Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Študenti Právnickej fakulty UK sa v uplynulom semestri venovali aj téme mestskej zelene

najpravo.sk • 8.3. 2019, 19:00

Približne pred dvoma rokmi začal v bratislavskom Starom meste intenzívny výrub stromov. Mimovládne organizácie i aktivisti na to prirodzene zareagovali a začali pozornejšie skúmať oprávnenosť jednotlivých výrubových konaní. Neraz sa totiž stalo, že pilčíci pri sebe nemali právoplatné rozhodnutie.

Jednou z najvýraznejších prekážok dôslednejšej ochrany mestskej zelene zo strany občianskej spoločnosti je to, že sa o výruboch spoločnosť dozvie až ex post, teda po tom, ako došlo k realizácii výrubu, a teda rovnako ex post možno overiť aj oprávnenosť samotného výrubu. Rozhodnutia je možné vyhľadať na webových stránkach obcí, čo je veľmi komplikované vzhľadom na neprehľadnosť stránok alebo je možné si ich vyžiadať prostredníctvom infozákona. Preto prišiel Peter Faltus z iniciatívy Zelená Zeleni s nápadom vytvoriť centrálny register výrubových konaní.

Tento register by tretiemu sektoru a občianskej spoločnosti uľahčil kontrolu oprávnenosti výrubov v akejkoľvek fáze prebiehajúceho výrubového konania. Potreboval však zistiť, ako tento cieľ legislatívne dosiahnuť. S právnou analýzou mu pomohli študenti Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v rámci predmetu Právna klinika neziskového sektora, pod vedením JUDr. Zuzany Illýovej, PhD. Odborný dohľad nad prácou študentov zabezpečovala advokátska kancelária Hillbridges pod vedením partnera tejto kancelárie Andreja Adamčíka.

Študenti oslovili na spoluprácu zástupcov Ministerstva životného prostredia Slovenskej Republiky, a to hlavnú inšpektorku životného prostredia pani Tatianu Horeckú a Martina Tuchyňu z odboru stratégii IKT. Do projektu priniesli svoje skúsenosti z praxe a nápady ako aplikovať už existujúcu legislatívu.

Jedným zo zistení na spoločnom stretnutí so zástupcami ministerstva bolo, že k dnešnému dňu existuje legislatívny rámec umožňujúci získavanie a použitie dát, ktoré publikuje každá obec vo forme otvorených dát. Tieto sa dajú použiť napríklad aj ako vstupné dáta pre fungovanie aplikácie, ktorá by zobrazovala len výrubové konania. Tým by sa eliminovala nutnosť procesu tvorby oficiálneho štátneho registra. Takúto aplikáciu si môže nezisková organizácia vytvoriť a dať ju k dispozícii ďalším organizáciám a aktivistom.

Ako problematické sa v analýze ukázalo, že nie všetky obce publikujú podania a rozhodnutia o výrubových konaniach v strojovo čitateľných dátových formátoch. V pilotnej prevádzke by sa teda aplikácia testovala len vo vybranej obci alebo obciach, ktoré už teraz kladú dôraz na transparentnosť a publikujú otvorené dáta.

Projekt sa v priebehu dvoch mesiacov posunul od úvah do praktickej roviny. Dňa 1. decembra 2018 sa študenti Právnickej fakulty UK v Bratislave spolu s Marekom Novákom z Občianskeho združenia Slavín a Martinom Tuchyňom z Ministerstva životného prostredia zúčastnili Hackathonu Slovensko.digital. Cieľom účasti na tomto podujatí bolo vytvoriť zrozumiteľný a ľahko dostupný manuál občanom, ktorý by obsahoval informácie o správnom konaní výrubu stromov. Okrem toho by dával odpovede na otázky ako postupovať pri výrube stromov (teda na ktoré orgány verejnej správy je potrebné sa obrátiť) a informácie o podmienkach a náležitostiach  žiadosti o výrub stromov a prílohách, ktoré sú potrebné pre toto konanie.

Občianske združenie Slavín a v rámci neho iniciatíva Zelená zeleni bude naďalej pokračovať v spolupráci s MŽP SR, ktorú sprostredkovali práve študenti Právnickej fakulty.

Počas trvania spolupráce sa študenti zamýšľali aj nad tým, ako prispieť k efektívnejšej a kvalitnejšej ochrane stromov. Jednou z možností bola aj zmena právneho statusu stromov. Inšpiráciu čerpali jednak z knihy ,,Tajný život stromov” od Peter Wohlleben a taktiež aj príkladmi zo zahraničia ako napr. rieka Whanganui na Novom Zélande, rieka Ganga v Indii alebo amazonský les. Hoci na Slovensku stromy a príroda požíva ochranu v rámci viacerých zákonov, postupne vzniká verejná diskusia o tom, či by aj stromy mali požívať právnu ochranu na úrovni právnických osôb, podobne ako to majú iné neživé objekty - napríklad obchodné spoločnosti.

Otázku o tom, či by stromy mali mať právne postavenie, otvoril už Christopher Stone vo svojom článku v Southern California Law Review v roku 1972. Argumentoval tým, že ako ľudia ničíme prírodné zdroje, ktoré sú dôležité na naše ďalšie prežitie a na prežitie ďalších generácií. Preto potrebujú aj náležitú ochranu. A keďže poskytujeme právnu ochranu aj korporáciám, či lodiam, prečo by ju nemali požívať napríklad aj stromy. Koniec koncov ani ženy, či deti nepožívali pred 100 rokmi mnohé práva, ktoré nám teraz prídu úplne prirodzené.

Amazonský prales sa tradične označuje ako „pľúca Zeme“ a nemôžeme si dovoliť oň prísť. Medzinárodná právnička Maria Banda pôsobiaca ako Graham Fellow na Právnickej fakulte univerzity v Toronte vo svojom článku z júna tohto roka spomína ako historickú udalosť, keď Najvyšší súd Kolumbie priznal Amazonskému pralesu postavenie právnickej osoby so všetkými právami a zároveň prikázal štátu znížiť odlesňovanie.

Stonov argument spochybnil v roku 1984 aj P.S. Elder vo svojom článku publikovanom v Osgoode Hall Law Journal, kde hovoril o tom, že takúto ochranu poskytuje už súčasná legislatíva a teda stromy vôbec nemusíme prekvalifikovávať na právnické osoby.

Zmena právneho statusu je odvážna ale legitímna ambícia, najmä keď vidíme, že aj napriek legislatívnej ochrane miznú celé ekosystémy a vyhynuli niektoré zvieracie druhy. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko. Veď aj na Slovensku sa naďalej ťaží v chránených územiach.

Autori:
Lenka Gondoľová, Erik Ploth, Lucia Farkašová, Martin Ševčovič
študenti Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave


 

Referencie:

[1] Banda, Maria. "Why should Trees Have Legal Rights? It's Second Nature." The Globe and Mail.  prístupné online 16. novembra 2018. https://www.theglobeandmail.com/opinion/article-why-should-trees-have-legal-rights-its-second-nature/

[2] Elder, P. S.. "Legal Rightsfor Nature: The Wrong Answer to the Right(s) Question." Osgoode Hall Law Journal 22.2 (1984) : 285-295.
http://digitalcommons.osgoode.yorku.ca/ohlj/vol22/iss2/4

[3] Stone, Christopher D. “Should Trees Have Standing?–Towards Legal Rights for Natural Objects.” Southern California Law Review 45 (1972): 450-501

Ilustračné foto: najprávo.sk

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 927

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: