Skupina poslancov Národnej rady SR zastúpená JUDr. Robertom Kaliňákom z KALLAN legal s.r.o. podala na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie protiústavnosti čl. I bod 8 ústavného zákona z 9. decembra 2020, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR a súčasne navrhli pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia.
Znenie napadnutej zmeny:
V čl. 125 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou.“.
Navrhovatelia zastávajú názor, že v ústave implikovaná právomoc Ústavného súdu SR na návrh oprávnených subjektov posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou totiž bráni potencionálnym pokusom ústavnej parlamentnej väčšiny, odstrániť alebo narušovať demokratické zriadenie štátu alebo podkopávať nosné piliere, na ktorých stojí právny štát.
Navrhovatelia v návrhu tiež uvádzajú, že „pokus o odstránenie implikovanej právomoci ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou je spôsobilý umožniť ústavnej parlamentnej väčšine prijímať ústavné zákony ohrozujúce demokratický a právny charakter štátu a základné ľudské práva a slobody úplne mimo ústavný rámec bez obavy z následkov v podobe ingerencie ústavného súdu a následného vyslovenia ich nesúladu s ústavou. Ponechať tento nebezpečný potenciál prijímania ústavných zákonov obmedzujúcich alebo rušiacich základné práva a slobody či demokratické štátne zriadenie na viere v odbornú a morálnu integritu poslancov parlamentu bez ústavne zakotvených účinných inštitucionálnych mechanizmov kontroly, je po nedávnej mimoriadne negatívnej historickej skúsenosti európskej spoločnosti, naivnou ilúziou. Netreba totiž zabúdať, že tak nacistický režim po roku 1933 ako aj komunistická diktatúra po roku 1948, ktoré sa vyznačovali úpadkom právnej kultúry a pošliapavaním základných práv, započali svoju historickú cestu odstraňovania základov právneho štátu získaním legitimity v procese formálne demokratických volieb. Ako k tomu príznačne uvádza Šimíček (Šimíček, V. Soudní průzkumy politických procesů, Masarykova univerzita Brno, 2013): „Aj demokratická vláda podlieha presvedčeniu, že má právo na absolútnu suverenitu, teda moc, čo môže viesť k centralizácii moci, často pomocou neústavných prostriedkov a obvykle so zlým výsledkom. Končí sa to režimom nie nepodobným diktatúre, hoci s väčšou legitimitou".
Aplikujúc k tomu primerane myšlienku Drgonca (Drgonec, J. Ústava SR, teória a prax, C.H.Beck, 2019), nosným pilierom materiálneho právneho štátu je "nastolenie takej ochrany ústavnosti, pri ktorej sa zmení postavenie parlamentu z diktátora vôle väčšiny na orgán štátu podliehajúci Ústave, a preto konajúci výlučne v medziach Ústavy". Absolútne esenciálnym je pre dosiahnutie tohto cieľa zachovanie implicitnej právomoci, resp. explicitné zakotvenie právomoci ústavného súdu rozhodovať o súlade ústavných zákonov s ústavou, zastávajú v návrhu názor poslanci.
Zdroj: ustavnysud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk