V exekučnej praxi som sa stretla s veľmi „pozoruhodným" postupom exekučného súdu v jednej exekučnej veci. Napriek tomu, že nie je možné uviesť odkaz na spisovú značku, dovolím si predmetný prípad opísať, vyjadriť svoj názor k uvedenej veci ale hlavne by som chcela dať podnet na diskusiu právnickej verejnosti k uvedenej veci. Bola by som veľmi rada, ak by som získala vyjadrenia a právne názory na moje otázky.
Oprávnený O z exekučného titulu mal pohľadávku voči povinnému A. Pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť, ktorá v čase vzniku záložného práva bola vo vlastníctve povinného A. Povinný A po vzniku záložného práva previedol predmetnú nehnuteľnosť, zaťaženú záložným právom v prospech oprávneného O, na osobu B.
Nakoľko povinný A svoju povinnosť nesplnil, oprávnený O podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému v I. rade A ako aj proti povinnému v II. rade B, ale proti povinnému v II. rade B len predajom založenej nehnuteľnosti. Oprávnený O v súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého „proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, je možné vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že na neho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41", v návrhu preukázal prechod povinnosti z exekučného titulu vyplývajúcej priamo zo zákona pre povinného B ale len pôsobením záložného práva, ktoré bolo zriadené na predmetnú pohľadávku, a to poukázaním na § 151h Občianskeho zákonníka, záložnou zmluvou na nehnuteľnosť a výpisom z katastra nehnuteľnosti.
Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor požiadal príslušný exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému v I. rade A a proti povinnému v II. rade B len predajom založenej nehnuteľnosti. Voči upovedomeniu o začatí exekúcie žiaden z účastníkov konania nepodal námietky. Povinný v I. aj v II. rade poskytovali požadovanú súčinnosť.
Nakoľko povinný v I. rade A nevlastnil majetok podliehajúci exekúcii, súdny exekútor pristúpil k predaju založenej nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného v II. rade B. Povinný v II. rade B dobrovoľne plnil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka, strpieť výkon záložného práva.
Súdny exekútor zákonným procesným postupom nehnuteľnosť úspešne vydražil, udelil príklep vydražiteľovi C a požiadal príslušný súd o schválenie príklepu. Príslušný exekučný súd (ten istý, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie) však príklep neschválil a exekúciu proti povinnému v II. rade B ako neprípustnú ex offo zastavil. Svoje rozhodnutie dôvodil neexistenciou exekučného titulu proti povinnému v II. rade B.
K uvedenej veci zastávam nasledovné stanovisko:
- V prípade, že exekučný súd mal za to, že exekúcia proti povinnému v II. rade B je pre neexistenciu exekučného titulu neprípustná, nemal súdnemu exekútorovi vydať poverenie na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti proti povinnému v II. rade B a nie nechať procesne prebehnúť takmer celé konanie a zastaviť ho z dôvodu, ktorý bol súdu známy už v čase žiadosti o vydanie poverenia. Takéto zmätočné rozhodnutia súdu spôsobujú právnu neistotu, zbytočné náklady konania (pri dražbe nehnuteľnosti sú to pomerne vysoké čiastky), nehovoriac o tom, kto by v takomto prípade mal znášať prípadnú vzniknutú škodu.
- Ako by mal znieť žalobný návrh a následný výrok rozhodnutia, ktoré by bolo spôsobilým exekučným titulom proti povinnému v II. rade B? Podľa § 151h Občianskeho zákonníka pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa domnievame, že predmetný výrok by len opätovne deklaroval už samotným zákonom uloženú povinnosť.
- Je poľutovania hodné, že ak by sa oprávnený obrátil s výkonom tohto záložného práva na dražobnú spoločnosť, táto môže bez akýchkoľvek problémov a rozhodnutia súdu predmetný výkon záložného práva realizovať. Znamená to, že dražobná spoločnosť ako právnická osoba (ktorej úkony ani nepodliehajú schváleniu súdom), má v takomto prípade väčšie oprávnenia ako štátom splnomocnená osoba – verejný činiteľ – súdny exekútor?
Mgr. Zuzana Borecká
mediátorka
Príspevok autorskej súťaže Právnické eso