Ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly
Od daňového subjektu zákonodarca očakáva, že porozumie tomu, čo právna norma obsahuje. Právne normy upravujúce správu daní by mali byť jednoduché, jasné a jednoznačné. Okrem toho má byť daňové právo prehľadné, stabilné, efektívne a záväzné. Treba povedať, že zákonodarca prijatými právnymi normami a ich častým menením tieto požiadavky často nespĺňa1. Jedným z najzákladnejších a najstabilnejších právnych predpisov ovplyvňujúcich dane má byť procesnoprávny predpis - daňový poriadok, ktorý sa od jeho účinnosti v roku 2009 novelizoval najmenej 36 krát. Daňové právo je zložité, rozsiahle a nestabilné. V Slovenskej republike neexistuje právne odvetvie, ktoré by sa tak často menilo ako právne normy týkajúce sa daňového práva. Podľa môjho názoru je nereálne, aby celú daňovú sústavu zvládla jedna osoba už len na užívateľskej úrovni.
Lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok odo dňa uvedeného v oznámení správcu dane o daňovej kontrole daňovému subjektu. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, druhostupňový orgán môže lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Správca dane je oprávnený v niektorých prípadoch podľa § 61 daňového poriadku prerušiť daňové konanie, pričom v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku sa to vzťahuje aj na daňovú kontrolu. Správca dane daňové konanie (daňovú kontrolu) preruší podľa § 61 ods. 1 písm. a), ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo môže prerušiť podľa písm. b), ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie napríklad podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a nariadenia Rady (EÚ č. 904/2010). Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 442/2012 Z. z. sa medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní nevzťahuje na:
a) daň z pridanej hodnoty
b) spotrebné dane
c) clo
d) poistné na sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie
e) poplatky vyberané orgánmi verejnej správy a poplatky zmluvnej povahy.
Správca dane pri kontrole DPH postupuje podľa § 61 ods. 1 písm. b) ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty2. Podľa uvedeného nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej dobe, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil a kedy bude schopný odpovedať.
Predbežnou otázkou je otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán a správca dane je takýmto rozhodnutím viazaný. Správca dane môže daňové konanie prerušiť aj podľa § 61 ods. 2 daňového poriadku najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania. Túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas. Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania.
V uvedenom čase nie je správca oprávnený vykonávať úkony súvisiace s kontrolou. Je oprávnený jedine zaevidovať úkony, o ktoré požiadal iné subjekty pred prerušením daňového konania.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane a sú zaevidované v spise daňového subjektu. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správca dane je oprávnený po zahájení kontroly vyžiadať si účtovníctvo daňového subjektu na USB kľúči alebo diskete spolu s účtovnými dokladmi. V prípade, že má správca dane problém s dodržaním termínu daňovej kontroly a daňový subjekt je napríklad platiteľom DPH, požiada iný štát v rámci medzinárodnej spolupráce o preverenie informácií súvisiacich s dodaním tovaru alebo služieb. Správca dane rozhodnutím preruší daňovú kontrolu do dňa, dokedy neobdrží požadované informácie potrebné pre daňové konanie. Uvedené informácie môžu byť pre správcu z hľadiska daňovej kontroly dôležité, alebo len banálne, aby stihol termín daňovej kontroly v lehote jedného roka. Uvedené úkony môže správca dane realizovať aj opakovane. V čase prerušenia daňovej kontroly môže správca dane, ktorý je v časovej tiesni, bez problémov kontrolovať účtovné doklady aj na základe poznatkov získaných správcom dane z diskety alebo USB kľúča daňového subjektu
Nikto nemá možnosť určovať kontrolnej skupine koľkokrát môže požiadať o preverenie dôkazov v rámci medzinárodnej spolupráce a určovať jej, či uvedené dôkazy nemohla získať jednoduchšie. Daňový poriadok určuje, že pri výmene medzinárodných informácií musí ísť o informácie rozhodujúce na vydanie rozhodnutia, na druhej strane do kontrolnej činnosti kontrolnej skupiny nikto nezasahuje, pokiaľ nadriadený nemá vedomosť, že kontrolná skupina nejedná v súlade s daňovým poriadkom. Ak daňový subjekt stratí trpezlivosť s dĺžkou trvania daňovej kontroly, hlavne pri kontrole nadmerného odpočtu z dôvodu, že daňový subjekt nutne potrebuje peniaze pre ďalšie podnikanie, môže daňový subjekt podať sťažnosť podľa zákona č. 9/2009 zákona o sťažnostiach.
Je potrebné spomenúť, že kontrolná skupina môže počas kontroly v odôvodnených prípadoch rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo aj o inú daň. Táto povinnosť vyplýva kontrolnej skupine zo zákona a závisí len na kontrolnej skupine ako iniciatívne a pedantne rozšírenú daňovú kontrolu vykoná.
Dodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v článku 48 ods. 2 zakotvuje, že každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia.
V skutočnosti môže daňová kontrola trvať aj niekoľko rokov a pritom je to v súlade s § 46 ods. 10 daňového poriadku. Ak daňový subjekt nesúhlasí s opakovaným prerušovaním daňovej kontroly, resp. je kontrola prerušená na dobu dlhšiu ako je to uvedené v nariadení Rady č. 904/2010, má možnosť sa brániť podaním žaloby na súd proti inému zásahu orgánu verejnej správy (Správny súdny poriadok, § 254).
V článku som chcel poukázať na to, že správca dane má možnosti, aby každú daňovú kontrolu ukončil v priebehu jedného roka od jej zahájenia. Je poučený Nálezom Ústavného súdu SR ÚS 24/2010-57, podľa ktorého správca dane nemôže vykonávať daňovú kontrolu dlhšie ako to ustanovuje zákon. Porušenie tejto zákonnej povinnosti znamená, že výsledky kontroly zachytené v protokole by boli získané protizákonne a navždy stratené. Ak si uvedomíme, že dorub dane môže byť aj niekoľko miliónov eur, tak sa nemôžeme diviť, že správca dane použije aj menej férové spôsoby, aby dodržal jednoročnú zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly.
JUDr. Miroslav Buriánek, PhD.
daňový poradca
1) ŠTRKOLEC, M. a kol. Interpretácia noriem daňového práva organmi verejnej správy a súdnej moci. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2011, st.12,13, ISBN 978-80-7097-897-9.
2) V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016 a rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/205/2016 a 5S/207/2016, v ktorom správne súdy zhodne uvádzajú, že pri aplikácii slovného spojenia pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly, treba poukázať na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t.j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (Smernica Rady č. 2011/16 - šesť mesiacov, Nariadenie Rady č. 904/2010 - tri mesiace).