Jedným z charakteristických znakov angloamerickeho právneho systému je (súdna) porota. Porota je zborom ľudí, ktorého úlohou je pod prísahou rozhodnúť o faktických otázkach, ktoré im súd predloží. V trestnom konaní rozhodujú o vine a nevine obvineného. O právnych otázkach rozhoduje v týchto prípadoch sudca. Ten rozhodne, aký trest obžalovanému udelí. V civilných veciach rozhodujú o tom, či je osoba zodpovedná a rovnako aj o výške náhrady škody.
V súčasnosti porotné súdy fungujú najmä v Austrálii, na Novom Zélande, Kanade, Veľkej Británii, Írsku a USA. V Spojených štátoch amerických je použitie poroty relatívne časté aj v civilných sporoch, zatiaľ čo v ostatných krajinách sa porota využíva zväčša len v závažnejších trestných prípadoch. Avšak s účasťou zástupcov verejnosti na rozhodovaní sa môžeme stretnúť aj v niektorých krajinách kontinentálneho právneho systému, napríklad v Rusku, Španielsku, Taliansku; v týchto krajinách sa ale nejedná o porotu v pravom zmysle slova keďže laici rozhodujú v prípadoch spoločne so sudcami.
Porotcovia sú vyberaní náhodne tak, aby čo najpresnejšie predstavovali vzorku spoločnosti. Počet porotcov v porote sa v každej krajine líši, rovnako sa líši aj v každom štáte USA. V Austrálii a Veľkej Británii v trestnom procese tvorí porotu 12 členov, zatiaľ čo v civilnom je ich menej a to 4- 6. V Spojených štátoch sa stretneme v trestnom aj civilnom prípade so 6 až 12 zástupcami verejnosti.
Rovnako ako počet porotcov, sa líši aj spôsob akým rozhodujú. V niektorých jurisdikciách je potrebné jednomyseľne rozhodnutie poroty, v niektorých stačí väčšinové rozhodnutie. V prípade, že porota nedokáže rozhodnúť potrebným počtom hlasov, sudca porotu rozpustí a v prípade, že obžaloba vidí naďalej nádej na odsúdenie, nariadi nový proces s novou porotou. Problémom nového prejedávania je, že svedkovia a obete sa môžu zdráhať zúčastniť sa na novom procese, najmä ak bolo predchádzajúce prejedanie trestného činu pre nich traumatizujúce.
Kto môže byť v porote?
Členmi poroty sú zástupcovia verejnosti vo veku 18-70 rokov, ktorí sú vyberaní náhodne pomocou počítača zo zoznamu voličov. V niektorých štátoch USA prípadne aj zo zoznamu držiteľov vodičského oprávnenia alebo telefónneho zoznamu. Nespôsobilými sú osoby, ktoré už boli niekedy odsúdené, alebo voči nim práve prebieha trestne konanie. Ostatné osoby ako napríklad lekári, vojaci, príslušníci právnických profesií, duchovní alebo osoby nad 65 a osoby starajúce sa o dieťa mladšie 10 rokov, môžu požiadať o oslobodenie od povinnosti byť porotcom.
Osoby, ktoré boli vybrané, sú následne predvolané na súd, kde prebehne ďalšia selekcia. Táto fáza sa nazýva voir dire. Za pomoci tejto fázy sa má zabezpečiť, aby bola vybraná čestná, nestranná a nezaujatá porota. Sudca a strany konania sa môžu potencionálnych porotcov pýtať otázky, ktorými zisťujú napríklad, či niektorý člen poroty nebol v minulosti obeťou trestného činu a tým pádom by pravdepodobne bol zaujatý v prospech obete, či členovia poroty nepoznajú obvineného, či o danom prejedávanom prípade počuli nejaké informácie z médií, či si už utvorili svoj názor o vine alebo nevine obvineného a podobne. Otázky sú kladene zväčša všetkým vybraným porotcom spoločne. Individuálne preverovanie sa deje len v závažných prípadoch a v prípadoch, ak sa prípadu dostala veľká publicita. V niektorých štátoch USA sa na výber poroty používa aj dotazník presne vytvorený na zistenie ich postojov, názorov a predsudkov. Ten je zaslaný osobám ktoré boli vybrané. Môže obsahovať aj niekoľko desiatok strán. Napríklad v médiami veľmi sledovanom prípade Ľud v. O. J. Simpson boli porotcovia požiadaní o vyplnenie 75 stranového dotazníka.
Okrem sudcu aj obe strany procesu majú možnosť ovplyvniť finálne zloženie poroty. Na zamedzenie účasti porotcu môžu použiť námietky. Bez udania dôvodu je možné namietať účasť len limitovaného počet porotcov (peremptory challenge). Toto číslo je v rôznych štátoch rôzne. Účasť ďalších ľudí možno namietať z dôvodu ich predpokladanej alebo skutočnej zaujatosti (challenge for cause), toto nie je obmedzené. Ak namietne strana procesu participáciu určitého člena, na jeho miesto nastúpi ďalší.
Vo väčšine prípadov sú mená potencionálnych porotcov napísane na papierikoch spolu s úch povolaním a adresou. Papieriky sú v náhodnom poradí žrebované. Po zahlásení mena porotcu sa porotca postaví a prejde pred súdneho zriadenca aby zložil sľub. Počas tejto fázy majú obidve strany procesu možnosť podať námietky k účasti danej osoby v porote. Osoby, ktoré ostanú sedieť na miestach pre porotu po vyčerpaní všetkých námietok sa stávajú porotcami.
Porota má rozhodovať výhradne na základe dôkazov vykonaných na súde, preto je obzvlášť dôležité, počas trvania procesu, porotu izolovať od akýchkoľvek informácií, ktoré by mohli ovplyvňovať jej rozhodovanie. Majú striktne zakázané sledovať televíziu, noviny či internet a taktiež nemôžu s nikým hovoriť o prípade. V niektorých prípadoch bývajú porotcovia ubytovaní spoločne úplne oddelení od okolia. Rozhodovanie poroty je tajné, počas ich porady nesmie byť v miestnosti prítomný nikto iný. To má porotcov prinútiť rozprávať sa medzi sebou viac otvorene a úprimne.
Problémy spojené s porotou
Porotcovia môžu byť zastrašovaní, vyhrážaní alebo skorumpovaní. Môže im chýbať objektivita tým, že budú podvedome zaujatí voči jednej zo strán, prípadne budú jednoducho neschopní porozumieť predkladaným dôkazom napríklad v zložitých prípadoch finančných podvodov, sprenevery a podobne. Niektorí porotcovia môžu byť náchylní prikloniť sa k väčšine bez ďalšieho premýšľania, čím oslabujú samotný zmysel poroty. V civilných prípadoch, keď rozhodujú o výške odškodnenia pre víťaznú stranu sporu často priznajú obeti väčšiu sumu ako by bolo správne vzhľadom na škodu ktorú utrpela. Problém nastane aj vtedy, keď porota nedokáže rozhodnúť a konanie sa tam musí opakovať, ako už bolo spomenuté.