Splnenie dlhu po začatí konania a procesný úspech žalovaného?
9.8. 2017, 15:58 | najpravo.skZdá sa vám, že titulok je oxymoron? Z akého dôvodu by mohol byť v spore úspešný žalovaný, proti ktorému bola dôvodne podaná žaloba napríklad na zaplatenie faktúry a ktorý si svoj dlh po začatí konania splnil?
Do redakcie sme dostali podnet z aplikačnej praxe, keďže náš čitateľ sa stretol so situáciou, kedy žalovaný v priebehu sporového konania uhradil časť dlhu, avšak žalobca žalobu v tejto časti nezobral späť, nakoľko na to nedostal priestor. Ak tak žalovaný urobí tesne pred pojednávaním a na pojednávaní predloží o úhrade doklad, preukazuje tým zánik svojho záväzku. Ak by na tomto pojednávaní bol prítomný žalobca, na úhradu, či už čiastočnú alebo úplnú, zareaguje späťvzatím v relevantnom rozsahu. Ak však žalobca prítomný nie je, bez ohľadu na to, z akého dôvodu a súd pojednávanie nemieni odročiť, napríklad z dôvodu, že nepovažuje za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, zánik záväzku žalovaného sa prejaví v čiastočnom alebo úplnom zamietnutí žaloby. Táto relatívne jasná situácia sa však začína zamotávať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.
V prípade späťvzatia žaloby z dôvodu úhrady žalovanej sumy po podaní žaloby by mala byť situácia v zásade nesporná (na tomto mieste sa nebudeme zaoberať možnými výnimkami), túto situáciu procesne zavinil žalovaný svojim správaním spočívajúcim v úhrade žalovanej sumy, pričom v rozsahu späťvzatia má žalobca nárok na náhradu trov. Procesné zavinenie žalovaného na späťvzatí žaloby je teda postavené na roveň úspechu žalobcu v konaní.
Ak však súd žalobu zamietol (pre podstatu načrtnutého problému je irelevantné, či čiastočne alebo úplne), nakoľko absentovalo späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, úspech v rozsahu zamietnutej žaloby má predsa žalovaný. Otázka teda znie, kto má nárok na náhradu trov konania v prípade, ak žalobca nezobral žalobu späť, napríklad z dôvodu, že tak nestihol urobiť a súd žalobu zamietol?
V prvom rade je treba skonštatovať, že súd v danej situácii nezamieta žalobu z dôvodu, že nebola podaná dôvodne, ale z dôvodu zániku záväzku po začatí konania. Má však táto skutočnosť vôbec relevanciu? Judikatúra je predsa konštantná v závere, že úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom.
Otázka úspechu v konaní napríklad pri žalobách na zaplatenie nemateriálnej ujmy, kedy výsledok môže závisieť od znaleckého dokazovania alebo úvahy súdu je osobitnou témou, preto sa ňou na tomto mieste nebudeme zaoberať. Zostaňme pri bežnej žalobe o zaplatenie napríklad fakturovanej ceny za služby.
Má súd upustiť od formálneho chápania pojmu pomer úspechu vo veci a v rámci materiálneho chápania zohľadniť dôvody zamietnutia žaloby pri rozhodovaní o trovách konania? Veď žalobca podal žalobu dôvodne a k splneniu svojej pohľadávky sa hoci aj čiastočne dostal.
S takýmto postupom sa nestotožňujeme, nakoľko by sa otvorila pandorina skrinka s rôznymi pohľadmi a výkladmi pojmu „pomer úspechu vo veci“. Skôr sme toho názoru, že je v prvom rade potrebné zhodnotiť dôvody neúčasti žalobcu na riadne a včas vytýčenom pojednávaní. Ak sa riadne predvolaný žalobca alebo jeho právny zástupca ospravedlní včas z neúčasti a súd dôvody jeho neúčasti na pojednávaní považuje za ospravedlniteľné, nemožno ho za jeho neúčasť „trestať“ odopretím práva vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu (prečítaniu listiny preukazujúcej úhradu žalovanej sumy). V takom prípade môže súd skonštatovať dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (§ 183 ods. 1 prvej vety CSP) a spolu s odročením pojednávania určiť žalobcovi primeranú sudcovskú lehotu na vyjadrenie sa k tomuto dôkazu, teda aj na reagovanie formou späťvzatia žaloby, čo by žalobcovi zabezpečilo nárok na náhradu trov konania.
Ilustračné foto: najprávo.sk