Rozhodovanie o striedavej osobnej starostlivosti s pobytom dieťaťa na inom kontinente

V prípade, keď je vyžadovaný zo strany štátu prostredníctvom súdu zásah do problematiky výchovy a výživy maloletých detí, nemožno sa uspokojiť len s informáciami, ktoré strany poskytnú, ale je treba ich dostatočným spôsobom objektivizovať, čo v súdnom konaní znamená vykonať v dostatočnom rozsahu o ich objektivite dokazovanie.

Podľa niektorých názorov by sa za striedavú výchovu nemali považovať dlhšie cykly než tri týždne, t. j. mesiac, pol roka a rok, pretože strácajú charakter striedavej starostlivosti. Je to striedavé zverovanie dieťaťa do starostlivosti vždy jedného rodiča, kde je treba riešiť poruchy prispôsobenia pri prechodoch.

Striedavá starostlivosť by podľa niektorých odborníkov rovnako nemala znamenať striedanie školského kolektívu, výchova či presnejšie povedané rozšírený styk by mal prebiehať tak, že celá školská dochádzka prebehne v jednej krajine, letné a zimné prázdniny v druhej. Školáci sú už omnoho viac fixovaní na svoj kolektív vrstovníkov a je škodlivé tento kolektív striedať v akomkoľvek cykle. Aj týždenné, aj polročné striedanie vytrháva dieťa z jeho detského kolektívu a robí z neho outsidera, pretože s kamarátmi nezdieľa spoločný osud. Striedanie školského kolektívu v praxi môže znamenať, že dieťa okrem normálnej rodiny prijde aj o normálne vzťahy v kolektíve, ktoré sa formujú počas celej doby školskej dochádzky.

Ku všetkým týmto hľadiskám je treba pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti prihliadať a skúmať, ako bude ten ktorý typ výchovy ovplyvňovať osobnosť konkrétnych maloletých detí. Žiadny názor či predpoklad však nemožno v otázkach výchovy maloletých detí zovšeobecňovať (Střídavá výchova a styk s dítětem po rozchodu, PhDr. Mgr. Jeroným Klimeš, Ph.D., 2009).

(nález Ústavného súdu ČR z 5. septembra 2012, sp. zn. II.ÚS 1835/12)