Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť

Prečo je niekedy lepšie nezaplatiť blokovú pokutu a ísť do správneho konania

12.7. 2022, 13:50 |  Marcel Ružarovský

Asi každý vodič sa už stretol s tým, že bol obvinený zo spáchania dopravného priestupku, pričom obvinenie bolo založené iba na tvrdení príslušníka Policajného zboru (ďalej ako „policajt“), a vodič si priestupku nebol vedomý, resp. bol presvedčený, že žiadny nespáchal.

Typickým príkladom je obvinenie vodiča pre nezastavenie na pokyn dopravnej značky „Stoj!, daj prednosť v jazde“. Vodič tvrdí, že vozidlo zastavil, policajt zas opak, hoci nemá protiprávne konanie vodiča nijak zdokumentované. Na to policajt reaguje napr. hrozbou zadržania vodičského preukazu alebo hrozbou vyššej pokuty v správnom konaní, ak nezaplatí na mieste. O dôvodoch hrozby by sme mohli len špekulovať, no nie je vylúčené, že to bude práve v dôsledku dôkaznej núdze. Z uvedených dôvodov sa vodič rozhodne blokovú pokutu zaplatiť, a to aj napriek jeho vnútornému nestotožneniu sa s danou situáciou. Následne sa vodič bude domáhať nápravy, avšak bezúspešne, pretože vodič okrem svojho tvrdenia nebude vedieť pochybenie policajta nijak preukázať.

Pár poznámok k blokovému konaniu

Blokové konanie predstavuje skrátenú formu priestupkového konania. Jeho podstatou je dohoda o vine a sankcii medzi správnym orgánom (policajtom) a vodičom obvineným z priestupku.[1] Blokové konanie prelamuje zásady správneho konania (najmä §§ 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb.), a to najmä zásadu materiálnej pravdy[2], v prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku (tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky) vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby páchateľa a riadnosti uloženej sankcie prostredníctvom pokuty.

Na prejednanie priestupku v blokovom konaní však musia byť splnené zákonné podmienky, medzi ktoré patria:

  • a) spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom už samotný pojem „spoľahlivosť“ evokuje, že nebude stačiť iba konštatovanie policajta o protiprávnej činnosti vodiča, hoci sa jedná o skrátenú formu konania, pri ktorej sa nevykonáva dokazovanie,
  • b) ochota obvinenej osoby pokutu zaplatiťnejde teda o povinnosť obvinenej osoby podrobiť sa blokovému konaniu; práve táto podmienka je asi najdôležitejšia, pretože do istej miery dáva možnosť obvinenej osobe disponovať blokovým konaním. To znamená, že hoci by aj bol priestupok spoľahlivo zistení, dôležitá je tiež vôla vodiča, či sa rozhodne vec prejednať touto skrátenou formou, alebo sa rozhodne pre správne konanie.[3] Ochota pokutu zaplatiť je teda akýmsi uznaním či súhlasom so skutkovým stavom veci, ako ho opíše správny orgán (policajt), vrátane právnej kvalifikácie a stanovenej výške pokuty za spáchaný delikt (viď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR).
  • c) nejde o priestupok, ktorý možno prejednať iba na návrh; v súvislosti s cestnou dopravou je tzv. „návrhovým“ priestupkom iba spôsobenie dopravnej nehody, pri ktorej páchateľ priestupku ublíži na zdraví alebo spôsobí škodu na majetku blízkej osobe.

Nenechajte sa zastrašiť zadržaním vodičského preukazu

Pozor na to, čo podpisujete

Preskúmanie blokovej pokuty

Správne konanie a dôkazné bremeno

Tvrdenie policajta nestačí

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2013, sp. zn. 10Sžd/7/2013

Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. apríla 2011, sp. zn. 8Sžo/173/2010

Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. septembra 2013, sp. zn. 1Sžd/14/2013

Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.10.2013, sp. zn. 1Sžd/32/2013

Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 4. apríla 2011, sp. zn. 2T/137/2009

Záver



[1] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. marca 2017, sp. zn. 8Sžo 22/2015 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. februára 2012, sp. zn. 1Sžd 22/2011

[2] Princíp materiálnej pravdy predpokladá spoľahlivé objasnenie stavu veci, teda náležité zistenie všetkých skutočnostní dôležitých pre rozhodnutie (Košičiarová, S. Správny poriadok. Komentár. Šamorín : Heuréka, 2013 s. 32.). To znamená, že vodič sa dohodne s policajtom na vine a výške pokuty bez ohľadu na skutočný alebo preukázaný stav veci.

[3] Porovnaj napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. novembra 2011, sp. zn. 10Sžd 29/2011

[4] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. mája 2010, sp. zn. 3 Sžo 19/2009

[5] Pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. júna 2012, sp. zn. 10Sžd 33/2011

[6] Správnym aktom je rozhodnutie orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy so všeobecnými účinkami, uznesenie orgánu územnej samosprávy, všeobecne záväzné právne predpisy vydané orgánmi verejnej správy.

[7] Pozri napríklad rozsudok Navyjššieho súdu SR zo dňa 31. januára 2013, sp. zn. 5Sžp 7/2012

[8] Pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. apríla 2013, sp. zn. 10Sžd 8/2013

[9] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. júla 2011, sp. zn. 6Sžo 198/2010 tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. novembra 2011, sp. zn. 10Sžd 29/2011

[10] Nález Ústavného súdu SR zo dňa 15. januára 2013, sp. zn. III. ÚS 366/2012

[11] Hrozby sankcíí zo strany polície spočívali v odstavení autobusu, zadržaní vodičského preukazu a odobratí evidenčných čísel vozidla.

[12] Napríklad ustanovenie § 121 ods. 1 Správneho súdneho poriadku alebo ustanovenie § 182 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku.

[13] Pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.05.2011, sp. zn. 2 Sžo 253/2010: "podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad vo veciach Lauko a Kadubec proti Slovenskej republike z 2.septembra 1998; Öztürk proti Nemeckej spolkovej republiky z 21.februára 1984, číslo sťažnosti 8544/79; Čanády proti Slovenskej republike zo 16.novembra 2004, č. sťaţnosti 53371/99),sú priestupky z hľadiska svojej povahy považované za veci trestného charakteru.

[14] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.05.2008 sp. zn. 8 Sžo 6/2008: "Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym právnym poriadkom. Napríklad v rozsudkoch Kadubec proti Slovensku a Lauko proti Slovensku (rozsudky sú z 02.09.1998), v ktorých išlo o právo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o postihu za priestupok súdom, Európsky súd pre ľudské práva vychádzajúc zo zákona o priestupkoch dospel k záveru, že aj sankcie, ktoré boli v predmetných veciach uložené (pokuty vo výške 1000 Sk a 300 Sk) považoval súd za sankcie represívneho charakteru. Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že ide o trestné veci, a to bez ohľadu na relatívne nízke sankcie."

[15] Napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 5Sžf 85/2011: "Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi."

[16] Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku (ustanovenie § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch).

[17] Ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

[18] Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 14. decembra 2011, sp. zn. 2S 319/2010. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. februára 2013, sp. zn. 2Sžo 32/2012


Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť