Ide o také ustanovenie právneho predpisu, ktoré pripúšťa, aby jeho normatívny účinok zmluvné strany dohodou vylúčili, alebo modifikovali (zmenili). Napríklad dispozitívnym ustanovením je § 676 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Slovné spojenie „ak sa nedohodnú inak“ však nie je podmienkou, aby nejaké zákonné ustanovenie bolo považované za dispozitívne. Napríklad Obchodný zákonník v § 263 ustanovuje zoznam paragrafov, od ktorých sa strany nemôžu odchýliť ani ich vylúčiť (tzv. kogentné ustanovenia), a teda ustanovenia, ktoré tam nie sú vymenované sa považujú za dispozitívne.
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 3658