Rodinné súdy - ako ďalej...

Ro­din­né sú­dy vznik­li zme­nou spra­vo­va­cie­ho a kan­ce­lár­ske­ho po­riad­ku ku dňu 01. septembra 2011. My­šlien­ka zria­de­nia ro­din­ných sú­dov nie je no­vá, už v roku 2007 s ňou priš­lo Zdru­že­nie sud­kýň. Dô­vod­mi pre vznik ro­din­ných sú­dov bo­li:

Dô­vo­dy spo­lo­čen­ské:

• vy­so­ká mie­ra roz­vo­do­vos­ti na Slo­ven­sku s ten­den­ciou neus­tá­le­ho ras­tu,
• vy­so­ký po­čet de­tí po­chá­dza­jú­cich z mi­mo­man­žel­ských vzťa­hov,
• vo všeo­bec­nos­ti po­zo­ro­va­teľ­ná krí­za ro­di­ny ako ta­kej.

Dô­vo­dy pro­fe­sio­nál­ne:

• dek­la­ro­va­ná pot­re­ba špe­cia­li­zá­cie sud­cov pre jed­not­li­vé ob­las­ti prá­va,
• nut­nosť ďal­šie­ho vzde­lá­va­nia sud­cov v ob­las­tiach ne­vyh­nut­ných pre vý­kon fun­kcie ro­din­né­ho sud­cu (fo­ren­zná psy­cho­ló­gia, so­cio­ló­gia, teória rie­še­nia kon­flik­tov).

Dô­vo­dy prak­tic­ké:

• sud­ca špe­cia­li­zo­va­ný na rie­še­nie spo­rov vy­plý­va­jú­cich zo zá­ko­na o ro­di­ne mô­že tie­to spo­ry rie­šiť rých­lej­šie a efek­tív­nej­šie,
• pre rie­še­nie spo­rov tý­ka­jú­cich sa ma­lo­le­tých de­tí sú v ob­čian­skom súd­nom po­riad­ku ur­če­né oso­bit­né le­ho­ty ( spor je pot­reb­né skon­čiť do šies­tich me­sia­cov od ná­pa­du na súd , ne­ho­vo­riac o dvad­sať­šty­ri­ho­di­no­vých resp. se­dem­dňo­vých le­ho­tách na roz­ho­do­va­nie o pred­bež­ných opat­re­niach),
• sud­ca špe­cia­li­zo­va­ný na rie­še­nie prob­lé­mov v sú­vis­los­ti so zá­ko­nom o ro­di­ne mô­že skon­čiť veľ­kú časť spo­rov me­dzi účas­tník­mi ko­na­nia do­ho­dou,
• aj naj­hor­šia do­ho­da me­dzi účas­tník­mi ko­na­nia je lep­šia ako naj­lep­ší a pre­cíz­ne vy­pra­co­va­ný roz­su­dok v uve­de­ných ve­ciach,
• ak sa účas­tní­ci ko­na­nia na po­jed­ná­va­ní do­hod­nú, zmen­šu­je sa prav­de­po­dob­nosť po­da­nia ďal­ších návr­hov pri úp­ra­ve práv a po­vin­nos­tí účas­tní­kov ko­na­nia, čo v ko­neč­nom dôs­led­ku od­bre­me­ní sú­dy,
• nut­nosť ap­li­ká­cie no­vej le­gis­la­tí­vy (napr. ap­li­ká­cia strie­da­vej sta­ros­tli­vos­ti) vy­ža­du­je od sud­cov zvý­še­né ná­ro­ky na roz­ho­do­va­ciu čin­nosť a pre­cíz­ne od­ôvod­ňo­va­nie roz­sud­kov.

Sú­čas­ný stav

Špe­cia­li­zá­cia ro­din­ných sud­cov bo­la za­tiaľ reali­zo­va­ná no­ve­lou Vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 543/2005 Z.z. v plat­nom zne­ní (spra­vo­va­cie­ho po­riad­ku tak, že do re­gis­tra „P" sa za­pi­su­jú všet­ky ve­ci pod­ľa zá­ko­na č. 36/2005 Z.z. (zá­kon o ro­di­ne ) , ak sa ne­za­pi­su­jú do súd­nych re­gis­trov PPOM, Ps, Po, Pú, Pd, Pcud. V praxi to zna­me­ná, že od 01. septembra 2011 z re­gis­tra „C" preš­li do re­gis­tra „P" naj­mä:

• návrh na roz­vod man­žel­stva a návrh v os­tat­ných ve­ciach tý­ka­jú­cich sa man­že­lov a roz­ve­de­ných man­že­lov
• návrh na ur­če­nie ale­bo za­pre­tie ot­cov­stva
• návrh mat­ky na úh­ra­du nák­la­dov spo­je­ných s ťar­cha­vos­ťou, pô­ro­dom, za­kú­pe­ním vý­ba­vič­ky i o na­ro­de­ní di­eťa­ťa
• návrh na ur­če­nie, zme­nu ale­bo zru­še­nie vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti vo­či pl­no­le­tým oso­bám

Založenie Asociácie rodinných sudcov

V ná­väz­nos­ti na vznik špe­cia­li­zo­va­ných ro­din­ných sud­cov bo­la za­lo­že­ná Aso­ciá­cia ro­din­ných sud­cov. My­šlien­ka za­lo­že­nia Aso­ciá­cie ro­din­ných sud­cov vznik­la na stret­nu­tí sud­cov pô­so­bia­cich v bra­tis­lav­skom kra­ji, vy­ba­vu­jú­cich agen­du P dňa 07.11.2011. Sta­no­vy ARS bo­li schvá­le­né na stret­nu­tí Ro­din­ných sud­cov v Om­še­ní dňa 16.02.2012. Ob­čian­ske zdru­že­nie ARS bo­lo za­re­gis­tro­va­né MVSR dňa 09.03.2012. Ku dňu 18.05.2012 príp­rav­ný vý­bor ARS zvo­lil pr­vých čle­nov pred­sta­ven­stva ARS.

K pripravovanej novele Spravovacieho a kancelárskeho poriadku

Ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti pripravuje novelu Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, ku ktorej je potrebné uviesť tieto pripomienky:

• predchádzajúca novela Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, ktorou sa zaviedla špecializácia rodinných sudcov (všetky veci, hmotnoprávne patriace do zákona o rodine vybavujú špecializovaní sudcovia) je platná od 01.09.2011 – za tak krátky čas nie je možné zodpovedne posúdiť negatíva, resp. pozitíva úpravy,
• argumentácia použitá v dôvodovej správe (na malých súdoch nebolo možné špecializáciu použiť) nie je relevantná – malé súdy nemôžu byť reprezentatívnou vzorkou fungovania súdov na Slovensku – ak by sme takúto argumentáciu pripustili, nemohli by sme sa ako sudcovia špecializovať ani v doterajšom ponímaní (obchod, civil, trest), navyše, pri pôvodnej zmene Spravovacieho a kancelárskeho poriadku nebola špecializácia v rámci malých súdov ani predpokladaná,
• neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť novela Spravovacieho a kancelárskeho poriadku prijatá v skrátenom legislatívnom konaní – takýto vážny zásah do Spravovacieho poriadku (do istej miery negujúci špecializáciu rodinných sudcov) nie je možné urobiť bez dôkladnej diskusie so sudcami resp. mimovládnymi organizáciami, ktoré sa agendou maloletých detí zaoberajú
• ministerstvo spravodlivosti nepredložilo žiadne relevantné štatistické údaje, preukazujúce na ktorých súdoch pracujú špecializovaní rodinní sudcovia resp. aký vplyv malo zavedenie špecializácie na rýchlosť konania vo veciach, týkajúcich sa rodinnoprávnej agendy ( za tak krátky čas ich ani nie je možné získať)
• opätovná zmena Spravovacieho a kancelárskeho poriadku v tejto oblasti naruší prácu špecializovaných sudcov na súdoch, ktoré špecializáciu v rodinnoprávnych veciach akceptovali - podľa predbežných informácií sa jedná cca o 70% okresných súdov v rámci SR.
• spoločenská situácia (problematické medzinárodné adopcie, smrť maloletého dievčatka...) priamo špecializáciu v oblasti vybavovania rodinných sporov vyžaduje
• obmedzením špecializácie v rodinnoprávnych veciach môže dôjsť k porušeniu medzinárodných dohovorov, ktorými je SR viazaná pretože:

1.  
   1. V novembri 2010 prijala Rada Európy v Strassbourgu Odporúčanie o súdnictve priateľskom pre deti /Guidelines on Child -Frendly Justice /
   2. V novembri 2011 Rada Európy následne prijala Odporúčanie o sociálnych službách priateľských deťom a rodinám /Guidelines on Social ServicesFriendly to Children and Families/
   3. Európska Komisia sa prihlásila k programu Rady Európy, vyhláseného v r. 2006 „Európa pre deti a s deťmi „/Europe for and with Children/
   4. V členských krajinách EU pokračuje ako tzv. Stokholmská deklarácia, ktorej jedným zo základných pilierov je rozvoj a podpora súdnictva priateľského deťom/Child-Frendly Justice.
   5. Výbor OSN pre práva detí v Ženeve, od svojho vzniku v r 1991, podporuje snahy všetkých krajín, ktoré ratifikovali Dohovor, vo vytváraní systému špecializovaného súdnictva, v ktorom by deti či už ako obete, svedkovia, účastníci konaní, páchatelia trestných činov, mali zabezpečené práva vyplývajúce z Dohovoru, bolo s nimi podľa toho jednané, čo si vyžaduje jednoznačnú špecializáciu, vzdelávanie a tréning sudcov a všetkých zúčastnených odborníkov.
   6. Výbor OSN pre práva dieťaťa v tomto duchu dáva špeciálne odporúčania všetkým krajinám, s ohľadom na špecifický historický a politický vývoj, avšak jednotné smerovanie súdnej praxe v duchu Dohovoru. Podobne SR dostala tieto odporúčania počas obhajoby prvej periodickej správy k dohovoru /október 2000/, ako aj počas obhajoby druhej správy /máj 2007/, boli prerokované vládou SR a sú súčasťou NAP pre deti pre roky 2009-12. Skúsenosti s rozvojom špecializovaného súdnictva pre deti a rodinu sú jednoznačne pozitívne, a to nielen v krajinách EU, ale aj mimo Európy. Dôležitá je výmena skúseností a vytváranie systému adekvátneho pre danú krajinu.

V tejto súvislosti navrhujem:

1. neprijať navrhovanú zmenu Spravovacieho a kancelárskeho poriadku v skrátenom legislatívnom konaní, prípadné zmeny navrhnúť až po dôkladnej analýze fungovania špecializovaných rodinných senátov a odbornej diskusii,
2. alternatívne – z pripravovanej vyhlášky vypustiť body 4 až 8
3. alternatívne – v pôsobnosti rodinnoprávnych senátov, ponechať (okrem vecí, ktoré sa do registra P majú zapisovať podľa návrhu) aj rozvody s maloletými deťmi – veci týkajúce sa maloletých detí MUSIA riešiť špecializovaní sudcovia.

JUDr. Peter Rajňák
predseda Asociácie rodinných sudcov