch výkonu verejnej moci.

K § 8 a 9:

V doterajšom poštovom zákone bola definovaná len verejná poštová sieť. Zmena v tomto bode spočíva v zadefinovaní poštovej siete ako všeobecného pojmu, resp. ako systému a zariadení, ktoré používa každý poštový podnik pri poskytovaní poštových služieb. Vychádza sa pritom z pojmov, používaných v doterajšom zákone a preberá sa rozlišovanie medzi prístupovým miestom (napr. nehnuteľnosti či stále zariadenia) a kontaktným miestom (ktorým nemusí byť nehnuteľnosť, ale môže ním byť mobilné zariadenie, prístupový bod elektronickej komunikácie či poverený zamestnanec). Vychádzajúc zo všeobecnej definície poštovej siete sa verejná poštová sieť definuje vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby, opäť zachovávajúc platný právny stav. Navrhuje sa tiež zaviesť povinnosť poštovému podniku, ktorý poskytuje zameniteľné poštové služby alebo poštový platobný styk, zriadiť aspoň jedno prístupové alebo kontaktné miesto poštovej siete, a to na účely zabezpečenia prístupu k poštovým službám pre spotrebiteľa.

Novým inštitútom je prístup k verejnej poštovej sieti alebo jej časti. Ide o ustanovenie preberajúce príslušné ustanovenia tretej poštovej smernice s cieľom umožniť iným poštovým podnikom prístup k infraštruktúre poskytovateľa univerzálnej služby. Primárne sa ponecháva regulácia tohto prístupu na dohode zúčastnených strán, pri určení základných náležitostí dohody a povinnosti v druhovo rovnakých prípadoch zachovávať rovnaké zmluvné dojednania o prístupe. Predmetné má za cieľ zabezpečiť požiadavku nediskriminácie v prístupe k sieti a vyjadruje povinnosť pri kvalitatívne rovnakom rozsahu prístupu k sieti umožniť tento za rovnakých podmienok všetkým poštovým podnikom poskytujúcim zameniteľné služby, a to na účely ochrany záujmov používateľov poštových služieb alebo na účely zachovania efektívnej hospodárskej súťaže. Povinnosť poskytovateľa univerzálnej služby uzavrieť zmluvu o prístupe je podmienená disponibilitou kapacitných a technických podmienok verejnej poštovej siete. Návrh zákona explicitne ustanovuje povinnosť rovnosti, transparentnosti a nediskriminácie v tom, že poskytovateľ univerzálnej služby má povinnosť zverejniť vzor zmluvy o prístupe v poštových podmienkach, prístup je v rovnakých prípadoch rovnaký bez ohľadu na to, o ktorý poštový podnik ide a v prípade sporu je ustanovené oprávnenie regulátora sporné náležitosti zmluvy o prístupe, pri dodržaní zákonných podmienok rovnosti, určiť rozhodnutím, a to v intenciách návrhu účastníkov konania.

Keďže návrh zákona reguluje len poštové podniky, je zmluva o prístupe inštitútom, ktorého zmluvnou stranou môže byť len poštový podnik. To však nebráni výkonu činnosti osôb, akými sú napríklad konsolidátori, keďže návrh zákona ustanovuje poskytovateľovi univerzálnej služby povinnosť uzavrieť poštovú zmluvu s každou osobou. Nad rámec uvedeného, ak by sa osoba, vykonávajúca činnosť konsolidátora, chcela stať zmluvnou stranou zmluvy o prístupe, jej vstup na trh ako poštového podniku podnikajúceho na základe registrácie je mimoriadne jednoduchý a rýchly, bez neprimeraných administratívnych prekážok.

K § 10 a 11:

Predmetné ustanovenia vecne preberajú doterajší právny stav, keď predmetom poštového tajomstva sú informácie a údaje o poštových zásielkach a obsah korešpondencie (listové tajomstvo) ako aj osobné údaje adresáta a odosielateľa uvedené v adrese na poštových zásielkach, alebo údaje uvedené na poštových poukazoch a iných dokladoch používaných poštou. Popri ochrane obsahu korešpondencie je predmetom poštového tajomstva aj obsah ostatných poštových zásielok ako aj údaje o službách poskytnutých k jednotlivým poštovým zásielkam. Takáto rozšírená ochrana sa zachováva z dôvodu ochrany súkromia. Oproti doterajšiemu právnemu stavu bola vypustená povinnosť odovzdať nájdenú zásielku na pošte alebo doručovateľovi a vo vzťahu k strateným zásielkam sa bude uplatňovať všeobecná úprava o nájdenej veci podľa Občianskeho zákonníka.

K § 12 až 16:

V oblasti orgánov štátnej správy v poštových službách sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Rovnako to platí vo vzťahu k vymedzeniu oblastí štátnej regulácie, s legislatívno-technickými doplneniami, vyvolanými zmenou v systéme vzniku oprávnenia na poskytovanie poštovej služby a financovania univerzálnej služby.

K § 17 a 18:

Vo vzťahu ku všeobecnému povoleniu sa navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o registráciu, vzhľadom na zmenu spôsobu vzniku oprávnenia na poskytovanie poštových služieb, sa navrhuje ustanoviť povinnosť registrácie pre poštové podniky a vymedzenie niektorých povinností vo vzťahu k tým poštovým podnikom, ktoré budú poskytovať zameniteľné poštové služby, poštový platobný styk alebo doručovať úradné zásielky.

K § 19 až 22:

Na účely registrácie sa bude preukazovať splnenie podmienky bezúhonnosti, obdobne ako pri živnostenskom oprávnení a registrácia sa bude vykonávať na tlačive, uvedenom vo všeobecnom povolení.

Konanie o registrácii je návrhové konanie. Podmienky, ktoré je poštový podnik povinný na účely registrácie splniť, sa, ako uvádzame vyššie, delia na podmienky pre poštové podniky, ktorý chcú poskytovať iné poštové služby, než k úradným zásielkam, resp. než poštový platobný styk a podmienky vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a úradným zásielkam. Osobitné podmienky vo vzťahu k poskytovaniu zameniteľných poštových služieb sa pri registrácii nebudú posudzovať, keďže oprávnenie na ich poskytovanie je viazané na doručenie úplnej prihlášky. Naopak, vo vzťahu k poštovému platobnému styku a k poštovým službám k úradným zásielkam, kde sa oprávnenie na ich poskytovanie viaže na udelenie registrácie, sa budú posudzovať v procese registrácie okrem podmienky bezúhonnosti aj podmienky, uložené týmto zákonom vo vzťahu k týmto službám. Zákonom stanovenú lehotu na registráciu je možné predĺžiť v odôvodnených prípadoch, najmä z technických a kapacitných dôvodov.

Vo vzťahu k poštovému platobnému styku sa navrhuje vyžadovať splnenie ďalších podmienok, spočívajúcich v odbornej spôsobilosti a vo finančnom krytí a v technickej a organizačnej pripravenosti vykonávať poštový platobný styk. Dôvodom na prísnejšie podmienky pre poskytovanie poštového platobného styku je skutočnosť, že ide o činnosť, ktorej predmetom je manipulácia so značnou sumou peňažných prostriedkov. Podľa údajov súčasného poskytovateľa univerzálnej služby dosiahli výnosy z poskytovania poštového platobného styku v roku 2008 sumu 32 664 tis. eur a v roku 2009 sumu 29 964 tis. eur. V roku 2010 sa predpokladá pokles ako v roku 2009.

Navrhuje sa tiež ustanoviť spôsob, akým sa splnenie podmienok, ktoré sa posudzujú, preukazuje a povinnosť spĺňať podmienky počas celej doby platnosti registrácie. Na to nadväzuje povinnosť ohlásiť zmenu Poštovému regulačnému úradu a úprava konania o zmene registrácie. V tomto konaní uplatňuje Poštový regulačný úrad určitú mieru správnej úvahy a po posúdení zmeny vykoná zmenu registrácie alebo začne konanie o jej zrušení. Vzhľadom na to, že registráciou, resp. podaním prihlášky na registráciu, vzniká oprávnenie poskytovať poštové služby, navrhuje sa doplniť aj štandardné ustanovenia o zániku a zrušení registrácie.

V spoločných ustanoveniach sa okrem odkazu na poplatkovú povinnosť navrhuje upraviť tiež možnosť elektronickej komunikácie v konaní o registrácii a nevyhnutné výnimky z režimu registrácie vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby.

K § 23:

V súvislosti s upustením od voľnej živnosti sa navrhuje zriadiť verejný register poštových podnikov, a to najmä na účely informovanosti o podnikateľoch, poskytujúcich poštové služby a o rozsahu ich oprávnenia tieto služby poskytovať.

K § 24:

Ustanovenia o regulácii poštových sadzieb vychádzajú, aj v súvislosti s úpravou v zákone o cenách, z doterajšieho právneho stavu a tento navrhujú zachovať.

K § 25:

Predmetné ustanovenie definuje, v nadväznosti na zmeny v spôsobe vzniku oprávnenia poskytovať poštové služby, kedy vzniká oprávnenie poštového podniku poskytovať jednotlivé skupiny poštových služieb.

K § 26:

Ustanovenia o poštovej zmluve vychádzajú z doterajšej právnej úpravy, ktorá ako právny titul vzniku právneho vzťahu medzi poštovým podnikom a užívateľom poštovej služby označuje práve poštovú zmluvu. Ustanovenia poštovej zmluvy, ktoré odporujú ustanoveniam o právach a povinnostiach zmluvných strán podľa tohto zákona, sú neplatné. Pokiaľ ide o moment jej vzniku a o jej podstatné náležitosti, navrhuje sa ponechať doterajší stav. V definícii práv a povinností zmluvných strán sa explicitne umožňuje individuálne dojednanie v konkrétnom prípade medzi zmluvnými stranami.

