TlačPoštaZväčšiZmenši

Splnenie dlhu po začatí konania a procesný úspech žalovaného?

9.8. 2017, 15:58 |  najpravo.sk

Zdá sa vám, že titulok je oxymoron? Z akého dôvodu by mohol byť v spore úspešný žalovaný, proti ktorému bola dôvodne podaná žaloba napríklad na zaplatenie faktúry a ktorý si svoj dlh po začatí konania splnil?

Do redakcie sme dostali podnet z aplikačnej praxe, keďže náš čitateľ sa stretol so situáciou, kedy žalovaný v priebehu sporového konania uhradil časť dlhu, avšak žalobca žalobu v tejto časti nezobral späť, nakoľko na to nedostal priestor. Ak tak žalovaný urobí tesne pred pojednávaním a na pojednávaní predloží o úhrade doklad, preukazuje tým zánik svojho záväzku. Ak by na tomto pojednávaní bol prítomný žalobca, na úhradu, či už čiastočnú alebo úplnú, zareaguje späťvzatím v relevantnom rozsahu. Ak však žalobca prítomný nie je, bez ohľadu na to, z akého dôvodu a súd pojednávanie nemieni odročiť, napríklad z dôvodu, že nepovažuje za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, zánik záväzku žalovaného sa prejaví v čiastočnom alebo úplnom zamietnutí žaloby. Táto relatívne jasná situácia sa však začína zamotávať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

V prípade späťvzatia žaloby z dôvodu úhrady žalovanej sumy po podaní žaloby by mala byť situácia v zásade nesporná (na tomto mieste sa nebudeme zaoberať možnými výnimkami), túto situáciu procesne zavinil žalovaný svojim správaním spočívajúcim v úhrade žalovanej sumy, pričom v rozsahu späťvzatia má žalobca nárok na náhradu trov. Procesné zavinenie žalovaného na späťvzatí žaloby je teda postavené na roveň úspechu žalobcu v konaní.

Ak však súd žalobu zamietol (pre podstatu načrtnutého problému je irelevantné, či čiastočne alebo úplne), nakoľko absentovalo späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, úspech v rozsahu zamietnutej žaloby má predsa žalovaný.  Otázka teda znie, kto má nárok na náhradu trov konania v prípade, ak žalobca nezobral žalobu späť, napríklad z dôvodu, že tak nestihol urobiť a súd žalobu zamietol?

V prvom rade je treba skonštatovať, že súd v danej situácii nezamieta žalobu z dôvodu, že nebola podaná dôvodne, ale z dôvodu zániku záväzku po začatí konania. Má však táto skutočnosť vôbec relevanciu? Judikatúra je predsa konštantná v závere, že úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom.

Otázka úspechu v konaní napríklad pri žalobách na zaplatenie nemateriálnej ujmy, kedy výsledok môže závisieť od znaleckého dokazovania alebo úvahy súdu je osobitnou témou, preto sa ňou na tomto mieste nebudeme zaoberať. Zostaňme pri bežnej žalobe o zaplatenie napríklad fakturovanej ceny za služby.

Má súd upustiť od formálneho chápania pojmu pomer úspechu vo veci a v rámci materiálneho chápania zohľadniť dôvody zamietnutia žaloby pri rozhodovaní o trovách konania? Veď žalobca podal žalobu dôvodne a k splneniu svojej pohľadávky sa hoci aj čiastočne dostal.

S takýmto postupom sa nestotožňujeme, nakoľko by sa otvorila pandorina skrinka s rôznymi pohľadmi a výkladmi pojmu „pomer úspechu vo veci“. Skôr sme toho názoru, že je v prvom rade potrebné zhodnotiť dôvody neúčasti žalobcu na riadne a včas vytýčenom pojednávaní. Ak sa riadne predvolaný žalobca alebo jeho právny zástupca ospravedlní včas z neúčasti a súd dôvody jeho neúčasti na pojednávaní považuje za ospravedlniteľné, nemožno ho za jeho neúčasť „trestať“ odopretím práva vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu (prečítaniu listiny preukazujúcej úhradu žalovanej sumy). V takom prípade môže súd skonštatovať dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (§ 183 ods. 1 prvej vety CSP) a spolu s odročením pojednávania určiť žalobcovi primeranú sudcovskú lehotu na vyjadrenie sa k tomuto dôkazu, teda aj na reagovanie formou späťvzatia žaloby, čo by žalobcovi zabezpečilo nárok na náhradu trov konania.

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 913
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

 
možno je to inak

Keďže „Vášho čitateľa“, ktorý sa stretol s uvedenou situáciou, dôverne poznám, dovolím si krátko zareagovať. Celý problém je spojený s tým, či význam pre pôsobenie rozsudku v právnych vzťahoch má iba výrok rozsudku, alebo aj jeho odôvodnenie. V judikatúre možno nájsť hneď niekoľko príkladov toho, že právne významný je nielen výrok rozsudku, ale aj jeho odôvodnenie. Napríklad v prípade, ak súd žalobu zamietol z dôvodu, že splatnosť žalovanej pohľadávky ešte nenastala, takýto výrok rozsudku netvorí prekážku veci rozhodnutej pre žalobu podanú o zaplatenie tej istej pohľadávky po zročnosti dlhu. Z výroku rozsudku, ktorým bola prvá žaloba zamietnutá (spravidla formulovaným iba „(Súd) žalobu zamieta“), však vôbec nemožno posúdiť splnenie procesnej podmienky - prekážky litispendencie, ktorá bráni opätovnému prejednaniu tej istej žaloby iba do splatnosti dlhu. Posúdenie tejto prekážky je možné len na základe interpretácie výroku rozsudku v spojení s jeho odôvodnením (ak na tomto mieste z inštruktívnych dôvodov vylúčime teoretickú možnosť vydania rozsudku bez riadneho odôvodnenia). Ďalším príkladom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Takýto rozsudok tvorí prekážku veci rozhodnutej iba za nezmeneného skutkového stavu, pri zmene skutkových okolností rozhodujúcich pre posúdenie naliehavého právneho záujmu však opätovné podanie určovacej žaloby nie je vylúčené (napr. Dvořák Bohumil, Právní moc civilních soudních rozhodnutí, 1. vydání, C. H. Beck, Praha 2008, s. 127 – 128). V prípade, ak v priebehu súdneho pojednávania konaného bez prítomnosti žalobcu (najčastejšie spravidla v spotrebiteľských sporoch, v ktorých sa žalobcovia pojednávaní prakticky nezúčastňujú) žalovaný preukáže čiastočné alebo úplné splnenie žalovaného dlhu, žalobca už pre neprítomnosť nemôže reagovať na zistený skutkový stav. A ak k zaplateniu dlhu dochádza napr. iba deň pred pojednávaním alebo v deň pojednávania (aj to sa stáva), ani z časových dôvodov už ani akokoľvek bdelý žalobca nestíha reagovať príslušným procesným podaním (čiastočným alebo úplným späťvzatím). Účelom podania žaloby je vymoženie dlhu, ku ktorému žaloba o jeho zaplatenie je nevyhnutným krokom – žalobca sa nesúdi preto, aby mal v rukách právoplatný rozsudok, ale aby po jeho právoplatnosti na jeho základe vymohol žalovanú pohľadávku. Preto ak dôjde k úplnému alebo čiastočnému splneniu dlhu práve v dôsledku podania žaloby, ktorá v tejto časti nebude vzatá späť a súdom bude iba pre splnenie dlhu zamietnutá, nemožno túto situáciu posudzovať formálne ako procesný neúspech žalobcu, keďže žalobca dosiahol práve to, čo podanou žalobou v konečnom dôsledku sledoval (splnenie dlhu). Odročenie pojednávania za účelom, aby sa žalobca mal možnosť vyjadriť k preukázanému rozsahu splneniu dlhu, nie je hospodárne najmä v situácii, ak plnenie žalovaného predstavuje iba 10 alebo 20 Eur (aj s takými platbami sa súdy stretávajú), pretože náklady súdu a sporových strán spojené s odročením pojednávania a zasielaním ďalších písomných podaní takúto sumu spravidla presahujú. Pritom inú reakciu ako čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenú časť dlhu od žalobcu ani nemožno očakávať. Neexistuje nič také, ako pandorina skrinka s rôznymi pohľadmi a výkladmi pojmu „pomer úspechu vo veci“, existuje len správne alebo nesprávne rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zohľadňujúce všetky podstatné aspekty rozhodujúce pre určenie pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Rozhodnutie o trovách konania musí byť komplexným zhodnotením celkového výsledku konania, nielen jeho formálneho prejavu, ktorý je obsahom výroku rozsudku, ale aj jeho reálnych dôsledkov. Posudzovať úspech a neúspech vo veci nemožno len podľa toho, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je potrebné posudzovať ho v širších súvislostiach, ani rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posúdením výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci samej (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2904/16). Pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné vyhnúť sa extrémnemu rozporu s princípmi spravodlivosti, napr. uplatnením prehnaného formalizmu pri aplikácii práva (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 2741/16), pričom práve iba izolované porovnanie petitu žaloby s výrokom rozhodnutia vo veci samej môže byť považované za prehnaný formalizmus a môže tak byť rozporné s princípmi spravodlivosti (analogicky vo vzťahu k zavineniu zastavenia konania podľa § 146 O. s. p. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2899/10). Splnenie dlhu je z hmotnoprávneho hľadiska dôvodom zániku záväzku splnením a z hľadiska procesnoprávneho je dôvodom zamietnutia žaloby v rozsahu splnením zaniknutej časti dlhu. Späťvzatie žaloby má prednosť pred meritórnym rozhodnutím súdu vo veci zamietnutím žaloby, ale v situácii, ak žalobca žalobu späť vziať nestihne alebo pre chybu súdu sa jeho podanie do spisu včas nedostane, súdu nezostáva nič iné ako v zodpovedajúcej časti žalobu zamietnuť. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby pre splnenie dlhu žalovaným po začatí konania je (až na výnimočné prípady) zavinenie zastavenia konania na strane žalovaného a žalobcovi vzniká v tomto rozsahu nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Potom ak v prípade čiastočného zastavenia konania z dôvodu splnenia časti dlhu je rozsudkom žalovaný zaviazaný k zaplateniu celého nezaplateného zvyšku žalovanej sumy, vzniká žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (sčasti z dôvodu zavinenia žalovaného podľa § 256 ods. 1 CSP a sčasti z dôvodu úspechu podľa § 255 CSP). Rovnako je potom potrebné pre účely vzniku nároku na náhradu trov konania posudzovať aj výrok rozsudku súdu o zamietnutí žaloby z dôvodu splnenia časti dlhu, keď žaloba v tomto prípade nie je zamietnutá z dôvodu, že by nebola podaná dôvodne, ale „iba“ z dôvodu zániku dlhu splnením. Pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu v konaní preto v tomto prípade nestačí len formálne porovnanie výroku rozsudku s navrhovaným žalobným petitom, ale potrebné je vziať do úvahy aj dôvody (splnenie dlhu) pre ktoré bola žaloba zamietnutá. V rozsahu zamietnutia žaloby pre splnenie dlhu potom vzniká žalobcovi aj zodpovedajúci nárok na náhradu trov konania rovnako ako by tomu bolo v prípade zastavenia pre späťvzatie. V prípade ak ja žaloba zamietnutá v časti iba pre splnenie dlhu a vo zvyšku je žalobe vyhovené, takejto procesnej situácii zodpovedá nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Stáva sa aj to, že písomné podanie žalobcu obsahujúce platbám žalovaného zodpovedajúce späťvzatie žaloby doručené súdu riadne a včas pred pojednávaním, sa na súde omylom „zatúla“ do iného spisu a do príslušného spisu je založené až po vyhlásení rozhodnutia vo veci. Nepriznanie plného nároku na náhradu trov konania by pre žalobcu v takomto prípade evidentne bolo dôvodom pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom súdu pri nakladaní s jeho písomným podaním. Aj tejto situácii teda predchádza posúdenie rozsahu nároku na náhradu trov konania nielen formálne na základe výroku rozsudku, ale aj so zohľadnením dôvodu (splnenie dlhu), pre ktorý bola žaloba zamietnutá. Ani § 255 CSP nevylučuje možnosť prihliadať pri rozhodovaní o pomere úspechu vo veci aj na dôvod zamietnutia žaloby pre splnenie dlhu, keďže splnenie dlhu z hľadiska záujmu veriteľa na vymožení pohľadávky je väčším úspechom (priamym dosiahnutím žalobcom sledovaného cieľa) ako len formálne rozhodnutie o povinnosti žalovaného dlh zaplatiť vo výroku rozsudku súdu. Uvedené platí samozrejme len v prípade nesporných platieb evidentne smerujúcich k splneniu žalovaným v zásade nerozporovaného dôvodne žalovaného dlhu v priebehu konania a nie v prípade skutkového sporu strán o tom, či dlh (spravidla ešte pred začatím konania) zanikol alebo nie.

 
miro | 24.08.2017 08:53

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Následky nedostatočného alebo vnútorne rozporného odôvodnenia rozhodnutia

Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia ...

K aplikácii ustanovenia § 390 CSP po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu Najvyšším súdom SR

Ustanovenie § 390 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť, aby sám rozhodol vo veci, ak je naplnená hypotéza tejto normy, podľa ktorej ...

Vyjadrenie k odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu; Nepredloženie vyjadrenia odvolaciemu súdu

Civilný sporový poriadok inštruuje, že pokiaľ odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, súd na vyjadrenie k ...

Subsidiarita neodkladných opatrení

Subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa § 324 ods. 3 CSP je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Generálny prokurátor odmieta zasahovanie do trestnej veci kauzy Búrkahttps://www.teraz.sk/slovensko/generalny-prokurator-odmieta-zasahovan/471794-clanok.html

Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár odmieta akékoľvek zasahovanie do trestnej veci ...

Grendel:Príslušnosť k profesii prokurátora nie je zárukou jeho kvalityhttps://www.teraz.sk/slovensko/grendelprislusnost-k-profesii-prokur/471658-clanok.html

Prokuratúra je dnes podľa Grendela uzavretým systémom.

Kováčiková: O právnej kvalifikácii sa rozhoduje aj počas vyšetrovaniahttps://www.teraz.sk/slovensko/o-pravnej-kvalifikacii-sa-rozhoduje-aj/471737-clanok.html

Policajti z NAKA zadržali 11. marca 13 sudcov. Obvinenia padli z trestných činov korupcie, ...

Za zhodenie hniezda lastovičke alebo belorítke hrozí pokuta 9958 eurhttps://www.teraz.sk/najnovsie/za-zhodenie-hniezda-lastovicke-alebo-be/471428-clanok.html

Ochranári sa o zhodení hniezd dozvedia od ľudí, ktorí im to nahlásia prostredníctvom mailu ...

Opatrenia sa uvoľnili aj na súdoch a vo väzniciachhttps://www.teraz.sk/slovensko/ms-opatrenia-sa-uvolnili-aj-na-sudoch/471517-clanok.html

Ministerstva spravodlivosti ako takého sa uvoľňovanie týka tiež, a tak sú opätovne ...

Kurilovská: Na čele prokuratúry by mal stáť prokurátorhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/553383-kurilovska-na-cele-prokuratury-by-mal-stat-prokurator/

Tvrdí, že generálnym prokurátorom by mal byť iba prokurátor.

Nové časopisy

Justičná revue 4/2020

Justičná revue 4/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Súkromné právo 2/2020

Súkromné právo 2/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 3/2020

Justičná revue 3/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 2/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Verejné obstarávanie - právo a prax 1/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 1/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 2/2020

Právny obzor 2/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: