Zomrel profesor Michal Gašpar

Dňa 1. februára 2012 zomrel vo veku nedožitých 85. narodenín profesor JUDr. Michal Gašpar, CSc., výnimočná osobnosť slovenskej právnej vedy, vedy o správe, pedagóg, autor mnohých publikácií a štúdií. Osobnosť, ktorá sa zapísala do dejín svojou výnimočnou oddanosťou vede a láskou k študentom.

Profesor Gašpar sa narodil 9. októbra 1927 v Obci Hrachovište. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, a to v rokoch 1948 až 1952, kde neskôr začal pôsobiť na Katedre štátneho a správneho práva. Vedeckú hodnosť kandidáta právnych vied získal na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v roku 1963. O rok na to sa habilitoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského na docenta správneho práva. Za profesora bol menovaný prezidentom ČSFR v roku 1991. Po odchode do dôchodku začal vyučovať na Katedre štátneho a správneho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Rozsah jeho vedeckej a pedagogickej práce bol mimoriadne široký, pričom treba spomenúť predovšetkým to, že bol autorom prvej slovenskej učebnice správneho práva, ktorá vyšla v roku 1973.

Profesor JUDr. Marián Vrabko, CSc. pri príležitosti 80. ročného životného jubilea Profesora Gašpara, kedy Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vydala Zborník "Pocta Profesorovi Gašparovi" v predslove tohto diela okrem iného uviedol:

"Mohlo by sa zdať, že tak suchopárne definície, akými disponuje správne právo a ktorými sa práve profesor celý život venoval, urobia z neho suchára, ktorý okrem vedy nepozná nič. Opak je však pravdou. Okrem vedy poznal študentov a mladších kolegov, ktorým sa s láskou venoval. Nám mladým neraz vedel aj sprájemniť život milými a úsmevnými historkami z vojenčiny. Tradičná bola jeho charakteristika vodiča koňa podľa vojenských predpisov.

Najlepšie boli stretnutia, ktoré nasledovali po vedeckých sympóziách či seminároch. Mám na mysli posedenia pri poháriku vínka. Jedno také sme s ním ako vedúcim katedry absolvovali v Košiciach, kde sa mi vryl do pamäti jeho historický výrok - "Vojská moje, a teraz sa ideme aj vede venovať." Poviem Vám,  byť vojakom v regimente, kde velí taký osvietený a pracovitý generál, bolo pre mňa veľkým zážitkom a v tom krásnom boji, ktorý sme zvádzali, víťazila sila faktov a argumentov, samozrejme, boj bol príjemný a bojovali sme do neskorých hodín a až na povel generála: "Vojská moje, ide sa domov" sme s ťažkým srdcom opúšťali vináreň - bojisko. ˇ

Život však nie je len o víne, ale niekedy aj o vode. Pán profesor nikdy nepatril medzi tých, čo vodu kázali a víno pili. Viackrát som už uviedol, že mal nevýslovnú radosť z debát s mladšími kolegami. Spočiatku nás vychovával ako otec a neskôr ako starší druh. Bolo fantastické, že vždy, keď sme mu dali posúdiť, či už to boli naše prvotiny alebo neskôr aj články a state, našiel si čas, aby s nami podiskutoval o danom probléme, prípadne nám dal k dispozícii jeho nepublikovanú prácu k danému okruhu problémov."

Česť jeho pamiatke. 

Zdroj a foto: Zborník "Pocta Profesorovi Gašparovi" na pravo.upjs.sk