Na tento rok sú naplánované veľké zmeny v právnej úprave konkurzu a reštrukturalizácie, ktoré by mali vstúpiť do platnosti v druhej polovici tohto roku. Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo ešte minulý rok návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „návrh zákona“), ktorý zavádza nové inštitúty a mení niektoré pravidlá pre reštrukturalizácie, konkurzy a zároveň aj podmienky činnosti konkurzných správcov. Tento návrh prešiel už aj medzirezortným pripomienkovým konaním (v ktorom bolo podané veľké množstvo pripomienok), bol schválený vládou a predložený do NR SR s navrhovanou účinnosťou od júla 2022. Autori v tomto článku analyzujú ciele tejto právnej normy, jej obsah a možné účinky na prax.
Všeobecné ciele návrhu zákona
Predložená právna norma je vlastne samostatným návrhom zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorá mení a novelizuje viaceré zákony, o.i. aj zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), hoci podľa nášho názoru mohlo byť riešenie hroziaceho úpadku upravené priamo v ZKR. Súčasne má dôjsť k zrušeniu zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach (odpadá jeho potrebnosť, lebo to bude zahrnuté v tomto novom zákone). Z predloženého návrhu je zrejmé, že predkladateľ sa snaží dosiahnuť tri základné ciele:
- zavedenie preventívnej reštrukturalizácie vo viacerých formách
- elektronizácia a zjednodušovanie procesov v insolvenčných konaniach
- požiadavky zvýšených nárokov na odbornosť a nezávislosť správcov
Prvý cieľ je vlastne transpozíciou Smernice EP a Rady EÚ 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní. Táto Smernica vyslovuje v preambule cieľ pre podnikateľské subjekty vo finančných ťažkostiach, ktorým by sa:
- malo umožniť pokračovať úplne alebo čiastočne v podnikaní, a to zmenou zloženia, podmienok alebo štruktúry ich majetku a ich záväzkov alebo ich akejkoľvek inej kapitálovej štruktúry, ako aj predajom aktív alebo častí podniku alebo, ak tak ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, podniku ako celku, ako aj prostredníctvom uskutočnenia prevádzkových zmien
Návrh zákona v tejto časti predpokladá zavedenie dvoch nových právnych inštitútov do slovenskej insolvenčnej praxe, ktoré doteraz neexistovali, a síce verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Má ísť o typy konaní, ktorých účelom je riešenie len hroziaceho úpadku dlžníka. Doterajšie reštrukturalizačné konanie podľa ZKR bude po novom možné využiť len v prípade, ak sa dlžník v úpadku nachádza. Návrh zákona zároveň definuje pojmy, ktoré doteraz chýbali a zavádza tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku.
Verejná preventívna reštrukturalizácia
Verejná preventívna reštrukturalizácia je koncipovaná ako návrhové konanie, kde jediným aktívne legitimovaným subjektom pre podanie návrhu na jej povolenie je dlžník. Povinnou prílohou k návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je koncept plánu, od ktorého sa v neskoršom štádiu konania predložený verejný plán, ktorý má byť predmetom schvaľovanie, nesmie podstatne odchyľovať.
Ak neexistuje zákonná prekážka, o povolení preventívnej reštrukturalizácie má súd rozhodnúť do 10 dní od doručenia návrhu, pričom túto skutočnosť súd následne zverejní v Obchodnom vestníku.
Na rozdiel od súčasnej úpravy reštrukturalizácie súd nemá dlžníkovi ustanovovať správcu obligatórne, ale len v zákonom predpokladaných prípadoch. V prípade, ak sa bude vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii ustanovovať správca, tak ho súd vyberie na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zo zoznamu špeciálnych správcov. Správca má vykonávať počas konania nad dlžníkom dohľad a preskúmavať na podklade kvalifikovaných podnetov zodpovednosť štatutárnych orgánov, právne úkony dlžníka a stav dlžníka vo vzťahu k hrozbe jeho úpadku, resp. úpadku.
Návrh počíta v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie so zavedením inštitútu poradcu ako subjektu, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti, technické a personálne vybavenie potrebné pri riešení hroziaceho úpadku dlžníka. Dlžník bude povinný využiť poradcu v konaní vždy s výnimkou situácie, keď získa súhlas veriteľov s dočasnou ochranou. Predpokladá sa pritom ingerencia veriteľov do procesu výberu poradcu, keď dlžník má prihliadať na odporúčania a výhrady relevantných veriteľov.
S povolením verejnej preventívnej reštrukturalizácie sa nebude automaticky spájať ochrana dlžníka pred jeho veriteľmi. Návrh však dáva dlžníkovi možnosť požiadať súd o poskytnutie dočasnej ochrany, ktorej obsah má byť obdobný ochrane poskytnutej prostredníctvom právneho inštitútu dočasnej ochrany podnikateľov upravenej v zákone č. 421/2020 Z.z.. Súd však bude môcť poskytnúť dlžníkovi dočasnú ochranu len v tom prípade, ak s tým bude súhlasiť kvalifikovaná časť (aspoň 50%, resp. v určitých prípadoch aspoň 20%) jeho nespriaznených veriteľov.
Navrhovaný inštitút verejnej preventívnej reštrukturalizácie pre slovenskú insolvenčnú prax revolučným spôsobom upravuje spôsob určenia okruhu veriteľov v tomto konaní. Návrh viac nepočíta s prihlasovaním pohľadávok a ich následným prieskumom správcom ako nezávislou osobou, ale vymedzenie okruhu veriteľov zveruje primárne do rúk dlžníka, ktorý má povinnosť zostaviť zoznam veriteľov, ktorý bude možné korigovať na základe žiadosti veriteľa.
Zákonodarca predpokladá v tomto konaní uskutočnenie dvoch schôdzí veriteľov, tzv. informatívnej schôdze a schvaľovacej schôdze. Schôdze veriteľov má podľa návrhu zvolávať dlžník. O prijatí verejného plánu majú dotknutí veritelia hlasovať na schvaľovacej schôdzi v plánom vytvorených skupinách. Kvóra potrebné pre prijatie verejného plánu sú upravené obdobne ako v prípade reštrukturalizácie podľa ZKR s výnimkou kvóra v skupine nezabezpečených veriteľov, kde návrh vyžaduje na prijatie verejného plánu súhlas trojštvrtinovej väčšiny hlasujúcich veriteľov počítanej podľa sumy pohľadávok. Návrh však neobsahuje úpravu minimálnej miery uspokojenia a ani maximálnej dĺžky uspokojovania pohľadávok dotknutých veriteľov. Zaujímavé je, že zamietnutie návrhu na potvrdenie verejného plánu pritom nemá mať za následok automatické vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.
Neverejná preventívna reštrukturalizácia
Tento nový inštitút predstavuje len akési dohadovacie konanie medzi dlžníkom a jedným alebo viacerými veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí. Konanie bude v zásade neverejné s minimálnou ingerenciou súdu, teda sa predpokladá že bude v réžii financujúcich bánk dlžníka. Súdu sa má začatie neverejnej preventívnej reštrukturalizácie len notifikovať a do troch mesiacov od tohto oznámenia bude dlžník musieť predložiť neverejný plán súdu na posúdenie. Súd bude oprávnený neverejný plán potvrdiť alebo zamietnuť v lehote 15 dní od jeho predloženia, pričom návrh predpokladá, že ak v tejto lehote súd nerozhodne, má sa za to, že neverejný plán potvrdil. Súd bude oprávnený zamietnuť neverejný plán len v prípade, ak zistí, že by neverejný plán mohol poškodiť veriteľov, ktorí nie sú jeho účastníkmi. Potvrdený neverejný plán pritom nebude záväzný pre všetkých veriteľov dlžníka, ale iba pre veriteľov, ktorí písomne súhlasili s jeho prijatím.
Elektronizácia a zjednodušovanie procesov v insolvenčných konaniach
Návrh zákona mení aj ZKR v niektorých bodoch, najmä smerom k elektronizácii všetkých procesov v konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, čo by malo znamenať úplný koniec klasickej „papierovej“ agendy v týchto konaniach. Všetky procesy od podania návrhu cez prihlasovanie pohľadávok by mali prebiehať už len elektronicky. Takisto sa zjednodušujú niektoré aspekty podaní, napr. veriteľské návrhy na konkurz, prevod alebo prechod pohľadávky v takomto konaní, na ktoré sa doteraz kládli prísne formálne požiadavky.
S rozvojom moderných informačných technológii sa správcom so súhlasom súdu alebo veriteľského orgánu umožňuje konanie a vedenie schôdze veriteľov aj prostredníctvom videokonferencie či inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu. Je to síce len možnosť, ale pravdepodobne v budúcnosti sa už schôdze veriteľov „klasickým“ spôsobom, teda prezenčne budú schádzať skôr výnimočne.
Návrh zákona reaguje aj na niektoré požiadavky praxe, najmä zo strany veriteľov, keď posúva termín schôdze veriteľov, zavádza možnosť kreovať tzv. dočasný veriteľský výbor, posilňuje právnu istotu kupujúceho pri predaji podniku v konkurze. Takisto sa mení možnosť odvolania správcu veriteľmi a upravujú sa niektoré legislatívno- technické ustanovenia.
Zmeny v zákone o správcoch
Návrh zákona mení podstatným spôsobom aj zákon č. 8/2005 Z.z. o správcoch... Precizuje sa právna úprava údajov o subjektoch zapisovaných do zoznamu správcov, predpoklady zápisu do takéhoto zoznamu, zavádza sa inštitút náhradníka správcu (inšpirovaný inými právnickými profesiami). Najviac rozruchu ale vyvolalo zavedenie zoznamu špeciálnych správcov, ktorých pôsobnosť bude vymedzená vo veľkých konkurzoch právnických osôb alebo reštrukturalizáciách. Zákonodarca to odôvodňuje, že na takéto prípady, teda dlžníkov, ktorí si svojím osobitným predmetom činnosti (finančné inštitúcie), svojou veľkosťou (posudzovanou výškou obratu alebo výškou majetku) alebo spôsobom riešenia úpadku (reštrukturalizáciou alebo preventívnou reštrukturalizáciou) vyžadujú špeciálnu „správu“.
Zákonodarca sa ani netají, že sa inšpiroval právnou úpravou z Českej republiky, kde je takýto špeciálny zoznam správcov vytvorený (aktuálne je v ňom zapísaných cca 30 subjektov, predstava pre Slovensko je na úrovni cca 10 až 15 subjektov). Tieto subjekty sa budú vyberať zvláštnou správcovskou skúškou, pričom na uchádzačov sa majú klásť náročnejšie požiadavky než na „bežných“ správcov, čo bude preverovať špeciálna komisia. Pôvodne v návrhu bola aj možnosť odpustenia praxe vybraným uchádzačom „ktorí majú významné praktické skúsenosti v oblasti práva alebo ekonómie a súčasnej pôsobili najmä v nadnárodných poradenských alebo audítorských spoločnostiach“, po kritike ale táto možnosť z návrhu zákona vypadla.
V návrhu zákona sa menia aj mnohé ustanovenia o dohľade nad správcami, poplatky za zápis a ďalšie ustanovenia. Celkovo zákonodarca odôvodňuje zmeny zákona o správcoch požiadavkami zvýšených nárokov na odbornosť a nezávislosť správcov.
Záverom
Predložený návrh zákona vzbudil oprávnene pozornosť mnohých subjektov. Návrh zákona pripomienkovala odborná aj laická verejnosť, vyjadrovali sa zamestnávatelia, bankové aj nebankové združenia, odborné organizácie a samozrejme aj samotní správcovia. V rámci pripomienkového konania bolo doručených viac 400 pripomienok, mnoho z nich zásadných.
Predmetom kritiky či pripomienok bola v mnohých prípadoch filozofia preventívnej reštrukturalizácie ako taká, vágne definovaný inštitút poradcu pri tomto type konania a mnohé ďalšie. Je faktom, že predkladateľ mohol urobiť analýzu aspoň úspešnosti doterajších reštrukturalizácií z viacerých hľadísk, ale nespravil tak. Pripomienkovaným inštitútom zákona bolo zriadenie zoznamu špeciálnych správcov. Časť odbornej verejnosti síce privítala zriadenie takéhoto zoznamu podľa českého vzoru (pretože naozaj nie každý správca zvládne konkurz veľkého rozsahu alebo náročnú reštrukturalizáciu), ale kritériá zaraďovania subjektov do tohto zoznamu s možnosťou odpúšťania praxe nevyzerajú práve transparentne. Cenné boli pripomienky správcov z praxe, ktoré naozaj postihovali bežné situácie zo života. Zaujímavé boli aj pripomienky k inštitútu OdK (oddlženie fyzickej osoby konkurzom), ktorého sa zákonodarca ani nemieni týmto návrhom dotknúť, veľká časť praxe ich ale vníma ako problémovo až diskriminačne nastavené vo vzťahu k veriteľom. Analýza tohto problému by vydala na samostatný odborný článok až štúdiu.
V čase zverejnenia tohto článku je návrh zákona už v NR SR a predpokladá sa jeho schválenie v prvej polovici roku 2022.
Autori: JUDr. Dalimír Solčanský, PhD.
JUDr. Miroslav Duračinský
Pozn.: Autori sa venujú insolvenčnému právu ako dlhoroční experti a pôsobia v SAIE o.z. (Slovenská asociácia insolvenčných expertov), ktorá takisto pripomienkovala návrh zákona.