Obnova bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) po osobnom bankrote

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) sa po zrušení konkurzu (osobného bankrotu) za trvania manželstva obnoví len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov. Bez tejto obnovy môžu manželia nadobudnúť majetok len do podielového spoluvlastníctva alebo každý z nich len do výlučného vlastníctva jedného z manželov.

1.3.2017 vstúpila do účinnosti nová právna úprava oddlžení fyzických osôb, v Slovenskej republike známa pod označením „osobné bankroty“. V štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „insolvenčný zákon“) zákonodarca upravil dva možné spôsoby riešenia osobného bankrotu, a to konkurz a splátkový kalendár.

Úprava splátkového kalendára neobsahuje žiadne pravidlá týkajúce sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v skratke „BSM“). BSM nie je splátkovým kalendárom ani konaním o určenie splátkového kalendára žiadnym spôsobom dotknuté. Úprava osobného bankrotu v podobe konkurzu obsahuje pravidlo v § 167i insolvenčného zákona. 

Zákonodarca v tomto § 167i normuje ako jeden z účinkov vyhlásenia konkurzu (osobného bankrotu) zánik dlžníkovho BSM. Samozrejme za predpokladu, že BSM nezaniklo už skôr z iného právneho dôvodu. V nadväznosti na rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu a jeho publikovanie v Obchodnom vestníku (§ 167a insolvenčného zákona) dochádza k zániku BSM priamo zo zákona.

Zrušenie konkurzu (osobného bankrotu) a účinky s tým spojené zákonodarca upravil v § 167v v ods. 4 insolvenčného zákona. Sú uvedené taxatívnym spôsobom a absentuje medzi nimi účinok obnovy BSM. Text zákona z hľadiska jazykového vyjadrenia prináša jasnú odpoveď - obnova BSM medzi účinkami zrušenia konkurzu (osobného bankrotu) nie je.

Dôvodová správa k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým sa zaviedla úprava osobných bankrotov, neprináša odpoveď na otázku, aký bol zámer predkladateľa zákona ohľadom (ne)obnovenia BSM. Nie je v nej uvedená totiž žiadna informácia o obnove BSM, ani kladná ani záporná. Rovnako absentuje odpoveď na túto otázku aj v podkladoch a informáciách publikovaných v rámci legislatívneho procesu, v rámci pripomienkovania, prerokovania a schvaľovania úpravy osobných bankrotov.

Z hľadiska systematického sú pravidlá o účinkoch spojených so zrušením konkurzu (osobného bankrotu) upravené výlučne v  § 167v ods. 4 insolvenčného zákona. Sú vyjadrené taxatívnym spôsobom, zaradené do samostatného ustanovenia a iné pravidlá o účinkoch spojených so zrušením konkurzu (osobného bankrotu) v texte štvrtej časti insolvenčného zákona nájsť nemožno.

Použitím jednotlivých argumentov logického výkladu (predovšetkým argumentum per eliminationem a argumentum a silentio legis) možno dospieť k záveru o neprítomnosti pravidla o obnove BSM. Zákonodarca výslovne vyjadril, ktorých účinkov sa zrušenie konkurzu (osobného bankrotu) týka a obnovu BSM do výpočtu účinkov nezahrnul.

Pre porovnanie je možné nahliadnuť aj na spôsob riešenia obnovy BSM obsiahnutý v druhej časti insolvenčného zákona upravujúcej konkurzy na majetok právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov (na návrh veriteľov) a do 28.2.2017 aj konkurzy vedené na majetok fyzických osôb nepodnikateľov.

V druhej časti insolvenčného zákona je zánik BSM upravený v § 53 ods. 1 a existuje aj výslovná úprava jeho obnovy spojená so zrušením konkurzu, a to v § 102 ods. 5 insolvenčného zákona. Samozrejme za predpokladu, že manželstvo dlžníka k rozhodnému dňu trvá.

Relevantnou je tiež skutočnosť, že ak zákonodarca v prípade osobných bankrotov považoval za potrebné analogicky aplikovať aj pravidlá z iných častí insolvenčného zákona (predovšetkým druhej časti), výslovne to uviedol. Príkladom tohto prístupu zákonodarcu sú pravidlá pre použitie analogie legis normované v § 167b ods. 4, § 167d ods. 3, § 167w a ďalšie.

Obnova BSM - ako následok zrušenia konkurzu (osobného bankrotu) -  sa ako pravidlo nedá vyvodiť za použitia gramatického, historického, systematického ani logického výkladu.

K riešeniu dotvorenia práva zákonodarcom nevyslovenou analógiou zákona je potrebné pristupovať podľa nášho presvedčenia s vysokým stupňom zdržanlivosti. V prvom rade je potrebné rešpektovať delenie moci a úlohu zákonodarnej moci v legislatívnej oblasti. Ak sa pri aplikácii práva identifikuje, že určitá situácia nie je upravená vôbec alebo nie je upravená dostatočne, rozhodne to neznamená bez ďalšieho povolenie pre dotvorenie práva analógiou zo strany právo aplikujúceho subjektu. A je na mieste tiež preskúmanie, či ide vôbec o medzeru v práve alebo nie, prípadne či o prípad non ius (situácia nie je právom riešená). Je úlohou zákonodarcu prijať pravidlo, o ktorom je presvedčenie, že tu chýba alebo nie je dostatočné, o to viac, ak ide o pravidlo v oblasti verejného (o.i. procesného) práva.

BSM vzniká najskôr uzavretím manželstva (§ 143 a nasl. Občianskeho zákonníka). Zaniknúť môže za trvania manželstva z viacerých právnych dôvodov, pričom jedným z nich je vyhlásenie konkurzu (osobného bankrotu). Čo sa týka obnovy BSM, zákonodarca v § 151 Občianskeho zákonníka normuje, že sa za trvania manželstva môže obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov. Iný spôsob obnovy BSM je možný len na základe výslovnej legislatívnej regulácie (s uplatnením princípu lex specialis derogat legi generali). Právny poriadok pozná takúto špeciálnu reguláciu, výnimku zo všeobecného pravidla obsiahnutého v § 151 Občianskeho zákonníka, a to už spomínané ustanovenie § 102 ods. 5 insolvenčného zákona. No uvedené ustanovenie nedopadá na konkurz (osobný bankrot).

Dopad neobnovenia BSM po konkurze (osobnom bankrote) je pritom zásadný. Akýkoľvek majetok, na ktorý nedopadá jedna z výnimiek uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka (napríklad veci získané darom a dedičstvom sa nenadobúdajú do BSM), tak nadobúdajú manželia aj v čase po skončení konkurzu (osobného bankrotu) do podielového spoluvlastníctva alebo do výlučného vlastníctva jedného z manželov podľa okolností konkrétneho prípadu.

Uvedený právny stav je o.i. podkladom pre samotnú evidenciu vlastníckeho práva vo verejných registroch ako je kataster nehnuteľností a aj pre samotné posudzovanie právnych úkonov a ich následkov v budúcnosti.

Obnovu BSM po skončení konkurzu (osobného bankrotu) je za trvania manželstva možné dosiahnuť už spomínaným rozhodnutím súdu na návrh jedného z manželov. Je to podľa súčasného právneho poriadku jediné realizovateľné riešenie pre manželov v záujme dosiahnutia obnovy BSM. Preto prípad absencie právnej normy stanovujúcej "režim" priamej obnovy BSM po zrušení konkurzu (osobného bankrotu) nie je podľa nášho názoru prípadom non ius, či prípadom medzery v práve, práve naopak, na základe existencie relevantných právnych noriem je zrejmé, že BSM sa po zrušení konkurzu neobnoví.

Použitie analógie - ktorým by sa malo dôjsť k záveru opačnému - je podľa nášho presvedčenia vylúčené, nejedná sa o situáciu právom neriešenú (kedy by bolo potrebné analógiu použiť).

Inou otázkou je však otázka vhodnosti a racionálnej dôvodnosti takejto právnej úpravy (rezultujúcej do záveru o neobnovení BSM po zrušení konkurzu).

Zákonodarca jednotlivými aspektmi inštitútu BSM upraveného v Občianskom zákonníku (§§ 143 až 151) úplne jasne normuje preferenciu stavu existencie manželstva a existencie BSM pred stavom opačným. Napríklad celkom výnimočne (§ 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zohľadnenie podnikateľskej činnosti jedného z manželov), aj to za nevyhnutnej ingerencie súdu, pripúšťa zrušenie BSM a plní tak úlohu ochrany majetkových pomerov pred rizikami spojenými s podnikaním jedného z manželov. Ukladá prísne formálne podmienky pre úpravu rozsahu BSM (§ 143a Občianskeho zákonníka), pričom v záujme právnej istoty dohoda o zúžení či rozšírení BSM musí byť vo forme notárskej zápisnice. Touto preferenciou existencie BSM zákonodarca zohľadňuje významné špecifická právneho postavenia manželov, ktorí za trvania manželstva vytvárajú nielen rodinné väzby, ale aj majetkové pre zabezpečovanie a uspokojovanie potrieb rodiny. BSM odráža osobitosti majetkového spoločenstva osôb v manželskom zväzku. Alebo inými slovami pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristická jeho závislosť od iného právneho vzťahu, a to od osobnoprávneho manželského vzťahu (Lazar, J. a kol. - Základy Obč. hmot. práva, 2004, s. 262).

Racionálna nezdôvodniteľnosť takejto úpravy - stavu neobnovenia BSM po zrušení konkurzu (osobného bankrotu) - vyplýva zo samotnej úpravy inštitútu BSM, kedy zákonodarca stanovil, že je jeho zámerom "koncept" vyjadrený v preferencii existencie BSM, za trvania manželstva a výnimky, ktoré tu sú ex lege (t.j. nepodmienené ďalším konaním účastníkov, napr. podaním návrhu na zrušenie BSM atp.) sú absolútne výnimočné a racionálne odôvodniteľné.

Uvedené vynikne napr. v spojitosti s úpravou v ustanovení § 53 ods. 5 insolvenčného zákona, podľa ktorého ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká až zrušením konkurzu.

Uvedená situácia je v zásade zhodná s tou nami porovnávanou - v oboch prípadoch tu BSM v prípade konkurzu nie je (z dôvodu zániku / resp. "nevzniku"), avšak režim po zrušení konkurzu je diametrálne odlišný - v jednom prípade tu BSM bude a v druhom nie. Fakticky neexistuje racionálny dôvod, aby uvedené situácie boli riešené diametrálne odlišne.

Uvedené tak vytvára v spoločnosti relevantnú a racionálne neodôvodniteľnú nerovnováhu medzi týmito situáciami, čoho dôsledkom je nezanedbateľné riziko možnej špekulatívnej snahy o zánik BSM za trvania manželstva, prostredníctvom inštitútu osobného bankrotu (porovnávajúc "defaultný" právny režim existencie manželstva a existencie BSM, s  výnimkou podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Obnova BSM, ponechaná výlučne na iniciatívu manželov (§ 151 Občianskeho zákonníka), vyjadrenú preferenciu existencie BSM za trvania manželstva naplniť nedokáže. Netreba zabúdať, že účelom BSM je aj ochrana tretích osôb pred protiprávnym konaním hoci len jedného z manželov (napr. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Situácia, keď by niekto mohol špekulatívne "prejsť" procesom osobného bankrotu, so súčasným zreteľom, že absentuje doterajšie postavenie správcu ako garanta odbornej starostlivosti v konkurze (čo znamená, že odhalenie špekulatívneho bankrotu bude skôr výnimkou ako pravidlom), a následne ex lege navodiť stav, keď by jeden manžel nadobúdal majetkové hodnoty a druhý - nemajetný - by sa singulárne zaväzoval, rozhodne nie je možné považovať za jav žiadúci, za jav, ktorému by mala "nahrávať" takáto právna (ne)úprava.

Jednoročné fungovanie osobných bankrotov v praxi (z niekoľko sto prípadov, ktoré Slovenská sporiteľa, a.s., ako veriteľ mohla preskúmať) ukazuje jednak na absenciu povedomia manželov o neobnovení sa BSM po zrušení konkurzu (osobného bankrotu), ako aj na neprítomnosť ich záujmu v niektorých prípadoch sa vôbec touto témou zaoberať a podávať návrhy na súd na obnovu BSM, a rovnako na špekulatívne dôvody osobného bankrotu jedného z manželov.

Záver

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) sa po zrušení konkurzu (osobného bankrotu) za trvania manželstva obnoví len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov. Bez tejto obnovy môžu manželia nadobudnúť majetok len do podielového spoluvlastníctva alebo každý z nich len do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Keďže nevidíme zásadné dôvody, pre ktoré by mal byť režim obnovy BSM pri zrušení konkurzu (osobného bankrotu) odlišný od režimu, ktorý je upravený v druhej časti insolvenčného zákona (napr. spomínaný § 102 ods. 5 a v ňom obsiahnuté pravidlo obnovy BSM spojené priamo so zrušením konkurzu), je na mieste odporúčanie pre zákonodarcu prijať rovnaké pravidlo pre zrušenie konkurzu (osobného bankrotu) v legislatívnom procese a odbremenenie tak manželov od súdneho konania, ale i stabilnejšiu a predvídateľnejšiu ochranu práv tretích osôb (napr. veriteľov ktoréhokoľvek z manželov). Domnievame sa, že záujem na stave obnovy BSM bude podstatne prevažovať nad stavom opačným (neexistencia BSM).

Autori:

JUDr. Richard Földeš
JUDr. Ľubomír Džačár
Slovenská sporiteľňa, a.s.