Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Právne skutočnosti

najpravo.sk • 19.1. 2013, 18:13

Ku vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť, ktorá je v právnej norme predpokladaná. Predvída ju hypotéza právnej normy. Takáto podmienka sa nazýva právna skutočnosti. Čiže právnymi skutočnosťami sú také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Ku vzniku resp. zmene alebo zániku niektorých právnych vzťahov je nevyhnutné, aby nastalo aj viacej právnych skutočností.

Právne skutočnosti sa rozdeľujú podľa toho, či sú závislé na vôli osôb alebo nie, na:

Právne skutočnosti závislé od vôle osôb, ktorými sú právne úkony a protiprávne úkony. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Nie každý prejav vôle je právnym úkonom. Podmienkou, aby bol prejav vôle právnym úkonom je, aby právne predpisy s takýmto prejavom spájali právne následky. Právne úkony môžeme deliť aj na jednostranné, dvojstranné a viacstranné. Typickým jednostranným právnym úkonom je napríklad výpoveď zamestnanca, a teda pokiaľ je tu prejav vôle jedinej osoby (zamestnanca), nastane právnou normou predpokladaný následok, ktorým je v danom prípade skončenie pracovného pomeru. Typickým dvojstranným právnym úkonom je zmluva (dohoda).

Právne úkony sa môžu deliť aj podľa toho, či k ich platnosti je nevyhnutné dodržanie určitej formy (napríklad písomnej formy) na formálne a neformálne právne úkony.

Protiprávne konanie (delikt) je prejav vôle, ktorý je v rozpore so zákonom a zakladá právnu zodpovednosť. Môže spočívať v konaní alebo v opomenutí. Sú to napríklad trestné činy, priestupky a pod.

Právne skutočnosti nezávislé od vôle osôb sú právne udalosti a protiprávne stavy. Tieto právne skutočnosti vznikajú bez ohľadu na vôľu osôb, avšak právne normy im prisudzujú právne následky.

Právna udalosť je takou právnou skutočnosťou, ktorá nastáva nezávisle od ľudskej vôle, avšak spôsobuje právne následky. Typickým príkladom právnych udalostí sú narodenie, smrť, dosiahnutie určitého veku, plynutie času a pod.

Napríklad podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce „Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.", teda smrť ako právna udalosť nezávislá od vôle spôsobuje zánik pracovného pomeru. Obdobne aj Zákon o rodine ustanovuje, že „Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho." právnym následkom smrti bude aj zánik manželstva.

Aj plynutie času je právnou udalosťou len ak v spojitosti s ním zákon upravuje určité právne následky.

Uplynutie zákonom stanovenej lehoty môže spôsobiť premlčanie práva. Ak sa premlčania dovolá povinná strana námietkou premlčania, nemožno toto právo súdne vymáhať, avšak samo právo alebo nárok nezaniká a môže ho povinný splniť dobrovoľne. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Ako príklad môžme uviesť ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka: „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví." Čiže v danom prípade rozlišujeme plynutie dvoch lehôt. Prvou je subjektívna lehota dvoch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ak by počas tejto doby nebolo právo uplatnené žalobou na súde, zaniká. Plynie tu však aj objektívna lehota troch rokov (resp. v prípade ak ide o škodu spôsobenú úmyselne desať rokov), a to odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Subjektívna lehota je tu teda limitovaná objektívnou lehotou.

Odlišná situácia nastáva pri tzv. preklúzii. Tu uplynutím času úplne zaniká právo alebo nárok, nemôže sa ani súdne vymáhať a súd musí na preklúziu prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ako príklad uvádzame ustanovenie § 626 Občianskeho zákonníka: „Práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe." 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1543
Súvisiace články

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: