TlačPoštaZväčšiZmenši

Prieskum rozhodcovských rozsudkov exekučným súdom

18.6. 2019, 18:22 |  František Wágner

Článok vznikol ako reakcia na úvahy z konferencie Richard deWitt Arbitration Conference, ktorá sa konala v máji 2019 na pôde PFUK, a na článok “Odkiaľ prichádza, kde sa nachádza a kam kráča arbitráž na Slovensku”, uverejnený v časopise Bulletin slovenskej advokácie 3/2019.

V článku sa venujem prieskumnej povinnosti exekučného súdu vo vzťahu k ne-spotrebiteľskému rozhodcovskému rozsudku, ako exekučnému titulu, podľa právnej úpravy de lege lata. Na konferencii totiž zazneli názory (úvahy), či exekučný súd má vôbec povinnosť skúmať rozhodcovský rozsudok, a ak áno, tak v akom, resp. minimálnom rozsahu. Článok má snahu prispieť do danej diskusie odborne a kriticky, k úvahám minimálnej exekučnej prieskumnej činnosti zo strany exekučného súdu.

Na úvod základné zákonné podmienky exekučného konania

Nevyhnutným predpokladom exekučného konania je spôsobilý exekučný titul. Súdna exekúcia môže byť totiž nariadená len na základe titulu, ktorý je spôsobilý, teda vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.

Na začiatok treba tiež zdôrazniť, že v exekučnom konaní sa exekučný súd, ako orgán súdnej moci podieľa na výkone súdnej ochrany práv účastníkov exekučného konania, garantovaných čl. 46 Ústavy SR. Do tohto výkonu práv na súdnu ochranu určite a bezpochyby patrí aj prieskumná činnosť exekučného súdu vo vzťahu k tomu, či exekučný titul je vôbec spôsobilý na výkon exekúcie.

Postavenie exekučného súdu v exekučnom konaní a prieskumná činnosť

Prieskumná činnosť súdu vo vzťahu k návrhu na vykonanie exekúcie

Exekučný súd má v prvom rade povinnosť preskúmať samotný návrh na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť súdu, preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, ako aj samotný exekučný titul vyplýva z právnej normy § 53 Exekučného poriadku (ďalej ako “EP”). Toto ustanovenie zákona upravuje nielen to, ako má súd pri preskúmavaní návrhu postupovať, ale aj to, ako má vo veci rozhodnúť - poukazujem na ustanovenie § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, kedy je súd ex lege povinný návrh na vydanie exekúcie z dôvodov taxatívne tam uvedených zamietnuť.

Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 EP). Základným a nevyhnutným podkladom návrhu je o.i. vykonateľný exekučný titul, v našom prípade rozhodcovský rozsudok(§ 45 ods. 2, písm. d) EP). Postup súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie upravujú ustanovenia § 53 a § 54 Exekučného poriadku.

Vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a prieskumnej činnosti súdu k návrhu na vykonanie exekúcie, treba dať do pozornosti právnu úpravu § 53 ods. 1, tretia veta EP, ako aj dôvodovú správu k zákonu č. 2/2017 Z.z. k tomuto ustanoveniu. Z tejto právnej úpravy a dôvodovej správy totiž vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozhodcovský rozsudok neplatí. Zákonodarca teda ponechal prieskumnej činnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku “ľubovoľnú” lehotu na posúdenie toho, či vydá poverenie na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie zamietne. Zákonodarca zrejme pamätal na to, že pri rozhodcovských rozsudkoch je potrebné exekučnému súdu ponechať dlhšiu lehotu na preskúmanie tohto exekučného titulu, a to najmä  z dôvodu, že rozsah zákonnej prieskumnej činnosti súdu je pomerne široký (ako to vyplýva z textu ďalej). Na záver uvádzam, že samotný návrh na vykonanie exekúcie a všetky jeho prílohy, teda aj rozhodcovský rozsudok, ex lege vždy podliehajú preskúmaniu exekučným súdom. Súd má povinnosť vydať poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora iba vtedy, ak nezistí niektorý z dôvodov na zamietnutie návrhu.

Prieskumná činnosť súdu vo vzťahu k exekučnému titulu

Medzi najdôležitejšiu povinnosť exekučného súdu, v rámci zabezpečenia súdnej ochrany práv účastníkov exekučného konania však patrí povinnosť súdu skúmať exekučný titul. Ako som uviedol vyššie, exekučným titulom môže byť aj rozhodcovský rozsudok (§ 45 ods. 2, písm. d) EP). Exekučným titulom, však môţu byť aj iné vykonateľné tituly (celé ust. § 45 ods. 2 EP). Podľa právnej úpravy, aj tieto tituly musia byť vykonateľné, aby sa mohli stať exekučným titulom. Podstatný pre exekúciu je teda vykonateľný exekučný titul (po formálnej a materiálnej stránke), pričom vykonateľný je iba výrok rozhodnutia. Z tohto dôvodu výrok rozhodnutia (v našom prípade výrok rozhodcovského rozsudku) musí byť jasný, zrozumiteľný a presný, v opačnom prípade by mohla nastať neodstrániteľná vada, ktorá má za následok nevykonateľnosť takéhoto rozsudku. Exekučný súd má povinnosť skúmať, či sa rozhodnutie súdu (v našom prípade rozhodcovského rozsudku) stalo vykonateľným ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 45 ods. 1 EP).

Na to, aby súd zabezpečil efektívne a materiálne výkon súdnej ochrany účastníkom exekučného konania, má súd povinnosť skúmať vykonateľnosť exekučného titulu počas celého exekučného konania.

Vraciam sa k úvodnej úvahe, či vôbec exekučný súd má povinnosť skúmať rozhodcovský rozsudok, a ak áno, tak v akom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené, na platnú právnu úpravu, exekučný súd má vždy zákonnú povinnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok, jeho spôsobilosť byť vykonateľným po formálnej a materiálnej stránke, túto spôsobilosť skúmať už v návrhu na vykonanie exekúcie, či vykonateľnosť nastala pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a vykonateľnosť titulu skúmať počas celého exekučného konania. Táto zákonná povinnosť prieskumnej činnosti exekučného súdu vyplýva nielen z osobitnej právnej úpravy Exekučného poriadku, ale aj z povinnosti súdu, riadne zabezpečiť (materiálne a efektívne) výkon práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. V opačnom prípade, keby exekučný súd nepreskúmal rozhodcovský rozsudok, by takýmto postupom súdu došlo k protiprávnemu konaniu zo strany súdu (rozpor s ustanoveniami EP) a k zásahu do základného práva na súdnu ochranu účastníkov exekučného konania (čl. 46 ods. 1 Ústavy).

Kameň úrazu” - Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu vo vzťahu k materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku

Z vyššie uvedeného vyplýva minimálny zákonný rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu.

Osobitnú pozornosť v rámci rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu treba venovať materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

K problematike významnosti materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia poukazujem na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.: R 4/2000: “Z hľadiska materiálneho je rozhodnutie alebo iný titul, vykonateľný iba vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie”. Všetky tieto predpoklady materiálnej vykonateľnosti, ktoré súd ex lege a ex offo musí skúmať sú veľmi významné. Presná individualizácia účastníkov konania, oprávneného a povinného z dôvodu, aby nedošlo k zameniteľnosti účastníkov exekučného konania. Plnenie musí byť presne a jasne vymedzené nielen z pohľadu práv a povinností oprávneného a povinného, ale aj svojím obsahom a rozsahom, čo následne sa dá vyvodiť a vyplýva aj z povinnosti exekútora, ktorý je viazaný rozsahom exekúcie, ktorú by nebolo možné určiť, keby v tejto časti by bolo rozhodnutie nejasné. Už vyššie sme uviedli, že výrok na plnenie musí byť jasný, zrozumiteľný a presný, v opačnom prípade by mohla nastať neodstrániteľná vada, ktorá má za následok nevykonateľnosť takéhoto výroku. Nakoniec je dôležité skúmať aj márne uplynutie stanovenej lehoty (dobrovoľné plnenie povinného). Márne uplynutie stanovenej lehoty je možné určiť iba vtedy, ak titul obsahuje presne stanovenú lehotu na plnenie povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že ak rozhodcovský rozsudok nebude spĺňať, čo i len jednu podmienku materiálnej vykonateľnosti, exekučný súd má zákonnú povinnosť v rámci svojej ex lege danej prieskumnej činnosti, ex offo takýto titul odmietnuť a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, prípadne musí súd exekúciu zastaviť.

Exekučný súd skúma aj to, či rozhodnutie alebo iný titul vydal orgán na to príslušný (orgán, ktorý má na to zákonnú právomoc). Z uvedeného vyplýva, že súd skúma aj rozhodcovskú zmluvu v rozsahu, či rozhodcovský súd je orgánom oprávneným na vydanie rozhodnutia. Ak rozhodnutie, titul vydal orgán, ktorý na to nemá zákonom zverenú právomoc, ide o ničotné rozhodnutie, ako keby nebolo ani vydané a nemá žiadnu právnu záväznosť. Je logické, že takýto titul nemôže disponovať materiálnou vykonateľnosťou. Takýto titul je nevykonateľný, teda nie je spôsobilý byť exekučným titulom. Ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorú nie je možné napraviť, už vôbec nie v exekučnom konaní. Najčastejšie sa táto problematika rieši pri rozhodcovských exekučných tituloch v spotrebiteľských sporoch, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovská doložka/zmluva je neplatná.

NS SR k otázke preskúmania rozhodcovského konania exekučným súdom, či rozhodcovské rozhodnutie vydal orgán na to oprávnený, teda na podklade platnej rozhodcovskej zmluvy, zaujal nasledovné právne stanovisko: “Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná1.

V tomto smere sa aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 300/2018 javí ako minimálne zvláštne, keď popiera zákonnú povinnosť exekučného súdu skúmať aj to, či vykonateľné rozhodnutie vydal orgán na to oprávnený (jedna z podmienok materiálnej vykonateľnosti). Toto rozhodnutie ÚS vzbudzuje viacero otázok, na ktoré je potrebné v krátkej budúcnosti reagovať. Nielenže popiera zákonnú povinnosť exekučného súdu, preskúmať právomoc orgánu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, ale aj právne zásady súkromného práva a zasahuje do základného práva na súdnu ochranu. V prípade, ak rozhodcovský rozsudok fakticky vydal orgán, ktorý na to nemá zákonom zverenú právomoc a účastník rozhodcovského konania v ne-spotrebiteľskej veci nenapadol rozhodcovský rozsudok žalobou o zrušenie, je nepochybné, že sa jedná o ničotné rozhodnutie a nemôže byť záväzné. Na podklade takéhoto exekučného titulu nemôže byť vedený výkon exekúcie. Plne sa preto prikláňam k rozhodnutiu exekučného súdu potvrdené v rozhodnutí Ústavného súdu SR, IV. ÚS 484/2018, ktorý zastáva opačný právny názor, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu.

S vykonateľnosťou rozhodnutia úzko súvisí aj otázka premlčania práva, priznaného rozhodnutím, ktoré sa má vykonať. Rozsah prieskumnej činnosti súdu sa teda vzťahuje aj na právny inštitút premlčania. Autor má za to, že aj v exekučnom konaní je potrebné aplikovať ustanovenie § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne iba na námietku dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (nemožno exekúciu vykonať). V prípade, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčanie sa spravuje ustanovením § 110 ods. 1 OZ. Toho dôsledkom je, že na premlčanie treba prihliadnuť aj v exekučnom konaní, avšak až na námietku povinného. Treba rozlišovať medzi premlčaním a preklúziou práva (zánikom práva). Ak došlo k preklúzii práva, exekúciu nie je možné ex lege vykonať a exekučný súd (aj exekútor) má ex offo povinnosť exekúciu vždy zastaviť.

Treba dať za pravdu názorom, čo je aj logické, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní (meritum rozhodcovského rozsudku - vec samú). Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom, preto preskúmava exekučný titul iba z pohľadu, či tento nie je v rozpore s Exekučným poriadkom (z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa NS ČR: “Súd pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať. Prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konania bez právneho významu2

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že zákaz preskúmavať správnosť exekučného titulu neplatí iba vtedy, ak ním je: (i) notárska zápisnica, (ii) ak exekučným titulom je rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 2, písm. d) EP), (iii) ak exekučným titulom je nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, (iv) exekučný titul, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať lebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou 3. V spojení s právnou normou § 53 ods. 3, písm. f) EP sa zákonná povinnosť exekučného súdu preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku vzťahuje na rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore (§ 52 ods. 1 OZ spotrebiteľská zmluva, § 290 z.č. 160/2015 Z.z. spotrebiteľský spor).

S poukazom na uvedené, rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu podľa Exekučného poriadku vo vzťahu k ne-spotrebiteľskému rozhodcovskému rozsudku je podľa platného práva, pomerne veľmi široko ustanovený, než ako by sa na prvý pohľad mohlo javiť. Veľmi podstatné je najmä dodržiavať zákonné povinnosti prieskumnej činnosti súdu vo vzťahu k prieskumu splnenia všetkých podmienok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, k právnej skutočnosti premlčania, ak povinný vznesie opodstatnenú námietku premlčania. V prípade spotrebiteľského sporu v rozhodcovskom konaní, exekučný súd má zákonnú povinnosť skúmať aj vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak teda dávame priestor úvahám, že rozhodcovské rozsudky nie je potrebné preskúmať exekučným súdom, resp. ak áno, tak v minimálnom rozsahu, podľa de lege lata platí, presný opak. Exekučný súd má z osobitného procesného zákona (Exekučného poriadku) povinnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok a veľmi široko daný aj rozsah prieskumnej činnosti. Ak exekučný súd postupuje inak, tak nekoná v intenciách platného práva a teda koná protiprávne (zasahuje do základných práv účastníkov exekučného konania, čl. 46 Ústavy). V právnom štáte totiž platí, že ak rozhodnutie alebo iný titul vykazuje vady vykonateľnosti (je jedno, či formálnej alebo materiálnej), bude to mať vždy za následok zastavenie exekúcie, ak bol tento nedostatok zistený až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, alebo odmietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, ak ešte poverenie nebolo vydané.

Vyjadrenie p. JUDr. Juraja Gyárfáša, LL.M., na str. 18 v článku uverejnenom v Bulletine slovenskej advokácie 3/2019, že: “Exekučný poriadok taktiež neobsahuje žiadny osobitný prieskum ne-spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov” nie je podľa môjho názoru celkom správny. Exekučný poriadok explicitne v ust. § 45 ods. 2, písm. d) stanovuje, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného. Z právnej normy ust. § 53 EP jasne vyplýva exekučnému súdu zákonná povinnosť preskúmať celý návrh na vykonanie exekúcie, vrátane jeho príloh. Neodmysliteľnou a nepostrádateľnou prílohou návrhu na vykonanie exekúcie je spôsobilý exekučný titul, ktorým je aj ne-spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok. Spôsobilosť tohto exekučného titulu, je súd povinný preskúmať tak v rozsahu formálnej, ako najmä materiálnej vykonateľnosti. Vo vzťahu k materiálnej vykonateľnosti, s poukazom na dôvody uvedené v tomto článku, exekučný súd má osobitným zákonom (Exekučným poriadkom) pomerne veľmi široko stanovený rozsah prieskumnej činnosti. Nie je teda potrebné v Exekučnom poriadku alebo ZRK zvlášť ustanoviť osobitnú prieskumnú činnosť exekučného súdu na ne-spotrebiteľské rozhodcovské rozsudky, nakoľko podľa môjho názoru úplne postačuje všeobecná úprava EP, najmä v ustanovení § 53, ktorá exekučnému súdu stanovuje pomerne veľmi širokú prieskumnú činnosť a povinnosti k ne-spotrebiteľským rozhodcovským rozsudkom.    

Na záver

Slovensko je jedna z mála krajín (napríklad ešte Rakúsko), kde tuzemský rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom (§ 44 v spojení s § 35 z.č. 244/2002 Z.z.). V iných krajinách, napríklad v Nemecku podmieňuje výkon domácich rozhodcovských rozsudkov, najprv vyhláseniu jeho vykonateľnosti súdom (napr. § 1060 nemeckého ZPO). Konanie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti skúma dôvody zrušenia rozsudku podľa našej právnej normy ust. § 40 ZRK.

Tuzemský rozhodcovský rozsudok nie je možné napadnúť (opravným prostriedkom), jediná možnosť nápravy je postupovať podľa § 40 a nasl. z.č. 244/2002 Z.z., čo však nemá dopad na samotnú vykonateľnosť exekučného titulu a výkon exekúcie (za predpokladu, ak účastník konania nebude úspešný v návrhu o odklad vykonateľnosti rozsudku do rozhodnutia v merite veci). V tomto smere, sa právna úprava podľa nemeckého práva (§ 1060 ZPO) javí ako priaznivejšia, kedy by k prieskumu vád rozhodcovského rozsudku dochádzalo ešte pred jeho vykonateľnosťou.

Z uvedeného dôvodu, najmä z pohľadu ochrany práv účastníka rozhodcovského konania, považujem za správne, aby Exekučný poriadok koncipoval prieskumnú činnosť exekučného súdu na exekučný titul ne-spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku veľmi široko a dôsledne, tak aby nedochádzalo k zásahu do základného práva na súdnu ochranu.

Je nepochybné, že podľa de lege lata jednoznačne platí, že exekučný súd má povinnosť:

- vždy skúmať rozhodcovský rozsudok (aj ne-spotrebiteľský),

- v rámci prieskumnej činnosti, exekučný súd skúma spôsobilosť rozhodcovského rozsudku (formálnu a materiálnu vykonateľnosť),

- z pohľadu materiálnej vykonateľnosti musí skúmať naplnenie všetkých jej podmienok (identifikáciu účastníkov, vykonateľnosť výroku, oprávnenosť orgánu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, čo má dopad na skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy ako takej a pod.), 

- skúma, či rozhodcovský rozsudok nadobudol vykonateľnosť pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,

- vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku skúma počas celého exekučného konania,

- prieskumná činnosť sa vzťahuje aj na námietku premlčania práva, prípadne preklúziu.

Autor:

Mgr. František Wágner

Výkonný riaditeľ

oz IUS HUMANI

Human & Social Rights

 


 

rozhodnutie NS SR, sp.zn.: 6 Cdo 105/2011

2 rozhodnutie NS ČR, sp.zn.: 20 Cdo 1940/2008

3 JUDr. Jaroslav Krajčo, Exekučný zákon v aplikačnej praxi - Komentár

podľa stavu k 01.01.2017, Eurounion, ISBN 978-80-89374-40-3, str. 275

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 61
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

 
ad František Wágner

Ďakujem veľmi pekne za diskusiu na konferencii aj za nadviazanie vo forme tohto článku. Ako som hovoril na konferencii, rozsah exekučného prieskumu je podľa môjho názoru jednou z hlavných otázok slovenského arbitrážneho práva a taktiež ide o veľmi dôležitú otázku procesného práva a exekúcie. Takže je super, že k tomu prebieha diskusia. Vzhľadom na absenciu jasnej právnej úpravy ťažko možno formulovať jednoznačný záver. Rád by som však uviedol moje argumenty v prospech reštriktívnejšieho exekučného prieskumu - teda konkrétne proti exekučnému prieskumu platnosti rozhodcovskej zmluvy s výmimkou prípadov objektívnej non-arbitrability. Dúfam, že sa nikto nebude hnevať, že som moju reakciu pridal do prebiehajúcej diskusie na http://www.lexforum.cz/478. Keďže na danej stránke sa už zhromaždilo viacero názorov aj zdrojov k tejto téme (a teraz tam samozrejme už bude aj link na tento článok), rád by som veci držal na jednom miesto, aby sa to v budúcnosti ľahšie hľadalo. Budem sa tešiť na diskusiu.

 
Juraj Gyarfas | 21.06.2019 16:49

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Pasívna vecná legitimácia v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku

V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby ...

Nútené procesné spoločenstvo v konaní, že vec patrí do dedičstva (§ 78 ods. 1 CSP)

V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ...

CSP: Absencia odvolacích dôvodov; prípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy odvolateľa

Treba rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v ...

Dôvody pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP)

Ak žalovaný, ktorý žije v obvode iného, ako miestne príslušného súdu navrhne prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti a samotný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

O uznávaní vysokoškolského vzdelania by mal rozhodovať rezort školstvahttp://www.teraz.sk/slovensko/vlada-o-uznavani-vysokoskolskeho-v/414010-clanok.html

O uznávaní vysokoškolských diplomov pre účely pokračovania v štúdiu bude po novom ...

Vláda schválila občiansky preukaz pre deti do 15 rokovhttp://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-obcianske-preukazy-pr/414044-clanok.html

Do konca roka 2021 by mali mať všetky deti do 15 rokov občiansky preukaz bez fotografie.

G. Gál si nevie predstaviť Harabina ako predsedu Najvyššieho súdu SRhttp://www.teraz.sk/slovensko/g-gal-si-nevie-predstavit-harabina-ak/414114-clanok.html

Voľba predsedu bude 9. septembra na mimoriadnom zasadnutí Súdnej rady, kandidujú štyria ...

Vláda schválila výlučne elektronický obchodný registerhttp://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-vylucne-elektronick/414102-clanok.html

Ministerstvo spravodlivosti SR chce novelou Obchodného zákonníka dosiahnuť transparentnejší a ...

Vláda odobrila rezortu spravodlivosti novú úpravu justičných čakateľovhttp://www.teraz.sk/slovensko/vlada-odobrila-rezortu-spravodlivosti-n/414099-clanok.html

Novelou zákona o sudcoch a prísediacich a novelou zákona o štátnej službe sa má zvýšiť ...

Vláda za člena Súdnej rady vymenovala J. Havlátahttp://www.teraz.sk/slovensko/vlada-za-clena-sudnej-rady-vymenovala/414017-clanok.html

Návrh predložil vláde minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd).

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: