Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

SDEU k odmietnutiu vykonania európskeho zatykača

najpravo.sk • 25.7. 2018, 18:51

Vykonanie európskeho zatykača nemožno odmietnuť z dôvodu, že rozhodnutím prokuratúry bolo trestné stíhanie zastavené, pokiaľ bola vyžiadaná osoba počas tohto stíhania vypočutá len ako svedok. Súdne orgány členských štátov sú povinné prijať rozhodnutie v súvislosti s každým európskym zatykačom, ktorý im je postúpený. Tak znie dnešný verdikt Súdneho dvora EÚ vo veci C-268/17 AY (Zatykač – svedok).

O čo išlo?

AY je maďarský štátny príslušník a predseda správnej rady maďarskej spoločnosti, proti ktorému bolo začaté v Chorvátsku trestné stíhanie. Je podozrivý, že súhlasil s vyplatením značnej sumy peňazí významnému chorvátskemu vysokému funkcionárovi za dosiahnutie uzatvorenia dohody medzi maďarskou spoločnosťou a chorvátskou vládou.

Potom, ako v Chorvátsku začalo proti AY trestné stíhanie zo spáchania trestného činu podplácania, chorvátske orgány opakovane požiadali (po prvýkrát 10. júna 2011) príslušné maďarské orgány o poskytnutie medzinárodnej právnej pomoci prostredníctvom výsluchu AY ako podozrivého a doručenia predvolania na výsluch. Hoci maďarské orgány týmto žiadostiam nevyhoveli, začali trestné stíhanie s cieľom overiť, či nedošlo k spáchaniu trestného činu ohrozujúceho čestnosť výkonu verejnej moci vo forme podplácania na medzinárodnej úrovni v zmysle maďarského trestného zákonníka. Toto trestné stíhanie maďarský ústredný vyšetrovací úrad rozhodnutím z 20. januára 2012 zastavil z dôvodu, že spáchané činy nepredstavujú trestný čin. Toto trestné stíhanie maďarských orgánov sa však nezačalo proti AY ako podozrivému, ale výlučne v súvislosti s údajným trestným činom, pričom bol AY v tejto súvislosti vypočutý len ako svedok.

Dňa 1. októbra 2013, po pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii, vydali chorvátske orgány na AY európsky zatykač. Vykonanie tohto zatykača však maďarské súdne orgány odmietli z dôvodu, že v Maďarsku už bolo ukončené trestné konanie týkajúce sa tých istých činov, ako sú činy, na ktorých bol založený európsky zatykač.

Županijski sud u Zagrebu (Župný súd Záhreb, Chorvátsko), na ktorom sa vedie trestné konanie proti AY, vydal 15. decembra 2015 na AY nový európsky zatykač. Maďarské orgány odmietli v súvislosti s týmto zatykačom prijať formálne rozhodnutie z dôvodu, že v Maďarsku neexistujú právne prostriedky, ktoré by umožňovali zatknutie AY alebo začatie nového konania o vykonaní zatykača.

Za týchto podmienok sa chorvátsky súd Súdneho dvora v podstate pýta, či rámcové rozhodnutie o európskom zatykači (Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34) umožňuje orgánom členského štátu nevykonať takýto zatykač z dôvodu, že v tomto štáte už bolo ukončené trestné konanie týkajúce sa tých istých činov, ako sú činy, na ktorých je založený európsky zatykač, a to aj keď osoba, na ktorú je zatykač vydaný, mala v rámci tohto konania iba postavenie svedka a nie podozrivého alebo obvineného. Chorvátsky súd chce takisto vedieť, či je vnútroštátny orgán povinný prijať rozhodnutie o každom európskom zatykači, ktorý mu je postúpený, a to tiež vtedy, keď už rozhodol o predošlom európskom zatykači na tú istú osobu v rámci toho istého trestného konania.

Vo svojich návrhoch zo 16. mája 2018 generálny advokát Szpunar Súdnemu dvoru navrhol, aby vyhlásil, že nemá právomoc odpovedať na otázky, ktoré s cieľom určiť, či vykonávajúci orgán môže odmietnuť vykonanie zatykača, položil súdny orgán, ktorý európsky zatykač vydal.

Súdny dvor napriek tomu vo svojom rozsudku z dnešného dňa na úvod konštatuje, že prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania nespochybňuje okolnosť, že položené otázky sa týkajú povinností vykonávacieho súdneho orgánu, hoci vnútroštátny súd, ktorý tieto otázky položil, je súdny orgán vydávajúci európsky zatykač. Keďže totiž vydanie európskeho zatykača zasahuje do osobnej slobody vyžiadanej osoby a keďže zaručenie dodržania základných práv patrí podľa judikatúry Súdneho dvora predovšetkým do zodpovednosti vydávajúceho členského štátu, je potrebné, aby vydávajúci súdny orgán mal možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnym návrhom.

Súdny dvor ďalej pripomína, že okrem prípadov mimoriadnych okolností môžu vykonávajúce súdne orgány odmietnuť vykonať európsky zatykač len v prípadoch nevykonania, ktoré sú vyčerpávajúcim spôsobom upravené v rámcovom rozhodnutí. V dôsledku toho vykonávajúci súdny orgán, ktorý je nečinný v nadväznosti na vydanie európskeho zatykača, a teda nepredloží nijaké rozhodnutie súdnemu orgánu, ktorý vydal tento zatykač, si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z rámcového rozhodnutia.

Súdny dvor následne skúma, či sa dôvod povinného nevykonania podľa článku 3 bodu 2 rámcového rozhodnutia v prejednávanej veci uplatní. Tento dôvod nevykonania sa týka prípadu, v ktorom je vykonávajúci súdny orgán informovaný o tom, že vyžiadaná osoba bola s konečnou platnosťou odsúdená niektorým členským štátom za rovnaké trestné činy. Súdny dvor v tejto súvislosti spresňuje, že odsúdenie s konečnou platnosťou predpokladá existenciu predchádzajúceho trestného stíhania proti vyžiadanej osobe. Preto v prejednávanej veci vzhľadom na absenciu trestného stíhania AY ho nemožno považovať za odsúdeného „s konečnou platnosťou“ v zmysle rámcového rozhodnutia. V dôsledku toho sa na rozhodnutie, ktorým sa zastavuje trestné stíhanie, v priebehu ktorého bol AY vypočutý len ako svedok, nemožno odvolávať na účely odmietnutia vykonania zatykača na základe dôvodu nevykonania.

Súdny dvor nakoniec analyzuje, či sa môže v prejednávanej veci uplatniť jeden z troch dôvodov nepovinného nevykonania stanovených v článku 4 bode 3 rámcového rozhodnutia. Tieto dôvody sa týkajú po prvé rozhodnutia vykonávajúceho súdneho orgánu nezačať trestné stíhanie za trestný čin, na základe ktorého bol európsky zatykač vydaný, po druhé skutočnosti, že sa súdne orgány vo vykonávajúcom členskom štáte rozhodli zastaviť trestné stíhanie týkajúce sa trestného činu, na základe ktorého bol európsky zatykač vydaný, a po tretie skutočnosti, že bol proti vyžiadanej osobe vynesený definitívny rozsudok v niektorom členskom štáte pre rovnaké činy, čo bráni ďalšiemu konaniu. Súdny dvor konštatuje, že prvý a tretí z uvedených dôvodov sú v prejednávanej veci irelevantné. Pokiaľ ide o druhý dôvod, Súdny dvor zdôrazňuje, že výklad, podľa ktorého vykonanie európskeho zatykača možno odmietnuť, ak sa tento zatykač týka činov, ktoré sú totožné s činmi, ktoré už boli predmetom skoršieho rozhodnutia, bez ohľadu na totožnosť osoby, ktorá bola predmetom trestného stíhania, je zjavne neprimerane extenzívny a prináša so sebou riziko obchádzania povinnosti vykonania európskeho zatykača. Keďže tento dôvod nevykonania predstavuje výnimku, má sa vykladať reštriktívne a s prihliadnutím na nevyhnutnosť podporovať predchádzanie trestnej činnosti. V prejednávanej veci trestné stíhanie bolo maďarskými orgánmi vedené proti neznámemu páchateľovi a nie proti AY a rozhodnutie o zastavení tohto trestného stíhania nebolo prijaté vo vzťahu k AY. Súdny dvor na základe toho dospel k záveru, že sa tak v prejednávanej veci neuplatní ani druhý dôvod uvedeného nevykonania.

Súdny dvor z toho dôvodu rozhodol, že na účely odmietnutia vykonania európskeho zatykača sa nemožno odvolávať na rozhodnutie prokuratúry, ktorým sa zastavuje trestné stíhanie začaté voči neznámemu páchateľovi, v rámci ktorého osoba, na ktorú bol vydaný tento európsky zatykač, bola vypočutá len ako svedok, a to bez toho, aby sa trestné stíhanie viedlo proti tejto osobe a toto rozhodnutie bolo prijaté vo vzťahu k nej.

Zdroj a foto: Súdny dvor EÚ

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1309

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: