25/2006 Z. z.

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Doterajšia legislatívna úprava

Po prechode Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku po roku 1989 nastala potreba legislatívne upraviť pravidlá pri vynakladaní verejných (štátnych, obecných) finančných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov zapojených na štátny, resp. obecný rozpočet.

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republike uplatňované od roku 1994, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní).
Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo
pri OSN (UNCITRAL). S vedomím ťažkostí pri uplatňovaní novej právnej úpravy hospodárenia s verejnými prostriedkami a naviac v období prechodu na trhovú ekonomiku
sa zvolila čo najjednoduchšia forma zákona s dôrazom na základné princípy verejného obstarávania, a aby sa dosiahla tzv. „najlepšia hodnota peňazí" (best value for money), čo je možné najmä vytvorením konkurenčného, súťažného prostredia so stanovením rovnakých pravidiel a podmienok pre všetkých účastníkov. Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosť procesu verejného obstarávania, nediskriminácia a zabezpečenie rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov.

Na základe iniciatívy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bol prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., s účinnosťou od 1. apríla 1994, ktorý menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v dvoch ustanoveniach, ktorými sa upravovali finančné limity pre použitie cenovej ponuky a priameho zadania.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1996 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., možno označiť ako prvý krok k aproximácii pravidiel verejného obstarávania s právom Európskych spoločenstiev. V tomto zákone sa premietli viac ako dvojročné skúsenosti z fungovania systému verejného obstarávania v podmienkach trhu Slovenskej republiky. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešli kompetencie výkonu štátneho dohľadu nad verejným obstarávaním z Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky na novozriadené krajské úrady.

Od roku 1998 sa začali práce na novom zákone o verejnom obstarávaní, pričom ako východisko boli vzaté smernice Európskych spoločenstiev upravujúce oblasť verejného obstarávania. Dôvodom pre vypracovanie nového zákona o verejnom obstarávaní bola potreba aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev. Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon") zo 14. septembra 1999 predstavovalo významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Pravidlá a postupy verejného obstarávania začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad") s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

V roku 2001 bol prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z verejného obstarávania, išlo o tzv. podprahové obstarávanie (obstarávanie predmetov „nízkych hodnôt", príp. o tzv. small value contracts – zákazky nízkych hodnôt). Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo ďalšie doplnenie, resp. zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila sa definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, upravila sa aj definícia uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Zaviedli sa zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní
so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Na základe tohto zákona bola prijatá Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 722/2001 Z. z. o obsahu predbežného oznámenia, oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, oznámenia o výsledku verejného obstarávania, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov a oznámenia o výsledku súťaže návrhov.

2. Zhodnotenie súčasného stavu

V súčasnom období je v Slovenskej republike oblasť verejného obstarávania upravená zákonom č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní"), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Zákon o verejnom obstarávaní bol plne aproximovaný s vtedy platnými smernicami ES upravujúcimi oblasť verejného obstarávania. Aproximácia práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev bola jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a prispela k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr.

Prijatie zákona o verejnom obstarávaní, v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami, umožnilo obstarávateľom postupovať pri výbere zmluvného partnera formou spoločného obstarávania, upresnila sa definícia obstarávateľa, súčasne sa upresnilo stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania, podmienky účasti uchádzačov a záujemcov, najmä preukazovanie ich finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.

Odlišným spôsobom vyhlasujú verejné obstarávanie obstarávatelia z klasického sektora a obstarávatelia z vybraných odvetví, ktorým sa zároveň vytvárajú väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania, ako je vedenie vlastných kvalifikačných systémov spôsobilých právnických alebo fyzických osôb, s ktorými môžu podľa potreby uzavrieť zmluvu efektívnym spôsobom. Obsah a vzory jednotlivých oznámení upravuje Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 575/2003 Z. z. o obsahu a vzoroch oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.

Do zákona o verejnom obstarávaní sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké postupy verejného obstarávania, ako pri zmluvách na uskutočnenie stavebných prác a postupy uplatňované pre verejnú bytovú výstavbu.

Najvýznamnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo vytvorenie nového spôsobu riešenia revíznych postupov v procese verejného obstarávania, kde
sa zaviedol nový inštitút vybavovania žiadosti o nápravu obstarávateľom, ktorý predchádza konaniu úradu, t.j. konaniu o námietkach alebo výkonu kontroly. Rozhodovanie o námietkach sa uskutočňuje v trojčlenných alebo päťčlenných komisiách za účasti aj externých členov.

V ročnej správe o činnosti úradu sa poukazuje na niektoré problémy, ktoré súvisia s uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania. Tieto problémy súvisia predovšetkým s tým, že viacerí obstarávatelia v nie dostatočnej miere uplatňujú prvky plánovania, princípy transparentnosti a nediskriminácie, ktoré sú zárukou pre vytvorenie potrebného konkurenčného prostredia, kulminujúceho do efektívneho a hospodárneho výsledku procesu verejného obstarávania.

Súčasný neuspokojivý stav vo verejnom obstarávaní sa vo väčšine prisudzuje len aplikácii zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je z pohľadu dodržiavania jedným z najviac kritizovaných, napriek tomu, že vo všeobecne záväzných právnych predpisoch súvisiacich s verejným obstarávaním absentujú viaceré pravidlá, napr. pravidlá hospodárenia verejnoprávnych organizácií, alebo nástroje, ktoré by umožňovali objektívne stanoviť predpokladané náklady obstarávanej stavby.

Vo viacerých obstarávateľských organizáciách nie sú naviac vytvorené potrebné podmienky na samotnú aplikáciu zákona tým, že nie sú odovzdávané skúsenosti už z uskutočnených dodávok pre nové obstarávania. To vyúsťuje v konečnom dôsledku
do zvýšených nákladov obstarávateľov, pretože aj opakujúce sa a rovnaké plnenia sú vytvárané vždy ako nové zmluvy s rôznym obsahom. Napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní pri vypracovaní súťažných podkladov ukladá obstarávateľovi povinnosť určiť obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania, obstarávatelia časť zmluvy ponechávajú na uchádzačov, čím sa stávalo aj v minulosti, že uzatvárali nevýhodné zmluvy.

Napriek tomu, že počet vyhlásených súťažných metód verejného obstarávania
sa zvyšuje, stále je pomerne vysoký počet zmlúv, ktoré sa uzatvárajú na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

Uvedené skutočnosti výrazne ovplyvňujú kvalitu organizovania procesu verejného obstarávania. Obstarávatelia preto často organizujú súťaže, v ktorých sú zákon o verejnom obstarávaní, ako aj súvisiace predpisy porušované. Je preto naďalej potrebné vytvárať podmienky pre správnu aplikáciu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré
sú predpokladom pre efektívne a hospodárne využitie verejných prostriedkov.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Oblasť verejného obstarávania je jednou z najsledovanejších oblastí, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

Dňa 16. apríla 2003 bola v Aténach podpísaná Zmluva o pristúpení, ktorou sa zavŕšil pre asociované krajiny prístupový proces do Európskej únie a od 1. mája 2004 sa tieto krajiny vrátane Slovenskej republiky stali plnoprávnymi členmi Európskej únie, so všetkými právami, ale aj povinnosťami z toho vyplývajúcimi.

Európsky parlament a Rada dňa 31. marca 2004 schválili pre oblasť verejného obstarávania smernicu 2004/18/ES o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor) a smernicu 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia).

Pre Slovenskú republiku prijatím nových smerníc vyplynula úloha prebrať nové smernice do legislatívy o verejnom obstarávaní do 21 mesiacov, t. j. do 31. 1. 2006. Prebratie smerníc Európskeho spoločenstva do národnej legislatívy je povinnosťou každého členského štátu Európskej únie.

Oblasť verejného obstarávania je upravená nasledovnými základnými predpismi a ich novelami:

Smernica 89/665/EHS, upravujúca postup pri koordinácii predpisov upravujúcich proces kontroly schvaľovania zmlúv,Smernica 92/13/EHS, upravujúca postup pri koordinácii procesu verejného obstarávania a opravných prostriedkov pre subjekty pôsobiace v sektoroch vodného hospodárstva, energie, dopravy a telekomunikácií, Smernica 2001/78/ES, ktorá mení a dopĺňa Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS, 92/50/EHS v znení Smernice 97/52/ES a mení a dopĺňa Smernicu 93/38/EHS v znení Smernice 98/4/ES, Smernica 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia),Smernica 2004/18/ES o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek
na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby
(tzv. klasický sektor). Nariadenie Komisie (ES) č. 1874/2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahy uplatňovania v oblasti postupov uzatvárania zmlúv, z 28. októbra 2004.

Na účel štandardizácie údajov používaných obstarávateľmi na definovanie predmetu obstarávania Európske spoločenstvá zaviedli jednotný klasifikačný systém pre verejné obstarávanie, ktorý upravuje:

1. Nariadenie Komisie (ES) č. 2151/2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2195/2002 Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) zo 16. decembra 2003.

Na účel zjednotenia finančných limitov pre použitie nadlimitného verejného obstarávania, resp. limitov rozhodujúcich pre povinnú aplikáciu smerníc Európskych spoločenstiev v období od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2004, kedy by mohla vzniknúť situácia, že výška prahovej hodnoty vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, tzv. SDR a v EUR nie sú zhodné, limity upravuje:

Prebratie nových smerníc Európskych spoločenstiev prijatím novely zákona o verejnom obstarávaní, vzhľadom na rozsah tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu nielen zo strany obstarávateľov a tuzemských účastníkov procesu verejného obstarávania, ale najmä zo strany zahraničných účastníkov. Preto sa pôvodne uvažovalo aj s možnosťami novej právnej úpravy v dvoch právnych predpisoch (samostatne pre klasický sektor a samostatne pre vybrané odvetvia) z dôvodu rozdielov v terminológii upravujúcej základné pojmy pre klasický sektor a vybrané odvetvia a taktiež z dôvodu jednoduchších postupov obstarávania pre subjekty pôsobiace vo vybraných odvetviach, ktoré upravujú nové smernice ES. Nie je obvyklé, aby rovnakú problematiku upravovali dva právne predpisy. Z tohto dôvodu sa navrhujú postupy pre obstarávanie klasického sektora aj vybraných odvetví upraviť v jednom právnom predpise - v novom zákone o verejnom obstarávaní.

Štruktúra návrhu nového zákona je upravená tak, že v samostatnej časti sú upravené základné ustanovenia všeobecne platné pre verejné obstarávanie. V samostatnej časti
sa navrhuje upraviť postupy pri zadávaní nadlimitných zákaziek. V rámci tejto časti
sú spoločné ustanovenia, ktoré spoločne platia pre verejných obstarávateľov (klasický sektor) aj pre obstarávateľov (vybrané odvetvia). Samostatne sa navrhuje upraviť postupy
pre zadávanie nadlimitných zákaziek klasickým sektorom a samostatne pre vybrané odvetvia, tak ako sú upravené smernicami ES. Smernica 2004/18/ES upravuje zadávanie zákaziek
pre verejných obstarávateľov a smernica 2004/17/ES upravuje zadávanie zákaziek
pre tzv. vybrané odvetvia – obstarávateľov. Cieľom navrhovanej úpravy je zachovať kompletnosť a ucelenosť postupov pre rôzne subjekty v samostatných hlavách druhej časti návrhu zákona.

V samostatnej časti návrhu zákona sa upravujú postupy pre tzv. národnú legislatívu, ktorá upravuje zadávanie zákaziek s finančnými limitmi nižšími, ako sú limity stanovené Európskou komisiou. Táto časť spoločne upravuje postupy pre verejného obstarávateľa
a pre obstarávateľa. V závislosti od výšky finančného limitu zadávanie zákaziek
pre verejného obstarávateľa sa ustanovujú tri postupy, a to zadávanie zákaziek nízkej hodnoty, podprahové zákazky a podlimitné zákazky. Vzhľadom na špecifické postavenie
tzv. vybraných odvetví – obstarávateľa, pre ktorého sú upravené len dva postupy, a to
pre podprahové zákazky a pre podlimitné zákazky, avšak s vyššími finančnými limitmi, ako sú limity pre verejného obstarávateľa.

Súčasne sa zjednodušuje právny rámec národných postupov verejného obstarávania a prispôsobuje sa využívaniu informačných a komunikačných technológií, ktorými je možné proces verejného obstarávania zefektívniť, zrýchliť a administratívne zjednodušiť.

V samostatnej časti návrhu zákona sa navrhuje upraviť súťaž návrh, vzhľadom na jej špecifiká a potrebu individuálneho prístupu jej uplatňovania.

V záujme sprehľadnenia a lepšej orientácie sa navrhuje táto štruktúra nového zákona o verejnom obstarávaní

- Prvá časť – Základné ustanovenia

- Druhá časť – Postupy zadávania nadlimitných zákaziek

- Tretia časť – Postupy zadávania podlimitných zákaziek, podprahových zákaziek a zákaziek s nízkymi hodnotami (klasický sektor a vybrané odvetvia)

- Štvrtá časť – Súťaž návrhov

- Piata časť – Správa vo verejnom obstarávaní

- Šiesta časť – Záverečné ustanovenia

Vecným zámerom návrhu nového zákona o verejnom obstarávaní je zavedenie takého systému verejného obstarávania, ktorý by odzrkadľoval

nové trendy v tejto oblasti, ktorými sú najmä

- zohľadnenie záväzkov EÚ vyplývajúcich z medzinárodných obchodných vzťahov uzavretých medzi ňou a tretími krajinami, ako napríklad Dohody o vládnom obstarávaní (Government Procurement Agreement – GPA) uzavretej na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

- zamedzenie zadávania zákaziek dodávateľom, ktorí boli členmi zločineckej organizácie, ktorí boli odsúdení za trestný čin korupcie, podvodu alebo prania špinavých peňazí,

- zavedenie vhodných postupov, ktoré by umožňovali využitie nových techník elektronického obstarávania, ktoré pomôžu zlepšiť hospodársku súťaž a zefektívniť zadávanie zákaziek, najmä čo sa týka časových a finančných úspor (e-komunikácia),

- potreba definovať nové, úplne elektronické systémy (Dynamický nákupný systém, e-aukcie),

- zavedenie určitých techník centralizovaného obstarávania pre nákupy veľkých objemov a súčasne definovanie centrálnej obstarávacej organizácie, ktorá môže obstarávať v mene verejných obstarávateľov,

- ochrana životného prostredia a podpora trvalo udržateľného rozvoja pri súčasnom zabezpečení najlepšej hodnoty za vynaložené peniaze,

- zavedenie systémov environmentálneho riadenia počas plnenia zmluvy a uplatňovanie environmentálnych značiek,

- liberalizácia trhu, hospodárska súťaž a konkurenčné prostredie v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky a dopravy, ktorá vedie k definovaniu zjednodušeného mechanizmu pri zadávaní zákaziek týmito subjektami, a tým aj ich lepšiemu prispôsobeniu sa podmienkam trhovej ekonomiky,

- vývoj v oblasti poskytovania poštových služieb, ktorý by mal umožniť týmto subjektom väčšiu flexibilitu pri zadávaní zákaziek, ako im doteraz ponúkali postupy definované pre tzv. klasický sektor. Z toho dôvodu subjekty poskytujúce poštové služby sú začlenené medzi postupy uplatňujúce vybrané odvetvia – teda obstarávateľa,

- ďalšia liberalizácia trhu a efektívna hospodárska súťaž v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb, z čoho vyplýva, že už nie je potrebné naďalej upravovať zadávanie zákaziek pre subjekty pôsobiace v tomto sektore,

- zadávanie zákaziek zahrňujúcich niekoľko činností, ktoré by mohli podliehať rôznym obstarávacím postupom, a preto sa stanovujú presnejšie postupy vzťahujúce sa na takého prípady.

skúsenosti z uplatňovania doterajšieho systému verejného obstarávania a z toho vyplývajúca potreba

- zjednodušenia postupov zadávania zákaziek, najmä čo sa týka národného obstarávania,

- prehodnotenia národných limitov,

- riešenia nových situácií vyplývajúcich zo zavedenia moderných informačných technológií do procesu verejného obstarávania.

Prvá časť návrhu zákona – Základné ustanovenia – je spoločná pre verejné obstarávanie oboch sektorov. V tejto časti sa ustanovuje predmet úpravy, definujú sa základné pojmy, pričom pojem uzavieranie zmlúv sa nahrádza novým pojmom zadávanie zákaziek, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia z klasického sektora a zákaziek, ktoré zadávajú obstarávatelia z vybraných odvetví. Vymedzujú sa finančné limity pre uplatňovanie postupov verejného obstarávania a pravidlá výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky. Finančné limity pre zadávanie nadlimitných zákaziek, ktoré sú upravené v návrhu zákona vychádzajú
zo smerníc Európskych spoločenstiev, pričom právo upravovať tieto limity, prepočítavať ich a vyhlasovať je dané Komisii. Navrhuje sa ustanoviť možnosť zabezpečovať verejné obstarávanie prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Vymedzujú sa aj zákazky vyňaté z aplikácie zákona, definujú sa subjekty, ktoré sú viazané aplikáciou zákona, tak pre klasický sektor, ako aj pre vybrané odvetvia, ku ktorým sa viažu aj činnosti pre tieto vybrané odvetvia. Pojem „obstarávateľ" sa zavedie pre subjekty z vybraných odvetví, pre subjekty z klasického sektora sa zavedie pojem „verejný obstarávateľ". Oproti terajšiemu zneniu z vybraných odvetví vypadla činnosť telekomunikácií, ale naviac sú tu zaradené poštové služby.

Druhá časť návrhu zákona – Postupy zadávania nadlimitných zákaziek – navrhuje
sa úprava súťažných podkladov na vypracovanie ponúk. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť na zadávanie zákazky tie isté postupy ako v terajšom znení zákona, t. j. verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konania bez zverejnenia. Postupy pri zadávaní nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom sú podľa smernice 2004/18/ES doplnené o nový postup, ktorým je súťažný dialóg. Súťaž návrhov tu nie je zaradená, nakoľko rovnako ako koncesia na stavebné práce si vyžaduje úpravu samostatných postupov. Podrobnejšie sa upravuje rámcová dohoda pre klasický sektor. Novým prostriedkom vo verejnom obstarávaní je možnosť používať dynamický nákupný systém,
na ktorého vytvorenie sa použije postup verejnej súťaže. Dynamický nákupný systém je reakciou na využívanie elektronických prostriedkov vo verejnom obstarávaní, pričom pri jeho zriadení a využívaní sa vyžaduje výhradne ich používanie. Podmienky účasti sa rozširujú o prvky environmentálneho riadenia, ktoré sa budú používať počas realizácie zmluvy. Ďalším novým prvkom je použitie elektronických aukcií, ktoré sa môžu použiť pri organizovaní verejnej súťaže, užšej súťaže a rokovacom konaní so zverejnením. Použitie elektronických prostriedkov vo verejnom obstarávaní bude mať vplyv na úpravy najmä v ustanoveniach, ktoré sa týkajú vysvetľovania, predkladania ponúk, otvárania ponúk, vyhodnotenia ponúk, a dotýka sa samotných postupov vo vzťahu k lehotám, napríklad lehota na predkladanie dokladov, lehota na predkladanie ponúk. V rokovacom konaní so zverejnením sa navrhuje zmena postupu, na základe ktorého sa rokuje o predložených ponukách vypracovaných v súlade s poskytnutými súťažnými podkladmi a s možnosťou znižovania počtu ponúk, ktoré sa majú ďalej prerokovať. Súťažným dialógom sa zavádza osobitný postup pri zadávaní zákaziek s cieľom realizácie zložitých projektov vyžadujúcich verejno-súkromné partnerstvá. Vzhľadom na osobitné postavenie subjektov spadajúcich do vybraných odvetví ako podnikateľských subjektov, v postupoch majú väčšiu flexibilitu napr. pri stanovení podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, možnosť zriadenia kvalifikačného systému. Naopak, nemajú upravený súťažný dialóg. Obstarávateľ môže svoje postupy používané
pri zadávaní zákazky podrobiť pravidelnej previerke s cieľom získať osvedčenie o atestácii podľa EN 45 503.

V tretej časti návrhu zákona – Postupy zadávania podlimitných zákaziek, podprahových zákaziek a zákaziek s nízkymi hodnotami (národné postupy verejného obstarávania) sa navrhuje upraviť postupy spoločne pre obidva sektory, pre klasický sektor, ako aj vybrané odvetvia, avšak s tým rozdielom, že obstarávateľ z vybraných odvetví neaplikuje zákon pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami. Finančné limity pre verejného obstarávateľa, ktoré uplatňuje v rámci zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami, podprahových zákaziek a podlimitných zákaziek a pre obstarávateľa pri zadávaní podprahových zákaziek a podlimitných zákaziek, sú uvedené z dôvodu prehľadnosti v tabuľke.

Verejný obstarávateľ

Zákazky s nízkymi hodnotami

Podprahové zákazky

Podlimitné zákazky

Tovar

Služba

≤ 1 000 000,- Sk

> 1 000 000,- Sk

< 2 000 000,- Sk

≥ 2 000 000,- Sk

≤ 154 000,- EUR

≤ 236 000,- EUR

Práca

≤ 4 000 000,- Sk

> 4 000 000,- Sk

< 12 000 000,- Sk

≥ 12 000 000,- Sk

< 5 923 000,- EUR

Obstarávateľ

Zákazky s nízkymi hodnotami

Podprahové zákazky

Podlimitné zákazky

Tovar

Služba

-

≥ 3 000 000,- Sk

< 7 000 000,- Sk

≥ 7 000 000,- Sk

< 473 000,- EUR

Práca

-

≥ 5 000 000,- Sk

< 25 000 000,- Sk

≥ 25 000 000,- Sk

< 5 923 000,- EUR

Pod postupy upravené v tejto časti sa navrhuje zahrnúť aj zadávanie nadlimitných zákaziek na služby iné, ako sú prioritné služby stanovené smernicou 2004/18/ES (služby uvedené v prílohe č. 3 k zákonu), ktorých postupy pri ich zadávaní smernice neupravujú a ponechávajú na úpravu členskému štátu. Pri zadávaní podlimitných zákaziek verejný obstarávateľ a obstarávateľ používa postupy ustanovené v prvej a druhej časti návrhu zákona, teda verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, rokovacie konanie
bez zverejnenia a súťažný dialóg (len verejný obstarávateľ), okrem ustanovení, ktoré sú z aplikácie vylúčené. Oznámenia sa uverejňujú vo Vestníku verejného obstarávania.
Pri zadávaní podprahových zákaziek, verejný obstarávateľ a obstarávateľ aplikuje postup priamo ustanovený v tretej časti návrhu zákona, pričom môžu použiť aj osobitný postup, ak je splnená aspoň jedna podmienka pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Výzvy a oznámenia o výsledku sa neuverejňujú vo vestníku, úradu sa posiela informácia o uzavretí zmluvy. Pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami verejný obstarávateľ postupuje tak, aby vynaložené náklady na získanie zákazky boli primerané kvalite a cene predmetu zákazky. Výsledky sa neuverejňujú vo vestníku a verejný obstarávateľ vtedy nemusí vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.

V štvrtej časti návrhu zákona – Súťaž návrhov – sa navrhuje úprava špecifického postupu, ktorým verejný obstarávateľ a obstarávateľ získava projekty týkajúce sa duševnej činnosti. Tieto postupy môže použiť aj osoba, ktorá nie je viazaná ich aplikáciou.

V piatej časti návrhu zákona – Správa vo verejnom obstarávaní – sa uvádza, ako samostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou pre oblasť verejného obstarávania, Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v záujme zvýšenia operatívnosti svojej činnosti môže zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská bez právnej subjektivity. Určuje
sa štatutárny orgán úradu a upravuje sa dĺžka jeho funkčného obdobia. Taktiež sa stanovuje pôsobnosť úradu, ktorá je zameraná na činnosti vyplývajúce z verejného obstarávania. Ciele, ktoré sa zabezpečujú týmito činnosťami sú smerované ku skvalitneniu procesu verejného obstarávania, jeho transparentnosti a odstraňovaniu diskriminácie uchádzačov alebo záujemcov. V súlade s požiadavkami práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania ustanovujú sa povinnosti úradu voči Európskej komisii, ktoré sa týkajú štatistických správ z verejného obstarávania. Okrem usmerňovania politiky verejného obstarávania, medzi ďalšie činnosti patrí napríklad vydávanie vestníka, vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb, vedenie zoznamu podnikateľov. Jednou z ťažiskových činností úradu je vykonávanie dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré vyžaduje právo Európskych spoločenstiev. Pri výkone dohľadu úrad rozhoduje o námietkach, vykonáva kontrolu postupu verejných obstarávateľov a obstarávateľov podľa tohto zákona a ukladá pokuty za porušenie tohto zákona. Súčasťou revíznych postupov je aj riešenie žiadostí o nápravu, ktorých vybavovanie je v kompetencii verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Podanie žiadosti o nápravu uchádzačom alebo záujemcom je podmienkou pre následné podanie námietok z ich strany, ktoré rieši úrad. Úrad vykonáva kontrolu postupu verejného obstarávania po ukončení procesu, teda po uzavretí zmluvy. Návrh zákona taktiež stanovuje výšky pokút pri konkrétnych porušeniach tohto zákona a lehota, dokedy môže úrad začať konanie o uložení pokuty. Pre obstarávateľa (vybrané odvetvia) je upravená možnosť získať osvedčenie o atestácii, zmierovacie konanie a posudzovanie činností v jednotlivých odvetviach, či sú priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhu.

Šiesta časť návrhu zákona – Záverečné ustanovenia – obsahuje generálnu klauzulu, podľa ktorej sa na konania upravené v návrhu zákona nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem rozhodovania úradu pri zápise a vyčiarknutí zo zoznamu odborne spôsobilých osôb, pri zápise a vyčiarknutí zo zoznamu podnikateľov a pri ukladaní pokút. Navrhuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích predpisov, ktoré
sa týkajú oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, ich obsahu, vzorov oznámení používaných pri podlimitnom zadávaní zákaziek, vzoru informácie obsahujúcej údaje o plnení zmluvy a vzoru informácie o uzavretí zmluvy pri zadávaní podprahových zákaziek z dôvodu povinnosti úradu poskytovať štatistické údaje Európskej komisii. V prechodných ustanoveniach sú riešené prípady v rozpracovaných postupoch zadávania zákazky, v konaniach úradu a ukončenia možnosti uzatvárania čiastkových zmlúv na základe rámcovej zmluvy uzavretej podľa doterajších predpisov. Týmto zákonom sa zrušuje doterajšia legislatíva upravujúca oblasť verejného obstarávania.

4. Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov
na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Predkladaný návrh zákona o verejnom obstarávaní nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani podnikateľské prostredie.

Návrh zákona neukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom povinnosť zaviesť systém elektronického obstarávania, avšak otvára priestor pre budúci vývoj v tejto oblasti. Zo skúseností členských krajín Európskej únie, ktoré elektronické obstarávanie zaviedli a majú s ním praktické skúsenosti, vyplývajú úspory pri aplikácii nových postupov zadávania zákazky za predpokladu, že boli plne využité všetky prvky elektronického obstarávania v spojení so spoločným obstarávaním a rámcovými dohodami.

Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť zvýšenie transparentnosti procesu verejného obstarávania, zefektívnenie kontroly vynakladania verejných prostriedkov, a tým výrazne prispieť k boju proti korupcii vo verejnej správe. Nepredpokladajú sa negatívne dosahy
na podnikateľské subjekty v Slovenskej republike, naopak, po zavedení systému elektronického obstarávania a unifikácii postupov obstarávania v členských štátoch EÚ, možno očakávať širší prístup podnikateľských subjektov k zákazkám v rámci Slovenskej republiky i celej Európskej únie.

5. Ekonomické prínosy

Z výsledkov štatistického zisťovania o použitých metódach verejného obstarávania
za rok 2003 vyplýva, že uplatňovanie postupov verejného obstarávania prináša úsporu výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 9,35 % z predpokladaných nákladov, pričom porovnateľná úspora sa v roku 2000 až 2002 pohybovala v rozpätí od 4,7 % do 7,2%.

6. Súlad s inými predpismi

Navrhované znenie zákona o verejnom obstarávaní je v súlade s Čl. 35 a Čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Zákon, ktorého ustanovenie je týmto zákonom dotknuté, je uvedený v návrhu tohto zákona.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/10320/2005-411 zo dňa 21. 03. 2005 vzalo na vedomie, že návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o verejnom obstarávaní

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je bezpredmetné vyjadrovať
sa k záväzkom Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii z hľadiska priorít aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ďalej podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, ako aj screeningu.

Záväzky Slovenskej republiky v danej oblasti vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení k Európskej únii z roku 2003. Návrh zákona sa svojou problematikou dotýka Prílohy č. 2 k Aktu o podmienkach pristúpenia, bod 1 – Voľný pohyb tovaru, písm. I – Verejné obstarávanie.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

Základné smernice upravujúce oblasť verejného obstarávania:

Smernica 2004/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb,

Smernica 2004/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby,

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác,

Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore.

Nariadenie Európskej komisie:

Nariadenie Komisie (ES) č. 1874/2004 z 28. októbra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahy uplatňovania v oblasti postupov uzatvárania zmlúv.

Ďalšia smernica, ktorá upravuje vyššie uvedenú oblasť (pozn.: nie je predmetom návrhu zákona, bude riešená samostatným vykonávacím predpisom):

Smernica Komisie 2001/78/ES z 13. septembra 2001 o zmene a doplnení Prílohy IV
k Smernici Rady 93/36/EHS, Príloh IV, V a VI k Smernici Rady 93/37/EHS, Príloh III a IV k Smernici Rady 92/50/EHS, v znení zmenenom Smernicou 97/52/ES, a Príloh XII až XV, XVII a XVIII k Smernici Rady 93/38/EHS, v znení zmenenom a doplnenom Smernicou 98/4/ES (Smernica o používaní štandardných formulárov pri uverejňovaní oznámení o verejných zmluvách).

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Gestorom návrhu právneho predpisu je Úrad pre verejné obstarávanie.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Pri príprave návrhu zákona nespolupracoval Úrad pre verejné obstarávanie so žiadnymi expertami.

B. Osobitná časť

K § 1

Navrhovaným znením ustanovenia sa určuje predmet úpravy zákona, ktorým je verejné obstarávanie zákaziek a aplikujú ich pri zadávaní zákaziek subjekty z klasického sektora, na účely tohto zákona označené ako „verejný obstarávateľ", a subjekty z vybraných odvetví pri zadávaní zákaziek, na účely tohto zákona označené ako „obstarávateľ". Ustanovujú sa zákazky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb, koncesie na stavebné práce a súťaž návrhov, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia
a obstarávatelia. Ustanovením sa ďalej upravuje správa vo verejnom obstarávaní.

Ustanovením sa upravujú výnimky z použitia tohto zákona.

Smernice ES odporučili členským štátom vzhľadom na efektívnu hospodársku súťaž v odvetví telekomunikácií po implementácii pravidiel Európskych spoločenstiev zameraných na liberalizáciu tohto odvetvia vyňať zadávanie zákaziek, ktoré majú umožniť verejnému obstarávateľovi poskytovať alebo využívať verejné služby v tomto odvetví.

Ďalej ide najmä o zákazky, ktorými sa zabezpečujú predmety, ktoré sú dôverné z dôvodu možného zneužitia, napríklad, ak predmet zákazky bude tvoriť utajovanú skutočnosť, ktorá je obmedzená na stupeň utajenia Prísne tajné a Tajné.

Osobitne sa návrh zákona nebude vzťahovať na zákazku, ktorá súvisí s ochranou utajovaných skutočností ako aj na zákazku, pri ktorej je nevyhnutné použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo na zákazku, pri ktorej to bude vyžadovať ochrana základných záujmov štátu.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania
sa navrhuje, aby zákazky z dôvodov týkajúcich sa štátnej bezpečnosti alebo štátneho tajomstva, alebo z dôvodu uplatňovania špecifických postupov pri zadávaní zákaziek, ktoré sú špecifické pre medzinárodné organizácie, alebo vyplývajú z medzinárodných dohôd týkajúcich sa umiestňovania vojsk, je potrebné, aby sa na takéto zákazky zákon neuplatňoval.

Podľa tohto zákona nepostupuje verejný obstarávateľ na úseku obrany pri zadávaní zákazky v oblastiach vymedzených v článku 296 Zmluvy o Európskej únii (Amsterdamské znenie). Ide o opatrenia nevyhnutné na ochranu základných záujmov bezpečnosti Slovenskej republiky, ktoré sú spojené s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi. Tieto opatrenia však nesmú nepriaznivo ovplyvniť súťaž
na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené špeciálne na vojenské účely.

Podľa tohto zákona sa nepostupuje, ak sa uplatnia osobitné pravidlá stanovené medzinárodnou organizáciou napríklad Svetovou bankou, ktorá verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi poskytne finančné prostriedky a ich vynakladanie podmieni aplikovaním ňou konkretizovaného osobitného postupu zadávania zákazky.

Z dôvodu precíznejšieho vymedzenia a v súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje okruh zadávania zákaziek vyňatých z pôsobnosti zákona, ktoré sa riadia inými pravidlami postupu a prijímania, ako upravuje tento zákon. Tieto pravidlá sú určené v bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode medzi Slovenskou republikou a krajinami, ktoré nie sú členom Európskych spoločenstiev.

Zmluvy, ktorých predmetom je nadobúdanie vlastníctva alebo nájom nehnuteľného majetku alebo iné práva súvisiace s nadobúdaním alebo nájmom nehnuteľností, majú špecifické vlastnosti, pre ktoré nie je vhodné, aby sa na výber zmluvného partnera použili postupy podľa tohto zákona. Navrhovanou úpravou sa ďalej sleduje, aby sa v súvislosti s nájmom alebo kúpou nehnuteľností zabránilo, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bez uplatnenia postupov verejného obstarávania uzavieral zmluvy na finančné služby v súvislosti s kúpou alebo nájmom nehnuteľností. Uzatváranie lízingových zmlúv (finančný lízing) v súvislosti s nehnuteľnosťami bude preto podliehať režimu návrhu zákona vzhľadom na to, že ide o finančné služby, ktoré súvisia s kúpou alebo nájmom nehnuteľností.

Zadávanie zákaziek verejným obstarávateľom na určité audiovizuálne služby v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania umožňuje zohľadnenie kultúrneho alebo spoločenského významu, čo má za následok, že uplatňovanie postupov podľa tohto zákona na ne, nie je vhodné. Táto výnimka sa týka napríklad služieb na scenáre alebo umelecké výkony potrebné na výrobu programu. Nevzťahuje sa však na dodávku technického vybavenia potrebného
pre produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania
sa navrhuje upraviť zadávanie zákaziek vyňatých z pôsobnosti zákona, ktoré sa týkajú služieb vo veciach rozhodcovských alebo v zmierovacích konaniach. Môže ísť o zmierovateľa stanoveného v záväzkovom vzťahu, ktorý bude riešiť prípadné spory medzi zmluvnými partnermi pred ich riešením súdnou cestou.

Zo zákona sú vyňaté určité finančné služby, ktorými sú nástroje menovej politiky, výmenné kurzy, verejný dlh, správa rezerv a iné politiky zahŕňajúce transakcie s cennými papiermi alebo inými finančnými nástrojmi, najmä transakcie verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov na získanie peňazí alebo kapitálu. Výnimku majú aj služby centrálnej banky – Národnej banky Slovenska.

Pod tento zákon nespadá ani uzatváranie zmlúv v pracovnoprávnych vzťahoch, ani samotný proces, ktorý vedie k ich uzavretiu s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.

Výnimkou z aplikácie ustanovení zákona je aj zabezpečovanie úloh výskumu
a vývoja, ktoré neslúžia výlučne pre potreby verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Toto ustanovenie je určené najmä ak ide o úlohy výskumu a vývoja pre potreby subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií, ktoré sú podľa zákona obstarávateľom, a výsledky z týchto úloh neslúžia na účely zabezpečenia zisku. Podmienkou je, že úhradu za ich dodanie vykoná verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ z vlastných finančných prostriedkov v celej výške.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa ustanovení tohto zákona pri zadávaní koncesií na stavebné práce. Pri zadávaní koncesií na služby, v súlade s právom Európskych spoločenstiev, sa dáva verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi výnimka z postupov uvedených v tomto zákone. Ak ide o obstarávateľov, tak sa uplatňuje výnimka aj
pri zadávaní koncesií na stavebné práce.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania
sa upravuje výnimka z aplikácie tohto zákona, pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb, na ktoré má subjekt, ktorý je sám verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, výlučné práva udelené na základe platných právnych predpisov, ktoré sú zlučiteľné s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Jedná sa o také služby, ktorých poskytovatelia majú určitú exkluzivitu garantovanú štátom.

Obstarávateľ nemusí postupovať podľa ustanovení tohto zákona pri vykonávaní svojej bežnej podnikateľskej činnosti, ktorou je kúpa alebo nájom hnuteľných vecí, ktoré obstaráva na účely ich ďalšieho predaja alebo nájmu. Samozrejme, je potrebné, aby bola splnená podmienka existencie dokonalého konkurenčného prostredia v tejto oblasti.

Obstarávateľ nemusí postupovať podľa ustanovení tohto zákona, ak zadávaná zákazka nesúvisí s činnosťou, ktorú vykonáva ako činnosť uvedenú v § 7 ods. 3 až 9 tohto zákona. Táto výnimka sa však nevzťahuje na obstarávateľa, ktorý je verejným obstarávateľom.
V takýchto prípadoch pri zadávaní zákaziek, ktoré nesúvisia s činnosťou uvedenou v § 7
ods. 3 až 9, je povinný postupovať podľa ustanovení tohto zákona týkajúcich sa verejného obstarávateľa.

Ak obstarávateľ vykonáva svoju činnosť v nečlenskom štáte Európskej únie, z dôvodu konkurencieschopnosti v danej oblasti, kde iné subjekty nie sú povinné postupovať podľa práva Európskych spoločenstiev sa na obstarávateľa vzťahuje výnimka spod pôsobnosti tohto zákona za splnenia v zákone uvedených podmienok.

Obstarávateľ nepostupuje podľa ustanovení tohto zákona, ak hodnota zákazky, ktorej predmetom sú tovary alebo služby, je nižšia ako 3 000 000 Sk v priebehu kalendárneho roka alebo počas trvania zmluvy, ak sa zmluva uzavrie na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, ak ide o stavebné práce nižšie ako 5 000 000 Sk počas trvania zmluvy.

Zákon sa nevzťahuje ani na zadávanie zákaziek na služby, ktoré poskytujú znalci, tlmočníci a prekladatelia. Z dôvodov aplikačnej praxe a vzhľadom na to, že táto problematika je upravená inými právnymi predpismi, sa navrhuje ak ide o podlimitnú zákazku, podprahovej zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je činnosť znalca, tlmočníka, prekladateľa, odborná činnosť na účely trestného konania, na účely kontroly, dozoru, dohľadu alebo na účely správneho konania vyňať z aplikácie zákona. Taktiež verejný obstarávateľ a obstarávateľ nie je povinný používať zákon pri zabezpečovaní knižničných fondov. Podľa tohto zákona nepostupujú ani zastupiteľské úrady Slovenskej republiky pri zadávaní zákazky v zahraničí. Zákon neuplatní štát zastúpený štátnymi orgánmi a úradmi, ak zadávajú zákazku, ktorá je zabezpečená zamestnávaním odsúdených a obvinených. Práca odsúdených a obvinených má z hľadiska ich resocializácie nezastupiteľné miesto, vytvára predpoklad návratnosti časti štátom vynaložených nákladov na výkon trestu odňatia slobody a eliminácie výplaty sociálneho vreckového týmto osobám z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ďalším ekonomickým prínosom je odvádzanie poistného, daní z príjmu, výživného a ďalších zrážok odsúdených.

K § 2

Pojem verejné obstarávanie zahŕňa niekoľko činností, ako je plánovanie, výber zmluvného partnera a plnenie zmluvy. Jednou z častí verejného obstarávania sú aj postupy
pri zadávaní zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác a zákazky na poskytnutie služby upravené týmto zákonom. Pod verejné obstarávanie spadajú tiež pravidlá pri koncesii a postupy pri súťaži návrhov.

K § 3

Návrh zákona kategorizuje zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ a zákazky zadávané obstarávateľom, ktoré sú zadávané v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi. Zákazka na účely tohto zákona je zákazka, ktorá sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy s peňažným plnením uzavretej s jedným alebo viacerými uchádzačmi a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, a ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb alebo dodanie tovarov.

Podľa Obchodného zákonníka je možné zmluvu uzavrieť aj ústnou dohodou.
Pre zabezpečenie priehľadnosti postupu verejného obstarávania sa iná, než písomná forma zmluvy nepripúšťa. Výnimku tvorí zadávanie zákaziek nízkych hodnôt, keď sa nemusí vyžadovať písomná forma zmluvy.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania
sa definujú zákazky na uskutočnenie stavebných prác s odkazom na prílohu č. 1 zákona, ktorá obsahuje zoznamy odborných činností týkajúcich sa stavebných prác podľa klasifikácie OSN používanej členskými štátmi Európskej únie pri definovaní stavebných prác.

Predmetom zákazky na dodanie tovaru sú okrem kúpy tovaru aj lízingové zmluvy, zmluvy na nákup tovaru na splátky alebo zmluvy na prenájom tovaru.

Predmetom zákazky na poskytnutie služby sú služby uvedené v prílohe č. 2 zákona, tzv. prioritné služby a služby uvedené v prílohe č. 3 zákona, tzv. neprioritné služby, ktoré sú v súlade s právom Európskych spoločenstiev rozdelené do kategórií zodpovedajúcich jednotlivým položkám spoločnej klasifikácie. Zároveň sa ustanovením stanovuje pravidlo, kedy sa zákazka považuje za zákazku na poskytnutie služieb vtedy, keď zákazka obsahuje aj tovary a stavebné práce.

K § 4

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce, v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky a typu verejného obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať postupy pre nadlimitné zákazky a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v EUR.

Výpočet výšky týchto limitov vychádza z priemernej dennej hodnoty eura vyjadrenej v SDR/ZPČ za 24 mesiacov, ktoré sa končia v posledný augustový deň pred revíziou s účinnosťou od 1. januára. Revidované finančné limity a ich zodpovedajúce hodnoty v národných menách uverejňuje Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie na začiatku novembra, ktorý nasleduje po ich revízii.

Európska komisia si vyhradila právo meniť výšku finančných limitov, pričom zmena sa bude uskutočňovať na základe právnych aktov Európskych spoločenstiev. Výška finančného limitu je stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1874/2004 z 28. októbra 2004, ktorým sa dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES. Nariadenie Komisie je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania
sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce, v závislosti
od predpokladanej hodnoty zákazky. Ak predpokladaná hodnota zákazky bez DPH je rovná alebo vyššia ako zákonom stanovené finančné limity, verejný obstarávateľ je povinný uplatňovať postupy pre zadávanie nadlimitných zákaziek a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v EUR.

V návrhu ustanovenia sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi stanovujú, v závislosti od výšky predpokladanej hodnoty zákazky tri postupy, a to konkrétne
pre nadlimitné zákazky, podlimitné zákazky a pre podprahové zákazky, pričom verejnému obstarávateľovi sa stanovuje postup aj pre zákazky s nízkymi hodnotami.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa postupov pre podlimitné zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je rovnaká alebo vyššia
ako 2 000 000 Sk, pre zákazky na stavebné práce je rovnaká alebo vyššia ako 12 000 000 Sk a súčasne nižšia ako finančný limit pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Obstarávateľ postupuje podľa postupov pre podlimitné zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky
na tovary a služby bez DPH je rovnaká alebo vyššia ako 7 000 000 Sk, pre zákazky
na stavebné práce je rovnaká alebo vyššia ako 25 000 000 Sk a súčasne nižšia ako finančný limit pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Pri zadávaní podlimitnej zákazky má verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa postupov ustanovených pre podprahové zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je rovnaká alebo vyššia ako 1 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 2 000 000 Sk a pre zákazky na stavebné práce je predpokladaná hodnota rovnaká alebo vyššia ako 4 000 000 Sk a súčasne nižšia
ako 12 000 000 Sk. Obstarávateľ postupuje podľa postupov pre podprahové zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je vyššia ako 3 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 7 000 000 Sk a pre zákazky na stavebné práce je vyššia ako 5 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 25 000 000 Sk. Pri zadávaní podprahových zákaziek má verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa postupov pre zákazky s nízkymi hodnotami, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je najviac 1 000 000 Sk
a pre zákazky na stavebné práce je najviac 4 000 000 Sk. Pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami nemá verejný obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

K § 5

Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej hodnoty zákazky. Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty v plánovacej etape procesu verejného obstarávania, pričom predpokladaná hodnota zákazky musí byť reálna a platná v čase pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo v čase začatia postupu zadávania zákazky, ak sa oznámenie nevyžaduje.

Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky vychádza verejný obstarávateľ a obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej hodnoty zákazky je vhodné, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami až do zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na zverejnenie a sledoval aj iné skutočnosti ovplyvňujúce určenie predpokladanej hodnoty zákazky.

Navrhovanými ustanoveniami sa ustanovujú pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky ak ide o tovary, služby a stavebné práce. Pri opakovaných zadávaniach zákazky sa predpokladaná hodnota zákazky určuje aj vrátane nasledujúcich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ udeľuje ceny a odmeny uchádzačom alebo účastníkom v súťaži návrhov, tieto sa započítajú
o predpokladanej hodnoty zákazky.

Do pravidiel určovania predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce je zaradené aj pravidlo pre určenie predpokladanej hodnoty stavebných prác, ak na uskutočnenie stavebných prác poskytne verejný obstarávateľ a obstarávateľ určité tovary, pokiaľ sú tieto tovary nevyhnutné na vykonanie daných stavebných prác. Predpokladaná hodnota týchto tovarov, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne v súvislosti so zadávaním zákazky na stavebné práce, sa zahŕňa do predpokladanej hodnoty stavebnej práce. Stanovenie tohto pravidla zabraňuje zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce, a tým aj možnosti vyhnúť sa aplikácii pravidiel a postupov stanovených napríklad pre nadlimitné zákazky z hľadiska stanovených finančných limitov.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa rozdelenia zákazky na časti, ak ide o stavebné práce a služby a samostatne pre tovary. Navrhovaným ustanovením sa vytvára predpoklad
na obmedzenie situácií, v ktorých dochádza k obchádzaniu postupov upravených týmto zákonom.

Základom pre určovanie predpokladanej hodnoty zákazky na tovar je dĺžka trvania zmluvného vzťahu. Pri uzatváraní zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na pevne stanovené obdobie, predpokladaná hodnota zákazky sa stanovuje na celé obdobie trvania zmluvy. Ak sa zmluva uzatvára na neurčitú dobu alebo dobu dlhšiu ako 4 roky, predpokladaná hodnota zákazky sa určuje 48-násobkom predpokladanej mesačnej platby. Medzi pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky na tovar sa zahrnuli aj lízingové zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvy o kúpe tovarov na splátky.

V predmetnom ustanovení sú definované náklady, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zahrnúť do predpokladanej hodnoty zákazky na služby, ak ide o poisťovacie služby, bankové a iné finančné služby alebo náklady súvisiace so súťažou návrhov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí predpokladanú hodnotu zákazky, ak výsledkom procesu obstarávania je zmluva uzavretá na dobu do 4 rokov tak, že vezme
do úvahy celé obdobie plnenia zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy na dobu dlhšiu ako 4 roky alebo na dobu neurčitú, určuje sa predpokladaná hodnota zákazky 48-násobkom mesačnej platby.

Pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky sa definujú prípady, keď nie je možné určiť, či ide o zákazku na tovar alebo službu, teda nie je možné stanoviť ich podiely. Je to najmä pri zákazkách na tovary a služby, ktoré nie je možné oddeliť, a preto sa predpokladaná hodnota zákazky stanoví ako celková hodnota tovaru a služby bez ohľadu na ich podiely, kde sa zahrnie aj hodnota montážnych a inštalačných prác.

Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne uplatniť dynamický nákupný systém alebo uzavrieť rámcovú dohodu, do predpokladanej hodnoty zákazky pre dynamický nákupný systém, resp. rámcovú dohodu musí zarátať všetky predpokladané hodnoty zákaziek, ktoré má v úmysle počas dĺžky trvania týchto systémov a v rámci nich zadávať.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný používať pri výbere zmluvného partnera pravidlá a postupy upravené zákonom. Zakazuje sa mu rozdeliť predmet zákazky. Takisto pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky má postupovať tak, aby sa nevyhol použitiu pravidiel a postupov podľa zákona.

K § 6

Ustanovením sa vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor – verejný obstarávateľ, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Je vo verejnom záujme, aby zákon o verejnom obstarávaní uplatňoval každý subjekt, ktorý používa verejné financie, podlieha kontrole alebo riadeniu iného verejného obstarávateľa.

Verejný obstarávateľ je definovaný čo najvšeobecnejšie, pomocou pojmov verejné právo a všeobecný záujem, aj napriek tomu, že tieto pojmy nie sú v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, ale ani v právnych poriadkoch iných štátov nie sú definované a vymedzené tak, aby mohli byť všeobecne akceptované.

Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a ďalšie organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých verejných obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určuje Smernica 2004/18/ES - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania).

Kontext štátu, regionálnej a miestnej samosprávy sa neobmedzuje len
na administratívu, ale zahŕňa aj úrady a organizácie, ktoré aj keď nie sú formálne časťou tradičnej administratívnej štruktúry, nemajú vlastnú právnu subjektivitu a vykonávajú úlohy, ktoré sú bežne povinnosťou štátu alebo samosprávy, ktoré úplne zastupujú rôznymi spôsobmi. Podľa výkladu tohto článku vydaným Európskym súdnym dvorom v prípade „Beentjes versuz Holandský štát" definícia štátu musí byť chápaná logicky. Musí zahŕňať inštitúcie, ktoré aj keď sú formálne oddelené od verejných obstarávateľov, v skutočnosti na nich úplne závisia a plnia v ich mene úlohy. V tomto prípade súd rozhodol, že inštitúcia, ktorej zloženie a štruktúra sú dané zákonom, a ktorej členovia sú menovaní úradmi, ktorých kompetencie sú garantované štátom, a ktorá financuje zmluvy o verejných prácach, ktoré je jej úlohou prijať, musí byť považovaná za spadajúcu pod pojem štát, aj keď formálne netvorí časť štátnej administratívy. Tento princíp by mal byť použitý pre všetkých ďalších verejných obstarávateľov, uvedených v smerniciach, teda by to malo byť chápané ako zahrnutie akýchkoľvek organizácií (inštitúcií), ktoré sa vytvorili na základe zákona, nariadenia alebo administratívneho aktu. Do tejto kategórie spadajú štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, vyššie územné celky, miestna samospráva, rozpočtové organizácie vyšších územných celkov alebo rozpočtové organizácie miestnej samosprávy.

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta republiky Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, a sústava ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy, sústava súdnych orgánov a orgánov prokuratúry, účelové fondy.

Územná samospráva je časťou správy štátu decentralizovanou na územné jednotky.
Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom b) a c) patria mestá a obce
a vyššie územné celky.

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom d) patria napríklad organizácie zriadené verejnými obstarávateľmi zahrnutými pod písmenom a) až c), zriadené zákonom alebo na základe zákona, ako príspevkové organizácie, verejnoprávne organizácie, zdravotné poisťovne, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, Národná banka Slovenska. Do tejto kategórie verejných obstarávateľov spadajú aj organizácie, ktoré boli zriadené alebo založené vyššie uvedenými verejnými obstarávateľmi.

Združenie môže byť právnická osoba, ktorú vytvorila jedna alebo viacero organizácií uvedených v písmene a) až d). Platí to aj pre prípad združenia, v ktorom je aspoň jeden z jeho členov verejným obstarávateľom. Vzhľadom na to, že verejní obstarávatelia
sa pri vytváraní združení riadia osobitnými predpismi, ktoré upravujú ich činnosť, práva a povinnosti, nie je potrebné, aby zákon bližšie určoval typ združenia.

Verejný obstarávateľ – právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) je definovaná rovnako, ako v práve Európskych spoločenstiev na základe troch kritérií. Týmto sa vytvára predpoklad pre interpretáciu, aby sa zákon vzťahoval na každú organizáciu zriadenú alebo založenú
vo verejnom záujme, ktorej prevádzkové rozhodnutia a činnosť sú alebo môžu byť ovplyvnené verejným obstarávateľom ako dôsledok vzájomných vzťahov v duchu jednej alebo viacerých podmienok, ktoré vytvárajú tretie kritérium. Verejným obstarávateľom je
v tomto prípade právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb
vo verejnom záujme, ktorý nemá priemyselný alebo komerčný charakter a súčasne spĺňa aspoň jednu z troch podmienok.

Podobne ako pri pojme štát v kontexte smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania, sa aj právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), podľa výkladu vydaného Európskym súdnym dvorom, musí interpretovať funkcionálnym spôsobom. Právnická osoba podľa ods. 1
písm. d), ktorá nie je nastavená na tvorbu zisku v rámci svojej hlavnej aktivity, obyčajne nie je vystavená konkurencii zo strany iných subjektov voľného trhu, cieľom jej činnosti je uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme, ktoré nie sú uspokojované súkromnými podnikateľmi, alebo na uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme chce mať štát výhradný alebo rozhodujúci vplyv. Pri zakladaní právnickej osoby podľa ods. 1 písm. d) z dôvodov plnenia potrieb vo všeobecnom záujme sa štát rozhoduje, či dané potreby bude uspokojovať sám, alebo si zachová rozhodujúci vplyv nad ich uspokojovaním. Právnická osoba podľa
ods. 1 písm. d), uspokojujúca potreby vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný záujem, sa môže riadiť inými hľadiskami, než sú ekonomické hľadiská. Preto úplná neexistencia konkurencie, ako aj naproti tomu existencia silnej konkurencie, nie je rozhodujúcou podmienkou preto, aby sa jednoznačne dalo určiť, či konkrétna potreba je potrebou vo verejnom záujme, ktorá nemá priemyselný alebo obchodný charakter.

V situácii, ak daná právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) bežne vykonáva aj iné úlohy, než verejné, rozhodujúci význam má zhodnotenie prvotného cieľa stanoveného pri jej založení. Ak bola táto právnická osoba vytvorená s cieľom zabezpečovania potrieb
vo verejnom záujme a bežne popritom vykonáva hospodárske aktivity zamerané na zisk, nie je tu právny dôvod jej vyňatia spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, a to dokonca ani vtedy, ak jej činnosť vo verejnom záujme bežne predstavuje len neveľkú časť v porovnaní s rozsahom jej obchodnej činnosti. K tomuto výkladu dospel ESD (Rozhodnutie ESD
z 15. 01. 1998 v kauze C-44/96 Mannesmann).

Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť pre osoby, ktoré nie sú verejnými obstarávateľmi na základe znakov, ktoré zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje, aplikovať postupy podľa zákona v prípadoch, ak mu verejný obstarávateľ z klasického sektora poskytne finančné prostriedky na tovary, na stavebné práce alebo na služby. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené sú, že výška poskytnutých finančných prostriedkov je viac ako polovica nákladov na tovar, na stavebné práce alebo na služby. Znamená to, že ak osobe budú poskytnuté finančné prostriedky, musí pri zadávaní nadlimitných zákaziek na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služieb používať postupy zadávania nadlimitných zákaziek, tak ako verejný obstarávateľ. Obdobný princíp obsahuje aj právo Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Pri zadávaní podlimitných zákaziek postupuje podľa postupov ustanovených pre zadávanie podprahových zákaziek.

K § 7

Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorí sú povinní aplikovať zákon
pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Týmto ustanovením sa jednoznačne
a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. vybrané odvetvia, tak ako to rozpracováva právo Európskych spoločenstiev, ktoré rozlišuje verejných obstarávateľov
v klasickom sektore a obstarávateľov z vybraných odvetví. Na rozdiel od verejných obstarávateľov (klasický sektor), na ktorých sa zákon vzťahuje vždy.

Obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) je verejný obstarávateľ (§ 6), ktorý vykonáva aspoň jednu z vymedzených činností v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy alebo poštových služieb. Takýto verejný obstarávateľ, postupuje podľa druhej časti prvej a štvrtej hlavy zákona a tretej časti zákona, ak zadáva zákazky na tovary, služby a stavebné práce v súvislosti s činnosťami v odvetví energetiky a tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy, poštových služieb a s prieskumom alebo ťažbou ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, ako aj s činnosťami súvisiacimi s prevádzkovaním prístavov a letísk. Ak zadáva zákazky nesúvisiace s vyššie uvedenými činnosťami, postupuje podľa druhej časti prvej a druhej hlavy zákona.

Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má verejný obstarávateľ vykonávajúci aspoň jednu z vymedzených činností priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z hľadiska majetku, obchodného podielu alebo jej spravovania a súčasne vykonáva aspoň jednu z činností, ktoré zákon vymedzuje v súlade s právom ES. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie pod rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu.

Medzi obstarávateľov sa zaraďujú subjekty, ktoré disponujú osobitným právom alebo výlučným právom, ktoré pochádza z oprávnení pridelených zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom, ktorých výsledkom je obmedzenie výkonu činností ustanovených zákonom, alebo podstatným spôsobom ovplyvňujú schopnosť vykonávať takéto činnosti inými subjektami. Môže ísť o prípady, kde v dôsledku tohto výlučného práva bude môcť byť obmedzené vlastnícke právo k pozemkom čiastočne alebo úplne tým, že na týchto pozemkoch môžu byť umiestnené siete alebo zariadenia s nimi súvisiace na pozemku, pod pozemkom alebo nad pozemkom.

Do pôsobnosti súčasne platného zákona o verejnom obstarávaní, ako aj do pôsobnosti smernice 98/38/EHS spadali zákazky zadávané obstarávateľmi pôsobiacimi v odvetví telekomunikácií. Vzhľadom na výsledky uvedené v „Štvrtej správe o vykonaní telekomunikačných nariadení" z 25. 11. 1998, bol vytvorený legislatívny rámec
na liberalizáciu tohto odvetvia. Jedným z dôsledkov bolo zavedenie efektívnej hospodárskej súťaže v tomto odvetví. Keďže ďalší pokrok v oblasti liberalizácie telekomunikačného trhu zaznamenala aj „Siedma správa o vykonaní telekomunikačných nariadení" z 26. 11. 2001, nie je naďalej potrebné upravovať zadávanie zákaziek pre subjekty pôsobiace v tomto odvetví.

Navrhovanými ustanoveniami sa taxatívne vymedzujú činnosti v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy a poštových služieb.

Do sféry pôsobnosti zákona sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vodohospodárskymi dielami, zavlažovaním, odvodňovaním pôdy, likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd
za splnenia zákonných podmienok a činnosti súvisiace s odpadovými vodami, avšak len vtedy, ak obstarávateľ súčasne vykonáva činnosti súvisiace s výrobou, dopravou alebo distribúciou pitnej vody.

Subjekty poskytujúce poštové služby, bez ohľadu na ich právne postavenie, podľa súčasne platnej legislatívy, ako aj práva Európskych spoločenstiev, podliehajú postupom
pre zadávanie zákaziek, ktoré aplikuje klasický sektor – verejný obstarávateľ. Vzhľadom
na liberalizáciu trhu v oblasti poštových služieb, a na skutočnosť, že takéto služby už môžu
na trhu poskytovať aj iné subjekty, čím sa vytvára predpoklad pre zdravú konkurenciu, je potrebné, aby obstarávatelia poskytujúci poštové služby mali pri zadávaní zákaziek väčšiu flexibilitu, ktorú poskytujú postupy pre vybrané odvetvia - obstarávateľov.

Navrhované ustanovenie definuje, čo sa rozumie pod poštovými službami a inými službami, ako poštové služby v súlade so smernicou ES pre vybrané odvetvia. Navrhovaný zákon využíva odkazy na platnú legislatívu upravujúcu poštové služby.

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje, pri zadávaní ktorých zákaziek, za akých podmienok a pri ktorých činnostiach musí obstarávateľ v sektore vybraných odvetví postupovať podľa zákona. S cieľom predísť množstvu osobitných povolení platných len
pre určité odvetvia, sa v súlade s právom Európskych spoločenstiev zavádza všeobecný postup, ktorým sa riadia subjekty z vybraných odvetví využívajúce určitú geografickú oblasť na účely prieskumu alebo ťažby ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, aj vtedy, že tieto geografické oblasti využívajú prístavy a verejné letiská.

Do kategórie týchto obstarávateľov nie je možné zahrnúť podnikateľské subjekty v oblasti poskytovania autobusovej dopravy, ak ich vykonávajú paralelne a za rovnakých podmienok, ako verejní prepravcovia.

K § 8

Povinnosti verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktoré sú povinní plniť v procese zadávania zákaziek, smerujú najmä k povinnej aplikácii zákona. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí pri získavaní zmluvného partnera na dodanie tovarov, stavebných prác alebo služieb postupovať podľa tohto zákona.

Súčasne sa sleduje, aby celý proces zadávania zákazky rešpektoval základné slobody vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Ide predovšetkým o voľný pohyb tovarov, voľný pohyb služieb, voľný pohyb kapitálu, ako aj princípy z nich vyplývajúce, ktorými sú nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie a priehľadnosť.

Cieľom Dohody o vládnom obstarávaní (dohoda) je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností, ktoré sa týkajú zákaziek, zároveň s dosiahnutím liberalizácie a rozšírenia svetového obchodu. Opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať na uchádzačov alebo záujemcov pochádzajúcich zo signatárskych tretích krajín dohody, majú byť opatreniami definovanými v dohode, táto však nemá priamy účinok. Pre uchádzačov alebo záujemcov z členských štátov Európskej únie musia byť podmienky účasti vo verejnom obstarávaní rovnaké, ako majú uchádzači alebo záujemcovia z tretích krajín, ktoré sú signatármi dohody.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sa ustanovuje pravidlo, podľa ktorého je povinná postupovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom za predpokladu, že jej verejný obstarávateľ udelí osobitné právo alebo výlučné právo na poskytovanie služieb vo verejnom záujme. Vtedy verejný obstarávateľ v zmluve alebo v inom dokumente, v ktorom tejto osobe osobitné právo alebo výlučné právo udelil, uvedie, že pri zadávaní zákazky tretím subjektom na dodanie tovaru v súvislosti s poskytovaním služby vo verejnom záujme, je táto fyzická osoba alebo právnická osoba povinná dodržiavať princíp nediskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti. Táto fyzická osoba alebo právnická osoba nie je povinná postupovať podľa tohto zákona, pokiaľ jej túto povinnosť neukladá zmluva alebo iný dokument, ktorým sa osobitné právo alebo výlučné právo udeľuje.

K § 9

Vzhľadom na využívanie techník centralizovaného obstarávania v členských štátoch Európskej únie sa ustanovením dáva verejným obstarávateľom a obstarávateľom možnosť zadávať zákazky prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Centrálna obstarávacia organizácia je potom zodpovedná za zadávanie zákaziek na dodanie tovarov, stavebných prác alebo služieb za verejných obstarávateľov a za obstarávateľov. Využívanie techník centralizovaného obstarávania, so zreteľom na veľké objemy nákupov, napomáha rozširovaniu hospodárskej súťaže a zefektívneniu verejného obstarávania.

Ustanovením sa definuje centrálna obstarávacia organizácia, ktorá musí byť verejným obstarávateľom. V praxi to znamená, že napríklad verejný obstarávateľ je poverený obstarávaním určitých predmetov zákaziek pre iných verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Centrálna obstarávacia organizácia môže zadávať zákazky na tovary, služby alebo stavebné práce, alebo uzatvárať rámcové dohody na účet verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Centrálna obstarávacia organizácia zodpovedá za porušenie tohto zákona pri zadávaní zákazky. Centrálna obstarávacia organizácia musí aplikovať príslušné postupy podľa tohto zákona.

K § 10

Navrhovaným ustanovením sa upravuje pojem rámcovej dohody, v ktorej sa určujú strany dohody, podmienky týkajúce sa ceny, predpokladaného množstva a postupy
pre zadávanie následných zákaziek, ktoré sa majú zadávať počas jej platnosti a na jej základe.

Rámcová dohoda je písomná dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo jedným alebo viacerými obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými dodávateľmi na strane druhej. Rámcové dohody je možné vnímať ako trvajúce ponuky, ktoré ostávajú v platnosti počas dohodnutej doby.

K § 11 a § 12

Pojmy uchádzač a záujemca sa navrhujú upraviť v súlade s pojmami, ktoré sú definované právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania a sú vyjadrené čo najvšeobecnejšie.

Uchádzačom je fyzická osoba alebo právnická osoba alebo skupina týchto osôb oprávnená dodávať na trhu tovar, uskutočňovať stavebnú prácu alebo poskytovať službu
a predložila ponuku.

Na účely zákona sa zavádza aj pojem záujemca. Toto členenie rozlišuje účastníkov procesu verejného obstarávania z hľadiska časovej rozdielnosti preukazovania podmienok účasti pri zadávaní zákazky pre prehľadnejšiu identifikáciu subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu.

Záujemcom je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina týchto osôb oprávnená dodávať na trhu tovar, uskutočňovať stavebnú prácu alebo poskytovať službu, ktorá má záujem o účasť v užšej súťaži, v rokovacom konaní alebo v súťažnom dialógu a vo verejnej súťaži si prevzala súťažné podklady.

K § 13

Vzhľadom na to, že na uzavretie koncesnej zmluvy sa navrhuje používať pravidlá ustanovené týmto zákonom, je definovaný aj pojem koncesionár, ktorým sa stane úspešný uchádzač – fyzická osoba, právnická osoba alebo skupina takýchto osôb a verejný obstarávateľ s ním uzavrie koncesnú zmluvu.

K § 14

Navrhovaným ustanovením sa definuje koncesia, ktorá je výsledkom verejného obstarávania stavebných prác. Podstatným rozdielom je, že úhrada za uskutočnené stavebné práce je kompenzovaná, buď len právom užívať stavbu na dohodnutú dobu, alebo toto právo užívať stavbu môže byť spojené s peňažných plnením, zo strany verejného obstarávateľa.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sa definuje aj koncesia na služby, ktorá je výsledkom verejného obstarávania služieb. Podobne, ako pri koncesii na práce, je úhrada
za poskytnuté služby kompenzovaná, buď len právom užívať služby, alebo toto právo užívať služby môže byť spojené s peňažných plnením, zo strany verejného obstarávateľa. Navrhovaný zákon neupravuje pravidlá pre získanie koncesie na služby.

K § 15 až 17

Navrhovaným znením sa ustanovuje povinnosť zabezpečiť spôsob komunikácie
medzi verejným obstarávateľom a obstarávateľom a uchádzačom alebo záujemcom tak, aby bolo zaručené trvalé zachytenie jej obsahu a ochrana dôverných údajov uvedených v ponukách a žiadostiach o účasť, určujú sa podmienky, ktoré musí spôsob komunikácie spĺňať pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov.

Prostriedky, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí na komunikáciu, musia byť všeobecne dostupné z dôvodu, aby sa neobmedzoval prístup uchádzačov alebo záujemcov
do súťaže. Okrem komunikácie uskutočňovanej poštou a faxom sa zavádza aj elektronická komunikácia.

V navrhovanom ustanovení sa definuje, čo sa rozumie pod pojmom žiadosť o účasť. Upravuje sa obsah žiadosti o účasť v závislosti od jednotlivých postupov verejného obstarávania. Pri použití verejnej súťaže je žiadosťou o účasť žiadosť uchádzača o poskytnutie súťažných podkladov. Pri použití užšej súťaže, rokovacieho konania
so zverejnením alebo súťažného dialógu je žiadosťou o účasť žiadosť záujemcu o jeho zaradenie do príslušného postupu a predloženie dokladov, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti.

Ak je žiadosť o účasť poslaná faxom, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže stanoviť podmienku jej dodatočného potvrdenia poštou, elektronickými prostriedkami alebo osobným doručením. Toto sa nevzťahuje na doklady preukazujúce plnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, nakoľko ich nemožno poslať faxom. Žiadosť o účasť možno podať aj telefonicky, musí sa však doplniť aj v písomnej forme. Táto možnosť je vhodná najmä v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením pri požiadavke o vysvetlenie podmienok účasti.

Navrhovaným ustanovením sa súčasne upresňujú kritériá a pravidlá pre elektronický spôsob predkladania a prijímania žiadostí o účasť a ponúk. Pravidlá sa týkajú najmä skutočností, aby bolo možné pri prenose elektronickými prostriedkami presne zistiť čas a dátum predkladania žiadostí o účasť a ponúk, aby bolo zabezpečené, že do stanovených lehôt nikto nemôže mať prístup k údajom prenášaným elektronickými prostriedkami
a pri porušení, aby bolo možné identifikovať presné zistenie tohto porušenia. V rámci procesu zadávania zákazky môžu len oprávnené osoby manipulovať so súbormi údajov prenášanými elektronicky, napríklad pri zmene lehôt môžu stanoviť alebo zmeniť dátumy pre otváranie prijatých súborov. Súbory údajov (napríklad ponuky) môžu byť sprístupnené len tým osobám, ktoré sú oprávnené sa s nimi oboznámiť (napríklad komisia).

V každom prípade pri spôsobe komunikácie elektronickými prostriedkami musí byť zabezpečené, že bude zachovaná dôvernosť všetkých poskytnutých údajov, ako aj ponúk, a bude zabránená manipulácia s nimi pred tým, ako budú otvorené.

V rámci komunikácie elektronickými prostriedkami medzi verejným obstarávateľom a obstarávateľom a uchádzačmi a záujemcami by mali byť všetky dôležité postupové kroky zdokumentované, pričom podstatné materiály by mali byť opatrené elektronickým podpisom. Povinnosť používať elektronický podpis sa priamo zo zákona vyžaduje pri predkladaní ponúk, pričom všetky ponuky predkladané elektronickými prostriedkami musia byť opatrené elektronickým podpisom. Právny rámec pre používanie elektronických podpisov je v Slovenskej republike upravený v zákone č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Elektronický podpis je významným prvkom bezpečnosti v oblasti elektronickej komunikácie, najmä v podmienkach štátnej správy.

Používanie elektronických prostriedkov vedie k finančným úsporám, úsporám času, zjednodušeniu, efektívnosti a zvýšeniu priehľadnosti postupov zadávania zákazky. Ustanovením sa preto definujú komunikačné prostriedky používané pri zadávaní zákazky, pričom elektronické prostriedky sa zrovnoprávňujú s klasickými prostriedkami používanými na výmenu informácií (doručovanie poštou alebo osobne). Elektronický dokument a elektronická pošta už zaujali svoje miesto v každodennej praxi. V tejto súvislosti má opodstatnenie vo sfére elektronickej komunikácie aj elektronický podpis, ktorý
sa v elektronickej komunikácii používa všade tam, kde sa vyžaduje prejav subjektu smerujúci k potvrdeniu autorstva dokumentu, teda kde sa obvykle používa ručný písomný podpis.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa všeobecne upravuje spôsob počítania lehôt, ktorých priebeh závisí od určitej skutočnosti. Napríklad v procese verejného obstarávania je touto skutočnosťou odoslanie oznámenia na uverejnenie, od ktorej sa odvíja určenie a počítanie lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, určenie a počítanie lehoty na prekladanie žiadostí o účasť v užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením alebo v súťažnom dialógu, odoslanie výzvy na predkladanie ponúk, od ktorej sa odvíja určenie a počítanie lehoty na predkladanie ponúk v užšej súťaž alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Tieto lehoty sú určené dňom a začínajú plynúť nasledujúci deň.

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanovil jazyk, v ktorom sa budú predkladať doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti, ponuky, ako aj ďalšie dokumenty v procese verejného obstarávania. Z ustanovenia vyplýva, že doklady
na splnenie podmienok účasti je možné predkladať len v štátnom jazyku, t. j. slovenskom. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže umožniť uchádzačom alebo záujemcom predkladanie ponúk okrem štátneho jazyka, aj v inom jazyku, ako je štátny jazyk.

Ak má uchádzač alebo záujemca sídlo mimo územia Slovenskej republiky, musia byť doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predložené v jazyku krajiny jeho sídla a súčasne aj ich preklad do slovenského jazyka.

K § 19

Uchádzač alebo záujemca sa môže podľa vlastného uváženia rozhodnúť, že určité informácie, ktoré poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v procese verejného obstarávania, označí ako dôverné. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný túto požiadavku rešpektovať a označené informácie nezverejňuje, ak tento zákon neustanovuje inak. Pojem informácie označené ako dôverné nemožno stotožňovať s pojmom utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ustanovením sa deklaruje právo uchádzača alebo záujemcu zabezpečiť dôvernosť takých informácií, ktoré sám označí ako dôverné tým, že verejný obstarávateľ zabezpečí ich ochranu na základe prejavu vôle uchádzača alebo záujemcu. Povinnosť mlčanlivosti sa tak bude vzťahovať na akékoľvek informácie obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, alebo iné informácie označené uchádzačom alebo záujemcom, teda nielen na informácie, ktoré sú predmetom právnej úpravy zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo ktorých ochranu zabezpečujú osobitné predpisy.

K § 20

Na zabezpečenie sledovania postupu verejného obstarávateľa a obstarávateľa aj
po uzavretí zmluvy, ukladá sa povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi evidovať a archivovať všetky dokumenty, ktoré vznikajú v procese verejného obstarávania päť rokov od uplynutia lehoty viazanosti ponúk. Súčasťou dokumentácie, ktorú je potrebné archivovať, je odôvodnenie výberu postupu verejného obstarávania v zákonom uvedených prípadoch (napr. pri rokovacom konaní so zverejnením alebo rokovacom konaní
bez zverejnenia) a správa.

Správu vypracuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ pre každú uzavretú zmluvu, rámcovú dohodu a pre každé zriadenie dynamického nákupného systému. Ustanovenie uvádza, najmä ktoré údaje má správa obsahovať. Povinnosťou verejného obstarávateľa a obstarávateľa je zdokumentovať postup verejného obstarávania aj vtedy, že sa ho rozhodol realizovať elektronickými prostriedkami.

Ustanovením sa upravuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa poskytnúť kompletnú dokumentáciu kontrolným orgánom Slovenskej republiky, ktoré si ju môžu vyžiadať na základe osobitného právneho predpisu v rámci svojich kompetencií, ako aj Protimonopolnému úradu SR, súdom a orgánom činným v trestnom konaní.
Pri medzinárodnom spore prichádza do úvahy poskytnutie dokumentácie aj medzinárodným súdnym inštitúciám a Európskemu súdnemu dvoru.

K § 21

Navrhované ustanovenie upravuje uverejňovanie oznámení pre nadlimitné zákazky. Tieto oznámenia sa uverejňujú prioritne v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a následne aj vo Vestníku verejného obstarávania (vestník).

Verejnému obstarávateľovi sa dáva možnosť použiť na uverejnenie predbežných oznámení definovaných v tomto zákone, aj ich uverejnenie na internete v tzv. profile verejného obstarávateľa. Obstarávateľovi sa dáva možnosť uverejniť pravidelné informatívne oznámenie na internete v tzv. profile obstarávateľa. Ustanovením sa definuje, čo môže tento profil obsahovať a aké informácie môže verejný obstarávateľ a obstarávateľa prostredníctvom svojho profilu uverejňovať, napríklad informácie o výzvach na predkladanie ponúk. V záujme zvýšenia informovanosti môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vo svojom profile uverejňovať aj ďalšie všeobecné informácie, ako napríklad kontaktné osoby, ale aj súťažné podklady, technické požiadavky, dodatočné dokumenty, prípadne ďalšie potrebné informácie.

Predbežné oznámenia sa uverejnia v profile verejného obstarávateľa podľa možnosti čo najskôr po začatí kalendárneho roka, ak ide o stavebné práce čo najskôr po schválení plánovaných zákaziek na stavebné práce.

Oznámenie o profile verejného obstarávateľa zasiela verejný obstarávateľ
na uverejnenie publikačnému úradu a úradu.

Obstarávateľ zasiela oznámenie o profile obstarávateľa na uverejnenie publikačnému úradu a úradu.

Jednou z posledných povinností verejného obstarávateľa a obstarávateľa v procese zadávania zákazky je zaslanie oznámenia o výsledku verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ je povinný zaslať výsledky verejného obstarávania vždy, t. j. ak zadával zákazku postupom verejnej súťaže, užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením aj
bez zverejnenia ako aj súťažným dialógom aj pri uzatvorení rámcovej dohody.

Ak ide o dynamický nákupný systém, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú v rámci tohto systému. Takéto oznámenie môže však verejný obstarávateľ spojiť za každý kalendárny štvrťrok do jednej skupiny. Vtedy pošle „zoskupené oznámenie" do 48 dní po skončení každého kalendárneho štvrťroka. Obstarávateľ taktiež môže spojiť oznámenie za každý štvrťrok do jednej skupiny. Vtedy pošle „zoskupené oznámenie" do dvoch mesiacov
po skončení každého štvrťroku.

Pri nadlimitnom zadávaní zákazky sa výsledky prioritne zverejňujú prostredníctvom oznámení o výsledkoch v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a vo vestníku. Lehota na odoslanie oznámenia o výsledku nadlimitného zadávania zákazky je pre verejné obstarávanie do 48 dní po uzavretí zmluvy a pre obstarávateľa do dvoch mesiacov po uzavretí zmluvy.

Pokiaľ ide o rámcovú dohodu, verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zo zákona nevyplýva povinnosť zasielať publikačnému úradu oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú na základe rámcovej dohody, avšak má povinnosť zaslať toto oznámenie úradu pre zabezpečenie úplnosti štatistických správ poskytovaných Európskej komisii.

Navrhované ustanovenie umožňuje určité výnimky ohľadom uverejňovania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ak ide o zákazky pre tzv. neprioritné služby (príloha č. 3 zákona), keď závisí od rozhodnutia verejného obstarávateľa a obstarávateľa, či súhlasí s uverejnením tohto oznámenia. Oznámenia sa zasielajú na štatistické účely a Komisia ustanoví pravidlá zostavovania štatistických správ na základe týchto oznámení.

K § 22

Ustanovením sa určujú pravidlá pre zasielanie oznámení pri nadlimitných postupoch zadávania zákazky publikačnému úradu. Oznámenia sa zasielajú buď elektronickými prostriedkami vo formáte štandardných formulárov a podľa postupov elektronického zasielania oznámení, ktoré sú dostupné na internetovej adrese http://simap.eu.int, alebo iným spôsobom (napríklad faxom, e-mailom), pričom dátum odoslania oznámenia preukazuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ.

Obsah a vzory (štandardné formuláre) používané vo verejnom obstarávaní pri nadlimitných postupoch ustanovuje právny akt Európskych spoločenstiev (smernica 2001/78/ES, ktorá mení a dopĺňa Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS, 92/50/EHS v znení Smernice 97/52/ES a mení a dopĺňa Smernicu 93/38/EHS v znení Smernice 98/4/ES) a sú rovnaké pre všetky členské štáty Európskej únie.

Oznámenia sa uverejňujú v plnom znení v úradnom jazyku EÚ, ktorý si zvolí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Zhrnutie dôležitých aspektov oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných jazykoch EÚ.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ uverejní predbežné oznámenie alebo pravidelné informatívne oznámenie vo svojom profile, upovedomí o tom publikačný úrad prostredníctvom štandardného formulára - Oznámenie o profile verejného obstarávateľa alebo Oznámenie o profile obstarávateľa.

Deň nasledujúci po dni zaslania oznámenia publikačnému úradu, verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný zaslať oznámenie týkajúce sa nadlimitného zadávania zákazky aj úradu. Oznámenia sa zasielajú buď elektronickými prostriedkami, alebo iným spôsobom (napríklad faxom, e-mailom, poštou), pričom dátum odoslania oznámenia úradu preukazuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ. Oznámenie musí obsahovať tie isté informácie, ktoré boli uvedené v oznámení zaslanom publikačnému úradu alebo zverejnené v profile verejného obstarávateľa alebo v profile obstarávateľa.

Zároveň sa ustanovením definujú povinnosti úradu, týkajúce sa lehôt na uverejnenie zasielaných oznámení v závislosti od spôsobu zaslania a v nadväznosti na zvolený postup zadávania zákazky.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa prostredníctvom tohto ustanovenia dáva možnosť uverejňovať oznámenia o zákazkách, ktorých uverejňovanie mu priamo nevyplýva z tohto zákona.

K § 23

Ustanovením sa taxatívne určujú postupy, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije pri výbere zmluvného partnera v procese zadávania zákazky. Sú to verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, rokovacie konanie bez zverejnenia a súťažný dialóg.

Ďalej sa upravuje základné pravidlo pre používanie jednotlivých postupov zadávania zákazky. Z ustanovenia vyplýva rovnocennosť verejnej súťaže a užšej súťaže. Je na verejnom obstarávateľovi a obstarávateľovi, aby sa rozhodol, ktorý postup použije na získanie zmluvného partnera.

Osobitnými postupmi sú rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré môžu verejní obstarávatelia a obstarávatelia použiť iba vtedy, ak je splnená niektorá z podmienok pre ich použitie. Súťažný dialóg, ktorý môže verejný obstarávateľ použiť iba ak ide o obzvlášť zložité projekty a za osobitných okolností definovaných v zákone. Súťažný dialóg je postup určený len pre verejného obstarávateľa.
Pre obstarávateľa nie sú stanovené podmienky pre použitie rokovacieho konania
so zverejnením.

Verejná súťaž sa z procesného hľadiska odlišuje od ostatných postupov zadávania zákazky tým, že splnenie podmienok účasti uchádzači preukazujú priamo v predložených ponukách.

Verejná súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Tento spôsob zadávania zákazky je vhodný pre zabezpečovanie bežných, jednoduchých predmetov obstarávania, ktoré nevyžadujú náročné špecifikácie, alebo osobitné kvalifikácie
na uchádzačov a záujemcov.

Navrhované ustanovenie upravuje pojem užšej súťaže, ktorá sa vyhlasuje
pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet uchádzačov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.

Ustanovením je definované rokovacie konanie so zverejnením, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve
na rokovanie, pričom prihliada na zachovanie efektívnej hospodárskej súťaže.

Postupom rokovacieho konania bez zverejnenia sa zakazuje uzatvárať rámcové dohody.

Pri realizovaní obzvlášť zložitých projektov môže nastať situácia, keď verejný obstarávateľ z objektívnych príčin nevie zadefinovať prostriedky na splnenie svojich potrieb, alebo nevie posúdiť, čo poskytuje trh v oblasti technických riešení, ale aj finančných alebo právnych. Takáto situácia môže vzniknúť najmä pri realizácii projektov integrovanej dopravnej infraštruktúry, veľkých počítačových sietí alebo projektov, ktoré si vyžadujú komplexné a štruktúrované financovanie, ktorých finančné a právne zloženie nie je možné zadefinovať vopred. Keďže na zadávanie takých zákaziek nie je možné použiť verejnú alebo užšiu súťaž, zákonom sa stanovuje tzv. súťažný dialóg, ktorý zachováva hospodársku súťaž medzi uchádzačmi a taktiež umožňuje verejným obstarávateľom prediskutovať všetky aspekty zákazky s každým uchádzačom.

K § 24

Ďalšie pravidlo určenia predpokladanej hodnoty zákazky sa týka zadávania zákazky na služby, ktoré sú v súlade s právom Európskych spoločenstiev rozdelené na dve kategórie služieb tvoriace prílohy č. 2 a 3 k zákonu, pričom každá kategória služieb sa riadi iným postupom zadávania zákazky.

Ak nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb tvoria prevažne služby (jedna, alebo aj viac) uvedené v prílohe č. 2 zákona (tzv. prioritné služby), verejný obstarávateľ a obstarávateľ zadáva zákazku podľa postupov pre nadlimitné zákazky. Ak na základe stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky na služby prevažuje predpokladaná hodnota služieb uvedených v prílohe č. 3 (tzv. neprioritné služby), teda nadlimitnú zákazku tvoria prevažne neprioritné služby, verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije postup pre zadávanie podprahových zákaziek. Okrem toho je povinný verejný obstarávateľ a obstarávateľ poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania publikačnému úradu a úradu.

K § 25

Navrhované ustanovenie vymedzuje v súlade so smernicami ES okruh skutočností, ktoré musí uchádzač alebo záujemca spĺňať, ak sa chce procesu zadávania zákazky zúčastniť. V procese verejného obstarávania sa skutočnosti, ktoré sa týkajú osobného postavenia preukazujú čestným vyhlásením. Úspešným uchádzač musí čestné vyhlásenie nahradiť predložením príslušných dokladov.

Je v záujme štátu, obcí i spoločnosti, aby sa verejné zmluvy neuzatvárali s podnikateľskými subjektami, ktorých činnosť riadia, kontrolujú resp. konajú za takýto subjekt osoby, ktoré nie sú bezúhonné, t. j. osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním, za trestný čin korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev - podľa dohody o ochrane záujmov Európskych spoločenstiev, alebo ak takáto osoba spáchala trestný čin ako člen zločineckej skupiny. V tejto súvislosti možno naznačiť, že ide o viacero skutkových podstát trestných činov, ktoré upravuje Trestný zákon. Povinnosť preukazovať splnenie tejto podmienky výpisom z registra trestov sa týka všetkých osôb, ktoré predstavujú štatutárny orgán uchádzača.

Zároveň je v záujme verejného obstarávateľa a obstarávateľa, aby s uchádzačom, ktorý má problémy s plnením svojich záväzkov napríklad pre dlhy voči veriteľom, neuzavrela zmluva. V takomto prípade ide o ochranu verejného obstarávateľa a obstarávateľa
pred subjektami, ktoré ho môžu dostať do zložitej situácie, ak by zmluva nebola splnená v stanovených termínoch a kvalitne.

Na procese verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť uchádzač alebo záujemca, ktorý sa dopustil deliktu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súlade so smernicami ES je potrebné, aby sa verejného obstarávania nezúčastňovali uchádzači alebo záujemcovia, ktorí sa dopustili určitých závažných porušení svojich profesionálnych povinností (napr. proti životnému prostrediu). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však takéto porušenie bude musieť preukázať, to znamená, že ak vylúči uchádzača alebo záujemcu z takéhoto dôvodu, dôkazné bremeno spočíva na ňom. Uchádzač alebo záujemca nie je povinný na potvrdenie tejto podmienky poskytnúť žiadny doklad
a verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemôže od neho potvrdenie o takejto skutočnosti vyžadovať.

Možno konštatovať, že rovnako nie je v záujme štátu alebo obce, aby podnikateľ získaval finančné prostriedky pri svojom podnikaní zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obcí alebo od iných subjektov, ktoré sú podľa tohto zákona verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ak nemá vyrovnané povinné platby voči štátu, obciam, zdravotným poisťovniam a ďalším orgánom, ktoré zabezpečujú politiku štátu v daných oblastiach.

Jednou z podmienok účasti v súťaži o uzavretie zmluvy na určitý predmet – teda na tovar, stavebnú prácu alebo službu, je aj oprávnenie, ktoré umožňuje podnikateľovi preukázať, že podniká v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka. V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa splnenie podmienky, že uchádzač je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebnú prácu alebo poskytovať službu, preukazuje príslušným dokladom, potvrdením príslušného orgánu alebo čestným vyhlásením. Závisí to od povolenia vykonávať činnosti, v tej - ktorej krajine.

Splnenie podmienok sa preukazuje dokladmi uvedenými v odseku 4 tohto ustanovenia. Uvedené sú doklady, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok uvedených v odseku 1.

Súčasne sa týmto ustanovením stanovujú aj lehoty platnosti dokladov, ktoré
sa predkladajú na preukázanie splnenia podmienok účasti v procese verejného obstarávania.

K § 26 a 27

Na preukázanie finančného a ekonomického postavenia, či technickej a odbornej spôsobilosti je možné vyžadovať doklady, z ktorých sa dá primerane zistiť ich situácia alebo spôsobilosť vykonávať určitú činnosť. Z hľadiska dodržiavania základných princípov
vo verejnom obstarávaní by to mali byť podmienky splniteľné a nediskriminačné a mali by
sa vzťahovať na zadávanú zákazku, teda verejný obstarávateľ a obstarávateľ nepožaduje
od uchádzačov alebo záujemcov preukázanie skutočnosti, že má k dispozícii technológiu potrebnú na vykonanie ropného vrtu, ak je predmetom zákazky inštalácia vodnej turbíny.
Od verejného obstarávateľa a obstarávateľa sa požaduje iba to, aby primerane k predmetu zákazky stanovil dôkazy napríklad o technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzača alebo záujemcu.

Uchádzač alebo záujemca môže preukázať ekonomické, finančné postavenie alebo technickú a odbornú spôsobilosť aj postavením iného subjektu, bez ohľadu na právnu povahu väzieb s ním, len vtedy, ak preukáže, že zdroje tohto subjektu bude mať reálne k dispozícii pre realizáciu zmluvy. Napríklad prísľubom určitého subjektu o poskytnutí strojového parku na realizáciu predmetu zákazky, ak uchádzač alebo záujemca bude úspešný v súťaži o zadávaní zákazky. Rovnako môže postupovať aj skupina, ktorá môže využiť zdroje jednotlivých subjektov tvoriacich skupinu, ale aj zdroje iných subjektov.

Uchádzač alebo záujemca môže preukázať finančné a ekonomické postavenie, technickú a odbornú spôsobilosť iným dokladom ako požadoval verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ak týmto dokladom preukáže určené požiadavky.

Doklady na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej a/alebo odbornej spôsobilosti sú uvedené príkladmo a verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť niektoré z uvedených, ich kombináciu, alebo aj iné, v závislosti od zložitosti
a náročnosti predmetu zákazky.

K § 28 a 29

Navrhovaným ustanovením sa upresňuje, že ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne, že bude vyžadovať predloženie osvedčenia preukazujúceho zabezpečenie kvality, napr. certifikát ISO 9001:2000 alebo predloženie osvedčenia, ktorým dodávateľ potvrdí splnenie noriem environmentálneho riadenia, napr. certifikát systému environmentálneho manažérstva ISO 14001:1996, tak musia uznávať aj iné rovnocenné certifikáty vydané príslušnými orgánmi z krajín Európskych spoločenstiev. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí prijať aj iné dôkazy o zabezpečení systému riadenia kvality alebo o splnení noriem environmentálneho riadenia dodávateľmi, ktoré mu predložia. Tieto dôkazy však musia byť rovnocenné s požadovanými certifikátmi, teda mali by spĺňať minimálne požiadavky, ktoré zaručujú uvedené vydané osvedčenia.

K § 30

Navrhovaným znením sa upravuje pravidlo, ktoré obsahujú smernice ES pre oblasť verejného obstarávania, ktoré má umožniť uchádzačovi alebo záujemcovi najmä pri zložitých predmetoch zákazky, ktoré nedokáže zabezpečiť sám, vytvoriť určité zoskupenie viacerých subjektov, ktoré spoločne predkladajú ponuku. Vytvorenie špecifickej právnej formy môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ od takejto skupiny požadovať až potom, ako ich ponuka bola prijatá.

Ak ponuku predkladá skupina, každý subjekt tvoriaci túto skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia osobitne, ale dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení a technickej spôsobilosti predkladajú z hľadiska výkonu a zodpovednosti za plnenie budúcej zmluvy spoločne za celú skupinu.

K § 31

Určenie podmienok účasti uvedie verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Obstarávateľ na rozdiel od verejného obstarávateľa môže určiť podmienky účasti (osobné postavenie).

Navrhované ustanovenie dáva možnosť obstarávateľovi, aby určil podmienky účasti
pre uchádzača alebo záujemcu. Táto voľnosť je obmedzená pre verejného obstarávateľa, ktorý je obstarávateľom z dôvodu, že vykonáva niektorú z činností v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy, poštových služieb alebo činnosť súvisiacu s prieskumom alebo ťažbou ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, či súvisiacu s prevádzkovaním prístavov a letísk. Keďže ide o verejného obstarávateľa, je v záujme štátu, obcí i spoločnosti, aby zákazky nezískavali podnikateľské subjekty, ktorých činnosť riadia, kontrolujú resp. konajú za takýto subjekt osoby, ktoré nie sú bezúhonné, t. j. osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za niektorý z trestných činov, ktorého skutková podstata súvisí
s podnikaním alebo za trestný čin korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Ak sa obstarávateľ rozhodne, že určí podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia vymedzené týmto zákonom, na ich splnenie je potrebné, aby ich uchádzači alebo záujemcovia preukazovali taktiež spôsobom ustanoveným v tomto zákone, teda ak napríklad určí, že podmienkou účasti bude podmienka, ktorá vyžaduje od uchádzača alebo záujemcu, aby bol oprávnený uskutočňovať určitý druh činnosti, tak dôkazom o tomto oprávnení je
pre subjekty zo Slovenskej republiky napríklad výpis z obchodného registra alebo živnostenské oprávnenie. Samozrejmosťou je aj skutočnosť, že ak sa vyžaduje na preukázanie podmienky účasti predloženie určitého dokladu, a takýto doklad sa nevydáva v krajine sídla uchádzača alebo záujemcu, musí obstarávateľ pripustiť predloženie obdobného dokladu alebo vyhlásenia, že spĺňa uloženú podmienku.

Navrhovaným znením ustanovenia sa sleduje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ primerane k predmetu zákazky stanovil dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení, technickej alebo odbornej spôsobilosti. Požadované doklady musia súvisieť s predmetom zákazky.

K § 32

Navrhovaným ustanovením sa dáva verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi možnosť žiadať od záujemcov alebo uchádzačov, aby objasnili predložené doklady, ktoré predložili na základe požiadaviek verejného obstarávateľa a obstarávateľa podľa § 25 až 29 tohto zákona, alebo aby doplnili takéto doklady a dokumenty. Nemyslí sa tým doplnenie fyzicky chýbajúcich dokladov, toto zákon neumožňuje, ale o vysvetlenie dokladov už predložených alebo doplnenie k už predloženému dokladu. Požiadavka na takéto doplnenie nesmie byť nad rámec požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, aby sa splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní posudzovalo podľa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a zároveň, aby podmienky uvedené v súťažných podkladoch neboli iné, ako bolo uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Navrhované ustanovenie upravuje vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania ak nesplnil podmienky účasti, alebo ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ zistil, že predložené doklady sú neplatné, pričom sa taktiež definuje, čo sa rozumie pod neplatnými dokladmi. Zároveň ustanovenie rieši možnosti vylúčenia uchádzača alebo záujemcu z procesu verejného obstarávania, ak nesplnil nielen požiadavky týkajúce sa osobného postavenia, ale aj podmienky, ktorými preukazuje finančné a ekonomické postavenie, technickú a/alebo odbornú spôsobilosť na dodanie predmetu zákazky, alebo verejnému obstarávateľovi
a obstarávateľovi poskytol skreslené alebo nepravdivé informácie.

Ustanovenie umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zriadiť
na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti komisiu.

Z posúdenia splnenia podmienok účasti je povinnosť vyhotoviť zápisnicu. Jednotlivé údaje, ktoré má zápisnica obsahovať, sú uvedené v ustanovení zákona.

Zároveň sa upravuje povinnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa bezodkladne písomne upovedomiť uchádzačov alebo záujemcov o dôvodoch ich vylúčenia alebo o dôvodoch, pre ktoré nebudú vyzvaní na predloženie ponuky alebo rokovanie. Bezodkladne treba chápať ako v čase po tom, ako verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zistil alebo sa dozvedel od komisie dôvody na vylúčenie alebo nevyzvanie uchádzača alebo záujemcu, najneskôr však do času, kedy je ešte objektívne možné použiť opravný prostriedok vylúčeným alebo nevyzvaným uchádzačom alebo záujemcom proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovaným znením sa ustanovuje, aby sa splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní posudzovalo podľa objektívnych kritérií, ktoré si určí obstarávateľ. Objektívnosťou sa rozumie ich transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie v podmienkach spravodlivej hospodárskej súťaže. Objektívnosť sa posudzuje spôsobom,
pri ktorom sa berie do úvahy charakter príslušného odvetvia.

K § 33

Navrhované znenie ustanovenia sa týka súťažných podkladov a technických špecifikácií a plne korešponduje s požiadavkami na vymedzenie a opis predmetu zákazky uvedenými v práve Európskych spoločenstiev.

Vymedzuje sa, akým spôsobom má byť predmet zákazky opísaný, pričom hlavný dôraz sa kladie na technické požiadavky, ktoré nesmú byť stanovené diskriminačným spôsobom, a zohľadňujú dostupnosť pre zdravotne postihnuté osoby a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže.

Ako vyplýva z práva Európskych spoločenstiev, verejnému obstarávateľovi
a obstarávateľovi sa ustanovuje spôsob vypracovania technických požiadaviek pri zadávaní zákaziek. Predmet zákazky je potrebné opísať na základe technických požiadaviek, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi harmonizovanými s právom Európskych spoločenstiev, buď odkazom na slovenské technické normy, európske technické osvedčenia, alebo spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy a iné referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo pomocou výkonnostných a funkčných požiadaviek, prípadne ich kombináciou.

Technické požiadavky vypracované verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie liberalizované. Za týmto účelom musí byť možné predložiť ponuky, ktoré odrážajú rozmanitosť technických riešení. Preto sa súčasne ustanovením zakazuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zamietnuť ponuku uchádzača z toho dôvodu, že výrobky, služby alebo stavebné práce nespĺňajú vyššie uvedené technické požiadavky vtedy, ak uchádzač akýmkoľvek spôsobom preukáže k spokojnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa, že jeho technické riešenie rovnocenným spôsobom spĺňa požiadavky definované v technických požiadavkách. Definuje sa, čo je možné považovať za vhodný spôsob preukazovania rovnocennosti, pričom verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť schopný uviesť dôvod svojho rozhodnutia, že v danom prípade neexistuje rovnocennosť.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ktorý zadefinuje environmentálne požiadavky
pre technické požiadavky, môže určiť environmentálne charakteristiky, ako napríklad výrobná metóda, alebo špecifikovať environmentálne účinky skupín výrobkov alebo služieb. Môžu sa použiť špecifikácie definované v environmentálnych označeniach, napríklad európskych, resp. národných environmentálnych označeniach za predpokladu, že požiadavky označovania sú vypracované a prijaté na základe vedeckých informácií a v rámci postupu, ktorého sa môžu zúčastniť všetci zainteresovaní a sú prístupné a dostupné pre všetkých zainteresovaných.

Všeobecným cieľom uplatňovania environmentálneho označovania je podpora tých tovarov, ktoré znamenajú menšiu záťaž pre životné prostredie. Tým sa umožňuje prostredníctvom pôsobenia trhu podporiť požiadavku na tvorbu a ochranu životného prostredia a realizáciu stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Environmentálne označovanie tovarov sa realizuje podľa medzinárodne platných technických predpisov. Ide
o STN EN 14 024, podľa ktorej environmentálne označovanie vykonávajú spravidla štátne organizácie alebo agentúry a o STN ISO 14 021, podľa ktorej môžu environmentálne označovanie vykonávať výrobcovia, dovozcovia, distribútori a ďalší, ktorí majú z takýchto tvrdení úžitok.

Kladne sa vymedzuje, čo majú súťažné podklady obsahovať, ako napríklad plány, modely, fotografie potrebné na vypracovanie ponuky a pravidlá ich uplatnenia a skutočnosti rozhodné pre plnenie zmluvy. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne, ktoré časti súťažných podkladov budú súčasťou zmluvy.

Pri aplikácii zákona sa vyskytujú situácie, keď verejný obstarávateľ a obstarávateľ v čase poskytovania súťažných podkladov zistí, že je potrebné doplniť niektorú informáciu uvedenú v súťažných podkladoch. Navrhovaným ustanovením je umožnené verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v týchto výnimočných situáciách tak urobiť. Z dôvodu ponechania dostatočného časového priestoru uchádzačom na vypracovanie ponuky vo vzťahu k doplneniu a objasneniu, sa stanovuje lehota na ich poskytnutie. Princíp rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami zostáva nedotknutý a musí byť zachovaný.

Zákon ustanovuje osobitný postup upravujúci vyžiadanie a poskytnutie súťažných podkladov a inej doplňujúcej dokumentácie vtedy, keď týmito dokumentmi disponuje subjekt poverený verejným obstarávateľom a obstarávateľom zadávaním zákazky.

Vymedzujú sa aj údaje, ktoré nie je prípustné, aby ich súťažné podklady obsahovali. Týmto vymedzením sa má zabrániť možnej diskriminácii uchádzačov.

Navrhovaným ustanovením je daná možnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy. Tieto podmienky nesmú byť priamo i nepriamo diskriminačné a musia byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch. Môžu byť určené najmä v prospech odborného vzdelávania priamo na mieste výkonu práce, zamestnávania osôb, ktoré majú problémy
so začlenením do spoločnosti, boja proti nezamestnanosti alebo ochrany životného prostredia. Môžu to byť napr. požiadavky platné počas plnenia zmluvy na nábor dlhodobo nezamestnaných, na vykonanie opatrení odbornej prípravy pre nezamestnaných alebo mladé osoby, alebo na nábor viacerých postihnutých osôb, ako vyžaduje osobitný predpis.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi požadovať od uchádzača, aby stanovil, aký podiel zo zákazky bude plniť prostredníctvom tretej osoby, teda aká časť zmluvy bude dodaná subdodávateľsky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže taktiež požadovať od uchádzača, aby označil tretie osoby, ktoré budú jeho subdodávateľmi pri realizácii zmluvy. Cieľom ustanovenia je podpora účasti malých a stredných podnikateľov na trhu pri nadlimitnom zadávaní zákaziek. Týmto ustanovením
sa zároveň zabezpečuje, že pri realizácii zmluvy vykonanej subdodávateľsky nesie zodpovednosť za celkovú realizáciu ten, ktorý zákazku získal a verejný obstarávateľ má možnosť domáhať sa plnenia od svojho zmluvného partnera.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi uvádzať v súťažných podkladoch odkazy na príslušné štátne orgány a organizácie, kde môže dodávateľ získať príslušné informácie v daných oblastiach. Keďže ide o nadlimitné zadávanie zákaziek, ktoré sa vyhlasuje v Úradnom vestníku EÚ, do súťaže sa môžu prihlásiť dodávatelia z krajín, ktoré majú odlišne upravené predpisy týkajúce sa týchto oblastí. Ak tieto informácie verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedie, nesplnenie uvedených povinností sa považuje
za závažné porušenie povinností, ktoré môže mať za následok vylúčenie takéhoto subjektu
z procesu zadávania zákaziek. Samozrejme, podmienkou je, že informuje o tom dodávateľov, a že osobitné predpisy sú v súlade s právom Európskych spoločenstiev.

K § 34

Navrhovaným ustanovením sa prihliada na skutočnosť, že zákazky by mali byť zadávané na základe objektívnych kritérií, ktoré sú v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, čím sa zabezpečí, aby sa ponuky posudzovali v podmienkach efektívnej hospodárskej súťaže.

Z tohto dôvodu zákon definuje dve kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktorými sú ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, alebo najnižšia cena. Prvou možnosťou je určenie kritérií súvisiacich s predmetom zákazky za účelom posúdenia ponuky s cieľom zistiť, ktorá z nich ponúka najlepšiu hodnotu za vynaložené peniaze. Vtedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ berie do úvahy rôzne charakteristiky predmetu zákazky, ako sú napríklad vplyv na životné prostredie, sociálne aspekty, technické vyhotovenie, prevádzkové náklady a ďalšie, pričom ako celok mu musia umožniť určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Určeniu týchto kritérií a priradeniu relatívnych váh každému z nich by mali verejní obstarávatelia a obstarávatelia venovať náležitú pozornosť. Relatívnu váhu môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyjadriť pomocou intervalu zahrňujúceho maximálne rozpätie.
V opodstatnených prípadoch (najmä z dôvodu zložitosti zákazky), keď nie je možné určiť relatívne váhy pre jednotlivé kritériá, verejný obstarávateľ a obstarávateľ ich môže uviesť zostupne podľa poradia ich dôležitosti.

V druhom prípade, ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí len jedno kritérium, je ním vždy len najnižšia cena.

Všetci uchádzači majú byť primerane informovaní o relatívnych váhach pre všetky určené kritériá, alebo o zostupnom poradí dôležitosti stanovených kritérií, na základe ktorých bude verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyberať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Z uvedeného dôvodu verejný obstarávateľ a obstarávateľ má povinnosť zverejniť tieto údaje v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, alebo vo výzve na predkladanie ponúk, alebo v informatívnom dokumente.

Je potrebné, aby kritériá na vyhodnotenie ponúk boli zamerané na obsah a kvalitu zmluvného záväzku vo vzťahu k predmetu zákazky.

K § 35

Účelom vyžadovania zábezpeky v procese zadávania zákazky je vynútiť viazanosť ponúk, najmä vo finančne náročných projektov. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo možno považovať za zábezpeku. Vymedzením pojmu sa umožňuje všetkým uchádzačom reagovať na požiadavku verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ak si ju uplatní. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať.

Účel zábezpeky v procese zadávania zákazky nie je totožný so zárukami požadovanými pre zabezpečenie plnenia zmluvy, ktoré upravuje Obchodný zákonník.

Navrhovaným ustanovením sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi
pri nadlimitnom zadávaní zákaziek umožňuje, aby na účely viazanosti ponúk vyžadoval zábezpeku. Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne vyžadovať zábezpeku
od uchádzača, podmienky jej zloženia, uvoľnenia a vrátenia určí v súťažných podkladoch tak, aby si spôsob jej zloženia mohol vybrať uchádzač. Výška zábezpeky, ktorú môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ od uchádzača vyžadovať, je ustanovená maximálne na 5 % z predpokladanej hodnoty zákazky a však maximálne 10 000 000 Sk.

Ustanovením sa umožňuje uchádzačom preukázať zloženie zábezpeky dvoma spôsobmi. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný akceptovať obidva spôsoby zloženia zábezpeky. Spôsob zloženia stanovuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ už v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a podrobnejšie v súťažných podkladoch. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať zo súťažných podkladov vypracovaných verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Stanoviť termín na zloženie zábezpeky by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ formou finančných prostriedkov na svoj účet tak, aby finančné prostriedky boli najneskôr v deň uplynutia lehoty na predkladanie ponúk zložené na účte verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Túto skutočnosť si komisia na hodnotenie ponúk overí v rámci procesu vyhodnocovania ponúk.

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje verejnému obstarávateľovi
a obstarávateľovi podmienky vrátenia zábezpeky uchádzačovi pred uplynutím lehoty viazanosti ponúk. Zároveň je riešená situácia, kedy môže zábezpeka prepadnúť v prospech verejného obstarávateľa a obstarávateľa.

Navrhuje sa, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvoľnil uchádzačom zábezpeku najneskôr do siedmich dní od uzavretia zmluvy, a to z dôvodu, aby zábezpeka nebola zbytočne viazaná neprimerane dlhú dobu, ak zmluva bola už uzavretá. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ zruší vyhlásené verejné obstarávanie, zábezpeku vráti uchádzačom bezodkladne.

K § 36

Navrhovaným ustanovením sa upravuje, akým spôsobom verejný obstarávateľ
a obstarávateľ nakladá s predloženými variantnými riešeniami a upravujú sa podmienky, kedy môže umožniť predloženie variantného riešenia a vyhodnocovať ponuku s variantným riešením.

Možnosť predkladania variantov sa uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch, kde sa uvedú minimálne požiadavky na ich splnenie a osobitné požiadavky na ich prezentáciu.

Varianty sú prípustné iba vtedy, ak spôsob hodnotenia je založený na výbere ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Zároveň sa upravuje dôvod, kedy verejný obstarávateľ
a obstarávateľ nesmie vylúčiť variantné riešenie z vyhodnotenia ponúk.

K § 37

Z hľadiska zabezpečenia princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami je v tomto ustanovení zakotvené právo uchádzačov alebo záujemcov požadovať vysvetlenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní alebo súťažných podkladov, avšak len za stanovených podmienok. Súčasne ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi poskytnúť vysvetlenie v ustanovených lehotách všetkým záujemcom alebo uchádzačom rovnakou mierou.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytol vysvetlenie súťažných podkladov a po ich zaslaní poskytuje súťažné podklady ďalším uchádzačom, musí tieto doplniť o poskytnuté vysvetlenia.

Navrhovaným ustanovením sa pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa stanovuje aj hraničná lehota na poskytnutie vysvetlenia, ktorá závisí od lehoty stanovenej
na predkladanie ponúk alebo dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti
vo verejnom obstarávaní.

K § 38

Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob predkladania ponúk tak, aby boli dodržané princípy transparentnosti a nediskriminácie.

Ponuky musia byť doručené verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi najneskôr v deň určený na predkladanie ponúk. Lehota na predkladanie ponúk je uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na predkladanie ponúk. Ak je ponuka predložená po uplynutí lehoty určenej na predkladanie ponúk je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný vrátiť oneskorenú ponuku v neporušenom obale odosielateľovi.

Stanovenie dĺžky lehoty na prekladanie ponúk je v kompetencii verejného obstarávateľa a obstarávateľa, závisí od zložitosti predmetu zákazky a zákon taxatívne ustanovuje iba minimálnu hranicu lehoty na predkladanie ponúk pri jednotlivých postupoch verejného obstarávania.

Uchádzači môžu predkladať ponuky verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi prostredníctvom pošty (vrátane osobného doručenia) alebo elektronickými prostriedkami s uvedením obchodného mena, sídla uchádzača alebo miesta podnikania, s označením a heslom súťaže. Z hľadiska právnej istoty a preukázateľnosti však navrhovaná právna úprava ustanovuje osobitnú požiadavku vzťahujúcu sa na predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami, a to jej podpísanie elektronickým podpisom. Takto doručené ponuky je možné do lehoty na predkladanie ponúk meniť rovnakým postupom, ako boli pôvodne predložené.

Uchádzač v procese verejného obstarávania nie je oprávnený predložiť v konkrétnom postupe zadávania zákazky viacero ponúk. Súčasne sa mu neumožňuje ani stať
sa subdodávateľom iného uchádzača alebo členom skupiny takýchto subjektov. Navrhovaná právna úprava má takto docieliť výslovné vylúčenie možnosti uchádzačov koordinovať svoje správanie v procese verejného obstarávania, ktorá potenciálne v praxi môže viesť aj k naplneniu skutkovej podstaty dohody obmedzujúcej súťaž podľa zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov, a jej posudzovanie patrí do právomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

K § 39

Ustanovenie upravuje zriadenie komisie na vyhodnotenie ponúk. Pozitívne vymedzuje podmienky, ktoré musia osoby spĺňať, aby mohli byť členmi komisie na vyhodnotenie ponúk. Súčasne sa negatívnym vymedzením určuje, ktorá osoba sa nemôže stať členom komisie
na vyhodnotenie ponúk.

Ustanovením sa sleduje aj nezávislosť členov komisie na vyhodnotenie ponúk
od uchádzačov a súčasne sa zdôrazňuje minimálny počet jej členov.

Na zabezpečenie transparentnosti procesu vyhodnotenia ponúk môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ menovať do komisie aj ďalších členov bez práva vyhodnocovať ponuky, avšak títo musia spĺňať rovnaké podmienky, aké sú kladené na členov komisie, ktorí vyhodnocujú ponuky. Títo členovia sa nezapočítavajú do počtu členov s právom vyhodnocovať ponuky

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri otváraní obálok s ponukami.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí umožniť účasť všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuky v lehote na predkladanie ponúk, na otváraní obálok s ponukami, čím
sa zabezpečí jeho transparentnosť. Všetkým zúčastneným sa z predložených ponúk zverejní obchodné meno, adresa alebo sídlo uchádzača a návrhy na plnenie jednotlivých kritérií, ktoré sa dajú vyjadriť číslicou.

Z otvárania ponúk komisia vyhotoví zápisnicu, ktorá sa posiela najneskôr do piatich dní všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuky v určenej lehote na predkladanie ponúk.

K § 41

Postup komisie pri vyhodnotení ponúk je neverejný a zároveň je upravený tak, aby umožnil komisii vylúčiť uchádzačov nespĺňajúcich podmienky účasti a požiadavky verejného obstarávateľa a obstarávateľa uvedené v oznámení alebo v súťažných podkladoch, požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponúk alebo povinnosť požiadať o vysvetlenie neobvykle nízkych ponúknutých cien. Súčasne sa uvádza, k akým skutočnostiam má smerovať požiadavka komisie o vysvetľovanie návrhu ceny, aby vysvetľovanie plnilo svoj účel.

Vyhodnocovanie ponúk je potrebné vykonávať vzájomným porovnávaním jednotlivých ponúk a hodnotiť ich na základe určených kritérií a pravidiel hodnotenia. V porovnaní s úspešnou ponukou komisia odôvodní neprijatie ostatných ponúk, ktoré sa vyhodnocovali. V priebehu vyhodnocovania ponúk členovia komisie nesmú poskytovať informácie o ich obsahu a ich vyhodnocovaní, rovnako sa na členov komisie vzťahuje aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť o obsahu ponúk.

Komisia zriadená verejným obstarávateľom a obstarávateľom na vyhodnotenie ponúk v zápisnici identifikuje úspešného uchádzača. Ak ide o neúspešných uchádzačov, ktorých ponuky podliehali vyhodnoteniu, uvedie a odôvodní sa neúspešnosť ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača. Predpokladom spracovania tejto časti zápisnice je, že komisia pri vyhodnocovaní ponúk postupuje spôsobom vzájomného porovnávania ponúk. Vyhotovenú zápisnicu podpisujú všetci prítomní členovia komisie a predseda komisie ju odovzdá spolu s ponukami verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi. Člen komisie, ktorý odmietne podpísať zápisnicu z vyhodnocovania ponúk, uvedie dôvody odmietnutia.

K § 42

Navrhovaným ustanovením sa zavádza používanie elektronických prostriedkov
do procesu vyhodnotenia ponúk. Elektronickú aukciu je možné použiť len na zadávanie zákazky na stavebné práce, tovary a služby, pri ktorých je možné určiť ich presnú špecifikáciu. Malo by to byť v prípadoch jednoduchých predmetov zákazky, prípadne
pri opakujúcich sa zákazkách. Elektronická aukcia je opakujúci sa proces využívajúci elektronické prostriedky, používa sa po úplnom úvodnom vyhodnotení ponúk, pričom musí byť možné určiť poradie uchádzačov v každej etape aukcie, v rámci ktorej sa predkladajú nové ceny upravené smerom nadol alebo nové ceny a nové prvky ponúk.

V každej etape elektronickej aukcie musí byť zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a aukcia musí byť vedená v súlade s princípom nediskriminácie a transparentnosti.

Ustanovenie upravuje použitie elektronických aukcií verejným obstarávateľom
a obstarávateľom vo verejnej súťaži, užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením, v rámci dynamického nákupného systému alebo pri opätovnom otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi rámcovej dohody. Elektronická aukcia sa používa na účely automatického vyhodnotenia ponúk elektronickými prostriedkami, bez akéhokoľvek zásahu alebo posudzovania verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Elektronickú aukciu je možné použiť predovšetkým pre tie predmety obstarávania, ktorých charakteristiky a hodnoty je možné vyjadriť číselne alebo percentuálne, čiže možno ich presne kvantifikovať. Nekvantifikovateľné parametre nesmú byť predmetom elektronickej aukcie, z čoho vyplýva, že určité zákazky na stavebné práce alebo služby vyžadujúce intelektuálne plnenie nie je možné vyhodnocovať prostredníctvom elektronickej aukcie.

Elektronická aukcia je opakujúci sa proces, ktorý zahŕňa použitie elektronických prostriedkov na prezentáciu nových cien upravených smerom nadol, nových cien upravených smerom nadol a zlepšených hodnôt určitých prvkov ponúk alebo hodnôt určitých prvkov ponúk, ktoré sa majú kvalitatívne zlepšiť. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však nesmie používať elektronickú aukciu spôsobom, ktorý by narušil spravodlivú hospodársku súťaž. Samotný proces elektronickej aukcie nasleduje po úvodnom vyhodnotení ponúk na základe stanovených kritérií určených na vyhodnotenie ponúk a im priradených relatívnych váh v príslušnom postupe zadávania zákazky, a umožní zostavenie poradia ponúk. Elektronická aukcia vychádza buď len z ceny, ak je stanovené len jedno kritérium na vyhodnotenie ponúk, ktorým je najnižšia cena, z ceny a nových hodnôt charakteristických parametrov ponúk, alebo nových hodnôt charakteristických parametrov ponúk, ktoré sú uvedené v technických špecifikáciách predmetu zákazky, ak kritériom na vyhodnotenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka.

Použitie elektronickej aukcie musí byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, kde sú zároveň stanovené pevné parametre pre elektronickú aukciu. Všetky podrobnosti ohľadom realizovania elektronickej aukcie sa uvedú v súťažných podkladoch, pričom ustanovenie ďalej taxatívne definuje obsah špecifikácií/súťažných podkladov v rámci elektronickej aukcie.

Po vyhodnotení ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ v rámci zvoleného postupu zadávania zákazky elektronickými prostriedkami vyzve všetkých uchádzačov, ktorých ponuky boli prijateľné, aby sa zúčastnili elektronickej aukcie. Vo výzve uvedie informácie týkajúce sa pripojenia k používanému zariadeniu, dátumu a času začatia elektronickej aukcie, podmienok ukončenia aukcie a vzorec na určenie poradia predložených nových cien, alebo nových cien a hodnôt, prípadne osobitný vzorec pre každé variantné riešenie, ak sa pripúšťa. Ak kritériom na vyhodnotenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, k elektronickej výzve na účasť v aukcii sa priloží výsledok celkového vyhodnotenia príslušnej ponuky. Elektronická aukcia sa môže realizovať v niekoľkých etapách a nesmie sa začať skôr než dva pracovné dni odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami na účasť
v elektronickej aukcii.

Systém, v ktorom sa elektronická aukcia realizuje, automaticky otvorí aukciu, keď
sa dosiahne určený dátum a čas jej začatia. V priebehu elektronickej aukcie verejný obstarávateľ a obstarávateľ bezodkladne oznamuje všetkým uchádzačom informácie o ich poradí a môže ich informovať aj o ďalších skutočnostiach, ak to uviedol v súťažných podkladoch. Jednotliví uchádzači predkladajú svoje nové ceny alebo nové ceny a hodnoty v rámci stanovených etáp aukcie, pričom majú zobrazené dostupné informácie. Ustanovením sa určujú aj podmienky ukončenia elektronickej aukcie v závislosti od zvoleného typu aukcie (jedna etapa alebo viac etáp aukcie), pričom systém ukončí elektronickú aukciu v súlade s nadefinovanými podmienkami jej ukončenia. Celý proces sa zavŕši uzavretím zmluvy
na základe výsledkov elektronickej aukcie.

K § 43

Navrhovaným znením ustanovenia sa systémovo rieši postup verejného obstarávateľa a obstarávateľa od prevzatia zápisnice z vyhodnotenia ponúk až po oznámenie výsledku verejného obstarávania.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť výsledok vyhodnotenia ponúk uchádzačom, ktorých ponuky boli vyhodnocované. Neúspešnému uchádzačovi sa uvedú aj dôvody neúspešnosti jeho ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača. Úspešnému uchádzačovi sa oznámi prijatie jeho ponuky. Oznamovacej povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa však nepodliehajú informácie, ak by poskytnutie bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
s verejným záujmom alebo by mohlo poškodiť právom chránené záujmy právnických osôb alebo fyzických osôb alebo by narušilo čestnú hospodársku súťaž.

K § 44

Uzavretie zmluvy alebo rámcovej dohody je podmienené možnosťou uplatnenia revíznych postupov zo strany účastníkov procesu verejného obstarávania alebo dotknutých osôb pred uzavretím zmluvy.

Ak nie sú mechanizmy revíznych postupov uplatnené, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu v ustanovených lehotách, ktoré sa viažu k doručeniu oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk, pričom verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie použiť ponuku ani jej časti bez súhlasu uchádzača.

K § 45

Ustanovenie taxatívne určuje podmienky zrušenia použitého postupu zadávania zákazky. Zrušenie postupu musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ oznámiť všetkým zúčastneným a zároveň poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania úradu.

Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne po zrušení použitého postupu zadávania zákazky pokračovať vo výbere zmluvného partnera, uvedie, aký postup použije
na výber dodávateľa. Dôvody zrušenia postupu zadávania zákazky a ďalší postup, ktorý verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije na zadávanie pôvodného predmetu zákazky, oznámi všetkým uchádzačom a záujemcom a na požiadanie aj Komisii.

K § 46

Vzhľadom na rýchly rozvoj elektronických komunikačných prostriedkov sa zavádzajú postupy, ktoré by verejným obstarávateľom a obstarávateľom umožňovali v plnom rozsahu využívať možnosti, ktoré tieto prostriedky poskytujú. Z tohto dôvodu sa v navrhovanom ustanovení definuje plne elektronický dynamický nákupný systém pre bežné nákupy a ustanovujú sa osobitné postupy pre zriadenie a prevádzku takéhoto systému s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s každým dodávateľom, ktorý sa na ňom zúčastňuje. Každý uchádzač alebo záujemca, ktorý splní podmienky účasti a predloží informatívnu ponuku v súlade s technickými požiadavkami, musí mať možnosť sa do takéhoto systému v priebehu jeho trvania zapojiť.

Predmetné ustanovenie umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi využívať v súlade s postupmi verejnej súťaže dynamický nákupný systém, ktorý je plne elektronickým procesom. Trvanie systému je ohraničené obdobím štyroch rokov, pričom jeho použitím nesmie dôjsť k porušeniu pravidiel spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže
a verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie účtovať žiadne poplatky účastníkom systému.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyjadrí svoj záujem vytvoriť dynamický nákupný systém uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom uvedie internetovú adresu umožňujúcu neobmedzený, priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a doplňujúcim podkladom. Umožní uchádzačom predkladať svoje informatívne ponuky, ktoré následne vyhodnotí do 15 dní od lehoty stanovenej na ich predkladanie a, po uplynutí ktorej im oznámi, či ich zaradí alebo nezaradí do systému.
Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne nezaradiť uchádzača do dynamického nákupného systému, v tomto rozhodnutí mu súčasne obligatórne oznámi aj dôvody tohto nezaradenia. Do systému musí byť zaradený každý uchádzač, ktorý splnil podmienky účasti
a predložil informatívnu ponuku v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v súťažných podkladoch a doplňujúcimi podkladmi.

Dynamický nákupný systém je počas svojho trvania otvoreným systémom, čo znamená, že umožňuje novým uchádzačom, ktorí prejavili záujem zapojiť sa do verejnej súťaže v rámci systému, aby predkladali svoje informatívne ponuky. Po vyhodnotení verejným obstarávateľom a obstarávateľom môžu byť zaradení do systému. Súčasne je daná možnosť už v systéme zaradeným uchádzačom, aby zlepšovali svoje informatívne ponuky
za predpokladu, že aj naďalej budú v súlade so súťažnými podkladmi.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ na každú osobitnú zadávanú zákazku uverejní zjednodušené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom vyzve všetkých zainteresovaných uchádzačov (zaradených do systému, a aj noví sa môžu prihlásiť), aby predložili svoje informatívne ponuky v ustanovenej lehote, prípadne ich zlepšili. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ opätovne v tejto fáze informatívne ponuky vyhodnotí
a uchádzačov, ktorí splnili požiadavky verejného obstarávateľa a obstarávateľa, zaradí
do systému. Následne všetkých zaradených vyzve na predloženie ponuky v určenej lehote. Systém zaznamenáva úplnosť a pravosť všetkých predložených ponúk a zabezpečí ich dôvernosť v chránenej bezpečnostnej zóne až do ich otvárania. Po uplynutí lehoty
na predkladanie ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ prostredníctvom na to oprávnených osôb pristúpi k vyhodnocovaniu ponúk podľa vopred stanovených pravidiel. V tejto etape v rámci dynamického nákupného systému môže byť využitá aj elektronická aukcia, na účely zníženia ponúknutej ceny alebo zlepšenia niektorých parametrov ponúk. Následne po ukončení elektronickej aukcie, verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzatvorí s úspešným uchádzačom zmluvu, vyzve ho k jej plneniu a ostatným oznámi, že zmluva bola už uzavretá. Celý proces uzatvárania zmluvy je ukončený odoslaním oznámenia o výsledku verejného obstarávania.

K § 47

Z práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania vyplýva povinnosť poskytovať určité informácie zo strany verejných obstarávateľov a obstarávateľov priamo Európskej komisii, ak o to požiada. U verejného obstarávateľa sa to týka správy alebo časti správ pre každú uzavretú zmluvu, uzavretú rámcovú dohodu alebo pre každé zriadenie dynamického nákupného systému, ktoré sa zadávali použitím nadlimitných postupov zadávania zákaziek. Ďalšími informáciami obsiahnutými v tejto správe môžu byť informácie o použití rokovacieho konania bez zverejnenia, prípadne o vylúčení ponuky s neobvykle nízkou cenou.

U obstarávateľov sa to týka správy alebo časti správ pre všetky kategórie výrobkov alebo činností, ktoré sa považujú za vylúčené na základe zákonom definovaných podmienok. Na žiadosť Európskej komisie obstarávateľ musí poskytnúť informácie týkajúce sa uzavretia medzinárodných dohôd uzatvorených medzi SR a jednou alebo viacerými tretími krajinami v súlade so Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev, ktoré sa riadia inými pravidlami postupu. Ďalej sa môže poskytovanie informácií týkať zákaziek, ktoré obstarávateľ zadáva prepojenému podniku, na ktoré sa postupy zadávania nadlimitných zákaziek nevzťahujú.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ v rámci vyhodnotenia ponúk vylúčil ponuku s neobvykle nízkou cenou, v ktorej uchádzač dostatočne nezdôvodnil a nepreukázal získanie štátnej pomoci v súlade s právnymi predpismi, musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ tieto informácie oznámiť Európskej komisii zaslaním správy alebo jej časti.

K § 48

Pre zabezpečenie princípu transparentnosti je potrebné sústreďovať informácie súvisiace s verejným obstarávaním, napríklad na účely informovania verejnosti alebo výmeny informácií medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, EFTA a úloh, ktoré vyplývajú Slovenskej republike z bilaterálnych dohôd o voľnom obchode.

Smernice ES upravujú pre členské krajiny povinnosť predkladať ročné správy s podrobnými údajmi o uzavretých zmluvách, rámcových dohodách a zriadených dynamických nákupných systémoch, predovšetkým o predmetoch zákaziek, ktoré sa získavajú nadlimitnými postupmi zadávania zákaziek, z toho dôvodu má verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinnosť poskytnúť úradu informácie o týchto zákazkách, rámcových dohodách a dynamických nákupných systémoch.

Úrad môže dodatočne vyžadovať od verejných obstarávateľov a obstarávateľov poskytnutie ďalších doplňujúcich údajov alebo informácií.

Ďalšou povinnosťou verejného obstarávateľa a obstarávateľa voči úradu je poskytnutie informácie o plnení zmluvy, ktorá bola uzavretá podľa postupov zadávania nadlimitných zákaziek alebo o uzavretí dodatku k takejto zmluve. Informácia sa zverejní vo vestníku.

K § 49

Predbežným oznámením verejný obstarávateľ zverejňuje informácie o pripravovaných prípadoch zadávania zákaziek (verejnej súťaži, užšej súťaži, rokovacom konaní
so zverejnením a súťažnom dialógu) a o predmetoch zákazky. Súčasne sa ustanovuje
pre verejného obstarávateľa povinnosť zverejniť predbežné oznámenie vtedy, ak objem predpokladaných hodnôt zákaziek alebo rámcových dohôd všetkých tovarov, zoskupených podľa skupín výrobkov obstarávaných v priebehu jedného kalendárneho roka, presiahne finančný limit 750 000 EUR. Toto isté pravidlo sa uplatňuje aj pre tzv. prioritné služby uvedené v prílohe č. 2 zákona.

Predbežné oznámenie je verejný obstarávateľ povinný uverejniť čo najskôr po začatí kalendárneho roka, v ktorom má úmysel zadávať plánované predmety postupom
pre zadávanie nadlimitných zákaziek, ak zadáva nadlimitné stavebné práce, čo najskôr
po začatí kalendárneho roka alebo čo najskôr po schválení plánovaných zákaziek na stavebné práce.

Štátne orgány majú ročný rozpočet, a teda mali by už na začiatku roku poznať všetky investície, ktoré majú v úmysle zadávať postupmi pre nadlimitné zákazky. Ak ide o obce a verejnoprávne inštitúcie môže dôjsť k schváleniu investície aj v priebehu kalendárneho roka, keď je potrebné následne, ak ide o nadlimitné zákazky uverejniť predbežné oznámenie.

Predbežné oznámenie verejný obstarávateľ zasiela na uverejnenie publikačnému úradu, alebo ho uverejní vo svojom „profile verejného obstarávateľa", zasiela ho
na uverejnenie aj úradu.

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky, pre ktoré sa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejňujú prioritne v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a následne aj vo Vestníku verejného obstarávania (vestník).

Ak by uverejnenie určitých informácií malo za následok porušenie platných právnych predpisov, ohrozenie verejného záujmu alebo právom chránených záujmov právnických osôb alebo fyzických osôb, tieto informácie sa neuverejnia.

K § 50

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk
vo verejnej súťaži, ktoré vychádzajú z práva Európskych spoločenstiev a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Ustanovením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Zároveň sa ustanovením upravuje plynutie lehoty na predkladanie ponúk v závislosti od odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, prípadne aj predbežného oznámenia, ktoré umožňuje skrátiť lehotu
na predkladanie ponúk a ďalšie podmienky, keď je možné túto lehotu ešte skrátiť. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ používa elektronické komunikačné prostriedky, konkrétne, keď vypracuje a zasiela oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania elektronicky a aj súťažné podklady, keď umožňuje k nim neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami.

Predmetným ustanovením sa určuje maximálna lehota, v ktorej je verejný obstarávateľ povinný poskytnúť uchádzačovi súťažné podklady. Ak spracovanie ponúk vyžaduje obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa verejnému obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri určení lehoty na predkladanie ponúk tak, že ju primerane predĺži, aby sa príslušní uchádzači mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré
sú potrebné na vypracovanie ponuky.

Ustanovením sa upravuje predkladanie ponuky vo verejnej súťaži, ak verejný obstarávateľ neposkytuje neobmedzený a plne elektronický priamy prístup k súťažným podkladom a sprievodnej dokumentácii, ktoré je podmienené vyžiadaním a poskytnutím súťažných podkladov.

Vzhľadom na to, že vo verejnej súťaži sú súčasťou ponuky aj doklady, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti, je potrebné jasne stanoviť postup
pri vyhodnocovaní ponúk. Vo verejnej súťaži je preto potrebné najskôr vyhodnotiť splnenie podmienok účasti spôsobom, ktorý je upravený zákonom a následne vyhodnocovať ponuky uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti postupom určeným na vyhodnocovanie ponúk.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť, kritériá a pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti v užšej súťaži pred poskytovaním súťažných podkladov a obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje. Súťažné podklady môže získať len taký uchádzač, ktorý vyhovuje podmienkam účasti v súťaži. Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde podmienky splnenia účasti uchádzačov vo verejnej súťaži sa posudzujú po predložení ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa ustanovuje minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk zákon ustanovuje minimálny počet záujemcov, ktorým má verejný obstarávateľ poskytnúť súťažné podklady, ak splnia podmienky účasti vo verejnom obstarávaní. Ak však verejný obstarávateľ vie, že
na trhu existuje napríklad sedem dodávateľov, nemal by obmedziť počet záujemcov na päť. Počet záujemcov by mal byť stanovený tak, aby umožnil hospodársku súťaž.

Pri použití užšej súťaže sa verejnému obstarávateľovi umožňuje použiť tzv. skrátenú lehotu na predloženie žiadosti o účasť, ak sa nachádza v odôvodnenej časovej tiesni, ktorú
si nezavinil sám. Ak verejný obstarávateľ navyše vypracuje a posiela oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania elektronickými prostriedkami, môže lehotu na predkladanie žiadosti o účasť skrátiť o ďalších päť dní.

K § 52

Záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti, verejný obstarávateľ posiela súčasne výzvu na predkladanie ponúk. V rámci jedného postupu verejný obstarávateľ môže vyzvať
na predkladanie ponuky len tých záujemcov, ktorí požiadali o účasť a splnili podmienky účasti a minimálnu úroveň spôsobilosti. Ak sa nedosiahne minimálny počet záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, môže verejný obstarávateľ vyzvať na predloženie ponuky aj nižší počet už kvalifikovaných záujemcov.

Navrhovaným ustanovením sa v postupoch v užšej súťaži ustanovuje obsah výzvy
na predkladanie ponúk. Umožňuje sa, aby verejný obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk požadoval doplňujúce doklady, ktoré slúžia na overenie už predložených vyhlásení
pri posudzovaní kvalifikácie alebo doplnenie údajov požadovaných v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ak sú potrebné. Nesmú sa však vyžadovať iné, ako boli pôvodne určené v oznámení o vyhlásení užšej súťaže. Súčasťou výzvy na predkladanie ponúk môžu byť aj súťažné podklady. Ak súťažné podklady nie sú súčasťou výzvy na predkladanie ponúk, verejný obstarávateľ ich záujemcom poskytne bezodkladne po ich vyžiadaní.

K § 53

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk v užšej súťaži, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od odoslania výzvy na predkladanie ponúk. Zároveň sa ustanovujú podmienky, kedy je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži skrátiť. Okrem skrátenia lehoty na predkladanie ponúk vyplývajúceho z toho, že verejný obstarávateľ zverejnil predbežné oznámenie, je možno túto lehotu skrátiť, aj keď umožňuje neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a ku všetkým doplňujúcim podkladom.

Ak sa verejný obstarávateľ nachádza v odôvodnenej časovej tiesni, ktorú si nezavinil sám, umožňuje sa verejnému obstarávateľovi použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk.

Podobne ako pri verejnej súťaži, aj v užšej súťaži sa určuje maximálna lehota, v ktorej je verejný obstarávateľ povinný poskytnúť záujemcovi súťažné podklady. Ak spracovanie ponúk vyžaduje preskúmanie rozsiahlej dokumentácie alebo obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa verejnému obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk tak, že ju primerane predĺži, aby
sa príslušní záujemcovia mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné
na vypracovanie ponuky.

K § 54 až 56

Ustanovením sa upravuje použitie rokovacieho konania so zverejnením, ktoré má ustanovené podmienky použitia. Pre použitie rokovacieho konania so zverejnením je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna z podmienok reagujúcich na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zabezpečovaní jednotlivých predmetov zákazky, napríklad, keď okolnosti neumožnili úspešnú aplikáciu verejnej súťaže, užšej súťaže alebo súťažného dialógu, napríklad ak zadávanie zákazky je takého charakteru, keď postupy podľa verejnej súťaže, užšej súťaže alebo súťažného dialógu nie je možné aplikovať v celom rozsahu.

Jednou z podmienok je napríklad, ak v predchádzajúcej verejnej súťaži, užšej súťaži alebo v súťažnom dialógu boli všetky ponuky vylúčené alebo neprijateľné a pôvodné podmienky zadávania zákazky sa podstatne nezmenia. Podmienkou je, aby boli vyzvaní všetci uchádzači, ktorí v predchádzajúcej verejnej súťaži, užšej súťaži alebo v súťažnom dialógu splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

Z hľadiska právnej istoty v aplikačnej praxi navrhovaná právna úprava definuje pojem neregulárnej alebo inak neprijateľnej ponuky, za ktorú možno považovať napríklad ponuku, ktorá len čiastočne napĺňa potreby verejného obstarávateľa. Ide o prípady, keď by
sa vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v súťažnom dialógu nedosiahol žiadúci výsledok, avšak verejný obstarávateľ usudzuje, že takýto výsledok je možné docieliť ďalším rokovaním s uchádzačmi, ktorí splnili podmienky účasti. Za neregulárnu alebo inak neprijateľnú ponuku možno považovať aj napríklad jednostranne zaväzujúcu ponuku, ponuku obsahujúcu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, jednostrannú možnosť odstúpenia od zmluvy alebo zrušenia zmluvy zaplatením odstupného, ktoré sú zjavne nevýhodné pre jednu
z potenciálnych zmluvných strán.

Navrhovaným ustanovením je definovaný postup zadávania zákazky, rokovacie konanie so zverejnením, ktorý sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred zverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci rokovacieho konania so zverejnením narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu predložiť ponuky. Takéto obmedzenie neprispieva k zachovaniu základných princípov verejného obstarávania, akými sú transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie.

Zároveň navrhované ustanovenie ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v rokovacom konaní so zverejnením, ktorá nesmie byť kratšia ako 37 dní. Túto lehotu je možné skrátiť vtedy, ak je oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania vypracované a zasielané elektronickými prostriedkami, vtedy je lehota 30 dní. Alebo ak sa zadáva tovar, stavebné práce alebo služby v časovej tiesni, minimálna lehota
na predkladanie žiadostí o účasť je 15 dní a ak oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania je vypracované a posielané elektronickými prostriedkami v časovej tiesni je desať dní. Lehota na predkladanie žiadostí o účasť začína plynúť nasledujúci deň po dni odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na uverejnenie publikačnému úradu.

Verejný obstarávateľ vyzve prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, aby predložili svoje ponuky. Ak verejný obstarávateľ obmedzil počet záujemcov, a tento počet po vyhodnotení splnenia podmienok účasti sa nenaplnil, potom môže vyzvať na predkladanie ponúk aj nižší počet záujemcov. Verejný obstarávateľ nesmie vyzvať na predkladanie ponúk toho záujemcu, ktorý nepožiadal o účasť. Zároveň je upravený obsah výzvy na predkladanie ponúk, ktorú verejný obstarávateľ zasiela vybratým záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti. Lehota na predkladanie ponúk nesmie byť kratšia ako 22 dní odo dňa na odoslanie výzvy na predkladanie ponúk. Dĺžka tejto lehoty stanovená verejným obstarávateľom by mala zohľadňovať čas potrebný
na vypracovanie ponuky, ako aj čas potrebný napríklad na obhliadku miesta dodania predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ môže vo výzve na predkladanie ponúk požadovať ďalšie doklady, ktoré slúžia na overenie alebo doplnenie údajov uvedených v už predložených dokladoch, ak sú potrebné. Tieto doklady však musia súvisieť s dokladmi požadovanými ako dôkazy na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej a/alebo odbornej spôsobilosti.

Navrhovaným ustanovením sa ustanovujú postupy verejného obstarávateľa
pri rokovaní. Počet rokovaní nie je zákonom obmedzený, avšak verejný obstarávateľ môže stanoviť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách so zámerom zníženia počtu ponúk, ktoré majú byť prerokované. Túto možnosť musí verejný obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, pričom počet uchádzačov dosiahnutý v poslednej etape musí zabezpečovať efektívnu hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť totožné podmienky pre všetkých uchádzačov na získanie rovnakých informácií a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania verejný obstarávateľ, s cieľom informovať uchádzačov o jeho obsahu, povinne vyhotoví zápisnicu.

K § 57 a 58

Navrhované ustanovenie taxatívne ustanovuje pre verejného obstarávateľa podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Rokovacie konanie bez zverejnenia je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z podmienok stanovených v tomto ustanovení. Napríklad pôjde o situáciu, keď žiadny uchádzač nepodal ponuku vo verejnej súťaži alebo užšej súťaži, alebo keď žiadna predložená ponuka nespĺňala požiadavky na predmet zákazky, ktoré verejný obstarávateľ definoval v súťažných podkladoch. Ďalším príkladom sú podmienky vzťahujúce sa na autorské práva, práva priemyselného vlastníctva, patentové práva, keď je možné zadávať zákazku len určitému uchádzačovi, ktorým je napríklad autorských právach autor.

Ďalšou podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že verejný obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením, a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť uzavretie zmluvy a jej plnenie. V ustanovení sa súčasne definuje, čo je možné považovať za mimoriadnu udalosť. Môže ísť napríklad o živelnú pohromu a v tejto súvislosti odstraňovanie jej následkov. Povinnosť aplikovať postupy s možným využitím skrátených lehôt, ako užšiu súťaž a rokovacie konanie so zverejnením v časovej tiesni, má verejný obstarávateľ pri zadávaní ďalších súvisiacich zákaziek.

Podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov, stavebných prác a služieb za stanovených podmienok, pričom takéto zákazky alebo opakujúce sa zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ nesmú trvať dlhšie ako tri roky. Ďalej sú taxatívne uvedené prípady, keď verejný obstarávateľ môže použiť rokovacie konanie bez zverejnenia, napríklad ak nadobúda tovar od likvidátora, správcu konkurznej podstaty, exekútora, prípadne ide o získanie tovaru na komoditnej burze.

Pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia sa verejnému obstarávateľovi ukladá povinnosť písomne oznámiť úradu jeho začatie bezodkladne po odoslaní výzvy na rokovanie. Súčasne je stanovený aj najneskorší termín, a to 14 dní pred uzavretím zmluvy. Výnimkou je mimoriadna situácia definovaná v § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, ako obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo
na majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona, a počas ktorej sú vykonávané opatrenia
na znižovanie rizík ohrozenia, alebo sú vykonávané postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti. Z praktických dôvodov sa povinnosť verejného obstarávateľa oznámiť úradu začatie rokovacieho konania bez zverejnenia nevzťahuje ani
na získavanie tovaru, ak jeho cena je kótovaná na komoditnej burze. V ustanovení sa uvádza obsah oznámenia, ktoré sa posiela úradu. Úrad tieto oznámenia bude zverejňovať
na internetovej stránke s cieľom zabezpečenia transparentnosti použitia tohto postupu.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup v rokovacom konaní bez zverejnenia. Verejný obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných záujemcov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v závislosti od podmienky použitia rokovacieho konania bez zverejnenia a od predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ rokuje o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami. Z každého rokovania verejný obstarávateľ povinne vyhotoví zápisnicu.

K § 59 až 62

Súťažný dialóg je možné použiť len, ak ide o obzvlášť zložitý projekt a zároveň kritériom na vyhodnotenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Súčasne sa definuje, čo je možné považovať za obzvlášť zložitý projekt. Súťažný dialóg sa vyhlasuje
pre neobmedzený počet záujemcov, pričom verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu, najmenej však na troch. Verejný obstarávateľ môže vyzvať na účasť na dialógu len tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti. Podobne ako pri predchádzajúcich postupoch verejného obstarávania, aj pri súťažnom dialógu je stanovená minimálna lehota na predkladanie žiadosti o účasť, jej plynutie a možnosť jej skrátenia pri použití elektronických prostriedkov.

Ustanovením sa ďalej upravuje obsah výzvy na účasť na dialógu a priebeh rokovaní v rámci dialógu. Dialóg sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách, pričom sa prerokovávajú všetky hľadiská projektu s cieľom znižovať počet riešení, ktoré
sa prerokovávajú počas dialógu. V dialógu sa pokračuje dovtedy, pokým sa nenájde riešenie alebo verejným obstarávateľom stanovený počet riešení, ktoré spĺňajú jeho potreby. Verejný obstarávateľ nesmie prezradiť ostatným účastníkom navrhnuté riešenie/riešenia, ani iné dôverné informácie, ktoré získa od záujemcu, ktorý sa na dialógu zúčastňuje bez jeho súhlasu. Analogicky, ako pri rokovacích konaniach, aj v tomto postupe zadávania zákazky
sa obligatórne spíše zápisnica z každého jednotlivého rokovania. Aplikácia tohto postupu zadávania zákazky v praxi by mala podporovať spravodlivú hospodársku súťaž, a teda nesmie ňou dôjsť najmä k meneniu základných aspektov ponuky alebo výzvy na predkladanie ponúk, k stanoveniu podstatne nových požiadaviek, k nerovnakému zaobchádzaniu s uchádzačmi, ako aj k prijatiu iného uchádzača, ako toho, ktorý splnil podmienky účasti.

Po vyhlásení, že sa dialóg skončil a po informovaní účastníkov o skončení dialógu, verejný obstarávateľ vyzve uchádzačov, aby predložili svoje konečné ponuky na základe vyšpecifikovaných riešení počas dialógu. Ustanovením sa upravuje minimálny obsah výzvy na predkladanie ponúk. Minimálna lehota na predkladanie ponúk nie je stanovená zákonom, verejný obstarávateľ túto lehotu stanovuje sám a uvedie ju vo výzve na predkladanie ponúk spolu s ďalšími potrebnými informáciami.

Jedným z posledných postupových krokov pred zaslaním oznámenia o výsledku verejného obstarávania (zadávania zákazky v súťažnom dialógu) je otváranie a vyhodnotenie ponúk. Na otváranie a vyhodnotenie ponúk sa nevzťahujú všeobecné postupy podľa § 40
a § 41 zákona. Verejný obstarávateľ otvára ponuky na mieste a v čase ním stanovenom a uvedenom vo výzve na predloženie konečnej ponuky. Komisia vyhodnocuje ponuky podľa kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré verejný obstarávateľ uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na účasť na dialógu alebo v informatívnom dokumente a spôsobom uvedeným v informatívnom dokumente.

Verejný obstarávateľ môže požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie jeho ponuky a potvrdenie záväzkov uvedených v ponuke. Toto však nesmie mať za následok rozpor s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä menením základných aspektov ponuky alebo stanovením podstatne nových požiadaviek pre úspešného uchádzača, ako aj prijatím iného uchádzača, ako toho, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

Súťažným dialógom sa otvára cesta pre uplatňovanie verejno-súkromných partnerstiev transparentným spôsobom.

K § 63

Ustanovením sa definuje použitie rámcových dohôd. Rámcové dohody je možné použiť pri verejnej súťaži, užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením len pre stavebné práce, služby alebo tovary, ktoré nevyžadujú zložité technické špecifikácie.

Verejný obstarávateľ môže rámcovú dohodu na uskutočnenie stavebných prác, dodávku tovaru alebo poskytnutie služby uzavrieť s jedným alebo viacerými uchádzačmi. Ak verejný obstarávateľ uzavrie rámcovú dohodu s jedným uchádzačom, zákazky sa zadávajú
na základe podmienok, ktoré boli stanovené rámcovou dohodou. Celý proces zadávania zákaziek môže byť realizovaný formou objednávok, ktoré zasiela verejný obstarávateľ vybratému uchádzačovi. Uchádzač akceptuje objednávku, prípadne ju doplní, ak túto možnosť vopred uviedol verejný obstarávateľ. Verejný obstarávateľ ju následne vyhodnotí
na základe stanovených podmienok rámcovej dohody a rozhodne sa, či uzavrie zmluvu alebo nie.

Ak rámcová dohoda bola uzavretá s viacerými uchádzačmi, ustanovenie ďalej umožňuje verejnému obstarávateľovi zadávať zákazky na základe takejto dohody
bez opätovného otvárania súťaže alebo opätovným otvorením súťaže. V prvom prípade verejný obstarávateľ pri definovaní podmienok rámcovej dohody stanoví postup uzavierania zmlúv a zároveň spôsob výberu zmluvného partnera z účastníkov rámcovej dohody.

V druhom prípade nie sú v rámcovej dohode stanovené všetky podmienky a vybratí uchádzači opäť súťažia na základe presnejšie formulovaných podmienok v rámci zvoleného postupu zadávania zákazky. Verejný obstarávateľ vyzve na predkladanie ponúk všetkých uchádzačov, s ktorými podpísal rámcovú dohodu a zároveň stanoví dostatočne dlhú lehotu
na predkladanie ponúk. Uchádzači predkladajú písomne ponuky, ktorých obsah zostáva dôverný až do uplynutia stanovenej lehoty. Následne verejný obstarávateľ vyhodnotí predložené ponuky v súlade s kritériami definovanými v rámcovej dohode. Verejný obstarávateľ môže pred uzavretím zmluvy použiť aj elektronickú aukciu, ak tak vopred stanovil. Zmluva sa uzavrie s úspešným uchádzačom a pri elektronickej aukcii v súlade s jej výsledkom.

K § 64

Ak ide o zmluvy uzavierané verejnými obstarávateľmi, ktoré sa týkajú projektovania a verejnej bytovej výstavby, pričom ich rozsah, zložitosť a predpokladaná doba trvania stavebných prác si vyžadujú, aby plánovanie bolo od začiatku založené na úzkej spolupráci v rámci skupiny zloženej zo zástupcov verejného obstarávateľa, projektantov a zhotoviteľov stavebných prác, je možné použiť osobitný postup na výber najvhodnejších dodávateľov
na začlenenie do tejto skupiny. V oznámení o jej vyhlásení sa musí uviesť čo najpresnejší opis stavebných prác, aby si uchádzači vytvorili reálnu predstavu o stavebných prácach, ktoré je potrebné vykonať. Súčasne uvedie aj podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 65 až 70

Navrhované ustanovenie upravuje koncesné obstarávanie stavebných prác. Právo Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania upravuje aj postup pri uzavieraní koncesných zmlúv na stavebné práce. Z uvedeného dôvodu sa upravujú v zákone o verejnom obstarávaní ustanovenia, ktoré sa budú používať pri uzavieraní koncesných zmlúv
na stavebné práce a pravidlá, podľa ktorých koncesionár postupuje ak je verejným obstarávateľom a ak nie je verejným obstarávateľom podľa tohto zákona.

Navrhovaná úprava týmto umožňuje vytvárať zmluvné vzťahy medzi verejnými a súkromnými subjektami. Ide o zabezpečenie určitých potrieb vo verejnom záujme, najmä
o tzv. PPP projekty (z ang. Public Private Partnership). V rámci týchto zmluvných vzťahov
sa súkromný subjekt zaväzuje k výkonu určitých činností, za čo získava určité práva. Napríklad súkromný subjekt na svoje náklady vybuduje diaľnicu a získa právo vyberať poplatky alebo mýto za používanie diaľnic na určité časové obdobie.

Súkromný subjekt sa môže stať zmluvným partnerom na uvedené projekty len, ak sú splnené ustanovenia tohto zákona pre výber zmluvného partnera v súťaži, to znamená, že takýto subjekt zvíťazí a získa koncesiu.

Osobitne sú v navrhovaných ustanoveniach uvedené pravidlá pre koncesionára, ktorý je verejným obstarávateľom a osobitne pre koncesionára, ktorý nie je verejným obstarávateľom. V prvom prípade postupuje koncesionár pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami podľa zákona o verejnom obstarávaní v plnom rozsahu.

Ak koncesionár nie je verejným obstarávateľom, pri zadávaní zákaziek s tretími osobami použije zákon o verejnom obstarávaní, ak postupuje nadlimitným zadávaním zákaziek a riadi sa pravidlami uvedenými v zákone (ako napríklad povinnosť dodržať pravidlá oznamovania pri súťažných postupoch verejného obstarávania, stanovenie minimálnej lehoty na doručenie žiadosti o účasť a dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti
vo verejnom obstarávaní, na predkladanie ponúk). Nemusí však uverejňovať oznámenie
o vyhlásení verejného obstarávania, ak spĺňa aspoň jednu z podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia.

Za tretie osoby podľa týchto ustanovení sa nepovažujú subjekty tvoriace skupinu uchádzačov, s ktorou bola uzavretá koncesná zmluva alebo prepojený podnik.

Navrhovanou úpravou sa určuje aj maximálna koncesná doba, počas ktorej má koncesionár právo užívať predmet koncesnej zmluvy.

K § 71

Navrhovaným ustanovením sa obstarávateľovi stanovuje povinnosť postupovať
pri zadávaní nadlimitných zákaziek ako verejnému obstarávateľovi, ak nie je pre neho ustanovený iný postup.

K § 72

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje z aplikácie zadávanie takých nadlimitných zákaziek obstarávateľom, pri zadávaní ktorých nie je vhodné, aby obstarávateľ uplatňoval postupy verejného obstarávania.

Postupy zadávania zákaziek nie je vhodné aplikovať pri nákupoch vody, ktorú je potrebné obstarávať zo zdrojov blízkych oblastí, kde má byť použitá. Postupy podľa zákona by mohli spôsobovať prekážky aj pri nákupoch energií a palív na výrobu energií v energetickom sektore, preto nie je vhodná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sú pre obstarávateľa vylúčené z pôsobnosti zákona niektoré zákazky na stavebné práce, služby alebo tovary, ak sú tieto zadávané prepojenému podniku, ktorého hlavnou činnosťou je uskutočňovanie stavebných prác, poskytovanie služieb alebo dodávanie tovaru pre skupinu, ktorej je členom, a teda nie ich ponúkanie na trhu. Podobne sa vylučujú zákazky na stavebné práce, služby alebo tovary, ktoré obstarávateľ zadáva právnickej osobe (spoločný podnik), ktorú vytvorilo niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností definovaných v tomto zákone (§ 7 ods. 3 až 9), a ktorého členom je aj táto právnická osoba. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné splniť aj ďalšie zákonom stanovené podmienky.

Pre správnu aplikáciu sa súčasne definujú znaky prepojeného podniku, ktoré vychádzajú zo zákona o účtovníctve a z účasti na ich kapitálovom majetku alebo na ich riadení.

K § 73

Zákazky sa môžu zadávať na účely splnenia požiadaviek niekoľkých činností, ktoré by mohli podliehať rozličným právnym režimom, resp. rozličným postupom podľa tohto zákona, napríklad postupom pre zadávanie zákaziek verejným obstarávateľom alebo postupom pre zadávanie zákaziek obstarávateľom.

Navrhované ustanovenie stanovuje pravidlo pre zadávanie zákaziek, ktoré zahŕňajú niekoľko činností, pričom zadanie zákazky podlieha postupom vzťahujúcim sa na činnosť,
na ktorú je zákazka predovšetkým určená. Stanovenie činnosti, na ktorú je zákazka predovšetkým určená, vychádza z analýzy požiadaviek, ktoré špecifická zákazka musí spĺňať. Analýzu vykoná obstarávateľ na účely odhadu predpokladanej hodnoty zákazky a vypracovania súťažných podkladov.

Keď nie je možné objektívne určiť príslušnú mieru využitia v rámci viacerých činností, zákazka sa zadá podľa postupov pre zadávanie zákaziek verejným obstarávateľom vtedy, ak časť by sa mala zadať podľa postupov zadávania nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom a časť podľa postupov pre zadávanie nadlimitných zákaziek obstarávateľom.

K § 74

Navrhované ustanovenie je možné uplatniť pri zadávaní zákaziek na tovar obstarávateľom. V súlade so smernicou ES je umožnené obstarávateľom zamietnuť tie ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 50 % výrobkov pôvodom z tretích krajín, s ktorými Európske spoločenstvá neuzavreli dvojstranné alebo viacstranné dohody zabezpečujúce porovnateľný a účinný prístup pre dodávateľov Európskych spoločenstiev na trhy týchto štátov.

Ďalej sa uvádzajú podmienky uprednostňovania ekvivalentných ponúk vyhodnocovaných podľa stanovených kritérií. Prednosť sa dáva ponuke, ktorú nie je možné zamietnuť na základe pôvodu tovaru a cenový rozdiel nesmie presiahnuť 3 %. Toto ustanovenie nebude obstarávateľ aplikovať, ak by v dôsledku jeho aplikácie uzavrel zmluvu na tovar s odlišnými technickými vlastnosťami spôsobujúcimi prevádzkové problémy.

K § 75

Pravidelným informatívnym oznámením obstarávateľ uverejňuje informácie o pripravovaných postupoch zadávania zákazky (verejnej súťaži, užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením) a o predmetoch zákazky. Súčasne sa ustanovuje pre obstarávateľa povinnosť uverejniť pravidelné informatívne oznámenie, ak objem predpokladaných hodnôt zákaziek alebo rámcových dohôd všetkých tovarov, zoskupených podľa skupín výrobkov obstarávaných v priebehu jedného kalendárneho roka, presiahne finančný limit 750 000 EUR. Toto isté pravidlo sa uplatňuje aj pre tzv. prioritné služby, uvedené v prílohe č. 2 zákona.

Pravidelné informatívne oznámenie je obstarávateľ povinný uverejniť čo najskôr
po začatí kalendárneho roka, v ktorom má úmysel zadávať plánované predmety zákazky postupom pre zadávanie nadlimitných zákaziek, pri obstarávaní nadlimitných stavebných prác, čo najskôr po začatí kalendárneho roka alebo čo najskôr po schválení plánovaných zákaziek na stavebné práce.

Pravidelné informatívne oznámenie obstarávateľ zasiela na uverejnenie publikačnému úradu, alebo ho uverejní vo svojom „profile obstarávateľa" a posiela sa na uverejnenie
vo vestníku aj úradu.

Ak obstarávateľ nebol povinný podľa tohto zákona zverejniť pravidelné informatívne oznámenie, ale ho uverejnil, nemusí potom informácie uverejnené v pravidelnom informatívnom oznámení uverejniť opakovane v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania pokiaľ uvedie, že oznámenie je doplňujúce k príslušnému pravidelnému oznámeniu.

K § 76

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž pre nadlimitné zákazky, ktoré
sa prioritne uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a následne
aj vo vestníku.

Obstarávatelia sú povinní zaslať tieto oznámenia na uverejnenie, ak chcú zadávať nadlimitnú zákazku alebo uzatvoriť rámcovú dohodu postupmi podľa tejto časti zákona, okrem rokovacieho konania bez zverejnenia.

Ustanovením sa uvádzajú oznámenia, ktoré môže obstarávateľ použiť ako výzvu
na súťaž. Okrem oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je to aj pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž a oznámenie o existencii kvalifikačného systému.

Obstarávatelia, ktorí chcú vytvoriť dynamický nákupný systém, takisto oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Ak na základe dynamického nákupného systému, následne počas platnosti systému, sa rozhodnú zadávať konkrétnu špecifickú zákazku, oznámia svoj zámer prostredníctvom zjednodušeného oznámenia.

K § 77

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou ES pre obstarávateľov sa umožňuje v záujme rešpektovania postavenia obstarávateľov ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž.

Ustanovením sa stanovuje obsah pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou
na súťaž, ak toto oznámenie obstarávateľ použije ako výzvu na súťaž. Pri pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž obstarávateľ uvedie, či zmluvu uzavrie
na základe výsledku užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Súčasne uvádza v oznámení aj ďalšie informácie, ustanovené zákonom. Pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž sa uverejňuje najneskôr 12 mesiacov pred odoslaním výzvy, ktorou obstarávateľ požiada záujemcov, aby opätovne potvrdili svoj záujem, súčasne sa ustanovením určuje aj minimálny obsah tejto výzvy.

Ďalej pokračuje obstarávateľ spôsobom podľa zvoleného postupu zadávania zákazky. Po zverejnení pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž nie je potrebné zverejňovať oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

K § 78

Zákon povoľuje určité výnimky ohľadom uverejňovania oznámenia o výsledku verejného obstarávania pre zákazky napríklad pre tzv. neprioritné služby (príloha č. 3 zákona), keď závisí od rozhodnutia obstarávateľa, či súhlasí s uverejnením tohto oznámenia alebo pre zákazky na výskumné a vývojové služby, keď obstarávateľ môže obmedziť informácie určené na zverejnenie. Oznámenia sa zasielajú na štatistické účely a Komisia stanoví pravidlá zostavovania štatistických správ na základe týchto oznámení.

K § 79

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou ES pre obstarávateľov sa umožňuje v záujme rešpektovania ich postavenia ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza aj kvalifikačný systém. Tento môžu obstarávatelia viesť na rôznych úrovniach a stupňoch.

Ak sa obstarávateľ rozhodne zriadiť kvalifikačný systém, má povinnosť zverejniť túto skutočnosť prostredníctvom uverejnenia oznámenia o existencii kvalifikačného systému. Takisto sa stanovujú podmienky pre obsah a ďalšie oznamovanie o existencii kvalifikačného systému v závislosti od dĺžky trvania systému.

Kvalifikačný systém musí fungovať podľa objektívnych pravidiel a kritérií, ktoré
sa podľa výberu obstarávateľa môžu týkať schopností záujemcov alebo druhu stavebných prác, tovaru alebo služieb, na ktoré sa daný systém vzťahuje. Na účely kvalifikácie môžu obstarávatelia robiť svoje vlastné testy na vyhodnotenie charakteristík príslušných stavebných prác, tovaru alebo služieb, najmä pokiaľ ide o ich kompatibilitu a bezpečnosť. Princíp vytvorenia a vedenia kvalifikačného systému je založený na hodnotení stanovených kvalifikačných predpokladov na základe kritérií a pravidiel vedenia kvalifikačného systému.

Obstarávateľ môže použitím oznámenia o existencii kvalifikačného systému ako výzvou na súťaž vybrať pre užšiu súťaž a pre rokovacie konanie so zverejnením tých, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky z kvalifikovaných záujemcov.

K § 80

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk
vo verejnej súťaži, ktoré vychádzajú z práva Európskych spoločenstiev, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Určením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Zároveň sa ustanovením upravuje plynutie lehoty na predkladanie ponúk v závislosti od odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, alebo aj pravidelného informatívneho oznámenia, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako 22 dní. Ďalšie skrátenie lehoty na predkladanie ponúk prichádza do úvahy, keď obstarávateľ používa elektronické komunikačné prostriedky, konkrétne, keď vypracuje a zasiela oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania elektronickými prostriedkami, a podobne aj pri súťažných podkladoch, keď k nim umožňuje neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami. Ustanovenie určuje aj minimálnu lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nemôže byť v žiadnom prípade kratšia ako 15 dní.

Ak spracovanie ponúk vyžaduje obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk. Súčasne obstarávateľ predĺži lehotu na predkladanie ponúk aj vtedy, ak neposkytol súťažné podklady, sprievodnú dokumentáciu alebo doplňujúce informácie v určených lehotách, aj napriek tomu, že boli vyžiadané dostatočne vopred. Ak obstarávateľ neposkytol záujemcom neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným dokladom a k sprievodnej dokumentácií, je povinný zaslať túto dokumentáciu do šiestich dní od prijatia žiadosti o účasť, ak bola vyžiadaná dostatočne vopred.

Predmetným ustanovením sa určuje maximálna lehota, v ktorej je obstarávateľ povinný poskytnúť záujemcovi súťažné podklady.

Ustanovením sa upravuje predloženie ponuky vo verejnej súťaži, ak obstarávateľ neposkytuje neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a sprievodnej dokumentácii, ktoré sú podmienené vyžiadaním a poskytnutím súťažných podkladov.

Ponuku môže predložiť len ten uchádzač, ktorý si vyžiadal od obstarávateľa súťažné podklady, a ktorému ich aj poskytol. Pri stanovení podmienok účasti ich obstarávateľ posúdi v súlade s určenými kritériami a pravidlami. Následne obstarávateľ vyhodnotí ponuky tých uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti.

K § 81

V užšej súťaži môže obstarávateľ obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve
na predloženie ponuky. Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk však musí obstarávateľ prihliadať na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže. Pri určení kritérií na obmedzenie počtu uchádzačov by mal obstarávateľ vychádzať predovšetkým z objektívnej potreby znížiť počet uchádzačov na úroveň, ktorá je opodstatnená potrebou vyvážiť charakter predmetu zákazky so zdrojmi potrebnými na jeho uskutočnenie.

Navrhovaným ustanovením sa ukladá obstarávateľovi povinnosť v pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž, alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť a podmienky účasti, ak si ich obstarávateľ stanovil. Súťažné podklady môže získať len taký záujemca, ktorý vyhovuje podmienkam účasti v užšej súťaži. Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde podmienky splnenia účasti vo verejnej súťaži sa posudzujú po predložení ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa určuje minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od spôsobu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž publikačnému úradu. Dĺžka tejto lehoty závisí od toho, či obstarávateľ zasiela vyššie uvedené oznámenia elektronickými prostriedkami, faxom alebo inak ako elektronickými prostriedkami či faxom.

K § 82

V užšej súťaži obstarávateľ súčasne posiela záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti, výzvu na predkladanie ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa v postupe v užšej súťaži ustanovuje obsah výzvy
na predkladanie ponúk. Umožňuje sa, aby obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk požadoval doplňujúce doklady tam, kde to prichádza do úvahy, ako aj lehotu na ich vyžiadanie, cenu a podmienky ich úhrady. Nesmú sa však vyžadovať iné, ako boli pôvodne stanovené v oznámení o vyhlásení užšej súťaže. Súčasťou výzvy na predkladanie ponúk môžu byť aj súťažné podklady, ak nie sú jej súčasťou, obstarávateľ ich záujemcom poskytne bezodkladne po ich vyžiadaní.

K § 83

Navrhovaným ustanovením je možné lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži určiť dohodou medzi obstarávateľom a vybratými záujemcami iba, ak všetci záujemcovia budú mať rovnaký čas na prípravu a predkladanie svojich ponúk. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu, obstarávateľ má zo zákona oprávnenie určiť lehotu, ktorá však nemôže byť kratšia ako 24 dní a v žiadnom prípade nie kratšia ako desať dní.

Zároveň sa stanovujú podmienky, keď je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži skrátiť. Ak obstarávateľ umožnil priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a ku všetkým doplňujúcim podkladom, môže lehotu na predkladanie ponúk skrátiť o päť dní, v žiadnom prípade však nemôže byť kratšia ako desať dní.

Podobne, ako pri verejnej súťaži, aj v užšej súťaži sa určuje maximálna lehota, v ktorej je obstarávateľ povinný poskytnúť záujemcom súťažné podklady. Ak spracovanie ponúk vyžaduje preskúmanie rozsiahlej dokumentácie alebo obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk tak, že ju primerane predĺži, aby sa vybraní záujemcovia mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponuky. Uvedené predĺženie sa nevzťahuje na lehotu, ktorá bola stanovená dohodou medzi obstarávateľom a vybratými záujemcami.

K § 84 až 86

Navrhované ustanovenie ukladá povinnosť obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v rokovacom konaní so zverejnením. Túto lehotu a podmienky účasti, ak ich obstarávateľ určil, uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž. Lehota
na predkladanie žiadostí o účasť začína plynúť nasledujúcim dňom po dni odoslania oznámení a končí sa uplynutím posledného dňa danej lehoty.

Navrhovaným ustanovením sa určuje minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od spôsobu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž publikačnému úradu. Dĺžka tejto lehoty závisí od toho, či obstarávateľ zasiela vyššie uvedené oznámenia elektronickými prostriedkami, faxom, alebo inak.

Obstarávateľ vyzve prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, aby predložili svoje ponuky. Výzvu posiela záujemcom poštou alebo elektronickými prostriedkami. Zároveň navrhované ustanovenie upravuje obsah výzvy na predkladanie ponúk, ktorú obstarávateľ zasiela vybratým záujemcom. Súčasťou výzvy
na predkladanie ponúk môžu byť súťažné podklady alebo odkazovať na priamy elektronický prístup k nim. Ak nie sú súťažné podklady súčasťou výzvy, obstarávateľ ich musí bezodkladne po vyžiadaní poskytnúť záujemcovi. Lehotu na predkladanie ponúk môže určiť dohodou s vybratými záujemcami len vtedy, ak všetci budú mať rovnaký čas na prípravu a predloženie ponúk. V prípade, ak nemožno určiť túto lehotu dohodou, obstarávateľ určí lehotu na predkladanie ponúk v súlade s minimálnymi lehotami ustanovenými zákonom.

Dĺžka tejto lehoty stanovená obstarávateľom by mala zohľadňovať čas potrebný
na vypracovanie ponuky, ako aj čas potrebný napríklad na obhliadku miesta dodania predmetu zákazky.

Navrhovaným ustanovením sa upravujú postupy obstarávateľa pri rokovaní. Počet rokovaní nie je zákonom obmedzený, avšak obstarávateľ môže určiť, že rokovania
sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách s cieľom znížiť počet ponúk, ktoré majú byť prerokované.

Kritériá na zníženie počtu záujemcov môžu vychádzať z objektívnej potreby obstarávateľa znížiť počet uchádzačov na úroveň, ktorá je opodstatnená potrebou vyvážiť charakter predmetu zákazky so zdrojmi potrebnými na jeho uskutočnenie.

Túto možnosť musí obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, pričom počet uchádzačov dosiahnutých v poslednej etape musí zabezpečovať efektívnu hospodársku súťaž, pokiaľ je dostatok vhodných uchádzačov. Obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov na získanie rovnakých informácií a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní.

K § 87 a 88

Navrhované ustanovenie taxatívne ustanovuje pre obstarávateľa podmienky
na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Rokovacie konanie bez zverejnenia je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Ako prvú podmienku aplikácie tohto postupu zadávania zákazky navrhovaná právna úprava uvádza situáciu, keď obstarávateľovi vo verejnej súťaži, počas ním stanovenej lehoty na predkladanie ponúk, nebola doručená žiadna ponuka, alebo všetky doručené ponuky nespĺňajú charakteristiky predmetu zákazky stanovené obstarávateľom. Analogicky sa bude postupovať, ak obstarávateľ neobdržal žiadnu žiadosť o účasť v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní
so zverejnením. Súčasne je ale nevyhnutné zachovať pôvodné podmienky zadávania zákazky, ktoré boli stanovené vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní
so zverejnením.

Obstarávatelia môžu použiť tento postup aj vtedy, ak zadávaná zákazka je určená výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely, a nie na zabezpečenie zisku alebo na krytie nákladov vynaložených na výskum a vývoj.

Okolnosťou oprávňujúcou obstarávateľa použiť postup rokovacieho konania
bez zverejnenia sú aj autorské práva, práva priemyselného vlastníctva, patentové práva, ktoré umožňujú zadávať zákazku len určitému uchádzačovi, ktorým napríklad pri autorských právach je autor.

Ďalšou podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením, a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť uzavretie zmluvy a jej plnenie. V ustanovení sa súčasne definuje, čo je možné považovať za mimoriadnu udalosť, môže ísť napríklad o živelnú pohromu a v tejto súvislosti odstraňovanie jej následkov. Povinnosť aplikovať postupy s využitím skrátených lehôt, ako užšiu súťaž a rokovacie konanie so zverejnením v časovej tiesni, má obstarávateľ pri zadávaní ďalších súvisiacich zákaziek.

Podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov od pôvodného dodávateľa určených na čiastočné nahradenie obvyklých tovarov, ak by zmena dodávateľa nútila obstarávateľa získavať materiál rozdielnych technických charakteristík. Ďalej sú taxatívne definované prípady, keď obstarávateľ môže použiť rokovacie konanie bez zverejnenia napríklad na zabezpečenie tovaru za zvýhodnenú cenu, od likvidátora, získanie tovaru na komoditnej burze.

Pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia sa obstarávateľovi ukladá povinnosť písomne oznámiť úradu jeho začatie bezodkladne po odoslaní výzvy na rokovanie s výnimkou explicitne vylúčených prípadov. Na rozdiel od postupov zadávania zákazky, platných pre verejného obstarávateľa, právna úprava nevyníma z povinnosti obstarávateľa oznámiť úradu začatie rokovacieho konania bez zverejnenia z dôvodu mimoriadnej udalosti len situáciu, ktorá napĺňa znaky mimoriadnej situácie, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že obstarávateľ nie je povinný oznamovať úradu začatie rokovacieho konania bez zverejnenia z dôvodu mimoriadnej udalosti vo všeobecnosti, čo je plne odôvodnené jeho špecifickým právnym postavením a jeho podnikateľským zameraním. Súčasne je ustanovený aj najneskorší termín zaslania takéhoto oznámenia, a to 14 dní
pred uzavretím zmluvy. V ustanovení sa uvádza obsah oznámenia, ktoré sa posiela úradu. Úrad tieto oznámenia bude zverejňovať na internetovej stránke s cieľom zabezpečiť transparentnosť použitia tohto postupu.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup v rokovacom konaní bez zverejnenia. Obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných uchádzačov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v závislosti od podmienky použitia rokovacieho konania bez zverejnenia a od predmetu zákazky. Obstarávateľ rokuje s uchádzačmi o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi. Následne z každého rokovania sa vyhotovuje zápisnica.

K § 89

Ustanovením sa upravuje použitie rámcovej dohody, na uzavretie ktorej je možné aplikovať postup verejnej súťaže, užšej súťaže a rokovacieho konania so zverejnením.

Obstarávateľ môže rámcovú dohodu uzavrieť s jedným alebo viacerými uchádzačmi. Ak obstarávateľ uzavrie rámcovú dohodu postupmi podľa zákona, zákazky sa zadávajú
na základe podmienok, ktoré boli stanovené rámcovou dohodou.

Ak obstarávateľ uzavrel rámcovú dohodu s viacerými uchádzačmi, špecifické zmluvy sa uzatvárajú v súlade s podmienkami rámcovej dohody. Obstarávateľ pri definovaní podmienok rámcovej dohody stanoví postup uzavierania zmlúv a zároveň spôsob výberu zmluvného partnera z účastníkov rámcovej dohody.

K § 90

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri podlimitných zákazkách t. j. ak ide o zadávanie zákaziek s finančnými limitmi nižšími ako sú finančné limity ustanovené
pre nadlimitné zákazky, postupuje obdobne ako pri zadávaní nadlimitných zákaziek s výnimkou ustanovení týkajúcich sa zverejňovania oznámení v Úradnom vestníku EÚ, povinností verejného obstarávateľa a obstarávateľa voči Európskej komisii. Vylúčené
sú činnosti prevádzkovania letísk, prístavov a ich terminálových zariadení.

K § 91

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania pre podlimitné zákazky, pre ktoré sa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, resp. oznámenia používané ako výzva na súťaž posielajú úradu na zverejnenie vo vestníku.

Verejní obstarávatelia sú povinní zaslať oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na uverejnenie, ak chcú zadávať podlimitnú zákazku alebo uzatvoriť rámcovú dohodu alebo vytvoriť dynamický nákupný systém, okrem rokovacieho konania bez zverejnenia.

Obstarávatelia, ktorí chcú zadávať podlimitnú zákazku, sú povinní zaslať
na uverejnenie oznámenie, ktoré sa používa ako výzva na súťaž, t. j. oznámenie o existencii kvalifikačného systému, resp. oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania.

Ak sa verejní obstarávatelia a obstarávatelia rozhodnú vytvoriť dynamický nákupný systém, oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Ak na základe dynamického nákupného systému, následne počas platnosti systému,
sa rozhodnú zadávať konkrétnu špecifickú zákazku, oznámia svoj zámer prostredníctvom zjednodušeného oznámenia.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný zaslať výsledky verejného obstarávania vždy, t. j. ak zadával zákazku postupom verejnej súťaže, užšej súťaže, rokovacím konaním so zverejnením aj bez zverejnenia, ako aj súťažným dialógom (verejný obstarávateľ) a pri uzatvorení rámcovej dohody.

Pri uplatnení dynamického nákupného systému verejný obstarávateľ a obstarávateľ
sú povinní poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú v rámci tohto systému. Takéto oznámenie však môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ spojiť za každý štvrťrok do jednej skupiny. Vtedy pošle „zoskupené oznámenie" do 14 dní
po skončení každého štvrťroku.

Pri podlimitnom zadávaní zákazky sa výsledky zverejňujú prostredníctvom oznámení o výsledku verejného obstarávania vo vestníku. Lehota na odoslanie oznámenia o výsledku podlimitnej zákazky je 14 dní.

Ak ide o rámcovú dohodu verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zo zákona vyplýva povinnosť zasielať oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú na základe rámcovej dohody.

Súčasne sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zakazuje uverejňovať prostredníctvom oznámenia o výsledku verejného obstarávania určité informácie o zadávaní zákaziek vtedy, keď by uverejnenie týchto informácií škodilo oprávneným záujmom právnických osôb alebo fyzických osôb, keď by porušilo pravidlá čestnej hospodárskej súťaže, alebo by bolo inak v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo verejným záujmom.

Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa dáva možnosť použiť na uverejnenie oznámení definovaných v tomto zákone aj ich uverejnenie na internete v tzv. profile verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Ustanovením sa definuje, kedy môžu byť oznámenia uverejnené v profile verejného obstarávateľa a obstarávateľa, čo môže tento profil obsahovať a aké informácie môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ prostredníctvom svojho profilu uverejňovať. Sú to napríklad informácie o výzvach na predkladanie ponúk. V záujme zvýšenia informovanosti sa môžu v takomto profile uverejňovať aj ďalšie všeobecné informácie, ako napríklad kontaktné osoby, ale aj súťažné podklady a technické špecifikácie, dodatočné dokumenty, alebo potrebné informácie.

K § 92

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zaslať oznámenia týkajúce
sa podlimitného zadávania zákaziek úradu. Oznámenia sa zasielajú buď elektronickými prostriedkami alebo iným spôsobom (napríklad faxom, e-mailom, prostredníctvom pošty, osobne), pričom dátum odoslania oznámenia úradu preukazuje verejný obstarávateľ, obstarávateľ.

Zároveň sa ustanovením definujú povinnosti úradu, týkajúce sa lehôt na uverejnenie zasielaných oznámení v závislosti od spôsobu zaslania a vo väzbe na postup zadávania zákazky.

K § 93 a 94

S cieľom zjednodušenia administratívy pri verejnom obstarávaní sa umožňuje
v tzv. národnej legislatíve (podlimitné a podprahové zákazky), aby sa splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia preukazovalo čestným vyhlásením, okrem dokladu o oprávnení podnikať.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ po vyhodnotení ponúk v informácii o výsledku vyzve uchádzača umiestneného na 1. mieste na predloženie dokladov, ktoré nahradil v predloženej ponuke čestným vyhlásením. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ si musí vytvoriť časový priestor v procese zadávania zákazky tak, aby uchádzač mohol predložiť požadované doklady.

K § 95

Ustanovujú sa postupy, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ použijú pri zadávaní podlimitných zákaziek na poskytnutie služieb uvedených v prílohe č. 3 zákona (neprioritné služby). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ postupuje pri obstarávaní týchto služieb postupom ustanoveným pre zadávanie podprahových zákaziek.

K § 96

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije na zadávanie zákazky verejnú súťaž, aplikuje postupy týkajúce sa postupov pri zadávaní nadlimitných zákaziek verejnou súťažou, okrem tých, ktoré sú vylúčené. Podstatnou odlišnosťou je dĺžka lehoty na predkladanie ponúk, ktorá je pri zadávaní podlimitných zákaziek ustanovená odlišne a je minimálne 36 dní
odo dňa odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zaslaného úradu. Zároveň sa môže využívať skrátenia pri použití elektronických prostriedkov.

Navrhovaným ustanovením sa pri zadávaní podlimitných zákaziek užšou súťažou upravujú niektoré postupové kroky odlišne, ako pri nadlimitných postupoch pre užšiu súťaž, Lehota na predkladanie žiadostí o účasť je minimálne 22 dní. Ak zákazku zadáva verejný obstarávateľ, lehota na predkladanie ponúk, ktorá je minimálne 22 dní. Zároveň sa môže využívať skrátenia pri použití elektronických prostriedkov.

Obstarávateľ aplikuje pre užšiu súťaž všetky kroky zadefinované pre nadlimitné zákazky zadávané užšou súťažou, okrem tých, ktoré sú vylúčené.

K § 97

Navrhovaným ustanovením sa ustanovujú pravidlá koncesie na stavebné práce
pre verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ aplikuje postup, ktorý je ustanovený v tretej hlave druhej časti zákona, pri uzatváraní koncesnej zmluvy, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako 12 000 000 Sk bez DPH a súčasne nižšia ako finančný limit pre nadlimitné stavebné práce.

Stanovujú sa pravidlá, týkajúce sa stanovenia predpokladanej hodnoty koncesnej zmluvy na stavebné práce a taktiež pravidlá uverejňovania oznámení pre koncesiu. Verejný obstarávateľ má povinnosť stanoviť lehotu na predkladanie žiadosti o koncesiu, ktorá nesmie byť kratšia ako 52 dní odo dňa odoslania oznámenia o koncesii do vestníka.

K § 98

Navrhovaným ustanovením sa stanovujú pravidlá pre koncesionára, ktorý nie je verejným obstarávateľom. Koncesionár, ktorý je verejným obstarávateľom, postupuje
pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami podľa príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní v plnom rozsahu, ak koncesionár nie je verejným obstarávateľom, pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami sa riadi osobitnými pravidlami definovanými v tomto ustanovení.

Koncesionár, ktorý nie je verejným obstarávateľom, má napríklad povinnosť dodržať pravidlá pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky, pravidlá uverejňovania oznámení, určenie minimálnej lehoty na doručenie žiadosti o účasť a dokladov na splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ako aj stanovenie lehoty na predkladanie ponúk. Nemusí však uverejňovať oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak spĺňa aspoň jednu
z podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia.

K § 99

V navrhovanom ustanovení sa ustanovujú všeobecné postupy pri zadávaní podprahových zákaziek tak, aby boli dodržané princípy zadávania zákaziek, ale súčasne aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ pomerne v krátkom časovom období zabezpečil výber zmluvného partnera na požadovaný predmet zákazky.

Tieto postupy sa týkajú stanovenia predpokladanej hodnoty predmetu zákazky, splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, kde je povinnosť vyžadovať doklad o oprávnení podnikať, ako aj ďalšie doklady, ktoré sú závislé od predmetu zákazky. V súťažných podkladoch musí byť uvedený podrobný opis predmetu zákazky, pri dodržaní princípu nediskriminácie uchádzačov, ako aj obchodné podmienky dodania predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ má povinnosť stanoviť lehotu na predkladanie ponúk tak, aby zohľadnil dostatočný čas na spracovanie ponuky a vytvoril priestor
na vysvetľovanie ponúk. Súčasne je stanovená lehota na vysvetľovanie údajov uvedených
vo výzve na predkladanie ponúk. Je na rozhodnutí verejného obstarávateľa a obstarávateľa, či zriadi komisiu na vyhodnotenie ponúk alebo nie, avšak musí určiť lehotu viazanosti ponúk, pri stanovení ktorej zohľadní časové obdobie potrebné na vyhodnotenie ponúk, ako aj komunikáciu medzi komisiou, verejným obstarávateľom a obstarávateľom a uchádzačom,
na záver s úspešným uchádzačom v lehote viazanosti uzavrie zmluvu, a ostatným oznámi, že neuspeli.

Navrhovaným ustanovením sa určuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi povinnosť zverejniť výzvu a po dni zverejnenia môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyzvať na predkladanie ponúk vybraných uchádzačov. Toto zverejnenie výzvy slúži ako informácia pre ďalších potencionálnych uchádzačov a dáva im možnosť požiadať verejného obstarávateľa a obstarávateľa o poskytnutie súťažných podkladov potrebných
na vypracovanie ponuky.

Ak obstarávateľ z vybraných odvetví vedie kvalifikačný systém, na predloženie ponuky vyzve záujemcov, ktorí sa kvalifikovali v jeho systéme.

Navrhovaná právna úprava poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi možnosť, aby účasť v postupe zadávania zákazky obmedzil výlučne na uchádzačov, ktorí majú štatút chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, vyhlásia, že na plnení zmluvy, ktorá sa uzavrie ako výsledok procesu zadávania zákazky, budú pracovať občania
so zdravotným postihnutím. Ustanovenie tak umožňuje verejnému obstarávateľovi napríklad splniť si povinnosť náhradného plnenia, ktorým zabezpečuje plnenie povinnosti zamestnávania povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aplikácia tohto ustanovenia sa nepovažuje za porušenie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov.

K § 100

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi použiť osobitný postup pri zadávaní podprahových zákaziek, ak je splnená aspoň jedna z podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia.

K § 101

Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu zo zadávania podprahových zákaziek a archivovať ju päť rokov od uzavretia zmluvy. Súčasne sa v lehote do 14 dní od uzavretia zmluvy ustanovuje povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi poslať úradu informáciu o uzavretí zmluvy, pričom sa ustanovuje aj minimálny obsah tejto informácie. Pri použití osobitného postupu je súčasťou informácie aj odôvodnenie splnenia podmienky rokovacieho konania bez zverejnenia.

K § 102

Navrhovaným ustanovením sa stanovujú, avšak len pre verejného obstarávateľa, určité všeobecné povinnosti v súvislosti so zadávaním zákaziek s nízkymi hodnotami, ktorých predpokladaná hodnota tovarov a služieb nie je vyššia, alebo sa rovná 1 000 000 Sk bez DPH v priebehu kalendárneho roka alebo počas trvania zmluvy a zmluva sa uzavrie na dlhšie obdobie ako jeden rok a pri stavebných prácach 4 000 000 Sk bez DPH počas trvania zmluvy. Výber dodávateľa verejný obstarávateľ môže uskutočňovať na základe prieskumu trhu, napríklad použitím aktuálnych katalógov, prostredníctvom elektronických zariadení. Náklady vynaložené na získanie zákazky musia byť primerané kvalite a cene predmetu zákazky. Odporúča sa, aby verejný obstarávateľ pri zadávaní zákaziek nízkych hodnôt
v čo najväčšej miere využíval moderné techniky elektronického obstarávania, ako elektronické tržnice, elektronické katalógy, ako aj elektronické platobné karty.

Pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem zmlúv, pri ktorých to vyžaduje zákon.

V ustanovení sa deklaruje, že verejný obstarávateľ činnosti pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami nemusí vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilých osôb
na verejné obstarávanie.

Verejnému obstarávateľovi sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu zo zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami a archivovať ju päť rokov od uzavretia zmluvy.

K § 103 až 108

Pojem súťaž návrhov definuje osobitný postup pri zadávaní zákazky, ktorý umožňuje vyhlasovateľovi - verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi získať návrhy v rámci samostatného postupu alebo v rámci postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy, najmä v prípadoch náročných činností, akými sú spracovanie napríklad územnoplánovacích dokumentácií alebo architektonických návrhov, ktoré majú charakter duševnej činnosti a môžu byť spojené s autorskými právami.

Navrhovaným postupom pri súťaži návrhov sa dosahuje súlad s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Postupy uvedené v týchto ustanoveniach
sú záväzné pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa od určitých finančných limitov stanovených v týchto ustanoveniach. Tieto limity sa môžu meniť nariadením Komisie. O takejto zmene finančných limitov bude úrad včas informovať obstarávateľskú obec.

Navrhované ustanovenia rozlišujú medzi súťažou návrhov (výsledkom nie je uzavretá zmluva), ktorá je samostatným postupom a medzi súťažou návrhov, ktorá je súčasťou postupu, ktorý vedie k zadávaniu zákazky na služby, teda k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby.

Ak ide o súčasť postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby,
pri určovaní predpokladanej hodnoty sa vychádza z celkovej sumy cien a odmien, ktoré budú poskytnuté účastníkom takejto súťaže.

Pri súťaži návrhov nesmú byť obmedzovaní uchádzači na základe regionálneho prístupu, t. j. musí sa umožniť účasť uchádzačov alebo záujemcov bez ohľadu na územie, prípadne štát a podobne.

Zároveň verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemôže obmedzovať výber záujemcov alebo uchádzačov požiadavkou, ktorou by stanovoval určitú právnu formu pre tieto subjekty. Musí teda umožniť prístup do súťaže aj pre fyzické osoby - nepodnikateľov alebo združenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonov a zároveň pritom prihliadne na zabezpečenie skutočnej hospodárskej súťaže, to znamená, že nebolo by vhodné, ak by existovalo napríklad sedem záujemcov, ktorí sú schopní vypracovať návrh rozsiahlejšieho projektu, ktorý verejný obstarávateľ a obstarávateľ požaduje a on obmedzí počet na päť.

Osobitne sa upravuje, že pri súťaži návrhov nie je možné vyžadovať zábezpeku. Taktiež sa zákonom osobitne upravuje obsah súťažných podmienok, podľa ktorých
sa uskutočňuje súťaž návrhov.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov uvedie, že ide o súťaž návrhov vedúcu k uzavretiu zmluvy a rozhodnutie poroty bude
pre neho záväzné, potom s uchádzačom, ktorého predložený návrh bol vyhodnotený porotou ako víťazný, uzavrie zmluvu rokovacím konaním bez zverejnenia. Ak je viac víťazov,
na rokovanie vyzve všetkých.

Ustanovením sa ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi vyhlásiť súťaž návrhov spôsobom stanoveným v tomto zákone, ako aj oznámiť výsledok takejto súťaže. Takisto sa splnomocňuje úrad na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým
sa vymedzí obsah oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov a o výsledku súťaže návrhov.

Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ukladá povinnosť zriadiť
na vyhodnotenie súťaže návrhov najmenej päťčlennú porotu, ktorej minimálne tretina členov musí spĺňať rovnakú alebo podobnú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od účastníkov. Súčasne
sa kladie dôraz na anonymitu návrhov, ktoré budú porotou hodnotené iba na základe kritérií uvedených v oznámení, čím sa sleduje objektivita hodnotenia. O hodnotení predložených návrhov porota vyhotoví zápisnicu. Obsah zápisnice nie je vymedzený taxatívne, takže môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré môžu byť do nej zaznamenané, ak to členovia poroty uznajú za vhodné.

K § 109 až 111

Navrhovaným ustanovením sa pre oblasť verejného obstarávania uvádza ako samostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou Úrad pre verejné obstarávanie. Problematika verejného obstarávania je nadrezortného charakteru, preto
si vyžaduje osobitné postavenie v sústave štátnych orgánov, aby tak mohli byť racionálne a efektívne zabezpečované úlohy vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) prijatej Svetovou obchodnou organizáciou, Európskej dohody o pridružení uzavretej medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a krajinami EFTA, bilaterálnymi dohodami o voľnom obchode.

Na zabezpečenie zvýšenia operatívnosti činnosti úradu zákonom je mu umožnené zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská bez právnej subjektivity s obmedzenou územnou pôsobnosťou.

Navrhované ustanovenie určuje štatutárny orgán úradu a upravuje dĺžku ich funkčného obdobia. Dĺžka funkčného obdobia je stanovená na päť rokov. Dĺžka funkčného obdobia štatutárneho orgánu úradu je stanovená rozdielne od funkčného obdobia členov vlády, čo je zárukou proti dlhodobému obsadeniu tejto funkcie, aj vzhľadom na zachovanie objektivity a nezávislosti konkrétnej osoby pri zabezpečovaní činnosti úradu. Ďalším obmedzením je, že štatutárny orgán úradu môže byť do funkcie menovaný maximálne na dve funkčné obdobia tak, aby výkon funkcie nepresiahol 10 rokov.

K § 112

Navrhovaným ustanovením je vymedzená pôsobnosť úradu, ktorá je zameraná
na činnosti vyplývajúce z verejného obstarávania. Druh činnosti úradu nie je totožný s činnosťou vykonávanou verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ani s činnosťami typickými pre orgány štátnej správy a miestnej samosprávy. Ciele, ktoré sa zabezpečujú týmito činnosťami, sú smerované ku skvalitneniu procesu verejného obstarávania, jeho transparentnosti a odstraňovaniu diskriminácie uchádzačov alebo záujemcov.

Okrem usmerňovania politiky verejného obstarávania, je ďalšou ťažiskovou oblasťou riešenie nezávislosti vykonávania dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré vyžaduje právo Európskych spoločenstiev. Úrad pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje s Európskou komisiou a plní informačné povinnosti voči nej, ktoré sú v pôsobnosti tohto zákona. Medzi ďalšie činnosti úradu patrí napríklad vydávanie vestníka, vedenie zoznamu podnikateľov, vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb, metodické usmerňovanie účastníkov procesu verejného obstarávania.

K § 113

Na naplnenie princípu transparentnosti a nediskriminácie v procese verejného obstarávania sa navrhovaným ustanovením upravuje zverejňovanie informácií vyplývajúcich z procesu verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu úrad vydáva Vestník verejného obstarávania, kde okrem informácií, ktorých zverejnenie sa vyžaduje zákonom, sa zverejňujú aj informácie úradu, ktoré majú verejným obstarávateľom a obstarávateľom napomáhať
pri aplikácii zákona.

Na zabezpečenie aktuálnych informácií verejným obstarávateľom a obstarávateľom
a pre skvalitnenie procesu verejného obstarávania sa vo vestníku uverejňujú okrem oznámení napríklad aj zoznam podnikateľov, zoznam odborne spôsobilých osôb a potrebné informácie týkajúce sa odbornej spôsobilosti na verejné obstarávanie, prepočty finančných limitov a ďalšie informácie podľa rozhodnutia úradu.

K § 114

Navrhovaným ustanovením sa v súlade s požiadavkami práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania určujú povinnosti úradu voči Európskej komisii. Jednou z povinností je vypracovávanie a predkladanie štatistických výkazov o zmluvách uzatvorených verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi za predchádzajúci rok podľa požiadaviek Európskej komisie. Medzi ďalšie povinnosti patrí oznamovanie zmien v zozname verejných obstarávateľov a obstarávateľov alebo znenie platných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania.

Ustanovením sa upravuje aj obsah štatistického výkazu osobitne pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa.

K § 115

Ak Európska komisia zistí, že došlo k porušeniu práva ES, oznámi Slovenskej republike, verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi dôvody vedúce k tomuto záveru a požiada o nápravu.

V navrhovanom ustanovení sú definované povinnosti úradu voči Európskej komisii a lehoty, v ktorých je úrad povinný oznámiť Európskej komisii informáciu o náprave porušenia, resp. vysvetlenie prečo k náprave nedošlo.

K § 116 až 127

Navrhovanými ustanoveniami je upravená odborná spôsobilosť na verejné obstarávanie. Inštitút odbornej spôsobilosti slúži na účely zabezpečenia profesionalizácie činnosti v oblasti verejného obstarávania. Procesná úprava odbornej spôsobilosti je určená
pre fyzické osoby.

Z ustanovenia vyplýva povinnosť pre subjekty v postavení verejného obstarávateľa
a obstarávateľa zabezpečovať činnosti spojené s verejným obstarávaním prostredníctvom odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie, ktoré sú zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb. To znamená, že každý verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí mať odborne spôsobilú osobu v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnom vzťahu. Právna úprava umožňuje vykonávať tieto činnosti aj na základe živnostenského oprávnenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ si takúto osobu na poskytnutie služby vyberá postupom podľa zákona. Vtedy musí mať verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzatvorenú osobitnú zmluvu s odborne spôsobilou osobou (napríklad mandátnu zmluvu). Informácie o osobách, ktoré sú odborne spôsobilé, vedie úrad v zozname odborne spôsobilých osôb. Odborne spôsobilá osoba svoje oprávnenie na vykonávanie činností vo verejnom obstarávaní preukazuje preukazom o odbornej spôsobilosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu na výkon činnosti vo verejnom obstarávaní aj s právnickou osobou, ak je táto činnosť predmetom jej podnikania.

V pojme odborná spôsobilosť je vyjadrený obsah a rozsah odborných vedomostí a praktických skúseností, čo znamená, že osoba odborne spôsobilá má garantovať správnu aplikáciu zákona, nie však správnosť rozhodnutí verejného obstarávateľa a obstarávateľa o určení jeho potrieb. Z uvedeného vyplýva, že od odborne spôsobilej osoby nemožno očakávať odborné vedomosti k celej škále predmetov zákaziek (tovary, služby, stavebné práce) z hľadiska vecnej povahy predmetu zákazky. Napríklad pri spracovaní súťažných podkladov odborne spôsobilá osoba môže garantovať len rozsah súťažných podkladov podľa zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že za vecnú stránku súťažných podkladov z hľadiska technického, ekonomického, právneho musia prevziať zodpovednosť príslušní odborníci.

Ustanovením sú vymedzené predpoklady pre získanie odbornej spôsobilosti, ktorými sú bezúhonnosť, dosiahnuté vzdelanie a odborná prax, absolvovanie odbornej prípravy
a úspešné vykonanie skúšky.

Odbornú prípravu môžu vykonávať iba organizátori školenia, ktorí majú uzavretú zmluvu s úradom. Úrad zabezpečuje garanciu odbornej úrovne v procese vzdelávania
vo verejnom obstarávaní s cieľom zvýšiť kvalitu obstarávania. Po absolvovaní odbornej prípravy je organizátor školenia povinný vydať účastníkovi potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy, ktoré je podmienkou zaradenia žiadateľa na vykonanie skúšky.

Zákonom sa určujú podmienky pre zriadenie skúšobnej komisie, práva a povinnosti jej členov a predsedu komisie, ktoré sú upravené v štatúte skúšobnej komisie. Priebeh skúšky a rozhodovanie skúšobnej komisie upravuje skúšobný poriadok. Skúšobná komisia musí byť najmenej trojčlenná, predsedu skúšobnej komisie a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.

Skúška sa vykonáva bezodplatne. Termíny skúšok úrad vyhlasuje vo vestníku, alebo iným verejne prístupným spôsobom (napr. zverejnením na internetovej stránke úradu alebo vyvesením oznamu na úradnej tabuli). Desaťdňová lehota na oznámenie pozvania žiadateľa na skúšku je objektívnou lehotou pre úrad, pred uplynutím ktorej musí úrad zaslať pozvanie na skúšku a počas ktorej môže oznámiť pozvanie aj iným dostupným spôsobom /fax, e-mail/. Ustanovenie určuje priebeh skúšky, pozostávajúci z písomnej a ústnej časti.

Žiadateľ sa úspešným vykonaním skúšky (vyhovel z písomnej aj ústnej časti skúšky)
a prevzatím potvrdenia o úspešnom vykonaní skúšky bezprostredne po jej ukončení, stáva odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie.

Úspešným vykonaním skúšky, požiadaním o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb a zaplatením správneho poplatku sú splnené všetky podmienky
pre zapísanie odborne spôsobilej osoby do zoznamu a pre vydanie preukazu odbornej spôsobilosti.

Zoznam odborne spôsobilých osôb vedie úrad, má povahu verejného zoznamu,
do ktorého môže nazerať ktokoľvek. Zoznam odborne spôsobilých osôb je zverejňovaný
vo vestníku a na internetovej stránke úradu s cieľom zabezpečenia informovanosti v oblasti verejného obstarávania.

Konanie vo veciach vedenia zoznamu odborne spôsobilých osôb je upravené navrhovaným zákonom a zákonom o správnom konaní. Na procesné úkony, ktoré nie sú upravené zákonom o verejnom obstarávaní, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní.

Ustanovenie taxatívne vymedzuje nielen podmienky zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie, ale taktiež vymedzuje skutočnosti, na základe ktorých je možné odborne spôsobilú osobu zo zoznamu vyčiarknuť.

Najneskôr do 30 dní odo dňa zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb obdrží osoba preukaz o odbornej spôsobilosti. Odborne spôsobilá osoba je povinná oznámiť úradu stratu, odcudzenie alebo zničenie dokladu a na požiadanie úradu predkladať informácie o činnostiach vykonávaných vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na to, že sa na odborne spôsobilé osoby kladú vysoké nároky na odbornosť, je v zákone zakotvená povinnosť zúčastniť sa na výzvu úradu, ktorá sa zverejňuje aj
vo vestníku na preškolení z právnych predpisov o verejnom obstarávaní. Táto povinnosť
sa vzťahuje aj na odborne spôsobilé osoby, ktoré po obdržaní potvrdenia o úspešnom vykonaní skúšky ešte nepožiadali o zápis do zoznamu odborne spôsobilých osôb. Úrad môže nariadiť aj preskúšanie odborne spôsobilých osôb.

K § 128 až 134

Zákon umožňuje preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z tohto zákona a týkajúcich sa osobného postavenia tým, že podnikateľ predloží verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v procese verejného obstarávania potvrdenie úradu o tom, že je zapísaný
v zozname podnikateľov, a tak splní požadované podmienky, čím sa vytvárajú predpoklady pre odstránenie administratívnej náročnosti spočívajúcej v množstve predkladaných dokladov, ktoré musí uchádzač alebo záujemca predložiť. V priemere ide o sedem až dvanásť dokladov, v závislosti od počtu členov štatutárneho orgánu, počtu zdravotných poisťovní, v ktorých má poistených zamestnancov.

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje zápis do zoznamu podnikateľov a vedenie zoznamu podnikateľov. Zoznam podnikateľov sa navrhuje viesť z toho dôvodu, že systém preukazovania spôsobilosti na uzavieranie zmlúv na dodanie predmetu zákazky si vyžaduje od uchádzača alebo záujemcu predkladať viacero druhov dokladov. Vzhľadom na to, že činnosť pri ich zabezpečovaní je administratívne náročná, navrhuje sa umožniť nahradiť tieto doklady potvrdením úradu, ak je uchádzač alebo záujemca evidovaný v zozname podnikateľov pre verejné obstarávanie vedeného úradom.

Ustanovením sa určuje obsah žiadosti o zapísanie do zoznamu, určujú sa lehoty, v ktorých sa zápis do zoznamu vykoná a platnosť zápisu. Súčasne sa umožňuje doplnenie dokladov, ak podnikateľ predloží neúplnú žiadosť. Lehoty na vykonanie zápisu a vydanie potvrdenia stanovené zákonom pri neúplnej žiadosti začínajú plynúť až odo dňa, keď žiadosť bola doplnená o chýbajúce doklady a stala sa úplnou.

Vzhľadom na to, že pri záujme o zapísanie do zoznamu podnikateľov musia podnikatelia spĺňať podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, tzv. osobné predpoklady, ktoré preukazujú dokladmi vymenovanými v zákone, navrhuje sa odkazom na toto ustanovenie riešiť aj doklady, ktoré je potrebné predkladať ako súčasť žiadosti o zápis
do zoznamu podnikateľov.

Ďalej sa ustanovením určujú údaje, ktoré sa zapisujú do zoznamu podnikateľov.

Vedenie zoznamu podnikateľov je pracnou činnosťou z dôvodu jednoročnej platnosti zápisu, ale aj kontroly dokladov, ktoré majú zákonom stanovené lehoty platnosti. V roku 2004 bolo úradom vydaných viac ako 3500 potvrdení a na základe žiadostí podnikateľov viac ako 50 duplikátov potvrdení o zapísaní do zoznamu, pričom bolo odoslaných viac ako 1100 výziev na doplnenie žiadostí o zapísanie do zoznamu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sa ustanovením navrhuje, aby bolo konanie
vo veciach vedenia zoznamu podnikateľov upravené navrhovaným zákonom a zákonom o správnom konaní. Na procesné úkony, ktoré nie sú upravené zákonom o verejnom obstarávaní, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní.

Na zabezpečenie vedenia kvalitného zoznamu podnikateľov je potrebné zabezpečiť aktualizáciu údajov o podnikateľovi zaradenom v zozname. Preto sa ustanovením určujú povinnosti pre podnikateľov, ktorými sa aktualizácia vykoná, vrátane lehôt na predloženie dokladov.

Aby bolo využívanie zoznamu podnikateľov efektívne, je potrebné, aby podnikatelia v krátkej dobe obdržali potvrdenie úradu. Ustanovením sa určuje lehota, do ktorej musí úrad na základe žiadosti potvrdenie vydať, obsah žiadosti a obsah potvrdenia.

Ustanovením sa určujú podmienky vyčiarknutia zo zoznamu podnikateľov.
Vo vybraných prípadoch je vylúčenie časovo ohraničené a vzťahuje sa ku konkrétnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení.

K § 135

Navrhované ustanovenia vychádzajú zo smerníc 89/556/EEC a 92/13/EEC a z potreby praxe presnejšie vymedziť postup úradu pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch,
pri tzv. revíznych postupoch.

V súlade s možnosťou danou smernicami sa zavádza inštitút „žiadosti o nápravu"
a „dohľad nad verejným obstarávaním".

Vybavovanie žiadostí o nápravu je osobitným postupom prebiehajúcim mimo pôsobnosti úradu, je to vykonanie nápravy porušenia zákona priamo verejným obstarávateľom a obstarávateľom, bez zasahovania úradu.

Dohľad nad verejným obstarávaním, vykonávaný samotným úradom, zahŕňa konanie o námietkach a kontrolu postupu zadávania zákaziek, ukladanie pokút a vykonávanie iných činností podľa štvrtej hlavy piatej časti zákona.

K § 136

Inštitút žiadosti o nápravu je osobitnou formou „zmierovacieho konania" medzi uchádzačom alebo záujemcom a verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, pričom možnosť vykonania nápravy je na samotnom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, alebo na osobe podľa § 6 ods. 3 zákona.

Dôvodom je snaha dať verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi možnosť vykonať rýchlu nápravu, napríklad svojho protiprávneho postupu, na ktorý je v rámci žiadosti o nápravu upozornený.

Navrhované ustanovenie určuje skutočnosti, proti ktorým žiadateľ, čiže uchádzač alebo záujemca alebo osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, môže podať žiadosť o nápravu.

Ustanovenie umožňuje žiadateľom domáhať sa nápravy aj pri iných skutočnostiach, ktoré nie sú priamo uvedené v tomto ustanovení, čím je poskytnutá maximálna možnosť domáhania sa nápravy. Ďalej sú upravené náležitosti žiadosti o nápravu.

Zároveň sú určené hmotnoprávne lehoty na doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi a osobe podľa § 6 ods. 3 zákona. Lehoty sú sedemdňové, okrem žiadosti o nápravu proti inému úkonu verejného obstarávateľa/obstarávateľa/osoby podľa § 6 ods. 3 zákona, ktoré možno podať kedykoľvek pred uzavretím zmluvy.

Ak žiadosť o nápravu neobsahuje predpísané náležitosti, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ alebo osoba podľa § 6 ods. 3 zákona musí do troch pracovných dní od jej doručenia vyzvať žiadateľa, aby nedostatky odstránil. Zákon jasne stanovuje, že ide o hmotnoprávnu lehotu, teda doplnená žiadosť o nápravu musí byť tretí pracovný deň
od prevzatia výzvy na doplnenie doručená verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi alebo osobe podľa § 6 ods. 3 zákona.

Navrhované ustanovenie presnejšie špecifikuje dôvody zamietnutia žiadosti o nápravu. Ak je splnený niektorý z dôvodov v tomto ustanovení, verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 6 ods. 3 zákona žiadosť o nápravu zamietne.

K § 137

V návrhu ustanovenia je zavedená legislatívna skratka – kontrolovaný – pre verejného obstarávateľa, obstarávateľa a pre osobu podľa § 6 ods. 3 zákona, u ktorej môže úrad vykonať dohľad nad verejným obstarávaním. Pod tento pojem spadá tak verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba iná ako verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov
na predmet zákazky. V uvedenej definícii je teda zahrnutá aj osoba, ktorá je povinná postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní len v konkrétnom prípade na základe pridelenia verejných prostriedkov so stanoveným finančným limitom.

Ustanovenie ďalej uvádza štyri zložky dohľadu vykonávaného úradom.

Navrhovaná právna úprava výslovne deklaruje právny nárok uchádzača, záujemcu alebo iných osôb, ktoré sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 6 ods. 3 (kontrolovaný), domáhať sa na súde práva na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená konaním alebo opomenutím kontrolovaného, ktorým porušil tento zákon.

K § 138

Podanie žiadosti o nápravu je obligatórnou podmienkou na podanie námietok na úrad. Novým inštitútom je zavedenie kaucie, ako podmienky na začatie konania o námietkach. Ide o reakciu na veľmi časté neopodstatnené podávanie námietok aj v prípadoch, keď bol postup verejného obstarávateľa/obstarávateľa zjavne v súlade so zákonom a uchádzačom alebo záujemcom slúžil len ako prostriedok na šikanovanie verejného obstarávateľa/obstarávateľa a predlžovanie procesu verejného obstarávania bez toho, aby samotní uchádzači alebo záujemcovia verili v úspech konania o námietkach. Očakávaným efektom zaplatenia predbežnej kaucie ako predpokladu konania o námietkach navrhovateľov by mala byť aj ich väčšia pozornosť pri vypracovávaní námietok, kompletizácií ich príloh a sledovaní zákonných lehôt, čím príde k zvýšeniu kvalifikovaných podaní.

V ustanovení je definovaný subjekt, ktorý sa podaním námietok domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. Definícia navrhovateľa je dostatočne široká, aby sprístupnila tento inštitút všetkým dotknutým subjektom – uchádzačom/záujemcom, a to aj potenciálnym. Okruh skutočností, voči ktorým možno podať námietky, je totožný s okruhom skutočností, voči ktorým možno podať žiadosť o nápravu, ktorá musí vždy predchádzať podaniu námietok.

Ďalej je upravený okruh účastníkov konania, ako aj okamih začatia konania o námietkach.

Procesnoprávna lehota na podanie námietok (§ 138 ods. 5 zákona) je sedem dní
od doručenia oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo od uplynutia lehoty na doručenie oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu, ak kontrolovaný včas nevybavil žiadosť o nápravu.

Ustanovením sa definujú formálne náležitosti, ktoré musia obsahovať námietky podané úradu, ako aj kontrolovanému. Námietky doručované kontrolovanému nemusia obsahovať náležitosti podľa odseku 6 písm. g) a i) zákona, keď žiadosť o nápravu mal vybaviť samotný kontrolovaný. Kontrolovaný je po doručení námietok povinný doručiť úradu do dvoch pracovných dní vyjadrenie k námietkam, s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a dokumentáciu, pričom vynucovanie tejto povinnosti je zabezpečované vydávaním rozhodnutia o prerušení konania.

Úrad je oprávnený prerušiť konanie o námietkach nielen z dôvodu nedoručenia písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky
a kompletnej dokumentácie, ale aj z dôvodu získania odborného stanoviska. Námietky
sa čoraz častejšie týkajú špecifických predmetov zákazky, keď je pre meritórne rozhodnutie podstatné zodpovedanie otázok, priamo nesúvisiacich so zákonom o verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu si musí úrad v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci zadovážiť odborné stanovisko inštitúcií alebo špecialistov na daný predmet zákazky. Nájdenie vhodného odborníka na vypracovanie tohto stanoviska, správne naformulovanie otázok a samotné vypracovanie odborného stanoviska zaberie spravidla dlhší čas. Prerušenie konania v niektorých obzvlášť zložitých prípadoch môže oddialiť vydanie meritórneho rozhodnutia, no táto nevýhoda je vyvážená lepšou možnosťou úradu zistiť skutkový stav veci, čo je v záujme tak navrhovateľa, ako aj kontrolovaného, a v neposlednom rade aj v prospech náležitého priebehu procesu zadávania zákazky.

Podanie námietok má odkladný účinok na plynutie lehôt v konkrétnom postupe zadávania zákazky, teda tieto lehoty neplynú. Výnimkou sú námietky proti inému úkonu, kde je ale možné vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým sa pozastaví konanie kontrolovaného. Aj pri námietkach podľa odseku 1 písm. a) až f) zákona môže kontrolovaný v určitých prípadoch konať, a to vtedy, ak úrad rozhodnutím odňal ich odkladný účinok, pretože negatívne dôsledky odkladného účinku ohrozujú verejný záujem, alebo iné oprávnené záujmy fyzických osôb alebo právnických osôb.

Zároveň sa ustanovuje výška kaucie a podmienky jej vrátenia a prepadnutia.

K § 139

Navrhované ustanovenie taxatívne určuje dôvody zastavenia konania o námietkach, ktoré sa týkajú objektívnej nemožnosti konať o podaných námietkach, neúčelnosti rozhodovania, ako aj sankcie pre nesplnenie všetkých podmienok nevyhnutných na konanie o námietkach. Úrad môže konanie o námietkach zastaviť aj vtedy, ak sa kontrolovaný rozhodol zrušiť použitý postup zadávania zákazky.

Ďalším dôvodom na vydanie rozhodnutia o zastavení konania o námietkach je nesplnenie povinnosti doručenia námietok úradu a súčasne aj kontrolovanému. Toto ustanovenie poskytuje právnu ochranu kontrolovanému, ktorý sa nedokáže brániť námietkam, o ktorých nevie a nemôže tak ani splniť povinnosť doručenia písomného vyjadrenia k podaným námietkam.

Navrhovaným ustanovením sa vymedzujú možnosti konania úradu pri rozhodovaní o námietkach. Úrad napríklad nariadi zrušenie diskriminačných technických, ekonomických a finančných požiadaviek verejného obstarávateľa a obstarávateľa, uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v súťažných podkladoch alebo v inom doklade týkajúcom sa verejného obstarávania.

Ak úrad v konaní o námietkach zistí porušenie zákona, na ktoré poukazoval navrhovateľ v podaných námietkach, námietkam podľa tohto ustanovenia vyhovie
a vo výroku rozhodnutia ho uvedie.

Ustanovením sa upravuje vydanie rozhodnutia o zamietnutí námietok, dĺžka lehôt
na vydanie rozhodnutia, ako aj okruh adresátov rozhodnutia.

K § 140 a 141

Konanie o námietkach je možné pri zadávaní podlimitných a nadlimitných zákaziek. Námietky nemožno podať pri zadávaní podprahových zákaziek a zadávaní zákaziek
s nízkymi hodnotami. Táto úprava vychádza z praxe väčšiny európskych krajín v rámci Európskej únie a z potreby venovať sa prostredníctvom inštitútu námietok najmä zákazkám s vyššími hodnotami. Je to aj v súlade s koncepciou zjednodušenia zadávania zákaziek
s nízkymi hodnotami a zadávania podprahových zákaziek.

Kvôli nemožnosti spätného preskúmavania regulárnosti priebehu elektronickej aukcie a zjednania akejkoľvek dodatočnej nápravy nebude možné podať námietky proti priebehu elektronickej aukcie a automatizovanému vyhodnoteniu ponúk. Tým nie je dotknutá možnosť podávania námietok proti ďalším skutočnostiam v postupe kontrolovaného, ktoré predchádzali samotnej elektronickej aukcii (napr. námietky proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, alebo proti vylúčeniu).

Ustanovenie explicitne uvádza, že proti rozhodnutiu úradu o námietkach nie je možné podať žiadny riadny opravný prostriedok. Toto rozhodnutie však podlieha preskúmaniu príslušným súdom za predpokladu, že oprávnený subjekt podá žalobu na tomto súde
do desiatich dní od jeho právoplatnosti, t. j. od jeho doručenia. V zmysle pripravovanej koncepcie optimalizácie správneho súdnictva Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je súdom príslušným na preskúmanie právoplatných rozhodnutí správnych orgánov v prvom stupni krajský súd. V druhom stupni o týchto žalobách rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Ustanovenie určuje nadobúdanie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí o námietkach, ako aj rozhodovanie o námietkach v komisiách, a takisto aj povinnosť uskutočniť ústne pojednávanie pri nadlimitných zákazkách.

V ustanovení sa upravuje aj povinnosť mlčanlivosti osôb, ktoré rozhodujú v konaní o námietkach a súčasne sa stanovuje, sprístupnenie ktorých informácií nemožno považovať
za porušenie tejto povinnosti. Účelom právnej úpravy je zamedziť rozširovaniu informácií, ktoré sú predmetom prebiehajúceho konania o námietkach, alebo ktoré možno považovať
za dôverné, najmä ak by ich zverejnenie mohlo privodiť príslušnému subjektu ujmu.

K § 142 a 143

Keďže v konaní o námietkach je vylúčená pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon obsahuje aj ustanovenia o doručovaní v konaní o námietkach.

K § 144

Povaha lehôt na podanie námietok je procesnoprávna, na rozdiel od hmotnoprávnej povahy lehôt v konaní o žiadosti o nápravu, ktoré musí prebiehať rýchlejšie, keďže verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi pri podaní žiadosti o nápravu lehoty naďalej plynú.

K § 145

Ustanovenie presnejšie špecifikuje podobu odôvodnenia rozhodnutia o námietkach, čo je v záujme väčšej transparentnosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutí o námietkach.

Úradu je v rozhodnutiach o námietkach uložená povinnosť uviesť v poučení aj zmienku o možnosti ich preskúmania príslušným súdom, čo je v súlade so špecifickým charakterom rozhodnutí o námietkach a skutočnosťou, že rozhodnutie o námietkach nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom. Ustanovenie reaguje aj na zmenu správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný v poučení uviesť aj údaj o tom, či je jeho rozhodnutie preskúmateľné súdom.

K § 146

Navrhovaným znením ustanovenia sa upravuje spôsob kontroly a termín začatia kontroly. Na výkon kontroly po uzavretí zmluvy sa použijú ustanovenia zákona o kontrole v štátnej správe, okrem kontrolnej činnosti zameranej na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť plnenia úloh.

K § 147

Ustanovenia určujú povinnosti iných kontrolných orgánov, aby popri svojej činnosti vykonávali kontrolu postupu zadávania podprahových zákaziek a zákaziek s nízkymi hodnotami podľa tohto zákona. Týmto nie sú dotknuté oprávnenia úradu a iných kontrolných orgánov.

Pri výkone kontroly postupu zadávania zákaziek sú kontrolné orgány povinné spolupracovať s úradom.

K § 148

Ustanovením sa dáva možnosť úradu podať na súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorej uzavretie vyplynulo z procesu zadávania zákazky, ak sa zistí, že počas postupu zadávania zákazky bol porušený tento zákon.

K § 149

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje porušenia zákona, za ktoré úrad obligatórne ukladá pokutu, teda kedy musí uložiť pokutu.

Úrad rozhoduje o uložení pokuty v správnom konaní, ktorého postup upravuje správny poriadok. Ustanovením je stanovená aj subjektívna a objektívna lehota na začatie správneho konania.

K § 150

Navrhované ustanovenie zavádza osobitný inštitút, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k obstarávateľovi a povinnosť jeho transponovania do právneho poriadku Slovenskej republiky ukladajú smernice 89/556/EEC a 92/13/EEC. Fakultatívnu atestáciu súladu postupov používaných pri zadávaní zákaziek obstarávateľmi uvedenými v § 7 so smernicami ES a so zákonom o verejnom obstarávaní vykonáva na ich žiadosť nezávislá akreditovaná osoba v súlade s Európskou normou EN 45503.

Ustanovenie definuje podmienky posudzovania súladu akreditovanou osobou a zároveň dáva možnosť obstarávateľovi, ktorému bola atestácia udelená, aby v oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní uvádzal, že je držiteľom osvedčenia o atestácii.

Na akreditáciu atestátorov a atestačných osôb, osvedčujúcich súlad postupov používaných pri zadávaní zákaziek s týmto zákonom a s právom Európskych spoločenstiev, je v súčasnej dobe oprávnená Slovenská národná akreditačná služba.

K § 151

Navrhované ustanovenie upravuje postup v zmierovacom konaní, o ktoré môže požiadať dotknutá osoba príslušný orgán Európskych spoločenstiev a zároveň upravuje aj povinnosti obstarávateľa v zmierovacom konaní.

K § 152

V súlade so smernicou 2004/17/ES právna úprava umožňuje, aby sa postupy zadávania zákazky neuplatňovali vo vzťahu k obstarávateľom vykonávajúcim činnosť, ktorá je priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup.

O tejto skutočnosti rozhoduje Komisia postupom upraveným v článku 30 uvedenej smernice buď na základe podnetu príslušného orgánu Slovenskej republiky, alebo z vlastnej iniciatívy v trojmesačnej lehote. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak to odôvodňujú okolnosti, napríklad ak informácie v žiadosti sú neúplné, nepresné, alebo ak došlo k ich podstatným zmenám. Vo výnimočných prípadoch je možné predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia Komisiou len o jeden mesiac, a to ak príslušný vnútroštátny orgán preukáže postupom ustanoveným v smernici, že konkrétna činnosť je priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup.

Obstarávateľ nie je povinný uplatňovať pravidlá a postupy podľa tohto zákona odo dňa, ktorým nadobudne účinnosť rozhodnutie komisie, na základe ktorého sa konkrétna činnosť vyníma spod pôsobnosti uvedenej smernice, alebo márnym uplynutím lehoty
na vydanie takéhoto rozhodnutia.

K § 153

Správne konanie sa aplikuje pri konaniach úradu týkajúcich sa zápisu a vyčiarknutia osôb zo zoznamov, ktoré vedie úrad t.j. zoznam odborne spôsobilých osôb a zoznam podnikateľov a na ukladanie pokút.

K § 154

Splnomocňovacím ustanovením je úrad poverený na vydanie vykonávacích predpisov na úpravu obsahov oznámení používaných pri zadávaní nadlimitných zákaziek, o obsahu oznámení používaných pri súťaži návrhov, obsahu a vzorov oznámení používaných
pri zadávaní podlimitných zákaziek, obsahu a vzoru informácie o plnení zmluvy, vzoru informácie o uzavretí zmluvy, podrobnosti o druhoch súťaži návrhov, o obsahu súťažných podmienok a činnosti poroty.

K § 155

Navrhované prechodné ustanovenie rieši postup obstarávateľa pri zadávaní zákaziek, ktoré boli vyhlásené pred účinnosťou tohto zákona. Súčasne rieši postup obstarávateľa
pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia, ktoré bolo začaté pred účinnosťou tohto zákona, napríklad zaslaním výzvy na rokovanie. Pri uzavretí rámcových zmlúv podľa doterajších predpisov môže obstarávateľ použiť rokovacie konanie bez zverejnenia najneskôr do konca roka 2007.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sa rieši postup v konaniach, ktoré vykonáva úrad.

Navrhovaná právna úprava výslovne ustanovuje, že odborná spôsobilosť na verejné obstarávanie nadobudnutá podľa doterajších predpisov nie je navrhovaným zákonom dotknutá. V súlade s princípom zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky možno uviesť, že žiadateľ, ktorý požiadal o zaradenie do odbornej prípravy alebo o vykonanie skúšky za účinnosti doterajších predpisov, túto prípravu a skúšku vykoná podľa predpisov účinných v čase podania takejto žiadosti.

Funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu sa navrhovaným zákonom nemení a bude sa posudzovať podľa doterajších predpisov.

K § 156

Preberajú sa právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 7 k zákonu.

K § 157

Navrhované ustanovenie obsahuje zoznam zrušeného právneho predpisu a zrušených častí právnych predpisov.

K § 158

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje 1. januárom 2006.

K prílohám č. 1 až 3

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sú súčasťou navrhovaného zákona prílohy, ktoré obsahujú zoznam odborných činností podľa Všeobecnej priemyselnej klasifikácie ekonomických činností v Európskych spoločenstvách (NACE 70) a CPV, podľa ktorej sa zatrieďujú stavebné práce a kategórie služieb zatriedené podľa klasifikácie CPC. Príloha č. 2 obsahuje zoznam služieb – prioritné služby, pri zadávaní ktorých sa uplatňujú pravidlá a postupy zadávania zákazky podľa tohto zákona a príloha č. 3 obsahuje zoznam služieb – neprioritné služby, pri ktorých sú pravidlá a postupy upravené zjednodušene, vzhľadom na ich charakter.

K prílohe č. 4

Navrhovaná príloha obsahuje zoznam tovarov pre rezort Ministerstva obrany SR, ktoré majú na stanovenie predpokladanej ceny tovarov vo vzťahu k použitiu nadlimitnej metódy verejného obstarávania.

K prílohe č. 5

V súlade so smernicami ES upravujúcimi oblasť verejného obstarávania
sa v navrhovanej prílohe definujú technické požiadavky na stavebné práce, tovary a služby. Zároveň sa definujú ďalšie pojmy ako napr. norma, európska norma, slovenská technická norma.

K prílohe č. 6

Navrhovaná príloha obsahuje vzor vyhlásenia obstarávateľa, ktorý získal osvedčenie o atestácii.

K prílohe č. 7

Súčasťou navrhovaného zákona je príloha, ktorá obsahuje zoznam prebraných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Bratislava 28. september 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Béla Angyal v. r.

predseda Úradu pre verejné obstarávanie