Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Osobný bankrot verzus exekučné záložné právo

Ľubomír Džačár • 17.12. 2018, 18:16

Zriadenie exekučného záložného práva je spôsobom vykonávania exekúcie. (Prípadnému) záveru o zániku exekučného záložného práva - pri strete s  inštitútom tzv. osobného bankrotu, resp. pri strete s rozhodnutím o oddlžení - tak musí predchádzať zistenie, či nejde o prípad exekúcie, ktorá sa nezastavuje (a tak o prípad exekučného záložného práva, na existenciu ktorého nemá rozhodnutie o oddlžení žiaden vplyv, nezaniká), a môže sa naplniť jeho funkcia aj po rozhodnutí o oddlžení.

Takéto zisťovanie musí rezultovať v rozhodnutie. Exekučné záložné právo zanikne vydaním rozhodnutia exekučného orgánu, ktorým zastaví exekučné konanie, a v prípade, ak exekúciu nezastaví, rozhodnutím, ktorým exekučné záložné právo zruší.

Dňa 1.3.2017 nadobudla účinnosť nová právna úprava oddlžení fyzických osôb (označovaná ako úprava tzv. „osobných bankrotov“).

V štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „insolvenčný zákon“) zákonodarca upravil dva možné spôsoby riešenia osobného bankrotu, a to konkurz a splátkový kalendár.

Zákonodarca tiež definoval (kategorizoval) jednotlivé pohľadávky voči dlžníkovi do troch kategórií, a to v závislosti od ich „kvality“ a na túto kvalitu nadväzujúceho právneho režimu, ktorým sa majú po vyhlásení osobného bankrotu spravovať.

Uvedenými tromi kategóriami sú: 1. tzv. „bežné pohľadávky", t.j. pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (definované v § 166a insolvenčného zákona), 2. pohľadávky vylúčené z uspokojenia, t.j. pohľadávky, ktoré sa v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné (enumerované v § 166b insolvenčného zákona, pričom zároveň nejde o oddlžením nedotknuté pohľadávky) a 3. oddlžením nedotknuté pohľadávky (enumerované v § 166c insolvenčného zákona).

Medzi účinky, ktoré zákonodarca výslovne spája so skutočnosťou, že bol vyhlásený osobný bankrot, patria účinky vo vzťahu k exekučným konaniam.

V prípade, ak dôjde k stretu tzv. osobného bankrotu (t.j. konania, ktorého podstatou je domáhanie sa oddlženia fyzickej osoby konkurzom alebo splátkovým kalendárom)  s prebiehajúcim exekučným konaním, je uvedený stret reglementovaný výslovnou zákonnou úpravou.

Zákonodarca pritom normuje iný rozsah účinkov v závislosti od toho - ktorého spôsobu osobného bankrotu (t.j. či ide o domáhanie sa oddlženia fyzickej osoby konkurzom alebo splátkovým kalendárom).

Z normatívneho textu je zrejmé, že zákonodarca nepristúpil (minimálne na "gramatickej" úrovni) - vo vzťahu k zastaveniu exekučného konania, resp. zániku exekučného záložného práva - k "riešeniu", ktoré by bolo totožné pre obe podoby osobného bankrotu (konkurz, splátkový kalendár).

Problematike zastavenia exekučného konania sme sa venovali podrobnejšie v samostatnom článku publikovanom pod názvom „Osobný bankrot ako dôvod zastavenia exekučného konania“ na https://www.najpravo.sk/clanky/osobny-bankrot-ako-dovod-na-zastavenie-exekucneho-konania.html.

Podstatným záverom, ku ktorému autori predmetného článku dospeli, bol ten, v zmysle ktorého ak súd rozhodol o oddlžení (tzv. osobnom bankrote), t.j. vyhlásil konkurz alebo určil splátkový kalendár, ide o právne významnú skutočnosť, ktorej dôsledkom je vznik povinnosti bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú, avšak rozhodnutie o oddlžení nie je dôvodom pre zastavenie exekučného konania v ktorom sa vymáha oddlžením nedotknutá pohľadávka.

Predmetom nasledujúcich riadkov je rozbor zákonného pravidla o zániku exekučného záložného práva.

Z jazykového hľadiska je nepochybné, že v prípade, ak je tu konkurz (ako podoba osobného bankrotu), je pravidlo explicitne upravené v § 167f ods. 4 insolvenčného zákona, podľa ktorého Exekučné záložné právo k dlžníkovmu majetku vyhlásením konkurzu zaniká.“

Na odsek 4 nadväzuje odsek 5, podľa ktorého ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady na vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada; prípadné exekučné záložné právo zaniknuté v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa obnovuje.

Pri osobnom bankrote v podobe splátkového kalendára však takéto pravidlo o zániku a obnove exekučného záložného práva nenájdeme, nenájdeme ani iné pravidlo o exekučnom záložnom práve (jeho ne/existencii), inými slovami, v prípade stretu exekučného záložného práva a osobného bankrotu v podobe splátkového kalendára (resp. konania o určenie splátkového kalendára), zákonodarca žiadne explicitné pravidlo - na rozdiel od spomínanej inej podoby osobného bankrotu - neponúka.

