Trestné právo hmotné

Článok 3 a článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní v spojení s odôvodnením 16 tejto smernice, ako aj článok 47 druhý odsek a článok 48 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v rámci trestného konania začatého proti dvom osobám vnútroštátny súd najprv uznesením prijal vyhlásenie o vine prvej osoby pre trestné činy uvedené v obžalobe údajne spáchané v spolupáchateľstve s druhou osobou, ktorá neurobila vyhlásenie o vine, a následne rozhodol po vykonaní dokazovania vzťahujúceho sa na skutky vytýkané tejto druhej osobe o jej vine, pod podmienkou na jednej strane, že uvedenie druhej osoby ako spolupáchateľa údajne spáchaných trestných činov je nevyhnutné na kvalifikáciu právnej zodpovednosti osoby, ktorá urobila vyhlásenie o vine, a na druhej strane, že v tom istom uznesení a/alebo obžalobe, na ktorú sa toto uvedené uznesenie odvoláva, sa jasne uvedie, že vina tejto druhej osoby nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom samostatného vykonania dokazovania a rozhodnutia.

Skutočnosť, že sa podmienečne odsúdený neoprávnene zdržiava v cudzine, nebráni súdu, aby mohol do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby rozhodnúť podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona o tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil alebo nie. Tato skutočnosť sama o sebe nemôže brániť tomu, aby uplynula jednoročná lehota podľa § 60 Trestného zákona.

Rozhodnutie sa zaoberá aplikáciou priťažujúcej okolnosti predchádzajúceho odsúdenia pri spáchaní trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Rozhodnutie bližšie ozrejmuje tzv. nepravú recidívu a jej porovnanie so súbehom a recidívou páchateľov trestných činov.

Najvyšší súd SR sa vyjadril k otázke podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu v prípade uloženia zákazu činnosti v konaní o priestupkoch a trestu zákazu činnosti v trestnom konaní.

Krajský súd v Trnave sa vo svojom rozhodnutí zaoberal otázkou uloženia peňažného trestu ako alternatívneho trestu k trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal otázkou, za akých podmienok je choroba odsúdeného dôvodom na upustenie od výkonu trestu.

Aká výška náhradného trestu odňatia slobody je primeraná? Najvyšší súd sa vo svojom rozhodnuti venoval otázke výpočtu výšky náhradného trestu odňatia slobody.

Výklad, v zmysle ktorého trestný čin prevádzačstva je spáchaný závažnejším spôsobom konania, ak je spáchaný na viacerých osobách, je ústavne konformný. Takýto výklad má základ v znení príslušných ustanovení Trestného zákona, je predvídateľný a v súlade s podstatou uvedeného trestného činu.

Pravidlom by mal byť úplný a nerušený kontakt odsúdeného s návštevou a akékoľvek obmedzenie tohto kontaktu musí byť nevyhnutným obmedzením v demokratickej spoločnosti pre účely jednej z taxatívne určených hodnôt.