Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
V čl. I vládneho návrhu zákona sa navrhuje meniť a doplniť zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2009. Po dvojročnej aplikácii tejto novej právnej úpravy sa v praxi vyskytli rôzne interpretácie vybraných ustanovení zákona príslušnými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. V záujme zabezpečiť jednotné uplatňovanie zákona bolo potrebné vykonať legislatívnotechnické zmeny a zosúladiť znenie zákona s inými súvisiacimi právnymi predpismi. Dôležité zmeny boli navrhnuté v záujme zvýšenia ochrany príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu a pri peňažnom príspevku na opatrovanie. Novela obsahuje nasledujúce zmeny.
V prospech fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím sa navrhuje nepovažovať za príjem na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu vianočný príspevok, odmenu za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky a podporu alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia. Pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu sa ustanovuje možnosť rodinným príslušníkom vykonávať nielen vymedzené činnosti intímneho charakteru, ale aj tlmočenie svojmu ťažko zdravotne postihnutému príbuznému. Vypúšťajú sa limitujúce podmienky, ktorými boli zamestnanie, štúdium alebo odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu v rozsahu minimálne 3 650 hodín ročne. Zvyšuje sa ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, z trojnásobku na štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Vypúšťa sa povinnosť fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím vo výkazoch o počte hodín vykonávanej osobnej asistencie uvádzať vykonané činnosti osobnej asistencie.
Navrhuje sa zvýšiť ochranu príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na opatrovanie z 1,3 na 1,4 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v tom prípade, ak sa peňažný príspevok na jej opatrovanie poskytuje fyzickej osobe v produktívnom veku.
Jednoznačne sa ustanovuje postup pri peňažnom príspevku na úpravu bytu, peňažnom príspevku na úpravu garáže a pri peňažnom príspevku na úpravu rodinného domu, napr. pri uplatňovaní pohľadávky v konaní o dedičstve a zavádza sa uplatňovanie tejto pohľadávky v plnej výške poskytnutého peňažného príspevku, ak ho fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nepoužila na vykonanie potrebnej úpravy. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba ustanoviť vo vládnom návrhu zákona aj rozhodovanie príslušného úradu o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nesplní povinnosť vyúčtovať tento peňažný príspevok do 30 dní od skončenia úpravy. V záujme odstrániť nejednotnosť sa navrhuje pri peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla spresniť podmienky jeho poskytnutia a plnenia povinnosti vrátiť poskytnutý peňažný príspevok v prípade, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nezačne vykonávať vymedzené integračné aktivity v požadovanej frekvencii. Pri vybraných peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa navrhuje spresniť postup, ak je fyzická osoba určité obdobie v zdravotníckom zariadení alebo zariadení sociálnych služieb. Ustanovuje sa postup, kedy je možné poskytnúť peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia, ak je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadení sociálnych služieb. Rozširuje sa možnosť poskytnutia vrátených funkčných pomôcok alebo zdvíhacích zariadení aj ďalším subjektom.
Doterajšia aplikácia zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu preukázala potrebu vykonať zmeny aj v oblasti konania, a to pri zmene rozhodujúcich skutočností v priebehu kalendárneho mesiaca, pri obnovení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, pri dodatočnom spätnom rozhodovaní a pri uplatňovaní sankcií. Príslušný orgán bude na účely vyhotovenia parkovacieho preukazu vychádzať z komplexného posudku, alebo lekárskeho posudku a preto nebude potrebné vypracovať zvlášť posudok na účely parkovacieho preukazu. Ďalej sa navrhuje, aby príslušný orgán nemusel vydávať rozhodnutie o zvýšení peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov alebo o zvýšení peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 40 ods. 10 z dôvodu úpravy sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.
Novelou zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2009, bol zavedený spôsob preukazovania potreby osobitnej starostlivosti v špecializovaných samostatných skupinách v detských domovoch z dôvodu zdravotného stavu dieťaťa posudkom posudkového lekára. Zákon č. 305/2005 Z. z. odkazuje v predmetných častiach na zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (na § 11 lekárska posudková činnosť), avšak takéto rámcové prepojenie spôsobuje v praxi problémy. Z tohto dôvodu je potrebné dôslednejšie prepojenie oboch právnych predpisov.
V čl. II v zákone o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, v čl. IV v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, v čl. V v zákone o prídavku na dieťa a v čl. VII v zákone o rodičovskom príspevku sa navrhuje umožniť, aby príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny určil spôsob výplaty štátnych sociálnych dávok a dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke, a to formou ich výplaty prostredníctvom e-pay karty.
V čl. III sa v súvislosti s legislatívnymi zmenami v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia navrhuje ustanoviť postavenie a úlohy orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny na všetkých úrovniach pre účely výkonu Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Zároveň sa navrhuje aktualizovať úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v súvislosti so zmenami právnych predpisov na úsekoch pomoci v hmotnej núdzi, náhrady výživy, kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako aj v súvislosti so zmenami v zriaďovateľskej pôsobnosti štátnych orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately k detským domovom a detským domovom pre maloletých bez sprievodu, ktoré sa navrhujú vykonať v čl. III s účinnosťou od 1. júla 2011.
V čl. VI vládneho návrhu zákona sa navrhuje zmeniť a doplniť zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh novely má za cieľ odstrániť aplikačné problémy vo verifikovaní potreby osobitnej starostlivosti v organizačných zložkách detských domovov, nakoľko práve tieto sa z pohľadu výkonu ukázali ako problémové. V kombinácii s návrhom zmien a doplnení zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v čl. I sa navrhuje doriešiť zosúladenie oboch právnych úprav napr. v časti lekárskeho posudku, kde sa navrhuje nahradiť vyžadovanie súčasného posudku, ktorý je založený na posúdení miery funkčnej poruchy lekárskym posudkom, ktorý obsahuje vyjadrenie, nakoľko posudzovanie v takom rozsahu, ako je upravené v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nie je na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vhodné a účelné.
Vzhľadom na záväzok vlády Slovenskej republiky k vykonaniu rozsiahlych zmien v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, sa navrhuje utvoriť podmienky na realizáciu niektorých úloh už v predkladanom návrhu novely. Navrhovaná novela utvára právne podmienky na plnenie záväzku zlepšiť podmienky detí, ktoré žijú bez rodičovskej starostlivosti. Jedným z krokov smerujúcich k plneniu tejto úlohy je zefektívnenie procesov riadenia inštitucionálneho zabezpečenia výkonu súdnych rozhodnutí.
Predkladaná novela navrhuje zvýšenie zodpovednosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za zabezpečenie vykonávania súdnych rozhodnutí v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately presunom zriaďovateľskej pôsobnosti určených úradov práce, sociálnych vecí a rodiny k detským domovom a detským domovom pre maloletých bez sprievodu (ďalej len „DeD") a presunom súvisiacich kompetencií určených úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti zabezpečenia potrebného počtu miest v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu (akreditované DeD, krízové strediská a resocializačné strediská) do pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Súčasťou návrhu na zlepšenie podmienok detí, ktoré žijú bez rodičovskej starostlivosti je aj návrh na rovnaké určovanie úhrady v prípade obojstranných sirôt, ktorým vznikol nárok na sirotský dôchodok len po jednom zomretom rodičovi a v prípade obojstranných sirôt, ktorým vznikol nárok na sirotské dôchodky po oboch rodičoch, t.j. najviac vo výške minimálneho výživného.
V návrhu zákona sa zároveň navrhuje upraviť niekoľko ustanovení umožňujúcich splnenie ďalšieho programového záväzku, a to zvýšiť vekovú hranicu detí, ktoré musia byť umiestnené výlučne v rodinnom prostredí na šesť rokov. Na tento účel je potrebné nielen upraviť takúto povinnosť (s dostatočným časovým priestorom na realizáciu), ale aj vykonať niekoľko zmien smerujúcich ku kvalite výkonu profesionálneho rodičovstva. Navrhujú sa zmeny v samotnej príprave na profesionálne vykonávanie náhradného rodičovstva a tiež zmeny upravujúce podmienky za akých môže súčasný odborný zamestnanec detského domova vykonávať pracovnú pozíciu profesionálneho rodiča.
V snahe o celkové zlepšenie podmienok detí žijúcich v detských domovoch je súčasťou predkladanej novely návrh zmien a doplnení zameraných na osamostatňovanie sa mladých dospelých. Návrh doplnenia o. i. reaguje na požiadavky praxe, osobitne na skúsenosti obcí s výskytom neefektívneho použitia jednorazového príspevku na osamostatnenie sa mladého dospelého, ktorý sa poskytuje v súčasnosti výlučne v peňažnej forme v deň odchodu mladého dospelého z detského domova. Navrhuje sa dať možnosť detskému domovu určiť spôsob poskytnutia peňažnej formy tohto príspevku a rozšírenie možností poskytovania príspevku na osamostatnenie sa mladého dospelého aj o vecnú a kombinovanú formu s ťažiskom možnosti ich využitia na zabezpečenie bývania mladého dospelého.
Návrh novely obsahuje aj ustanovenia odstraňujúce legislatívnotechnické a interpretačné problémy súčasnej právnej úpravy. Napríklad reaguje na potreby aplikačnej praxe v zabezpečení právneho poradenstva a právnej pomoci maloletých bez sprievodu, precizuje náležitosti konaní ako aj povinnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaniach vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom v súvislosti so zákonom č. 271/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa tiež zjednodušiť formálne a administratívne postupy v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Návrh na zmenu vyrovnania situácie sirôt žijúcich v detských domovoch detí predpokladá ročný výpadok na príjmovej strane štátneho rozpočtu najviac v sume 18 720 eur ročne. Časti novely obsahujúce legislatívnotechnické úpravy súčasnej právnej úpravy, precizovanie ustanovení spôsobujúcich aplikačné resp. interpretačné problémy, a zmeny organizačného usporiadania zabezpečenia časti výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nespôsobujú dopad na štátny rozpočet.
V čl. VIII sa navrhuje účinnosť zákona.
Uplatnenie predkladaného vládneho návrhu zákona v čl. I v praxi z hľadiska finančných dopadov bude mať v rokoch 2011 – 2013 negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Výdavky, ktoré si vládny návrh vyžiada v roku 2011 v sume 2 251 165 eur budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MPSVR SR na rok 2011. Výdavky vyčíslené na rok 2012 a 2013 bude MPSVR SR uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 – 2014 a to na rok 2012 v sume 6 761 390 eur a na rok 2013 v sume 7 653 996 eur.
Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti vládneho návrhu zákona s právom Európskej únie, vypracovanie tabuľky zhody a aproximačnej prílohy je bezpredmetné.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 a 2 - § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1
Od 1. januára 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 466/2008 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SPO a SK"). Voľba a vykonávanie niektorých opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je závislé od zdravotného stavu dieťaťa. Podľa zákona účinného do 31. decembra 2008 však posúdenie zdravotného stavu dieťaťa, osobitne dieťaťa, ktoré je umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, a tým i zaradenie do organizačnej súčasti detského domova, bolo ponechané výlučne na záveroch odbornej diagnostiky vykonávanej v detskom domove. Zákon o SPO a SK odkazuje v predmetných častiach na zákon peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (na § 11 lekárska posudková činnosť) avšak tento zákon problematiku podrobnejšie neupravuje, čo spôsobuje v praxi nemalé problémy. Z tohto dôvodu je potrebné precíznejšie prepojenie oboch právnych predpisov tak, aby bolo zrejmé, že osobitnú starostlivosť v špecializovanej skupine detského domova poskytovanú z dôvodu zdravotného stavu dieťaťa je tiež potrebné považovať za kompenzáciu, i keď kompenzáciu nepríspevkovej povahy vykonávanú (podobne ako v prípade sociálnych služieb) opatreniami upravenými v zákone o SPO a SK.
K bodu 3 – odkaz č. 1
Ide o legislatívnotechnickú zmenu.
K bodu 4 - § 3 ods. 3
Nakoľko pre vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadení (konkrétne) je potrebné zabezpečiť čo najvhodnejšie zaradenie dieťaťa do organizačnej súčasti detského domova, je potrebné rozšírenie okruhu účastníkov právnych vzťahov i o zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately označené v rozhodnuté súdu, t.j. o detský domov v ktorom sa má podľa rozhodnutia súdu vykonávať ústavná starostlivosť resp. predbežné opatrenie.
K bodu 5 - § 9 ods. 1
Práve oblasť sebaobsluhy je oblasťou, ktorá je kompenzovaná poskytovaním osobitnej starostlivosti v špecializovanej skupine detského domova vykonávaním príslušných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a tiež poskytovanou odbornou starostlivosťou.
K bodom 6 a 7 § 11
S cieľom maximálne objektivizovať tak vážny záver, akým je potreba mimoriadne náročnej osobitnej starostlivosti v špecializovanej samostatnej skupine detského domova z dôvodu zdravotného stavu dieťaťa, je podľa zákona účinného od 1. januára 2009 v zákonom stanovených prípadoch nutné, ak je výsledkom odbornej diagnostiky návrh na zaradenie dieťaťa do špecializovanej samostatnej skupiny, potrebu zaradenia dieťaťa do tejto skupiny preukázať aj posudkom od posudkového lekára príslušného orgánu. Práve táto povinnosť, t. j. preukázanie lekárskym posudkom, spôsobuje vážne interpretačné problémy, nakoľko k lekárskemu posudku viaže právna úprava kompenzácií rôzne následky a povinnosti, ktoré v plnej miere nezodpovedajú potrebám sociálnoprávnej ochrany detí asociálne kurately. Je preto potrebné osobitne upraviť lekársku posudkovú činnosťou aj pre posúdenie potreby osobitnej starostlivosti v špecializovanej skupine detského domova tak, aby bolo zrejmé, že pri posudzovaní potreby osobitnej starostlivosti nie je potrebné posudzovať mieru funkčnej poruchy a že výsledkom lekárskej posudkovej činnosti v tomto prípade je vyjadrenie či ide alebo nejde o osobu ktorá vyžaduje osobitnú starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine.
K bodu 8 - § 14 ods. 1
Ide o precizovanie a zosúladenie ustanovenia so zákonom č. 448/2008 Z. z., konkrétne s § 34 až 41.
K bodu 9 – poznámka pod čiarou k odkazu 10
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia.
K bodu 10 - § 15 nadpis
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia v súvislosti so zmenou v bode 12.
K bodu 11 - § 15 ods. 1 písm. h)
Ide o precizovanie ustanovenia.
K bodu 12 - § 15 ods. 3
Z aplikačnej praxe úradov vyplynulo, že na účely vyhotovenia parkovacieho preukazu nie je potrebné vypracúvať zvláštny posudok, preto príslušný úrad bude pri rozhodovaní o parkovacom preukaze vychádzať z lekárskeho posudku, alebo z komplexného posudku.
K bodu 13 - § 15 ods. 4
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia v súvislosti so zmenou v predchádzajúcom bode.
K bodu 14 - § 15 ods. 5
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
K bodu 15 - § 15 ods.6
Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti so zmenou ustanovenia v bode 12.
K bodom 16 a 17 - § 15 ods. 8 až 10
Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti so zmenou ustanovenia v bode 12.
K bodu 18- poznámka pod čiarou k odkazu 15
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia.
K bodu 19 - § 18 ods. 3 písm. g)
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia.
K bodu 20 - §18 ods. 3 písm. n)
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia.
K bodu 21 - § 18 ods. 3 písm. o) až q)
Štatistický úrad Slovenskej republiky vykonáva zisťovanie o príjmoch, výdavkoch a spotrebe domácností a tieto podklady slúžia pre potreby ústredných orgánov štátnej správy napr. na účely konštrukcie životného minima. Štatistické zisťovanie sa vykonáva najmä u domácností s nízkymi príjmami, ktorým je následne vyplatená odmena. Členovia týchto rodín sú často poberateľmi sociálnych dávok a pri vyplatení odmeny dochádza k situáciám, kedy je im peňažný príspevok na kompenzáciu buď odňatý alebo je znížená jeho výška, čo nemotivuje domácnosti spolupracovať so Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Je preto potrebné vytvoriť priaznivé podmienky pre vykonávanie predmetného štatistického zisťovania a prijať legislatívnu zmenu zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej sa príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov vykonávanú Štatistickým úradom Slovenskej republiky nebude považovať za príjem na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu, t. j. nebude mať vplyv na poskytnutie alebo výšku peňažných príspevkov.
Zároveň sa navrhuje nepovažovať za príjem vianočný príspevok poskytovaný dôchodcom, aby sa nenarušila filozofia poskytovania vianočného príspevku.
Navrhuje sa nepovažovať za príjem podporu alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia nakoľko takto získaný príjem je určený pre príjmovo najslabšie skupiny obyvateľstva (napr. pomoc na dofinancovanie kúpy pomôcky, zdvíhacieho zariadenia, auta, pomoc rodinám s onkologicky chorými deťmi).
K bodu 22 – § 18 ods. 6
Navrhovanou úpravou sa precizuje pôvodné ustanovenie, tak aby bolo jednoznačné.
K bodu 23 - § 18 ods. 7 písm. c) a d)
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia.
K bodu 24 - § 18 ods. 12
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia.
K bodu 25 - § 18 ods. 18
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia v nadväznosti na znenie § 55 odsek 3.
K bodu 26 - § 22 ods. 5 a 6
Pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu sa ustanovuje možnosť rodinným príslušníkom vykonávať vymedzené činnosti intímneho charakteru a tlmočenia svojmu ťažko zdravotne postihnutému príbuznému. Vypúšťajú sa limitujúce podmienky, ktorými boli zamestnanie, štúdium alebo odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu v rozsahu minimálne 3 650 hodín ročne.
K bodu 27 - § 22 ods. 9
Zvyšuje sa ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu z trojnásobku na štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
K bodu 28 - § 22 ods. 13
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia a zároveň sa jednoznačne určuje, aby sa rozsah hodín osobnej asistencie krátil len za dni, ktoré presahujú 30 dňový pobyt fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení.
K bodu 29 - § 23 ods. 9
Vypúšťa sa povinnosť fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím vo výkazoch o počte hodín vykonávanej osobnej asistencie uvádzať vykonané činnosti osobnej asistencie.
K bodu 30 - § 27 ods. 5
Ide o legislatívnotechnickú úpravu vládneho návrhu zákona.
K bodu 31 - § 28 ods. 2
Ide o legislatívnotechnickú úpravu vládneho návrhu zákona.
K bodu 32 – § 28 ods. 3
Ide o precizovanie ustanovenia a jeho zosúladenie s § 27 ods. 5.
K bodu 33 - § 28 ods. 5
Ustanovenie § 28 ods. 5 sa vypúšťa nakoľko v ustanovení § 41 ods. 11 sa tak pre peňažný príspevok na pomôcku, ako aj na zdvíhacie zariadenie ustanovuje spoločný postup pri vrátení funkčných pomôcok alebo zdvíhacích zariadení.
K bodom 34 a 35- § 28 ods. 5 a ods.6
Upravuje sa kedy sa peňažný príspevok, ktorý fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím použila na kúpu pomôcky, alebo jeho pomerná časť, uplatňuje ako pohľadávka v konaní o dedičstve. Jednoznačne sa ustanovuje hranica výšky poskytnutého peňažného príspevku na kúpu pomôcky, pri ktorej sa príspevok neuplatňuje ako pohľadávka v konaní o dedičstve.
Napríklad, v prípade, ak si fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zakúpila psa so špeciálnym výcvikom (teda použila peňažný príspevok na kúpu pomôcky na stanovený účel) a zomrela pred uplynutím sedem rokov od poskytnutia peňažného príspevku, postupuje sa podľa § 28 ods. 5 písm. a) a neuplatňuje sa pohľadávka v konaní o dedičstve. Ak si fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nekúpila psa so špeciálnym výcvikom a zomrela, príslušný úrad uplatní pohľadávku v konaní o dedičstve v plnej sume poskytnutého peňažného príspevku na kúpu pomôcky – psa so špeciálnym výcvikom, vtedy postupuje podľa § 41 ods. 13.
K bodu 36 - § 30 ods. 2 písm. k)
Z doterajších skúseností pri kategorizácii pomôcok vyplynulo, že je potrebné mať k dispozícii aj informáciu o predpokladanom počte predaných pomôcok, a preto sa navrhuje upraviť, aby súčasťou návrhu na zaradenie pomôcky do zoznamu pomôcok bol aj tento údaj.
K bodu 37 - § 33 ods. 20
Ustanovuje sa postup, kedy je možné poskytnúť peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia, ak je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadení sociálnych služieb. Podľa ustanovenia § 9 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je poskytovateľ sociálnej služby povinný splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa § 143 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení zákona č. 237/2000 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Týmto vykonávacím právnym predpisom je vyhláška č. 532/2002 Z. z. Podľa ustanovenia § 52 uvedenej vyhlášky zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú určené pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, sú povinné funkčné priestory riešiť a vybaviť v súlade s potrebami týchto ľudí. Vzhľadom na zákonom ustanovené povinnosti pre poskytovateľa sociálnych služieb nie je dôvod poskytovať peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytujú celoročné sociálne služby. Navyše zariadeniam sociálnym služieb sa v rámci rezortu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poskytujú aj dotácie za účelom odstránenia architektonických bariér.
K bodu 38- § 34 ods. 16
V záujme odstrániť nejednotnosť sa navrhuje pri peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla spresniť podmienky plnenia povinnosti vrátiť poskytnutý peňažný príspevok v prípade, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nezačne vykonávať vymedzené integračné aktivity v požadovanej frekvencii. Ďalej sa spresňuje, aby fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá sa nezamestná do 12 mesiacov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, bola povinná vrátiť len pomernú časť peňažného príspevku, t. j. sumu zodpovedajúcu za šesť rokov poskytnutého peňažného príspevku, nakoľko toto je obdobie, ktoré chýba do uplynutia sedem ročnej lehoty a nie za celých sedem rokov.
K bodu 39 - § 34 ods. 19
Ide o legislatívnotechnickú úpravu .
K bodu 40 – § 35 ods. 2
Ide o legislatívnotechnickú úpravu
K bodu 41 - § 37 ods. 1
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba priamo v zákone ustanoviť postup príslušných orgánov pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na úpravu bytu, ak bariéry je možné prekonať použitím pomôcok, ktoré je možné poskytnúť alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia (napr. madlá, vaňová doska a sedačka, stolička do vane).
K bodu 42 - § 37 ods. 2
Zámerom návrhu znenia tohto ustanovenia je jednoznačne vymedziť, že za úpravu rodinného domu a úpravu garáže sa považuje aj úprava prístupu k nim.
K bodu 43 – § 37 ods. 10
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba ustanoviť vo vládnom návrhu zákona aj rozhodovanie príslušného úradu o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže v prípade, ak si fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nesplní povinnosť vyúčtovať tento peňažný príspevok do 30 dní od skončenia úpravy.
K bodu 44 - § 37 ods. 12
Ide o zosúladenie § 37 ods. 12 s ustanovením § 41 ods. 5, podľa ktorého nie je možné poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže na úpravy vykonané predo dňom právoplatnosti rozhodnutia o týchto peňažných príspevkoch. To znamená, že platná právna úprava umožňuje poskytnúť tieto peňažné príspevky len na základe predbežného dokladu o cene úpravy.
K bodu 45 - § 37 ods. 17
Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia v súvislosti s úpravou § 37 odsek 21. Zároveň sa ustanovuje povinnosť vrátiť poskytnutý peňažný príspevok na úpravu bytu, ak fyzická osoba upravený byt nevyužíva, napr. v prípade celoročného poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb.
K bodu 46 - § 37 ods. 18
V praxi sa vyskytujú prípady, keď napr. zákonní dedičia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nezdedia upravený byt, rodinný dom, alebo garáž. Preto bolo potrebné jednoznačne ustanoviť, že iba tí dedičia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím majú povinnosť vrátiť časť poskytnutého peňažného príspevku, ktorí získajú predmetný byt, rodinný dom, alebo garáž na základe dedenia.
K bodu 47 - § 37 ods. 20 a 21
Vzhľadom na prípady vyskytujúce sa v praxi bolo potrebné upraviť aj povinnosť vrátenia celého peňažného príspevku dedičmi v tom prípade, ak bol peňažný príspevok poskytnutý, ale stavebné práce, ktoré sa týkali priamo potrebnej úpravy neboli vôbec začaté pred smrťou fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. V týchto prípadoch sú dedičia povinní vrátiť celú výšku vyplateného peňažného príspevku bez ohľadu na to, či zo sumy vyplateného príspevku bola vyplatená napr. záloha dodávateľskému subjektu alebo zakúpený stavebný materiál a zariadenie.
K bodu 48 - § 38 ods. 8
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
K bodu 49 - § 38 ods. 16
Pri aplikácii tohto ustanovenia dochádza k rôznym jeho interpretáciám a preto sa navrhuje spresnenie predmetného ustanovenia v záujme jednotnej aplikácie. Ide o zosúladenie s § 14 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, podľa ktorého sa sociálna služba poskytuje na určitý alebo neurčitý čas.
K bodu 50 - § 39 ods. 2
Ustanovuje sa, že za opatrovanie sa považuje každodenné zabezpečenie pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, čím sa vylučuje možnosť poskytovať tento peňažný príspevok ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, napríklad navštevuje internátnu školu s týždenným pobytom.
K bodu 51 - § 40 ods. 1
Navrhovanou úpravou sa precizuje poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie vo väzbe na vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý sa vypláca do dovŕšenia 6 rokov veku. To znamená, že peňažný príspevok na opatrovanie bude možné vyplatiť od dňa, ktorý nasleduje po dni dovŕšenia 6 rokov veku dieťaťa. Za dovŕšenie šesť rokov veku sa považuje deň šiestich narodenín fyzickej osoby.
K bodu 52 – § 40 ods. 12
Navrhuje sa zvýšiť ochranu príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na opatrovanie z 1, 3 na 1, 4 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v tom prípade, ak sa peňažný príspevok na jej opatrovanie poskytuje fyzickej osobe v produktívnom veku.
K bodu 53 - § 40 ods. 13
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
K bodu 54 - § 40 ods. 20
Jednoznačne sa ustanovuje doba poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie v prípade, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie v zdravotníckom zariadení.
K bodu 55 - § 41 ods. 3
Dôvodom navrhovanej zmeny je skutočnosť, že v súčasnosti už neurčuje kurz Národná banka Slovenska, ale Európska centrálna banka.
K bodu 56 - § 41 ods. 4
Z dôvodov aplikačných problémov bolo potrebné spresniť ustanovenie § 41 ods. 4. Touto zmenou sa nemení obsah ustanovenia.
K bodu 57 - § 41 ods. 8
Ide o nadbytočnosť ustanovenia
K bodu 58 - § 41 ods. 10
Navrhovanou úpravou sa umožní, aby aj úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. ústredie alebo zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mohli použiť vrátenú funkčnú pomôcku, ako aj vrátené zdvíhacie zariadenie napr. schodolezy na zabezpečenie svojej bezbariérovosti. V praxi môžu nastať aj situácie, keď vrátenú pomôcku, alebo zdvíhacie zariadenie by chcel užívať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému boli vrátené. V takýchto prípadoch sa navrhovanou úpravou umožní, aby vrátenú pomôcku, alebo zdvíhacie zariadenie mohol úrad užívať bez uzavretia zmluvy.
K bodu 59 - § 41 ods. 13
Vzhľadom na prípady vyskytujúce sa v praxi bolo potrebné upraviť aj povinnosť vrátenia celého jednorazového peňažného príspevku na kompenzáciu dedičmi v situácii, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrela a nepoužila jednorazový peňažný príspevok na kompenzáciu na účel, na ktorý jej bol poskytnutý.
K bodu 60 - § 42 ods. 2
Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré je upravené priamo v nariadení EP a Rady (ES) 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia o tom, že nie je možné poskytnúť príspevok alebo dávku rovnakého účelu, ak sa poskytuje z iného štátu EHP. Ide o zamedzenie duplicity.
K bodu 61- § 43 ods. 1
Nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu môže vzniknúť iba právoplatným rozhodnutím o jeho priznaní a zákon nepripúšťa žiadne výnimky, preto nie je potrebné uvádzať, že ak zákon neustanovuje inak.
K bodu 62 - § 43 ods. 2 a 3
Uvedená úprava sa navrhuje v záujme zosúladenia s § 40 ods. 16. Navrhuje sa zosúladiť ustanovenie § 43 ods. 3 s ustanoveniami, ktoré osobitne upravujú podmienky poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu, napr. v prípade zmeny fyzických osôb vykonávajúcich opatrovanie počas jedného kalendárneho mesiaca.
K bodu 63 - § 45 ods. 4
Ide o precizovanie ustanovenia.
K bodu 64 - § 45 ods. 5
Navrhovanou úpravou sa toto ustanovenie zosúlaďuje s § 45 ods. 4.
K bodu 65 - § 45 ods. 7
V uvedenom ustanovení bolo potrebné doplniť postup príslušného orgánu po tom, ako zanikne nárok na výplatu peňažného príspevku. V takomto prípade príslušný orgán rozhodne o odňatí peňažného príspevku zároveň sa ustanovuje začatie plynutia lehoty.
K bodom 66 a 67 - § 45 ods. 9 a 10
V praxi sa vyskytujú situácie, kedy príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu mal byť priznaný v inej výške alebo vôbec nemal byť priznaný Ak by v týchto prípadoch príslušný orgán pristúpil k zmene výšky peňažného príspevku na kompenzáciu až s účinnosťou od zistenia relevantných skutočností (t. j. nie za obdobie spätne), bolo by to sociálne nespravodlivé. Navyše by dochádzalo k situáciám, keď namiesto zníženia výšky peňažného príspevku na kompenzáciu by mal správny orgán tento príspevok spätne paradoxne zvýšiť, ak by postupoval podľa právnych predpisov platných v čase dodatočného rozhodovania (výšky viacerých peňažných príspevkov boli zvýšené od 1. januára 2009 a sú pravidelne valorizované).
K bodu 68 - § 45 ods. 11
Ustanovuje sa, že v prípade ak bol fyzickej osobe dodatočne vyplatený príjem, ktorý má vplyv na výšku poskytovaného peňažného príspevku na kompenzáciu, správny orgán rozhoduje podľa právnych predpisov, ktoré platili v čase keď správny orgán zisťoval alebo prehodnocoval príjem za kalendárny rok, za ktorý tento dodatočne vyplatený príjem patril.
K bodom 69 a 70 - § 45 ods. 12 a 13
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
K bodu 71 - § 45 ods. 14
Vládnym návrhom zákona bolo potrebné ustanoviť, že príslušný orgán môže odňať preukaz alebo parkovací preukaz, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky pre vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu. Týmto ustanovením sa zabezpečí jednotnosť podmienok pre držiteľov parkovacích preukazov, nakoľko umožní, aby úrad odňal tento preukaz v prípade, ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vyhotovený na základe prechodného ustanovenia § 65 ods. 12 bez splnenia podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
K bodu 72 - § 46 ods. 1
Dôvodom návrhu tejto zmeny je presne vymedziť, že len v prípadoch, ak fyzická osoba uvedie údaje, ktorých nepravdivosť je možné preukázať a na základe ktorých sa neprávom poskytol jednorazový peňažný príspevok alebo sa poskytuje opakovaný peňažný príspevok, príslušný orgán uplatní sankciu vrátenia peňažného príspevku, ako aj sankciu podľa § 46 ods.2 – nemožnosť priznať ten istý peňažný príspevok počas 12 mesiacov.
K bodu 73 - § 49 ods. 3
Dôvodom návrhu je zosúladenie s navrhovaným znením § 23 ods. 9. Upravuje sa možnosť vyplatenia priznaného peňažného príspevku na osobnú asistenciu priamo osobnému asistentovi v prípade úmrtia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a to za vykonané a nevyúčtované hodiny osobnej asistencie do dňa smrti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
K bodu 74 - § 51 písm. f)
Ide o doplnenie pôsobnosti ústredia v súvislosti s úpravou ustanovenia § 41 ods. 10.
K bodu 75 - § 51 písm. n)
Ide o doplnenie pôsobnosti ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o vykonávanie terénnej sociálnej práce.
K bodu 76 - § 52 písm. a) bod 4
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
K bodom 77 a 79 § 52 písm. b) a písm. p)
Návrh súvisí s úpravou ustanovenia § 41 ods.10.
K bodu 78 - § 52 písm. d)
Ide o legislatívnotechnickú úpravu v časti pôsobnosti súvisiacu s úpravou osobitnej starostlivosti v rámci sociálno-právnej ochrany uvedených v predchádzajúcich novelizačných bodoch.
K bodu 80 - § 52 písm. w)
Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s bodom 67.
K bodu 81 - § 55 ods. 1
Ide o zosúladenie ustanovenia s § 52 písm. a) štvrtý bod.
K bodu 82 - § 55 ods. 2
Ustanovuje sa, za akých okolností môže konať zariadenie, v ktorom je umiestnené maloleté dieťa na základe rozhodnutia súdu podľa § 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
K bodu 83 - § 55 ods.3
Vypúšťa sa povinnosť fyzickej osoby pri podaní žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku predložiť nový lekársky nález v prípade, ak lekársky nález, z ktorého sa vychádzalo pri poslednom posúdení nie je starší ako 6 mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o zdravotnom stave, alebo je možné vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako 6 mesiacov vtedy, ak ide o chronický stav s trvalým poškodením a sú splnené ďalšie podmienky uvedené v § 11 ods. 8.
K bodu 84 – § 55 ods. 7
Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s bodom 12.
K bodu 85 - § 55 ods. 11
Dôvodom na doplnenie tohto ustanovenia je skutočnosť, že v určitých prípadoch, keď je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, je podkladom na rozhodovanie lekársky posudok. V takýchto prípadoch nebola ustanovená lehota na vyhotovenie rozhodnutia. Ďalej ide o úpravu v súvislosti s novelizačným bodom 11 a zjednocuje sa lehota na rozhodovanie o preukaze s lehotou na rozhodovanie o parkovacom preukaze. V týchto prípadoch je ustanovená lehota na vypracovanie lekárskeho posudku 30 dní a na vyhotovenie rozhodnutia 15 dní.
K bodu 86 - § 55 ods. 13
Precizuje sa spôsob doručovania rozhodnutí a posudkov pre účastníka konania a pre opatrovanú osobu, ktorá podľa tohto zákona nie je účastníkom konania vo veci peňažného príspevku na opatrovanie a jedná sa o legislatívnotechnickú úpravu.
K bodu 87 - § 55 ods. 14
Navrhuje sa nevydávať rozhodnutia v explicitne uvedených prípadoch, t.j. keď sa peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov a peňažný príspevok na opatrovanie (poskytovaný fyzickej osobe, ktorá poberá niektorú z dôchodkových dávok podľa § 40 ods. 10) zvyšujú zo zákona v dôsledku úpravy súm životného minima. Navrhovaná zmena zníži administratívnu náročnosť a finančné náklady s ňou spojené.
K bodu 88 - § 56a
Navrhuje sa v súvislosti s návrhmi na jednoznačnejšiu úpravu posúdenia potreby osobitnej starostlivosti v bodoch 1 až 6 a 77 určiť aj lehotu v akej má príslušný orgán- úrad práce, sociálnych vecí rodiny posúdiť potrebu osobitnej starostlivosti.
K bodu 89 - § 63 ods. 1
Upravujú sa kvalifikačné predpoklady posudkového lekára, ktorý vykonáva lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona, terminologicky sa zosúlaďuje so zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a s nariadením č. 296/2010 Z. z.
K bodu 90 - § 67a až 67c
(§ 67a) Ustanovuje sa, že na rozhodovanie príslušných orgánov v prípadoch konania, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2011 sa vzťahujú lehoty podľa zákona účinného do 31. júla 2011.
(§ 67b) Zosúladenie s bodom 88 a určuje sa lehota na získanie odbornej spôsobilosti posudkového lekára.
(§ 67c) Navrhovanou zmenou sa zabezpečí, že v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje predmetné ustanovenie bude možné len odňať a nie znížiť peňažný príspevok za opatrovanie, nakoľko súčasne sa vydáva rozhodnutie o poskytnutí tohto peňažného príspevku na opatrovanie v novej výške.
K bodom 91 až 94 – Príloha č. 3
Ide o precizovanie rozsahu stupnice ľahkej poruchy podľa EDSS pri diseminovaných poruchách CNS a precizovanie percenta miery funkčnej poruchy pri vybraných druhoch zdravotného postihnutia a zabezpečenie rovnakého prístupu ku všetkým občanom s rovnakým druhom zdravotného postihnutia pri medicínskom posudzovaní a legislatívnotechnickú úpravu.
K bodu 95 - Prílohy č. 10 až 14
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
K bodu 96 - Príloha č. 16
Vo vzore výkazu o počte hodín vykonanej osobnej asistencie sa vypúšťajú činnosti osobnej asistencie a obdobia ich vykonávania počas dňa z dôvodu zosúladenia s ustanovením § 23 ods. 9.
K Čl. II, IV, V a VII
Navrhuje sa, aby príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny určil spôsob výplaty štátnych sociálnych dávok, t.j. tak formu výplaty štátnych sociálnych dávok (na účet, v hotovosti, resp. e-pay kartou), ako aj frekvenciu výplaty (raz mesačne, dvakrát mesačne, týždenne ...) v prípadoch, keď je poberateľ štátnej sociálnej dávky zároveň aj príjemcom (poberateľom alebo spoločne posudzovanou osobou) pomoci v hmotnej núdzi.
Zároveň sa navrhuje spresniť inštitút osobitného príjemcu s možnosťou jeho zapojenia do e-pay projektu pri poskytovaní prídavku na dieťa a príspevku pri narodení dieťaťa. V prípade rodičovského príspevku ide aj o zavedenie inštitútu osobitného príjemcu.
Súčasne sa navrhuje, aby príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny určil spôsob výplaty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej.
K Čl. III
K bodu 1 - § 3
V súvislosti s legislatívnymi zmenami v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, sa navrhuje ustanoviť postavenie a úlohy orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny na všetkých úrovniach pre účely výkonu Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
K bodom 2 až 4 - § 4
Navrhuje sa precizovanie jednotlivých úsekov výkonu štátnej správy podľa aktuálneho právneho stavu, nakoľko úsek sociálnej pomoci upravený zákonom č. 195/1998 Zb. bol nahradený právnymi predpismi na úsekoch pomoci v hmotnej núdzi, náhrady výživy, kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
K bodu 5 - § 4 ods. 6
V súvislosti s legislatívnymi zmenami v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia sa navrhuje doplniť medzi kompetencie Ústredia úlohy súvisiace s výkonom Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
K bodom 6 a 7 - § 5 ods. 7
Navrhuje sa rovnako ako v bodoch 2 až 4 aktualizovanie úsekov výkonu štátnej správy.
K bodu 8 - § 5 ods. 7
V súvislosti s legislatívnymi zmenami v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia sa navrhuje doplniť medzi kompetencie úradu úlohy súvisiace s výkonom Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
K bodu 9 - § 5 ods. 8
V súvislosti so zmenami v zriaďovateľskej pôsobnosti štátnych orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately k detským domovom a detským domovom pre maloletých bez sprievodu, ktoré sa navrhujú vykonať s účinnosťou od 1. júla 2011 a ktoré sú okrem iného predmetom návrhu novely zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v článku III predkladaného vládneho návrhu zákona treba vykonať aj zmeny v príslušnom ustanovení kompetenčného zákona.
K Čl. VI
K bodu 1 - § 20 ods. 2
Vzhľadom na zmeny a doplnenia v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov účinné od 1. júla 2010 (zákon č. 217/2010 Z. z.), je potrebné prispôsobiť aj právnu úpravu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v časti výkonu funkcie kolízneho opatrovníka na nový inštitút striedavej starostlivosti. Osobitne je potrebné upraviť, aspoň rámcovo, na zisťovanie akých informácií a na zhodnotenie akých skutočností sa má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zamerať pri zisťovaní pomerov na účely rozhodnutia súdu a pre formulovanie vlastného návrhu v konaní pred súdom.
K bodu 2 - § 23 ods.2
Navrhovaným doplnením slova osobitnú sa zosúladí text ustanovenia s ostatnými ustanoveniami upravujúcimi problematiku posudzovania potreby osobitnej starostlivosti. Zároveň je potrebné zameniť slovo posudok za vyjadrenie, nakoľko vyžadovanie lekárskeho posudku, ktorý je založený na posúdení miery funkčnej poruchy nie je na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vhodné a účelné. Navrhovaná zmena zároveň súvisí s návrhom zmien a doplnení zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
K bodu 3 - § 29
Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe a novelu zákona o azyle (zákon č. 451/2008 Z. z.) treba zosúladiť práva plnoletých žiadateľov o azyl a doplnkovú ochranu s právami maloletých bez sprievodu, a to tak, aby bolo zrejmé, že maloletý bez sprievodu bude mať zabezpečené právne poradenstvo, ak o to požiada, bude mu zabezpečená právna pomoc v odvolacích konaniach a v konaniach o azyle a o doplnkovej ochrane bude zastupovaný opatrovníkom, ktorý plní úlohy vyplývajúce z týchto konaní.
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva funkciu opatrovníka pre maloletých bez sprievodu a je opatrovníkom v azylových konaniach, v konaniach o doplnkovú ochranu a v prípade, ak je určený za poručníka, je zákonným zástupcom maloletých bez sprievodu. Navrhované doplnenie nového písmena b) ukladá povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť, t. j. nie priamo poskytnúť maloletému bez sprievodu právnu pomoc v azylových veciach, ktoré sú upravené v § 24a v zákone č. 327/2005 Z. z. (ak ministerstvo vydalo rozhodnutie o neudelení azylu, o odňatí azylu, o nepredĺžení doplnkovej ochrany, o zrušení doplnkovej ochrany, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ktorým bolo konanie o azyle zastavené z dôvodu, že už bolo o žiadosti skôr rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil).
K bodu 4 - § 33 ods. 2
Legislatívnotechnická úprava.
K bodom 5 až 7 - § 35 ods. 6
Navrhuje sa, okrem precizovania súčasnej právnej úpravy, v záujme zvýšenia ochrany dieťaťa, ktorému treba sprostredkovať osvojenie alebo pestúnsku starostlivosť, doplniť dôvody na zastavenie konania o zapísaní fyzickej osoby, ktorá má záujem stať s pestúnom alebo osvojiteľom do zoznamu žiadateľov aj o dôvody pozastavenia výkonu rodičovských práv, obmedzenia výkonu rodičovských práv a o pozbavení výkonu rodičovských práv. Takéto situácie, aj keď nie často, sa v praxi neočakávane objavujú a treba na ne reagovať už v prípade, keď sa takáto situácia objaví, v samotnom priebehu správneho konania (napr. aktuálne by takáto osoba mala absolvovať prípravu, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by mal zhromažďovať doklady pre rozhodnutie a pod). Navrhuje sa zároveň výnimka pre prípad pozastavenia rodičovských práv, a to, aby dôvodom na zastavenie konania bol len aktuálny stav. Dôvodom na pozastavenie rodičovských práv môžu byť aj rôzne zdravotné dôvody, čo by malo byť zohľadnené. Preukázať iné dôvody pozastavenia rodičovských práv je na samotnom správnom orgáne.
K bodu 8 - § 39
Navrhuje sa úprava, ktorá zodpovedá súčasnej trestnoprávnej úprave a zároveň treba jednoznačne upraviť ako naložiť s odpisom z registra trestov v prípade, že je odsúdenie zahladené. Doterajšia právna úprava síce upravuje preukazovanie bezúhonnosti odpisom z registra trestov, ale nie je jednoznačne vyrovnaná práve so zahladenými odsúdeniami.
K bodu 9 - § 41 ods.2
Navrhuje sa medzi dôvody, pre ktoré môže byť žiadateľ vyradený rozhodnutím zo zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť zaradiť aj dôvod, že žiadateľ v prípadoch ustanovených zákonom nezačal aktualizovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť, a to ani na výzvu určeného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
K bodu 10 - § 47a
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 11 - odkaz 42a
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 12 - § 53 ods. 2
Návrhom sa špecifikuje výnimka z umiestňovania dieťaťa do troch rokov veku, aj keď zo znenia právnej úpravy je zrejmé, že ostatné špecializované samostatné skupiny v tomto veku neprichádzajú do úvahy a neboli by vhodné, v záujme predchádzania interpretačným problémom navrhujeme precizovanie súčasnej právnej úpravy.
K bodu 13 - § 53 ods. 4 písm. c)
Navrhovaná zmena zároveň súvisí s návrhom zmien a doplnení zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a s bodmi 1, 3 a 7.
K bodu 14 - § 53 ods. 5
Navrhuje sa, aby sa súčasná povinnosť manžel/manželka profesionálneho rodiča – zamestnanca detského domova preukazovať splnenie podmienky bezúhonnosti bola rozšírenia aj o povinnosť absolvovať praktickú časť prípravy na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti. Dieťa, ktoré je v tejto organizačnej súčasti detského domova umiestnené prichádza do kontaktu aj s ostatným rodinnými príslušníkmi, osobitne s manželom/manželkou zamestnanca detského donova, ktorý je profesionálnym rodičom a častokrát, aj napriek snahe rodiny, osobitne nepripravenosť partnerov na takúto situáciu spôsobuje významné problémy deťom, ale aj samotným partnerom.
K bodu 15 - poznámka pod čiarou k odkazu 43
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 16 - § 53 ods. 7
Súčasná právna úprava ukladá detskému domovu povinnosť utvoriť podmienky na pobyt mladého dospelého v detskom domove na jeho žiadosť do jeho osamostatnenia sa najdlhšie do 25 rokov veku. V praxi však dochádza častokrát k vzájomnému nepochopeniu podmienok za akých mladý dospelý ostáva v detskom domove, preto treba dohodnúť podmienky zotrvania písomnou formou. Zároveň treba, aby súčasťou podmienok bol aj spoločne dohodnutý program osamostatnenia sa mladého dospelého, nakoľko práve neplánovaný a nejasný spôsob procesu separácie mladého dospelého od detského domova je vážnym problémom vyskytujúcim sa v praxi.
K bodu 17 - § 53 ods.10
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 18 - § 53 ods.11
Na základe praktických skúseností sa navrhuje doriešiť problematický bod prípravy na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti, t.j. formálne skončenie prípravy. Aktuálna právna úprava neumožňuje zhodnotiť záujem fyzickej osoby o samotnú prípravu, nedáva ani možnosť formálne uzavrieť prípravu vyjadrením záveru, či fyzická osoba zabsolvovala prípravu. V zhodnotení prípravy na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti nepôjde na rozdiel od prípravy na náhradnú rodinnú starostlivosť o zhodnotenie vhodnosti fyzickej osoby, takéto hodnotenie prislúcha zamestnávateľovi, avšak treba v záujme zvýšenia kvality zabezpečenia vykonávania súdnych rozhodnutí v zariadení zhodnotiť samotný priebeh prípravy, aktivitu fyzickej osoby s jednoznačným záverom o absolvovaní prípravy.
K bodu 19 - § 53
Vzhľadom na skutočnosť, že detské domovy utvárajú podmienky na vznik nových profesionálnych rodín prakticky výlučne reorganizáciou vnútorného usporiadania zariadenia, navrhuje sa utvoriť podmienky na zmenu zaradenia súčasných odborných zamestnancov detských domovov (vychovávateľov, iných odborných zamestnancov) plniacich ustanovené kvalifikačné predpoklady na pracovné pozície profesionálnych rodičov.
Navrhuje sa, aby v prípade, ak má odborný zamestnanec detského domova záujem o pracovnú pozíciu profesionálneho rodiča, splnil ustanovené kvalifikačné predpoklady, pracoval v detskom domove nepretržite najmenej tri roky a absolvoval tzv. základnú informačnú prípravu (poskytnutie informácií o náhradnej rodinnej starostlivosti, nácvik základných praktických zručností) v rozsahu 8 hodín, nebol povinný absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti.
Zároveň sa navrhuje, aby informačnú prípravu vykonávali orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa miesta sídla detského domova s možnosťou pre detský domov dohodnúť sa na takejto príprave s ktorýmkoľvek orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo s akreditovaným subjektom, ktorý má udelenú akreditáciu na prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti.
K bodu 20 - § 54
Viac než dvojročná skúsenosť z implementácie novely (zákon č. 466/2008 Z.z.) poukazuje na potrebu jednoznačnej úpravy povinnosti detského domova požiadať o posúdenie potreby osobitnej starostlivosti na základe výsledkov odbornej diagnostiky, resp. jej predbežných výsledkov.
K bodom 21 až 23 - § 55
Navrhuje sa zmeniť mechanizmus vyhodnocovania individuálnych plánov rozvoja osobnosti dieťaťa. Praktické skúsenosti detských domovov jednoznačne poukazujú na formálne plnenie povinnosti mesačného vyhodnocovania tohto plánu, nakoľko v živote dieťaťa v detskom domove počas mesiaca nedochádza k takým zmenám, ktoré by bolo potrebné vždy mesačne vyhodnocovať. Navrhuje sa preto ponechať mesačný mechanizmus vyhodnocovania plánu výchovnej práce s dieťaťom, ktorý je súčasťou individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa, zaviesť, aby súčasťou individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa bol aj spôsob a časový interval vyhodnocovania plnenia tohto plánu, t.j. ponechať na zamestnancoch zodpovedných za tvorbu plánu určenie spôsobu (s kým, akou formou a pod.) a ustanovenie intervalov vyhodnocovania individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa, resp. jeho súčasti (napr. plán sociálnej práce) tak, aby bol tento plán komplexne zhodnotený najmenej jedenkrát polročne.
Zároveň sa navrhuje vypustiť program rehabilitačnej činnosti ako povinnej súčasti individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa, nakoľko príprava rehabilitačných programov neprislúcha do pôsobnosti detského domova, hoci patrí k jeho povinnostiam zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť. Z tohto dôvodu nie je správne duplicitné uvádzanie rehabilitačných činností v individuálnom pláne rozvoja osobnosti dieťaťa.
Vzhľadom na pretrvávajúce problémy v procese osamostatňovania sa dieťaťa sa navrhuje precizovať povinnosť detského domova plánovať proces osamostatňovania sa dieťaťa zodpovedajúci potrebám a možnostiam dieťaťa ešte pred dovŕšením plnoletosti s následným pokračovaním plánovania osamostatňovania sa s mladým dospelým s ťažiskom na spôsob zabezpečenia ďalšieho bývania. Návrh doplnenia úzko súvisí s novelizačným bodom 30, v ktorom sa rozširuje súčasná možnosť poskytnutia príspevku na osamostatnenie sa mladého dospelého peňažnou formou aj o formu vecnú a kombinovanú a zároveň sa umožňuje poskytnutie peňažnej formy rôznym spôsobom pri zohľadnení možností pomoci obce po návrate mladého dospelého, čo je potrebné zaznamenať aj v samotnom pláne osamostatnenia sa.
K bodu 24 - poznámka pod čiarou k odkazu 44
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 25 - § 57
Návrh doplnenia ustanovenia reaguje na potreby praxe (ide o ojedinelé prípady), keď mladý človek, ktorý po skončení ústavnej starostlivosti v detskom domove a po poskytovaní starostlivosti do 25 rokov veku (so statusom mladého dospelého) nemá skončenú prípravu na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole z dôvodu zdravotného stavu, resp. neskoršieho zaradenia do štúdia. Ide o stále nezaopatrenú aj keď plnoletú osobu, ktorá potrebuje pomôcť utvorením podmienok na bývanie resp. stravovanie. Navrhuje sa, aby detský domov mohol, podobne ako v prípade tehotnej ženy, utvoriť podmienky na bývanie (v tomto prípade predĺženie možnosti bývania o 24 mesiacov) aj v týchto prípadoch, aby sa na posúdenie splnenia podmienky prípravy na povolanie štúdiom vzťahovala právna úprava zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a aby sa pri určení úhrady postupovalo rovnako ako v prípade mladých zaopatrených dospelých.
K bodu 26 - § 60
Navrhuje sa nahradiť prežitý spôsob vedenia zaznamenávania údajov o psychickom vývine, fyzickom vývine a sociálnom vývine dieťaťa v osobnom denníku dieťaťa vedením záznamov v spisovej dokumentácii.
K bodom 27 a 28 - § 61 ods. 2 a 7
Navrhuje sa, aby sa v prípade obojstranných sirôt, ktorým vznikol nárok na sirotský dôchodok len po jednom zomretom rodičovi, určovala úhrada rovnako ako u obojstranných sirôt, ktorým vznikol nárok na sirotské dôchodky po oboch rodičoch, t.j. najviac vo výške minimálneho výživného. Zároveň sa navrhuje jednoznačne upraviť, že pri ustanovovaní úhrady pre mladých dospelých, ktorí poberajú sirotské dôchodky (t.j. sú nezaopatrení) sa postupuje pri určovaní úhrady ako pri maloletých poberateľoch sirotských dôchodkov. Rovnako sa navrhuje jednoznačne upraviť, že ak je mladý dospelý poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke úhrada nemôže byť vyššia ako táto dávka.
K bodu 29 - § 63 ods. 2
Legislatívnotechnická úprava.
K bodom 30 a 31 - § 69
Návrh doplnenia reaguje na požiadavky praxe, osobitne na skúsenosti obcí s neefektívnym použitím jednorazového príspevku na osamostatnenie sa mladého dospelého, ktorý sa poskytuje v súčasnosti výlučne v peňažnej forme v deň odchodu mladého dospelého z detského domova (s výnimkou, ak sa v čase skončenia ústavnej starostlivosti plnoletosťou resp. dovŕšením 19 roku veku zdržiava mladý dospelý mimo detský domov bez súhlasu detského domova). Navrhuje sa, aby sa detský domov dohodol o spôsobe výplaty príspevku peňažnou formou s mladým dospelým. Navrhuje sa, aby detský domov mohol rozhodnúť o poskytnutí príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého aj vo vecnej forme alebo v kombinovanej forme alebo nim určeným spôsobom poskytnutia peňažnej formy príspevku v prípadoch, ak to bude vhodné z dôvodu zabezpečenia bývania mladému dospelému (zaplatenie ubytovne), ak to bude potrebné na zabezpečenie vecí súvisiacich s bývaním (nábytok, spotrebiče a pod.), alebo ak obec navrhne nejaký iný účel, ktorý zvýši možnosti osamostatnenia sa (napr. úhrada nájomného v obecnom byte, úhrada nákladov spojených s bývaním v prípade, ak sa mladý dospelý vracia do svojho pôvodného rodinného prostredia, úhrada vzdelávacieho kurzu a pod.).
Na rozdiel od poskytovania príspevku v peňažnej forme o poskytnutí príspevku vo vecnej forme alebo v kombinovanej forme alebo o určení iného spôsobu poskytnutia peňažnej formy tohto príspevku, ako navrhol mladý dospelý, bude musieť detský domov rozhodnúť v správnom konaní. V zmenách a doplneniach ustanovení upravujúcich poskytovanie jednorazového príspevku na osamostatnenie sa mladého dospelého sa zároveň navrhuje, vzhľadom na novú právnu úpravu sociálnych služieb, doplnenie poskytovania sociálnych služieb v špecializovanom zariadení po skončení ústavnej starostlivosti ako dôvodu na neposkytnutie príspevku na osamostatnenie sa.
K bodom 32 až 36 - § 73 ods. 1
Návrhom sa utvárajú podmienky na zefektívnenie procesov riadenia inštitucionálneho zabezpečenia výkonu súdnych rozhodnutí a zlepšenie podmienok detí žijúcich bez rodičovskej starostlivosti, konkrétne ide o zvýšenie zodpovednosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za zabezpečenie vykonávania súdnych rozhodnutí v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Navrhuje sa radikálna zmena v inštitucionálnom zabezpečení výkonu súdnych rozhodnutí
• presunom zriaďovateľskej pôsobnosti určených úradov práce, sociálnych vecí a rodiny k detským domovom a detským domovom pre maloletých bez sprievodu (ďalej len „DeD") do pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj
• presunom súvisiacich kompetencií určených úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti zabezpečenia potrebného počtu miest v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu (akreditované DeD, krízové strediská a resocializačné strediská) do pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Východiskom uvedenej zmeny inštitucionálneho zabezpečenia je dodržanie princípu regionality aj napriek koncentrácii pôsobností do pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
V súvislosti s navrhovanou zmenou je potrebné vykonať niekoľko zmien v právnej úprave pôsobnosti ústredia, určených úradov aj úradov súvisiacich so zmenou zriaďovateľskej pôsobnosti, zmenou tvorby priorít v oblasti zabezpečenia potrebného počtu miest v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu, ako aj so zmenou v procese financovania výkonu súdnych rozhodnutí v zariadeniach zriadených akreditovanými subjektmi a samosprávou. V tejto súvislosti sa navrhuje presunúť z určených úradov na ústredie zriaďovanie, kontrolu a usmerňovanie detských domovov a detských domovov pre maloletých bez sprievodu, rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, v ktorých prvom stupni koná a rozhoduje detský domov a detský domov pre maloletých bez sprievodu, realizáciu priorít na zabezpečenie potrebného počtu miest v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu (akreditované DeD, krízové strediská a resocializačné strediská), uzatváranie zmlúv, prípadné verejné obstarania a poskytovanie finančných prostriedkov akreditovaným subjektom, VÚC a obciam.
V oblasti zabezpečenia potrebného počtu miest v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu sa navrhuje pri zmene zodpovednej a ústrednej komunikačnej inštitúcie zachovať vecný aj časový harmonogram tak, ako ich upravuje súčasná právna úprava s výnimkou zmeny v úprave povinnosti doručenia návrhu zmluvných podmienok vyššiemu územnému celku, obci a akreditovanému subjektu do 31. januára bežného rozpočtového roku.
K bodom 37 a 38 - § 73 ods. 2
V súvislosti s navrhovanou zmenou pôsobností ústredia a určených úradov treba vykonať aj zmenu v úprave súčinnosti v pôsobnosti úradu.
Zároveň sa navrhuje upraviť do pôsobnosti úradu povinnosť vypracovať a uskutočňovať program supervízie vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí asociálnej kurately za rovnakých podmienok ako je upravený výkon supervízie – supervíznych programov v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V záujme prípravy podmienok na túto zmenu sa navrhuje účinnosť tohto ustanovenia od 1. januára 2013.
K bodu 39 - § 73 ods. 3
Navrhuje sa v súvislosti s bodmi 37 a 38 vypustenie pôsobností súvisiacich so zriaďovateľskou pôsobnosťou k detským domovom a detským domovom pre maloletých bez sprievodu. Zároveň sa navrhuje precizovanie pôsobnosti v časti rozhodovacej činnosti určeného úradu (zastavenia konania), ktorá doposiaľ bola upravená len v príslušných ustanoveniach upravujúcich sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti.
Navrhuje sa jednoznačne upraviť v rámci pôsobnosti určeného úradu povinnosť koordinovať poskytovanie pomoci a sociálneho poradenstva na uľahčenie plnenia účelu náhradnej rodinnej starostlivosti a náhradnej osobnej starostlivosti.
K bodu 40 - § 73 ods. 3 písm. k)
Navrhuje sa rovnako ako v bode 32 upraviť aj do pôsobnosti určeného úradu povinnosť vypracovať a uskutočňovať program supervízie vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí asociálnej kurately v rozsahu pôsobnosti určeného úradu opäť za rovnakých podmienok ako je upravený výkon supervíznych programov v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V záujme prípravy podmienok na túto zmenu sa rovnako navrhuje účinnosť tohto ustanovenia od 1. januára 2013.
K bodom 41 až 44 - § 73 ods. 3 písm. l) až o)
Navrhuje sa v súvislosti s bodmi 31 a 32 vypustenie pôsobností určeného úradu súvisiacich so zriaďovateľskou pôsobnosťou k detským domovom a detským domovom pre maloletých bez sprievodu, s tvorbou a realizáciou priorít v oblasti zabezpečenia potrebného počtu miest v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu a s financovaním potrebného počtu miest v zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu.
K bodu 45 - § 73 ods. 5
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 46 - § 79 ods. 1
Navrhuje sa rovnako ako v prípade orgánov štátnej správy a za rovnakých podmienok upraviť povinnosť zabezpečovať program supervízie vykonávaných opatrení aj v prípade právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vykonávajú opatrenia na základe udelenej akreditácie. Navrhuje sa, aby ako súčasť žiadosti doložili žiadatelia o akreditáciu písomne vypracovaný program supervízie a spôsob zabezpečovania programu supervízie,. na ktoré žiada akreditáciu.
K bodu 47 - § 79 ods. 4
Navrhuje sa rovnako ako v novelizačnom bode 8 doriešiť otázku preukazovania bezúhonnosti.
K bodu 48 - § 83 ods. 4
Navrhuje sa zmena podmienok, za akých môže žiadateľ požiadať o predĺženie platnosti akreditácie. Aktuálne musí žiadateľ doložiť aj k žiadosti o predĺženie platnosti akreditácie všetky predpísané náležitosti, pričom akákoľvek zmena rozhodujúcich podmienok počas platnosti akreditácie musí byť oznámená ministerstvu a je prerokovaná akreditačnou komisiou. Praktické skúsenosti preukázali, že je nadbytočné žiadať od žiadateľov o predĺženie platnosti akreditácie dokladanie tak, ako pri žiadosti o akreditáciu. Navrhuje sa, aby súčasťou žiadosti bol popis zmien rozhodujúcich skutočností a bude na správnom orgáne, aby preveril skutkový stav a v prípade potreby, resp. pochybností požiadal písomne o doplnenie potrebných náležitostí. Rovnako sa navrhuje, aby akreditačná komisia mala možnosť upustiť od overovania odbornej spôsobilosti. Od navrhovaného ustanovenia sa očakáva výrazné zníženie administratívnej náročnosti pre akreditované subjekty.
K bodom 49 až 52 - § 89
Legislatívnotechnické úpravy súvisiace s novelizačnými bodmi 32 a 36.
K bodu 53 - § 90 ods. 2
Navrhuje sa doplnenie rozhodovacej činnosti súvisiace s novelizačným bodom 30 a zosúladenie odsekov 2 a 3 súčasnej právnej úpravy.
K bodu 54 - § 93 ods. 1
Vzhľadom na sústavne vyvíjajúce sa študijné odbory vysokoškolského štúdia treba jednoznačne upraviť aktuálny úplný názov študijného odboru verejná politika a verejná správa, absolventi ktorého môžu vykonávať opatrenia vymenované v § 93 ods. 1. Zároveň je potrebné doplniť nový študijný odbor sociálne služby a poradenstvo, ktorého absolventi môžu nájsť uplatnenie aj v ustanovených oblastiach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V záujme právnej istoty súčasných zamestnancov, ktorí splnili kvalifikačné predpoklady ustanovené v zákone účinnom do 30. júna 2011 sa navrhuje úprava, podľa ktorej plnia kvalifikačné predpoklady aj naďalej.
K bodom 55 a 56 - § 93 ods. 6 a poznámka pod čiarou k odkazu 74
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 57 – nový § 93a
Návrh reaguje na požiadavky praxe. Povinnosť zariadenia zabezpečiť supervízny program bola zavedená s účinnosťou od 1. septembra 2005. Novelou zákona účinnou od 1. januára 2009 boli v tejto oblasti okrem iného sprísnené podmienky zabezpečovania programu supervízie – program supervízie na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré skončili odbornú akreditovanú prípravu supervízora v oblasti sociálnej práce alebo poradenskej práce. Deväťmesačné skúsenosti poukazujú na praktický problém a tým je, že záujemcovia o supervízne programy často nevedia na koho sa majú pri obstarávaní supervízie obrátiť. Navrhuje sa, aby v záujme sprehľadnenia situácie pre záujemcov - vykonávateľov opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately viedlo ministerstvo zoznam supervízorov, pričom do zoznamu bude zapísaná každá fyzická osoba, ktorá splní ustanovené podmienky – profesijnú spôsobilosť preukázateľnú dvoma dokladmi, bezúhonnosť – preukázateľnú jednoznačne výpisom z registra trestov a spôsobilosť na právne úkony. Zároveň sa navrhujú upraviť aj dôvody, pre ktoré ministerstvo vyčiarkne fyzickú osobu zo zoznamu supervízorov. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná právna úprava zoznamu supervízorov neviaže so sebou také následky, ako napr. že supervíziu môže vykonávať len ten, kto je vedený v zozname supervízorov, na druhej strane nie je vylúčené ani to, že záujemca/objednávateľ supervízneho programu podmieni výber supervízora zapísaným do zoznamu – je to výlučne na jeho voľbe. Cieľom návrhu je uľahčiť záujemcom o supervízne programy proces voľby vhodného supervízora.
K bodu 58 - nový § 100j
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť prechod práv a povinnosti z dohôd uzatvorených určeným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do 30. júna 2011 v súvislosti s výkonom zriaďovateľskej pôsobnosti vo vzťahu k detským domovom a detským domovom pre maloletých bez sprievodu a v súvislosti s pôsobnosťou určeného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v oblasti zabezpečenia vykonávania rozhodnutí súdu v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately po 30. júni 2011 na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyplývajúce z prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti k detským domovom a k detským domovom pre maloletých bez sprievodu a z prechodu pôsobnosti v oblasti zabezpečenia vykonávania rozhodnutí súdu v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prejdú od 1. júla 2011 z príslušného určeného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na ústredie na základe delimitačných protokolov. Rovnako sa navrhuje upraviť, aby štátni zamestnanci, ktorí na určených úradoch vykonávali úlohy súvisiace so zabezpečovaním predmetných pôsobností určených úradov, boli trvalo preložení na služobný úrad Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (s pridelením na ústredie a jeho pracoviská).
Návrh prechodných ustanovení rieši aj otázky konania vo veciach, v ktorých v prvom stupni koná a rozhoduje detský domov alebo detský domov pre maloletých bez sprievodu a prípravy na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v súvislosti s navrhovanou zmenou na doplnenie prípravy písomným zhodnotením prípravy – navrhuje sa, aby príprava, ktorá bola začatá do účinnosti novely bola dokončená podľa zákona účinného od 1. júla 2011, pričom prípravy, ktoré boli skončené do účinnosti novely budú považované za riadne skončené s tým, že do 31. decembra môžu absolventi prípravy, ktorí absolvovali prípravu od 1. januára 2010 do 30. júna 2011, požiadať subjekt, u ktorého absolvovali prípravu o doplnenie podľa § 53 ods. 11 písm. c) účinného od 1. júla 2011.
Zákon č. 305/2005 Z. z. zrušil pestúnske zariadenia s tým, že v prechodných ustanoveniach (§ 100 ods. 11 a 12) ponechal možnosť skončenia poskytovania starostlivosti v existujúcich zariadeniach do dovŕšenia plnoletosti posledného dieťaťa. Prechodné ustanovenia zároveň upravujú, že na poskytovanie starostlivosti v pestúnskom zriadení sa vzťahuje predpis účinný do účinnosti nového právneho predpisu t. j. zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Aj mechanizmus poskytovania finančných prostriedkov VÚC na úhradu nákladov v tomto zariadení bol postavený na vtedy účinnom právnom predpise. Zrušením zákona o sociálnej pomoci sa však práve toto ustanovenie stalo nejednoznačným a vyžaduje v záujme predchádzania interpretačným problémom v oblasti financovania navrhovanú jednoznačnú právnu úpravu.
Zároveň sa v prechodných ustanoveniach navrhuje uložiť povinnosť zriaďovateľom detských domovov do 31. decembra 2012 zabezpečiť a utvoriť podmienky v detských domovoch tak, aby od 1. januára 2013 bolo každé dieťa do šiestich rokov po jeho umiestnení v detskom domove (za rovnakých podmienok ako deti do troch rokov veku) najneskôr po diagnostike zaradené do profesionálnej rodiny. Vzhľadom na záväzok vlády zvýšiť vekovú hranicu detí, ktoré musia byť umiestnené výlučne v rodinnom prostredí na šesť rokov veku, treba v predstihu začať pripravovať podmienky na splnenie tejto úlohy.
K Čl. VIII
Ustanovuje sa termín nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona.
Bratislava 2. marca 2011
Iveta Radičová, v. r.
predsedníčka vlády
Slovenskej republiky
Jozef Mihál, v. r.
podpredseda vlády a
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky