Závažná skutočnosť vzťahujúca sa na osobu kandidáta ako dôvod pre nevymenovanie GP?

Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 24. októbra 2012 rozhodol
vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 4/2012 o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky.

Plénum uznesením podáva tento výklad:

Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje.
Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa, sudcu Jána Lubyho, sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza. Sudkyňa Ivetta Macejková dopĺňa odôvodnenie rozhodnutia. 

Podľa čl. 102 ods. 1 písm. t/ Ústavy Slovenskej republiky prezident vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov.

Poslanci národnej rady zastúpení JUDr. Radoslavom Procházkom vo svojom návrhu na Ústavný súd uvádzali, že vzájomná kombinácia (i) viazanej povahy kreačnej právomoci prezidenta republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. t) Ústavy SR v spojení s čl. 150 ústavy a (ii) princípu legality a zákazu svojvôle ich vedie k záveru, že po prvé prezident republiky je povinný o návrhu národnej rady na vymenovanie kandidáta do funkcie generálneho prokurátora rozhodnúť bez zbytočného odkladu a po druhé pri posudzovaní návrhu je povinný posúdiť splnenie práve a len tých podmienok, ktorých splnenie predpokladá ústava a zákon.