Dodatočná nemožnosť plnenia je jedným zo spôsobov zániku záväzkov bez toho, aby boli splnené. Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie však nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase (v obchodných záväzkových vzťahoch sa považuje záväzok za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby). Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá. Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje sa záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia je spôsobená osobou, ktorá nemá právo voľby plnenia, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť. Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté.
Podotýkame, že aj keď Občiansky zákonník tento inštitút nazýva len „Nemožnosť plnenia“, musí ísť vždy o dodatočnú nemožnosť plnenia, nakoľko pokiaľ by plnenie bolo nemožné už pri vzniku záväzku, nemohol by tento záväzok platne vzniknúť, napríklad ak by niekto predával vec, ktorá už bola zničená.