Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Právne aspekty striedavej osobnej starostlivosti

Eliška Mančíková • 16.2. 2015, 20:56

Striedavú osobnú starostlivosť (ďalej SOS) ako právny inštitút máme zavedenú v našom právnom poriadku od 01. 07. 2010, kedy bol novelizovaný zákon o rodine, tak, že sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. Následne v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú. Striedavá osobná starostlivosť je upravená v nasledujúcich zákonoch:

1. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej ZoR)

Podľa ust. § 24, ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená od roku 01. 07. 2010 takto: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“

Osobná starostlivosť nie je nikde v ZoR definovaná – v praxi to znamená, ktorý z rodičov bude s dieťaťom žiť v spoločnej domácnosti, bude sa oň osobne starať a rozhodovať o jeho bežných záležitostiach.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. V praxi najčastejšie týždeň/týždeň, ale môže byť aj akákoľvek iná frekvencia (u malých detí obvykle kratšia, u starších detí dlhšia).

Výkon rodičovských práv však patrí obidvom rodičom (ak nebol výkon rodičovských práv obmedzený, pozastavený alebo rodič rodičovských práv pozbavený), a to nielen v prípade striedavej osobnej starostlivosti, ale aj v prípade výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

2. Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. (ďalej OSP)

 Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS – umožňuje to ust. § 76, ods. 1, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku od roku 2011: „Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.“

3. Zákony o štátnych dávkach

a) Zákon č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov o rodičovskom príspevku od roku 2011 (ďalej ZoRP)

Definícia rodičovského príspevku: Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 r. (príp. 6 r.) vo výške 203, 20 eur mesačne (v roku 2014). Podľa ust. § 3, ods. 5 ZoRP: „Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.“ Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ust. §35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa. Väčšinou pri takýchto malých deťoch je striedavá osobná starostlivosť ustanovená na základe dohody, v ktorej sa rodičia dohodnú aj o rodičovskom príspevku.

b) Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa od 01. 02. 2014 (ďalej ZoPD)

Definícia prídavku na dieťa: Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, v roku 2014 sa vyplácal vo výške 23,52 eur mesačne. Podľa ust. §2, ods. 5 ZoPD: „Ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe, ktorej sa prídavok a príplatok k prídavku vyplácal pred zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo pred schválením dohody rodičov, ak sa rodičia maloletého dieťaťa písomne nedohodnú na zmene oprávnenej osoby.“ Ak sa rodičia, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, písomne dohodnú na striedavom poberaní prídavku a príplatku k prídavku, môže si nárok na prídavok a príplatok k prídavku uplatniť každý z rodičov najmenej na obdobie šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

c) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi od roku 2013 (ďalej ZoPHN)

 Pomoc v hmotnej núdzi je štátna dávka v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Definícia pojmu domácnosť podľa ust. § 3 ZoPHN:

„ (1) Domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len „člen domácnosti“), ktorými sú:

a) jednotlivec,

b) manžel a manželka,

c) manžel, manželka a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,

d) rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti.

(2) Ak bolo dieťa uvedené v odseku 1 písm. c) a d) zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a má byť na základe rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov

a) počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u - 1. jedného rodiča má byť menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, považuje sa toto dieťa za člena domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi toho rodiča, u ktorého sa v príslušnom kalendárnom mesiaci nachádza viac dní,

2. každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. c) a d) sa považuje na tento účel za splnenú u obidvoch rodičov,

b) počas jedného kalendárneho mesiaca alebo viac po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov v starostlivosti jedného rodiča, považuje sa toto dieťa za člena domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi toho rodiča, v ktorého starostlivosti má byť v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo v príslušných kalendárnych mesiacoch.“

4. Materská resp. rodičovská dovolenka a peňažná dávka (materské)

a) Materská resp. rodičovská dovolenka

Podľa Zákonníka práce (ďalej ZP) môže ísť otec aj matka na materskú/rodičovskú dovolenku (voľno z práce) súčasne. Podľa ust. § 166 ZP ods. 1 v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.

b) Materské

 Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení – posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne. Podľa ust. § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o sociálnom poistení ods. 1 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Podľa ods. 2 písm. d) iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

5. Školský zákon - zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov

a) Materské školy – deti navštevujú dve škôlky nielen pri SOS, napríklad dieťa žije len s matkou, ktorá pracuje na turnusy v Rakúsku dva týždne/dva týždne a o dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia. Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Len ten zriaďovateľ, ktorý uviedol dieťa vo výkaze, dostane na toto dieťa finančné prostriedky z podielových daní.

Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov. Táto možnosť vyplýva zo zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 7a ods. 4 uvádza, že na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam môže dieťa materskej školy podľa odsekov 1 a 2 tohto istého paragrafu, uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ materskej školy v jednej materskej škole. V ust. § 7a ods. 5 je upravené, že ak dieťa materskej školy navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej materskej škole na započítanie dieťaťa podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 2. Toto čestné vyhlásenie predkladá riaditeľ príslušnej školy zriaďovateľovi. Čestné vyhlásenie obsahuje presne ustanovené údaje podľa zákona (meno, priezvisko dieťaťa vrátane vyhlásenia, že súhlas na započítanie do zberu údajov poskytli len jednej škole alebo jednému školskému zariadeniu rovnakého druhu).

b) Školská dochádzka – ust. §20, ods. 5 Školského zákona: Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013[1], že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať). V praxi sa ukazuje, že by bola prospešná explicitnejšia právna úprava.

6. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov (ďalej ZoDP) – daňový bonus

Daňový bonus je: Suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Môžeme ho chápať ako úľavu na dani alebo daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá, samozrejme, po splnení stanovených podmienok (podmienky stanovuje ZoDP). Podľa ust. § 33, ods. 4 ZoDP: „Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.“ Vyššie uvedená úpravu je možné považovať za  nedoriešenú a diskriminačnú. Vhodným riešením by mohla byť úprava, že časť obdobia poberá daňový bonus matka a rovnakú časť otec, pretože už teraz je možné, aby pomernú časť daňového bonusu časť zdaňovacieho obdobia (časť roka) poberal manžel a časť roka manželka, avšak nemôžu ho poberať súčasne.

7. Trvalý pobyt zákon č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o hlásení pobytu občanov (ďalej ZoHPO)

Podľa ust. § 3, ods. 1 ZoHPO: „Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.“  Nie je doriešená úprava v prípade striedavej osobnej starostlivosti, bolo by zrejme vhodné povoliť dva trvalé pobyty ako výnimku z jedného trvalého pobytu.

8. Sociálnoprávna ochrana detí – zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov (ďalej ZSPODaSK)

Podľa ust. § 20, ods. 1 ZSPODaSK orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu (ZoR)  poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení podľa ZSPODaSK. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pri vykonávaní funkcie kolízneho opatrovníka  orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately okrem iného zisťuje názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi, a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.

Výkon kolízneho opatrovníctva je podrobne upravený v internej norme IN č. 014/2012[2], v ktorej je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť, ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Taktiež je zakotvená povinnosť kolízneho opatrovníka informovať obidvoch rodičov o možnostiach zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov alebo do starostlivosti jedného z rodičov a viesť rodičov k vzájomnej dohode.

9. Chýbajúca legislatívna úprava

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby. Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti je zákon č. 544/2010 Z. z. kde nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl, prípadne kto má byť v okruhu posudzovaných osôb na účely tejto dotácie. Je pravdepodobné, že v praxi sa vyskytnú aj ďalšie zákony, kde bude chýbať právna úprava v prípade striedavej osobnej starostlivosti.

Záverom je možné uviesť, že zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch (sú to najmä zákony o štátnych dávkach) na inštitút striedavej osobnej starostlivosti, ktorý máme v našej právnej úprave už takmer 5 rokov. Avšak mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť  veľmi dôležité – otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu zostávajú stále nedoriešené. Ostáva dúfať, že sa zákonodarcovi čoskoro podarí tieto otázky vyriešiť, nakoľko počet detí v striedavej osobnej starostlivosti neustále narastá.

Autor: JUDr. Eliška Mančíková
eliska@mancikova.sk
www.mancikova.sk


[1] https://www.minedu.sk/data/att/4820.pdf, overené dňa 4.2.2015

[2] http://www.upsvar.sk/buxus/docs/SSVaR/zakony/IN_014_-_2012_-__Vykonavanie_funkcie_kolizneho_opatrovnika_a_suvisiacich_opatreni
_socialnopravnej_ochrany_deti_a_socialnej_kurately_uradmi_prace
__socialnych_veci_a_rodiny__IN_014_2012.pdf, overené dňa 4.2.2015

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1925

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: