Populizmus alebo diletantstvo?

Ako si máme vysvetľovať zámer Ministerstva spravodlivosti zaviesť na súdy tzv. rodinných (a pracovných) sudcov? Sudcov, ktorí by sa špecializovali len na tento konkrétny typ sporov, mali nevyhnutné skúsenosti, potrebnú empatiu či znalosti judikatúry v tomto odvetví? Vynikajúca myšlienka, povie si väčšina ľudí, veď tak by to malo byť v každom odvetví práva. Špecializácia sudcu je prvým predpokladom kvality a rýchlosti rozhodovania. Určite nemožno čakať od sudcu, ktorý rieši celý život trestné právo alebo obchodné právo, aby sa zo dňa na deň stal odborníkom na rodinnoprávne vzťahy a spory z nich vyplývajúce. Jedna vec je však zámer a druhá jeho legislatívne zakotvenie.

Kto je to vlastne rodinný sudca? V prvom rade treba povedať, že žiaden právny predpis rodinného sudcu nepozná. Rodinným sudcom mal byť od 1. septembra sudca oddelenia P, teda tzv. poručenského oddelenia na súde, ktorý mal riešiť všetky veci majúce základ v Zákone o rodine. Teda aj rozvody, konania o určenie manželského výživného, príspevku na výživu rozvedeného manžela, určenie výživného na plnoleté dieťa, konania o zapretie a určenie rodičovstva a podobne, ktoré do 1. septembra riešili občianskoprávni sudcovia.

Na portáli najpravo.sk už odznelo pred pár mesiacmi, že jednou z možných variánt, ako sa táto zmena prejaví v praxi je len jednoduché prerozdelenie agendy P (teda agendy rodinnoprávnej) na viacerých sudcov iných oddelení, hlavne oddelení C (občianskoprávnych), kde touto zmenou dôjde k zníženiu nápadu nových vecí.

A tak sa aj stalo.... sudcom, ktorí doteraz riešili občianskoprávne spory sa znížil počet prejednávaných vecí a počet vecí, ktoré riešili sudcovia tzv. poručenskej agendy, teda veci starostlivosti o maloletých, sa rapídne zvýšil. Tento nepomer sa dal vykompenzovať v zásade len dvomi spôsobmi, redukciou občianskoprávnych sudcov a ich presunom na preťaženú poručenskú agendu alebo pridelením poručenskej agendy občianskoprávnym či obchodným sudcom na vykrytie ich zníženého počtu vecí.

Urobili sme si krátky prieskum. Požiadal som viacerých kolegov a známych, ktorí pracujú v súdnictve, aby mi pozisťovali, ako sa súdy s týmto zvýšeným nápadom vecí v agende P vysporiadali (dodatky k rozvrhom práce dostupné na stránke Ministerstva spravodlivosti mi túto informáciu vo väčšine prípadov neposkytli). Výsledok, aj keď skúmaná vzorka nebola veľmi veľká, nebol nijako prekvapujúci. Tak 50:50. Zhruba polovica súdov určila ďalšieho sudcu do oddelenia P, ktorý bude robiť v zásade len agendu rodinnoprávnu a druhá polovica oslovených súdov agendu P (a aj novú pracovnoprávnu agendu, teda spory pracovnoprávne vedené v novom registri Cpr) len prerozdelila.

Žiaden predpis neprikazoval súdom, aby poručenská (teraz už by bol asi lepší názov rodinnoprávna) agenda bola výlučnou náplňou práce jedného či viacerých sudcov (teda oných zamýšľaných rodinných sudcov). Preto je pochopiteľné, že na mnohých, predovšetkým menších súdoch, ktoré si z dôvodu nízkeho počtu sudcov nemôžu dovoliť vyčleniť zo svojho stavu sudcu, ktorý bude riešiť len rodinnoprávne veci, sa táto kvantitatívne bohatá agenda len rozdelila medzi viacerých sudcov, z ktorých sa mnohí na takéto typy konaní vôbec nešpecializovali a budú ich riešiť popri úplne iných veciach (občianskoprávne, obchodné a podobne).

Komu teda táto toľko medializovaná zmena prospela? Nuž, ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, nikomu. Pre súdy je len nepochopiteľnou a zbytočnou komplikáciou, nehovoriac o softwareovom a technickom chaose, ktorý priniesla a pre občanov neprinesie ani hypotetické zvýšenie rýchlosti a odbornosti rodinnoprávnych konaní. Celá táto zmena mi pripomína Pata a Mata, ktorí najprv konali a až potom zistili, čo za výtvor sa im podarilo zmajstrovať. 

Ilustračné foto: mareksims.estranky.cz