Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Právny manuál pre vodičov pri kontakte 
s políciou

najpravo.sk • 5.10. 2021, 18:34

Policajt je autorita, ktorá dohliada na bezpečnosť na cestách. Jeho poslaním je dbať na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky. Niekedy však môžu nastať situácie, kedy s rozhodnutím alebo konaním policajta vodič nesúhlasí. Aké sú kompetencie príslušníkov policajného zboru pri dohliadaní nad cestnou premávkou? 

V nasledujúcich odstavcoch zhrnieme práva a povinnosti motoristov, polície a analýzu vybraných situácií, s ktorými sa za volantom môžete stretnúť. Analýza je vypracovaná advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS.

 

  1. Náhodné zastavenie motorového vozidla príslušníkom Policajného zboru

Zastavili vás policajti a skontrolovali doklady, dali fúkať, či dokonca urobili prehliadku auta bez zjavného dôvodu? Kedy je takéto konanie oprávnené a kedy ho možno spochybniť?

Príslušník Policajného zboru je pri výkone svojich kompetencií v pozícií štátneho orgánu. To znamená, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Napriek skutočnosti, že zákon priznáva policajtovi široký rozsah oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, nemôže ich zrealizovať svojvoľne podľa vlastného uváženia, vychádzajúc výlučne z formálneho textu zákona.  Čo to znamená? 

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR v demokratickej spoločnosti policajti nemôžu bez legitímneho dôvodu, svojvoľne zastavovať dopravné prostriedky, resp. peších občanov. Ak sa vodič motorového vozidla nedopustil žiadneho priestupku resp. trestného činu a policajti nemajú žiadnu informáciu o nelegálnej činnosti posádky motorového vozidla, tak policajná hliadka takéto auto nemôže len tak zastaviť,“ hovorí JUDr. Ádám Sípos z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Účelom Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke totiž nie je náhodné zastavovanie dopravných prostriedkov. Policajt síce dohliada na bezpečnosť a plynulosť premávky, no to neznamená, že môže bezdôvodne zastavovať a kontrolovať posádku a vozidlá, ktorých jazda je v poriadku. Predstavovalo by to zásah do práv a slobôd jednotlivca garantovaných ústavou.

Policajt však môže zastaviť auto v prípade, ak vodič nedodržiava pravidlá cestnej premávky a jeho jazda nekorešponduje s bežným užívaním pozemných komunikácii. Napríklad, ak vodič nezastaví pred dopravným značením „STOP“, alebo bez akéhokoľvek dôvodu prejde z jednej strany vozovky na druhú. V situácii, ak príslušník Policajného zboru zastaví motorové vozidlo bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu, napríklad iba na účely skontrolovania potrebných dokladov vodiča, takáto činnosť policajta od začiatku nie je v súlade s právnymi predpismi, a z tohto dôvodu nemôže existovať legálny základ ani pre realizáciu jeho ďalších kompetencií. V takomto prípade by policajt nemal napríklad kontrolovať používanie bezpečnostných pásov posádky vozidla, či zisťovať prítomnosť alkoholu, resp. iných omamných a psychotropných látok v krvi vodiča. 

Zároveň platí, že ak sa vodič dopustí priestupku z jedného dôvodu, napríklad prejde na červenú, policajt nemôže vykonať ďalšiu odlišnú kontrolu, a to preto, lebo takáto kontrola sa dá považovať za náhodnú, námatkovú a nepodloženú o konkrétne podozrenie z porušenia zákona.

 

  1. Dôkazné bremeno v prípade, ak nie je k dispozícii fotodokumentácia alebo videozáznam

Čo robiť, ak vodič nesúhlasí s priestupkom a o udalosti neexistuje videozáznam alebo fotografie? Má výpoveď policajta vyššiu váhu?

V prípade, ak sme presvedčení o tom, že sme sa protiprávneho konania nedopustili, respektíve, ak si toho nie sme vedomí, mali by sme odmietnuť zaplatenie blokovej pokuty a brániť svoje práva v správnom konaní, kde bude povinnosťou správneho orgánu objektívne dokázať spáchanie priestupku. Teda tzv. uniesť dôkazné bremeno.

K samotnej relevancii výpovede policajta v priestupkovom konaní je v prvom rade potrebné odmietnuť tvrdenie, že výpoveď príslušníka Policajného zboru má väčšiu dôkaznú silu ako výpoveď obvineného subjektu (v tomto prípade vodiča motorového vozidla). Je potrebné si uvedomiť, že slovenský právny poriadok nijak nezakotvuje hierarchiu resp. relevanciu  jednotlivých dôkazov. Z tohto dôvodu sú všetky dôkazy resp. dôkazné prostriedky podľa zákona rovnocenné. Policajti sú stelesnením určitej spoločenskej autority, no podľa zákona ich výpovede nemajú žiadne špeciálne postavenie medzi ostatnými dôkazmi, t. j. majú rovnakú silu ako výpoveď obvineného z priestupku.

Orgán verejnej moci pri rozhodovaní musí vždy vychádzať z faktov, ktoré sú jednoznačné a nesporné, a nielen na úrovni pravdepodobnosti. V situácii, keď v predmetnej veci existujú rozdielne verzie skutkového stavu, nemožno hovoriť o jeho objasnení bez pochybností len na základe výpovede policajta.

Aj podľa platných rozsudkov poznáme argumentáciu, kedy skutočnosť, že svedok zastáva funkciu verejného činiteľa sám o sebe nevylučuje možnosť subjektivizácie svojej výpovede tak, aby sa zhodovala s jeho osobnou predstavou o priebehu skutkového deja a o motívoch obžalovaného subjektu, a to napriek tomu, že takýto názor nemusí korešpondovať s objektívnou realitou,“ dodáva JUDr. Sípos.

Primárnou úlohou policajtov je zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré vyvrátia odlišné tvrdenia subjektu obvineného z priestupku. Navyše treba rešpektovať princíp prezumpcie neviny obvineného z priestupku podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch.

Obvinená osoba z priestupku zároveň nemá zákonnú povinnosť dokazovať nielen žiadnu skutočnosť svedčiacu v jej neprospech, ale ani v jej prospech, teda nemá povinnosť preukazovať ani svoju nevinu. Jednou zo základných povinností správnych orgánov je objasniť všetky právne relevantné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.

 

  1. Prehľadanie motorového vozidla príslušníkom policajného zboru

Kedy môže polícia prehľadať vaše auto? A môže pritom napríklad kontrolovať aj batožinu?

Policajt je oprávnený zastaviť a prehľadať vozidlo podľa ustanovenia § 23 zákona o Policajnom zbore, alebo na základe Trestného poriadku, kedy ide o tzv. „prehliadku iných priestorov.“ 

Zákon o Policajnom zbore pozná tri dôvody, kedy to môže urobiť:

  1. Je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku, alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin.
  2. Pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných latkách, psychotropných látkach, jedoch, prekurzoroch, jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch, vysokorizikových chemických látkach a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou.
  3. Pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného pobytu.

Policajt za týchto okolností môže zastaviť vozidlo a vykonať jeho prehliadku, avšak, nie samovoľne. Pri vykonaní konkrétnej úlohy pátrania po osobách a veciach musí byť príslušník Policajného zboru za každých okolností svojim nadriadeným výslovne poverený.

Zároveň musí podľa trestného poriadku existovať dôvodné podozrenie, že hľadaná vec alebo osoba sa nachádza práve v tom konkrétnom prehľadávanom dopravnom prostriedku. Podľa platného práva generálne nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, je nedostačujúce na vykonanie prehliadky vozidla. 

Ak aj konkrétne podozrenie existuje, polícia môže vykonať prehliadku len na základe vydaného príkazu súdom, prípadne prokurátorom. V prípravnom konaní a pred začatím trestného stíhania tak môže urobiť aj príslušník Policajného zboru, avšak len so súhlasom prokurátora. Príkaz musí mať písomnú formu, musí obsahovať odôvodnenie a musí byť doručený dotknutej osobe pri prehliadke vozidla, alebo, ak tomu bráni objektívna prekážka, do 24 hodín od odpadnutia prekážky. 

Trestný poriadok zakotvil výnimky, pri ktorých nie je potrebný príkaz, a to z dôvodu, keď:

  • buď príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad, 
  • alebo ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, 
  • alebo ide o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie,
  • alebo ide o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. 

 

Príslušník Policajného zboru musí vedieť identifikovať vec či subjekt, o ktorej má dôvodné podozrenie, že sa nachádza v dopravnom prostriedku.Vodič dopravného prostriedku má právo žiadať od policajta, aby ju identifikoval, ak by to neurobil sám. Je totiž nezmyselné, aby policajt mal dôvodné podozrenie o prítomnosti veci resp. subjektu v dopravnom prostriedku, keď sám nevie určiť, o akú vec či osobu by malo ísť. Po úkone je potrebné vždy vyhotoviť zápisnicu. 

Ako môže prehliadka vozidla prebiehať? V situácii, v ktorej má policajt legitímny dôvod na vykonanie prehliadky vozidla, nemal by príslušník Policajného zboru konať neprimeraným, neúčelným alebo reštriktívnym spôsobom. Pri predmetnom úkone môže len vizuálne prekontrolovať vnútrajšok vozidla. Policajt nesmie otvárať a prehliadať odkladacie priestory a batožinu, ktorá sa v ňom nachádza, pričom je zakázané, aby realizoval zdĺhavú kontrolu vozidla spojenú s rozmontovaním jeho súčastí. Nezabúdajme, že pokiaľ sa niekto dopustí priestupku na úseku cestnej premávky, je zakázané, aby policajt pri riešení predmetného činu navyše vykonal prehliadku dopravného prostriedku tejto osoby, nakoľko páchanie priestupku nie je zákonným dôvodom na vykonanie predmetného úkonu.

 

  1. Občiansky preukaz pre identifikáciu a náhodná identifikácia osoby

Musím mať občiansky preukaz stále pri sebe? Kedy ho policajti môžu odo mňa žiadať?

Od pätnásteho roku života je každý povinný vlastniť občiansky preukaz, avšak nie je povinnosťou mať ho vždy pri sebe. Zákon totiž jednoznačne neukladá občanovi povinnosť nosiť pri sebe doklad totožnosti

Čo ak ale nastane situácia, kedy by vás policajt mal právo legitimovať a vy by ste preukaz nemali? V takom prípade je človek povinný strpieť úkony polície na zistenie jeho totožnosti. Preukázať totožnosť je možné aj inými dokladmi, napr. vodičským preukazom, či pasom. Dokonca je to možné aj ústne. Príslušník Policajného zboru má pritom povinnosť posudzovať hodnovernosť preukázania totožnosti vždy objektívne a môže tieto údaje overiť za pomoci registra evidencie obyvateľov. Ak však vyzvaná osoba nemôže preukázať svoju totožnosť a ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti nemôže hodnoverne preukázať svoje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska, policajt je oprávnený predviesť ju na oddelenie Policajného zboru. Urobiť tak môže po vyčerpaní všetkých predošlých možností. Výzva policajta na preukázanie totožnosti je definovaná ako služobný zákrok. Zasahuje ním do základných práv a slobôd občana, primárne do práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia a do práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Preto je možné ho vykonať len v prípade, ak je to potrebné na realizáciu úloh príslušníkov Policajného zboru.

Teda najmä vtedy, keď policajt:

  • spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie, 
  • dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení,
  • odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov.

Rovnako, ako v prípade zastavovania vozidiel, je v rozpore so zákonom, ak policajt kontroluje doklady preventívne či bezdôvodne.  

Policajt má zákonnú povinnosť vždy odôvodniť výkon svojho postupu. V zmysle platnej právnej úpravy policajta nič neobmedzuje v tom, aby dotknutú osobu oboznámil s legitímnym dôvodom, na základe ktorého  má v úmysle zrealizovať svoje oprávnenie. Policajt by dotknutú osobu mal poučiť aj o konzekvenciách nevyhovenia danej výzve. Nevyhnutnosť odôvodnenia realizácie služobného zákroku vychádza z princípu transparentnosti výkonu štátnej moci. V demokratickej spoločnosti štátna moc by mala byť vždy kontrolovateľná občanmi, s tým, že občania nemajú povinnosť rešpektovať výzvu príslušníka Policajného zboru, ktorá nie je v súlade s právnymi predpismi. „Tento názor je potvrdený aj slovenskou judikatúrou, dobrým príkladom je právny záver Okresného súdu Pezinok, podľa ktorého žiadna osoba nie je povinná uposlúchnuť výzvu ani podrobiť sa takej výzve príslušníka Policajného zboru, ktorá nemá oporu v platných právnych predpisoch. Voči osobe, ktorá takto postupuje, nie je možno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť založenú na nerešpektovaní takejto výzvy.“ dodáva JUDr. Sípos z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS

 

  1. Natáčanie policajta pomocou mobilného zariadenia

Video si dnes mobilom nakrúti ktokoľvek. Smie sa však nahrávať policajt v službe?

Policajt, je pri výkone svojej služobnej činnosti v pozícií verejného činiteľa, práve z tohto dôvodu má zákonnú povinnosť strpieť zaznamenávanie realizácie svojich právomoci na obrazovo-zvukovom zázname. Jednoducho povedané, verejnosti prislúcha právo zdokumentovať činnosť príslušníkov Policajného zboru, ako aj príslušníkov obecnej polície.

Ústavný súd má za to, že je otázkou verejného záujmu mať možnosť slobodne získavať informácie o postupoch, akým policajti vykonávajú na verejnosti svoje ústavou a zákonom dané právomoci. Príslušníci Policajného zboru, resp. obecnej polície, si musia uvedomiť skutočnosť, že budú vystavení skrutíniu verejnosti a budú musieť rešpektovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti prinajmenšom v takej miere, v akej svoje právomoci vykonávajú pri styku s verejnosťou,“ analyzuje JUDr. Sípos z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS. 

Každý občan ma Ústavou garantované právo (v zmysle čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) si natočiť verejného činiteľa, teda aj policajta, pri výkone svojich zákonných kompetencií. Práve z tohto dôvodu, akúkoľvek výzvu policajta smerujúcu k prerušeniu natáčania, je potrebné vnímať ako nezákonnú.

 

  1. Doklady potrebné pre vedenie motorového vozidla

Vodiči niekedy zabúdajú, že pri šoférovaní auta musia mať pri sebe viac dokladov ako len vodičský preukaz. Ktoré to podľa zákona o cestnej premávke sú?

V aute pri sebe vodič musí mať:

vodičský preukaz, 

  • osvedčenie o evidencii, technické osvedčenie vozidla alebo evidenčný doklad od vozidla vydaný v cudzine,
  • potvrdenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového tzv. „biela a zelená karta“. Na území Slovenskej republiky stačí mať pri sebe „bielu kartu“,
  • doklad o vykonaní technickej kontroly, ak takejto kontrole vozidlo podlieha, 
  • doklad o vykonaní emisnej kontroly, ak takejto kontrole vozidlo podlieha,
  • doklad o zdravotnej spôsobilosti a doklad o psychickej spôsobilosti, ak takejto povinnosti vodič vozidla podlieha, 
  • povolenie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií, ak sú tieto užívané iným, než zvyčajným spôsobom, 
  • iné doklady ustanovené osobitným predpisom.

 

V prípade, ak zo všeobecne záväzných právnych predpisov nevyplýva ďalšia povinnosť mať pri vedení dopravného prostriedku iný doklad, tak vodič nemá povinnosť takýto doklad predložiť na kontrolu policajtovi vykonávajúcemu dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

 

  1. Právo odmietnuť blokovú pokutu

Policajt vám uložil blokovú pokutu, ale vy si nie ste istý, či oprávnene? Za akých podmienok vám môžu zadržať vodičský preukaz?

Blokové konanie je zjednodušenou a skrátenou formou priestupkového konania. Je to v podstate dohoda o vine a sankcii medzi orgánom verejnej moci, teda policajtom, a osobou obvinenou z daného priestupku. Na to, aby určitý protiprávny skutok mohol byť prejednaný v blokovom konaní je potrebné, aby boli kumulatívne (t. j. naraz) splnené tri zákonné podmienky :

  • Spoľahlivé a objektívne zistenie skutkových okolností, t. j. jednoduché a neodôvodnené konštatovanie policajta o údajnej protiprávnej činnosti vodiča nie je dostačujúce na splnenie tejto podmienky.
  • Súhlas obvinenej osoby so zaplatením pokuty – v žiadnom prípade nemáte povinnosť podrobiť sa blokovému konaniu. Súhlas obvineného zaplatiť pokutu „na mieste“ je v podstate uznaním skutkových okolností, tvrdených policajtom, ako aj súhlas s právnou kvalifikáciou daného skutku a policajtom určenou výškou pokuty za spáchaný priestupok.
  • Nejde o návrhový priestupok (teda taký, pri ktorom môže navrhovateľ svoj návrh vziať späť, čo vyústi do zastavenia správneho konania). Na úseku cestnej dopravy sa väčšinou možno stretnúť s priestupkami, ktoré sa prejednajú z úradnej povinnosti policajtov (teda ex offo). K jedinému návrhovému priestupku na tomto úseku dôjde vtedy, ak niekto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

Je potrebné si uvedomiť, že ak raz blokovú pokutu uhradíte, niet cesty späť. „Proti blokovému konaniu nemožno využiť žiadne opravné prostriedky. To znamená, že ak niekto zaplatí blokovú pokutu, tak sa už voči tomu nemôže odvolať a nemôže využiť inštitút obnovy konania a ani preskúmanie mimo odvolacieho konania,“ konštatuje JUDr. Sípos.

Pokiaľ vodič podozrivý z priestupku nesúhlasí s blokovou pokutou, resp. blokovým konaním, príslušník Policajného zboru má povinnosť spísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Tá musí obsahovať identifikáciu orgánu, ktorý vykonával objasňovanie skutkového stavu, osobné údaje podozrivej osoby z priestupku, identifikáciu svedkov, poprípade poškodených, výpoveď svedkov, resp. poškodených, krátke avšak výstižné opísanie skutkových okolností a napokon presné určenie priestupku. Treba si uvedomiť, že policajt nemôže svojvoľne zadržať vodičský preukaz len preto, lebo osoba odmietne blokové konanie. K zadržaniu vodičského preukazu môže pristúpiť policajt výhradne vtedy, ak je za daný priestupok možné uložiť sankciu, resp. trest zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Musí ísť teda o závažné porušenie pravidiel cestnej premávky  (ustanovenie § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke). Ak vodič taký čin nespôsobil, samotný nesúhlas s blokovou pokutou nemôže byť dôvodom na zadržanie vodičského preukazu. 

Vodičský preukaz môže policajt zadržať, najmä ak:

  • má vodič súdom uložené ochranné liečenie alebo súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz viesť motorové vozidlo,
  • orgán Policajného zboru rozhodol o preskúšaní odbornej spôsobilosti, preskúmaní zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla alebo o preskúmaní psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla, 
  • je vodičský preukaz neplatný,
  • vodič vedie motorové vozidlo, na ktorého vedenie je jeho vodičský preukaz neplatný. 

 

Na všetky priestupky na úseku dopravy je nutné hľadieť ako na veci trestnoprávneho charakteru. Samotná forma ani výška sankcií nemá žiadny vplyv na túto skutočnosť. Práve z tohto dôvodu je potrebné pri priestupkovom konaní vychádzať tak z právnych predpisov z oblasti správneho práv, ako aj z oblasti trestného práva. Dôkazné bremeno by pritom mal vždy uniesť správny orgán, teda polícia. V konaní o priestupku je nevyhnutné, aby polícia spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukázala vinu subjektu obvineného z daného priestupku. V právnom štáte obvinený z protiprávneho konania nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu. Prezumpcia neviny je jedným zo základných princípov správneho trestania, preto je potrebné na obvineného z priestupku hľadieť akoby bol nevinný, až do momentu, kým nebude správnym orgánom preukázaný opak.

 

Citácie a odkazy

1   RUŽAROVSKÝ, M., Cestná kontrola – podmienky a rozsah jej výkonu. [online].Dostupné na internete: https://www.najpravo.sk/clanky/cestna-kontrola-podmienky-a-rozsah-jej-vykonu.html 

 2 Pozri Uznesenie NS SR zo dňa 11. mája 2011, sp. zn. 1 Tdo 13/2011, dostupné ná :  https://www.nsud.sk/data/att/5d7/363766.2d32ec.pdf 

 3 RUŽAROVSKÝ, M., Cestná kontrola – podmienky a rozsah jej výkonu. [online].Dostupné na internete: https://www.najpravo.sk/clanky/cestna-kontrola-podmienky-a-rozsah-jej-vykonu.html 

 4 RUŽAROVSKÝ, M., Cestná kontrola – podmienky a rozsah jej výkonu. [online].Dostupné na internete: https://www.najpravo.sk/clanky/cestna-kontrola-podmienky-a-rozsah-jej-vykonu.html 

 5  Pozri Rozsudok NSS ČR zo dňa 17. júna 2011, sp. zn. As 83/2010 – 63, dostupné ná :  http://www.nssoud.cz/files/SOUDNI_VYKON/2010/0083_7As__100_20110712101148_prevedeno.pdf  

  6 ČENTÍK, T. (Ne)zastavenie na STOPke: Tvrdenie policajta vs. tvrdenie vodiča  [online].Dostupné na internete:   https://www.ulpianus.sk/blog/8621  

 7  Pozri Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 4. apríla 2011, sp. zn. 2T/137/2009, dostupné ná :  http://www.pravnelistyš.sk/rozhodnutia/a97-funkcia-policajta-je-spolocenskym-postavenim-nie-charakterovou-vlastnostou

 8  Pozri Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 4. apríla 2011, sp. zn. 2T/137/2009, dostupné na internete:  http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a97-funkcia-policajta-je-spolocenskym-postavenim-nie-charakterovou-vlastnostou   

9  Pozri Rozsudok NS SR  sp.zn. 8Sžo/173/2010 z 28. apríla 2011

10 ČENTÍK, T. (Ne)zastavenie na STOPke: Tvrdenie policajta vs. tvrdenie vodiča [online]. Dostupné na internete:   https://www.ulpianus.sk/blog/8621 

11 RUŽAROVSKÝ, M., Prehliadka dopravného prostriedku. [online].Dostupné na internete https://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/d/prehliadka-dopravneho-prostriedku.htm l

 12 Uznesenie GP SR sp. zn. IV Pz 127/11 zo dňa 10. októbra 2011 dostupné na : http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a265-rozhodnutie-generalneho-prokuratora-sr-o-nezakonnosti-postupu-policie   

 13 RUŽAROVSKÝ, M., Prehliadka dopravného prostriedku. [online].Dostupné na internete https://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/d/prehliadka-dopravneho-prostriedku.html  

 14 RUŽAROVSKÝ, M., Prehliadka dopravného prostriedku. [online].Dostupné na internete https://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/d/prehliadka-dopravneho-prostriedku.html  

15  RUŽAROVSKÝ, M., Prehliadka dopravného prostriedku. [online].Dostupné na internete https://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/d/prehliadka-dopravneho-prostriedku.html 

16  RUŽAROVSKÝ, M., Oprávnenie policajta požadovať preukázanie totožnosti. [online]. Dostupné na internete https://www.najpravo.sk/clanky/opravnenie-policajta-pozadovat-preukazanie-totoznosti.html  

17  HARABÍN, Š. Právny postup do vrecka !!! [online].Dostupné na internete https://www.jnet.sk/sk/informacie/pravo-vs-fasisticky-stat  

18  RUŽAROVSKÝ, M., Oprávnenie policajta požadovať preukázanie totožnosti. [online].Dostupné na internete https://www.najpravo.sk/clanky/opravnenie-policajta-pozadovat-preukazanie-totoznosti.html   

19  PUŠKÁR, A., ., Je legálne natáčať policajta pri výkone služby na kameru?. [online].Dostupné na internete https://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/k/je-legalne-natacat-policajta-pri-vykone-sluzby-na-kameru.html?print=1  

 20 RUŽAROVSKÝ, M., Prečo je niekedy lepšie nezaplatiť blokovú pokutu a ísť do správneho konania. [online].Dostupné na internete https://www.najpravo.sk/clanky/preco-je-niekedy-lepsie-nezaplatit-blokovu-pokutu-a-ist-do-spravneho-konania.html?print=1 

21   Ministerstvo Vnútra Slovenskej republiky. Doklady na vedenie a premávku vozidla. [online].Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?doklady-na-vedenie-a-premavku-vozidla  

22  RUŽAROVSKÝ, M., Prečo je niekedy lepšie nezaplatiť blokovú pokutu a ísť do správneho konania. [online].Dostupné na internete: https://www.najpravo.sk/clanky/preco-je-niekedy-lepsie-nezaplatit-blokovu-pokutu-a-ist-do-spravneho-konania.html?print=1 

23  RUŽAROVSKÝ, M., Prečo je niekedy lepšie nezaplatiť blokovú pokutu a ísť do správneho konania. [online].Dostupné na internete: https://www.najpravo.sk/clanky/preco-je-niekedy-lepsie-nezaplatit-blokovu-pokutu-a-ist-do-spravneho-konania.html?print=1  

24  RUŽAROVSKÝ, M., Prečo je niekedy lepšie nezaplatiť blokovú pokutu a ísť do správneho konania. [online].Dostupné na internete: https://www.najpravo.sk/clanky/preco-je-niekedy-lepsie-nezaplatit-blokovu-pokutu-a-ist-do-spravneho-konania.html?print=1 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 456
PoUtStŠtPiSoNe
: