Dôvodová správa a Spoločná správa výborov NR SR k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016 a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Návrhom zákona sa vykonáva transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky – Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach príkaze (ďalej len „smernica o EVP“) a Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (ďalej len ,,smernica o prezumpcii neviny“).
Od prijatia Rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a Rámcového rozhodnutia Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach je zrejmé, že existujúci rámec zabezpečovania dôkazov je príliš neucelený a zložitý. Európska rada uviedla, že existujúce nástroje v tejto oblasti predstavujú neucelený režim a je potrebný nový prístup založený na zásade vzájomného uznávania, ale aj zohľadnení pružnosti tradičného systému vzájomnej právnej pomoci, a preto podporovala vytvorenie komplexného systému, ktorým by sa nahradili všetky súčasné nástroje v tejto oblasti. Dňa 3. apríla 2014 bola prijatá smernica o EVP, ktorá upravuje tento nový prístup zakladajúci sa na jedinom nástroji – európskom vyšetrovacom príkaze.
Cieľom smernice o EVP je upraviť a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi pri získavaní dôkazov v trestnom konaní pre skutok, ktorý je trestným činom podľa práva dotknutého členského štátu Európskej únie a zjednotiť mechanizmus získavania takých dôkazov. Európsky vyšetrovací príkaz predstavuje účinný a jednotný nástroj na získavanie dôkazov a prispieva k zabezpečeniu efektívnej spolupráce členských štátov Európskej únie.
Vo všeobecnosti návrh zákona v čl. I (návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach) upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu a s tým súvisiace konanie.
Obsahom návrhu zákona je najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, stanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky tak pri vydávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, ako aj pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, náležitosti európskeho vyšetrovacieho príkazu a jeho vzor. Vo svojej štvrtej časti sa navrhovaná právna úprava podľa vzoru smernice o EVP osobitne zameriava na niektoré vyšetrovacie úkony ako dočasné odovzdanie osoby a dočasné prevzatie osoby na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu, výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, výsluch formou telefonickej konferencie, zisťovanie informácií o bankových a iných finančných operáciách a účtoch v banke alebo finančnej inštitúcii, sledovanie, utajené vyšetrovanie, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky s technickou pomocou iného členského štátu, cezhraničné odpočúvanie bez technickej pomoci iného členského štátu a zaistenie veci.
V čl. II (novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov) sa dopĺňa nové ustanovenie, ktoré umožní slovenským orgánom vydať rozhodnutie, ktoré je potrebné na to, aby sa mohol úkon vykonať v cudzine.
Vo vzťahu k smernici o prezumpcii neviny ide o úpravu, ktorej cieľom je posilniť právo na spravodlivý proces v trestnom konaní, a to stanovením spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na súdnom konaní. Právny poriadok Slovenskej republiky je v súlade s cieľmi smernice, a preto sa transpozícia vykoná len doplnením transpozičnej prílohy.
Navrhovanou právnou úpravou v čl. III dochádza na základe čl. 34 ods. 2 smernice o EVP k novelizácii zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej sa vypúšťajú z celého textu právneho predpisu ustanovenia týkajúce sa zaistenia dôkazov.
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Materiál nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
(zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach)
K § 1
V odseku 1 sa vymedzuje vecná pôsobnosť zákona a predmet jeho úpravy, ktorým je postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní, uznávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu a s tým súvisiace konanie.
V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie všeobecného procesného predpisu – Trestného poriadku v niektorých prípadoch. Trestný poriadok sa použije na konanie, ktoré zákon neupravuje alebo ktoré upravuje iba čiastočne. Ustanovenie upravuje vzťah zákona a Trestného poriadku, voči ktorému má postavenie lex specialis.
V odseku 3 sa obmedzuje použitie zákona len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (ďalej len „smernica o EVP“). Vo vzťahu k členským štátom, ktoré do svojho právneho poriadku neprebrali smernicu o EVP sa postupuje podľa doterajších postupov na základe aplikovateľných medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú danej problematiky.
K § 2
Ustanovenie upravuje použitie niektorých medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi po nadobudnutí účinnosti zákona. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa nebudú ďalej uplatňovať nasledovné medzinárodné zmluvy: Európsky dohovor Rady Európy z 20. apríla 1959 o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ako aj dva dodatkové protokoly k nemu a dvojstranné dohody uzavreté na základe článku 26 uvedeného dohovoru, Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 a Dohovor z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a protokol k nemu.
K § 3
Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami smernice o EVP: európsky vyšetrovací príkaz, štát pôvodu, vykonávajúci štát, vydávajúci orgán, vykonávajúci justičný orgán, záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu a vyšetrovací úkon.
K § 4
Ustanovujú sa podmienky pre vydanie a výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu pre orgány Slovenskej republiky. Orgány Slovenskej republiky môžu vydať európsky vyšetrovací príkaz pod podmienkou, že ide o zabezpečenie dôkazu v trestnom konaní. Zákonná úprava teda vylučuje akékoľvek iné konanie pre účely použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu. Orgány Slovenskej republiky vykonávajú európsky vyšetrovací príkaz na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade so smernicou o EVP sa pre vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu nevyžaduje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti, teda skutok, pre ktorý bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný nemusí byť trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
K § 5
Upravujú sa podmienky, za akých možno európsky vyšetrovací príkaz vydať a určuje orgány Slovenskej republiky oprávnené na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu. V konaní pred súdom je príslušným vydávajúcim orgánom predseda senátu alebo sudca, v prípravnom konaní je to prokurátor. Výnimkou je vydávanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného odovzdania osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky do vykonávajúceho štátu, t. j. do iného členského štátu, na účely zabezpečenia dôkazu podľa § 19 ods. 1, kedy oprávneným orgánom na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu je výlučne súd.
Odsek 3 vymedzuje podmienky, ktoré musia byť splnené na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu do iného členského štátu v každom jednotlivom prípade. Vydávajúci orgán Slovenskej republiky je povinný pred vydaním európskeho vyšetrovacieho príkazu posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť požadovaného vyšetrovacieho úkonu a tiež, či vyšetrovací úkon, ktorý sa prostredníctvom európskeho vyšetrovacieho úkonu žiada, by bolo možné vykonať na území SR za podobných podmienok. Ak tieto podmienky splnené nie sú, vykonávajúci orgán členského štátu môže navrhnúť použitie iného vhodného vyšetrovacieho úkonu, prípadne európsky vyšetrovací príkaz úplne odmietne alebo vráti späť.
K § 6
Odsek 1 odkazuje na Prílohu č. 1, ktorá zavádza vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu a v odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu sa zavádza za účelom zjednotenia formulára európskeho vyšetrovacieho príkazu medzi členskými štátmi a taktiež zabezpečenia presného a jasného opisu požadovaného vyšetrovacieho úkonu a tiež trestného činu súvisiaceho so žiadaným úkonom. Formulár predstavuje vcelku obsiahly, no jednoduchý a prehľadný dokument.
Odsek 3 upravuje ďalšiu náležitosť, ktorú európsky vyšetrovací príkaz musí obsahovať, avšak iba v určitých prípadoch – a to, ak možno trestný čin, ktorého sa európsky vyšetrovací príkaz týka, priradiť do jednej alebo viacerých kategórií trestných činov uvedených v prílohe č. 1, označí sa táto skutočnosť v európskom vyšetrovacom príkaze. Také priradenie v európskom vyšetrovacom príkaze prispieva k uľahčeniu spolupráce orgánov a zároveň k určeniu, že ide o výnimku v zmysle § 4 ods. 3.
Pri žiadaní iného členského štátu o vykonanie vyšetrovacieho úkonu môže dôjsť k situácii, že na tento vyšetrovací úkon už bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný tým istým orgánom a preto v odseku 4 sa v súvislosti s takou možnosťou upravuje povinnosť uviesť túto skutočnosť (skutočnosť, že ide o doplnenie skôr vydaného európskeho vyšetrovacieho príkazu) v európskom vyšetrovacom príkaze v záujme vytvorenia efektívnejšej spolupráce členských štátov.
Odsek 5 vymedzuje spôsob zasielania európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorý bližšie špecifikuje § 39 zákona. Zákon v tomto smere ponecháva členským štátom voľnosť, ale vyžaduje sa podmienka možnosti vyhotovenia písomného znenia zaslanej písomnosti s možnosťou overenia hodnovernosti.
Odsek 6 upravuje zabezpečenie prekladu európskeho vyšetrovacieho príkazu súdom alebo prokurátorom do jazyka podľa § 40, t. j. buď do štátneho jazyka daného členského štátu alebo aj do iného jazyka, ak členský štát svojim vyhlásením adresovaným Rade Európskej únie umožnil zasielanie európskeho vyšetrovacieho príkazu aj v inom jazyku.
K § 7
Stanovuje sa príslušnosť orgánov Slovenskej republiky ako vykonávajúcich justičných orgánov. Na konanie o európskom vyšetrovacom príkaze vydanom orgánom iného členského štátu je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode sa má požadovaný vyšetrovací úkon vykonať. Osobitná príslušnosť je určená pri vyšetrovacom úkone odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike s technickou pomocou Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 2, kde príslušným vykonávajúcim justičným orgánom je Krajská prokuratúra Bratislava. Ak je európsky vyšetrovací príkaz doručený orgánu, ktorý nie je príslušný na jeho vybavenie, postúpi ho bezodkladne príslušnému orgánu (krajskej prokuratúre, v ktorej obvode sa má vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze vykonať alebo súdu, v závislosti od povahy vyšetrovacieho úkonu, t. j. podmienky vydania príkazu súdu). Ak nemožno určiť príslušný orgán, zašle nepríslušný orgán európsky vyšetrovací príkaz Generálnej prokuratúre SR, ktorá európsky vyšetrovací príkaz pridelí príslušnej prokuratúre podľa povahy veci.
Odsek 2 upravuje situáciu, ak je v rámci jedného európskeho vyšetrovacieho príkazu príslušná prokuratúra, ale zároveň sa v ňom žiada aj vyšetrovací úkon, ktorý je možné vykonať iba na základe rozhodnutia justičného orgánu (príkazu súdu). V takom prípade zákon určuje postup, a to postúpenie európskeho vyšetrovacieho príkazu prokurátorom súdu, v tej časti, v ktorej sa žiada vyšetrovací úkon, na ktorého vykonanie je potrebný príkaz súdu.
V odseku 3 sa stanovuje príslušnosť súdu na konanie o európskom vyšetrovacom príkaze v prípade, ak je príslušným na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu v celom rozsahu. Príslušným na konanie o európskom vyšetrovacom príkaze je okresný súd, v ktorého obvode sa má požadovaný vyšetrovací úkon vykonať. Rozhodujúcim pre určenie, či na vykonanie európskeho vyšetrovacieho úkonu je príslušná prokuratúra alebo súd je teda konkrétny vyšetrovací úkon, ktorý sa v európskom vyšetrovacom príkaze požaduje.
Odsek vymedzuje špeciálnu príslušnosť pre súdy v prípade, keď sa na vykonanie vyšetrovacieho úkonu uvedeného v európskom vyšetrovacom príkaze vyžaduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky príkaz súdu. V takom prípade je príslušným súdom okresný súd v sídle krajského súdu, v obvode krajskej prokuratúry, ktorá zabezpečuje vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vo vzťahu ku Krajskej prokuratúre Bratislava je príslušný Okresný súd Bratislava I a vo vzťahu ku Krajskej prokuratúre Košice Okresný súd Košice I.
Odsek 5 upravuje možnosť využitia inštitútu dožiadania v rámci prokuratúry. Ustanovenie umožňuje efektívnejšie zabezpečenie vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu a prispieva k rýchlosti konania. Dožiadanie medzi uvedenými orgánmi bližšie upravuje príslušný právny predpis.
K § 8
Toto ustanovenie zavádza povinnosť potvrdiť prijatie európskeho vyšetrovacieho príkazu na formulári Potvrdenie o prijatí európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorého vzor je uvedený v Prílohe č. 3 a zaslať daný formulár vydávajúcemu orgánu. Táto povinnosť platí aj pre nepríslušného prokurátora alebo súd. V zmysle zákona teda každý orgán, ktorému sa európsky vyšetrovací príkaz doručil, potvrdí jeho prijatie na citovanom potvrdení. Zároveň v prípade, ak je európsky vyšetrovací príkaz doručený nepríslušnému orgánu, ten ho okrem potvrdenia prijatia postúpi príslušnému orgánu a informuje o tejto skutočnosti vydávajúci orgán členského štátu. Ak nie je možné jednoznačne určiť príslušný orgán, nepríslušný orgán, ktorému bol európsky vyšetrovací príkaz doručený, ho zašle Generálnej prokuratúre SR v zmysle § 7 ods. 1 za účelom určenia príslušnosti. Lehota na zaslanie potvrdenia o doručení európskeho vyšetrovacieho príkazu je vo všetkých prípadoch sedem dní odo dňa doručenia európskeho vyšetrovacieho príkazu.
K § 9
Odsek 1 zavádza formálny postup pri skúmaní vykonateľnosti európskeho vyšetrovacieho príkazu. Na tento účel je určený záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorý vykoná príslušný súd alebo prokurátor. Obligatórne náležitosti záznamu o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu v trestných veciach upravuje odsek 3. Záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu má povahu opatrenia (pozri ustanovenie § 3 písm. g)). Lehota na posúdenie, či európsky vyšetrovací príkaz možno vykonať, alebo nie (t. j. rozhodne sa o ňom iným spôsobom) je primárne určená v európskom vyšetrovacom príkaze orgánom štátu pôvodu, ak taká lehota uvedená nie je, platí všeobecná 30 dňová lehota odo dňa, kedy bol príkaz doručený príslušnému vykonávajúcemu orgánu.
Odsek 2 upravuje lehotu v prípade omeškania (nedodržania lehoty v odseku 1), v ktorej vykonávajúci justičný orgán musí o európskom vyšetrovacom príkaze rozhodnúť a s tým súvisiacu informačnú povinnosť.
K § 10
V ustanovení § 10 sa taxatívne vymedzujú prípady, kedy súd alebo prokurátor vráti vydávajúcemu orgánu európsky vyšetrovací príkaz, a to bez rozhodnutia.
V odseku 2 sa zavádza povinnosť súdu alebo prokurátora pri vrátení európskeho vyšetrovacieho príkazu odôvodniť svoj postup. Zákon v tejto časti neupravuje formu, akou sa európsky vyšetrovací príkaz vráti vydávajúcemu orgánu členského štátu a ponecháva ju na slovenské orgány, ktoré budú jednotlivý európsky vyšetrovací príkaz vybavovať. Zdôvodnenie postupu sa uvedie iba v sprievodom liste, prípadne inou vhodnou formou, ktorou súd alebo prokurátor informuje vydávajúci orgán členského štátu o vrátení európskeho vyšetrovacieho príkazu.
Odsek 3 upravuje postup v prípade, ak európsky vyšetrovací príkaz je neúplný alebo má iné formálne nedostatky. V takom prípade vykonávajúci justičný orgán požiada vydávajúci orgán o dodatočné informácie alebo o odstránenie nedostatkov a určí mu lehotu na také doplnenie informácií, resp. odstránenie nedostatkov. Ak táto lehota dodržaná nie je, vykonávajúci justičný orgán európsky vyšetrovací príkaz vráti vydávajúcemu orgánu bez vybavenia.
K § 11
V odseku 1 sa stanovujú obligatórne dôvody pre odmietnutie európskeho vyšetrovacieho príkazu. Písmeno g umožňuje odmietnuť európsky vyšetrovací príkaz, ak vyšetrovací úkon v ňom uvedený by nebolo možné za obdobných podmienok vykonať na území Slovenskej republiky, a to najmä z dôvodu, že použitie vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v EVP je obmedzené podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu na zoznam alebo kategórie trestných činov alebo trestné činy, za ktoré možno uložiť trest s určitou sadzbou, a trestný čin, na ktorý sa vzťahuje EVP, medzi ne nepatrí. Písmeno h abstraktne upravuje možnosť odmietnuť európsky vyšetrovací príkaz v prípade, ak existuje akákoľvek objektívna prekážka, pre ktorú nemožno európsky vyšetrovací príkaz vykonať a táto prekážka nespadá pod vyššie uvedené prípady (písmená a až g). Ide napríklad o situáciu, keď osoba, ktorá má byť vypočutá na území Slovenskej republiky alebo vec, ktorá má byť zaistená na účely dokazovania sa dlhodobo nenachádza na území Slovenskej republiky a pod.
V prípade, ak bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný za účelom vykonania vyšetrovacieho úkonu, ktorý by nebolo možné za obdobných podmienok vykonať na území Slovenskej republiky (§ 11 ods. 1 písmeno g) a ide o jeden z vyšetrovacích úkonov vymedzených v ustanovení § 15 ods. 2 (pozri bližšie k § 15), taký európsky vyšetrovací príkaz sa vybaví vždy (ide o výnimku z možnosti odmietnutia európskeho vyšetrovacieho príkazu).
V odseku 3 sa upravuje možnosť súdu alebo prokurátora pred samotným odmietnutím výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu vyžiadať si v niektorých prípadoch uvedených v odseku 1 od príslušného vydávajúceho orgánu stanovisko vo vzťahu k určeným dôvodom odmietnutia, prípadne potrebné doplňujúce informácie.
K § 12
Upravuje sa postup slovenských orgánov ako vykonávajúcich orgánov pri možnosti odňatia výsady alebo imunity dotknutej osobe.
V druhej vete sa stanovuje, že v prípade, ak je na odňatie výsady alebo imunity príslušný orgán iného členského štátu alebo tretieho štátu, medzinárodnej organizácie alebo Európskej únie, príslušný súd alebo prokurátor informuje o tejto skutočnosti vydávajúci orgán členského štátu. Vydávajúci orgán členského štátu sám požiada o to, aby príslušný orgán dotknutej osobe výsadu alebo imunitu odňal. Príslušný súd alebo prokurátor, ktorý vybavuje daný európsky vyšetrovací príkaz, ďalej pokračuje vo vybavovaní európskeho vyšetrovacieho príkazu až po tom, ako ho vydávajúci orgán členského štátu informuje o výsledku jeho žiadosti a európsky vyšetrovací príkaz možno vybaviť. V prípade, že výsada alebo imunita bráni vybaveniu európskeho vyšetrovacieho príkazu, pôjde o dôvod odmietnutia európskeho vyšetrovacieho príkazu a postupuje sa primerane podľa ustanovenia o odmietnutí európskeho vyšetrovacieho príkazu (§ 11).
K § 13
Stanovujú sa podmienky (dodržanie formálnych náležitostí a postupov uvedených v európskom vyšetrovacom príkaze, dodržanie lehôt), ktoré je potrebné pri výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu dodržať.
Všeobecné ustanovenie v odseku 1 odkazuje na dodržiavanie formálnych náležitostí a postupov uvedených v európskom vyšetrovacom príkaze, pokiaľ tie nie sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky. V opačnom prípade vykonávajúci justičný orgán Slovenskej republiky o tom informuje vydávajúci orgán členského štátu. Odsek 2 bližšie upravuje dodržiavanie ochrany osobných údajov a situáciu, ak sa taká ochrana zabezpečiť nedá. Pre účely tohto ustanovenia sa subsidiárne použijú príslušné ustanovenia Trestného poriadku a zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Odseky 4 a 5 upravujú lehotu na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorá sa primárne určuje individuálne pri každom európskom vyšetrovacom príkaze, a to vydávajúcim orgánom, ak však taká lehota uvedená nie je, zákonná úprava určuje všeobecnú lehotu na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu 90 dní odo dňa vykonania záznamu o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu (§ 9 ods. 1). Pri výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu treba brať do úvahy dodržiavanie zásady rýchlosti konania ako jednej zo základných zásad trestného konania a zabezpečenie spravodlivého konania s prejednaním veci v primeranej lehote podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku, vykonávajúci justičný orgán Slovenskej republiky tak koná z úradnej povinnosti, bezodkladne a bez zbytočných prieťahov. Vydávajúci orgán členského štátu môže v európskom vyšetrovacom príkaze určiť konkrétnu lehotu, do kedy je potrebné daný európsky vyšetrovací príkaz vybaviť, slovenský orgán túto lehotu zohľadní, tým však nie je dotknutá ich povinnosť vždy konať bezodkladne v zmysle zabezpečenia dodržiavania zásady rýchlosti konania.
Ak lehotu určenú vydávajúcim orgánom ani všeobecnú lehotu 90 dní slovenský orgán nemôže dodržať, informuje o tom vydávajúci orgán so zámerom spoločnej dohody o vhodnom čase na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu. Lehotu na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu treba odlišovať od lehoty podľa § 9 ods. 1. Ustanovenie § 9 ods. 1 upravuje lehotu, do kedy musí príslušný vykonávajúci orgán rozhodnúť, či európsky vyšetrovací príkaz možno vybaviť alebo nie. V prípade, že európsky vyšetrovací príkaz možno vybaviť, je stanovená lehota v ustanovení § 13 ods. 4, do kedy ho musí príslušný vykonávajúcu orgán vybaviť.
K § 14
Upravuje sa možnosť použiť iný vyšetrovací úkon za podmienok uvedených v zákone v tom prípade, ak by sa takým úkonom dosiahol rovnaký výsledok a tento úkon by v menšej miere zasahoval do práv dotknutej osoby ako vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze. Cieľom uvedeného ustanovenia je zaručiť použitie čo najvhodnejšieho a najprimeranejšieho vyšetrovacieho úkonu v každom prípade, teda aj vtedy, ak vydávajúci orgán členského štátu požiada o iný vyšetrovací úkon, ale slovenský orgán po posúdení európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa podmienok a právneho poriadku Slovenskej republiky zistí, že by bolo vhodné použiť iný vyšetrovací úkon. O takom zistení slovenský orgán informuje vydávajúci orgán členského štátu ešte pred jeho vykonaním. Navrhované znenie je v zákone zakotvené z dôvodu, že tento orgán s vykonaním iného vyšetrovacieho úkonu nemusí súhlasiť, resp. orgány sa môžu spoločne dohodnúť na inom postupe.
K § 15
V odseku 1 sa stanovuje prípad, kedy európsky vyšetrovací príkaz nie je možné vykonať a zároveň v odseku 2 sa vymedzujú výnimky z uplatňovania odseku 1. Európsky vyšetrovací príkaz sa vykoná vždy, ak bol vydaný za účelom získania informácie alebo dôkazu, ktorý má vykonávajúci justičný orgán už k dispozícii, ak ho možno podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na účely iného konania poskytnúť, získania údajov z evidencií a informačných systémov policajných orgánov alebo justičných orgánov, do ktorých má vykonávajúci justičný orgán priamy prístup, vykonania výsluchu osoby, zistenia totožnosti používateľa určitého telefónneho čísla alebo IP adresy alebo vykonania vyšetrovacieho úkonu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý nevyžaduje vydanie rozhodnutia justičného orgánu a nezasahuje do základných ľudských práv a slobôd.
K § 16
V súlade s požiadavkou smernice o EVP vyplývajúcej z čl. 15 sa upravuje možnosť odkladu výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu. Slovenský orgán bezodkladne informuje vydávajúci orgán štátu pôvodu o odklade výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu s uvedením dôvodu odkladu a predpokladanej doby odkladu, pričom po odpadnutí dôvodu na odklad výkonu bezodkladne zabezpečí vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu.
K § 17
Upravuje sa možnosť garantovaná smernicou o EVP zástupcom orgánu štátu pôvodu zúčastniť sa vyšetrovacieho úkonu vykonávaného na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia dôkazu. Takejto žiadosti by sa malo vyhovieť vždy, okrem prípadov, kedy by došlo k rozporu so základnými zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky alebo by sa tým narušili bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, to znamená, že musí existovať vážny dôvod, aby sa takejto požiadavke nevyhovelo. Zástupcovia štátu pôvodu majú počas svojej prítomnosti na území Slovenskej republiky v súvislosti s vykonávaním vyšetrovacieho úkonu na území Slovenskej republiky postavenie zahraničného verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 128 ods. 2 Trestného zákona.
K § 18
Upravuje sa spôsob odovzdania dôkazov zabezpečených na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu. Odovzdávanie dôkazov sa uskutočňuje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Zákonná úprava za účelom pružnejšieho a rýchlejšieho konania umožňuje aj priame odovzdanie dôkazu v prípade, ak sa takého dôkazu zúčastnil zástupca orgánu štátu pôvodu na území Slovenskej republiky (§ 17 ods. 1). Taký dôkaz sa odovzdá priamo tomuto zástupcovi orgánu štátu pôvodu, ak o to vydávajúci orgán v európskom vyšetrovacom príkaze požiada alebo ak sa na tom vydávajúci orgán so slovenským orgánom dohodli.
K § 19
Proti európskemu vyšetrovaciemu príkazu a opatreniu vydanému podľa tohto zákona (t. j. záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa § 9 ods. 1 a odmietnutie európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa § 11 ods. 4) nie je opravný prostriedok prípustný.
Európsky vyšetrovací príkaz je v zmysle tohto zákona chápaný ako žiadosť, na jeho vykonanie je potrebné vydanie rozhodnutia justičného orgánu (príkaz súdu), to znamená, že proti nemu je podanie opravného prostriedku bezpredmetné.
Opravný prostriedok možno podať proti vyšetrovaciemu úkonu, ktorým bol európsky vyšetrovací príkaz vykonaný vykonávajúcim justičným orgánom, v prípade, ak to právny poriadok SR proti takému vyšetrovaciemu úkonu umožňuje. Na inštitút opravných prostriedkov sa subsidiárne použije Trestný poriadok a jeho príslušné ustanovenia.
V odseku 2 sa upravuje informačná povinnosť vykonávajúceho justičného orgánu voči vydávajúcemu orgánu o podaní opravného prostriedku proti vyšetrovaciemu úkonu, a tiež o výsledku konania o takom opravnom prostriedku.
K § 20 a 21
Ustanovenia § 20 a 21 osobitne upravujú dočasné odovzdanie osoby na účely zabezpečenia dôkazu do iného členského štátu. Ustanovenie § 20 upravuje vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného odovzdania osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky do vykonávajúceho štátu (iného členského štátu), ustanovenie § 21 upravuje vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného odovzdania osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky do štátu pôvodu (iného členského štátu).
Európsky vyšetrovací príkaz za účelom dočasného odovzdania osoby možno vydať iba vtedy, ak sú splnené všeobecné podmienky na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa § 5 ods. 3 (t. j. vtedy, ak je to nevyhnutné a primerané na účely trestného konania a vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze by bolo možné za obdobných podmienok vykonať na území Slovenskej republiky), a zároveň ak osoba nemá v konaní v cudzine postavenie obvineného, s dočasným odovzdaním súhlasí a dočasné odovzdanie by nepredĺžilo trvanie väzby, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo výkon trestu odňatia slobody vykonávaného na území Slovenskej republiky.
Pri tomto vyšetrovacom úkone platí špeciálna príslušnosť a príslušným orgánom Slovenskej republiky na vydanie a vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu je výlučne iba súd.
Odsek 3 ustanovuje, že príslušným súdom na vydanie alebo vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu je súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.
K § 22 a 23
Ustanovenia § 22 a 23 osobitne upravujú dočasné prevzatie osoby na účely zabezpečenia dôkazu na územie Slovenskej republiky. Ustanovenie § 22 upravuje vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného prevzatia osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte na účely zabezpečenia dôkazu na území Slovenskej republiky.
Ustanovenie § 23 upravuje vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného prevzatia osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v štáte pôvodu na účely zabezpečenia dôkazu na území Slovenskej republiky.
K § 24
Vydávajúci orgán Slovenskej republiky môže vydať európsky vyšetrovací príkaz na účel výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, a to obvineného, svedka alebo znalca nachádzajúceho sa na území vykonávajúceho štátu. V tomto prípade môže byť vydávajúcim orgánom súd aj prokurátor. Výsluch uskutočňuje orgán, ktorý európsky vyšetrovací príkaz vydal. Orgány vykonávajúceho štátu pri výsluchu iba dohliadajú na to, aby neboli porušované základné zásady právneho poriadku vykonávajúceho štátu. Alternatívou je uskutočňovanie výsluchu vykonávajúcim orgánom pod vedením vydávajúceho orgánu Slovenskej republiky podľa Trestného poriadku.
Na to, aby mohol byť európsky vyšetrovací príkaz vydaný za účelom vykonania výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu podľa § 22, musia byť splnené podmienky podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, t. j. podľa Trestného poriadku.
Odsek 3 upravuje situáciu, ktorá v praxi môže nastať, a to nemožnosť vykonania výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu z dôvodu nedostatočnej technickej vybavenosti. V takom prípade orgán vykonávajúceho štátu môže využiť technické prostriedky na uskutočnenie výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu nášho orgánu. To isté platí aj pre opačnú situáciu, to znamená, že ak má vykonať výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu slovenský orgán a nemá k dispozícii vhodné technické prostriedky, môže požiadať orgán štátu pôvodu o poskytnutie takých prostriedkov na účely zabezpečenia žiadaného dôkazu a vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu.
K § 25
Ak sú splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu za účelom uskutočnenia výsluchu podozrivého, obvineného, svedka alebo znalca nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, vykonávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor umožní vydávajúcemu orgánu uskutočnenie takého výsluchu.
Výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu uskutočňuje vydávajúci orgán alebo sa uskutočňuje pod jeho vedením podľa právneho poriadku štátu pôvodu. Súd alebo prokurátor je však pri výsluchu prítomný a dbá na to, aby počas jeho priebehu neboli porušené základné zásady právneho poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie upravuje aj povinnosť prerušenia výsluchu, prípadne ukončenia výsluchu v prípade, ak by došlo k porušeniu základných zásad právneho poriadku Slovenskej republiky a takýto stav by sa neodstránil.
K § 26
Ak sú splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu za účelom uskutočnenia výsluchu svedka alebo znalca nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky formou telefonickej konferencie a ak nie je možné použiť iné prostriedky na vykonanie výsluchu a uskutočniť výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, vykonávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor umožní vydávajúcemu orgánu uskutočnenie takého výsluchu.
Navrhovaná právna úprava umožňuje uskutočnenie výsluchu formou telefonickej konferencie členským štátom Európskej únie z dôvodu možnosti použitia takého vyšetrovacieho úkonu podľa smernice o EVP, avšak odkazuje, že prioritne by sa mali využívať na výsluch technické zariadenia určené na prenos zvuku a obrazu namiesto telefónu z dôvodu doterajšej právnej praxe a preukázateľnosti hodnovernosti takéhoto úkonu.
K § 27
Vydávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely zistenia informácií o majiteľovi účtu v banke alebo finančnej inštitúcii nachádzajúcej sa na území iného členského štátu alebo osobe, ktorá má dispozičné právo k účtu a o ďalších informáciách v súvislosti s týmto účtom alebo informácie o transakciách na účte vedenom v banke alebo finančnej inštitúcii počas určitého časového obdobia, vrátane informácií o účtoch, z ktorých alebo na ktoré boli tieto transakcie vykonané. Finančná inštitúcia je definovaná v ustanovení § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K § 28
Vykonávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor poskytne na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu vydávajúcemu orgánu informácie o majiteľovi účtu v banke alebo finančnej inštitúcii nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky alebo osobe, ktorá má dispozičné právo k účtu a o ďalších informáciách v súvislosti s týmto účtom alebo informácie o transakciách na účte vedenom v banke alebo finančnej inštitúcii počas určitého časového obdobia, vrátane informácií o účtoch, z ktorých alebo na ktoré boli tieto transakcie vykonané.
Zákon však z dôvodu požiadavky vyplývajúcej zo smernice o EVP a za účelom zabezpečenia dodržiavania bankového tajomstva podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovuje, že tieto informácie súd alebo prokurátor poskytne iba v takom rozsahu, v akom sú tieto informácie známe dotknutej banke alebo finančnej inštitúcii (odsek 2 a 3) a zavádza povinnosť mlčanlivosti pre daný prípad (odsek 4).
K § 29
Vydávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu na území iného členského štátu, ktorý zahŕňa zhromažďovanie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitej doby, a to najmä ak ide o: sledovanie bankových alebo iných finančných transakcií, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom jedného alebo viacerých určených účtov, kontrolovanú dodávka a sledovanie osôb a vecí.
Európsky vyšetrovací príkaz za účelom vykonania vyšetrovacieho úkonu podľa § 29 zákona možno vydať až po splnení podmienok na vydanie príkazu v obdobnom vnútroštátnom prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, a teda po predchádzajúcom príkaze vydanom podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Na konanie súvisiace s výkonom európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného za účelom sledovania podľa § 29 zákona je oprávnený príslušný orgán vykonávajúceho štátu, súd alebo prokurátor s ním dohodne potrebné opatrenia týkajúce sa požadovaného vyšetrovacieho úkonu.
K § 30
Riadenie, kontrolovanie a vykonanie úkonov súvisiacich s výkonom európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu uvedeného v § 29 ods. 1 na území Slovenskej republiky zabezpečuje vykonávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor zabezpečí také konanie príslušným orgánom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; napr. v zmysle § 111 ods. 3 Trestného poriadku Policajným zborom v súčinnosti s orgánmi colnej správy (kontrolovaná dodávka), v zmysle § 113 ods. 3 Trestného poriadku príslušným orgánom Policajného zboru (sledovanie osôb a vecí).
Odsek 3 vymedzuje povinnosť v prípade európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného za účelom sledovania bankových alebo iných finančných transakcií, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom jedného alebo viacerých určených účtov predložiť európsky vyšetrovací príkaz aj banke alebo finančnej inštitúcii, u ktorej je vedený dotknutý účet.
K § 31
Vydávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely zabezpečenia spolupráce s iným členským štátom pri utajenom vyšetrovaní vykonaním predstieraného prevodu alebo použitím agenta (vystupujúceho utajene alebo pod legendou).
Európsky vyšetrovací príkaz za účelom vykonania utajeného vyšetrovania podľa tohto zákona možno vydať až po splnení podmienok na vydanie príkazu v obdobnom vnútroštátnom prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a po predchádzajúcom príkaze vydanom podľa § 112 (predstieraný prevod) alebo § 117 Trestného poriadku (agent).
Na konanie súvisiace s výkonom utajeného vyšetrovania je oprávnený príslušný orgán vykonávajúceho štátu, pred samotným vydaním európskeho vyšetrovacieho príkazu sa súd alebo prokurátor dohodne s vykonávajúcim orgánom na potrebných opatreniach týkajúcich sa utajeného vyšetrovania (osobitná forma doručovania, európsky vyšetrovací príkaz sa v tomto prípade bude vydávať spravidla samostatne, doručovať ako utajovaná skutočnosť atď.).
K § 32
Ak sú splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely zabezpečenia spolupráce pri utajenom vyšetrovaní podľa tohto zákona so Slovenskou republikou – predstieraný prevod alebo použitie agenta na území Slovenskej republiky, súd alebo prokurátor európsky vyšetrovací príkaz vykoná a pri jeho výkone postupuje podľa ustanovení § 112 a 117 Trestného poriadku.
Súd alebo prokurátor zabezpečí konanie súvisiace s výkonom európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného na účely zabezpečenia spolupráce pri utajenom vyšetrovaní so Slovenskou republikou príslušným orgánom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, napr. v zmysle ustanovení § 110 ods. 2 a 117 Trestného poriadku.
K § 33
Súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v inom členskom štáte, ak sa vyžaduje technická pomoc tohto členského štátu, a to buď priamym prístupom k telekomunikačnej prevádzke vo vykonávajúcom štáte zo Slovenskej republiky alebo odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky vo vykonávajúcom štáte.
Európsky vyšetrovací príkaz za účelom odpočúvania telekomunikačnej prevádzky podľa § 33 tohto zákona možno vydať až po splnení podmienok na vydanie príkazu v obdobnom vnútroštátnom prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a po predchádzajúcom príkaze vydanom podľa § 115 Trestného poriadku.
K § 34
Ak sú splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike s technickou pomocou Slovenskej republiky, vykonávajúci orgán, v tomto prípade prokurátor, európsky vyšetrovací príkaz vykoná a pri jeho výkone postupuje primerane podľa ustanovení § 115 Trestného poriadku. Na zabezpečenie vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike s technickou pomocou Slovenskej republiky je príslušná Krajská prokuratúra Bratislava. Príslušný prokurátor predloží návrh na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky na území Slovenskej republiky Okresnému súdu Bratislava I..
Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky sa môže vykonať dvomi spôsobmi: priamym prístupom k telekomunikačnej prevádzke v Slovenskej republike zo štátu pôvodu alebo odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike. O spôsobe výkonu odpočúvania telekomunikačnej prevádzky sa vždy dohodnú vydávajúci a vykonávajúci orgán.
K § 35
V tomto prípade nie je potrebné vydávať európsky vyšetrovací príkaz. Na tento účel sa použije iba oznámenie, ktorého vzor sa uvádza v prílohe č. 4.
Ak bol vydaný príkaz na cezhraničné odpočúvanie, prokurátor alebo súd informuje orgán tohto členského štátu o takom odpočúvaní bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvie, že sa odpočúvaná osoba počas odpočúvania nachádza, bude nachádzať alebo nachádzala na území tohto členského štátu.
K § 36
Na rozhodovanie o udelení súhlasu s odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky, ktorý je, bol alebo má byť vykonaný z iného členského štátu na území Slovenskej republiky bez technickej pomoci Slovenskej republiky, alebo s jeho pokračovaním a na súvisiace úkony, je príslušný výlučne iba súd. Príslušným súdom je Okresný súd Bratislava I..
K § 37
Vydávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely zaistenia veci nachádzajúcej sa vo vykonávajúcom štáte, ktorá má byť použitá ako dôkaz na území Slovenskej republiky.
Európsky vyšetrovací príkaz za účelom zaistenia veci možno vydať až po splnení podmienok na vykonanie takého úkonu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. Trestného poriadku.
K § 38
Vykonávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor posúdi, či sú splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely zaistenia veci nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, ktorá má byť použitá ako dôkaz v štáte pôvodu a informuje o tom vydávajúci orgán. Zákon v tomto prípade upravuje skrátenú lehotu na posúdenie podmienok pre vykonanie a informovanie vydávajúceho orgánu, a to 24 hodín od doručenia európskeho vyšetrovacieho príkazu, ak je to možné, v každom prípade však bezodkladne v záujme dodržiavania zásady rýchlosti konania (viď § 13).
K § 39
V odseku 1 a 3 sa stanovuje spôsob styku justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Orgány môžu využiť aj útvar Eurojust a kontaktné body Európskej justičnej siete v zmysle doterajších zvyklostí, so zámerom dosiahnutia čo najefektívnejšej komunikácie. Na zistenie príslušného vykonávajúceho justičného orgánu sa vykonajú akékoľvek vhodné a šetrné opatrenia, spravidla sa budú využívať najmä kontaktné body Európskej justičnej siete podľa doterajších zvyklostí.
Odsek 2 vymedzuje spôsob zasielania európskeho vyšetrovacieho príkazu a ostatných písomností. Zákon v tomto smere ponecháva členským štátom voľnosť, ale vyžaduje sa podmienka možnosti vyhotovenia písomného znenia zaslanej písomnosti s možnosťou overenia hodnovernosti. Ustanovenie upravuje formu výlučne pre európsky vyšetrovací príkaz, nevzťahuje sa na ostatné písomnosti upravené v tomto zákone.
K § 40
Ustanovuje sa jazykový režim vo vzťahu k európskemu vyšetrovaciemu príkazu v súlade s čl. 5 ods. 2 smernice o EVP. Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu európskych vyšetrovacích príkazov sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie podľa čl. 33 ods. 1 písm. b) smernice o EVP.
V odseku 2 sa stanovuje jazykový režim pre európske vyšetrovacie príkazy adresované orgánom Slovenskej republiky na účely výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu. Európsky vyšetrovací príkaz musí byť vyhotovený v štátnom jazyku, v prípade, že v oznámení adresovanom Rade EÚ bude pridaný aj ďalší jazyk/y, bude možné prijímať európske vyšetrovacie príkazy aj v tomto jazyku.
K § 41
Ustanovuje sa, že náklady ktoré vznikli pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu na území Slovenskej republiky znáša Slovenská republika. V zmysle smernice o EVP náklady, ktoré vzniknú pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu znáša vždy vykonávajúci štát. Zákon však v súlade so smernicou o EVP umožňuje v prípadoch, keď sú tieto náklady mimoriadne vysoké, kontaktovať vydávajúci orgán.
Takisto vykonávajúci orgán iného členského štátu môže kontaktovať vydávajúci orgán Slovenskej republiky, ak považuje náklady za mimoriadne vysoké, v takom prípade môže vydávajúci orgán Slovenskej republiky rozhodnúť o späťvzatí európskeho vyšetrovacieho príkazu alebo o znášaní nákladov, ktoré sa považujú za mimoriadne vysoké.
Osobitná úprava je pri znášaní nákladov pri dočasnom odovzdaní osoby do iného členského štátu a jej vrátení na územie Slovenskej republiky a dočasnom prevzatí osoby na územie Slovenskej republiky a jej vrátení do iného členského štátu, kedy náklady znáša Slovenská republika (odsek 3).
K § 42
V odseku 1 sa upravuje povinnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k prokuratúram, súdom a príslušným orgánom členských štátov poskytovať na ich žiadosť súčinnosť pri postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch potreby zistenia príslušného orgánu v inom členskom štáte Európskej únie alebo overenia podmienok podľa právneho poriadku členského štátu alebo Slovenskej republiky na účely uznania európskeho vyšetrovacieho príkazu, ale aj v iných prípadoch.
V odseku 2 sa upravuje povinnosť prokuratúry a súdov poskytovať na žiadosť ministerstva potrebné informácie v súvislosti s aplikáciou zákona. Týmto ustanovením sa zabezpečuje potreba ministerstva disponovať niektorými informáciami súvisiacimi s konaním podľa tohto zákona, napríklad na štatistické účely (ide najmä o informácie o vydaných európskych vyšetrovacích príkazov, prijatých európskych vyšetrovacích príkazov, atď.).
K § 43
Ustanovenie obsahuje odkaz na transpozičnú prílohu.
K prílohe č. 1
Uvádza sa zoznam kategórií trestných činov v zmysle § 4 ods. 3 zákona.
K prílohe č. 2
Zavádza sa vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu v zmysle § 6 ods. 1 zákona.
K prílohe č. 3
Zavádza sa vzor potvrdenia o doručení európskeho vyšetrovacieho príkazu v zmysle § 8 ods. 1 zákona. Tento formulár vypĺňa a zasiela vydávajúcemu orgánu každý prokurátor a súd, ktorému bol európsky vyšetrovací príkaz doručený, t. j. tak príslušný, ako aj nepríslušný.
K prílohe č. 4
Zavádza sa vzor oznámenia v zmysle § 35 ods. 1 zákona. Tento formulár sa použije pri cezhraničnom odpočúvaní bez technickej podpory iného členského štátu na účel informovania orgánu tohto členského štátu EÚ o takom odpočúvaní podľa § 33 zákona.
K prílohe č. 5
V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie. Navrhovaným zákonom sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach.
K Čl. II
(Novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Nové ustanovenie má za cieľ umožniť slovenským orgánom vydať rozhodnutie s extrateritoriálnym účinkom, ktoré je potrebné na to, aby sa mohol úkon vykonať v cudzine.
K bodu 2
Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.
K Čl. III
(Novela zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov)
K bodom 1 až 27
V zmysle čl. 34 ods. 2 smernice o EVP sa nahrádza Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach a čiastočne Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii v častiach, ktoré sa týkajú zaisťovania dôkazov.
Navrhovanou právnou úpravou tak dochádza k novelizácii zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej sa vypúšťajú z celého textu právneho predpisu ustanovenia týkajúce sa zaistenia dôkazov.
K Čl. IV
(Účinnosť)
S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2017.
V Bratislave, 24. mája 2017
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Lucia Žitňanská, v.r.
podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 568) v druhom čítaní
Ústavnoprávny výbor Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 568) v druhom čítaní.
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 684 zo 4. júna 2017 pridelila vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 568) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).
III.
Vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 568) Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval a odporúčal ho Národnej rade Slovenskej republiky uznesením č. 239 zo 4. septembra 2017 schváliť.
IV.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. V čl. I § 3 písm. g) sa slová „v inom členskom“ nahrádzajú slovami „vo vykonávajúcom“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom odstránenia nejasnosti a spresnenia textu a to , že Slovenská republika nie je z tejto definície vylúčená.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2. V čl. I § 6 ods. 6 sa slovo „vymenovaným“ nahrádza slovami „pribratým zo zoznamu“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu v zmysle správnej aplikácie právneho jazyka.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3. V čl. I § 7 ods. 1 sa slová „zašle sa“ nahrádzajú slovami „zašle nepríslušný orgán“.
Navrhovanou úpravou sa precizuje ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného zmyslu textu právnej normy a odstránenia nejasnosti, kto zasiela európsky vyšetrovací príkaz Generálnej prokuratúre SR.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
4. V čl. I § 8 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: ,,Ustanovenie odseku 1 platí rovnako.“.
Navrhovanou úpravou sa precizuje ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného zmyslu textu právnej normy a odstránenia nejasnosti, kto všetko potvrdzuje prijatie európskeho vyšetrovacieho príkazu príslušnému orgánu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
5. V čl. I § 10 ods. 1 písm. b) sa bodka na konci nahrádza čiarkou.
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie ustanovenia o ďalšie písmeno.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
6. V čl. I § 10 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) európsky vyšetrovací príkaz nemožno vykonať podľa § 15.“.
S cieľom dosiahnutia lepšej prehľadnosti právnej normy sa navrhuje doplnenie nového písmena c) ako ďalšieho dôvodu, kedy je možné vrátiť európsky vyšetrovací príkaz.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
7. V čl. I § 11 ods. 1 písm. f) sa slová „možno mať odôvodnene za to“ nahrádzajú slovami „možno odôvodnene predpokladať“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, s cieľom nahradenia nespisovného výrazu (čechizmu) inou vhodnou formuláciou.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
8. V čl. I § 11 ods. 1 písm. f) sa slová „pre Slovenskú republiku z článku 6 Zmluvy o Európskej únii a Charty základných práv Európskej únie“ nahrádza slovami „z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná1a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a) Článok 6 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7. júna 2016) v platnom znení.
Charta základných práv Európskej únie (Ú. V. EÚ C 326, 26.10.2012).“
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje spôsob odkazového aparátu so zaužívanou praxou.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
9. V čl. I § 13 ods. 4 sa slová „sa vykoná“ nahrádzajú slovami „vykonávajúci justičný orgán vykoná“.
Navrhovanou úpravou sa precizuje ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného určenia subjektu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
10. V čl. I § 13 ods. 5 sa vypúšťa slovo „sa“.
Navrhovanou úpravou sa precizuje ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného určenia subjektu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
11. V čl. I § 17 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo iné zúčastnené osoby“.
S cieľom odstránenia nejasného a zmätočného pojmu „iné zúčastnené osoby“, ktorý nie je v predkladanom návrhu zákona definovaný, sa navrhuje vypustiť slová „alebo iné zúčastnené osoby“.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
12. V čl. I § 17 ods. 1 druhej vete sa slová „vydávajúci orgán štátu pôvodu“ nahrádzajú slovami „vydávajúci orgán“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje terminológia v predkladanom návrhu zákona. V zmysle § 3 písm. b) predkladaného návrhu zákona je vydávajúci orgán vždy orgánom štátu pôvodu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
13. V čl. I § 17 ods. 2 sa slová „úradné osoby štátu pôvodu“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „zástupcovia orgánu iného členského štátu“ v príslušnom tvare.
Navrhovanou úpravou sa precizuje ustanovenie s cieľom dosiahnutia jednoznačného zmyslu textu právnej normy a odstránenia nejasnosti pojmu „úradné osoby štátu pôvodu“, ktorý nie je v predkladanom návrhu zákona definovaný.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
14. V čl. I § 22 ods. 1 sa slovo „prevzatia“ nahrádza slovom „odovzdania“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom jednotného používania pojmov s inými právnymi predpismi (pozri napr. § 549 Trestného poriadku).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
15. V čl. I § 22 ods. 3 sa slová „Odovzdaná osoba“ nahrádzajú slovami „Osoba podľa odseku 1“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom jednotného používania pojmov s inými právnymi predpismi (pozri napr. § 549 Trestného poriadku).
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
16. V Prílohe č. 2, oddiele C a oddiele E písm. ii) sa slovo „obeť“ nahrádza slovom „poškodený“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje navrhovaná terminológia so zaužívanou terminológiou v iných právnych predpisoch.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
17. V čl. III 5. bod sa slová „písm. a)“ nahrádzajú slovami „písmene a)“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
18. V čl. III 13. bod sa za slovami „slová „alebo dôkazy““ spojka „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová „a slová „je ich vlastníkom alebo ich má v držbe“ sa nahrádzajú slovami „je jeho vlastníkom alebo ho má v držbe“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa upravuje formulácia časti ustanovenia z dôvodu vypustenia slova „dôkazy“.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
19. V čl. IV sa slová „1. októbra“ nahrádzajú slovami „15. októbra“. V tejto súvislosti sa vykoná nasledovná úprava:
- v čl. III 26. bode sa v § 26 vrátane nadpisu slová „1. októbra“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „15. októbra“ v príslušnom tvare a slová „30. septembra“ sa nahrádzajú slovami „14. októbra“.
Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu a zabezpečenia aspoň minimálnej legisvakancie. Z uvedených dôvodov je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky [čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o)].
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch (body 1 až 19) s odporúčaním schváliť.
V.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 568) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní (tlač 568a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 241 zo 4. septembra 2017.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu Petra Kresáka, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Róbert Madej v. r.
predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
Bratislava 4. septembra 2017