Základné otázky, ktoré je v naznačených súvislostiach potrebné zodpovedať, sú nasledujúce:

1. Z akého dôvodu tu existuje úplne zjavná formálna disproporcia (existencia vs. neexistencia relevantných právnych noriem) v prípade reglementácie stretu konkurzu a exekučného záložného práva, resp. stretu  splátkového kalendára (ako rovnocennej podoby osobného bankrotu) a exekučného záložného práva.

2. Z akého dôvodu tu existuje generálna právna norma (zdanlivo, resp. podľa jazykového vyjadrenia) upravujúca zánik akéhokoľvek exekučného záložného práva (t.j. v prípade každej exekúcie prebiehajúcej ku dňu vyhlásenia konkurzu), keď zákonodarca explicitne uvádza, že tu existujú aj exekučné konania, na existenciu ktorých rozhodnutie o vyhlásení konkurzu nemá žiaden vplyv (t.j. vyhlásenie konkurzu nie je dôvodom na ich zastavenie).

3. Z akého dôvodu je zánik exekučného záložného práva (nelogicky a nesystémovo)naviazaný na čas vyhlásenia konkurzu (osobného bankrotu) a nie na inú právnu skutočnosť, ktorou by nepochybne v prípade rešpektovania vnútorných súvislostí medzi jednotlivými inštitútmi / normami navzájom mala byť právna skutočnosť zastavenie exekučného konania ako celku (t.j. zastavenie vykonávania exekúcie akýmkoľvek spôsobom).

1.Z jazykového hľadiska je nepochybné, na akú podobu osobného bankrotu má pravidlo uvedené v ustanovení § 167f ods. 4 a 5 insolvenčného zákona dopadať - ide o osobný bankrot v podobe konkurzu.

Pre uvedený stret (konkurz vs exekučné záložné právo) tu je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrené pravidlo (pričom neexistuje iné výslovné pravidlo dopadajúce na danú problematiku).

Rovnako je však nepochybné, že pre "stret" druhý (splátkový kalendár vs exekučné záložné právo) a úplne obdobný stretu exekučného záložného práva a konkurzu tu takéto explicitné pravidlo absentuje.

Dôvod mlčania zákonodarcu, t.j. dôvod, prečo pravidlo o zániku / ne - existencii (obnove) exekučného záložného práva v prípade stretu uvedeného s osobným bankrotom v podobe  splátkového kalendára absentuje, nie je po prieskume vykonanom v historických prameňoch legislatívneho procesu zrejmý. Tak v dôvodovej správe (všeobecnej aj osobitnej časti) ako aj v podkladoch a informáciách publikovaných v rámci legislatívneho procesu, v rámci pripomienkovania, prerokovania a schvaľovania úpravy osobných bankrotov, stopu po dôvode odlišného prístupu zákonodarcu nájsť nemožno.

Pri hľadaní odpovede, či odôvodnenia uvedeného bolo pre úplnosť potrebné preskúmať aj (prípadne existujúcu) okolnosť, či aspekt, ktorý by bol dôsledkom (prípadne existujúceho) rozdielu vyplývajúceho z charakteru jednotlivých spôsobov oddlženia (konkurz, splátkový kalendár) a z uvedeného vyplývajúcim odlišnostiam vo vzťahu k (ne)reglementácii uvedeného stretu.

Ani pri uvedenom skúmaní nie je možné nájsť dôvod reálne a relevantne odôvodňujúci odlišný legislatívny prístup vo vzťahu k uvedenému, práve naopak, podľa nášho názoru neexistujú argumenty, ktoré by odôvodňovali existenciu takejto dichotomickej právnej úpravy (resp. v prípade splátkového kalendára "neúpravy").

Absencia výslovného pravidlá dopadajúceho na uvedenú situáciu (stret jednej podoby osobného bankrotu s exekučným záložným právom) však žiadnom prípade neodôvodňuje bez ďalšieho záver o nemožnosti uvedený stret riešiť (či záver o tom, že takýto stret nemá žiadne relevantné právne dôsledky).

Pri absencii výslovného pravidla je na mieste prešetrenie, či tento stav neprítomnosti pravidla spôsobuje relevantnú nerovnováhu, rozpor, neúčelnosť či napätie v právnom poriadku alebo nie. Inými slovami, či ide o taký nedostatok, ktorý má „kvalitu“ medzery v práve a ktorú je nevyhnutné vyplniť v záujme dosiahnutia hodnotovo bezrozporného právneho poriadku alebo ide o relevantne odôvodnený zámer zákonodarcu.

Vychádzajúc z obsahu legislatívneho procesu a jeho prameňov je možné konštatovať, že je zrejmé, že uvedená (absencia takéhoto pravidla) nie je dôsledkom zámernej činnosti zákonodarcu, nie je uvedené (ani pozitívne, ani negatívne), prípadne z akého dôvodu by tu takéto pravidlo (ne)malo absentovať a tak nie je zrejmé z akého dôvodu absentuje.

Akcentujúc podstatu a charakter všetkých uvedených inštitútov (exekučné záložné právo, oddlženie v podobe konkurzu, oddlženie v podobe povolenia splátkového kalendáru) je podľa nášho názoru uvedená disproporcia (na úrovni existencie / neexistencie explicitnej právnej normy) relevantne nezdôvodniteľná, čo však neznamená, že stret exekučného záložného práva a oddlženia v podobe splátkového kalendáru žiadne právne relevantné dôsledky nevyvolá.

Exekučné záložné právo plní svoju funkciu výlučne v rámci špecifického právneho konania, ktorým je exekučné konanie. Nemá legislatívne vytvorený priestor pre svoju existenciu v rámci iných druhov procesov. Jeho funkcia je koncentrovaná do podoby „zabezpečenia“ a ak hovoríme o „výkone“, tak výlučne v spojení so speňažovaním nehnuteľnosti predajom ako jedným zo spôsobov výkonu exekúcie [(pozri ustanovenia § 167 a nasl., § 62 a § 63 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov) a porovnaj MAZÁK, J., MOLNÁR, P., JÁNOŠÍKOVÁ, M., Učebnica občianskeho procesného práva. 2. Zväzok. Prvé vydanie. IURIS LIBRIS, 2012,  s. 161, a  tiež napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 628/2012 z 7.5.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obdo 22/2012 z 24.10.2013].

Z časového hľadiska je existencia exekučného záložného práva obmedzená existenciou samotného exekučného konania.

Ak je exekúcia zastavená generálne (t.j. vo vzťahu k všetkým spôsobom vykonávania exekúcie), prípadne dôjde k jej ukončeniu (spravidla vymožením), nie je žiadny zákonný dôvod na ďalšiu existenciu exekučného záložného práva, zriadenie ktorého je jedným zo spôsobov vykonávania exekúcie (pozri ustanovenia § 167 a nasl. Exekučného poriadku, osobitne ustanovenie § 167  ods. 3 Exekučného poriadku, resp. porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obdo 22/2012 z 24.10.2013).

Povaha, účel a funkcia exekučného záložného práva neumožňujú vnímať ho inak ako inštitút procesný, inštitút exekučného konania, jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie (aj keď reálne bez uhradzovacej funkcie), slúžiaci výlučne účelu exekučného konania.

Uvedené skutočnosti priamo determinujú jeho existenciu, práve dôsledkom charakteru exekučného záložného práva je záver o jeho neoddeliteľnej spätosti s existenciou exekučného konania, v rámci ktorého bolo zriadené a na opačnej strane záver, že nepatrí do kategórie tzv. zabezpečovacích práv v zmysle § 8 insolvenčného zákona, podľa ktorého „Zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.“

Exekučné záložné právo nemá obsah a účinky obdobné zmluvnému záložnému právu a ostatným inštitútom demonštratívne uvádzaným v § 8 insolvenčného zákona, predovšetkým nemá uhradzovaciu funkciu a jeho existencia je determinovaná existenciou špecifického procesného konania (exekúcie) - na rozdiel od uvedených zabezpečovacích právnych inštitútov, ktorých existencia a trvanie sú primárne závislé od právne významných skutočností hmotnoprávnych.

Uvedené napokon deklaroval - vo vzťahu k exekučnému záložnému právu - v legislatívnom procese aj zákonodarca, v dôvodovej správe (osobitnej časti) k § 167f ods. 4 k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým sa zaviedla úprava osobných bankrotov účinná od 1.3.2017, vyslovene uviedol, že „Z dôvodu jednoznačnosti sa výslovne uvádza, že exekučné záložné práva zanikajú (nejde o zabezpečovacie práva pre účely konkurzu, ale len pre potreby exekúciu a inde ako v exekúcii ani nemôžu byť vykonané).“

Uvedený aspekt, že exekučné záložné právo nie je zabezpečovacím právom podľa § 8 insolvenčného zákona a ide primárne inštitút procesný, ktorého cieľom je napomôcť cieľu exekučného konania, ktorým je nútené splnenie vymáhanej povinnosti - je podľa nášho presvedčenia zásadný pre posúdenie, či pri absencii pravidla o strete exekučného záložného práva a osobného bankrotu v podobe splátkového kalendára tu medzera v práve existuje alebo nie.

V zmysle ustanovenia § 168b ods. 1 prvej vety insolvenčného zákona poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a) alebo sa považujú za nevymáhateľné (§ 166b). Uvedené pravidlo sa tak vzťahuje na dve z troch kategórií pohľadávok, ktoré delenie na účely osobného bankrotu zákonodarca vymedzil, a to tzv. „bežné pohľadávky" a pohľadávky vylúčené z uspokojenia. Uvedené pravidlo nedopadá na oddlžením nedotknuté pohľadávky podľa § 166c insolvenčného zákona.

Ak súd rozhodol o oddlžení v podobe určenia splátkového kalendára, ide o právnu skutočnosť, ktorá má za následok povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekúcie (§ 168b druhá veta insolvenčného zákona).

Exekučné záložné právo nepatrí medzi zabezpečovacie práva podľa § 8 insolvenčného zákona, preto ani pohľadávka, v súvislosti s ktorou bolo zriadené exekučné záložné právo, nepatrí medzi pohľadávky, pre vymoženie ktorých exekučné konanie napriek osobnému bankrotu môže pokračovať [a nie je tak oddlžením nedotknutou pohľadávkou podľa § 166c ods. 1 písm. c) insolvenčného zákona, ak tu pravdaže nie je iný dôvod, pre ktorý pohľadávka oddlžením dotknutá nie je].

Vo vyššie popísanej situácii tak dôjde k tomu, že exekučné záložné právo zanikne najneskôr zastavením exekučného konania, čím sa dosiahne sledovaný účel právnej úpravy osobného bankrotu v podobe splátkového kalendára, t.j. ochrana pred (singulárnou) exekúciou počas bankrotu a presadenie tzv. ochrany pred veriteľmi počas „exekúcie“ generálnej (počas bankrotu).

Absencia osobitného pravidla o zániku záložného práva (obdobného pravidlu v ustanovení § 167f ods. 4 insolvenčného zákona)  - vo vyššie popísanej situácii - nie je nedostatkom zákona takej intenzity, že by si vyžiadal dotvorenie práva aj inak ako (prípadným) prijatím doplnenej (explicitnej) legislatívy zákonodarcom.

Inou otázkou je otázka vhodnosti prijatia výslovnej právnej úpravy v záujme právnej istoty a vyššej predvídateľnosti aplikácie práva pre všetkých adresátov právnych noriem.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v prípade exekúcie, v rámci ktorej by v čase stretu s osobným bankrotom v podobe splátkového kalendára existovalo „len“ zriadené exekučné záložné právo, ide o relevantný nedostatok insolvenčného zákona. Dôvod spočíva v tom, že takýto nedostatok už spôsobuje podstatný rozpor v právnom poriadku a do prijatia legislatívy priamo zákonodarcom je nutná analogia legis. Je však vylúčené aplikovať analogicky pravidlo stanovené pri konkurze v § 167f ods. 4, čo vyplýva z rozboru ďalej v bode 2. a 3. článku. Aplikovať je potrebné pravidlo podľa § 168b ods. 1, keď exekučný orgán rozhodne o zrušení existujúceho exekučného záložného práva v nadväznosti na určenie splátkového kalendára rovnako ako by rozhodol o zastavení exekučného konania.

2. V ustanovení § 167f ods. 2 insolvenčného zákona sa stanovuje, že ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

Zastavenie exekúcie vo všeobecnosti (t.j. zastavenie vykonávania exekúcie akýmikoľvek spôsobmi) sa - úplne logicky - stanovuje iba vo vzťahu k dvom z troch kvalitatívnych kategórií pohľadávok, ktorých sa konkurz týka - tzv. „bežné pohľadávky" a pohľadávky vylúčené z uspokojenia (uvedené pravidlo sa netýka oddlžením nedotknutých pohľadávok podľa § 166c insolvenčného zákona).

V ustanovení § 167f ods. 4 insolvenčného zákona sa však explicitne normuje - v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu - zánik exekučného záložného práva k dlžníkovmu majetku, t.j. zánik akéhokoľvek exekučného záložného práva, bez ohľadu na kvalitu pohľadávky dotknutej konkurzom, pre ktorú sa exekučné konanie vedie a vykonávanie exekúcie ku ktorej nastalo o.i. i formou (spôsobom) zriadenia exekučného záložného práva.

Zákonodarca tak z úplne neznámeho dôvodu nediferencuje medzi právnymi situáciami, kedy tu exekučné záložné právo existuje vo väzbe na exekučné vymáhanie pohľadávok bežných (§ 166a), či tzv. nevymáhateľných (§ 166b) a na strane druhej kedy tu exekučné záložné právo existuje v konaní, v ktorom sa vymáha pohľadávka oddlžením nedotknutá (§ 166c), t.j. nerobí sa rozlíšenie medzi kvalitatívne rozdielnymi exekučnými prípadmi obdobne, ako sú rozlíšené v lex generalis akéhokoľvek spôsobu vykonávania exekúcie, t.j. v § 167f ods. 2 insolvenčného zákona.

Vychádzajúc z uvedeného a pri použití výlučne gramatického výkladu by aplikácia uvedeného mala mať za následok stav, že hoci v prípade exekučného konania na vymoženie pohľadávky oddlžením nedotknutej nie je vyhlásenie konkurzu dôvodom na zastavenie exekúcie vo všeobecnosti (t.j. akýmkoľvek spôsobom jej vykonávania), dochádza napriek tomu k zániku exekučného záložného práva v takomto konaní (t.j. k nemožnosti uplatnenia zákonom explicitne umožneného spôsobu výkonu exekúcie).

Dôvod pre takýto (úplne neracionálny a nezdôvodniteľný) legislatívny prístup nie je nijako zrejmý a nie je ani zistiteľný z legislatívneho procesu.

Strohá dôvodová správa iba uvádza, že „Z dôvodu jednoznačnosti sa výslovne uvádza, že exekučné záložné práva zanikajú (nejde o zabezpečovacie práva pre účely konkurzu, ale len pre potreby exekúciu a inde ako v exekúcii ani nemôžu byť vykonané.“ a tak neposkytuje v naznačenom smere žiadnu odpoveď.

Takáto právna úprava nemá akýkoľvek racionálny zmysel a nemá ani legálny dôvod, keďže priamo zasahuje do legitímnych očakávaní účastníkov exekučného konania (predovšetkým oprávneného), osobitne do práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je ajpozitívny záväzok štátu v súvislosti s núteným výkonom súdnych a iných obdobných rozhodnutí, ktoré nie sú napriek vykonateľnosti dobrovoľne plnené.

Pre takýto prístup tu neexituje žiadne rozumné zdôvodnenie. Nie je reálne zdôvodniteľný zánik exekučného záložného práva už zriadeného v rámci exekučného konania, ktorého sa právna skutočnosť vyhlásenia konkurzu vo všeobecnosti (fakticky) meritórne nedotýka - exekučné konanie môže pokračovať aj napriek vyhlásenému konkurzu a exekučným záložným právom sa nepostihuje majetok dlžníka, ktorý podlieha konkurzu. 

Uvedené sa vzťahuje práve na exekučné konania, v ktorých je vymáhaná pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. c) insolvenčného zákona, t.j. pravým zabezpečovacím právom (§ 8) zabezpečenú pohľadávku.

Pri strete konkurzu s exekúciou (prípadne osobitne s exekučným záložným právom) sa presadí ohľadom majetku dlžníka konkurz (§ 167f ods. 1, § 167h), avšak výnimkou je práve majetok, ktorý je predmetom zabezpečovacieho práva (§ 8, § 167h ods. 3, najčastejšie ide o zmluvné záložné právo).

Pohľadávka so zabezpečovacím právom je pohľadávkou oddlžením nedotknutou [166c ods. 1 písm. c) insolvenčného zákona] a exekučné konanie na jej vymoženie nie je stihnuté následkom povinnosti ho zastaviť.

Exekučné záložné právo (resp. jeho zriadenie) je jedným zo spôsobov vykonávania exekúcie, pričom v exekúcii plní funkciu zabezpečovaciu (je jediným zo spôsobov vykonávanie exekúcie priamo "nevedúcim" k nútenému vymoženiu vymáhanej pohľadávky).

Uvedená podstata je priamo akcentovaná pravidlom normovaným v § 169 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.

Naplnenie tejto zabezpečovacej funkcie, možnosť plynule vykonať exekúciu na majetok podliehajúci exekúcii napriek jej prevodu (po zriadení exekučného záložného práva) na inú osobu, je zásadným dôvodom podávania návrhov na zriadenie exekučného záložného práva a dôvodom, prečo tu takýto inštitút existuje. Podávanie týchto návrhov je štandardným a pravidelným postupom každého oprávneného (majúceho i postavenie záložného veriteľa v prípade vymáhania pohľadávky, splnenie ktorej je zabezpečené práve napr. zmluvným záložným právom).

Uvedený význam v celom rozsahu akcentujú aj pravidlá Exekučného poriadku platné a účinné po 1.4.2017 (t.j. po vykonaní zásadnej novelizácie). Podľa § 61d ods. 1 „Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov.“, podľa § 61d ods. 2 „Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo po vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť.“

V rámci prebiehajúceho exekučného konania tak môžu nastať - pri protiprávnom prevode majetku povinného - dve situácie: 1. povinný prevedie majetok na subjekty uvedené v ustanovení § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka (s prihliadnutím ešte na diferenciáciu -  vedeli, museli vedieť, nevedeli) a 2. povinný prevedie majetok na iné osoby ako uvedené v prvom bode.

V prípade situácie podľa druhého bodu nebude takýto úkon bez ďalšieho voči oprávnenému tzv. exekučne neúčinný.

Uvedené pravidlo o neúčinnosti právneho úkonu podľa § 61d Exekučného poriadku a zachovaní tak možnosti postihnutia tohto majetku v prebiehajúcej exekúcii nevyčerpáva celé spektrum pravidelne sa vyskytujúcich prípadov. Limitácia následku na tzv. blízke osoby, taxatívne vymenované v § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, je zároveň aj limitáciou daného pravidla pre aplikáciu v praxi.

Existuje tu totižto počtom a dôležitosťou významný okruh prípadov / právnych situácií, na ktoré sa ochrana poskytovaná obsahom ustanovenia § 61d Exekučného poriadku nevzťahuje.

Práve v takýchto situáciách je absolútne zásadné zabezpečenie si ochrany svojich právnych záujmov zabezpečením v podobe zriadenia exekučného záložného práva.

Existencia právnej úpravy, ktorou dochádza k zániku exekučného záložného práva, riadne zriadeného v rámci exekučného konania, ktorého sa právna skutočnosť vyhlásenia konkurzu vo všeobecnosti (fakticky) meritórne nedotýka – pretože exekučné konanie môže pokračovať aj napriek vyhlásenému konkurzu a exekučným záložným právom sa nepostihuje majetok dlžníka, ktorý podlieha konkurzu, –znamená, a to bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu, pre dlžníka možnosť previesť exekučne postihovaný majetok tretej osobe mimo okruh podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. A túto možnosť má dlžník bez akýchkoľvek prekážok, čo je nepochybne úplne zrejmým marením zmyslu a účelu exekučného konania, a tak de facto porušením pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s núteným výkonom súdnych a iných obdobných rozhodnutí, pretože sa tu v zdanlivom spojení s osobným bankrotom normuje úprava smerujúca k mareniu takéhoto efektívneho výkonu exekúcie (existenciu ktorého je štát povinný zabezpečiť).

Aj právna úprava konkurzu obsahuje obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka, a to v § 167b ods. 1 a 2insolvenčného zákona, podľa ktorých (1) Oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet dlžníka.(2) Právne úkony dlžníka urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.“

Konkurzu podlieha (až na malé výnimky) majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu (§ 167h ods. 1). Správca konkurznej podstaty je povinný vyhotoviť súpis majetku do 60 dní (§ 167j ods. 1). Primerane sa použijú ustanovenia §§ 76 a 77insolvenčného zákona (... súpis majetku je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok ...).

Úkon úpadcu, ktorým dochádza počas konkurzuk prevodu majetku podliehajúcemu konkurzu bude platným právnym úkonom (vhodnosť takejto úpravy, rovnako ako aj vhodnosť obdobnej právnej úpravy vo vzťahu k exekučnému konaniu presahuje rámec tohto článku, autori však zastávajú názor, že takáto úprava vhodná nie je a vo svojich dôsledkoch chráni protiprávne konanie a protiprávny stav, resp. nechráni konanie smerujúce práve k odstráneniu protiprávneho stavu). Či však bude takýto úkon právnym úkonom účinným (v zmysle opaku neúčinného) závisí od špecifických okolností týkajúcich sa uvedeného právneho konania.

Aj pre prípad, že by išlo o úkon v konkurze neúčinný,  išlo by o neúčinnosť uplatňovanú len v rámci konkurzu a do pokračujúceho exekučného konania (ani do prípadne vykonávanej dobrovoľnej dražby) by sa neúčinnosť nepreniesla.

Práve v takýchto situáciách je absolútne zásadné zabezpečenie ochrany právnych záujmov oprávneného zabezpečením v podobe zriadenia exekučného záložného práva, pre veriteľa má význam mať zachované aj exekučné záložné právo, aby mohla byť exekúcia na predmet vykonaná priamo aj proti nadobúdateľovi predmetnej majetkovej hodnoty.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti nie sú nijako v ustanovení § 167f ods. 4 insolvenčného zákona akcentované, práve naopak, gramatický výklad normy v uvedenom ustanovení implikuje opak.

Sme presvedčení, a to práve s ohľadom na všetky uvedené okolnosti, že nebolo úmyslom zákonodarcu uvedené (zánik exekučného záložného práva) upraviť aj pre pohľadávky / exekučné konania konkurzom nedotknuté. Je potrebné uplatniť teleologickú redukciu a aplikovať právne normy v ich vzájomnej súvislosti a uzatvoriť - práve preto, že neexistuje racionálny dôvod, pre ktorý by malo exekučné záložné právo zaniknúť v nadväznosti na vyhlásenie konkurzu aj v takom exekučnom prípade, v ktorom sa vymáha nedotknutá pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. c) insolvenčného zákona - že v takomto prípade exekučné záložné právo nezaniká.

Je však nepochybné, že uvedený nedostatok by mal byť bez akéhokoľvek odkladu odstránený a uvedená právna norma by mala byť v naznačenom smere explicitne (i gramaticky) "opravená", resp. doplnená.

3. Osobitnou otázkou je tiež otázka stanovenia času zániku exekučného záložného práva na časový okamih vyhlásenie konkurzu, inými slovami nie je zrejmé, z akého dôvodu došlo k "zvoleniu" uvedeného času a nie času iného.

Z časového hľadiska je existencia exekučného záložného práva obmedzená rámcom existencie exekučného konania. Ak je exekúcia zastavená, prípadne skončí iným spôsobom, potom nie je žiadny zákonný dôvod na ďalšiu existenciu exekučného záložného práva. Pre skorší zánik exekučného záložného práva, t.j. zánik už vyhlásením konkurzu, nie je vzhľadom na zakotvené ochranné pravidlá rozumný dôvod. Vďaka nim je vylúčený argument o ohrození naplnenia účelu konkurzu. K ohrozeniu dôjsť nemôže, pretože v naznačených líniách sa aplikáciou pravidiel uvedených v § 167f ods. 1 a § 167h pri majetku podliehajúcom konkurzu vyhlásením konkurzu naplno presadí práve konkurz pred exekúciou. A aplikáciou pravidiel podľa § 167f ods. 2 rozhodne exekučný orgán o zastavení exekučného konania a prípadne aj o zrušení exekučného záložného práva (ak exekúcia uvedeným spôsobom skončila jeho zriadením).

Výnimku predstavuje už spomínaný prípad oddlžením nedotknutej pohľadávky podľa § 166c ods. 1 písm. c) insolvenčného zákona.

Nielenže nevidíme rozumný dôvod na to, aby exekučné záložného právo pri tejto pohľadávke zaniklo vo všeobecnosti, ale už ho vôbec nevidíme vo vzťahu k času tohto zániku (už vyhlásením konkurzu), keďže exekučným záložným právom je zaťažený majetok, ktorý konkurzu nepodlieha a exekučné konanie môže pokračovať.

Exekučné záložné právo zriadené pred vyhlásením konkurzu v prípade exekúcie, v ktorej sa vymáha nedotknutá pohľadávka odlišná od pohľadávky definovanej v § 166c ods. 1 písm. c), exekučný orgán zruší, ak postihuje majetok, ktorý podlieha konkurzu; exekučné konanie ako také sa však nezastavuje.

V tomto pokračujúcom exekučnom konaní možno zriadiť exekučné záložné právo k takému majetku, ktorý je vo vlastníctve dlžníka, dlžník ho nadobudol po vyhlásení konkurzu a ktorý v zmysle §  167h ods. 1 insolvenčného zákona konkurzu nepodlieha. Tomuto záveru predchádza zistenie (a preukázanie uvedeného dokazovaním) vykonané exekučným orgánom.

V súvislosti s prípadnou nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 167f ods. 4 insolvenčného zákona, kedy by sa presadil jeho gramatický výklad a dôvodilo by sa, že vyhlásením konkurzu došlo ex lege k zániku akéhokoľvek exekučného záložného práva v akejkoľvek osobne relevantnej exekúcii, v ktorej sa vymáha povinnosť dlžníka (hoci ide i o pohľadávku oddlžením nedotknutú), je tu namieste otázka, či by bol veriteľ so zabezpečovacím právom oprávnený navrhnúť v pokračujúcej exekúcii zriadenie exekučného záložného práva k tomu istému majetku?

Formálne tomu zdanlivo nič nebráni, no takýto postup vyznieva skutočne absurdne.

Zhrňujúco teda možno uviesť, že izolovaný (gramatický) výklad uvedenej právnej normy, podľa ktorého by malo dôjsť vyhlásením konkurzu k paušálnemu zániku akéhokoľvek exekučného záložného práva, nie je s poukázaním na uvedené argumenty výkladom správnym. Aplikácii uvedeného (a tak konštatovaniu o nastavšom dôsledku v podobe zániku exekučného záložného práva) musí predchádzať určenie kategórie konkrétnej pohľadávky, t.j. status "nedotknuteľnosti“ pohľadávky (§ 166a - §166c insolvenčného zákona), v nadväznosti na uvedené posúdenie toho, či (ne)má dôjsť k zastaveniu exekučného konania a následne posúdenie toho, či vzhľadom na zistené, môže zriadené exekučné záložné právo obstáť pri strete s konkurzom v rámci pokračujúcej exekúcie.

V prípade, ak exekučné konanie môže pokračovať a exekučné záložné právo obstojí pri strete s konkurzom, nie je dôvod pre jeho zánik a bránenie naplneniu jeho funkcie. Naviazanie zániku exekučného záložného práva bezprostredne na publikáciu rozhodnutia o vyhlásení konkurzu je podľa nášho názoru hodnotovo rozporným legislatívnym riešením, pretože výsledok – zánik exekučného záložného práva – sa dosahuje skôr ako je vykonaným dokazovaním preukázané, že k nemu má dôjsť. Predstavuje neprimeraný zásah do právnych vzťahov, nezodpovedá súladnému usporiadaniu pravidiel, bráni ukotveniu do primeraných väzieb a vytvára orientačnú neistotu adresátov noriem.

Za primerané riešenie problematiky, ktoré dokáže vo všetkých aspektoch naplniť aj účel konkurzu a zároveň rozumne nastaviť stret s exekučným záložným právom, považujeme naviazanie zániku exekučného záložného práva na zastavenie exekučného konania (čo je v podstate dôsledok ex lege, argument a maiori ad minus, ak sa zastavenie týka exekúcie ako celku, t.j. akéhokoľvek spôsobu vykonávania exekúcie, týka sa aj exekúcie spôsobom zriadenia exekučného záložného práva), resp. v osobitných prípadoch nezastavenia exekúcie ako celku rozhodnutie exekučného orgánu o zrušení exekučného záložného práva, a to po predchádzajúcom vykonanom dokazovaní.

Uvedené riešenie by sa malo presadiť pri všetkých stretoch bankrotu s exekučným záložným právom, t.j. nielen pri pohľadávkach definovaných v § 166c ods. 1 písm. c) insolvenčného zákona. V takomto prípade tu logicky vyvstáva otázka potrebnosti právnej normy v ustanovení § 167f ods. 4 insolvenčného zákona (keď uvedený následok, v časovo racionálnejšom momente, vyplýva z aplikácie normy v ustanovení § 167f ods. 2 insolvenčného zákona).

Osobitým dôvodom racionálnosti takéhoto riešenia je i skutočnosť, že zistenie, či ide o prípad exekúcie, ktorá môže pokračovať (nemá byť zastavená) a následne či obstojí aj exekučné záložné právo, je objektívne možné zistiť až vykonaným dokazovaním.

Tento časovo - vecný posun - spôsobený materiálnym prieskumom „statusu“ pohľadávky -nie je možné nijako nebrať do úvahy. Moment vyhlásenia konkurzu je tak fakticky prelomený už uvedeným a akési pričítanie účinkov v konkrétnom prípade s účinkami ex tunc, t.j. spätné pôsobenie zániku/existencie, je nutné rozhodne odmietnuť, uvedené je v absolútnom rozpore so základným princípom právnej istoty a predvídateľnosti aplikácie práva.

S poukazom na uvedené je na mieste odporúčanie pre zákonodarcu prijať vhodné úpravy priamo v legislatívnom procese.

Zhrňujúco možno k stretu exekučného záložného práva s konkurzom uviesť tieto závery:

  1. exekučný orgán musí vykonať dokazovanie a rozhodnúť, či ide o taký druh exekúcie, ktorá sa má zastaviť alebo nie,
  2. exekučný orgán musí vykonať dokazovanie a rozhodnúť, či v rámci exekúcie, ktorá sa nemá zastaviť, môže exekučné záložné právo popri konkurze obstáť,
  3. časť – niektoré – z exekučných záložných práv - vo vzťahu k exekúciám, v ktorých dochádza k vymáhaniu pohľadávok oddlžením nedotknutých [§ 166c ods. 1 písm. c) insolvenčného zákona] - vyhlásením konkurzu nezanikajú a môžu existovať aj počas konkurzu,
  4. exekučné záložné právo v ostatných prípadoch (pohľadávky v zmysle § 166a a § 166b insolvenčného zákona) by malo zaniknúť až rozhodnutím o zastavení exekúcie alebo v odôvodnených prípadoch rozhodnutím o zrušení exekučného záložného práva (a ustanovenie § 167f ods. 4 insolvenčného zákona by sa tak stalo fakticky nadbytočným),
  5. exekučné záložné práva zriadené pred vyhlásením konkurzu v prospech iných oddlžením nedotknutých pohľadávok ako je pohľadávka definovaná v § 166c ods. 1 písm. c), zruší rozhodnutím exekučný orgán,
  6. pri exekúcii, v ktorej sa počas konkurzu exekučne vymáha pohľadávka oddlžením nedotknutá, je možné zriadiť exekučné záložné právo na majetok, ktorý nepodlieha konkurzu; výnimkou je exekúcia, v ktorej sa vymáha pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. c) insolvenčného zákona (na majetok, na ktorom viazne zabezpečovacie právo, však zriadiť exekučné záložné právo možno),
  7. ak majetok, na ktorom viazne exekučné záložné právo, začne po vyhlásení konkurzu konkurzu podliehať, presadí sa konkurz pred exekúciou.

K stretu konania o určenie splátkového kalendára s exekučným záložným právom možno zhrňujúco uviesť nasledovné závery:

  1. exekučný orgán musí vykonať dokazovanie a rozhodnúť, či ide o taký druh exekúcie, ktorá sa má odložiť alebo nie,
  2. ineodkladá sa exekúcia, v ktorej sa vymáha oddlžením nedotknutá pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. c) insolvenčného zákona,
  3. ak súd určil splátkový kalendár, exekučný orgán musí vykonať dokazovanie a rozhodnúť, či ide o taký druh exekúcie, ktorá sa má zastaviť alebo nie,
  4. exekučné záložné právo určením splátkového kalendára nezaniká,
  5. exekučné záložné právo zanikne rozhodnutím o zastavení exekúcie alebo v špecifických prípadoch rozhodnutím o zrušení exekučného záložného práva,
  6. exekučné záložné právo zriadené pred poskytnutím ochrany pred veriteľmi v rámci exekúcie, ktorá sa nemá zastaviť a v ktorej sa vymáha oddlžením nedotknutá pohľadávka podľa § 166c ods. 1 insolvenčného zákona, môže existovať aj počas splátkového kalendára,
  7. pri exekúcii, v ktorej sa počas splátkového kalendára exekučne vymáha pohľadávka oddlžením nedotknutá, je možné zriadiť exekučné záložné právo aj na iný majetok dlžníka; výnimkou je exekúcia, v ktorej sa vymáha pohľadávka podľa § 166c ods. 1 písm. c) insolvenčného zákona(na majetok, na ktorom viazne zabezpečovacie právo, však zriadiť exekučné záložné právo možno).

Záver

Zriadenie exekučného záložného práva je spôsobom vykonávania exekúcie. (Prípadnému) záveru zániku exekučného záložného práva – pri strete s  inštitútom tzv. osobného bankrotu, resp. pri strete s rozhodnutím o oddlžení – tak musí predchádzať zistenie, či nejde o prípad exekúcie, ktorá sa nezastavuje (a tak o prípad exekučného záložného práva, na existenciu ktorého nemá rozhodnutie o oddlžení žiaden vplyv, nezaniká), a môže sa naplniť jeho funkcia aj po rozhodnutí o oddlžení.

Takéto zisťovanie musí rezultovať v rozhodnutie. Exekučné záložné právo zanikne vydaním rozhodnutia exekučného orgánu, ktorým zastaví exekučné konanie, a v prípade, ak exekúciu nezastaví, rozhodnutím, ktorým exekučné záložné právo zruší.

Autori:

JUDr. Richard Földeš

JUDr. Ľubomír Džačár

Slovenská sporiteľňa, a.s.

17.12.2018

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1276

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: