TlačPoštaZväčšiZmenši

Vylúčenie oprávnenej osoby podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora

17.8. 2020, 13:10 |  Pavol VARGAEŠTOK

VYLÚČENIE OPRÁVNENEJ OSOBY[1] podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora  (ďalej len ako „ Zákon“)

Oprávnenú osobu Zákon definuje ako subjekt, ktorý  plní povinnosti spojené s identifikáciou konečného užívateľa výhod a jej overovaním v zmysle Zákona. Predpokladom výkonu činnosti oprávnenej osoby podľa Zákona je

a) výkon určitej špecifickej profesie    - Zákon  v § 2 ods. 1 písm. c)  taxatívne vymedzuje profesie, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby a u ktorých je predpoklad kvalifikovaného výkonu tohto statusu a sú nimi subjekt

I. advokáta[2]

II. notára[3]

III. banky vrátane pobočky zahraničnej banky[4]

IV. audítora[5]

V. daňového poradcu[6]a

VI. zahraničnej osoby oprávnenej na území Slovenskej republiky vykonávať rovnaký predmet činnosti ako oprávnené osoba podľa bodu I. , III, IV a V.[7]. nakoľko o organizačnej zložke možno hovoriť len v prípade advokátov, bánk, daňových poradcov a audítorov; notári organizačné zložky nevytvárajú

 

 

 

Uvedené osoby sa považujú za  subjekty, ktoré vzhľadom na povahu výkonu svojich činností a poskytovania služieb vo svojich oblastiach, sú  spôsobilé plniť požiadavky podľa Zákona, a to z dôvodu, že vykonávajú podobné úlohy ako tzv. povinné osoby podľa Zákona o AML[8]. Je  potrebné zdôrazniť,  že činnosti oprávnenej osoby podľa Zákona nie je výkonom advokácie  ( poskytovaním právnych služieb v zmysle príslušného zákona) , výkonom funkcie notára ( poskytovaním notárskych služieb v zmysle príslušného zákona ), audítora ( poskytovaním audítorských  služieb v zmysle príslušného zákona ), daňového poradcu ( poskytovaním daňového poradenstva v zmysle príslušného zákona ) alebo činnosťou vykonávanou v zmysle Zákona o bankách v prípade banky alebo pobočky zahraničnej banky.

b) výkon profesie výlučne na území Slovenskej republiky -  ako vyplýva zo Zákona, činnosť oprávnenej osoby nie je výkonom regulovaného povolania, resp. poskytovania služieb, ale ide o špecifickú činnosť, ktorá smeruje k transparentnosti vzťahov štátu a jeho obchodných partnerov, ktorý prijímajú plnenia  ( finančné resp. nefinančné ) od štátu. Z uvedeného dôvodu je preto vo verejnom záujme, aby  činnosť oprávnenej osoby  vykonávali len subjekty, vo vzťahu ku ktorým možno reálne vyvodzovať aj zodpovednosť (administratívnoprávnu, trestnú) za porušenie Zákonom ustanovených povinností a túto podmienku spĺňajú len subjekty s miestom podnikania, sídlom, alebo umiestneným svojho podniku alebo svojej organizačnej zložky  na území Slovenskej republiky.

c) dobrovoľnosť -  status oprávnenej osoby sa vykonáva  na dobrovoľnej báze medzi oprávnenou osobou a partnerom  verejného sektora ( ďalej len ako „ PVS  “ )s ktorým je uzatvorená tzv. Dohoda o plnení povinnosti oprávnenej osoby ( ďalej len ako „ Dohoda    “ ).  a ktorej právna úprava vychádza  zo zmluvy kontrolnej činnosti podľa Obch. zákonníka, keďže v tomto prípade má ísť o nestranný výkon činnosti oprávnenej osoby, ktorá nemá podliehať pokynom zo strany kontrolovanej osoby - PVS.

Hlavným predpokladom výkonu činnosti oprávnenej osoby je jej úplná nestrannosť (nezávislosť) od PVS, pričom zámerom zákonodarcu bolo zamedzenie výkonu činnosti oprávnenej osoby osobám, u ktorých by bolo možné uvažovať o predpojatosti a táto predpojatosť by mohla mať vplyv na zapísanie pravdivých a úplných údajov do Registra partnerov verejného sektora ( ďalej len ako „ RPVS   “ ).

Právna teória a judikatúra súdov už viackrát judikovala, že nestrannosť sa prejavuje v dvoch aspektoch, a to v subjektívnom kritériu, čo vo výsledku znamená, že oprávnená osoba sa sama subjektívne musí považovať za nestrannú, nezaujatú a schopnú konať nezávisle  a kritéria objektívneho, ktoré vyžaduje, aby jestvovalo objektívne presvedčenie aj iných osôb, o tom, že neexistujú pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS.

Zákon v zmysle uvedeného upravuje tri prípady pri ktorých  oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa Zákona. Sú to:

1. Oprávnená osoba je v tej istej veci zároveň PVS alebo konečným užívateľom výhod ( ďalej len ako „KÚV“ ) PVS, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby

Tento prípad vylúčenia oprávnenej osoby ustanovuje, že ak je oprávnená osoba zároveň   PVS alebo KÚV v žiadnom prípade nemôže poskytovať služby oprávnenej osoby a vykonávať úkony oprávnenej osoby pre seba. Ide napríklad o prípad keď je advokátska kancelária povinná sa zapísať RPVS vzhľadom na povinnosti uvedené v Zákone, avšak nemôže tento zápis a úkony súvisiace s tým vykonať sama, ale musí na to uzavrieť Dohodu napr. s advokátskou kanceláriou, ktorá bude pre ňu vykonávať činnosti oprávnenej osoby.

2. Oprávnená osoba a KÚV je tá istá fyzická osoba

Tento prípad vylúčenia oprávnenej osoby ustanovuje, že ak je oprávnená osoba po identifikácii konečného užívateľa výhod PVS totožná s identifikovaným KÚV, je taká osoba automaticky vylúčená z poskytovania služieb oprávnenej osoby pre PVS ktorého sa identifikácia týkala. Ide napríklad o prípad keď sa preukáže, že advokátska kancelária (advokát) napĺňa definíciu KÚV [9] subjektu, ktorému sa poskytujú služby oprávnenej osoby.

3. Oprávnená osoba má akýkoľvek vzťah k PVS alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora

Tento prípad vylúčenia oprávnenej osoby ustanovuje, že ak je oprávnená osoba personálne, alebo majetkovo prepojená, alebo má akýkoľvek vzťah k PVS alebo k členom jeho orgánov nie je oprávnená vykonávať pre PVS činnosť oprávnenej osoby.

Pojem akýkoľvek vzťah oprávnenej osoby k PVS je pojmom všeobecným, v dôsledku čoho sa musí v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov vykladať na ťarchu zákonodarcu, nie na ťarchu adresáta právnej normy. Zákon nepredpokladá akýkoľvek vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo členom jeho orgánov, ktorý sa môže vyskytnúť v rámci rôznej spoločenskej interakcie dotknutých osôb, tento vzťah musí mať určité parametre, kvalitu a intenzitu, aby mohol objektívne spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní činností  v zmysle Zákona

Personálnym prepojením sa rozumie v zmysle definície ktorá je uvedená na webovej stránke MS SR najmä vzťah osôb, ktoré sú navzájom „blízke.“ Koho možno považovať za blízku osobu určuje § 116 OZ a ten ju definuje ako príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. S uvedeným sme sa stretli v prípade ak otec ako spoločník advokátskej kancelárie zapísal do  RPVS ako PVS obchodnú spoločnosť, kde ako spoločník bol vedený jeho syn a to aj napriek tomu, že dali prehlásenie čo v danom prípade možno považovať za porušenie výluky podľa § 19 Zákona.

Personálnym prepojením sa však zároveň rozumieme aj účasť oprávnenej osoby v štatutárnych, dozorných, kontrolných a iných orgánoch PVS. Nezriedka sme v praxi stretli s prípadmi, že štatutárny orgán oprávnenej osoby (napr. advokátskej kancelárie vykonávajúcej svoju činnosť prostredníctvom obchodnej spoločnosti) je zároveň v dozornej rade PVS a, čo v danom prípade možno považovať za porušenie výluky podľa § 19 Zákona.

Majetkovým prepojením sa rozumie najmä vzťahy v ktorých je oprávnená osoba svojím príjmom závislá na PVS. V danom prípade ide hlavne o:  

- pracovnoprávne vzťahy – teda vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou[10], dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru[11] v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a

- akúkoľvek účasť oprávnenej osoby na podnikaní, či zisku PVS či už prostredníctvom práva na obchodný podiel a s tým súvisiaceho práva na zisk, hlasovanie, účasti na podnikaní prostredníctvom zmluvy o tichom spoločenstve a s tým súvisiaceho práva na zisk, alebo prostredníctvom účasti na podnikaní v podobe vlastníctva akcií, členského podielu[12], družstevného  podielnického listu a i. 

Okrem personálneho alebo majetkového prepojenia samozrejme môžu existovať aj iné okolnosti, ktoré môžu spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, ktorá je pri identifikáciu KÚV oprávnenou osobou podstatná. Svoju nezávislosť v zmysle uvedeného ustanovenia Zákona je oprávnená osoba pred uzavretím Dohody s PVS povinná riadne skúmať a posudzovať.[13] Treba však uviesť, že zmluvný vzťah o poskytovaní právnych (audítorských, účtovných ...) služieb medzi advokátskou kanceláriou a jej klientom nie je prekážkou pre výkon poskytovania služieb oprávnenej osoby pre tohto klienta ako PVS. Podstatným v danom prípade je, že uvedené služby vykonávajú oprávnené osoby pre svojich klientov síce odplatne, avšak ich činnosť nie je vo vzťahu k PVSzávislou činnosťou“ – teda činnosťou vykonávanou na základe pracovnej zmluvy či dohody v zmysle pracovnoprávnych predpisov a vo vzťahu podriadenosti k PVS.

Vzhľadom na špecifické postavenie oprávnených osôb a ich činnosti ako advokátov alebo notárov atď.[14], kde podliehajú ustanoveniam osobitných predpisov (napr. zákon o advokácii), tento "profesionálny vzťah" nie je potrebné považovať za dôvod pre vylúčenie oprávnenej osoby z výkonu činnosti pre doterajšiu klientelu aj na základe toho, že disponuje viacerými vedomosťami o vlastníckej či riadiacej štruktúre PVS, čo môže v konečnom dôsledku prispieť k presnejšej  a jednoduchšej identifikácii KÚV zo strany oprávnenej osoby. Predmetné konštatovanie potvrdil nepriamo vo svojom odôvodnení rozhodnutia (sp. zn. 5 PPok 7/2008-198 z 19.8.2019) aj Okresný súd Žilina, aj napriek skutočnosti, že na základe uvedeného rozhodnutia bola uložená sankcia (táto sankcia však bola uložená na základe iného dôvodu[15]).

V danej problematike treba poukázať na najnovšiu judikatúru súdov v SR, a to konkrétne na už uvedené rozhodnutie Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 5 PPok 7/2008-198 z 19. augusta 2019, v ktorom Okresný súd Žilina na základe uvedeného rozhodnutia uložil PVS,, členovi štatutárneho orgánu a oprávnenej osobe pokutu za porušenie zákazu uvedeného v ustanovení § 19 Zákona. Okresný súd Žilina vo svojom rozhodnutí analogicky posudzuje a aplikuje viaceré rozhodnutia vo vzťahu posudzovania nestrannosti súdu k nestrannosti oprávnenej osobe. Z uvedeného rozhodnutia vyberáme najzásadnejšie časti, ktoré sú dôležité k posudzovaniu nestrannosti oprávnenej osoby.V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje: „Záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, je na diskusiu. Požiadavka na nestranné rozhodovanie sudcov ako predstaviteľov jednej zo zložiek moci je imanentnou súčasťou právneho štátu a explicitnou súčasťou ústavného poriadku. Ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby však nemožno brať na ľahkú váhu a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa § 19 zákona o RPVS. Treba zohľadniť aj účel zákona o RPVS, ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí.“Ako uvádza súd v tomto rozhodnutí nemožno nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby brať na ľahkú váhu, pretože je dôležitý. Prípadnú nestrannosť oprávnenej osoby však treba vždy posudzovať individuálne a jej podmienky nemožno komplexne stotožniť s podmienkami pre nestrannosť zákonného sudcu. Samozrejme však možno aplikovať niektoré vybrané predchádzajúce rozhodnutia k nestrannosti súdu na nestrannosť oprávnenej osoby „per analogiam“, tak ako to urobil Okresný súd Žilina vo svojom rozhodnutí. Z dotknutého rozhodnutia je ďalej potrebné uviesť: „Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločník aj spoločníkom a konateľ partnera, vyvoláva oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci tak vzťah medzi dotknutými osobami nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako ja negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu však tento vzťah spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o RPVS“. Ďalej: „Vzťah medzi konateľom partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, ako aj vzťah medzi spoločníkom partnera verejného sektora a konateľa oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa § 19 písm. c) zákona o RPVS vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora“.

Treba uviesť, že skutočne vzťah, tak ako uvádza súd v spomínanom rozhodnutí, treba posúdiť v zmysle toho, že dochádza tak k zásadnému prepojeniu medzi PVS a oprávnenou osobou, že taký ich vzťah a okolnosti jeho vzniku objektívne spochybňujú nestrannosť oprávnenej osoby. Vzťah osôb, v ktorom existuje určité prepojenie a interakcie týchto osôb, však nemožno vždy automaticky unifikovať a spochybňovať nestrannosť, pretože každý taký vzťah treba posudzovať vždy predovšetkým individuálne. Majetková účasť oprávnenej osoby alebo štatutárneho orgánu oprávnenej osoby alebo jeho člena v inej spoločnosti, ako je spoločnosť PVS, sama automaticky nikdy nezakladá povinnosť vylúčenia oprávnenej osoby podľa § 19 Zákona. Nevyhnutné a potrebné je však skúmať napríklad spôsob vstupu oprávnenej osoby alebo štatutárneho orgánu oprávnenej osoby alebo jeho člena do takej spoločnosti – napr. nemožno spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, ak v inej spoločnosti má spoločne s osobami personálne alebo majetkovo prepojenými na PVS majetkovú účasť napríklad vo forme investície. Samozrejme za predpokladu, že tieto osoby si nevybrali navzájom seba samých ako výlučných obchodných partnerov a ich účasť vo forme investície nie je v takej miere, že spoločne skutočneovládajú alebo kontrolujú túto spoločnosť alebo v jej prospech vykonávajú svoju činnosť alebo obchod v zmysle definície konečného užívateľa výhod podľa § 6a Zákona o AML. Ako príklad uvádzame kolektívne investovanie[16] napr. „crowdfunding“, resp. crowdfundingový model založený na investícii[17]. Vzťahy osôb, ktoré sa zúčastňujú podnikania vo forme takej investície nedosahujú dostatočnú interakciu na objektívne spochybnenie ich nestrannosti pri účasti oprávnenej osoby alebo štatutárneho orgánu alebo jeho člena vo vzťahu k ostatným investorom, príp. členom orgánu subjektu, do ktorého osoby investovali. Nie je ani objektívne možné, aby tieto osoby vedeli, alebo mohli  objektívne vedieť, ktoré osoby sú investormi, resp. nemajú vplyv na to, ktoré ďalšie osoby sa okrem nich stanú investormi v takej spoločnosti do budúcnosti. Z uvedeného vyplýva, že vždy treba skúmať majetkovú účasť z hľadiska výberu obchodných partnerov, ktorí majú majetkovú účasť na podnikaní, spôsobu riadenia akvizície, ako aj vplyv v obchodnej spoločnosti, v prípadoch kde dôjde k stretu dotknutých osôb vo vzťahu k prípadnému spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby.

Preukazovanie skutočnosti, že oprávnená osoba nespĺňa podmienky na jej vylúčenie z výkonu činnosti  preukazuje takýto subjekt tzv. “ Vyhlásením oprávnenej osoby “, že nemá vzťah k PVS  podľa § 19 Zákona a také vyhlásenie je povinnou prílohou návrhu na zápis do RPVS, ak sa tento návrh týka aj oprávnenej osoby.

Porušenie zákazu výkonu činnosti  oprávnenej osoby podľa § 19 1 Zákona  ma z následok nasledovné sankcie:

- vedie k uloženiu pokuty zo strany registrujúceho orgánu podľa § 13 ods. 1 a ods. 4 Zákona, a to:

a) PVS vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur (bližšie pozri výklad  k § 13 ods. 1 Zákona),

b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu PVS v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur ( § 13 od Zákona s. 2),

- vedie k výmazu PVSRPVS ( § 12 ods. 1 Zákona),

- vedie k diskvalifikácii  štatutára PVS, ktorý je právnickou osobou,

-  vedie k oprávneniu subjektu s ktorým PVS uzavretú zmluvu odstúpiť od takej zmluvy alebo prerušiť jej plnenie, príp. vôbec nezačať plniť zmluvu bez následku, že by takému subjektu hrozili následky napríklad vo forme vzniku nároku na úroky z omeškania. (§ 2 ods. 1 1 Zákona).

 

Autor:
JUDr. Pavol VARGAEŠTOK
managing partner / advokát
mobil: +421908689521
email: pavol.vargaestok@akslamka.eu

Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.
sídlo: Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, Slovenská republika
tel: 043/5863343
web: www.akslamka.eu



[1] viac k problematike pozri VARGAEŠTOK P., HRONČEK R., KOŠÍKOVÁ V.: Zákon o registri partnerov verejného sektora – komentár, Bratislava, Wolters Kluwer SR s.r.o. , 2020

[2] viac pozri zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

[3] viac pozri zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov

[4] viac pozri zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[5] viac pozri zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

[6] viac pozri zákon č. č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov

[7] viac pozri § 21 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov

[8] viac pozri §5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[9] Pozri § 6a  zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[10] Pozri § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

[11] Pozri § 223  a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

[12] Viac pozri zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

[14] Viac pozri výklad ku definícií oprávnenej osoby

[15] Pozri Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 5 PPok 7/2008-198 z 19. augusta 2019.

[16] Kolektívne investovanie predstavuje spôsob investovania, kedy konkrétna investičná spoločnosť zoskupí viacerých investorov a ich aktíva a následne s nimi obchoduje na finančných trhoch.

[17]  Kolektívne, davové financovanie alebo kolektívna podpora je spôsob získavania kapitálu pre nové projekty a podniky pomocou vyžiadaných mikropríspevkov od veľkého množstva zúčastnených napr. prostredníctvom verejne obchodovateľných akcií ako akcií, s ktorými sa obchoduje na burze cenných papierov alebo na mimoburzovom trhu.

 

Ilustračné foto: pixabay.com

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 67
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ ONLINE KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa 2. odborná konferencia k pracovnému právu uskutoční ...

2. ODBORNÁ ONLINE KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa 2. odborná konferencia k pracovnému právu uskutoční ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Výška tarifnej hodnoty pri zmene ceny veci alebo práva počas poskytovania právnej služby

Zmena ceny veci alebo práva, ku ktorej dôjde v priebehu poskytovania právnej služby, má vplyv na výšku tarifnej hodnoty a tým aj spôsob ...

Výzva na vyčíslenie trov konania

1. Z ustanovení Civilného sporového poriadku súdu pred rozhodnutím o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP nevyplýva povinnosť ...

Postup súdu v prípade argumentácie konkrétnymi rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít

V prípade, ak účastník konania argumentuje konkrétnymi rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, eventuálne rešpektovaným ...

Účasť intervenienta

Na rozdiel od právnej úpravy v OSP nová právna úprava nepovažuje za intervenciu prípady, ak právnická osoba vystupuje ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

B. Gröhling: Komplexná novela zákona o vysokých školách bude na rokhttps://www.teraz.sk/slovensko/b-grohling-komplexna-novela-zakona/494490-clanok.html

Minister školstva poznamenal, že ak zákon prejde, platiť bude od 1. januára 2021.

Verejné vypočúvanie kandidátov na šéfa GP možno bude 19. novembrahttps://www.teraz.sk/slovensko/verejne-vypocuvanie-kandidatov-na-s/494456-clanok.html

Verejné vypočúvanie kandidátov na generálneho prokurátora by mohlo byť 19. novembra.

Súdna rada má v pondelok na programe viaceré voľbyhttps://www.teraz.sk/slovensko/sudna-rada-ma-v-pondelok-na-programe-v/494487-clanok.html

Na Súdny dvor EÚ bol navrhnutý za kandidáta Miroslav Gavalec, predseda senátu na Najvyššom ...

Fakulty i rada prokurátorov plánujú za šéfa GP navrhnúť prokurátorahttps://www.teraz.sk/slovensko/fakulty-i-rada-prokuratorov-planuju-z/494459-clanok.html

Kandidáta bude navrhovať aj Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Pri voľbe šéfa prokuratúry je podľa SaS viacero nádejných mien, OĽaNO a Za ľudí si počkajú na verejné vypočutiehttps://www.webnoviny.sk/pri-volbe-generalneho-prokuratora-je-podla-sas-viacero-nadejnych-mien-olano-a-za-ludi-si-pockaju-na-verejne-vypocutie/

Kľúčovou fázou procesu výberu nového generálneho prokurátora bude verejné vypočutie ...

Drezura lvů a tygrů bude minulostí. Cirkusy se proti novému zákonu bouříhttps://www.denik.cz/zvireci-denik/drezura-cirkusy-zvireci-denik-2020.html

Poslanecká sněmovna ve středu se zákazem klecových chovů pro slepice odhlasovala i zákaz ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 4/2020

Zo súdnej praxe 4/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 4/2020

Právny obzor 4/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Verejné obstarávanie - právo a prax 4/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 4/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2020

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2020

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

Bulletin Najvyššieho súdu SR 2/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 2/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

PoUtStŠtPiSoNe
: