Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa 11. augusta 2015 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku na začatie konania o výklad Ústavy Slovenskej republiky. O jeho návrhu sme písali TU.
Plénum ústavného súdu pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na svojom neverejnom zasadnutí 28. októbra 2015 rozhodlo o návrhu prezidenta tak, že návrh prezidenta Slovenskej republiky odmietlo.
Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otázka, s ktorou sa prezident obrátil na ústavný súd, už bola ústavným súdom právoplatne vyriešená, a to v rámci konania vedeného pod sp. zn. III. ÚS 571/2014, v ktorom ústavný súd jednoznačne konštatoval, že výklad navrhovateľom označených ustanovení ústavy nie je ústavne konformný, ale práve naopak, navrhovateľ aplikáciou presadzovaného výkladu porušil práva sťažovateľov. Z odôvodnenia tohto nálezu podľa ústavného súdu tiež jednoznačne vyplýva, že na rozhodovanie prezidenta o vymenovaní sudcov ústavného súdu sa nevzťahuje výklad ústavy podaný ústavným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 4/2012, keďže tento sa vzťahuje výhradne na rozhodovanie prezidenta o (ne)vymenovaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
„Prezident je teda povinný z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu ústavného súdu vymenovať presne polovicu za sudcov ústavného súdu, a teda prezident nie je oprávnený z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu ústavného súdu vymenovať menej ako polovicu za sudcov ústavného súdu z dôvodu, že sa domnieva, že existujú dôvody závažnej skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidátov, ktoré relevantne spochybňujú ich schopnosť vykonávať funkciu sudcu ústavného súdu spôsobom neznižujúcim vážnosť funkcie sudcu a ústavného súdu.“ uvádza odôvodnenie rozhodnutia.
Nad rámec už uvedeného ústavný súd pre úplnosť dodal, že ak mal prezident pochybnosť o tom, ako vykladať ním označené ustanovenia ústavy, mal sa na ústavný súd obrátiť skôr, ako rozhodol o aplikácii ním presadzovaného výkladu predmetných ustanovení ústavy, a teda skôr, ako ústavný súd na základe ústavných sťažností kandidátov na sudcov ústavného súdu vyslovil, že aplikáciou ním presadzovaného výkladu došlo k porušeniu práv kandidátov na sudcov ústavného súdu. Podľa Ústavného súdu SR mal prezident teda postupovať obdobne, ako to bolo v prezidentom opakovane pripomínanom konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 4/2012, kde prezident najprv počkal do rozhodnutia ústavného súdu o výklad ústavy a až následne rozhodol o (ne)vymenovaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Ústavný súd tiež konštatoval, že napriek reálnej existencii sporu medzi navrhovateľom a národnou radou v súvislosti s otázkou, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k zániku kandidatúry dvoch kandidátov na sudcu ústavného súdu, je návrh prezidenta potrebné v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnený, keďže ním žiada o výklad takých ustanovení, ktoré nie sú predmetom ústavnej úpravy, ale sú predmetom „len“ zákonnej úpravy, a teda v danom prípade predmetný spor nemá požadovanú kvalitu, t. j. nejde o spor týkajúci sa výkladu ústavy alebo ústavného zákona, ale „len“ o spor o výklad zákonnej, resp. podzákonnej právnej úpravy.
Ako má teraz postupovať prezident SR?
V okolnostiach daného prípadu prezident môže a má zrušiť dve predmetné rozhodnutia o nevymenovaní Jána Bernáta a Imricha Volkaia a následne má vybrať dvoch sudcov ústavného súdu z piatich ostávajúcich kandidátov:
- Ján Bernát,
- Eva Fulcová,
- Miroslav Duriš,
- Juraj Sopoliga,
- Imrich Volkai,
ktorí mu boli navrhnutí národnou radou. Týmto spôsobom podľa ústavného súdu prezident odstráni ním spôsobený protiústavný stav, ako aj porušenie práv piatich kandidátov na sudcov ústavného súdu. Takýto postup navrhovateľa vyplývajúci z nálezu sp. zn. III. ÚS 571/2014 zároveň odstráni „rozpor“ s národnou radou, keďže tento vznikol práve v dôsledku krokov navrhovateľa nerešpektujúcich nález sp. zn. III. ÚS 571/2014, z ktorého jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ je povinný z ostávajúcich piatich kandidátov na sudcov ústavného súdu vybrať dvoch sudcov ústavného súdu, pričom pri tomto výbere nemá použiť výklad ústavy podaný ústavným súdom v konaní sp. zn. PL. ÚS 4/2012, keďže tento, ako je podrobne uvedené v náleze sp. zn. III. ÚS 571/2014, sa na rozhodovanie prezidenta o (ne)vymenovaní sudcov ústavného súdu nevzťahuje.
Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 45/2015 si prečítajte TU.
Zdroj: ÚS SR
Ilustračné foto: prezident.sk