Hospodársku súťaž upravuje viacero zákonov. Hlavným je Obchodný zákonník (§ 41 a nasledujúce) a významným je aj Zákon o ochrane hospodárskej súťaže.
Hospodárska súťaž by sa dala definovať ako súťaž konkurujúcich si podnikateľov o priazeň zákazníkov a teda aj o lepšie hospodárske výsledky. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že pokiaľ sú v jednom meste štyri predajne obuvi, tak medzi nimi prebieha hospodárska súťaž. Hospodárska súťaž prebieha vždy na relevantnom trhu, teda na trhu konkurujúcich si výrobkov. Cukráreň nebude spravidla v súťažnom vzťahu s predajňou mäsa.
Účastníkmi hospodárskej súťaže nemusia byť len podnikatelia, sú nimi všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži. Súťažitelia majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia kladných hospodárskych výsledkov, teda na relevantnom trhu bojovať o priazeň zákazníkov a o odbyt svojich výrobkov či služieb. Za týmto účelom sa môžu aj slobodne združovať. Súťažiteľom je však zároveň uložená povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a zakázané je zneužívať účasť na súťaži.
Zneužitím účasti na súťaži je jednak nekalé súťažné konanie, teda konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom (napríklad klamlivá reklama, klamlivé označovanie tovaru a služieb, podplácanie, parazitovanie na povesti iného podnikateľa, ohrozovanie zdravia a životného prostredia, porušovanie obchodného tajomstva a podobne) a jednak nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže (dohody a zosúladené postupy podnikateľov, zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu, rôzne procesy ekonomického spájania podnikateľov (koncentrácia).
Kým postihy nekalosúťažného konania smerujú hlavne k ochrane dobrých mravov hospodárskej súťaže, postihy nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže vychádzajú z potreby zachovania existencie a potrebného rozsahu funkčne schopnej súťaže.