Klasickým účinkom riadnych opravných prostriedkov je to, že majú okrem suspenzívneho účinku aj devolutívny účinok.
Podanie odvolania má devolutívny účinok, ktorého zmysel spočíva v tom, aby o veci, o ktorej už rozhodol súd prvého stupňa (spravidla okresný súd), ktorý je svojím rozhodnutím viazaný, po podaní odvolania rozhodoval iba súd vyššieho stupňa (spravidla krajský súd). Devolutívny účinok je však vylúčený u odvolania podaného proti rozhodnutiam, kde právna úprava umožňuje autoremedúru prvostupňovým súdom (§ 210a OSP), prípadne je podané proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník a justičný čakateľ (citované z rozhodnutia Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 329/2010-20).
Odpor z hľadiska svojich účinkov nepatrí medzi klasické opravné prostriedky v pravom slova zmysle, pretože nemá devolutívny účinok. Toto osobitné postavenie odporu možno vidieť v tom, že v prípade jeho podania sa trestný rozkaz (aj platobný rozkaz v občianskoprávnom konaní) ako rozhodnutie ruší priamo zo zákona a samosudca postupuje tak, ako keby nebol vydaný.