spoločne nadobudnutý majetok
"Pod pojmom koakvizícia treba v zmysle zákonného článku XIV. z roku 1894 chápať majetok, ktorý poručiteľ nadobudol spoločne s pozostalým manželom počas trvania manželstva, resp. tú hodnotu, o ktorú bol zväčšený majetok v čase trvania manželstva. Koakvizíciu možno do určitej miery prirovnať k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov s tým, že z majetku patriaceho do koakvizície, patrí pozostalému manželovi vždy polovica, kým z bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 150 zákona č. 40/1964 Zb. pri vysporiadaní sa prihliada aj na to, ako sa ktorý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržiavanie spoločných vecí, čo môže ovplyvniť aj výšku podielu na majetku nadobudnutom počas trvania manželstva. Koakvizíciu nemožno však prirovnať k nadobudnutému majetku, pretože koakvizícia bola možná aj v prípade, keď nezostal nadobudnutý majetok. Pre lepšie pochopenie rozdielu medzi nadobudnutým majetkom a koakvizíciou použijeme príklad z diela Fajnora a Zátureckého: "Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi". Poručiteľ zdedil od otca 10 000 Kčs, kým sa oženil utratil z tejto sumy 8 000 Kčs, čiže do manželstva vniesol z vetvového majetku iba 2 000 Kčs. Keď zomrel, zostal po ňom majetok v hodnote 10 000 Kčs, čiže 8 000 Kčs nadobudol počas trvania manželstva. Koakvizícia teda činí 8 000 Kčs, z čoho 4 000 Kčs patri pozostalej manželke a 6 000 Kčs zostáva ako vetvový majetok. Už sme spomenuli, že za nadobudnutý majetok treba považovať to, čo zostane po odpočítaní vetvového majetku. Tu však vetvový majetok poručiteľa, ktorý dedil, bol 10 000 Kčs a nám zostáva iba 6 000 Kčs, čiže do výšky 10 000 Kčs chýba ešte 4 000 Kčs, a preto aj keď v danom prípade je koakvizičný majetok, nie je tu však majetok nadobudnutý."
Zdroj: Pavol Vendel, Dedenie podľa práva platného pred rokom 1951, in Ars Notaria 2/2001