Predstavuje čiastočné alebo úplné zastavenie práce zo strany zamestnávateľa. Ďalej predstavuje krajný prostriedok riešenia sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy, ako aj prostriedok pracovného boja, ktorí ma k dispozícií zamestnávateľ.
Subjektom oprávneným vyhlásiť výluku je samotný zamestnávateľ.
Právo na výluku je zakotvené v nasledujúcich právnych predpisoch:
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – čl. 10„Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku“
- Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní - § 17 „Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok riešenia sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť výluka“
Povinnosť zamestnávateľa
Zamestnávateľ je povinný začatie výluky písomne oznámiť (ďalej v oznámení musí byť uvedený rozsah, cieľ, menný zoznam zamestnancov voči ktorým bude výluka uplatnená), príslušnému odborovému orgánu aspoň tri pracovné dni vopred, v tej istej lehote je povinný informovať o výluke zamestnancov voči ktorým sa bude uplatňovať.[1]
Nezákonnosť výluky
Dôvody neplatnosti výluky sú vymedzené v § 28 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ide o taxatívny výpočet dôvodov:
a)ktorej nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12), s výnimkou výluky pri solidárnom štrajku,
b)ktorá bola vyhlásená alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po uzavretí kolektívnej zmluvy,
c)ktorú zamestnávateľ nevyhlásil z dôvodov a za podmienok ustanovených v § 27,
d)v prípade brannej pohotovosti štátu a v čase mimoriadnych opatrení,
e)vzťahujúca sa na zamestnancov zdravotníckych zariadení alebo zariadení sociálnych služieb, pokiaľ by došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
f)vzťahujúca sa na zamestnancov pri obsluhe zariadení jadrových elektrární, zariadení so štiepnym materiálom a zariadení ropovodov alebo plynovodov,
g)vzťahujúca sa na sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, príslušníkov a zamestnancov hasičských zborov a záchranných zborov a zamestnancov pri riadení a zabezpečovaní letovej prevádzky,
h)vzťahujúca sa na zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov obsluhujúcich a prevádzkujúcich verejné vodovody, ak by výlukou došlo k ohrozeniu života alebo zdravia občanov,
i)vzťahujúca sa na zamestnancov, ktorí pracujú v oblastiach postihnutých živelnými udalosťami, v ktorých príslušné štátne orgány vyhlásili mimoriadne opatrenia.
Domáhať sa na súde určenia nezákonnosti výluky je oprávnený príslušný odborový orgán, ako aj prokurátor. Príslušnosť súdu na rozhodnutie o nezákonnosti výluky je daná zákonom.[2]
Postavenie zamestnancov a ich nároky
Vyhlásenie výluky zamestnávateľom sa považuje za prekážku pri práci, ktorá vznikla na strane zamestnávateľa, a to v zmysle § 142 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a teda mu aj prislúcha náhrada mzdy vo výške polovice priemerného zárobku. V prípade nezákonnej výluky prislúcha zamestnancovi náhrada mzdy do výšky priemerného zárobku.
Čo sa týka sociálneho zabezpečenia (nemocenské a dôchodkové poistenie zamestnanca), platí nasledovné: „nároky z nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia tých zamestnancov, voči ktorým bola výluka uplatnená, sa posudzujú tak, ako by k výluke nedošlo“, následne ďalej platí: „na účely dôchodkového poistenia sa pri určení priemerného mesačného zárobku doba výluky nezahŕňa do rozhodného obdobia“. [3]
Zodpovednosť za škodu
Zodpovednosť za škodu ktorá vznikne v dôsledku výluky je upravená v § 30 ods. 2 zákona č.2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.
Spôsoby ukončenia výluky
- rozhodnutím zamestnávateľa, ktorý výluku vyhlásil
- rozhodnutím súdu, respektíve vyhlásením výluky za nezákonnú