Tiež sa navrhuje spresniť, resp. explicitne ustanoviť, obdobne ako v obchodnom práve, že časť zmluvy možno určiť odkazom na poštové podmienky a že tieto sú súčasťou zmluvy. Ide o doplnenie, ktorého účelom je výlučne explicitné ustanovenie tohto vzťahu medzi zmluvou a poštovými podmienkami. Vzhľadom na to, že zmluvou medzi poštovým podnikom a užívateľom sú v praxi dojednávané aj právne vzťahy pred vybraním poštovej zásielky či po jej dodaní, sa v zákone navrhuje upraviť možnosť týchto dojednaní v poštovej zmluve.

Poštová zmluva vznikne vybraním poštovej zásielky a preto z povahy veci nebude vznikať napr. medzi dvomi poštovými podnikmi, zabezpečujúcimi dodanie poštovej zásielky pre iný poštový podnik. Obdobne ak je poštová zásielka vybraná v cudzine, nedôjde k jej vybraniu na území Slovenskej republiky a nedôjde ani k vzniku poštovej zmluvy – to isté platí aj pre použitie poštových podmienok v takýchto prípadoch.

K § 27 až 30:

Z vecného hľadiska sa pri úprave poštových podmienok, reklamačného poriadku a tarify navrhuje ponechať doterajší právny stav. Pokiaľ ide o poštové podmienky a ich zmeny, navrhuje sa ustanoviť notifikačná povinnosť všetkých poštových podnikov predkladať zmeny Poštovému regulačnému úradu 15 dní pred dňom ich účinnosti, pričom úrad je vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby oprávnený určiť v poštovej licencii aj inú, dlhšiu lehotu na ich predkladanie, a to tak vo vzťahu k zmene poštových podmienok týkajúcich sa univerzálnej služby či platobného styku alebo k akejkoľvek inej zmene.

Vo vzťahu k reklamáciám sa navrhuje ustanoviť možnosť predĺženia lehoty na ich vybavenie, a to výlučne pre prípady hromadných reklamácií od jedného užívateľa podaných v zásade spoločne, kde vzhľadom na ich počet nie je objektívne možné v ustanovenej 30 dňovej lehote ich úplné vybavenie. Kontrolu opodstatnenosti takéhoto predĺženia lehoty bude môcť vykonávať regulátor v rámci štátneho dohľadu s možnosťou ukladania opatrení na nápravu alebo sankcií, pri neodôvodnenom predlžovaní týchto lehôt. Zmenou oproti súčasnému stavu je ustanovenie možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade nevybavenia reklamácie v lehote. Ide o zmenu platného stavu, kedy sa nevybavená reklamácia považovala za uznanie reklamácie. Zmena sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s úpravou v zákone o ochrane spotrebiteľa, pričom v prípade odstúpenia od zmluvy sa bude postupovať podľa predpisov občianskeho práva (vrátenie plnení). Uvedené nemá žiaden dopad na možnosť uplatňovať si náhradu škody, bez ohľadu na vybavenie či nevybavenie reklamácie.

Novým ustanovením je povinnosť označovania poštových zásielok, a to každým poštovým podnikom, ktorý vo vzťahu k zásielke poskytoval poštovú službu vybrania alebo dodania. Účelom je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že pri porušení povinností pri poskytovaní poštových služieb bude možné identifikovať poštový podnik, ktorý so zásielkou disponoval. Vo vzťahu k poskytovateľovi univerzálnej služby sa umožňuje použiť jedinečné označenie verejnej poštovej siete.

K § 31 až 35:

Návrh zákona mení filozofiu doterajšej právnej úpravy v tom, že ustanovuje práva a povinnosti poštového podniku a užívateľa poštových služieb všeobecne, s následnou úpravou odchýlok v prípade univerzálnej poštovej služby. Ide o zmenu, ktorá má posilniť ochranu spotrebiteľa, užívateľa poštovej služby a definovať základné práva a povinnosti nielen vo vzťahu k univerzálnej službe, ako v doterajšom zákone, ale vo vzťahu ku všetkým poštovým službám. Z vecného hľadiska pritom úprava týchto práv a povinností vychádza z doterajšieho právneho stavu, ktorý sa v aplikačnej praxi potvrdil ako vyhovujúci.

K § 36:

Osobitné povinnosti pri vedení účtovníctva poštového podniku, ktorý poskytuje poštový platobný styk alebo zameniteľné služby, sa navrhujú uložiť z dôvodu určenia a kontroly obratu tohto podniku vo vzťahu k príspevku do kompenzačného fondu a tiež vo vzťahu k regulácii poštových sadzieb poštového platobného styku.

K § 37 až 40:

Ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody zostávajú z vecného hľadiska upravené v súlade s doterajším právnym stavom, s výnimkou zúženia zodpovednosti poštového podniku (§ 38 ods. 1), podľa výsledkov doterajšej aplikačnej praxe, a to na tie druhy poštových zásielok, u ktorých je vymedzená zodpovednosť poštového podniku (§ 39 ods. 1 a 2) a odosielateľovi patrí príslušná náhrada. Zodpovednosť sa dá uplatniť len vtedy, ak je zásielka zaevidovaná. Z doterajšej praxe sa zachováva stav, že iné náhrady škody poštový podnik neposkytuje.

Obdobne ako pri právach a povinnostiach platí, že z dôvodu ochrany spotrebiteľa sa budú ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody aplikovať nielen na služby z rozsahu univerzálnej služby, ale na všetky poštové služby. V zákone sú vymedzené prípady, keď poštový podnik zodpovedá za škodu odosielateľovi, prípadne adresátovi. Taktiež sa upravuje rozsah náhrady škody pre zásielky so službou doporučene, poistenie a iné. Podľa súčasne platného právneho stavu sú vymedzené prípady, keď náhrada škody nepatrí, vrátane ušlého zisku alebo inej škody, ktorou sa pri strate, poškodení, resp. úbytku obsahu zásielky rozumejú napr. prípady, keď obsahom zásielky sú predmety pamätného alebo dokumentačného charakteru (cena zvláštnej obľuby).

K § 41 a 42:

Požiadavky na kvalitu predstavujú spôsob, akým Poštový regulačný úrad ako národný regulátor určí, za splnenia akých podmienok je univerzálna služba zabezpečená v rozsahu, ktorý napĺňa záväzok štátu zabezpečiť univerzálnu službu podľa smernice. V súlade so smernicou môže určiť aj výnimky z povinnosti vybrania a dodania vo vzťahu ku konkrétnym lokálnym podmienkam niektorých území štátu. Požiadavky na kvalitu sa tak stanú referenčnou kategóriou pre posúdenie, či univerzálna služba je alebo nie je zabezpečená v požadovanej kvalite a tiež budú predstavovať vopred určený referenčný rámec pre poštové podniky, ktoré by sa mohli uchádzať o udelenie poštovej licencie.

K § 43:

Právna úprava vydávania známok a poštových celín zostáva zachovaná podľa doteraz platného právneho stavu. Poskytovateľa univerzálnej služby oprávneného vydávať poštové známky a poštové celiny určuje ministerstvo interným predpisom.

K § 44 až 50:

Podmienky udelenia poštovej licencie zostali vecne rovnaké oproti doterajšiemu právnemu stavu a doplnili sa o podmienku odbornej spôsobilosti orgánu poštového podniku a podmienky finančného krytia na vykonávanie poštového platobného styku. Vzhľadom na to, že poštovou licenciou je možné uložiť aj povinnosť vykonávať poštový platobný styk, sa podmienky na udelenie poštovej licencie v tejto často zosúladili s podmienkami na udelenie registrácie na výkon poštového platobného styku, pri zachovaní ďalších podmienok, nad rámec registrácie.

Vychádzajúc z premisy, že univerzálnu službu má zabezpečiť štát a regulátor je povinný neustále hodnotiť, či je táto služba zabezpečená, sa navrhuje, aby aj konanie o udelenie poštovej licencie bolo konaním ex offo a nie konaním návrhovým. Konanie začína zverejnením výzvy Poštového regulačného úradu na predkladanie žiadostí o udelenie poštovej licencie a v tejto výzve Poštový regulačný úrad okrem náležitostí žiadosti a lehoty na predkladanie uvedie aj to, či sa licenciou bude ukladať povinnosť vykonávať poštový platobný styk. Žiadateľ teda bude vopred vedieť vecné vytýčenie predmetu tohto konania. Navrhuje sa ustanoviť dve situácie, v ktorých je Poštový regulačný úrad povinný výzvu zverejniť a začať konanie o udelenie poštovej licencie – ak nie je univerzálna služba riadne zabezpečená alebo tesne pred uplynutím platnosti aktuálne udelenej licencie či výkonu činnosti poskytovateľa univerzálnej služby na jeho žiadosť. Okrem toho sa umožňuje Poštovému regulačnému úradu konanie začať aj v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušení či zmene poštovej licencie. Obdobne ako v doterajšom zákone sa navrhuje aj inštitút konania o uložení poštovej licencie, a to v prípade, ak konanie o udelení nie je úspešné a je to pre zabezpečenie univerzálnej služby potrebné.

Poštovú licenciu je možné udeliť aj viacerým poštovým podnikom a na jej udelenie nebude právny nárok. Pokiaľ ide o náležitosti poštovej licencie, preberá sa vecne doterajší právny stav, pričom sa explicitne dopĺňa možnosť Poštového regulačného úradu podmieniť v poštovej licencii vykonanie zmien v podmienkach prevádzkovania verejnej poštovej siete predchádzajúcim písomným súhlasom Poštového regulačného úradu. Účelom tohto doplnenia je kontrola dopadu plánovaných zmien na kvalitu poskytovania univerzálnej služby, ktorú z povahy veci nie je možné vykonávať ex post, na základe ohlásenia už vykonanej zmeny. Pri určovaní požiadaviek na dostupnosť, kvalitu a rýchlosť poštových služieb sa vychádza aj z medzinárodných noriem vydaných Európskym výborom pre poštovú normalizáciu, prípadne iných dokumentov vypracovaných Európskym výborom pre poštovú reguláciu alebo orgánmi Svetovej poštovej únie. Ak dôjde k zmene podmienok, na základe ktorých bola licencia udelená, je poskytovateľ univerzálnej služby túto zmenu povinný Poštovému regulačnému úradu ohlásiť v ustanovenej lehote. Pokiaľ ide o konanie o zmene poštovej licencie a ustanovenia o jej zániku či zrušení, z vecného hľadiska zostáva zachovaná doterajšia filozofia tejto úpravy, so spresnením niektorých procesných ustanovení.

K § 51 až 53:

Predmetné ustanovenia predstavujú odchýlky od práv a povinností poskytovateľa univerzálnej služby a užívateľov univerzálnej služby oproti všeobecnej úprave Druhej hlavy Tretej časti. Tieto odchýlky vychádzajú zo základného ustanovenia § 51, podľa ktorého má každý právo na poskytnutie univerzálnej služby podľa poštového zákona a poskytovateľ univerzálnej služby je povinný túto poskytovať. Z vecného hľadiska ide o zachovanie štandardu v rozsahu doterajšej právnej úpravy.

Novým ustanovením, v porovnaní s platnou právnou úpravou, je § 52 ods. 2 písm. a) a štvrtý bod. Možnosť poskytovateľa univerzálnej poštovej služby odmietnuť uzavretie poštovej zmluvy s odosielateľom, ktorý má voči tomuto poskytovateľovi splatný a neuhradený dlh je motivovaná snahou o vyrovnanie postavenia poštových podnikov na trhu. Na liberalizovanom poštovom trhu, kde budú oproti poskytovateľovi univerzálnej služby pôsobiť aj ďalšie poštové podniky v oblasti, ktorá bola dovtedy vyhradená len poskytovateľovi univerzálnej služby, budú aj odosielatelia pri obstarávaní poštových služieb vyberať svojho dodávateľa prostredníctvom výberových konaní alebo verejných obchodných súťaží. Popri cene za poskytnuté poštové služby bude pravdepodobne jednou z hodnotiacich kritérií pri výbere dodávateľa poštových služieb aj lehota splatnosti faktúr vystavovaných poštovým podnikom, nakoľko takáto prax je v obchodných kruhoch bežná už aj v súčasnosti. Preto nemôže poskytovateľ univerzálnej služby poskytovať svoje služby len za platby v hotovosti alebo vopred prevodom na účet. Takýto spôsob platieb by síce vylúčil riziko vzniku nezaplatených pohľadávok, avšak na druhej strane by znamenal vylúčenie poskytovateľa univerzálnej služby z takmer všetkých výberových konaní organizovaných odosielateľmi na poskytovanie poštových služieb. Ak by poskytovateľ univerzálnej služby nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie poštovej zmluvy s odosielateľom, ktorý mu nezaplatil svoj splatný záväzok z predchádzajúcej poštovej zmluvy, vytvorilo by to nerovnaké postavenie medzi poštovými podnikmi a neprimeranú výhodu alternatívnych poštových podnikov. Toto nerovnaké postavenie by spočívalo v tom, že zatiaľ čo alternatívny poštový operátor pri nezaplatení poštovej tarify za poskytované poštové služby by mohol pozastaviť alebo obmedziť poskytovanie svojich poštových služieb voči dlžníkovi, poskytovateľ univerzálnych poštových služieb by takéto možnosti nemal a aj napriek tomu, že odosielateľ by bol vo vzťahu k nemu dlžníkom, musel by mu poskytovateľ univerzálnej služby poskytnúť poštovú službu ak by odosielateľ splnil podmienky ustanovené v poštových podmienkach. Naviac takéto konanie odosielateľov, ktorí by zneužívali postavenie poskytovateľa univerzálnej služby a nedodržiavali by svoju platobnú disciplínu mohlo v prípade insolventnosti veľkých odosielateľov ohroziť aj samotného poskytovateľa univerzálnej služby resp. financovanie poskytovania univerzálnej služby.

K § 54:

Obdobne ako poštovým podnikom, ktoré poskytujú poštový platobný styk a zameniteľné služby, aj poskytovateľovi univerzálnej služby sa ukladajú osobitné povinnosti vo vzťahu k vedeniu účtovníctva. V súlade s ustanoveniami tretej poštovej smernice sa navrhuje explicitne ustanoviť podrobnosti o nákladovom modeli účtovníctva, ktorý sú poskytovatelia univerzálnej služby povinní uplatňovať, ak im Poštový regulačný úrad neschváli používanie iného systému účtovníctva. Dôvodom tohto ustanovenia je potreba zabezpečiť oddelený prehľad o výnosoch a nákladoch univerzálnej služby a ostatných služieb, a to najmä na účely náhrady čistých nákladov a regulácie poštových sadzieb. Na účely kontroly správnosti vedenia účtovníctva podľa zákonných podmienok sa navrhuje umožniť regulátorovi kontrolu účtovných postupov, a to aj prostredníctvom nezávislej a odborne spôsobilej osoby.

K § 55 až 58:

Z dôvodu zrušenia poštovej výhrady sa navrhuje ustanoviť spôsob financovania univerzálnej služby formou úhrady čistých nákladov univerzálnej služby, a to prostredníctvom príspevkov poštových podnikov, poskytujúcich zameniteľné poštové služby. Voľba kompenzačného fondu, ako spôsobu financovania univerzálnej služby, vychádza z možnosti zriadenia takéhoto fondu podľa tretej poštovej smernice.

Na účely výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby sa navrhuje vychádzať z ustanovení tretej poštovej smernice a prihliadať aj na nákladovú efektívnosť a výnosy poskytovateľa univerzálnej služby, ako aj na trhovú výhodu, ktorú z titulu poskytovania univerzálnej služby má alebo môže mať. Vzhľadom na to, že podrobný spôsob výpočtu čistých nákladov je výlučne ekonomickou doménou, navrhuje sa, aby podrobnosti boli upravené vo vykonávacom predpise, pričom do tohto vykonávacieho predpisu sa premietnu aj tie ustanovenia tretej poštovej smernice, ktoré regulujú výpočet čistých nákladov a sú obsahom zákonnej regulácie len vo forme všeobecných princípov a podmienok. Do výpočtu čistých nákladov budú zahrnuté náklady na univerzálnu službu v rozsahu § 3 ods. 2 zákona.

Systém náhrady čistých nákladov je založený na princípe, že ak čisté náklady poskytovateľovi univerzálnej služby vzniknú, sú mu uhradené v rozsahu, ktorý s prihliadnutím na neprimeranosť finančnej záťaže určí Poštový regulačný úrad, pričom spôsob úhrady sa navrhuje ustanoviť ako preddavkový so súčasným previazaním na kalendárny rok, za ktorý sa náhrada poskytuje. Dôvodom je minimalizácia obdobia, počas ktorého poskytovateľ univerzálnej služby bremeno týchto čistých nákladov znáša. Navrhuje sa, aby Poštový regulačný úrad na základe polročných ekonomických výsledkov určil predbežnú sumu čistých nákladov a v rozsahu tejto sumy uložil povinnosť poštovým podnikom, poskytujúcim zameniteľné služby, prispievať do kompenzačného fondu v pomere, ktorý vyjadruje ich trhovú pozíciu. Následne Poštový regulačný úrad určí „konečnú" sumu čistých nákladov a rozdiel medzi predbežnou a konečnou sumou sa zúčtuje oproti uhradeným príspevkom do kompenzačného fondu, resp. uhradeným platbám poskytovateľovi univerzálnej služby.

Z dôvodu zachovania proporcionality pri ukladaní povinnosti prispievať do kompenzačného fondu sa navrhuje ustanoviť hornú hranicu príspevku vo väzbe na výnosy, a to s prihliadnutím na európske štandardy. Vo zvyšku sumy čistých nákladov sa navrhuje ustanoviť participáciu štátu na ich náhrade. V návrhu zákona je príspevok do kompenzačného fondu od poštových podnikov navrhnutý vo výške 3% z ich obratu, v dôsledku čoho poštové podniky prispejú (pri predpokladanom obrate zo zameniteľných služieb 50 500 000 eur) čiastkou 1 515 000 eur a Slovenská pošta, a. s., prispeje, na základe svojho podielu na poštovom trhu, do kompenzačného fondu čiastkou 5 814 000 eur. Celkový príspevok poštových podnikov môže dosiahnuť čiastku 7 330 000 eur, a to v závislosti od definovania zameniteľných služieb.

Na základe čistých nákladov ako neprimeranej finančnej záťaže pre poskytovateľa univerzálnej služby vo výške dolnej hranice odhadu Poštového regulačného úradu, t. j. 15 000 000 eur, po zohľadnení príspevkov poštových podnikov do kompenzačného fondu (7 330 000 eur), odhad čiastky, ktorá by mala byť uhradená zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014, predstavuje cca 7 670 000 eur.

Dôvod, pre ktorý sa predpokladá, že bude potrebný aj inštitút príspevku štátu, spočíva v odhade súčasných čistých nákladov univerzálnej služby, ktorý sa pohybuje na úrovni 26 mil. eur ročne (vypočítané podľa údajov za rok 2008). Vychádzajúc zároveň z obratov poštových podnikov, ktoré pôsobia na trhu v súčasnosti, je možné predpokladať, že pri trojpercentnom príspevku do fondu zaplatia poštové podniky poskytujúce zameniteľné služby 1,5 milióna eur, na poskytovateľa univerzálnej služby pripadne cca 5,5 milióna eur a zo štátneho rozpočtu bude potrebné doplatiť cca 19 milióna eur. Súčasne treba počítať aj s tým, že výška príspevku od štátu môže byť ovplyvnená aj rozsahom zameniteľných služieb.

Na účel posudzovania podielu poštového podniku na trhu, teda na účely určenia poštových podnikov, ktorých obraty sa budú brať do úvahy sa navrhuje, aby takýmito podnikmi boli (i) poštový podnik, ktorý poskytuje zameniteľné služby, pričom sa posudzuje len obrat z poskytovania zameniteľných služieb a (ii) poskytovateľ univerzálnej poštovej služby a jeho obrat z univerzálnej služby. Podiel na trhu sa následne určí ako pomer obratu posudzovaného poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb, k súčtu (i) obratov všetkých poštových podnikov z poskytovaných zameniteľných služieb (teda aj vrátane posudzovaného podniku) a (ii) obratu poskytovateľa univerzálnej služby z poskytovania univerzálnej služby. Podiel na trhu sa nebude určovať vo vzťahu k poskytovaniu poštového platobného styku a iných ako zameniteľných služieb a univerzálnej služby.

K § 59 a 60:

Ustanovenia o štátnom dohľade vychádzajú vecne z doterajšej právnej úpravy, pričom sú však spresnené a doplnené v nadväznosti na zmeny, ktoré návrh zákona prináša a tiež v nadväznosti na potrebu posilnenia právomocí Poštového regulačného úradu pri výkone štátneho dohľadu. Novým spôsobom sa definujú oprávnenia regulátora a jeho zamestnancov pri výkone štátneho dohľadu pokiaľ ide o štandardné oprávnenie vstupu do prevádzok a iných priestorov, v ktorých poštový podnik vykonáva svoju činnosť, pri zachovaní nedotknuteľnosti obydlia. Dopĺňajú sa tiež oprávnenia na získavanie informácií, vysvetlení a dokladov od kontrolovaného subjektu, ako aj od jeho zamestnancov alebo iných osôb, ktoré preňho vykonávajú činnosť, ktorá je predmetom kontroly, pričom tieto oprávnenia predstavujú síce podrobnejšiu, ale vo vzťahu k doterajšiemu právnemu stavu vecne podobnú úpravu.

Podrobne sa navrhuje upraviť postup regulátora, resp. ním poverených zamestnancov, pri výkone kontroly, resp. štátneho dohľadu podľa poštového zákona. Ide o štandardnú úpravu procesných ustanovení vo vzťahu ku kontrole, obsahujúcich náležitosti poverenia na vykonanie kontroly, oprávnenia a povinností pri výkone kontroly, zápisu o priebehu kontroly a povinnosť súčinnosti iných subjektov, ktoré sú povinné poskytnúť pri výkone dohľadu oprávneným osobám informácie, doklady, vyjadrenia a ďalšie veci, napríklad obal alebo obsah poštovej zásielky.

Povinnosti zamestnancov, vykonávajúcich kontrolu, sú štandardnými povinnosťami spočívajúcimi v povinnosti preukázať sa oprávnením, potvrdiť prevzatie vecí počas kontroly, vyhotoviť a odovzdať zápis o kontrole, zachovávať mlčanlivosť o zistených skutočnostiach, ako aj oznamovať podozrenia zo spáchania trestného činu alebo iného porušenia zákona, o ktorých sa dozvedia. Oprávneniam zamestnancov regulátora pri výkone kontroly korešpondujú povinnosti kontrolovaného subjektu umožniť výkon kontroly, poskytnúť súčinnosť a odstrániť nedostatky.

Vo vzťahu k súčinnosti sa navrhuje uložiť povinnosť súčinnosti všetkým subjektom, ktoré by vzhľadom na pomer k veci či kontrolovanému subjektu mohli byť nápomocné zabezpečeniu riadneho výkonu kontroly.

K § 61 a 62:

Pokiaľ ide o priestupky a iné správne delikty, návrh zákona rozširuje skupinu skutkových podstát vo vzťahu k novozavedeným povinnostiam a tiež vo vzťahu k povinnostiam, ktorých nesplnenie nebolo podľa doterajšieho stavu sankcionované. Prelínanie niektorých skutkových podstát priestupkov so skutkovými podstatami trestných činov sa navrhuje tam, kde ide podľa trestného zákona o prečiny a vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa môže byť ich závažnosť nepatrná a páchateľ nebude postihnutý podľa Trestného zákona ale len podľa zákona o poštových službách za priestupok. Navrhuje sa tiež upraviť sumy pokút na menu euro a ustanoviť „všeobecnú" skutkovú podstatu pre prípad porušenia povinností, ktoré nie sú sankcionované ako iný správny delikt podľa § 62 ods. 1 až 3.

K § 63 až 66:

Navrhujú sa ustanovenia pre poskytovanie dotácií v poštových službách na účely podpory výskumu a vývoja, a to vo väzbe na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

K § 67:

Navrhuje sa ustanoviť použitie predpisov o správnom konaní aj na konanie podľa tohto zákona, s odchýlkami v ňom ustanovenými a súčasne vylúčiť pôsobnosť správneho poriadku v tých konaniach, kde z povahy veci nie je možné či vhodné správny poriadok aplikovať. Zároveň sa v jednotlivých ustanoveniach, na konanie podľa ktorých sa správny poriadok nepoužije, navrhuje možnosť preskúmania rozhodnutí súdom, ako ochranu práv dotknutých subjektov.

K § 68:

Navrhuje sa splnomocniť Poštový regulačný úrad na vydanie podzákonných predpisov, upravujúcich podrobnosti v tu ustanovených oblastiach.

K § 69 až 73:

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje zachovať vzniknuté právne vzťahy a nároky z nich aj po účinnosti tohto zákona a tiež upraviť v prechodnom období oprávnenia poskytovať poštové služby, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na dlhú legisvakančnú lehotu sa zosúladenie činnosti s týmto zákonom navrhuje do 30 dní odo dňa platnosti všeobecného povolenia. Poštový regulačný úrad bude v súvislosti s tým povinný návrh všeobecného povolenia zverejniť do 10 pracovných dní odo dňa účinnosti tohto zákona a do 90 dní vydať požiadavky na kvalitu.

Nadväzne na vydanie nového všeobecného povolenia a na potrebu určiť okruh poštových podnikov, ktoré poskytujú služby vyžadujúce registráciu sa navrhuje, aby poštové podniky do 30 dní odo dňa právoplatnosti všeobecného povolenia mali povinnosť registrovať sa. Kontinuita v činnosti je zabezpečená tým, že momentom doručenia úplnej žiadosti o registráciu bude poštový podnik oprávnený poskytovať poštové služby, vyžadujúce registráciu, podľa tohto zákona. Navrhuje sa definovať aj moment zániku predošlých oprávnení. Začaté konania sa dokončia podľa doterajších predpisov a porušenie povinnosti sa bude sankcionovať tiež podľa doterajších predpisov, ak k nemu došlo pred účinnosťou zákona.

K § 74:

Vzhľadom na transpozíciu tretej poštovej smernice sa navrhuje ustanoviť odkaz na transpozičnú prílohu.

K § 75:

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Vzhľadom na zmenu v spôsobe vzniku oprávnenia poskytovať poštové služby sa navrhuje ustanoviť, že poskytovanie univerzálnej služby a poštových služieb nie je živnosťou.

K čl. III

Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o správnych poplatkoch vo vzťahu k zavedeniu povinnosti registrácie. Sumy správnych poplatkov sa navrhuje určiť podľa predpokladanej náročnosti predmetných úkonov, resp. konaní.

K čl. IV

Predmetná zmena sa navrhuje vykonať výlučne z dôvodu potreby splniť povinnosť premietnuť závery Rozhodnutia Komisie z 7. 10. 2008 o slovenských právnych predpisoch týkajúcich sa služieb hybridnej pošty (C(2008) 5912), Úradný vestník EÚ, C 322, 17. 12. 2008 do nášho právneho poriadku.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2012, s cieľom zabezpečiť dostatočnú legisvakančnú lehotu, okrem čl. IV, ktorý má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, keďže na jeho aplikáciu nie je potrebná legisvakančná lehota.

Bratislava 8. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

1. podpredseda vlády a

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

S p o l o č n á s p r á v a

výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 402) v druhom čítaní

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2011 č. 523 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.

Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

II.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 rokovacieho poriadku).

III.

Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

• Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesením z 24. augusta 2011 č. 234.

• Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 25. augusta 2011 č. 189.

Ústavnoprávny výbor NR SR o návrhu rokoval 23. augusta 2011 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov

IV.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1. V § 2 ods. 7 znie:

„(7) Oprávnený prijímateľ je osoba, ktorá je v mene adresáta oprávnená prevziať poštovú zásielku."

Účelom navrhovanej úpravy definície je upraviť pôvodne navrhované znenie pojmu „oprávnený prijímateľ", ktoré významovo navodzuje možnosť odovzdať poštovú zásielku alebo poukázanú peňažnú platbu „komukoľvek". Postavenie oprávneného prijímateľa predstavuje možnosť prevziať poštovú zásielku iba v prípade, ak ju nemožno doručiť adresátovi, napr. najčastejším dôvodom je, že adresát v čase doručovania zásielky nie je zastihnutý na odovzdacom mieste. To znamená, že v prvom rade je potrebné doručovať zásielku priamo adresátovi a iný oprávnený prijímateľ nastupuje až ako „náhradné riešenie". V postavení oprávneného prijímateľa by teda mala vystupovať osoba, ktorá má nejaký vzťah k adresátovi, napr. manžel, manželka, rodič maloletého adresáta, osoba oprávnená konať v mene organizácie a pod.)

Výbor NR SR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu