84/2007 Z. z.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

Do zoznamu acquis na rok 2004 bola zaradená smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva s tým, že určený termín jej transponovania Slovenská republika akceptovala (29. apríla 2006). Smernica sleduje zjednocovanie národných právnych úprav pri vymáhaní práv duševného vlastníctva všeobecne a dotýka sa predovšetkým autorského práva a práv s autorským právom súvisiacich a práv priemyselného vlastníctva. Významnou mierou sa dotýka aj občianskeho súdneho konania. Cieľom smernice je odstrániť existujúce rozdiely v právnych úpravách pri vymáhaní práv duševného vlastníctva členských štátov EÚ, ktoré predstavujú významnú prekážku rozvoja vnútorného trhu, a zabraňovať falzifikovaniu, pirátstvu a ďalšiemu porušovaniu práv duševného vlastníctva. práva duševného vlastníctva podľa stanoviska Komisie 2005/295/ES zahŕňajú najmä: autorské právo, práva súvisiace s autorským právom, osobitné právo zhotoviteľa databázy, práva tvorcu topografií polovodičového výrobku, práva ochrannej známky, práva na dizajn, patentové práva vrátane práv odvodených z doplňujúcich ochranných certifikátov, geografické označenia, práva patentu a úžitkového vzoru, práva k odrodám rastlín a obchodné názvy.

Predmetná smernica vychádza z Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctvu (Agreement on Trade – Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)) uzatvorenej v rámci Dohody o svetovej obchodnej organizácii (WTO). Dohoda TRIPS prvý krát na medzinárodnej úrovni upravuje záväzky členských štátov, ktoré sa majú prijať v oblasti vymožiteľnosti/vynucovania práva, a to tak v správnom a civilnom, ako aj v trestnom konaní. Dohodu TRIPS Slovenská republika uplatňuje od 1996, a preto legislatíva duševného vlastníctva a priemyselného vlastníctva už obsahuje viacero jej ustanovení. Tam kde príslušná platná právna úprava nie je úplne v súlade so smernicou navrhuje sa spresnenie – doplnenie alebo zmena ustanovení.

S ohľadom na prierezový charakter tejto smernice sa Ministerstvo kultúry SR (gestor), Ministerstvo spravodlivosti SR (spolugestor) a Úrad priemyselného vlastníctva SR dohodli, že pripravovaná právna úprava bude pozostávať z novelizácií príslušných predpisov, z ktorých každý pripraví úpravu predpisov v rámci svojej pôsobnosti s tým, že Ministerstvo kultúry SR ako gestor zodpovedá za prebratie smernice a vypracovanie tabuľky zhody k pripravovanému návrhu zákona (určenie gestorstva – uznesenie vlády SR č. 940 zo 6. októbra 2004).

Pripravovaná právna úprava sa dotýka týchto zákonov:

- č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon);

- č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov;

- č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov;

- č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov;

- č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov;

- č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., zákona č. 14/2004 Z. z. a zákona č. 344/2004 Z. z.;

- č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov;

- č. 183/2000 o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.;

- č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z.; na ustanovenia zákona patentového zákona odkazuje aj úprava práv z úžitkových vzorov (zákon č. 478/1992 Zb.);

- č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z.;

- č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;

- č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z. a zákona č. 435/2001 Z. z.

Zákon č. 618/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Predstavuje komplexnú úpravu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom vrátane osobitného práva k databáze a kolektívnej správy práv.

Pôvodný harmonizačný rámec autorského zákona z hľadiska zlučiteľnosti s právnymi aktmi Európskeho spoločenstva tvoria:

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES o právnej ochrane databáz, zakladá nové právo sui generis zhotoviteľa databázy. Vzhľadom na to, že toto osobitné právo zhotoviteľa databázy nie je dosiaľ upravené medzinárodnou autorskou zmluvou bude Slovenská republika chrániť len práva zhotoviteľov databáz z členských krajín Európskej únie, až do uzatvorenia dvojstrannej dohody, ktorú na návrh Komisie dohodne rada podľa čl. 11 ods. 3 tejto smernice

- smernica Rady 93/83/EHS o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a práv príbuzných autorskému právu vzťahujúcich sa na satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu, možno označiť ako zásadnú pre uvedené spôsoby šírenia predmetov ochrany. Určuje právny režim, ktorým sa riadi satelitné vysielanie a určuje povinnú kolektívnu správu práv v prípade káblovej retransmisie.

- smernica Rady 92/100/EHS o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Rady 93/98/EHS o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv harmonizujúca trvanie ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom sú základnými kameňmi harmonizácie Spoločenstva v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Prvá z uvedených smerníc má horizontálny charakter, zavádza výlučné práva na nájom a vypožičiavanie kde sa nositeľom práv zaručuje podiel na zisku plynúcom z nových foriem využívania diel alebo výkonov. Harmonizuje takisto práva súvisiace s autorským právom, čím sa súčasne stáva nástrojom v boji proti pirátstvu. Druhá zo smerníc harmonizuje trvanie ochrany všetkých diel a výkonov vychádzajúc pritom z dlhšieho trvania. Takýmto spôsobom smernica podporuje voľný pohyb tovarov a služieb v oblasti kultúry a odstraňuje porušovanie princípov súťaže založené na rozdielnych úrovniach poskytovanej ochrany.

- smernica Rady 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, zavádza účinnú ochranu počítačových programov a zlaďuje pravidlá, ktorými sa riadi ochrana počítačového programu, ktorý je základnou súčasťou informačných systémov a nevyhnutým predpokladom priemyselného a technologického rozvoja

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v informačnej spoločnosti. Smernica rieši viaceré otázky autorského práva vo vzťahu k internetu a elektronickým zdrojom. Predovšetkým upravuje zoznam tradičných zákonných výnimiek z výlučného práva autora zodpovedajúci novým podmienkam elektronických médií. Ochrana záujmov autora ako primárny cieľ má zároveň vytvárať predpoklady na rozvoj informačnej spoločnosti. Podkladom na jej vypracovanie bola Zmluva WIPO o autorskom práve a Zmluva WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktoré reagujú na súčasný rozvoj digitálnych informačných technológií a jeho vplyv na oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Tieto zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala už v roku 1999, boli v roku 2000 premietnuté do autorskoprávnej legislatívy (zákon č. 234/2000 Z. z.), čím sa poskytovaná autorskoprávna ochranu rozšírila v kontexte rozvoja informačnej spoločnosti.

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá sa zaoberá problematikou práva autora na podiel z výnosu za ďalší predaj originálu diela výtvarného umenia (tzv. droit de suite). Toto právo založené Bernským dohovorom a zachovávané na území Slovenskej republiky už od roku 1926 sa podľa tejto smernice upravuje z hľadiska pôsobenia spoločného trhu.

V roku 2004 sa pôvodný harmonizačný rámec rozšíril o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Autorský zákon už obsahuje viacero ustanovení, ktoré korešpondujú s úpravou, ktoré sú kompatibilné s úpravou smernice a tam kde platná právna úprava nie je úplne v súlade so smernicou navrhuje sa spresnenie – doplnenie alebo zmena ustanovení (napr. katalóg nárokov proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva a obsahuje aj katalóg aktívne legitimovaných osôb).

S ohľadom na uvedené skutočnosti sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňajú, prípadne modifikujú tie ustanovenia platnej právnej úpravy, ktoré obsahom, rozsahom alebo terminologicky nie sú dostatočne kompatibilné so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva.

Predloženým návrhom sa platný autorský zákon upravuje tak, aby úroveň poskytovanej ochrany zodpovedala súčasným vysokým štandardom, ako aj snahám o zladenie ochrany vrátane vymožiteľnosti týchto práv duševného vlastníctva na medzinárodnej a regionálnej úrovni, a to najmä v súvislosti s rozvojom jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované ustavičným rozvojom nových technológií umožňujúcich šírenie diel v nehmotnej podobe cez hranice štátov. V tomto kontexte je dôležitým aspektom aj uplatňovanie zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava reflektuje aj odporúčanie komisie č. 2005/737/ES o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práva a s nimi súvisiacich autorských práv na oprávnené on-line hudobné služby z 18. mája 2005, a to najmä v súvislosti s cezhraničným kolektívnym spravovaním práv pri zabezpečení jeho transparentnosti. Navrhovaná úprava zároveň odstraňujú aj identifikované nepresnosti doterajšej právnej úpravy, ktoré vyplynuli z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii alebo sa prejavili počas jej uplatňovania v praxi. Pod vplyvom aplikačnej praxe sa niektoré ustanovenia transformujú do akceptovateľnej polohy, prípadne sa ako nefunkčné z právnej úpravy vypúšťajú.

Navrhovaná novelizácia Občianskeho súdneho poriadku by mala zabezpečiť procesné otázky vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva tak, ako ich predpokladá smernica 2004/48/ES. Nóvum pre slovenské procesné právo predstavujú najmä špecifické opatrenia na zabezpečenie dôkazu vo veciach duševného vlastníctva. Z časového hľadiska ide o zabezpečenie dôkazu pred začatím konania vo veci samej. Osobitosť inštitútu zabezpečenia dôkazu sa zachovala cez odkazovaciu normu aj v konaní vo veci samej. V súvislosti so samotnou realizáciou zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku treba uviesť, že v článku III návrhu zákona sa vykonávajú zmeny v Exekučnom poriadku. Navrhuje sa, aby exekútor mohol v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd. Pod tieto úkony bude možné subsumovať aj poverenie súdu na vykonanie zabezpečenia dôkazu.

Z pohľadu úpravy predbežných opatrení, ktorá je dostatočne široká, sa do príkladmého výpočtu druhov predbežných opatrení v § 76 odseku 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhuje doplniť úpravu osobitného druhu predbežného opatrenia. Zakotvením špeciálneho druhu predbežného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva sa vykonáva transpozícia článku 9 odseku 1 písmena a) smernice. Navrhovateľovi sa priznáva dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať výlučne, aby súd predbežným opatrením uložil tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Alebo sa rozhodne tiež navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva mohol namiesto splnenia tejto „zdržovacej" povinnosti, zložiť do úschovy súdu zábezpeku (kontra kaucie) určenú na náhradu ujmy vzniknutú porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia bude navrhovateľ oprávnený formulovať tzv. alternatívny petit, kedy žalovaný má právo voľby t.j. je mu dané na výber medzi dvoma možnosťami, ktorým spôsobom splní povinnosť uloženú súdom.

Navrhovanou úpravou v Občianskom zákonníku sa zlaďuje formulácia dotýkajúca sa pôsobnosti hmotnoprávneho zákonníka v oblastí práv duševného v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky a aplikačnej praxe. Upresňuje sa tak pôsobnosť Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy z duševného vlastníctva, pokiaľ tieto vzťahy neupravujú iné zákony. V Občianskom zákonníku sa upravuje náhrada za ujmu pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, pričom v súlade so smernicou 2004/48/ES sa náhrada ujmy skladá zo skutočnej škody, ušlého zisku, bezdôvodného obohatenia, primeraného zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu, nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia nezdalo postačujúce. Upravuje sa aj spôsob výpočtu náhrady ujmy, ak ju nie je možné určiť, a to v nadväznosti na výšku odmeny, ktorá je zvyčajná za udelenie licencie v čase neoprávneného zásahu. Konkrétne sa navrhovaným ustanovením § 442a odseku 1 transponuje požiadavka zakotvená v článku 13 smernice, podľa ktorej je potrebné rozšíriť doterajší obsah náhrady škody t.j. akú škodu je škodca povinný poškodenému nahradiť, ako aj spôsob jej náhrady špeciálne pre oblasť porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva.

Navrhovaná novelizácia Obchodného zákonníka nadväzuje na úpravu obchodného mena a upravuje v nadväznosti na smernicu 2004/48/ES nároky, ktorých sa možno domáhať pri porušení alebo ohrození práva obchodného mena. Dopĺňajú sa súkromnoprávne prostriedky ochrany obchodného mena v podobe explicitného rozšírenia nových žalobných nárokov vrátane priznania práva na informácie. Precizuje sa doterajšia koncepcia úpravy náhrady škody.

Nadväzujúc na navrhované úpravy v Občianskom súdnom poriadku, Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku pripravil Úrad priemyselného vlastníctva SR úpravy v legislatíve dotýkajúcej sa ochranných známok, patentov, ochrany topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov. V tomto kontexte sa navrhuje aj úprava týkajúca sa ochrany práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat.

Smernica 2004/48/ES za účelom podpory spolupráce vrátane výmeny informácií vyžaduje určenie národných korešpondentov, ako aj priebežnú kontrolu vykonávania smernice a následného predkladania správ Európskej komisii. Tieto úlohy si budú plniť Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Úrad priemyselného vlastníctva SR v rozsahu určeného gestorstva.

Novelizácia zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. reaguje na aktuálne otázky súvisiace so zavedením povinnej kolektívnej správy v prípade práva udeľovať súhlas na vypožičiavanie.

Predložený návrh zákona rozvíja základné slobody a práva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES tak, ako sa uvádza v doložke zlučiteľnosti a tabuľkách zhody.

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, zamestnanosť, podnikateľské prostredie a ani na životné prostredie.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie

Navrhovaná právna úprava nezakladá zvýšený nárok na verejné financie a nemá vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí a jeho realizácia si nevyžiada ani výdavky v rámci schválených limitov kapitoly Ministerstva kultúry SR.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. S ohľadom na posilnenie právnej úpravy vo vzťahu k zlepšeniu vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva možno očakávať pozitívny vplyv na dotknuté subjekty pri jej praktickej aplikácii.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na zamestnanosť.

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- primárne právo: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Hlava VI – Spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie práva),

- sekundárne právo:

1. Smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v platnom znení.

2. Smernica Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1) v znení smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).

3. Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).

4. Smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 1).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 17/zv. 2).

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-61/05, Komisia ES v. Portugalská republika, rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-53/05, Komisia ES v. Portugalská republika, rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-169/05, Uradex SCRL v. Union Professionnalle de la Radio et de la Télédistribution (RTD), Société Intercommunale pout la Diffusion de la Télévision (BRUTELE), rok 2005, Zb. roz. ESD (I- 00000),

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-192/04, Lagardére Active Broadcast v. SPRE, GVL+CERT, rok 2004, Zb. roz. ESD (I- 07199),

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-28/04, Todś SpA Todś France SARL v. Heyraud SA+Technisynthése, rok 2004, Zb. roz. ESD (I- 05781),

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-293/98, Egeda v. Hoasa, rok 1998, Zb. roz. ESD (I- 00629)

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) prijatie tohto návrhu zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (najmä článku 2, 53 a 54);

b) v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie;

c) z gestorstva smerníc vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva najneskôr do 29. apríla 2006;

d) v danej oblasti bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení;

e) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva bude do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraná návrhom zákona, niektoré inštitúty preberanej smernice sú už obsiahnuté v platnom znení Občianskeho súdneho poriadku aj v hmotnoprávnych úpravách (Napr. Autorský zákon, Patentový zákon, Zákon o ochranných známkach, Zákon o ochrane topografií polovodičových výrobkov, Zákon o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov)

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplná zhoda.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo kultúry SR v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR a Úradom priemyselného vlastníctva SR.

Osobitná časť

K Čl. I (Autorský zákon)

K bodu 1

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje.

K bodu 2 a 3

Ustanovenia sa spresňujú v kontexte aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Z odôvodnenia k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C-61/05 z 13. júla 2006, ktoré sa dotýka transpozície smernica 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich a autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva možno vyvodiť, že výrobca originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), ktorý nadobudol od autorov práva na vyhotovenie tohto originálu (záznamu) je zároveň výrobcom zvukovo-obrazového záznamu.

K bodu 4

Ustanovenie sa spresňuje; vymedzenie „zvukového záznamu" sa zlaďuje s vymedzením podľa čl. 2 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) – medzinárodná zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva, ktorú Slovenská republika ratifikovala 9. decembra 1999 s platnosťou od 20. mája 2002; záväzky z tejto zmluvy nachádzajú svoj odraz v smernici Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

K bodu 5

Ustanovenie, ktorým bolo audiovizuálne dielo vylúčené s pod režimu spoločného diela sa vypúšťa ako nadbytočné s ohľadom na doplnenie osobitných ustanovení vzťahujúcich sa k tejto problematike; pozri bod 2, 3 a 16.

K bodu 6

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje; nadbytočné slová sa vypúšťajú.

K bodu 7

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte komunitárneho práva. V čl. 4 ods. 2 smernice Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva sa ustanovuje, že autor (výkonný umelec) sa nemôže vzdať práva na primeranú odmenu za rozširovanie diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičiavaním (ani vopred ani neskôr). Ustanovenie zároveň reflektuje navrhovanú úpravu v bode 2 a 3 ( § 5 ods. 2 a 20); právny poriadok Slovenskej republiky tiež nepripúšťa, aby sa niekto vopred vzdal práva, ktorým ešte nedisponuje.

K bodu 8

Novo formulované ustanovenie reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a s tým súvisiaci jednotný trh s umeleckými dielami. Cieľom navrhovanej úpravy je odstránenie niektorých nepresností pri plnej transpozícii smernice rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela tak, ako to vyžaduje jednotný trh s umeleckými dielami.

Ustanovenie sa terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacej legislatívy (napr. zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov), pričom plne korešponduje so smernicou 2001/84/ES, ktorá právo na odmenu pri ďalšom predaji umeleckého diela upravuje jednotne z hľadiska fungovania jednotného trhu s umeleckými dielami tak, aby nedochádzalo k diskriminácii pri verejnom predaji týchto diel prostredníctvom verejných dražieb alebo obchodu so starožitnosťami.

Právu na ďalší predaj podliehajú všetky predaje, ktorých sa zúčastňuje profesionálny obchodník s umeleckými dielami. Tento obchodník sa môže predaja zúčastniť ako predávajúci, kupujúci alebo ako sprostredkovateľ (napr. komisionársky predaj).

V navrhovanom znení sa v súčasnosti platné sadzby v podstate nemenia. Na základe požiadavky zástupcov trhu s umením sa však tieto sadzby uvádzajú v eurách; v záujme riadneho fungovania jednotného trhu a eliminácie deformácií podmienok súťaže (presun predaja v rámci spoločenstva), ako aj nerovnakého zaobchádzania sa percentá sa vypočítavajú zo sumy stanovenej eurami (nedochádza tak k odchýlkam na základe kurzového prepočtu). Pre výpočet odmeny sa kúpnou cenou rozumie cena bez dane z pridanej hodnoty (čl. 5 smernice 2001/84/EC), ktorá sa uplatňuje v rámci celého európskeho trhu s originálmi umeleckých diel. Daň z pridanej hodnoty sa nezapočítava do základu pre výpočet odmeny, pokiaľ bolo dielo predané za cenu vrátane tejto dane.

V záujme podpory rozvoja obchodu s umeleckými dielami. sa v odseku 6 zavádza výnimka z práva na odmenu pri ďalšom predaji, ktorú umožňuje smernica (čl. 1 ods. 3 smernice 2001/84/EC).

Oznamovacia povinnosť obchodníka s umeleckými dielami sa spresňuje. Na umožnenie riadneho výkonu kolektívnej správy je obchodník povinný oznamovať príslušnej organizácii kolektívnej každý ním uskutočnený ďalší predaj. Najneskôr do konca januára nasledujúceho kalendárneho roka po roku, v ktorom sa tento predaj uskutočnil je obchodník povinný uhradiť tejto organizácii odmenu vypočítanú podľa odseku 3. Organizácii (príp. autorovi) sa zároveň umožňuje požadovať od obchodníka akékoľvek informácie súvisiace s ďalším predajom, a to počas troch rokov od uskutočneného predaja; organizácia (príp. autor) má teda možnosť získaním doplňujúcich informácií preveriť si plnenie zo strany obchodníka

K bodu 9

Ustanovenie sa jazykovo spresňuje; spojením niekoľkých samostatných diel na dohodnutý účel nedochádza ku vzniku nového diela (ako celku) a každé zo spojených diel si zachováva svoju vlastnú existenciu.

K bodu 10

Úprava ustanovenia reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii; ustanovenie sa spresňuje vzhľadom na komunitárny princíp vyčerpania práva upravený viacerými smernicami – smernica Rady 92/100/EEC o nájomnom práve a výpožičnom práve a o niektorých právach súvisiacich s autorským právom v oblasti duševného vlastníctva smernica Rady 91/250/EHS o právnej ochrane počítačových programov, smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES o právnej ochrane databáz, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES. Komunitárny princíp vyčerpania práva znamená, že autor, ktorý udelil súhlas na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva (hmotná podoba – kniha, CD) v jednom členskom/zmluvnom štáte nemôže zamedziť/brániť rozširovaniu tohto originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na území jednotného európskeho trhu ani na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (toto právo autorovi po prvom predaji zaniká). Právo kontrolovať rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny na území tretích krajín zostáva autorovi (nositeľovi práv) zachované. Vyčerpanie/zánik práva verejného rozširovania (po prvom predaji) má zásadný význam z hľadiska fungovania jednotného trhu v rámci Európskej hospodárskeho priestoru; t. z. vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie právo verejného rozširovania sa vyčerpáva/zaniká nielen pre územie Slovenskej republiky, ale aj pre územia všetkých členských štátov Európskej únie a zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

K bodu 11

Úprava ustanovenia reflektuje členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a s tým súvisiaci jednotný trh. Zároveň sa ustanovenie terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacich právnych predpisov (napr. Colný zákon, zákon č. 222/2004 Z .z. o DPH), pričom sa zohľadňujú aj nové spôsoby dodávok spoplatnených komodít, ktoré sú používané na vyhotovovanie rozmnoženín predmetov ochrany na slovenskom trhu.

K bodu 12

Ustanovenie sa jazykovo spresňuje.

K bodu 13

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte čl. 10 bis Bernského dohovoru ochrane literárnych a umeleckých diel (Slovenská republika sa na ňom zúčastňuje od roku 1921 a parížskym znením je viazaná od 11. apríla 1980 – vyhláška MZV č 133/1980 Zb.) a čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktoré upravujú rozsah a obsah tzv. spravodajskej licencie (obmedzenia výhradného práva autora na informačné účely). Oba dokumenty zdôrazňujú vo vzťahu k ustanoveným obmedzeniam/výnimkám ich reštrikčný výklad. Pri tzv. spravodajskej licencii striktne vymedzujú diela (iné predmety ochrany), na ktoré sa vzťahuje; okrem toho, že použitie diela (iného predmetu ochrany) je striktne viazané účelom (spravodajstvo), je ďalej limitované aj z hľadiska spôsobov použitia, tematického ohraničenia (hospodárske, politické iné spoločenské udalosti alebo témy) a povahou (aktualita nielen v čase jej zverejnenia (pôvodného uverejnenia), ale aj v čase jej prevzatia).

K bodu 14

Ustanovenie reflektuje prax a posilňuje zmluvnú pozíciu autora, najmä tým, že ustanovuje podmienky, ktoré dohodnutá odmena musí reflektovať (odsek 1). Jedným zo spôsobov určenia odmeny je jej určenie v závislosti od výnosov z využitia licencie (odsek 2); táto úprava je dispozitívna. V nadväznosti na odsek 2 sa v odseku 3 upravujú náležitosti spojené s určením, vyplatením, ako aj s kontrolou určenej odmeny.

K bodu 15

Autorom diela je ten, kto dielo vytvoril, teda ten, kto tvorivú myšlienku vyjadril v osobitnej forme. Autorské právo za autora zásadne uznáva jeho tvorcu, teda vychádza zo zásady objektívnej pravdy. Autorstvo určitej osoby k určitému dielu môže byť v niektorých konkrétnych prípadoch pochybné a v takom prípade ho treba dokázať, pričom dôkazné bremeno je na tom, kto sa za autora vydáva alebo sa svojho autorstva dovoláva. Na uľahčenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena § 54 ustanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku v prospech autorstva toho, kto je na diele uvedený ako autor.

Takúto právnu domnienku ustanovuje už čl. 15 ods. 1 Bernského dohovoru, a to s cieľom uľahčiť dokazovanie pri uplatňovaní medzinárodnej ochrany podľa tohto dohovoru; rozsahom § 54 korešponduje s predmetným článkom dohovoru, ktorý túto právnu domnienku vzťahuje aj na diela označené pseudonymom; táto výnimka sa primerane vzťahuje aj na nositeľov súvisiacich práv.

V kontexte právnej domnienky autorstva (§ 54) treba zdôrazniť, že aj keď jej účelom je uľahčenie dokazovania pri uplatnení ochrany, podstata ustanovenia je hmotnoprávna, pretože sa vzťahuje na subjekt práva, jej predmetom je len autorský vzťah a nie iné skutočnosti, ktoré by zakladali hmotnoprávne nároky. Táto domnienka sa premieta aj do procesného postavenia; ak bude konkrétnej osobe svedčiť domnienka autorstva, tak na spochybnenie autorstva bude treba, aby druhá strana preukázala opak, teda nebude na osebe, ktorej svedčí domnienka, aby preukazovala autorstvo.

Uvedená domnienka sa vzťahuje na uverejnené aj neuverejnené diela, pokiaľ došlo k ich zachyteniu na hmotnom substráte (objektívne vyjadrenie v hmotnej podobe), a to tak, aby bolo označenie menom autora (pseudonymom) možné (pojmovo je takéto označenie vylúčené napr. pri dielach vyjadrených len zvukovo, pohybom a pod.). Uvedenie mena však nie je podmienkou ochrany. Z tohto hľadiska má uvedenie mena povahu čisto fakultatívnu; neuvedenie mena má za následok len to, že nie sú splnené podmienky právnej domnienky a autorstvo je potrebné dokazovať. K otázke, či má byť menom označený každý exemplár diela alebo či postačuje, aby bolo meno uvedené aspoň na jednom exemplári, možno v kontexte sledovaného účelu uviesť, že postačujúcim by malo byť uvedenie mena na jednom exemplári (v prípade, že v konaní o uplatnenie práva bude predložený práve tento exemplár). Otázka miesta a spôsobu uvedenia/označenia autora sa doktrinálne vykladá nie vo vzťahu k miestu, (kde má byť meno uvedené), ale vo vzťahu k spôsobu, ktorý nesmie vzbudzovať pochybnosti o osobe autora; len ten spôsob označenia, ktorý vyhovuje takejto podmienke, zakladá uvedenú právnu domnienku; ak označenie tejto podmienke vyhovuje, je bezpredmetné, na akom mieste sa nachádza.

Ustanovenie takejto domnienky má význam aj pri uzatváraní zmlúv; potenciálny používateľ diela môže takto pri uzatváraní zmluvy vedieť, kto je autorom, resp. kto je oprávnený s dielom nakladať. Keďže nie každé dielo, resp. každý jeho exemplár je označený menom autora/pseudonymom a taktiež nie každé dielo je objektívne vyjadrené v hmotnej podobe (na hmotnom substráte), je v tomto kontexte účelné v prípadoch, keď sú práva k dielu kolektívne spravované, využiť aj existujúce registre diel (iných predmetov ochrany) organizácií kolektívnej správy alebo využiť iné verejné registre/zoznamy diel (iných predmetov ochrany) podľa osobitných predpisov; v týchto registroch/zoznamoch je pri každom diele (inom predmete ochrany) uvedené aj meno autora, prípadne pseudonym, pričom správca registra garantuje správnosť údajov v registri; keďže aj v tomto prípade ide o domnienku vyvrátiteľnú, nemožno vylúčiť preukázanie opaku.

Navrhovaná úprava umožní napríklad potenciálnemu používateľovi architektonického diela využiť údaje zo zákonom zavedenej evidencie architektonických diel ( § 24 ods. 2 písm. k) a § 31 ods. 2 písm. l) zákona SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov). Tento verejný zoznam môže byť prínosom pri získavaní/overovaní údajov súvisiacich s preukazovaním autorstva pri verejnom obstarávaní; investor/používateľ architektonického diela potrebuje hodnoverný údaj o autorstve, aby mohol na účely verejného obstarávania s autorom/architektom uzavrieť zmluvu aj bez súťaže (§ 58 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní).

K bodu 16

Ustanovenie, ktoré v platnej úprave riešilo len povinnosť registrácie audiovizuálnych diel v medzinárodnom registri, tak ako vyplýva Slovenskej republike čl. 3 Dohovoru o medzinárodnom zápise audiovizuálnych diel publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 365/1992 Zb. sa dopĺňa o ďalšie súvisiace ustanovenia, ktorými naša právna úprava reflektuje nielen aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a zároveň reflektuje aj aktuálnu aplikačnú prax.

Z odôvodnenia k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C-61/05 z 13. júla 2006, ktoré sa dotýka transpozície smernica 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich a autorským právom v oblasti intelektuálneho vlastníctva možno vyvodiť, že výrobca originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), ktorý nadobudol od autorov práva na vyhotovenie tohto originálu (prvého záznamu) má právo na ochranu svojich investícií súvisiacich s vytvorením a výrobou audiovizuálneho diela.

V kontexte ochrany investícií výrobcu originálu audiovizuálneho diela (prvý záznam/master), sa dispozitívne ustanovuje, že výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva, (t. z., že medzi autorom a výrobcom možno dohodou právo výkonu vylúčiť resp. si upraviť podrobnosti právneho pomeru), avšak len za predpokladu, že získal písomný súhlas autorov na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela; výrobcovi originálu audiovizuálneho diela ako výrobcovi originálu zvukovo-obrazového záznamu zákon priznáva aj vlastné práva (§ 66 platného AZ). Ustanovenie sa na zmluvný vzťah aplikuje v prípade, ak tento neobsahuje inú dohodu (prípadne môže zákonnú úpravu vylúčiť). Pokiaľ by sa zmluvné strany bližšie nedohodli a spoľahli by sa len na uvedenú zákonnú domnienku, výrobca originálu audiovizuálneho diela získaním súhlasu od autorov diela na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela, za predpokladu, že sa s autormi dohodol aj na odmene za vytvorenie diela a na odmene a spôsobe jej určenia osobitne za jednotlivé použitia diela podľa § 18 ods. 2, získa možnosť bez ďalšieho použiť toto audiovizuálne dielo (či už sám alebo udeliť inému súhlas na použitie) v rámci jeho exploatácie. Výrobcovi originálu audiovizuálneho diela je však zverený len výkon majetkových práv autora, nie jeho osobnostných práv (právo na označenie/neoznačenie diela menom právo na autorstvo k dielu, právo rozhodnúť o zverejnení, právo na nedotknuteľnosť diela (§ 17 ods. 1 písm. d)). V tomto kontexte sa primerane použije § 50 ods. 3, podľa ktorého platí domnienka, že ak výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva autora, tak zároveň autor súhlasil so zverejnením diela, ako aj s tým, aby výrobca uvádzal dielo na verejnosti aj pod svojím meno/názov; keďže pri použití § 50 ods. 3 sa postupuje len primerane právo autora na uvedenie svojho mena zostáva zachované. To znamená, že výrobca je oprávnený na určitý zásah do osobnostných práv autora na základe tejto právnej domnienky (právo na zverejnenie diela a označenie diela menom). Ide tu však o dispozitívnu úpravu, ktorá umožňuje dohodou medzi výrobcom a autorom upraviť podmienky aj inak (pre autora výhodnejšie). Výrobca je aktívne legitimovaný na domáhanie sa ochrany svojich práv v zákonom ustanovenom rozsahu (§ 57).

Z hľadiska praxe možno predpokladať, že ak je už splnená zákonná požiadavka písomného súhlasu na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela, tak si zmluvné strany upravia svoje vzťahy komplexne. (Pozícia výrobcu sa právne posilňuje, pričom získava podobnú pozíciu, ako mu priznával § 6 zákon č. 35/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.)

K bodom 17

Ustanovenia sa spresňujú v kontexte komunitárneho práva; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa transponuje nielen do jednotlivých právnych úprav dotýkajúcich sa práv duševného vlastníctva, ale aj do Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku. Transponovanie nárokov precizuje doterajšiu úpravu, najmä v nadväznosti na inštitút práva na informácie. Náhradu ujmy si autor a iná osoba do ktorej práva bolo zasiahnuté bude uplatňovať podľa Občianskeho zákonníka, kde sa navrhuje upraviť náhradu ujmy pre celú oblasť práv duševného vlastníctva.

Aktívna legitimácia osôb podľa § 57 zostáva zachovaná. Zachovaná teda zostáva aktívna legitimácia nadobúdateľa výhradnej licencie na domáhanie sa ochrany práv z licenčnej zmluvy aj voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi licenčnej zmluvy (na rozdiel od úpravy podľa § 514 obchodného zákonníka); posilnilo sa tým postavenie osôb, do ktorých práv býva najviac zasahované neoprávnenými používateľmi. Uvedené oprávnenie zostáva zachované aj osobe, ktorej je zákonom zverený výkon majetkových práv k dielu na základe zákona (§ 50 a 55).

Zachovaná zostáva posilnená právna pozícia a nezávislosť osôb, ktoré môžu ako jediné použiť dielo resp. udeliť tretím osobám licenciu (podlicencia). Pri nadobúdateľovi výhradnej licencie sa nerozlišuje, či ide o licenciu výhradnú, pri ktorej je autor povinný zdrať sa výkonu svojho práva, alebo či toto právo vykonať môže. Ani v jednom z týchto prípadov nebude autor aktívne legitimovaný na domáhanie sa nárokov z licenčnej zmluvy. Autorovi však zostáva zachovaná aktívna legitimácia domáhať sa ostatných nárokov (určenie autorstva, ako aj nárokov satisfakčných s ohľadom na osobnoprávnu povahu týchto nárokov), vrátane nárokov vyplývajúcich s použitia diela nad rozsah udelenej licencie.

V kontexte uvedeného možno ešte pripomenúť, že autorské právo – osobnostné práva (§ 17 ods. 1), ako aj majetkové (§ 18 ods. 1 a 2), sú právami absolútnej povahy. Pôsobia proti všetkým a zakladajú právne postavenie autora vo vzťahu ku všetkým individuálne neurčeným osobám. Tieto práva sú v zákone označené ako práva výhradné; teda autor je jediným originálnym subjektom týchto práv a ako taký môže z použitia diela vylúčiť všetky ostatné individuálne neurčené subjekty.

Osobnostné práva smrťou autora zanikajú. Na základe zákona (§ 17 ods. 3) však osobám blízkym, autorským zväzom, profesijným komorám alebo organizáciám kolektívnej správy vzniká právo na to, aby si nikto iný neprisvojil autorstvo k dielu (označenie diela menom autora alebo pseudonymom, ak nejde o dielo anonymné) a aby bolo dielo používané spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu (tzv. postmortálna ochrana); uvedené osoby sú teda aktívne legitimované na domáhanie sa takejto ochrany diela. Majetkové práva autora použiť svoje dielo a zmluvou udeliť súhlas na použitie diela inej osobe (nechať iného nakladať s dielom) nemožno previesť (scudziť) ani ako celok, ani jednotlivé „majetkové oprávnenia"; týchto práv (rovnako ako osobnostných) sa nemožno vzdať, nemožno ich postihnúť výkonom rozhodnutia, exekúciou ani sa neoceňujú; na rozdiel od pohľadávok vzniknutých z práv relatívnych (licenčná zmluva, iné oprávnené použitie resp. z porušenia autorských práv), ktoré sú postihnuteľné výkonom rozhodnutia. V prípade smrti autora tieto práva prechádzajú na dedičov (platia ustanovenia Občianskeho zákonníka o dedení). Právo autora na odmenu nie je súčasťou jeho výhradných páv, teda nie je právom absolútnej povahy; nárok na odmenu je relatívnym nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu.

Právo autora na odmenu pri ďalšom predaji umeleckého diela (§ 19), na primeranú odmenu za udelenie licencie na rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom (§ 18 ods. 7) a na náhradu odmeny za rozmnožovanie diela (§ 24) sú osobitné majetkové práva, pre ktoré je príznačné, že nepôsobia proti všetkým a dokonca ani proti faktickému používateľovi diela, ale pôsobia proti subjektom odlišným od tohto používateľa(subjekty sú určené zákonom).

K bodu 18

Ustanovenie terminologicky spresňuje v kontexte súvisiacich právnych predpisov (napr. Colný zákon, zákon č. 222/2004 Z .z. o DPH), pričom sa zohľadňujú aj nové spôsoby dodávok spoplatnených komodít, ktoré sú používané na vyhotovovanie rozmnoženín predmetov ochrany na slovenskom trhu.

K bodu 19

Pozri odôvodnenie k bodu 10.

K bodu 20

Pozri odôvodnenie k bodu 7.

K bodu 21

Ustanovenie reflektuje prax; pri nakladaní s právami k výkonom vytvoreným spoločne viacerými výkonnými umelcami (pri vykonaní toho istého diela) sa ponecháva priestor aj na prípadné zmluvné dojednanie, teda nie len na „povinné" zastupovanie týchto výkonných umelcov výhradne spoločným zástupcom (najmä pri malých zoskupeniach (napr. hudobné trio, kvarteto) je aplikácia platnej úpravy problematická).

K bodu 22

Pozri odôvodnenie k bodu 10.

K bodu 23

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte aktuálnej komunitárnej úpravy. Trvanie ochrany práv výrobcu zvukového záznamu pôvodne upravoval čl. 3 bod 2 smernice Rady 93/98/EHS, ktorý bol novelizovaný čl. 11 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 29/2001/ES s tým, že ak trvanie ochrany práv výrobcu zvukového záznamu podľa pôvodnej úpravy k 22. decembru 2002 už uplynulo, nová úprava nebude mať za následok obnovenie ochrany týchto práv.

Ochrana práv výrobcu zvukového záznamu trvá 50 rokov. Základom pre počítanie trvania ochrany zostáva vyhotovenie/výroba zvukového záznamu. Skutočnosť, ktorá zásadne ovplyvňuje počítanie trvania ochrany, a teda aj jej samotné trvanie, je zverejnenie zvukového záznamu vydaním; tzn. prvé oprávnené vydanie zvukového záznamu. V takomto prípade sa počítanie trvania ochrany viaže na začiatok verejného rozširovania hmotných rozmnoženín; teda pre počítanie trvania je rozhodujúcou skutočnosťou vydanie zvukového záznamu. Ak však počas 50 rokov od vyhotovenia/výroby nedôjde k zverejneniu zvukového záznamu vydaním, ale dôjde k jeho zverejneniu iným spôsobom (v súčasnosti je jediným možným spôsobom zverejnenia verejný prenos v zmysle § 5 ods. 14) právo výrobcu zvukového záznamu zaniká 50 rokov po tomto zverejnení/verejnom prenose; tzn., že zverejnenie iným spôsobom sa uplatní pri počítaní trvania len v tom prípade, ak nedôjde k zverejneniu vydaním.

K bodom 24 a 25

Pozri odôvodnenie k bodu 10.

K bodom 26 až 28

Odkazovacie ustanovenia sa spresňujú; v kontexte navrhovaných úprav, ako aj aplikačnej praxe sa dopĺňajú odkazy na tie ustanovenia, druhej časti zákona, ktoré možno primerane aplikovať na výkonného umelca a jeho umelecký výkon, ako aj na výrobcu zvukového záznamu alebo výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a ich záznamy.

K bodom 29 až 33

Ustanovenia sa legislatívno-technicky spresňujú.

K bodu 34

Úprava nadpisu reflektuje navrhované doplnenia.

K bodu 35

Ustanovenie sa spresňuje v kontexte komunitárneho práva; preukázanie „medzinárodnej spolupráce" – zmluvná spolupráca (ako predpoklad uzatvorenia recipročných zmlúv s partnerskými organizáciami – celosvetový repertoár v rámci teritoriálneho uplatňovania autorskoprávnej ochrany, minimalizácie nákladov na výkon kolektívnej správy a pod.) a členstvo resp. prísľub členstva (perspektívne členstvo) v medzinárodnej organizácii (ako predpoklad koordinácie a zjednocovania postupov pri výkone kolektívnej správy, primeranosti pri stanovovaní odmeny, uplatňovaní náhrady odmeny, uplatňovaní vzájomných kontrolných mechanizmov v medzinárodnom kontexte a pod.) prípadne preukázanie, že najmenej 200 osôb aspoň z troch iných členských štátov záväzne prejavilo záujem o kolektívnu správu svojich práv žiadateľom, reflektuje nielen širšie medzinárodné súvislosti výkonu kolektívnej správy, ale aj členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii; v záujme komunitárnym právom požadovanej kvality výkonu kolektívnej správy (efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť podľa pravidiel poctivého spravovania – na prospech autora resp. nositeľa práv) sa v rámci vnútorného trhu predpokladá nielen zapájanie sa OKS do medzinárodnej spolupráce, ale aj možnosť zastupovania nositeľov práv v rámci vnútorného trhu (zastupovanie zahraničných nositeľov práv partnerskou OKS na základe recipročnej zmluvy, ale aj priamo na základe zmluvy o zastupovaní).

K bodom 36 a 37

Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby správny orgán mohol zodpovedne rozhodnúť o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy; ku komplexnému posúdeniu žiadosti a preskúmaniu účelnosti výkonu kolektívnej správy v príslušnej oblasti odboru potrebuje správny orgán dostatočné podklady (vrátane vzorového návrhu zmluvy o zastupovaní).

K bodu 38

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o zániku oprávnenia na výkon kolektívnej správy. Podľa odseku 10 oprávnenie na výkon kolektívnej správy zanikne zánikom právnickej osoby, ktorej bolo oprávnenie udelené alebo v určitej lehote s ohľadom na dôvod odňatia oprávnenie.

K bodom 39 až 47

Ustanovenia sa legislatívno-technicky a terminologicky spresňujú.

K bodu 48

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje; pod vplyvom aplikačnej praxe sa ustanovenie, ktoré svojím charakterom možno považovať za dočasné obmedzenie majetkových práv autora alebo iných nositeľov práv (okrem výnimiek podľa § 24 až 37) precizuje (aplikovateľné je napr. po zániku OKS).

K bodu 49

Ustanovenie sa legislatívno-technicky spresňuje pre potreby praktickej aplikácie s tým, že sa rešpektuje výhradné právo vysielateľa podľa § 68.

K bodu 50

S ohľadom na aplikačnú prax sa ustanovenia o dohľade ministerstva nad činnosťou organizácií kolektívnej správy precizujú.

Upravujú sa prípady obligatórneho a fakultatívneho odňatia oprávnenia, ktoré v súčasnej právnej úprave absentujú. Súčasne sa upravuje aj katalóg sankcií. Vo vzťahu k odňatiu oprávnenia sa rieši ochrana zastupovaných nositeľov práv počas prechodného obdobia tak, aby bola zaručená právna istota používateľov predmetov ochrany.

S ohľadom na skutočnosť, že organizácie kolektívnej správy sú samosprávnymi organizáciami nositeľov práv sa ingerencia štátu ustanovuje len tam, kde je to nevyhnutné na zabezpečenie účelného výkonu kolektívnej správy.

K bodu 51

S ohľadom na relevantnú judikatúru Európskeho súdneho dvora sa ustanovuje nediskriminácia na základe štátneho občianstva, krajiny usadenia a krajiny pôvodu. Ďalej sa precizujú ustanovenia s ohľadom na správny poriadok a v nadväznosti na úpravu v bode 8 (§ 19).

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 53 až 55

Prechodné ustanovenia reflektujú navrhované úpravy.

K bodu 56

Príloha zákona sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

K čl. II (Občiansky súdny poriadok)

K bodom 1 až 4 (§ 75 ods. 2, § 75 ods. 9, § 76 ods. 1 písm. h), § 77 ods. 4 až 6)

Pri príprave návrhu zákona prebiehali diskusie ohľadne kogentnej povahy právnej normy zakotvenej v článku 9 odseku 1 písmene a) smernice v časti transpozície úpravy podmienenia trvania (resp. odkladu vykonateľnosti) „zdržovacieho" predbežného opatrenia zložením záruk (kaucie) určených na odškodnenie vlastníka práv. Európska komisia k spôsobu implementácie smernice v minulosti uviedla, že nebude akceptovať odkazy na všeobecné procesné ustanovenia týkajúce sa úpravy predbežných opatrení, ale požaduje, aby špecifické práva, tak ako sú deklarované v smernici, boli implementované koherentne a zrozumiteľne pre subjekty, ktorých sa tieto práva a povinnosti dotýkajú, pričom sa odvolala na judikáty Súdu Európskych spoločenstiev.

Keďže Európska komisia začala konanie proti Slovenskej republike podľa článku 226 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva z dôvodu neoznámenia prebratia smernice do vnútroštátneho právneho poriadku (bolo vydané formálne oznámenie), navrhovaná úprava sa zároveň snaží predísť resp. zamedziť ďalším úvahám o nesprávnej alebo neúplnej transpozícii smernice do slovenského právneho poriadku.

Zakotvením osobitného druhu predbežného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva sa vykonáva transpozícia článku 9 odseku 1 písmena a) smernice. Navrhovateľovi sa v § 75 ods. 9 priznáva dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať výlučne, aby súd predbežným opatrením uložil tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Alebo sa rozhodne tiež navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva mohol namiesto splnenia tejto „zdržovacej" povinnosti, zložiť do úschovy súdu zábezpeku určenú na náhradu ujmy vzniknutú porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia bude navrhovateľ oprávnený formulovať tzv. alternatívny petit, kedy žalovaný má právo voľby t.j. je mu dané na výber medzi dvoma možnosťami, ktorým spôsobom splní povinnosť uloženú súdom. V takom prípade výrok uznesenia súdu o nariadení predbežného opatrenia bude ukladať alternatívne plnenie. Napr. „Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva alebo (podľa svojej voľby) je povinný zložiť do úschovy súdu zábezpeku vo výške.....Sk určenú na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva."

V § 75 ods. 2 sa ustanovuje osobitná podstatná obsahová náležitosť návrhu s alternatívnym petitom podľa § 75 odseku 9 a to uvedenie výšky zábezpeky na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. Ak táto náležitosť bude v návrhu chýbať – návrh bude vadný– súd bude postupovať podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku.

Pri posúdení lehoty na splnenie povinnosti spočívajúcej v zložení zábezpeky určenej na náhradu ujmy do úschovy súdu, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo väzbe na § 160 ods. 1. Podľa § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku „ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku." V zmysle § 160 ods. 1 ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu.

Doplnenie osobitného druhu predbežného opatrenia do demonštratívneho výpočtu variantov predbežných opatrení v § 76 odseku 1 vychádza z požiadavky Európskej komisie (pozri vyššie). Navrhovaná povinnosť spočívajúca v zdržaní sa predmetného konania je dostatočne široká na to, aby v praxi subsumovala možný okruh rušenia, ktorým sa zasahuje do právnych vzťahov vyplývajúcich z duševného vlastníctva (porov. napr. § 56 autorského zákona).

Ustanovenie § 77 sa dopĺňa novými odsekmi 4 až 6, ktoré riešia procesnú úpravu mechanizmu použitia zábezpeky a dôvodov na jej vrátenie vrátenia.

K bodu 5 (§ 78b až 78h)

K § 78b

V nadväznosti na obligatórnu normu obsiahnutú v článku 7 odseku 1 smernice, ktorá ukladá členským štátom povinnosť upraviť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku samostatný špecifický inštitút zabezpečenia dôkazu, sú v § 78b odseku 1 návrhu taxatívne vypočítané jednotlivé spôsoby zabezpečenia dôkazu. Konkrétne druhy resp. spôsoby zabezpečenia dôkazu uvádza smernica len príkladmo (dikcia smernice v článku 7 odseku 1 druhej vete ustanovuje, že „takéto opatrenia môžu zahŕňať podrobný opis spolu s odobratím alebo bez odobratia vzoriek alebo fyzické zabavenie tovaru neoprávnene uvedeného na trh prípadne (in approprate cases) materiálov a nástrojov použitých na výrobu alebo distribúciu tohto tovaru a s tým súvisiacej dokumentácie.").

Aktívna legitimácia na podanie návrhu na zabezpečenie dôkazu reflektuje požiadavku smernice (k tomu porov. dikciu smernice v článku 7 ods. 1 prvej vete). V odsekoch 2 a 3 návrhu zákona je špeciálne upravená príslušnosť súdu a vymedzenie okruhu účastníkov. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samu (k definícii účastníkov porov. § 90 Občianskeho súdneho poriadku). Účastníkom konania je aj ten, u koho sa nachádza zabezpečovaný predmet dôkazného prostriedku. Treba upozorniť, že týmto subjektom v praxi nemusí byť nevyhnutne vlastník veci; účastníkom sa stáva aj detentor (osoba, ktorá má fyzické ovládanie veci (corporalis possessio), chýba však animus possidendi – vôľa pôsobiť na vec ako na vlastnú), prípadne držiteľ.

Odborná literatúra v snahe vystihnúť účel zabezpečenia dôkazu uvádza, že zabezpečenie dôkazu do určitej miery plní podobný účel ako predbežné opatrenie. Opierajúc sa najmä o to, že tento procesný inštitút rieši situáciu, v ktorej nastala obava o vykonanie relevantného dôkazu. Táto obava vyplýva z toho, že dôkazný prostriedok nebude možné vykonať vôbec, alebo len s veľkými ťažkosťami. Zabezpečenie dôkazu ako také plní aj všeobecne preventívnu funkciu pri predchádzaní sporom. Spomenutá obava o vykonanie dôkazu si vyžaduje rýchly (okamžitý) zásah. V záujme hospodárnosti konania, najmä v situácii, ak vznikne potreba rozsiahlejšieho zabezpečenia dôkazu, bude na zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa práv z duševného vlastníctva miestne príslušný ten súd, v ktorého obvode sa predmet dôkazného prostriedku nachádza.

Pokiaľ ide o spôsob vykonania zabezpečenia dôkazu, v odseku 3 sa odkazuje na primerané použite § 78 odseku 3 t.j. aby dôkaz sa vykoná tak (rovnakým spôsobom), ako je to v konaní vo veci samej.

Navrhuje sa rozšíriť príslušnosť súdu obdobne ako je tomu pri „klasickom" zabezpečení dôkazu porov. § 78 ods. 2. V prvom rade má byť na zabezpečenie dôkazu príslušný ten súd, v ktorého obvode sa nachádza zabezpečovaný predmet dôkazného prostriedku. V praxi môže vzniknúť situácia, že týmto spôsobom nebude možné príslušný súd jednoznačne určiť (napr. preprava „podozrivého" tovaru). Preto sa odporúča doplniť navrhovaná alternatíva príslušnosti súdu. Ustanovenie odseku 4 bude odkazujúcou normou na primerané použitie § 78 odseku 3 (otázka spôsobu vykonania dôkazu).

K § 78c

Zmeny rešpektujú povinnosť, ktorú členským štátom Európskych spoločenstiev ukladá článok 7 odsek 2 smernice, podľa ktorého „členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na zabezpečenie dôkazu mohli byť podmienené zložením dostatočnej kaucie (adequate security) alebo inej záruky zo strany navrhovateľa určenej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu utrpenú odporcom podľa odseku 4."

Zhodnotenie potreby zloženia zábezpeky určenej na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazu, bude na posúdení (úvahe) súdu vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Všeobecné kritéria, na základe ktorých súd určí nielen výšku zábezpeky, ale i lehoty na jej zloženie, sú príkladmo zakotvené v odseku 1. Pri posúdení kritéria spôsobu zabezpečenia dôkazu je potrebné vziať do úvahy možnosti vypočítané v ustanovení § 78b odseku 1 písmenách a) až c); pod povahu predmetu zabezpečenia dôkazu v praxi možno subsumovať napríklad otázku charakteru veci najmä z hľadiska ich hodnotového vyjadrenia; kritérium rozsahu predmetu zabezpečenia dôkazu smeruje na množstvo zabezpečiť sa majúcich vecí (kvantitu predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku). Zhodnotenie týchto kritérií bude mať vplyv na voľbu vhodnej úschovy (§ 78d ods. 2) a na výšku tomu zodpovedajúcej zábezpeky.

Civilné súdne konanie a jeho účel – zabezpečenie ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov - si vyžaduje okrem iného aj dostatočné materiálne zabezpečenie. Vzhľadom na predvídateľné aspekty resp. dopady nového právneho inštitútu v súdnej praxi sa (na rozdiel od českej úpravy) v odseku 2 explicitne ustanovuje, že ak si zabezpečenie predmetu dôkazného prostriedku vyžiada trovy, uloží súd navrhovateľovi povinnosť, aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia (prejav zásady záujmovej v civilnom procese). Z obdobnej koncepcie vychádza aj ustanovenie § 141 odseku 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nad jeho rámec sa v § 78c odseku 3 návrhu zákona zároveň upravuje procesný dôsledok nesplnenia tejto povinnosti („sankcia").

Inštitút zábezpeky je potrebné odlíšiť od preddavku na trovy zabezpečenia. Zatiaľ čo účelom zábezpeky je zabezpečiť do budúcnosti (pro futuro) zloženie peňažných prostriedkov, z ktorých bude neskôr možné uhradiť ujmu, ktorá by mohla žalovanému vzniknúť zabezpečením dôkazu, zámerom preddavku je krytie vzniknutých trov zabezpečenia dôkazu napríklad v súvislosti s výdavkami spojenými s úschovou u iného vhodného uschovávateľa (porov. § 120 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení vyhlášky č. 417/2006 Z. z.). Konkrétne možno uviesť odplatu za umožnenie zložiť veci na určitú dobu u fyzickej osoby alebo právnickej osoby – vhodného uschovávateľa (autobazár, záložne a pod.).

Ak navrhovateľ nezloží preddavok na trovy zabezpečenia dôkazu, súd návrh na zabezpečenie dôkazného prostriedku odmietne (obdobný mechanizmus ako je v § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesne rovnakým spôsobom sa súd vysporiada s neplnením povinnosti podľa odseku 1 t.j. v prípade, ak navrhovateľ nezloží zábezpeku v súdom určenej lehote a výške. Proti uzneseniu súdu o odmietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku z dôvodu nezloženia zábezpeky alebo preddavku na trovy zabezpečenia je prípustné odvolanie. Napadnuté uznesenie môže v rámci autoremedúry zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie (k tomu porov. zmenu v bode 9 § 210a).

Návrh zákona expressis verbis uvádza, že zmeškanie sudcovskej lehoty nemožno odpustiť; použitie ustanovenia § 58 Občianskeho súdneho poriadku tu neprichádza do úvahy.

Súd po posúdení okolnosti konkrétneho prípadu môže na základe vyššie rozobratých kritérií aj bez návrhu uznesením uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazu. V rámci tohto uznesenia pripadá do úvahy možnosť súdu uložiť navrhovateľovi (v ďalšom výroku) povinnosť zložiť preddavok na trovy zabezpečenia. Vylúčené však nie je ani samostatné uznesenie o uložení tejto „preddavkovej" povinnosti.

Z hľadiska obsahu a formy rozhodnutia možno v súdnej praxi očakávať samostatné uznesenie o nariadení zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku vydaného na základe návrhu podľa § 78b odseku 1. Zákonné dôvody na vrátenie zábezpeky sú vymedzené v odseku 4.

Účastníkovi, ktorému zabezpečením predmetu dôkazného prostriedku môže preukázateľne vzniknúť ujma, sa v § 78f odseku 3 priznáva oprávnenie požiadať súd o zrušenie zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku za podmienky, že tento účastník zloží do úschovy súdu „spätnú" zábezpeku (contra kauciu) na úhradu ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku.

K § 78d

V slovenskom preklade smernice je v článku 7 odseku 1 druhej až štvrtej vete ustanovené, že „tieto opatrenia sa prijmú, ak to bude potrebné, bez toho, že by sa o tom dozvedel druhý účastník konania, najmä ak je pravdepodobné, že akékoľvek omeškanie by spôsobilo vlastníkovi práv nenapraviteľnú škodu alebo ak hrozí preukázateľné riziko zničenia dôkazov. Ak sa opatrenia na zabezpečenie dôkazov prijmú bez toho, že by sa o tom dozvedela druhá strana, dotknuté strany budú o tom bezodkladne informované, najneskôr po vykonaní opatrení. Na návrh dotknutých strán sa uskutoční preskúmanie, vrátane práva na vypočutie, v primeranej lehote po oznámení opatrení s cieľom rozhodnúť, či opatrenia budú pozmenené, zrušené alebo potvrdené."

S cieľom naliehavosti resp. potreby okamžitého zásahu tak, aby sa predišlo zmareniu zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku, výsluch účastníkov sa nevykonáva. Uznesenie, ktorým súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a uznesenie, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku podľa § 78c odseku 1, sa doručujú až pri uskutočnení zabezpečenia (obdobná koncepcia ako v §75a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Proti týmto uzneseniam je prípustné odvolanie.

Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou od 1. septembra 2005 k upusteniu od súdneho výkonu rozhodnutia (s výnimkou vymáhania súdnych pohľadávok dvoma spôsobmi - zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky - a výkonu rozhodnutia vo veci maloletých detí). Ustanovenia týkajúce sa jednotlivých spôsobov súdneho výkonu rozhodnutia boli zrušené. V rámci analógie legis nie je možné pri realizácií zabezpečenia dôkazu použiť úpravu odobratia veci ako jedného zo spôsobov uspokojenia práv na nepeňažné plnenie zakotvenú pred 1. septembrom 2005 v § 345 až 347 Občianskeho súdneho poriadku. V praxi treba pamätať na situácie, kedy sa predmet zabezpečenia dôkazného prostriedku nachádza v byte prípadne v iných priestoroch účastníka a je nevyhnutné umožniť resp. priznať osobe konajúcej za súd oprávnenie vymôcť si do týchto priestorov prístup a to aj bez súhlasu účastníka. Z hľadiska teórie práva, ak nie je možné postupovať cestou analógie legis, je nutné hľadať právnu normu v inom zákone toho istého právneho odvetvia a po márnom vyčerpaní tohto prístupu v príbuzných právnych odvetviach a nakoniec kdekoľvek v platnom právnom poriadku. Exekúcia podľa Exekučného poriadku tvorí subsystém civilného exekučného práva. Pri chýbajúcej výslovnej úprave, by do úvahy prichádzalo využitie analógie iuris na ustanovenie § 186 odsek 6 Exekučného poriadku. S cieľom predísť nastoleným interpretačným problémom v súdnej praxi na uvedenú skutočnosť reaguje explicitná úprava v § 78d odseku 5 návrhu zákona. Z rovnakej úpravy (dikcie) vychádzal do 1. septembra 2005 aj Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 345 ods. 4. Na otázku, kto bude subjektom oprávneným uskutočniť prehliadku bytu resp. iných priestorov, reaguje zmena navrhovaná v Exekučnom poriadku v článku III návrhu zákona (k tomu porov. čl. III bod 1 - § 193 písm. d)).

K § 78e

Cieľom úpravy je ochrana účastníka, ktorému môže vzniknúť ujma podstatne vyššia ako je výška zloženej zábezpeky. Do uplynutia odvolacej lehoty dotknutý účastník má možnosť využiť riadny opravný prostriedok – odvolanie; v odvolaní proti uzneseniu môže namietať výšku súdom určenej zábezpeky.

V § 78e sa počíta so situáciu, kedy je zábezpeka právoplatne určená a dotknutému účastníkovi konania hrozí ujma podstatne prevyšujúca výšku zábezpeky. Ak dotknutý účastník preukáže hrozbu vzniku podstatne vyššej ujmy, súd na jeho návrh (žiadosť) môže navýšiť zábezpeku; nemôže však ísť nad rámec žiadosti odporcu (ultra petitum pozri § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Súd pri posúdení odôvodnenosti návrhu opätovne zvažuje kritéria ustanovené v § 78c ods. 1 (t.j. povaha, spôsob, rozsah predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku).

K § 78f

Zákonné dôvody zániku zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku sú taxatívne vypočítane v odseku 1. Kým pri nesplnení povinnosti zložiť zábezpeku podľa § 78c odseku 1, je procesným dôsledkom odmietnutie návrhu, nesplnenie povinnosti podľa § 78e t.j. nezloženie navýšenej zábezpeky je spojené so súdnym zrušením zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku (§ 78f odsek 2).

V súvislosti s vrátením predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku nadobúda na význame otázka, kto predložil dôkaz alebo komu bol odobraný. Práva tretích osôb zostávajú nedotknuté. Tieto si následne môžu uplatniť svoje práva na súde žalobou (na určenie vlastníckeho práva) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. K tomu porovnaj výklad k vymedzeniu okruhu účastníkov konania v § 78b odseku 3. Predbežným opatrením súd môže uložiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby sa niečoho zdržal, niečo vykonal, niečo znášal, kým nerozhodne o skutočnom vlastníkovi predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku (porovnaj § 78 ods. 1 písm. e) a f) a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku).

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu kaucie a zabezpečenia vyváženosti postavenia účastníkov konania sa umožňuje súdu rozhodnúť (porov. dikciu „súd môže") o zrušení zabezpečenia dôkazného prostriedku, ak o to požiada účastník, ktorému zabezpečením predmetu dôkazného prostriedku môže preukázateľne vzniknúť ujma a zároveň zloží do úschovy zábezpeku na úhradu ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením zabezpečenia a ak to podľa súdu odôvodňujú okolnosti prípadu. Všetky tri spomenuté podmienky musia byť splnené kumulatívne.

K § 78g

V článku 7 odsekoch 2 a 4 smernice sa ustanovuje, že „členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na zabezpečenie dôkazov mohli byť podmienené zložením dostatočnej kaucie alebo inej záruky zo strany navrhovateľa určenej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu utrpenú odporcom podľa odseku 4. Ak sú opatrenia na zabezpečenie dôkazov zrušené alebo ak sú premlčané v dôsledku nejakého skutku alebo opomenutia zo strany navrhovateľa, alebo ak sa následne zistí, že nedošlo k porušeniu alebo k hrozbe porušenia práva duševného vlastníctva, súdne orgány majú právomoc nariadiť navrhovateľovi, na návrh odporcu, aby poskytol odporcovi primeranú náhradu za akúkoľvek ujmu spôsobenú týmito opatreniami."

V § 78g sa navrhuje zakotviť osobitnú právnu úpravu zodpovednosti za ujmu s preklúziou práva, pokiaľ nebude v objektívnej lehote troch mesiacov uplatnené žalobou o náhradu ujmy na súde. Ide o procesnoprávny inštitút s osobitnými podmienkami uplatňovania. Tomu zodpovedá aj osobitná príslušnosť súdu na prejednanie žaloby o náhradu ujmy navrhovaná v § 89b. V súlade so zásadou hospodárnosti konania je na rozhodovanie o žalobe o náhradu ujmy príslušný ten istý súd, ktorý rozhodol o zabezpečení predmetu dôkazného prostriedku (porovnaj § 78b ods. 2 návrhu zákona). Odsek 4 postihuje situáciu, ak navrhovateľom zložená zábezpeka nepostačuje na náhradu právoplatne priznanej náhrady ujmy. V odseku 5 sa navrhuje postup pri opačnej situácii, kedy je potrebné zvyšnú (zostatkovú) časť zábezpeky vrátiť navrhovateľovi.

K § 78h

V nadväznosti na vytvorenie inštitútu „spätnej kaucie" je potrebné ustanoviť aj mechanizmus uspokojenia náhrady ujmy právoplatne priznanej navrhovateľovi zo zloženej „contra" zábezpeky.

K bodu 6 (§ 89b)

V záujme hospodárnosti konania sa navrhuje ustanoviť miestnu príslušnosť súdu na prejednanie žaloby o náhradu ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením predmetu dôkazného prostriedku (žaloba podľa § 78g odseku 1) v nadväznosti na miestnu príslušnosť zakotvenú v § 78b odseku 2. Treba dodať, že z časového hľadiska ide o štádium pred začatím konania vo veci samej.

K bodu 7 (§ 102 ods. 3)

Ako už bolo povedané vo všeobecnej časti, z časového hľadiska ide v bode 5 o zabezpečenie dôkazu pred začatím konania vo veci samej. Možnosť súdu nariadiť zabezpečenie dôkazu po začatí konania je z pohľadu systematiky procesného kódexu riešená v bode 7 formou odkazujúcej normy.

K bodu 8 (§ 155 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa vykonáva transpozícia článku 16 smernice, podľa ktorého „členské štáty zabezpečia, aby v konaní vo veci porušenie práva duševného vlastníctva mohli súdne orgány na návrh navrhovateľa a na náklady porušovateľa nariadiť potrebné opatrenia na rozširovanie informácií týkajúcich sa rozhodnutia, vrátane oznámenia rozhodnutia a jeho zverejnenia v plnom rozsahu alebo jeho časti. Členské štáty môžu stanoviť ďalšie dodatočné opatrenia týkajúce sa zverejnenia, ktoré sú primerané konkrétnym okolnostiam, vrátane účinnej inzercie."

Podľa platnej právnej úpravy na náklad účastníka, ktorý v konaní neuspel, možno uverejniť súdne rozhodnutia v taxatívne určených veciach. V takom prípade účastník, ktorý mal v konaní úspech, môže požiadať súd, aby mu priznal aj preddavok na trovy spojené s uverejnením rozsudku. Tento taxatívny výpočet sa navrhuje rozšíriť o rozsudky vydané vo veciach týkajúcich sa práv duševného vlastníctva.

K bodu 9 (§ 210a)

Reakcia na úpravu v § 78c odsek 3. K možnosti autoremedúry porovnaj výklad k § 78c odseku 3.

K bodu 10 (§ 239)

Proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazného prostriedku podľa § 78c odseku 3, nie je dovolanie podľa § 239 prípustné.

K bodu 11

Nahrádza sa doterajší spoločný nadpis, keďže – a to nielen pod po doplnení nového § 374c (pozri § 374 ods. 2 a 3)- nejde výlučne len o splnomocňovacie ustanovenia.

K bodom 12 a 13

Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na transpozíciu smernice 2004/48/ES.

K Čl. III (Občiansky zákonník)

K bodu 1 (§ 1 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa v Občianskom zákonníku zlaďuje formulácia dotýkajúca sa pôsobnosti hmotnoprávneho zákonníka v oblastí práv duševného vlastníctva v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky a aplikačnej praxe.

K bodom 2 a 3 (§ 442a, § 458a)

V § 442a odseku 1 návrhu zákona sa transponuje požiadavka smernice (pozri článok 13), podľa ktorej je potrebné rozšíriť doterajší obsah náhrady škody t.j. akú škodu je škodca povinný poškodenému nahradiť, ako aj spôsob jej náhrady špeciálne pre oblasť porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva (k tomu porov. napr. § 56 ods. 1 písm. f) čl. I návrhu zákona). Obsah tejto náhrady má zahŕňať nielen škodu skutočnú a ušlý zisk podľa platného § 442 ods. 1, ale aj primerané zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch bude relevantná paralelne s predchádzajúcimi možnosťami – skutočná škoda, ušlý zisk, iné zadosťučinenie avšak len ak by iné zadosťučinenie nebolo postačujúce (napr. príkladmo vypočítané ospravedlnenie, zverejnenie rozsudku súdu na náklady škodcu).

Pojem náhrada za ujmu spôsobenú porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva v širšom slova zmysle (resp. v kontexte smernice) postihuje nasledovné zložky:

a) skutočná škoda,

b) ušlý zisk,

c) bezdôvodné obohatenie podľa § 451,

d) iné zadosťučinenie (napr. ospravedlnenie, zverejnenie rozsudku),

e) nemajetková ujma v peniazoch za predpokladu, že priznanie iného zadosťučinenia by sa nezdalo postačujúce.

Inštitút bezdôvodného obohatenia nie je totožný s inštitútom zodpovednosti za škodu. Z toho vychádza aj jeho odlišné zaradenie v systematike Občianskeho zákonníka v samostatnej tretej hlave šiestej časti. Jeho prípadné zakotvenie do nového § 442a by bolo nesystémovým krokom. Preto sa na účely určenia výšky bezdôvodného obohatenia pre okruh práv duševného vlastníctva dopĺňa osobitné subsidiárne ustanovenie v § 458a.

V § 442a odseku 2 návrhu zákona sa ustanovuje rozsah náhrady škody (spôsob určenia jej výšky) osobitne pre prípady porušenia alebo ohrozenia práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy. Tento spôsob bude primerane aplikovateľný aj na výpočet náhrady škody vzniknutej porušením tých práv duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu. Nevyhnutnosť komplexnej úpravy ujmy si vyžiadal najmä transponovaný nárok na výpočet výšky náhrady ujmy, ak ju nie je možné určiť, a to tak, že sa výška určí v nadväznosti na výšku odmeny, ktorá je zvyčajná za licenciu v čase neoprávneného zásahu.

K bodu 4

Doplnenie transpozičného odkazu.

K Čl. IV (Obchodný zákonník)

K bodom 1 a 2 (§ 12)

V duchu teórie práva priemyselného vlastníctva obchodné meno možno v systéme práv nehmotných statkov zaradiť do kategórie priemyselných práv na označenie. S ohľadom na platnú právnu úpravu ochrany práva obchodného mena, sa táto úprava precizuje.

V § 12 odseku 1 sa v nadväznosti na smernicu dopĺňajú súkromnoprávne prostriedky ochrany obchodného mena v podobe explicitného rozšírenia nových žalobných nárokov - porov. článok 10 smernice - vrátane priznania práva na informácie. Pre porovnanie možno odporučiť do pozornosti žalobné nároky zakotvené v článku I § 56 návrhu zákona. Zdržovací nárok a reštitučný nárok sa precizuje formou demonštratívneho výpočtu pod písmenami a) až c). Nárok umožňujúci poškodenému domáhať sa poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu rešpektuje kogentnú povahu článku 8 smernice. Konkrétny obsah takýchto informácii je definovaný v písmene c) v prvom a druhom bode. V odseku 2 sa ustanovuje okruh osôb, voči ktorým bude smerovať nárok podľa odseku 1 písmena c).

Úprava v novo navrhovanom odseku 3 čerpá v prvej vete svoj základ z platnej právnej úpravy zakotvenej v § 12 odseku 1 druhej vete. V navrhovanej druhej vete je premietnutý platný odsek 2. Novotou je navrhovaná posledná veta, podľa ktorej „ak nie je možné určiť výšku náhrady inak, určí sa priemerne vo výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľa licenčnej zmluvy zvyčajná." V tomto smere ide koncepčne o rovnaký mechanizmus spôsobu subsidiárneho výpočtu výšky náhrady škody, ako sa navrhuje v § 442a odseku 2 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na zachovanie jednotnej koncepcie výpočtu rozsahu náhrady ujmy pre celú oblasť ochrany duševného vlastníctva sa aj pri bezdôvodnom obohatení, ktoré možno žiadať pri neoprávnenom používaní obchodného mena, ak nie je možné určiť jeho výšku inak, vypočíta primerane podľa výšky odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľa licenčnej zmluvy zvyčajná.

K bodu 3 (príloha)

Príloha zákona sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

K čl. V (Exekučný poriadok)

K bodu 1 (§ 193 písm. d)

Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa do Exekučného poriadku doplnila tzv. ďalšia činnosť exekútora. V rámci nej sa exekútorovi umožnilo v súvislosti s vykonávaním exekúcie prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci, spisovať návrhy na vykonanie exekúcie do zápisnice na výslovnú žiadosť oprávneného a doručovať súdne písomnosti, ak o doručenie požiada súd.

Predmetným zákonom zároveň došlo s účinnosťou od 1. septembra 2005 k upusteniu od súdneho výkonu rozhodnutia (s určitými výnimkami – výchova maloletých, vymáhanie justičných pohľadávok). Na fakt, že funkcia súdneho vykonávateľa ako taká už na súdoch neexistuje, reagovala novela vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súd, Špeciálny súd a vojenské súdy, vykonaná vyhláškou č. 417/2006 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2006. Z výpočtu zamestnancov súdu v § 6 ods. 2 došlo k vypusteniu funkcie súdnych vykonávateľov. V tejto spojitosti pri prerokovaní návrhu zákona v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky (28. novembra 2006) vyvstala - najmä pri rozbore § 78d ods. 5 návrhu zákona - otázka, „kto bude v praxi uskutočňovať zabezpečenie dôkazného prostriedku." S ohľadom na samotnú realizáciu zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je preto potrebné doplniť resp. rozšíriť ďalšiu činnosť exekútora v § 193. Navrhuje sa, aby exekútor mohol v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd. Pod tieto úkony bude možné subsumovať aj poverenie súdu na vykonanie zabezpečenia dôkazu. Otázku odmeňovania exekútora, ktorého súd poverí vykonaním zabezpečenia dôkazu, umožňuje riešiť už aj platná právna úprava zakotvená vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Podľa ustanovenia § 2 písmena b) súdnemu exekútorovi patrí odmena za ďalšiu činnosť, a to aj za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu. V zmysle § 20 predmetnej vyhlášky „o odmene súdneho exekútora za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu rozhodne súd."

K bodom 2 a 3

V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa dopĺňa záverečné ustanovenie a príloha zákona o transpozičný odkaz.

K Čl. VI

Navrhovaná novelizácia zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov nadväzuje na navrhovanú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES do Občianskeho zákonníka. V kontexte precizovania uplatniteľných nárokov pri ochrane práv duševného vlastníctva sa navrhuje rozšírenie nárokov pre majiteľa šľachtiteľského osvedčenia alebo pôvodcu, ktorý nie je majiteľom šľachtiteľského osvedčenia. Zákon sa dopĺňa o transpozičný odkaz.

K Čl. VII (zákon o ochranných známkach)

K bodu 1 a 2

Právo na informácie nie je v právnej úprave ochranných známok inštitútom novým, platná právna úprava v § 25 odsek 2 upravuje právo na informácie v obecnej rovine.

Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 25 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 25a).

V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa ochrannej známky požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode tovarov a distribúcii tovarov alebo služieb, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ ochrannej známky oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa ochrannej známky v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv k ochrannej známke podieľajú.

K bodu 3

Zákonom č. 14/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút ochrannej známky s dobrým menom (§ 4 ods. 1 písm. c). Dobré meno ochrannej známky vyjadruje skutočnosť, že verejnosť je so známkou v dôsledku jej používania oboznámená, spája ju s určitými dobrými vlastnosťami, ktoré od tovarov alebo služieb očakáva, a takejto známke dôveruje. Dobrá povesť, renomé ochrannej známky zvyšuje jej hodnotu. Známka s dobrým menom je natoľko silnou známkou, že odlišuje jej majiteľa od iných osôb v tom, že nie je obmedzená len na určitý druh tovarov alebo služieb. Je potrebné, aby sa takáto „nadhodnota" ochrannej známky s dobrým menom odzrkadlila aj v oblasti vymožiteľnosti práv vyplývajúcich z tejto ochrannej známky. Navrhované ustanovenie dáva v logickej súvislosti s § 4 odsek 1 písmeno c) zákona o ochranných známkach v platnom znení majiteľovi ochrannej známky, ktorá má v Slovenskej republike dobré meno, možnosť uplatniť svoje práva, pri splnení ustanovenej podmienky, bez ohľadu na zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb.

K bodu 4

Znenie doterajšieho ustanovenia § 26 ods. 3 veta prvá (zodpovedá § 26 ods. 4 návrhu) je doplnené v súlade s článkom 13 ods. 1 písmeno a) smernice 2004/48/ES v tom zmysle, že poškodený má právo nielen na náhradu škody, ale aj ušlého zisku.

V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv z ochrannej známky, pričom sa vkladá odkaz na Občiansky zákonník.

K bodu 5

Platná úprava § 26a odsek 1 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity" rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ pre oblasť priemyselného vlastníctva. TRIPS formuluje aj jednotlivé základné znenia petitov tak, že zabezpečujú širší rozsah práv, ako je vyžadovaný transpozíciou smernice 2004/48/ES. Dohoda TRIPS je pritom plne kompatibilná so smernicou 2004/48/ES.Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Smernica 2004/48/ES v článku 10 odsek 1 ustanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, „aby príslušné súdne orgány mohli na návrh nariadiť prijatie potrebných opatrení v súvislosti s tovarom, o ktorom zistili, že porušuje právo duševného vlastníctva, a vo vhodných prípadoch aj v súvislosti s materiálmi a nástrojmi použitými pri tvorbe alebo výrobe tohto tovaru". Smernica 2004/48/ES explicitne vymenúva tieto opatrenia – stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodných kanálov alebo zničenie. Navrhované znenie § 26a odsek 1 je v úplnom súlade s návrhmi rozhodnutí formulovanými v článku 10 odsek 1 smernice 2004/48/ES a je transponované spôsobom, ktorý rešpektuje jednotlivé špecifiká práv priemyselného vlastníctva.

Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom ochrannej známky a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať ochrannú známku. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom ochrannej známky a porušovateľom neprichádza do úvahy.

Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktoré porušujú práva z ochrannej známky, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodu 6

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv z ochrannej známky je jej majiteľ.

Okrem majiteľa ochrannej známky navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv z ochrannej známky aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ ochrannej známky z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 30 dotknutá.

K bodom 7 a 8

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Čl. VIII (Zákon o ochrane topografií polovodičových výrobkov)

K bodu 1

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv chránených zákonom o ochrane topografií polovodičových výrobkov je majiteľ topografie. Okrem majiteľa topografie navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ topografie z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 14 dotknutá.

K bodu 2

V súvislosti s obsahom § 19, 19a a 20 bol doplnený nadpis umiestnený nad § 19 o „prejednávanie sporov".

K bodu 3

„Vymožiteľnosť" práv v zmysle § 19 je rozšírené v súlade s koncepciou zaužívanou v iných priemyselno-právnych predpisoch aj na prípad ohrozenia práv chránených zákonom o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

Znenie ustanovenia § 19 ods. 2 veta prvá je doplnené v súlade s článkom 13 ods. 1 písmeno a) smernice 2004/48/ES v tom zmysle, že poškodený má právo nielen na náhradu škody, ale aj ušlého zisku. V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o ochrane topografií polovodičových výrobkov, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 4

V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa topografie požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode topografie alebo polovodičového výrobku obsahujúceho topografiu a okolnostiach ich uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ topografie oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa topografie v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 5

Platná úprava § 20 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity" rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom topografie a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou využívať topografiu. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom topografie a porušovateľom neprichádza do úvahy. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodu 6 a 7

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Čl. IX (Zákon o knižniciach)

Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. sa upravuje s ohľadom na zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (ďalej len „AZ"), ktorý v ustanovení § 5 ods. 19 vymedzuje „vypožičanie" originálu diela alebo jeho rozmnoženiny ako dočasné prenechanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny prostredníctvom zariadenia prístupného verejnosti, uskutočnené bez získania priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Následne v § 18 ods. 2 písm. c) AZ sa inter alia ustanovuje, že autor má výhradné právo udeľovať súhlas na verejné rozširovanie diela vypožičiavaním jeho originálu diela alebo jeho rozmnoženín. To znamená, že zariadenie, ktoré vypožičiava (dáva tretím osobám bez získania majetkového prospechu k dispozícii na časovo obmedzené obdobie) originál diela alebo jeho rozmnoženinu, musí získať súhlas autora diela (licenčnou zmluvou). Vypožičiavanie rozmnoženín diela bez súhlasu autora, teda bez udelenej licencie, je porušením práv autora (autor sa môže domáhať svojich práv súdnou cestou vrátane zákazu takéhoto použitia - § 56 a nasl. AZ). Keďže právo udeľovať súhlas na vypožičiavanie (§ 18 ods. 2 písm. c)AZ) je povinne kolektívne spravovaným právom (§ 78 ods. 3 písm. e) AZ), autorov zastupuje organizácia kolektívnej správy na základe ministerstvom udeleného oprávnenia; organizácia kolektívnej správy zastupuje autorov na ich spoločný prospech pri výkone ich majetkových práv, keďže iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený (povinná kolektívna správa).

Z hľadiska komunitárneho práva predmetnú problematiku upravuje smernica Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti intelektuálneho vlastníctva a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktorá modifikovala aj niektoré ustanovenia smernice 92/100/EHS.

Slovenská republika exkluzívne právo autora na rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženín vypožičaním zaviedla do príslušnej legislatívy v rámci komplexu záväzkov, ktoré na seba prevzala v rámci prístupového procesu do Európskej únie resp. členstva v Európskej únii; Smernica Rady 92/100/EEC bola implementovaná/transponovaná do autorskoprávnej legislatívy už v roku 1997 (zákon č. 383/1997 Z. z.) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES v roku 2003 (zákon č. 618/2003 Z. z).

Splnenie záväzkov sa však nevzťahuje len na legislatívu, ale aj na jej aplikáciu v praxi. V tejto súvislosti je súčasťou harmonizácie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie aj presadzovanie a uplatňovanie platnej legislatívy v praxi. Slovenská národná knižnica na základe hromadnej licenčnej zmluvy s príslušnou organizáciou kolektívnej správy práv uhrádza odmeny nositeľom práv za rozširovanie ich predmetov ochrany vypožičiavaním realizovaným v rámci Knižničného systému Slovenskej republiky. Podrobnosti k uhrádzaniu odmeny za rozširovanie diel vypožičiavaním nositeľom práv prostredníctvom príslušnej organizácie kolektívnej správy v rozsahu udelenej licencie ustanoví ministerstvo opatrením.

K Čl. X (zákon o patentoch)

K bodom 1 až 5

Navrhuje sa vypustenie dodatkových ochranných osvedčení z vymedzenia predmetu úpravy a pôsobnosti zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z. z dôvodu existencie komplexnej právnej úpravy obsiahnutej v právnych aktoch ES – nariadenie Rady EHS č. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a nariadenie č. 1610/96 Európskeho parlamentu a Rady z 23. júla 1996 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín (ďalej len nariadenia). Obe nariadenia sú všeobecne záväznými právnymi aktmi ES, ktoré sa nadobudnutím svojej účinnosti a pristúpením Slovenskej republiky k EÚ stali priamo aplikovateľné a záväzné v celom svojom rozsahu aj pre územie Slovenskej republiky. Duplicitná úprava ustanovení nariadení v národných predpisoch členského štátu by bola v rozpore z rozsudkami Európskeho súdneho dvora.

K bodu 6

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv chránených patentovým zákonom je majiteľ patentu. Okrem majiteľa patentu navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ patentu z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 14 dotknutá.

K bodom 7 a 10

Právo na informácie nie je v právnej úprave vynálezov inštitútom novým, platná právna úprava v § 32 odsek 2 upravuje právo na informácie v obecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 32 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 32a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa patentu požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode výrobku a okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ patentu oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa patentu v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 8

V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených patentovým zákonom, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 9

V súvislosti s bodom 7 návrhu (vypustenie jedného odseku § 32) sa aktualizuje odkaz použitý v predmetnom ustanovení.

K bodu 11

Platná úprava § 33 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity" rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom patentu a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať vynález. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom patentu a porušovateľom neprichádza do úvahy. Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktoré porušujú alebo ohrozujú práva, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodu 12

Navrhuje sa vypustenie piatej časti platného znenia patentového zákona týkajúcej sa udeľovania dodatkových ochranných osvedčení na liečivá a výrobky na ochranu rastlín z dôvodov identických ako je uvedené v odôvodnení k bodom 1 až 5 návrhu.

K bodu 13

Do § 79 patentového zákona (spoločné ustanovenia) sa v súlade s článkami 18 nariadení dopĺňa ustanovenie odkazujúce na použitie procesných ustanovení patentového zákona aj na konanie o osvedčeniach a úpravu právnych vzťahov týkajúcich sa osvedčení, pokiaľ procesnoprávna úprava nie je obsiahnutá v samotných nariadeniach.

K bodu 14

Navrhujeme doplniť v súlade so splnomocňujúcimi článkami nariadení do § 79 patentového zákona (spoločné ustanovenia) ustanovenie o spoplatnení úkonov spojených s konaním o osvedčeniach a ich udržiavaní v platnosti podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

K bodom 15, 16 a 17

Navrhuje sa upraviť splnomocňovacie ustanovenie § 80 patentového zákona určujúce rozsah úpravy vyhlášky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 223/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva patentový zákon z dôvodu nevyhnutného odkazu na úpravu obsiahnutú v nariadeniach a súčasne odstránenie dvojitej právnej úpravy.

K bodom 18 a 19

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Čl. XI (Zákon o dizajnoch)

K bodu 1

Originárny subjekt oprávnený vymáhať dodržiavanie práv vyplývajúcich zo zákona je majiteľ zapísaného dizajnu.

Okrem majiteľa zapísaného dizajnu navrhované ustanovenie, v zmysle článku 4 odsek 1 písmeno b) smernice 2004/48/ES, oprávňuje na vymáhanie dodržiavania práv zo zapísaného dizajnu aj nadobúdateľa licencie. Nadobúdateľ licencie dané oprávnenie využije najmä v prípadoch, ak majiteľ zapísaného dizajnu z akéhokoľvek dôvodu nekoná. V predmetnej súvislosti treba upozorniť na § 514 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu povinnosť nadobúdateľa licencie informovať o obmedzovaní alebo porušovaní práv poskytovateľa licencie; táto povinnosť nie je návrhom nového odseku § 24 dotknutá.

K bodom 2 a 5

Právo na informácie nie je v právnej úprave dizajnov inštitútom novým, platná právna úprava v § 27 odsek 2 upravuje právo na informácie vo všeobecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 27 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 27a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo majiteľa zapísaného dizajnu požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií a pôvode výrobku, v ktorom je zapísaný dizajn stelesnený alebo na ktorom je zapísaný dizajn použitý, a o okolnostiach jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je majiteľ zapísaného dizajnu oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie majiteľa zapísaného dizajnu v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 3

V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o dizajnoch, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 4

V súvislosti s bodom 2 návrhu (vypustenie jedného odseku § 27) sa aktualizuje odkaz použitý v predmetnom ustanovení.

K bodu 6

Platná úprava § 28 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity" rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES.

Stiahnutie z obchodnej siete prichádza do úvahy v prípadoch, kedy nie je možné vylúčiť možnú dohodu medzi majiteľom zapísaného dizajnu a porušovateľom práva, na základe ktorej by sa stal porušovateľ osobou oprávnenou používať zapísaný dizajn. Definitívne odstránenie z obchodnej siete predstavuje v tomto smere riešenie konečné, možnosť dohody medzi majiteľom zapísaného dizajnu a porušovateľom neprichádza do úvahy.

Stiahnutie z obchodnej siete a definitívne odstránenie z obchodnej siete sa využije len u výrobkov, ktorých prostredníctvom priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených zákonom, iné zabezpečenie spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva a zničenie možno využiť aj pri nástrojoch alebo materiáloch, ktorých prostredníctvom priamo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu práv. Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodom 7 a 8

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Čl. XII (Zákon o označení pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov)

K bodu 1

S ohľadom na nadpisy nasledujúcich § 9a, 10 a 11 sa vkladá do § 9 nadpis, ktorý plne zodpovedá obsahu predmetného ustanovenia.

K bodom 2 a 4

Právo na informácie nie je v právnej úprave označení pôvodu a zemepisných označení inštitútom novým, platná právna úprava v § 9 odsek 2 upravuje právo na informácie vo všeobecnej rovine. Navrhované ustanovenie predstavuje podrobnejšiu úpravu práva na informácie v zmysle smernice 2004/48/ES; v záujme väčšej prehľadnosti sa navrhuje vypustiť § 9 odsek 2 a právo na informácie sústrediť do nového samostatného paragrafu (§ 9a). V súlade s článkom 8 smernice 2004/48/ES sa zakotvuje právo držiteľa osvedčenia o zápise požiadať v prípade porušenia alebo ohrozenia práv vyplývajúcich zo zákona o poskytnutie relevantných informácií týkajúcich sa pôvodu výrobku porušujúceho práva podľa zákona a okolností jeho uvedenia na trh, pričom ustanovenie explicitne určuje osoby, ktoré sú povinné predmetné informácie poskytnúť, ako aj demonštratívne vymenúva okruh údajov, ktoré je držiteľ osvedčenia o zápise oprávnený požadovať. Ustanovenie posilňuje postavenie držiteľa osvedčenia o zápise v boji proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práv, pretože mu umožňuje nielen zasiahnuť voči konkrétnemu porušovateľovi, ale aj vysledovať reťazec osôb (napr. distribútor, dodávateľ, veľkoobchodník, predajca), ktoré sa na porušovaní práv podieľajú.

K bodu 3

V súvislosti a v súlade s novo navrhovanou koncepciou primeraného zadosťučinenia, resp. úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva v Občianskom zákonníku sa právo na primerané zadosťučinenie priznáva aj pre prípad ohrozenia práv chránených zákonom o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, pričom sa vkladá odkaz na zodpovedajúce novo navrhované ustanovenie Občianskeho zákonníka.

K bodu 5

Platná úprava § 10 odsek 2 demonštratívnym spôsobom predstavuje možné rozhodnutia súdu, ktorých cieľom je zamedzenie porušovania práv. Takto formulované „petity" rozhodnutí vychádzajú zo zmluvy TRIPS, ktorá predstavuje hmotnoprávny základ pre oblasť priemyselného vlastníctva. TRIPS formuluje aj jednotlivé základné znenia petitov tak, že zabezpečujú širší rozsah práv, ako je vyžadovaný transpozíciou smernice 2004/48/ES. Dohoda TRIPS je pritom plne kompatibilná so smernicou 2004/48/ES. Navrhujú sa len nevyhnutné zmeny, ide o zosúladenie platného znenia so znením smernice 2004/48/ES. Smernica 2004/48/ES v článku 10 odsek 1 ustanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť, „aby príslušné súdne orgány mohli na návrh nariadiť prijatie potrebných opatrení v súvislosti s tovarom, o ktorom zistili, že porušuje právo duševného vlastníctva, a vo vhodných prípadoch aj v súvislosti s materiálmi a nástrojmi použitými pri tvorbe alebo výrobe tohto tovaru". Smernica 2004/48/ES explicitne vymenúva tieto opatrenia – stiahnutie z obchodných kanálov, definitívne odstránenie z obchodných kanálov alebo zničenie. Navrhované znenie § 10 odsek 2 je v úplnom súlade s návrhmi rozhodnutí formulovanými v článku 10 odsek 1 smernice 2004/48/ES a je transponované spôsobom, ktorý rešpektuje jednotlivé špecifiká práv priemyselného vlastníctva.

Opatrenia sa vykonávajú na náklady porušovateľa práva.

K bodom 6 a 7

Navrhovateľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 20a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

K Čl. XIII

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa s prihliadnutím na legislatívny proces navrhuje na 1. február 2007.

Bratislava 13. decembra 2006

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister kultúry

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.