Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Ako ďalej s vymožiteľnosťou práva?

Peter Stodola • 19.10. 2021, 22:25

Vymožiteľnosť práva je slovné spojenie, ktoré sa v slovníku politikov objavuje dlhodobo a pravidelne. Pojem a podstata vymožiteľnosti práva, správnejšie vymáhateľnosti práva, ostáva mimo centra pozornosti.[1] Každý, bez ohľadu na stranícku príslušnosť, chce vymožiteľnosť práva. Po rýchlej a účinnej vymožiteľnosti práva volajú podnikatelia, žiadajú ju banky i poisťovne, socialisti i konzervatívci, ale tiež všetci jednotlivci, ktorí sa so svojimi problémami obracajú na súdy a žiadajú spravodlivosť. Spravodlivosť, ktorá sa stranám sporu dostane cez súdne rozhodnutie, nie je úplná. Neraz a skôr obvykle sa neúspešnému účastníkovi nechce prijať zodpovednosť a splniť to čo ukladá súdne rozhodnutie. Tu prichádza na rad štátne donútenie prostredníctvom výkonu rozhodnutia, exekúcie, pretože súčasťou vymáhateľnosti práva je aj jeho vynútiteľnosť. Ak však ide o pojem exekúcia, je slovník politikov iný a až na výnimky chcú chrániť voličov pred krutými exekútormi. Pohľad na efektívnu exekúciu ako integrálnu súčasť práva na spravodlivý proces do politického marketingu zrejme nepatrí.

Tento stav sa zreteľne prejavuje tak v legislatíve, ale aj činnosti politicky riadených orgánov výkonnej moci. Naša právna úprava osobného bankrotu patrí medzi najpriaznivejšie pre dlžníka v Európskej únii. Dlžník síce má možnosť oddlžiť sa aj splátkovým kalendárom, ale tento spôsob takmer nikto nevyužíva a väčšina osobných bankrotov je riešená formou konkurzu, ktorý je zastavený pre nedostatok majetku (teda dlžník veriteľom nezaplatí nič).[2] Skúmanie poctivého zámeru dlžníka, či jeho odporovateľných úkonov je na iniciatíve a nákladoch veriteľa. Ten síce môže byť v slabšom postavení ako dlžník, ale nikto mu za podobných podmienok nepomôže. Dlžníkom po bankrote sa nevenuje žiadna pozornosť a u niektorých opäť evidujeme nové exekúcie.

Obmedzila sa dĺžka trvania bezúspešnej exekúcie na 30 mesiacov u právnických osôb a 5 rokov u fyzických osôb. Zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní sa zastavila väčšina starých exekúcií (t.j. konaní začatých pred 1. aprílom 2017), pričom mnohé z nich boli vymožiteľné.[3]

Stav Exekučného poriadku, ktorý je rozdrobený 57 novelizáciami je absolútne nevyhovujúci. Umožňuje dlžníkom zneužívať nedostatky právnej úpravy. V čase keď sa u nás začína uvažovať o elektronických dražbách, Medzinárodná únia súdnych exekútorov (UIHJ) sa zaoberá témami ako postihovanie kryptomien, či úlohami exekútora v „cyber justice“.[4]

Programové vyhlásenie súčasnej vlády pokračuje v nastolenom trende ďalej a sľubuje exekučnú amnestiu, ktorej obsahom má byť to, že nároky vymáhané verejnoprávnymi inštitúciami sa stanú nevymáhateľnými, ak dlžník zaplatí ich určenú časť.[5] Domnievame sa, že o takéto riešenie nebude záujem, pretože povinní už dnes majú niekoľko „výhodnejších“ možností, ako sa s exekúciami vysporiadať. Každopádne do prijatia „amnestie“ sú pozastavené všetky legislatívne aktivity týkajúce sa Exekučného poriadku. Na neurčito bola odložená aj novela týkajúca sa nepeňažných exekúcií (ktorou sa má upraviť napríklad samostatný spôsob exekúcie odstránením stavby) a donucovacích opatrení.[6]

Aktuálne však nad rámec uvedeného prichádza ministerstvo spravodlivosti aj so zásadnou zmenou nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré vykonáva ustanovenia Exekučného poriadku. Toto nariadenie určuje výšku základnej sumy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov a zároveň výšku sumy, nad ktorú sa zrážka vykoná bez obmedzenia.[7]

Exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov patrí popri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke medzi najčastejšie používané spôsoby vedenia exekúcie. Tieto dva spôsoby exekúcie možno zároveň zaradiť medzi najmenej invazívne, ktoré do práv povinného zasahujú najmenej.

Už zákonný článok LX/1881 o exekučnom pokračovaní upravoval systém tretinových zrážok, ktorý u nás platí až do súčasnosti. Jeho podstata spočíva v tom, že pre neprednostnú pohľadávku sa môže zraziť iba jedna tretina a na prednostnú pohľadávku suma dvoch tretín časti príjmu povinného. Zrážka sa vypočíta z čistej mzdy po odpočítaní základnej (nepostihnuteľnej) sumy.[8]

Zrážka z príjmu predstavuje určitú minimálnu, zákonom limitovanú splátku vymáhanej povinnosti. Limitácia postihnuteľnej sumy sa teda realizuje vo dvoch rovinách. Jednak odpočítaním sumy, ktorá má povinnému zabezpečiť základné zdroje pre neho a príslušníkov jeho rodiny, a potom samotnou zrážkou (tretinou) zo zvyšku príjmu.[9]

Výpočet základnej nepostihnutej sumy je viazaný na úroveň životného minima, ktoré sa každý rok aktualizuje k 1. júlu kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.[10]

Vláda SR v roku 2013 upravila nariadenie o rozsahu zrážok tak, že zásadne zvýšila základnú sumu pri zrážke z dôchodkov z 60% na 100% životného minima a zároveň zvýšila časť nepostihnuteľnej sumy na vyživované osoby na 50% životného minima.[11] Následne vláda SR v roku 2015 zvýšila základnú sumu na 100% životného minima aj pri zrážke z ostatných príjmov.[12] Aj v dôsledku týchto zmien nemožno vôbec žiadnu zrážku vykonať približne zo 40% exekvovaných dôchodkov.[13]

Súdni exekútori sa v praxi stretávajú s viacerými formami obchádzania ustanovení Exekučného poriadku o vykonávaní zrážok. Simulovanie podnikania osôb vykonávajúcich závislú prácu, vyplácanie zamestnancov „na ruku“ a rozdelenie pracovného pomeru sú iba niektoré z mnohých. Zamestnávatelia občas zrážky jednoducho nevykonávajú a spoliehajú sa na to, že pri tak nízkej sume sa veriteľovi neoplatí uplatniť právo na súde.

Exekučné zrážky zo mzdy príliš (alebo vôbec) nezaťažujú skupiny dlžníkov s najnižším príjmom, ale spravidla až tých dlžníkov, ktorých čistý príjem výrazne presahuje sumu 545,15 EUR, t.j. pri hrubej mzde približne nad 700 EUR (teda súčet životného minima a sumy, nad ktorú sa zrážka vykoná bez obmedzenia).

Napriek uvedenému predložený návrh novelizácie nariadenia pri neprednostnej pohľadávke počíta so zvýšením základnej sumy zo 100% na 140% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Základná suma sa teda má podľa aktuálnej výšky životného minima zvýšiť z 218,06 eur na 305,28 eur. Suma, o ktorú sa základná suma zvyšuje za každú vyživovanú osobu sa zvyšuje z 54,51 eur na 76,32 eur.[14]

K najzásadnejšej zmene nariadenia má však dôjsť zvýšením sumy, od ktorej sa zvyšok čistej mzdy zráža bez obmedzenia (t.j. zvyšok po odpočítaní základnej sumy). Táto suma sa z úrovne 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t.j. 327,09 eur zvyšuje na 80 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a teda sumu 906,40 eur. Zrážka bez obmedzenia sa teda vykoná až pri čistej mzde nad 1211,68 eur (t.j. hrubá mzda cca 1600 eur).

Pre porovnanie prikladáme tabuľky s výpočtom exekučných zrážok neprednostných pohľadávok.

Zrážka zo mzdy podľa stavu od 01.07.2021

 

 

Počet vyživovaných osôb vrátane manžela

 

 

0

1

2

3

4

Čistý príjem

310

30,64
(9,88 %)

12,47
(4,02 %)

0

0

0

410

63,98 (15,60 %)

45,81
(11,17 %)

27,64
(6,74 %)

9,47
(2,3 %)

0

510

97,31
(19,08 %)

79,14
(15,51 %)

60,97
(11,95 %)

42,8
(8,39 %)

24,62
(4,82 %)

610

173,88
(28,5 %)

119,37
(19,56 %)

94,30
(15,46 %)

76,14
(12,48 %)

57,96
(9,5 %)

710

273,88
(38,57 %)

219,37
(30,89 %)

164,85
(23,22 %)

110,35
(15,54 %)

91,29
(12,85 %)

810

373,88
(46,15 %)

319,37
(39,42 %)

264,86
(32,7 %)

210,35
(25,97 %)

155,82
(19,23 %)

 

* uvedený výpočet je informatívny podľa životného minima od 01.07.2021

Zrážky zo mzdy od 01.09.2021 – návrh

 

 

Počet vyživovaných osôb vrátane manžela

 

 

0

1

2

3

4

Čistý príjem

310

1,57
(0,50 %)
            0  0 0 0

410

34,90
(8,51 %)

 9,46
(2,31 %)

            0  0

510

68,24
(13,38 %)

42,80
(8,39 %)

            17,36 (3,40%) 

            0              0 

610

101,57
(16,65 %)

76,13
(12,48 %)

50,69
(8,31 %)

  25,25
(4,14 %)

            0 

710

 134,90
(19,00 %)

109,46
(15,42 %)

84,02
(11,83 %)

58,58
(8,25 %)

33,14
(4,67 %)

810

168,24
(20,77 %)

142,80)
(17,63 %)

117,36
(14,49 %)

91,92
(11,35 %)

66,48
(8,21 %)

* uvedený výpočet je informatívny podľa životného minima od 01.07.2021

Podľa dôvodovej správy k nariadeniu je zvýšenie základnej sumy odôvodnené predovšetkým vysokým rastom životných nákladov a negatívnymi dopadmi pandémie COVID-19 na finančnú stabilitu obyvateľstva. Dôvodová správa ďalej uvádza, že „navrhovaná právna úprava má motivovať povinných zaradiť sa na trh práce a uspokojiť pohľadávky oprávnených za súčasného zachovania príjmu povinného v takej výške, ktorá je potrebná pre zachovanie dôstojného života povinného, zabezpečovanie potrieb rodiny a domácností. Sekundárnym cieľom je aj dosiahnutie uspokojenia tých pohľadávok, ktoré by inak boli nedobytné z dôvodu, že povinný nemá majetok a nechce sa zamestnať (aj napriek tomu, že môže) práve z obavy vysokých exekučných zrážok zo mzdy.“[15]

Dovolíme si pochybovať o sekundárnom cieli návrhu nariadenia, ktorým má byť zvýšenie vymáhateľnosti niektorých pohľadávok. Ak sa dlžník doposiaľ odmietal zamestnať, považujeme za nepravdepodobné, že sa zamestná po zmene nariadenia o rozsahu zrážok.

Za problematickú považujeme argumentáciu predkladateľa, že súčasný stav demotivuje dlžníkov, voči ktorým je vedené exekučné konanie, zamestnať sa, a to aj napriek tomu, že majú výhodnú pracovnú ponuku. Zrážka zo mzdy dlžníka slúži na uspokojenie zákonnej povinnosti dlžníka. Neochota dlžníka prijať vyšší príjem sa tu teda spája s neochotou plniť zákonom uloženú povinnosť. Predsa dlžník s poctivým zámerom by mal využiť vyšší príjem na rýchlejšie splnenie svojich povinností, a v prípade ak sa dostal do dlhovej pasce, má k dispozícii mimoriadne liberálne inštitúty osobného bankrotu. Vzdanie sa majetkového prospechu dlžníkom s úmyslom poškodiť veriteľa je všeobecne považované za škodlivý úkon. Pre takéhoto dlžníka môže byť rovnako demotivujúce plnenie zákonných daňových a odvodových povinností, ktorých výška spravidla prevyšuje sumu zrážky pri výkone rozhodnutia.

Takáto argumentácia nie je nová a zaznieva už niekoľko rokov, jej problémom však je, že nie je nijakým spôsobom empiricky podložená.[16] Pre porovnanie v Českej republike došlo zmenami nariadenia vlády v rokoch 2019-2020[17], aj na základe takmer totožnej argumentácie, k zásadnému zvýšeniu základnej sumy a sumy, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia. Základná suma podľa nariadenia vlády ČR č. 595/2006 Sb. predstavuje aktuálne 7.872,75 CZK (308,28 eur) a suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia 20.994 CZK (822,07 eur). Napriek tomu, že tieto zmeny boli v ČR uskutočnené v období ekonomickej konjunktúry, nemáme vedomosť o žiadnych empirických údajoch, ktoré by dokazovali, že došlo k dosiahnutiu očakávaného cieľa.

Hypotéza, na ktorej je zmena nariadenia založená, teda nie je overená, napriek tomu, že bola testovaná u našich západných susedov. Možno preto predpokladať, že sa pri posudzovaní výšky príjmu osôb postihnutých exekúciou zamieňa príčina s následkom.

Dôležitou skutočnosťou je, že sa zmena výšky nepostihnuteľnej sumy netýka zrážok exekúcií prednostných pohľadávok. Sú to však práve prednostné exekúcie, ktoré viac zaťažujú dlžníka, pretože sa zrážka uskutočňuje z dvoch tretín zvyšku príjmu. Prednostných exekúcií je v súčasnosti väčšina a ide prevažne o verejnoprávne pohľadávky. Dlžníkov verejnoprávnych pohľadávok sa rast životných nákladov a negatívne dopady pandémie netýkajú? Exekúcie vedené v prospech zdravotných poisťovní, či Sociálnej poisťovne nedemotivujú dlžníkov v prijatí vyššej mzdy?

V našom právnom poriadku existujú významné rozdiely medzi vymáhaním verejnoprávnych pohľadávok a iných pohľadávok. Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok sa bude táto priepasť ešte prehlbovať. Z praxe je zrejmé, že privilegované postavenie prednostných pohľadávok pomáha zvyšovať úspešnosť týchto exekúcií, a preto je zachovanie súčasného stavu z pohľadu štátu logické. Aj preto argumentácia o zvýšení vymáhateľnosti niektorých neprednostných pohľadávok po zmene nariadenia vyznieva prinajmenšom nedôveryhodne. Prednostný charakter niektorých verejnoprávnych pohľadávok, ktorý je zakotvený od čias prvej ČSR, nepovažujeme za súladný so súčasnými ústavnými požiadavkami na rovnosť vlastníckeho práva a zákaz diskriminácie.

Neuváženou úpravou rozsahu zrážok pri výkone rozhodnutia sa môže zvýšiť počet dlžníkov, ktorým nemožno vykonať žiadnu zrážku a majú prakticky exekučnú imunitu. Dlžníci v problémoch dnes majú možnosť využiť právnu úpravu oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Niektorí dlžníci, vedomí si svojej nepostihnuteľnosti (s výnimkou obmedzených prostriedkov trestného práva), sú prakticky zbavení právnej zodpovednosti za svoje protiprávne správanie. Vytvorenie skupiny nepostihnuteľných dlžníkov môže mať okrem iného za následok aj skutočnosť, že veritelia stratia vieru vo funkciu a efektivitu vynucovania práva. Rizikom, pred ktorým varuje aj UIHJ v súvislosti s oslabovaním výkonu rozhodnutia je, že sa  zavedie „súkromné“ vymáhanie pohľadávok prostredníctvom organizovaného zločinu.

Nižšie zrážky pri výkone rozhodnutia tiež znamenajú dlhšiu dobu zrážania, čo v prípade úročených peňažných povinností môže negatívne ovplyvniť dlžníka, ktorý občas nedokáže posúdiť výhodnosť skoršieho splnenia (istiny) vymáhaného nároku.

Z hľadiska dlžníka treba poukázať ešte na jeden negatívny aspekt prípadného zásadnejšieho zvýšenia základnej sumy, a to skutočnosť, že v prípade bezúspešnosti miernejších spôsobov exekúcie, bude exekútor nútený voliť aj také spôsoby vedenia exekúcie, ktoré do práv dlžníka zasiahnu intenzívnejšie.[18]

Predložená zmena nariadenia bude mať vplyv aj na zamestnávateľov, ktorým sa opäť o niečo skomplikuje vedenie mzdovej agendy. Asymetrické stanovenie základnej sumy pri prednostných a ostatných pohľadávkach, ktoré Exekučný poriadok nepredpokladá, môže byť zdrojom problémov v prípadoch, ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok.[19]

Je zrejmé, že aktuálna suma životného minima neodzrkadľuje rast životných nákladov a primerané zvýšenie nepostihnuteľnej sumy a sumy, od ktorej sa zrážka vykoná bez obmedzenia, je preto na mieste. Riešenie problému zvýšením životného minima by bolo samozrejme ideálne. Navrhovaná právna úprava však primerane nepôsobí, a to predovšetkým ak túto zmenu posudzujeme vo vzájomnej súvislosti s už uvedenými reguláciami znižujúcimi vynútiteľnosť práva.

Slovenská komora exekútorov okrem iného v predbežných pripomienkach žiadala, aby manžel povinného, ktorý má samostatný príjem, nebol považovaný za osobu, na ktorú sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu pri výpočte základnej sumy. Podľa Občianskeho zákonníka by príjem tohto manžela, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mal byť v exekúcii tiež postihnuteľný (§ 147 Občianskeho zákonníka). V praxi však príjem manžela podľa procesnej úpravy Exekučného poriadku nie je možné efektívne postihnúť. Je preto nesprávne, aby bol takýto manžel považovaný za „vyživovanú osobu“ pri výpočte nepostihnuteľnej sumy.

Návrh nariadenia však prichádza s úpravou, podľa ktorej sa 25 % z výšky základnej sumy nezapočíta iba na takého manžela povinného, ktorý má samostatný čistý príjem vyšší ako 80 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok (t.j. viac ako 906,40 eur). Nie je zrejmé, prečo predkladateľ navrhuje práve takúto vysokú sumu, keďže z čistého príjmu 906,40 eur inak tiež možno vykonať zrážku. Zároveň bude takáto právna úprava zrejme nevykonateľná, pretože výšku príjmu manžela povinného nemôže zisťovať zamestnávateľ, ktorý zrážku vykonáva a ani exekútor.

SKE tiež navrhuje aj zavedenie inštitútu „minimálnej zrážky“ z akéhokoľvek príjmu povinného, napríklad v sume 5 eur. Takáto zrážka by mala motivovať dlžníkov, ktorí sa exekúcii dlhodobo vyhýbajú, v plnení judikovaných povinností a odradí ich od využívania ciest, ktorými sa možno exekúcii vyhnúť. Z návrhu zmien nariadenia vlády je zrejmé, že predkladateľ týmto spôsobom neuvažuje.

Zmena nariadenia o rozsahu zrážok ovplyvní vymáhateľnosť judikovaných nárokov, a to aj prednostných pohľadávok ako výživné, kde bola často dôležitá zrážka bez obmedzenia. Rozšíri sa tak skupina exekúcií, ktoré budú vedené bezúspešne. Vplyv na zamestnanosť, či ochotu povinného pracovať alebo pracovať za vyšší príjem je prinajmenšom otázny. Na druhej strane je vplyv zmeny nariadenia na verejný rozpočet nepochybný.[20]

Nariadenie vlády o rozsahu zrážok však nemôže riešiť ďalšie problémy spojené s výkonom zrážok.  Právnu úpravu rozsahu zrážok by bolo treba riešiť komplexne v Exekučnom poriadku. Problémom je napríklad administratívne zaťaženie zamestnávateľov, ktorí zrážky vykonávajú, zložitosť výpočtu zrážok (tu by mohla byť inšpiratívna nemecká právna úprava v § 850c ZPO) alebo skutočnosť, že v prípade viacerých exekúcií sa zrážka bez obmedzenia pripočítava k prvej a nie druhej tretine, ako v Českej republike. Nová právna úprava by s výnimkou výživného, či pohľadávok z náhrady škody spôsobenej trestným činom, nemala robiť významné rozdiely medzi prednostnými a ostatnými pohľadávkami. Tiež by sa mala viesť diskusia o minimálnej zrážke a jej úlohe v prípade nízkopríjmových osôb, ktoré dlhodobo neplnia právne povinnosti. 

Z praxe exekútorských úradov vyplýva, že pri zmenách rozsahu zrážok v rokoch 2013 a 2015 sa značne znížili sumy zrážané nariadenými zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinného. Informácie o zvýšení motivácie dlžníkov pracovať nemáme ani z roku 2015 a ani po uskutočnení podobných zmien v Českej republike.

Súhlasíme, že dôležitým faktorom pre úpravu nariadenia by mali byť dopady na nízkopríjmové domácnosti a domácnosti ohrozené chudobou. Tieto dopady však treba najprv analyzovať a definovať. V tejto súvislosti upriamujeme na list UIHJ zo začiatku pandémie, v ktorom varuje pred prijímaním unáhlených riešení. V liste sa okrem iného uvádza, že akékoľvek ďalšie (dlhšie alebo zásadnejšie) odďaľovanie výkonu súdnych rozhodnutí by mohlo vážne ohrozovať snahy štátov o odvrátenie možnej ekonomickej krízy. Poukazuje sa na skutočnosť, že pandémia zanechá značné ekonomické škody. Väčšie obmedzenie exekúcií však môže spôsobiť ďalšie problémy s „cash flow“ predovšetkým malým a stredným podnikom. V tejto súvislosti hrozí aj strata dôvery v právny systém, a preto UIHJ priamo poukazuje na riziko možného nárastu korupčného správania. UIHJ zdôrazňuje, že exekúcia je integrálna súčasť práva na spravodlivý proces (Hornsby vs. Grécko, ESĽP č. 18357/91). Súdni exekútori vykonávajú činnosť, aby zabezpečili riadne dokonanie spravodlivosti, a teda predstavujú životne dôležitú zložku právneho štátu (Pini a ďalší vs. Rumunsko, ESĽP č. 78028/01 a 78030/01). Riadny výkon súdnych rozhodnutí je podmienkou sine qua non pre dôveryhodnosť justície, legislatívy, ako aj štátu ab initio. Je to tak garancia a jadro právnej istoty, ako aj ekonomického rozvoja štátu.

V tejto situácii je preto mimoriadne dôležité zachovať dôveru v právny systém (Rule of Law), aby sa zamedzilo vykonávaniu „súkromnej spravodlivosti“, ktorá sa prieči princípom právneho štátu a zároveň najviac ohrozuje život a dôstojnosť dlžníka.

V neposlednom rade UIHJ vo svojej správe zdôrazňuje úlohu súdneho exekútora ako profesionála, ktorý zabezpečuje, aby sa právo presadilo, avšak je si zároveň vedomý sociálnej a ekonomickej reality. Využívajúc svoje odborné zručnosti a schopnosti, preto pri výkone exekúcie využíva správne a vyvážené spôsoby, dohaduje splátkové kalendáre, ale tiež pôsobí ako mediátor sporov medzi oprávneným a povinným.[21]

Slovenská komora exekútorov preto presadzuje napríklad aj úpravu a spružnenie inštitútu žiadosti povinného o splátky tak, aby exekútor mohol aj bez súhlasu oprávneného žiadosti vyhovieť pri vyššom vymáhanom nároku a zároveň podľa individuálneho posúdenia veci ponechať určitý majetok povinného zablokovaný (napríklad nehnuteľnosť), aj keď plnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí.

Ako ďalej s vynútiteľnosťou práva? Domnievame sa, že pod vplyvom rodiacej sa krízy spôsobenej pandémiou nemôžeme rezignovať na účinné vynucovanie práva. Práve naopak, fungujúci výkon rozhodnutia, ako nevyhnutná podmienka existencie právneho štátu, nám môže pomôcť krízu prekonať a vyhnúť sa mnohým zásadným problémom, ktoré poznáme z minulosti. Ak však smerujeme k stavu, že právo judikované súdom nebude efektívne vynútiteľné, potom sa aj tridsať prvostupňových súdov podľa reformy súdnej mapy môže javiť ako priveľa.



[1] Ficová, S., Cirák, J., Fekete, I.: Teoretické vymedzenie pojmu vymožiteľnosť práva, Záverečná štúdia „Vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike“, Justičná akadémia SR, Pezinok 2010;

[3] aktuálny počet starých exekúcií zapísaných v CRE je 966 333 (v čase prijímania zákona č. 233/2019 Z. z. bol tento počet približne 2,6 mil.), z toho počet exekúcií starších ako 5 rokov  je 615 857; možno predpokladať, že veľká časť týchto exekúcií čaká na splnenie podmienok na zastavenie zo zákona alebo rozhodnutie súdu o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie;

[4]  Pozri napr. program kongresu UIHJ 2021: https://www.uihj-dubai.com/

[5] Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024, str. 12, zdroj: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=494677

[6] Pozri pripomienku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k novele CMP, ktorým sa mal meniť aj Exekučný poriadok, tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2020/361/pripomienky/zobraz?_processDetail_WAR_portletsel_verejna=1

[8] Zákonný čl. LX/1881 §§ 54, 55; ďalej pozri zákon 314/1920 Sb. o exekúcii na platy a výslužné zamestnancov a ich pozostalých a jeho novely 177/1924 Sb. a 103/1926 Sb.; v tejto súvislosti dávame do pozornosti aj vládny návrh zákona o zvýšení existenčného minima v exekučnom pokračovaní z roku 1942, tu: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=549

[9] § 68 a nasl. Exekučného poriadku

[10] zákon 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[11] nariadenie vlády č. 216/2013 Z. z.

[12] nariadenie vlády  č. 292/2015 Z. z.

[13] podľa údajov Sociálnej poisťovne bol nariadený výkon rozhodnutia približne proti 55 tisíc dôchodcom z čoho možno zrážku vykonať z 33 tisíc dôchodkov;

[14] podľa návrhu nariadenia sa suma 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu mení na 25 % z výšky základnej sumy určenej podľa § 1 ods. 1;

[16] napr. Chytil, P.: Srovnání nezabavitelných částek v ČR a Německu. Nastal čas na změnu? Komorní listy. 02/2018. Praha: Exekutorská komora ČR, 2018, s. 19. MK ČR E 19153

[17] Pozri novelizácie nařízení vlády č. 595/2006 Sb. o způsobu výpočtu základní částky, která nesmí být sražena povinnému z měsíční mzdy při výkonu rozhodnutí, a o stanovení částky, nad kterou je mzda postižitelná srážkami bez omezení (nařízení o nezabavitelných částkách)

[18] v prípade nižších dlhov to môže byť predovšetkým súpis hnuteľného majetku.

[19] pozri § 72 Exekučného poriadku

[20] to aj z dôvodu, že nie všetky verejné pohľadávky sú prednostné;

[21] UIHJ: How can enforcement agents contribute to overcoming the economic crisis connected to the COVID-19 pandemic? April 2020; dostupné tu: https://www.uehj.eu/wp-content/uploads/2020/04/PP-Covid-19-EN.pdf

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1459
PoUtStŠtPiSoNe
: