Pri porovnaní toho súčasného znenia § 24 ods. 2 a navrhovaného znenia mi vychádza jediný záver: Záujem dieťaťa išiel do úzadia. Asi majú predkladatelia novely názor, že súdy toto kritérium dostatočne nezohľadňujú, no úplne ho odignorovať.... resp. stanoviť zákonom, že ak sú podmienky u rodiča na výchovu dieťaťa vhodné tak je striedavá starostlivosť vždy v záujme dieťaťa..... Už článok 3 dohovoru o právach dieťaťa predsa hovorí, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Takže ak majú niektorí zákonodarcovia názor, že záujem dieťaťa je menej dôležitý než "vhodné podmienky" (zrejme materiálne) u rodiča na jeho výchovu, dovolím si nesúhlasiť. Na druhej strane aj použitím takýchto nejasných pojmov (vhodné podmienky) sa môže dosiahnuť stav, že aj pri politickom konsenze sa v praxi zachová status quo. Konieckoncov, dohovor o právach dieťaťa sa musí dodržať pri aplikácii práva v praxi aj napriek tomu, že záujem dieťaťa ako predpoklad pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nebude explicitne ustanovený v Zákone o rodine, to znamená, že aj toto je argument, že ak by návrh aj prešiel, status quo sa zachová, keďže súd musí zhodnotiť s poukazom na dohovor vždy záujem dieťaťa a o striedavej starostlivosti prípadne nerozhodnúť. Ak sa cíti rodič (otec) nespokojný s rozhodnutím súdu, že dieťa nebolo zverené do striedavej starostlivosti, teda že súd nezohľadnil dostatočne záujem dieťaťa na tejto forme porozvodovej osobnej starostlivosti má predsa k dispozícii procesné prostriedky obrany. Ale takto legislatívne zovšeobecňovať existujúcu rôznorodosť ľudských a citových väzieb a vzťahov, pováh...., s tým sa súhlasiť nedá. Skúsenosti zo zahraničia a aj psychológovia hovoria jasne: striedavá starostlivosť nie je vhodná pre každého rodiča a ani pre každé dieťa, bez ohľadu na to, aké sú ich materiálne podmienky. Zároveň mi však nedá nespomenúť, že sčasti sa dá s myšlienkou tejto novely súhlasiť, nakoľko poručnícke oddelenia súdov určite nefungujú ideálne a o nútenom výkone rozhodnutí ani nehovoriac, no že sa to dosiahne takouto zmenou legislatívy, v to môže veriť len naivka.
Poslanecký návrh zákona, ktorým sa má zmeniť Občiansky súdny poriadok ako aj Zákon o rodine s cieľom posilniť vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých detí ako aj vytvoriť širší priestor pre využívanie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa je na programe aktuálnej schôdze národnej rady.
Sťažená vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí
Predkladatelia novely, ktorou by sa mal meniť základný procesný kódex, teda Občiansky súdny poriadok sú toho názoru, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa účinný od leta minulého roku nie je dostatočne právne precizovaný a existujú poznatky o sťaženej vymožiteľnosti súdnych rozhodnutí. Za týmto účelom má novela s cieľom zlepšiť vymožiteľnosť rozhodnutí uložiť súdu povinnosť požiadať príslušný orgán obce a orgán starostlivosti o deti, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí o úprave styku s nimi bez toho, aby bolo treba nariaďovať výkon rozhodnutia.
Novelou sa má tiež upraviť postup pri odnímaní dieťaťa, pričom podľa názoru predkladateľov novely vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia by mala byť v gescii súdu, ktorý v súčinnosti s orgánmi obce, štátnymi orgánmi a orgánmi starostlivosti o deti zabezpečí jeho výkon.
Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti predbežným opatrením
V rámci navrhovanej novelizácie Občianskeho súdneho poriadku mienia predkladatelia novelizovať aj ustanovenia týkajúce sa predbežných opatrení, a to doplnením možnosti zverenia dieťaťa predbežným opatrením aj do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Táto možnosť doposiaľ absentuje a dieťa môže byť predbežným opatrením zverené len do starostlivosti jedného z rodičov. Podľa predkladateľov novely teda súčasný stav nerešpektuje zavedenie inštitútu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté dieťa.
Povinné zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
Poslanci navrhli tiež zaviesť nové znenie ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Porovnajte si súčasné znenie s navrhovaným novým znením:
Súčasné znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine:
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Navrhované nové znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine:
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a majú na to vytvorené vhodné podmienky, tak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Predkladatelia novely sú toho názoru, že takýmto znením sa zabezpečí, že viac detí rozvodom nepríde o jedného z rodičov, s ktorým by obvykle stratili alebo obmedzili kontakt. Toto ustanovenie sa zakladá na rešpektovaní rodičovských práv oboch rodičov a neobmedzuje práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, dodáva záverom dôvodová správa k navrhovaným zmenám.
Zdroj: www.nrsr.sk