TlačPoštaZväčšiZmenši

Ad: Je vianočný príspevok poukázaný na účet povinného v banke naozaj nepostihnuteľný exekúciou?

21.12. 2019, 15:52 |  najpravo.sk

Lebo, ako hovorí Pedius, vždy keď sa jedno alebo druhé ustanoví zákonom, je to dobrý dôvod, aby bolo doplnené všetko ostatné, čo slúži rovnakému účelu, a to buď výkladom alebo prostredníctvom súdnej moci. [1]Digesta 1.3. 13

Dňa 25. novembra 2019 bola publikovaná tlačová správa Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „SKE”), ktorá reagovala na problematiku vyplácania vianočného príspevku v mesiaci december podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.[2]

Podľa údajov Sociálnej poisťovne sa bude vyplácať približne 1,3 milióna vianočných príspevkov. Ku koncu októbra 2019 boli exekúcie vedené takmer proti 34 tisíc dôchodcom. [3]

Správa SKE, ktorá bola určená pre laickú verejnosť, predovšetkým dôchodcom, upozorňuje na skutočnosť, že vianočný príspevok ako štátna sociálna dávka nepodlieha exekúcii. Zároveň odporúča aj spôsob, akým postupovať v prípade, ak je príspevok vyplácaný na účet dôchodcu, ktorý je v exekúcii zablokovaný.

Tlačovú správu SKE prevzal aj portál najpravo.sk dňa 27. novembra 2019. Na tlačovú správu SKE na tomto portáli článkom reaguje advokát JUDr. Filip Varga, ktorý spochybňuje možnosť vyplatenia vianočného dôchodku povinnému v prípade, ak bola pripísaná na jeho zablokovaný účet v banke. Podľa názoru autora článku, pripísaním vianočného príspevku na účet povinného v banke, sa tento príspevok stane majetkom banky a „tu sa nezvratne zmieša s inými prostriedkami banky”. Pretože je účet povinného postihnutý účinkami príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nemôže banka a ani exekútor príspevok vyplatiť dôchodcovi.

Postup podľa ustanovenia § 104 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP”) podľa autora uplatniť nemožno, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne na prípady, ak je na účet v banke poukázaná suma, ktorá prevyšuje rozsah zrážky podľa § 68 a nasl. EP. Banka teda môže uvoľniť iba časť mesačnej mzdy alebo iných príjmov, ktorá sa nemohla zraziť podľa ustanovení o exekúcii vykonaním zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov.[4]

Autor článku zároveň vyzval SKE, aby mu poskytla výkladové stanovisko k tejto problematike. Pretože SKE nie je oprávnená poskytovať stanoviská k výkladu právnych predpisov, rozhodol som sa odpovedať vo vlastnom mene.

Úvodom považujeme za potrebné uviesť, že hoci s argumentáciou autora článku z nižšie uvedených dôvodov nesúhlasíme, oceňujeme otváranie odbornej diskusie na témy súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí.

SKE si uvedomuje svoju zodpovednosť pre zvyšovanie vymožiteľnosti práva, ako aj potrebu znižovania entropie spoločnosti, ktorú nútený výkon rozhodnutí vyvoláva. Preto sa snaží napomáhať ochrane ústavou garantovaných práv účastníkov exekučného konania, bez ohľadu na to, či vystupujú na strane povinného alebo oprávneného. Napríklad, ako jedna z mála inštitúcií, dôrazne upozorňovala na problematickú právnu úpravu ukončenia niektorých exekúcií z hľadiska zásahu do ústavou garantovaných práv veriteľov (zákon č. 233/2019 Z. z.). Na druhej strane svojimi aktivitami, ako je bezplatná poradňa alebo pravidelné informačné správy, podporuje ochranu práv najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, predovšetkým dôchodcov. A to napriek tomu, že exekúcie zrejme postihujú iba necelých 2,5% z celkového počtu dôchodcov a mnohí z nich svoje záväzky nesplnili v aktívnom veku, pričom dôchodok je ich jediným postihnuteľným príjmom. Navyše rozsah zrážok z dôchodku bol tiež výrazne limitovaný. [5]

V súčasnej dobe dochádza k obmedzovaniu hotovostných platieb a stále viac fyzických osôb používa účty v bankách. Bol zavedený tzv. „základný bankový produkt a štandardný účet”, ktorý umožňuje využívať bankové služby aj sociálne najslabším osobám. Prostredníctvom účtov v bankách sú vyplácané rôzne sociálne dávky ako dávky v hmotnej núdzi, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, náhradné výživné a pod. [6]

Taká interpretácia, že tieto pohľadávky, resp. ich exekučná imunita zaniká pripísaním na účet v banke by preto v súčasnej spoločenskej situácii bola zrejme neadekvátna. Preto sa pokúsime načrtnúť východiská, ktorými je možné nejednoznačnosť ustanovení Exekučného poriadku preklenúť.

Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii

Vianočný príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorá sa vypláca za podmienok ustanovených zákonom č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného od 09. novembra 2006. Exekučný poriadok už od novelizácie zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 111 ods. 2 ustanovuje, že štátne sociálne dávky exekúcii nepodliehajú, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Je teda nesporné, že vianočný príspevok ako štátna sociálna dávka má objektívnu exekučnú imunitu podľa § 111 ods. 2 Exekučného poriadku. Rovnako nesporná je aj skutočnosť, že majiteľ účtu má voči banke pohľadávku (právo na plnenie), pričom nie je rozhodujúce, kto prostriedky na účet vložil. Predmetom prikázania pohľadávky z účtu v banke nie je vec (peňažné prostriedky), ale právo majiteľa na výplatu finančných prostriedkov z účtu.

Preto súdy judikovali, že je neprípustná obrana tretích osôb, ktoré vklad na účet uskutočnili prostredníctvom excindačnej žaloby.[7]Teda aj v prípade, ak tretia osoba vložila na účet povinného finančné prostriedky omylom, nie je oprávnená brániť sa excindačnou žalobou, ale vznikol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti povinnému. V takomto spore oprávnený (a ani exekútor) nie je pasívne legitimovaný. [8]

Sčasti zavádzajúci je argument autora, podľa ktorého pripísaním prostriedkov na účet v banke dochádza k ich nezvratnému zmiešaniu s inými prostriedkami banky. Napríklad už zo spomínaného § 104 EP totiž vyplýva, ktoré prostriedky na účte povinného exekúcii nepodliehajú.

Zároveň treba poukázať na ustanovenie § 102 EP, v zmysle ktorého predpisy, ktoré vylučujú alebo obmedzujú použitie pohľadávok právnických osôb z účtu v banke na iný než určený účel, nie sú dotknuté ustanoveniami o prikázaní pohľadávky z účtu v banke. Je teda zrejmé, že problém nie je vo vyčlenení prostriedkov z účtu povinného v banke, ktoré exekúcii nepodliehajú, ak tak ustanovuje zákon. Kvalitatívna stránka z hľadiska exekučnej imunity sa teda nemení ani po pripísaní nepostihnuteľných prostriedkov na účet v banke. [9]

Základnou otázkou je, či ustanovenia § 111 a 112 EP (Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii) sa majú vzťahovať iba k exekúcii prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa § 105 a nasl. EP alebo aj na exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke podľa § 94 a nasl. EP. Systematické zaradenie, ktoré uvádza spoločný nadpis, indikuje, že by sa tieto ustanovenia mohli vzťahovať aj na exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu.

Zo starších komentárov k Občianskemu súdnemu poriadku sa dozvedáme, že systematické zaradenie § 317 - § 319 OSP (Pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia) bolo chápané v tomto zmysle: „Ustanovenia § 317 - § 319 sú spoločnými ustanoveniami pre výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, teda sa použijú tak na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ako aj na prikázanie iných peňažných pohľadávok.[10]

Vráťme sa k ustanoveniu § 102 Exekučného poriadku (resp. § 310 OSP). Do  zákona č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) bol novelou č. 63/1955 Zb. doplnený § 527a, podľa ktorého osobitné predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie prostriedkov na iné než určené účely nie sú dotknuté ustanoveniami o exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Do Občianskeho súdneho poriadku zo 4. decembra 1963 sa toto ustanovenie dostalo v takej podobe, že predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie pohľadávok organizáciou z účtu v peňažnom ústave na iný než určený účel nie sú dotknuté ustanovením o prikázaní pohľadávky z účtu v peňažnom ústave. Novelou č. 519/1991 Zb. sa slovo „organizáciou” nahradilo slovným spojením „právnickými osobami”. V tejto podobe sa predmetná norma dostala aj do § 102 Exekučného poriadku. Socialistické zákonodarstvo podľa všetkého nepredpokladalo situáciu, že na účte fyzickej osoby by sa mohli nachádzať prostriedky, ktoré sú ex lege účelovo viazané. Je celkom nepochopiteľná skutočnosť, že sa táto norma neupravila ani tridsať rokov po zmene režimu.

V Českej republike bola uvedená norma zmenená zákonom č. 30/2000 Sb., ktorým sa mení zákon č. 99/1963 Sb., občanský soudní řád, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSŘ”). Slovné spojenie „právnických osôb” sa vypustilo, čo sa zdôvodnilo zosúladením s ostatnými ustanoveniami upravujúcimi výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke. [11]

Najvyšší súd Českej republiky však už v roku 1997 judikoval, že: „Podle ustanovení § 310 o. s. ř. předpisy vylučující nebo omezující použití pohledávek právnických osob z účtu u peněžního ústavu (banky) k jinému než stanovenému účelu nejsou dotčeny ustanovením o přikázání pohledávky z účtu u peněžního ústavu (banky); totéž analogicky platí, jde-li o pohledávky fyzických osob.[12] Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky v zmysle ustanovenia § 310 OSŘ nie sú výkonom rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke postihnuté iba finančné prostriedky, ktoré boli na účet vložené, ako výnos z účelovo viazaných pohľadávok, o ktorých občiansky súdny poriadok ustanovuje, že celkom alebo čiastočne nepodliehajú výkonu rozhodnutia (súd odkazuje priamo na § 317 ods. 1 a 2 a § 319 OSŘ) a finančné prostriedky účelovo určené podľa § 317ods. 3 OSŘ, ale aj finančné prostriedky, o ktorých osobitné zákony ustanovia, že môžu byť použité iba na určené účely. Analogické použitie § 310 vo svojom rozhodnutí potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.[13]

Rovnaké závery vyplývajú aj z českej odbornej literatúry, napr. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář Z., a kol.: Občanský soudní řád, 7. vydání, 2006, § 310. Podľa tohto komentára sú pohľadávkami podľa § 310 predovšetkým pohľadávky vymenované v ustanoveniach § 317, 318 a 319 OSŘ. „Uvedené pohledávky neztrácí svou povahu (to, že jde o pohledávky nepodléhající výkonu rozhodnutí) jenom proto, že jejich výnos byl vložen (přijat) na účet u peněžního ústavu. Je to také logický důsledek zásady bezhotovostního platebního styku.”[14]

Problematikou pohľadávok nepodliehajúcich exekúcii sa zaoberalo aj niekoľko príspevkov v odbornom časopise Komorní listy z decembra 2009.[15] Okrem už uvedených záverov bol prezentovaný aj taký názor, že pre posúdenie použitia právnej úpravy pohľadávok nepodliehajúcich exekúcii na exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu je potrebné vyhodnotenie účelového určenia pohľadávky. Určenie v prípade § 310 a 317 OSŘ totiž vyplýva z osobitných predpisov. Situácia by mala byť iná v prípade ustanovení § 318 a 319 OSŘ (napr. pohľadávky podnikateľov), kde toto osobitné určenie chýba, a teda by sa nemali aplikovať.

Napríklad zo staršej judikatúry však vyplýva, že ak účet dlžníka v peňažnom ústave tvoria autorské odmeny, tieto sú postihnuteľné iba v zákonnom rozsahu.[16] Preto sa prikláňame k takej interpretácii, že sa ustanovenia § 111 a 112 uplatnia (argumentum a simili) aj na exekúciu vedenú prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak teda bola na účet v banke vložená pohľadávka, ktorá exekúcii nepodlieha, rovnako aj jej výnos (pohľadávka z účtu v banke) nepodlieha exekúcii. Takýto záver považujeme za logický a správny.

Podstatné je, že hodnoty, resp. záujmy, ktoré chráni ustanovenie § 111 EP sa po pripísaní nepostihnuteľnej pohľadávky na účet v banke nijakým zásadným spôsobom nemenia. Z hľadiska racionálneho zákonodarcu preto nie je žiaden dôvod odlišovať prípady, kedy sa pohľadávka vypláca povinnému osobne alebo prostredníctvom účtu.

Uvedené by podľa nášho názoru platilo aj bez analogického použitia ustanovenia § 102 Exekučného poriadku, ktoré je predovšetkým zamerané na ochranu rôznych dotácií z verejných zdrojov. Na druhej strane rozšírenie dopadu tohto ustanovenia aj na účty fyzických osôb je zrejme nevyhnutné. Typickým príkladom sú prípady, keď sú na účty samostatne hospodáriacich roľníkov poskytované dotácie.

Zastavenie exekúcie

Ďalšou otázkou je, akým spôsobom sa môže povinný proti exekúcii nepostihnuteľnej pohľadávky brániť. Z judikatúry vyplýva, že námietku povinného, že výkonom rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke budú postihnuté účelovo viazané prostriedky, ktoré možno použiť len na vopred určený účel, skúma súd v konaní o zastavení výkonu rozhodnutia. [17]

V exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 rozhoduje súd o zastavení exekúcie, resp. čiastočnom zastavení exekúcie, z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. d) EP, ak exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii. Praktickým problémom je, že v súčasnej dobe súdy o (čiastočnom) zastavení exekúcie rozhodujú spravidla niekoľko rokov.

Zákonom č. 2/2017 Z.z. bola zásadným spôsobom novelizovaná tretia časť EP. Nový koncept excindácie je upravený v § 44 EP. Právo namietať neprípustnosť exekúcie má aj povinný, hoci zrejme spravidla pôjde o tretiu osobu. Z tohto práva sa vylučuje iba dlžník povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu, ktorý má možnosť obrany v prípadnej poddlžníckej žalobe.[18]Ustanovenia o uplatnení práva k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, sa podľa novej právnej úpravy primerane použijú aj na prípady, ak tu je pochybnosť, či exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii. Zákon výslovne ustanovuje, že vecou sa na účely tohto ustanovenia rozumie aj právo alebo iná majetková hodnota.

Recentná odborná literatúra sa nezhoduje v otázke, či je možné rozšírenú možnosť excindácie použiť aj na uplatnenie objektívnej exekučnej imunity pri exekúcii vedenej prikázaním pohľadávky.[19]V prípade exekúcie vedenej prikázaním pohľadávky je totiž dlžník zodpovedný za správne vyhodnotenie neprípustnosti exekúcie. Ak je teda exekúcia vedená prikázaním pohľadávky z účtu v banke, je banka ako dlžník zodpovedná za posúdenie, či pohľadávka alebo jej časť nepodlieha exekúcii. Exekúciu, ktorá postihuje účet v banke, na ktorom sú prostriedky nepodliehajúce exekúcii, teda nie je potrebné zastaviť a exekútor nemusí účet odblokovať. Účet povinného teda ostáva zablokovaný, avšak blokácia sa netýka prostriedkov, ktoré exekúcii nepodliehajú.[20]

Napriek tomu, že vyššie uvedeným by sme mohli tento rozbor ukončiť, domnievame sa, že použitie § 44 EP na exekúciu vedenú prikázaním pohľadávky nie je vylúčené. V § 44 ods. 7 písm. a) EP satotiž predpokladá, že sa uplatní aj na spory o rozsah exekúcie podľa § 61q a nasl. EP (exekučná imunita). Je zrejmé, že týmto rozšírením možností incidenčných sporov podľa § 44 EP sa nahrádzajú ustanovenia o zastavení exekúcie súdom podľa § 57 ods. 1 písm.d) EP účinného do 31.03.2017.

§ 104 ods. 2 Exekučného poriadku

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd, resp. v určitých prípadoch exekútor, je oprávnený exekúciu zastaviť v prípade, ak má byť postihnutá pohľadávka z účtu povinného banke, ktorá exekúcii nepodlieha. Zároveň banka, ktorej bol doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke by nemala zablokovať prostriedky, ktoré exekúcii nepodliehajú. Je však dôležité, aby sa banka alebo exekútor dozvedeli, že prostriedky na účte exekúcii nepodliehajú.

Ustanovenie § 104 ods. 2 bolo do Exekučného poriadku doplnené čl. III zákona č. 144/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júna 2010. Ustanovenie bolo pridané v druhom čítaní na základe pripomienky ústavnoprávneho výboru. Zo spoločnej správy výborov sa dozvedáme iba to, že posilňuje zásadu ochrany povinného.[21]

Účelom tohto ustanovenia je zabezpečenie možnosti jednoduchého a rýchleho uplatnenia nepostihnuteľnej sumy z účtu v banke. Toto ustanovenie sa prima facie týka nepostihnuteľnej sumy, ktorá je vypočítaná podľa predpisov o exekúcii zrážkami zo mzdy (§ 66 EP a nasl.) a z iných príjmov (§ 89 EP a nasl.).

Je však významné v tom, že upravuje účinný postup uplatnenia nepostihnuteľnosti určitej pohľadávky z účtu povinného v banke. Ak porovnáme hodnoty, ktoré chráni ustanovenie § 104 ods. 2 a § 111 EP zistíme podobnosti, ktoré svedčia v prospech analogického použitia tohto postupu. Nie je totiž žiaden hodnotový, či racionálny dôvod pre uprednostnenie ochrany nepostihnuteľnej časti mzdy pred ochranou sociálnych dávok. Analogia legis,ako metodologický nástroj na uzatváranie medzier v zákone, je v procesnom práve prípustná, hoci s ňou treba narábať obozretne.[22] Miera podobnosti v uvedených prípadoch jej použite podľa nášho názoru umožňuje.

Exekučný poriadok je právny predpis, ktorý bol od prijatia v septembri 1995 novelizovaný už viac ako päťdesiatimi zákonmi, a to často s osobitnou úpravou intertemporality. Väčšina jeho novelizácií bola navyše nesystémová a kauzistická, ako typický príklad tzv. ad hoc legislatívy. Tieto skutočnosti robia z Exekučného poriadku mimoriadne zložitý právny predpis, ktorý je náročný na interpretáciu. Použitie objektívneho teleologického výkladu a analógie je v tejto situácii nevyhnutnou požiadavkou pre praktickú aplikovateľnosť právnej normy. Striktné pridržiavanie sa jazykového výkladu v spojení s navzájom si odporujúcimi ustanoveniami by z Exekučného poriadku urobili nepoužiteľný predpis.

V zmysle požiadavky bezrozpornosti zákona je potrebné predmetné ustanovenia vykladať tak, že pohľadávka, ktorá nepodlieha exekúcii podľa § 111 a § 112 EP, nepodlieha exekúcii ani v prípade, ak je pripísaná na účet povinného v banke.

Možno chápať frustráciu mnohých veriteľov, najmä fyzických osôb, ktorí požadujú dokonanie spravodlivosti po niekoľkoročnom súdnom spore, spôsobenú nízkou vymožiteľnosťou práva a nesystémovými politickými opatreniami, ktoré podporujú nepoctivých dlžníkov. V tejto situácii však nemožno rezignovať na primeranú ochranu najzraniteľnejších osôb, predovšetkým tých, ktorým sú vyplácané sociálne dávky.

S prianím pokojného prežitia vianočných sviatkov

JUDr. Peter Stodola, PhD.
súdny exekútor
člen prezídia SKE

 



[1]Digesta 1.3.13.Ulpianus libro primo ad edictum aedilis curulis. Nam, ut ait Pedius, quotiens lege aliquid unum vel alterum introductum est, bona occasio est cetera, quae tendunt ad eandem utilitatem, vel interpretatione vel certe iurisdictione suppleri.

[2] Tlačová správa SKE: Exekútor nesmie dôchodcom siahnuť na vianočný príspevok k dôchodku, zdroj: https://www.ske.sk/exekutor-nesmie-dochodcom-siahnut-na-vianocny-prispevok-k-dochodku/

[3] Správa Sociálnej poisťovne o nepostihnuteľnosti vianočného príspevku exekúciou: https://www.socpoist.sk/aktuality-vianocny-prispevok-nepodlieha-exekucii--exekutor-nan-nesmie-siahnut/48411s68004c

[4] Varga, F.: Je vianočný príspevok poukázaný na účet povinného v banke naozaj nepostihnuteľný exekúciou?, najpravo.sk, zdroj: https://www.najpravo.sk/clanky/advokat-je-vianocny-prispevok-poukazany-na-ucet-povinneho-v-banke-naozaj-nepostihnutelny-exekuciou.html#_ftn1

[5]Počet vyplácaných dôchodkov podľa údajov Sociálnej poisťovne: https://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s

[6] V praxi sa najčastejšie stretávame s prípadmi, kedy je na účet povinného v banke poukazované výživné na maloleté deti alebo rodinné prídavky.

[7]Pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súduSlovenskej republiky z 30. novembra 2010, sp. zn. 1 MCdo 2/2009:

„Vzhľadom k tomu, že výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky sa týka pohľadávky, ktorú má majiteľ účtu na základe zmluvného vzťahu voči banke, nie je rozhodujúce koho boli peňažné prostriedky, ktoré boli na účet vložené. Podstatné je to, kto je majiteľom účtu, t.j. či ide o povinnú osobu v exekúcii. Predmetom výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave teda nie je vec (peňažné prostriedky), ale nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z účtu. Exekúcii podlieha a predmetom tohto spôsobu exekúcie je preto len tento nárok.”

Tiež napríklad Krajský súd Košice, rozsudok 3Co/380/2013 z 27. 1. 2016, http://merit.slv.cz/KSKE/3Co/380/2013

[8]Pozri rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10. 11. 2004, sp. zn. 35 Odo 801/2002 (R 50/2006)

[9]K (ne)zmiešaniu prostriedkov na účte v banke a ich rozpoznateľnosti pozri aj aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.06.2019, sp. zn.29 ICdo 76/2017

[10] Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 887

[11]Dôvodová správa k uvedenému zákonu: http://www.psp.cz/sqw/text/tiskt.sqw?o=3&ct=257&ct1=0

[12]Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 6. 5. 1997, sp. zn. 2 Cdon 1198/96

[13]Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. augusta 2002, sp. zn. 3Cdo134/01

[14]Bureš, J., Drápal, L., Krčmář Z., a kol.: Občanský soudní řád, 7. vydání, 2006, komentár k § 310

[15]Pozri Komorní listy, Exekutorská komora České republiky, prvé číslo, december 2009, zdroj: https://www.ekcr.cz/admin/priloha//EK_KL_1-2010.pdf

[16] R 22/1964: Tvoří-li účet dlužníka u peněžního ústavu jen autorské honoráře, jde o nároky, jaké má na mysli § 58 autorského zákona, a proto exekuce na nároky na autorskou odměnu může postihnout jen jednu pětinu dlužníkovy pohledávky.

[17]Napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. augusta 2002, sp. zn. 3Cdo134/01

[18]Dôvodová správa k zákonu č. 2/2007 Z. z. je dostupná tu: https://www.najpravo.sk/dovodove-spravy/rok-2017/2-2017-z-z.html?print=1

[19]Procesný postup podľa § 44 sa neaplikuje na exekúciu prikázaním pohľadávky podľa komentára Števček, M.,Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie C. H. Beck 2018 s. 163-165.

[20]Porovnaj Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie C. H. Beck 2018 s. 398; Tomašovič, M., Exekučný poriadok s komentárom, Poradca podnikateľa, spol.  s r.o. 2006, s. 126, 127.

[21]Spoločná správavýborov Národnej rady Slovenskej republiky č. 158/2010, zdroj:

https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=343709

[22]Pozri napr. Melzer, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha: C.H. Beck, 2011, s. 245; Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 39, 40.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 19
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania

Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v ...

CSP: Povinnosť súdu doručovať písomnosti súdu prostredníctvom zamestnávateľov

Ak súd prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 116 Civilného sporového poriadku zistí, že žalovaný má uzavretý stabilný pracovný ...

Odporovanie uzneseniu o schválení súdneho zmieru

Dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a ...

Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 19. 12. 2019 co veci C‑290/19, RN proti Home Credit Slovakia a.s.

Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Súdna rada rozhodne o pozastavení funkcie Maruniakovej a Cvikovejhttps://www.teraz.sk/slovensko/sudna-rada-rozhodne-o-docasnom-pozasta/442828-clanok.html

Súdna rada v utorok na svojom riadnom zasadnutí rozhodne o návrhu ministra spravodlivosti Gábora ...

Cestovný pas nahlásený ako stratený sa po nájdení nepoužívahttps://www.teraz.sk/slovensko/policia-cestovny-pas-nahlaseny-ako/442696-clanok.html

Ak občan bezodkladne nenahlási stratu, odcudzenie, poškodenie alebo zneužitie cestovného pasu, ...

V pondelok bude Súdna rada opäť voliť predsedu Najvyššieho súdu SRhttps://www.teraz.sk/slovensko/v-pondelok-bude-sudna-rada-opat-voli/442690-clanok.html

Súdna rada bude v pondelok opäť voliť predsedu Najvyššieho súdu SR.

Ústavný súd zákon o eKase nepozastavil. Bude posudzovať jeho ústavnosťhttps://www.teraz.sk/ekonomika/ustavny-sud-zakon-o-ekase-nepozastav/442629-clanok.html

Ústavný súd (ÚS) SR prijal na ďalšie konanie návrh skupiny opozičných poslancov na ...

Exekútorov ubúda, za posledné dva roky komora neregistruje žiadneho nového koleguhttps://www.webnoviny.sk/exekutorov-ubuda-za-posledne-dva-roky-komora-neregistruje-ziadneho-noveho-kolegu/

Komora exekútorov neregistruje za ostatné dva kalendárne roky žiadneho nového kolegu.

Lučanský: Prvý krok v boji proti korupcii bola nezávislá voľba šéfa PZhttps://www.teraz.sk/slovensko/lucansky-prvy-krok-v-boji-proti-koru/442584-clanok.html

Milan Lučanský zároveň očakáva, že novým spôsobom riadenia a iným štýlom postupov sa ...

Nové časopisy

Justičná revue 12/2019

Justičná revue 12/2019

Časopis pre právnu prax.

Zo súdnej praxe 6/2019

Zo súdnej praxe 6/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Bulletin slovenskej advokácie 12/2019

Bulletin slovenskej advokácie 12/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 11/2019

Justičná revue 11/2019

Časopis pre právnu prax.

Právny obzor 6/2019

Právny obzor 6/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Súkromné právo 5/2019

Súkromné právo 5/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

PoUtStŠtPiSoNe
: