Povinnosť zamestnávateľov zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím

Občania so zdravotným postihnutím patria na trhu práce medzi tie skupiny ľudí, ktorých možnosť nájsť si vhodné zamestnanie je značne obmedzená. Počet voľných pracovných miest zodpovedajúcich ich zdravotnému stavu je niekoľkonásobne nižší, pričom ich hendikep ich v porovnaní so zdravou fyzickou osobou často znevýhodňuje už pri pracovnom pohovore.

Medzi aktívne opatrenia na trhu práce, ktoré sa snažia tento fakt zmierniť, patria niektoré ustanovenia zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ďalej aj „ZoSZ") a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „Zákonník práce" alebo „ZP").

Povinnosť zamestnávateľov zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím upravuje Zákonník práce len všeobecne. Podľa § 158 a § 159 je povinnosťou zamestnávateľa zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Ďalej je zamestnávateľ povinný utvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia, a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko.

Konkrétnejšiu úpravu povinnosti zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím upravuje práve Zákon o službách zamestnanosti. Vymedzuje osobitnú výnimku zo zásady zmluvnej voľnosti, nakoľko za obligatórnu povinnosť zamestnávateľa definuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Celkovým počtom zamestnancov sa rozumie priemerný evidenčný počet zamestnancov za kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.

Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím sa týka len tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najmenej 20 zamestnancov, a to len vtedy, ak príslušný úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie osoby so zníženou pracovnou schopnosťou. Tu je dôležité poznamenať, že Zákon o službách zamestnanosti vymedzuje pojem „zamestnanec" užšie, ako napr. Zákonník práce, alebo Zákon o sociálnom poistení.

Podľa tohto zákona sa za zamestnanca považuje fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. U uvedeného teda vyplýva, že na účely povinného zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa za zamestnanca považuje osoba:

1. V pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou, pričom môže ísť o zamestnanca pracujúceho:

• na ustanovený týždenný pracovný čas,
• na kratší pracovný čas,
• na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú,
• na pracovnú zmluvu na dobu určitú,
• na pracovnú zmluvu podľa § 53 ZP uzatvorenú so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilištia,
• doma (domácka práca) a telepráca.

2. Za obdobný pracovný vzťah sa považuje štátna služba príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície podľa zákona č. 73/1998 Z. z., štátna služba colníkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z., štátna služba príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby podľa zákona č. 315/2001 Z. z., štátna služba profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa zákona č. 346/2005 Z. z., štátna služba podľa zákona č. 400/2009 Z. z.

Z uvedeného teda vyplýva, že občania pracujúci na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov), ktorí sú Zákonníkom práce považovaní za zamestnancov, na účely Zákona o službách zamestnanosti zamestnancami nie sú.

Nie všetci zamestnávatelia však majú možnosť reálne zamestnávať občanov so zníženou pracovnou schopnosťou. Prípadne túto možnosť majú, ale nie v množstve, aké stanovuje zákon. V tomto prípade má zamestnávateľ v zásade dve možnosti:

1. Odviesť úradu prace sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „ÚPSVaR") odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 ZoSZ vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Priemerná mzda zamestnanca za v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok 2011 predstavovala sumu 765,- Eur. Podľa § 49 ods. 4 ZoSZ sa celková cena práce vypočíta ako súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušné obdobie a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. Celková cena práce za r. 2012 predstavovala sumu 1.034,27 Eur.

Z uvedeného teda vyplýva, že odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na jedného chýbajúceho občana predstavuje sumu 930,- Eur. Túto sumu je zamestnávateľ povinný uhradiť do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, t.j. odvod za r. 2012 je zamestnávateľ povinný odviesť do 31.03.2013.

2. Podľa § 64 ods. 1 ZoSZ povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákazkou sa rozumie plnenie realizované medzi zamestnávateľom a:

• chránenou dielňou,
• chráneným pracoviskom alebo
• občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Zadanie zákazky v zmysle § 64 ZoSZ na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím predstavuje za jedného chýbajúceho občana (zamestnanca) 0,8 násobok celkovej ceny práce, t.j. sumu 827,- Eur.

Zákonom č. 373/2010 s účinnosťou od 01.01.2011 sa novelizoval Zákon o službách zamestnanosti a okrem početných zmien sa v § 64 doplnil nový ods. 8, ktorý znie: Ak chránená dielňa alebo občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nezhotovujú, na účely odseku 7 sa zamestnávateľovi, ktorý odoberá takéto výrobky, započítava výška 10% peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty. Zjednodušene povedané, ak chránená dielňa, chránené pracovisko alebo fyzická osoba SZČO (resp. ich zamestnanci) tovar priamo nevyrábajú, ale len sprostredkúvajú jeho predaj a činnosti s ním spojené, takto odobraté výrobky sa zamestnávateľovi započítavajú len vo výške 10% z ich celkovej ceny.

Na tomto mieste je vhodné zodpovedať otázku, prečo zákon umožňuje namiesto povinnosti zamestnávať občanov so zníženou pracovnou schopnosťou nahradiť túto povinnosť zadaním zákazky na tovary a služby z chránenej dielne a chráneného pracoviska?

Dôležitým pojmovým znakom špecifickým pre chránené dielne a chránené pracoviská je prispôsobenie pracovných podmienok zdravotnému stavu ich zamestnancov. Podmienky na pracovný výkon v plnej miere odzrkadľujú ich zdravotný hendikep, ktorý im dlhodobo bráni nájsť si zamestnanie alebo v ňom zotrvať. Na týchto pracoviskách môžu občania so zdravotným postihnutím získať kvalifikáciu či potrebné zručnosti.

Presnú definíciu chránenej dielne a chráneného pracoviska vymedzuje § 55 ZoSZ ako pracoviská, v ktorých pracuje najmenej 50% občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotné mu stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré zamestnávateľ vytvoril alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Toto pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana.

Na účely povinného zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa za takéhoto občana považuje občan uznaný za invalidného, ak je jeho pokles vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou dlhodobo minimálne o 40% nižší. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách a v tomto prípade zohráva dôležitú úlohu. Na účely zamestnávania povinného počtu zamestnancov podľa ZoSZ sa občan so zdravotným postihnutím, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyšší ako 70%, započítava za troch takýchto zamestnancov.

Zákon myslel aj na prípady, kedy príslušný úrad práce eviduje občana alebo občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka. Podľa § 65 ods. 2 ZoSZ Ak úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka, odvod v sume 0,9 násobku celkovej ceny práce sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce podľa vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ odvod podľa odseku 1 odvádza, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným postihnutím počas kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ neplnil povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím a počtu občanov so zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu 3,2 % z celkového evidenčného počtu zamestnancov.

Príklad č. 1

Zamestnávateľ zamestnáva 18 zamestnancov v pracovnom pomere a štyroch zamestnancov na dohodu a pracovnej činnosti. Príslušný úrad práce zároveň viedol po celý kalendárny rok občanov so zdravotným postihnutím. Má zamestnávateľ povinnosť zamestnávať občanov so zníženou pracovnou schopnosťou?

Odpoveď: V tomto prípade nie je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, pretože na účely ZoSZ zamestnáva len 18 zamestnancov.

Príklad č. 2

Zamestnávateľ zamestnáva 141 zamestnancov v pracovnom pomere a jedného zamestnanca na dohodu o brigádnickej práci študentov. Príslušný úrad práce zároveň viedol po celý kalendárny rok občanov so zdravotným postihnutím. Koľko zamestnancov so zníženou pracovnou schopnosťou je zamestnávateľ povinný zamestnávať?

Odpoveď: V tomto prípade je zamestnávateľ povinný zamestnať 5 občanov so zdravotným postihnutím (3,2 % z 141 = 4,512 = 5).

Príklad č. 3

Zamestnávateľ zamestnáva 264 zamestnancov, z ktorých dvaja sú invalidní. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prvého z nich je 50%, u druhého tento pokles predstavuje až 75%. Príslušný úrad práce zároveň viedol po celý kalendárny rok občanov so zdravotným postihnutím. Koľko zamestnancov so zníženou pracovnou schopnosťou je zamestnávateľ povinný ešte zamestnať?

Odpoveď: V tomto prípade je zamestnávateľ povinný zamestnávať spolu 8 občanov so zdravotným postihnutím (3,2 % z 264 = 8,448 = 8). Do povinného podielu 3,2 % mu však nechýbajú šiesti, ale len štyria. Je to z dôvodu, že zamestnanec s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% sa započítava za troch takýchto občanov (zamestnancov).

Príklad č. 4

Ak zamestnávateľ odobral z chránenej dielne výrobky za 11.500 Eur, povinné plnenie za koľkých občanov si týmto splnil?

Odpoveď: V tomto prípade sa zamestnávateľovi započítajú 14 občania (11.500 : 827 = 13,905 = 14)

Príklad č. 5

Zamestnávateľ zamestnáva 94 zamestnancov a teda vzhľadom na ich počet by mal zamestnávať 3 zamestnancov so zníženou pracovnou schopnosťou. Zamestnáva však len jedného, pričom neodoberá tovary alebo služby z chránenej dielne ani chráneného pracoviska. Odvod v akej sume je povinný odviesť úradu práce?

Odpoveď: Odvod za dvoch zamestnancov, t.j. 2 x 930 = 1.860,- Eur

JUDr. Radim Kochan
externý doktorand Právnickej fakulty Trnavskej univerzity
vedúci personálneho odboru Železiarne Podbrezová a.s.