Zákon hovorí, že vyživovacia povinnosť trvá dokým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zákon o rodine nepozná žiadnu presnú vekovú hranicu. Za nadobudnutie schopnosti dieťaťa samé sa živiť sa považuje ukončenie prípravy na budúce povolanie, teda ukončenie školy. Aj prihlásenie na úrad ako nezamestnaný znamená, že dieťa je schopné samé sa živiť. Tam ide o objektívnu schopnosť - už neštuduješ, môžeš robiť, tak končí vyživovacia povinnosť. Samotná skutočnosť, že nieto v konkrétnom regióne práca a dieťa bude nezamestnané, nie je podstatná. Odpoveď na otázku teda je, že dňom ukončenia školskej dochádzky, teda vo vami opísanom prípade dňom maturity sa končí vyživovacia povinnosť otca.

Vo vyššie uvedenom vzore je ako navrhovateľ uvedený otec dieťaťa, lebo jemu by predovšetkým malo záležať na tom, aby došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti, ale nie je ničím výnimočné, že tak urobí aj samotné dieťa, a to napríklad z dôvodu, aby mohlo poberať dávku v hmotnej núdzi a podobne a nemalo vykazovaný príjem vo forme výživného. Odpoveď na vašu otázku je teda: Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu môže podať ako otec, tak aj samotný plnoletý potomok. Ten druhý bude potom označený v návrhu ako tzv. odporca. Za návrh sa neplatia žiadne poplatky. Príslušným súdom je súd odporcu - teda súd, v obvode ktorého má bydlisko protistrana. Ale keď to podáte na hociktorý súd, oni si to medzi sebou postúpia a upovedomia vás o tom, kde to postúpili. Takže žiaden stres, nie je to zložité. Ešte podotýkam, že matka už plnoleté dieťa nezastupuje automaticky, teda návrh si musí podať samotné dieťa, matka ho môže zastupovať len na základe splnomocnenia.